1- ma’ruza kirish

Kontaktlab elektrlashtirish - ishlov berilayatgan moddani harakatlanayotgan 
zarrachalarini  bir-biriga  tegish  va  ishqalanish  natijasida  sodir  bo‗ladi,  modda 
material  o‗tkazuvchidan  harakatlanadi.  Masalan,  bug‗doy  tortish,  ruda  va 
kukunsimon aralashmalarni maxsulotini uzatishdagi harakati.  
2) 
Ionli  (kontaktsiz)  elektrlashtirish  -  gazda  yoki  suyuqlikda  muallax  turgan 
zarrachalarni ichiga olgan tashki elektrstatik maydon tomonidan sodir etiladi. 
 
kontaktli  zaryadlashni  mazmuni  –  ma‘lum  elektr  potensialga  ega  elektrod 
bilan  kontaktda  bo‗lgan  zarrachani  sirtida  zaryadni  paydo  bo‗lishi.  zarracha  va 
elektrod  orasidagi  o‗tish  qarshiligi  nolga  tengligida  o‗tkazuvchi  sfera  shaklidagi 
zarrachani maksimal (chegaraviy) zaryadi, kl: 

---

71 
 
                                                  q 

 
,
3
2
2
0
3
Er


                                               (12.1) 
bu  erda: 

0
-elektr  doimiysi,  f

m  (

0

8,85

10
-12
  f

m);  e-tashqi  elektr  maydonni 
kuchlanganligi, v

m; r-zarrachani radiusi, m. 
 
zarrachalarni  ionli  zaryadlashni  mazmuni  –  ularni  toj  razryadni  tashqi 
xududini  elektr  maydoniga  qo‗yiladi  va  u  erdagi  hajmiy  zaryad  –  gaz  ionlari 
zarrachani sirtiga o‗tiradi. toj razryad elektr maydoniga qo‗yilgan o‗tkazuvchi sfera 
shaklidagi zarrachani 
 maksimal (chegaraviy) zaryadi, kl: 
                                                         q
m
 

 4

0
r
2
e(1] 2
)
2
1


r
r


,                          (12.2) 
bunda 

r
-zarrachani nisbiy dielektrik sintdiruvchanligi. 
 
o‗tkazuvchi zarrachani chegaraviy zaryadi (

r

): 
                                                           q
m
 

 12

0
r
2
e.                                       (12.3) 
 
toj razryad maydonidagi sfera shaklli zarracha kinetikasini ifodasi: 
                                                         q 

 q
m





enk
enk

0
4
,                                (12.4) 
bu  erda:  e-ion  zaryadi,  kl;  n-ionlarni  konsentratsiyasi,  ion

m
3
;  k-ionlarni 
harakatchanligi,  m
2

(v

s) 

k

1,8

10
-4
m
2

(v

s)

; 

-zarrachani  toj  razryadda  bo‗lish 
vaqti, s. 
elektr  maydonda  zaryadlangan  zarrachaga  kulon,  ko‗zguli  ko‗rinish  va 
ponderomotor kuchlari ta‘sir etadi. 
 
zarracha  zaryadini  va  elektr  maydonni  u  joylashgan  xududidagi 
kuchlanganlikni o‗zaro ta‘siri kulon kuchi deyiladi: 
                                                               f
k
 

 qe,                                            (12.5) 
 
bu erda: f
k
-o‗zaro ta‘sirni kulon kuchi, n; q-zarrachani zaryadi, kl; e-elektr maydon 
kuchlanganligi, v

m. 
 
agar  zaryadlangan  zarracha  elektrod  yonida  bo‗lsa  yoki  unga  tegib  turgan 
bo‗lsa,  zarracha  yaqinidagi  elektr  maydon  yakka  zaryad  maydonidan  farq  qiladi. 
zaryadlangan  zarracha  elektrodga  yaqinlashishida  elektr  induksiyasini  ta‘siri 
bilinadi  –  elektrod  sirtida  qiymat  bo‗yicha  teng,  ammo  ishora  bo‗yicha  teskari 
zaryad  induktivlanadi.  bunda  natijaviy  elektr  maydon  ikkita,  elektroddan  bir  xil 
masofada  bo‗lgan  turlicha  zaryadlangan  zarrachalar  maydoni  bilan  mos  tushadi. 
zarracha  zaryadini  va  induktivlangan  zaryadni  o‗zaro  ta‘sirini  ko‗zguli  ko‗rinish 
kuchi  deyiladi.  zarrachani  radiusiga  teng  masofada  u  eng  katta  qiymatga  ega 
bo‗ladi.  xususiyati  bo‗yicha  ko‗zguli  ko‗rinish  kuchi  ham,  n,  elektrod  tomoniga 
yo‗nalgan kulon kuchidir va kulon qonunidan topilishi mumkin: