' G. P. Xomchenko, I. G. Xomchenko


Download 6.95 Mb.
Pdf ko'rish
bet70/81
Sana30.09.2017
Hajmi6.95 Mb.
#16826
1   ...   66   67   68   69   70   71   72   73   ...   81

л(ЕН2) 

1 

и(Н), 

2 ’

yoki


0,8 4

 

:0 ,0 4   =  1;



M(E)+2

 

’ 

2

bundan  M (£ )= 4 0  g/m ol  ni  topamiz,  binobarin,  gidrid  hosil  qilgan 

kimyoviy  element  —  kalsiy.

9.6.


  Vodorodni  m o ‘l  miqdor  kislorodda  yondirildi.  N ormal 

sharoitga keltirilgan  gaz aralashmasining hajmi 240  ml ga  kamaydi. 

Vodorodning dastlabki hajmini  aniqlang.  Hajmni normal  sharoitda 

hisoblang.  Javobi:  160  ml.

9.7.

  Massasi  3,425  g  bo'lgan  ishqoriy-yer  metalli  suv  bilan 



o'zaro  ta ’sir etganda  560  ml  hajmdagi  (normal  sharoitda)  vodorod 

ajralib  chiqdi.  Reaksiya  uchun  qanday  metall  olinganini  aniqlang. 



Javobi:

  bariy.


9.8.

  Aralashmadagi  gazlarning  hajmiy  ulushlari  quyidagicha: 

20%  vodorod,  45%  azot  va  35%  argon.  G az  aralashmasining 

vodorodga nisbatan  zichligini  aniqlang.



Yechish.

  Hisoblash  uchun  barcha  gaz  moddalari  miqdorlari- 

ning  y ig 'in d isi 

1

  mol  ga  te n g ,  y a ’ni  n



- 1

  mol  b o 'lg a n   gaz 

aralashmasining  namunasini  tanlab  olamiz.  G az  aralashmasining 

hajmi:


V  =   n Vm

dan  iborat.

Aralashma  har  qanday  komponentiniig  hajmi  quyidagiga  teng 

b o ’ladi:

Ғ (Х )  =  Ғф(Х)  =  лКтф(Х).

K om ponent  moddasining  miqdori  esa:



и(Н 2)  =  лср(Н2);  л (Н 2)  =  1 0 , 2  mol  =  0,2 mol.

Shunga  o'xshash:

rt(N2)  =  0,45 mol,  л(Аг)  =  0,35 mol.

Gaz  massalarini  aniqlaymiz:

/я(Н 2)  =  л (Н 2) • 

m (

H 2)  = 


0 , 2

 • 


2

 г  = 0 ,4 g .

Xuddi  shunday  qilib,  /w(N2)  =  12,6  g, 

ая



г

=  14,0 g  ekan­



ligini  aniqlaymiz.

Gaz  aralashmasining  massasini  hisoblaymiz:



m

  =  /я(Н 2) + w ( N 2) + /я(Аг);  m  =  {0 ,4  +  12,6 +  14,0)g  = 2 7 , Og.

Gaz  aralashmasining  o'rtacha  molyar  massasi:

M   = — ■

  M   = 

g / m ° l 

=   27,0  g/m ol  ga  teng. 

n  ’ 

1

Aralashmaning  vodorodga  nisbatan  nisbiy  zichligini  aniqlay­



miz:

D *2  = T ;  D»1  = ^ = 13’ 5-

9.9.


  Teng  hajmdagi  vodorod  va  geliydan  iborat  b o ‘lgan  gaz 

aralashmasining  vodorodga  nisbatan  nisbiy  zichligini  aniqlang. 



Javobi: 

3.

9.10.



  Natriy  gidrid  suv  ta ’sirida  parchalanganda  olingan  gaz 

c h o ‘g ‘lantirilgan  mis  (II)  oksid  ustidan  o'tkazildi.  Qattiq  m od da­

ning  massasi  42  g  ga  kamaydi.  Ishlatilgan  natriy  gidrid  massasini 

aniqlang.  Javobi: 

6

 g.


9.11.

  Kalsiy  gidridning  suv  bilan  o 'zaro  t a ’siridan  olingan 

eritmani  neytrallash  uchun,  zichligi  1,145  g/m l,  massa  ulushi 

29,2%  bo'lgan  43,67  ml  hajmdagi  vodorod  xlorid  eritmasi  sarf 

qilindi.  Gidridning  parchalanishida  norm al  sharoitda  o'lchangan 

qancha  hajm  vodorod  ajralib  chiqqan.  Javobi:  8,96  1.

9.12.

  Massasi  18,7  g  bo'lgan  vodorod  peroksid  eritmasining 



yorug'likda  parchalanishidan  hajmi  672  ml  (normal  sharoitda) 

gaz ajralib chiqdi.  Qolgan vodorod peroksid eritmasiga sulfat kislota 

va  m o ‘l  miqdor  kaliy  yodid  eritmasi  q o ‘shildi.  Bunda  massasi

12,7 g bo'lgan yod olindi.  Dastlabki eritmadagi vodorod peroksidning 

massa ulushini  aniqlang.  Javobi: 20%.


9.13.

  Massa  miqdori  15%  va  zichligi  1,1  g/m l  bo‘lgan  sulfat 

kislota  m o ‘l  miqdor  nix  bilan  reaksiyaga  kirishishi  uchun  qancha 

hajm  eritma  olish  kerak?  Bu  reaksiya  natijasida  vodorod  ajralib 

chiqadi.  Massasi  11,6 g b o ‘lgan  F e , 0

4

 ni temirgacha qaytarish uchun 



ajralib  chiqqan  vodoroddan  necha  ml  kerak?  Javobi:  118,8  ml.

G alogenlar

9.14.

  Bromning oksidlanish  darajalari 0;  — 1  va  +3  bo'lganda- 



gi  elektron  formulalarini  tuzing.  Tashqi  energetik  pog'onadagi 

elektronlarning  orbitallar  bo'yicha  taqsimlanishini  ko'rsating.



Yechish.

  Brom  D.  I.  Mendeleyev  elementlar  davriy  sistemasi­

ning  to 'r tin c h i  davrida  VII  g ruppaning  asosiy  gruppachasida 

joylashgan,  tartib  raqami  35.  Brom  atomining  oksidlanish  darajasi 

0

  bo'lgandagi  elektron  formulasi  quyidagi  ko'rinishda  bo'ladi:



Is

2

 2 s 2 2 p



6

 3s


2

 3 p 63 d '° 4 s 2 4 p s.

Tashqi  energetik  pog'ona  elektronlarining  orbitallar  bo'yicha 

taqsimlanishi:

4

j

p



11

11

11



1

Oksidlanish  darajasi  — 1  bo'lganda  brom  atomining  oksidla­

nish  darajasi  0  bo'lgandagidan  bitta  ortiqcha  elektron  bo'ladi.  Bu 

elektron  4^-pog'onachada joylashadi:

I s

2

 2 s2 2 p 6 3 s2 3 p (’3 d '°4 s24 p 6.



45

4p

11

11

11



И

Brom  atom i  +3  oksidlanish  darajasittt  uchta  elektronni  4p - 

pog'onachasidan  beradi:

\ s 22 s 22 p b3 s23 p b3 d w 4 s 24 p 2.

45

p



1 1

1

1



9.15. 

Xlorning  oksidlanish  darajalari  —1;  0;  +1;  +3;  +5  va  +7 

bo'lgan  elektron  va  tasviriy  elektron  formulalarini  yozing.


9.16.

  Qanday  oksidlanish  darajasida  yod  atomining  elektron 

formulasi inert gazlar —  kripton va  ksenorming elektron formulasiga 

o ‘xshash  bo'ladi?  Javobi:  Г

7

  kripton  atom ining,  I



-1

  ksenon 

atomining  elektron  formulasiga  o'xshash  bo'ladi.

9.17.


  E lek tro n   balans  usuli  b ilan   quyidagi  o k sid la n ish - 

qaytarilish reaksiyalari sxemalariga koeffitsiyentlar tanlang. Tarkibida 

xlor  bo'lgan  moddalaming  qaysi  biri  qaytaruvchi  xossalarini  va 

qaysi  biri  oksidlovchi  xossalarini  nam oyon  qilishini  aniqlang.

a)  Fe + C l

2

  ->  F e C l



3

b)  N aC lO j  ->  N aC l  + O,

d)  C l

2

  + N a O H  



N aC l  +  N a C 1 0

3

  + H 20



e)  N aClO j  + M n 0

2

  + N aO H   ->  N a C l  + N a



2

M n 0


3

  +  H 20

0   NaCl + M n 0

2

  +  H



2

S 0


4

  ->  C l

2

  +  M n S 0



4

  + N a


2

S 0


4

  + H , 0

9.18.

  Quyidagi  o'zgarishlarni  amalga  oshirishga yordam  bera­



digan  reaksiyalaming  tenglamalarini  yozing:

N aB r 


N aC l 

- 4


  C l

2

  -»  K C 1 0



3

  ->  KC1



i

C a(C 1 0

) 2

Yechish.

  1.  Natriy bromid eritmasi orqali gazsimon xlor o'tkazib 

natriy  xlorid  olish  mumkin:

2N aB r + C l

2

  =  2N aC l  +  Br



2

yoki


2Br_  + C l

2

  = 2 С Г   +  Вг



2

2.  Natriy  xlorid  eritmasini  inert  elektrodlar  bilan  elektroliz 

qilib  xlor  olish  mumkin.  Bunda  elektrodlarda  quyidagi  jarayonlar 

sodir  bo'ladi:



katod  ( - )   2 H 20  +  2e  =  H 2  + 2 0 H “ 

anod  (+)  2 С Г   -  2 e   =  C l2

2 H , 0   +  2 С Г  — elektroliz 

)  2 0 H ~   +  H 2  +  Cl ,

yoki


1

2 N aC l + 2 H 20   —

-> 2 N a O H  + H

2

  + C l



2

3.  Kaliy  xlorat  K C10

3

  ni  isitilgan  kaliy  gidroksid  eritmasidan 



xlor  o'tkazib  olish  mumkin:

'3  1  ‘/Л-А2'

-1



C1+ ё   =  Cl



+5

C1+ 5ё  =  С1

3C i

2

  + 



бон- 

5сг 



сю; + зн2о

4. 

Xlorning  kalsiy  gidroksid  (so'ndirilgan  ohak)  bilan  o'zaro 



ta ’siridan  kalsiy gi poxlorid  C a(C 10

) 2


  olinadi:

2C12+ 2 C a ( O H

) 2

  =  C a ( C 1 0



) 2

  + C aC l

2

  + 2 H 20



С Ь + 2 ё   = 2С1

+1 



С Ь +  2 ё  =  2C1

yoki


2C1

2

  + 4 0 H "   =  2С1СГ  + 2 С Г   + 2H 20



C l

2

  + 2 0 H "   =  C 10“  + С Г   +  H 20



5.  Kaliy  xlorid  kaliy xloratning parchalanishidan  hosil  b o ‘ladi: 

2 K C 10


3

  + 2KC1 + 3 0 2

9.19.

  Quyidagi o ‘zgarishlarni amalga oshirishga imkon beradigan 



reaksiyalaming  tenglamalarini  yozing:

a)  HCI 


C l

2

 



KCIO 

KC1 


HCI 

- 4


  AgCl

b)  H B r 

N aB r  ->  Br

2

 



- 4

  H B r


Eritmalarda  boradigan  reaksiyalaming  tenglamalarini  ionli  va 

qisqartirilgan  ionli  shakllarda  yozing.

9.20.

  Sulfat usuli bilan massasi  11,7  g b o ‘lgan natriy xloriddan 



olingan  vodorod  xloridni  kumush  nitrat  eritmasi  orqali  o'tkazildi. 

M assasi  20,09  g  b o 'lg a n   c h o 'k m a   olindi.  Ikk in ch i  reaksiya 

mahsulotining unumini  miqdoriy deb hisoblab,  vodorod xloridning 

unumini  aniqlang.



Yechish.

  Sulfat  kislotani  natriy  xloridga  t a ’sir  ettirib,  vodorod 

xlorid olinishida quyidagicha  reaksiya  sodir bo'ladi:

N a C l + H

2

S 0


4

  =  N a H S 0

4

  + H CI  t



Reaksiya  uchun  olingan  natriy  xlorid  moddasining  miqdorini 

aniqlaymiz:



"  -  и

;  " (NaCI)  -   Щ  

m o 1

 = 


° ’2

  moL


Reaksiya  tenglamasidan  quyidagi  kelib  chiqadi:

«(HC1) =  «(NaCl);  «(HCI) = 0 , 2   mol.

Binobarin,  miqdoriy  unum da  0,2  mol  vodorod  xlorid  hosil 

b o ‘ladi.

0 , 2

  mol  m odda  miqdoridagi  vodorod  xloridning  massasini 



aniqlaymiz.

/я(НС1) =  « ( H C I ) • 

j

W(HCI);  /



и

( Н С 1) =  0,2• 36,5  g = 7 , 3 g .

Vodorod  xloridning  kumush  nitrat  bilan  reaksiyasi  quyidagi 

tenglamaga  muvofiq  sodir  bo'ladi:

HCI  + A g N 0

3

  =  AgCl    + H N 0



3

C ho'km aga  tushgan  kumush  xlorid  moddasining  miqdorini 

aniqlaymiz:

” (AgC1)  = 

;  л(АёС1)  =  Ж Ғ   m 0 ’ = ° ’

14

  moL



Reaksiya  tenglamasidan  «(AgCl)  =   «ДНС1)  kelib  chiqadi, 

bu  yerda  «r( H C l )   —  real  olingan  HCI  moddasining  miqdori. 

Binobarin,

«ДНС1)  =   0,14  mol.

Real  olingan  vodorod  xloridning  massasini  aniqlaymiz:

«?ДНС1)=  «ДН С1)-M(HC1);  mr( H C l) =   0,14■  36,5  g =   5,11 g.

(

1

.



6

)  form uladan  foydalanib,  reaksiya  mahsulotining  u num ini 

hisoblaymiz:

Л(НС1)  =  ^ g j , ; 00 ;  Л(НС1)  = ^ 1 ^ % = 7 0 % .

9.21. 

Massasi  30,48  g  bo'lgan  molekular  yodni  kaliy  yodid 



eritmasidan  siqib  chiqara  oladigan  xlor olish  uchun  marganes  (IV) 

oksidning  qanday  massasi  va  zichligi  1,18  g/m l,  massa  ulushi  36% 

b o 'l g a n   H C I  e r it m a s id a n   q a n c h a   h ajm   o lin is h i  m u m k in ?  

Jarayonning  har  qaysi  bosqichidagi  mahsulot  u n um in i  nazariy 

mumkin  bo'lganidan  80%  ni  tashkil qiladi deb qabul qilinsin.  Javobi:

16,3  g  M nO,;  64,4  ml  eritma.



9.22.  Konlardan  biridagi  toshtuzning  tarkibida  natriy  xlorid 

(massa  ulushi  96%),  kalsiy  xlorid  (0,2%),  magniy  xlorid  (0,2%) 

va tarkibida xlor b o ‘lmagan boshqa komponentlar bor.  Massasi  5  kg 

bo'lgan  toshtuz  nam unasidan  zichligi  1,18  kg

/1

  va  massa  ulushi 



36%  b o ‘lgan  qancha  hajm  xlorid  kislota  olinishi  mumkin?  Javobi:

7,08  1.


9.23.  Tarkibida  natriy  xlorid  va  natriy  ftorid  bo'lgan  500  g 

massali  eritma bor.  Eritmaning yarmiga m o ‘l miqdor kumush nitrat 

eritmasi q o ‘shildi va  massasi  5,74 g bo'lgan  cho‘kma olindi.  Ikkinchi 

yarmiga  m o i   miqdor  kalsiy  xlorid  eritmasi  qo‘shildi  va  natijada 

massasi  2,34  g  bo'lgan  cho'km a  hosil  bo'ldi.  Dastlabki  eritmadagi 

natriy  xloridning  va  natriy  ftoridning  massa  ulushlarini  aniqlang. 



Javobi:

  natriy  xloridniki  —0,94%,  natriy  ftoridniki  —  1,01%.

9.24.  Massasi  14,9 g bo'lgan  natriy xloridga  mo'l  miqdor sulfat 

kislotani  ta ’sir  ettirishdan  olingan  vodorod  xlorid  hammasining 

massasi  200  g  bo'lgan  suvga  shimdirildi.  Agar  vodorod  xloridning 

reaksiyadagi  unum i  70%  bo'lsa,  uning  eritmasidagi massa ulushini 

aniqlang.  Javobi:  2,5%.

9.25.  Kaliy  xlorid  eritmasiga  elektrodlar  tushirilib  elektr  toki 

yuborildi.  Natijada  massa ulushi  2,8%  bo'lgan  200  g  massali  K O H  

eritmasi  hosil  bo'ldi.  Elektroliz  vaqtida  qancha  miqdor  molekular 

xlor  moddasi  ajralib  chiqdi?  Javobi:  0,05  mol.

926.  Massasi 6,75 g bo'lgan n o m a ’lum metall normal  sharoitda 

hajmi  8,4  1  bo'lgan  xlor  bilan  birikadi.  Shu  metallning  o'zi  yod 

bilan  reaksiyaga  kirishishi  mumkin,  shu  bilan  birga  xloridda  ham, 

yodidda  ham   u  bir  xil  oksidlanish  darajasini  nam oyon  qiladi.

6,75  g  massali  metallning  yod  bilan  o'zaro  ta’sir  etishidan  qancha 

massa yodid  hosil bo'ladi?

Yechish.

  Metall  bilan  xlor  va  yodning  reaksiya  tenglamalarini 

quyidagicha  ta sa w u r  etamiz:

a)  Me + у  C l,  =  М е О ^

b)  Me  + y l

2

  =  M e l x



Reaksiyalaming  ikkala  tenglamasida  h am     koeffitsiyenti  bir 

xil,  chunki  metall  xloridda va  yodidda  bir xil  oksidlanish darajasini 

namoyon qiladi.  6,75 g massali  metall  bilan  reaksiyaga  kirishadigan 

xlor  moddasining  miqdorini  aniqlaymiz:

л(С12)  =  ^ ^ ;   и(С12)  =  ^ 1   mol = 0,375  mol.

Vm 

ILfi


(a) va (b)  reaksiya tenglamalaridan  metall  moddasining dastlabki 

miqdorlari  ikkala  reaksiyada  ham   bir  xil  va  ular  bilan  galogen 

moddalaming  bir  xil  miqdorlari  reaksiyaga  kirishadi,  ya’ni

л(1


2

) = л ( С 1 2); 

л(12)  =  0,375  mol.

Reaksiyaga  kirishgan  yodning  massasini  topamiz: 



m (

I 2)  =л(12) • M { I 2); 

m(I2)  =  0,875 ■254  g  =  95,25  g.

Olingan  metall  yodidning  massasi  reaksiyaga  kirishgan  metall 

va  yod  massalarining yig'indisidan  iborat:

« ( M e l , )   =/n(M e) + m (I2); 

w ( M e I J   =  (6,75 + 95,25)g  =  102 g.

9.27.


  Massasi  12  g  bo'lgan  texnik  natriy  xlorid  namunasidan 

olingan  vodorod  xlorid  konsentrlangan  xlorid  kislota  olish  uchun 

ishlatildi.  H am m a  olingan  kislota  m arganes  (IV)  oksid  bilan 

reaksiyaga  kiritildi.  Bunda  hajmi  1 : 1 2 /  (normal sharoitda)  bo'lgan 

gaz  hosil  bo'ldi.  Dastlabki  namunadagi  N aC l  ning  massa  ulushini 

aniqlang.  Javobi: 97,5%.

9.28.

  Kaliy  xloratning  KC10,  termik  parchalanishidan  keyin 



olingan qoldiqni marganes  (IV)  oksid bilan  suvda  eritildi.  Eritmaga 

mo'l  m iq d o r  kumush  nitrat  eritmasi  q o ‘shilib,  massasi  57,4  g 

bo'lgan  cho 'k m a olindi.  K C10?  ning parchalanishida  qancha  hajm 

kislorod ajralib chiqqan.  Hajmni  normal sharoitda hisoblang.  Javobi: 

13,44  1.

9.29.


  Massasi  12,25  g  bo'lgan  kaliy  xlorat  KC10, parchalandi, 

bunda  kislorod  hosil  bo'ldi,  uning  norm al  sharoitdagi  hajmi  336 

ml  ni  tashkil  etdi.  Reaksiya  tugagandan  keyin  quruq  qoldiqdagi 

kaliy  xloridning  massa  ulushini  aniqlang.  Javobi:  6,33%.

9.30.

  E lektron  balans  usuli  b ilan  oksidlanish  qaytarilish 



reaksiyalari  sxemalariga  koeffitsiyentlar  tanlang:

a)  K l + K C 10

3

  + H


2

S 0


4

  -»  KC1  + I

2

  + K


2

S 0


4

  + H 20


b)  I

2

  + H N O



3

  ->  H I 0

3

  +  n o  +  h 2o



d)  Br

2

  +  C l



2

  + H 20   -»  H B r 0

3

  + H C I



e)  N aB rO j  + F

2

  + N a O H   -»  N a B rO ,  +  N a F  + H 20



0   N a l + H

2

S 0



4

  ->  I


2

  + H 2S + N a

2

S 0


4

  + H 20


Tenglamalarni  qisqartirilgan  ionli  shaklda  yozing.

10.1.

  Oltingugurt  (VI)  oksidning  massa  ulushi  4%  ga  teng 

bo'lgan  eritmadagi  sulfat  kislotaning  massa  ulushini  hisoblang. 

Javobi: 

4,9%.


10.2.

  Q u y idag i  o k s id la n is h - q a y ta r ilis h   re a k s iy a la rin in g  

sxemalarini  davom  ettirib  yozing  va  elektron  balans  usuli  bilan 

koeffitsiyentlar  tanlang.

a)  H 2S + S 0

2

b)  H 2S + Br



2

  - » • • •

d)  H 2S  +  H N 0 3(kones)  —>  ■

 • ■


Reaksiyalarda  oksidlovchi  hamda  qaytaruvchini  ko'rsating.

10.3.

  Mis kuporosidagi  kristallizatsiya suvining  massa ulushini 

aniqlang.  Javobi:  36  %.

10.4.

  Agar  oltingugurt  (IV)  oksidning  kislorod  va  oltingugurt- 

dan  hosil  bo'lish  entalpiyasi  —  296,9  kJ/molga  tengligi  m a ’lum 

bo'lsa,  massasi 

1 2

  g  bo'lgan  oltingugurtning  yonishidan  qancha 



issiqlik  ajralib  chiqishini  hisoblang.

Yechish. 

Oltingugurtning yonish  reaksiyasining termokimyoviy 

tenglamasini  yozamiz:

S (q ) + 0

2

  (g)  =  S 0



2

  (g),  A H   = -2 9 6 ,9   k J / m o l .

Termokimyoviy  tenglamadan  modda  miqdori  1  mol  bo'lgan 

[«(S)  =   1  mol]  oltingugurtning  yonishida  296,6  kJ  issiqlik  ajralib 

chiqishi  m a ’lum.

Massasi  12  g  bo'lgan  yondirilgan  oltingugurt  moddasining 

miqdorini  aniqlaymiz:

n'(S)  = 

n \S )

  = H   mol =  0,375  mol.

Yondirilgan oltingugurt moddasining miqdori o'zgarganda  д  

qiymati  ham  proporsional  ravishda  o'zgaradi,  ya’ni:



AH'  _   ri(S)

AH  ~  n(S)  '

Bundan  quyidagini  hosil  qilamiz:



A H '

 = 


AH -  A H ' =

 ^

 (-296,9)  kJ  =  -111,3 kJ.



/7(Ь) 

1

ya’ni  111,3  kJ  issiqlik  ajralib  chiqadi.



10.5.

  Agar  T eO ,  (q)  u ch u n   А Н 0  =  -321,7  k J /m o l  bo'lsa, 

massasi 

1

  g bo'lgan tellur yonganda qancha  miqdorda issiqlik ajralib 



chiqishini  hisoblang.  Javobi:  2,0  kJ.

10.6.

  Quyidagi  reaksiyaga  ko'ra  6,72  I hajmli  (normal  sharo­

itda)  kislorod  olishda  qancha  miqdor  issiqlik  yutiladi:

2 K N 0


3

  =  2 K N 0

2

  + 0 2, 



A H 0  =

  254,8  kJ.



Javobi:

  73,74  kJ.



10.7.

  Massasi 5 g bo'lgan misni batamom  eritish uchun zichligi

1,84  g / m l ,   m a ssa   u lu sh i  9,8%   b o 'l g a n   su lfat  k is lo ta n in g  

konsentrlangan  eritmasidan  qanday  hajmda  olish  kerak?  Bunda 

normal  sharoitda  o ic h a n g a n   qancha  hajm  oltingugurt  (IV)  oksid 

ajralib  chiqadi?  Javobi:  eritma  hajmi  13,6  ml,  gaz  hajmi  2,8  /.



10.8.

  FeS  ning  massa  ulushi  95%,  massasi  3  kg bo'lgan  texnik 

temir sulfiddan normal sharoitda o'lchangan qancha  hajm vodorod 

suifid  olinishi  mumkin?  Javobi:  725  /.



10.9.

  Quyidagi  o'zgarishlarni qanday amalga oshirish  mumkin?

B a(O H

) 2


 

B a S 0


3

  ->  BaCl,  -»  B a S 0

4

Tegishli  reaksiyalaming  tenglamalarini  m olekular  va  ionli 



shakllarda yozing.

10.10.

  Quyidagi  o'zgarishlarni  amalga  oshirish  uchun  imkon 

beradigan  reaksiyalaming  tenglamalarini  yozing:

Zn  ->  ZnS  -»  H 2S  ->  S 

S 0

2

  —> S 0



3

  -»  H


2

S 0


4

  ->  K


2

S 0


4

10.11.

  H 2S  massa  ulushi 

1

,

2



%  bo'lgan suifid  kislota  eritmasini 

olish  u c h u n   massasi  300  g  b o 'lg an   suvda  n orm al  sharoitda 

o'lchangan  qancha  hajm  vodorod  suifid  eritilishi  kerak?  Javobi:

2,4  /.


10.12.

  Massasi  30  g  bo'lib,  tarkibida  temir  disulfiddan  FeS

tashqari kuydirilganda  S 0



2

 hosil qilmaydigan  qo'shimchalari bo'lgan 

pirit  kuydirilganda  27°C  te m p eratu rad a  va  98,5  kPa  bosimda 

o'lchangan  qancha  hajm  oltingugurt  (IV)  oksid  hosil  bo'ladi?

Piritdagi qo'shimchalarning  massa ulushi  20%  ni  tashkil qiladi.

Yechish.

  Temir  disulfidning  kuydirilish  reaksiyasi  tenglamasini 

yozamiz:

4 F eS


2

  + 1 1 0

2

  =  2 F e



2

0

3



  + 8 S 0

2

Piritdagi qo'shimchalarning massa ulushi  20%  ni tashkil  qiladi, 



binobarin,  F e S

2

 massa ulushi  80%  ni yoki  0,8  qismni  tashkil qiladi. 



Piritdagi  tem ir  disulfidning  massasini  aniqlaymiz:

m (F eS2)  =  m(pirit) ■

 co(FeS2);  m (FeS2)  =  30 ■

  0,8  g =  24 g . 

Tem ir  disulfid  moddasining  miqdorini  aniqlaymiz:

,,(FeS’ )  = 

wSry

  " ( Ғ е ! у  = ш т Ы   = 0,2  moL

Reaksiya  tenglamasidan  quyidagi  kelib  chiqadi:


Download 6.95 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   66   67   68   69   70   71   72   73   ...   81




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling