A. nurmonov, A. Sobirov, N. Qosimova

 
M a ’rifa tli  xalqlam ing h a q iq iy ja s o ra ti V atan y o iid a  
qurbon b o ‘lishga ta yyo r ekanliklarida aks etadi.  K im n in g  ish i b o is a  aqliga 
p a yva n d r  hayotda  h ech  qachon  u  yem aydi  pand.  So‘ z n n ( b ‘ n g u lda n  
chiqarm aguncha tilga k e ltirm a  va har n e kim  k o ‘ ngulda b o r —  tilg a  urm a. 
(Navoiy)
 
B ilim ,  m a’rifa t,  albatta,  yaxshi  axloq  b ila n   b e z a tilm o g 'i  lo z im . 
(Abu  Nasr Forobiy)
 
B ilim  qaytarish va takrorlash m evasidir. 
(Abu  Rayhon 
Beruniy)
 
Ilm   qog'ozga  chizish  va  yozish  b ila n   emas,  b a lk i  u q m o q   va 
o ‘q im o q  bila n d ir. 
(Zamaxshariy)
0 ‘z  t ilin i  unutgan  xalqning 
B o g ia rid a  o ‘ sgan gullarin 
C h irm a b   uxlar zaharli  ilo n .
0 ‘z  t ilin i unutgan xalqning 
Osm onida porlamas quyosh  —
N u r o 'm id a  to 'k ila d i tosh.
0 ‘z  tilin i  unutgan xalqning 
U yqusida aslo o ro m  yo ‘ q  —
Tegib tu ra r kuragiga o ‘q.
0 ‘z  tilin i  unutgan xalqning 
M o zo rid a  ajdodlar qabri
U zra  q o ‘yar bolalar tika n . 
(Xurshid Davron)
11-mashq.
  Q atra  handalarni  o ‘qing.  G aplarni  sin tak tik   tah lil  qiling.
—  N asihat  nima?
—  H a m   m alham ,  ham   zahar.
—  N im a  uchun?
— M e ’yorida b o is a  tuzatadi,  agar oshib ketsa zaharlaydi.
O 'qituvchi:
— Q ani, terlatadigan vo sita la m i sanab bering-chi?
0 ‘ quvchi:
10

—   B irin c h is i  —  bu  sizn in g   savolingiz,  dom la jo n .
R e vm a tizm   b ila n   kasallanib,  shifoxonada  y o tib   c h iq q a n   ota  uyiga 
kelgach, dedi:
—  M ana,  e n d i m e n  b u tu n la y  sog'ayib k e td im  — re v m a tiz m  balo sid a n  
q u tu ld im .
—  Iya,  bizga e n d i o b -h a v o n i k im   o ld in d a n  a ytib   beradi,  —  d e d i o ‘g il.
(«Gulxamdan)
12-mashq.
  M aqollarni o ‘qing, yod oling.  S o ‘zlarni turkum larga ajrating.
M e h n a t —  h a yo t to m irid a g i  qon.
Bugungi  m e h n a t  —  e rta n in g   ro h a ti.
M e h n a tn i  h urm atlasak,  u  b iz n i e’zozlaydi.
In so n   m ehnat b ila n  u lu g ia n a d i.
B axtning k a liti m e h n a tn in g  c h o ‘ ntagida.
B og‘ -u  b o ‘s to n la r —  m e h n a t  m ahsuli.
G u l uzishdan  o ld in  g u lz o r yaratadilar.
M e hnatkash o dam  flsq-fasod ga p la m i b ilm a y d i.
M e h n a t o d a m n i h a y o t q iy in c h ilik la rid a n  qutqaradi.
Y a lq o v lik  b o r yerda  k o ‘z b o ‘yash bor.
Y u m sh o q  paxta q a ttiq   m e h n a tn in g  m ahsulidir.
M ashaqqatning m a h su li farog‘ atdir.
O dam   m e h n a tin i  yoysa,  m e h n a ti  u n in g   s h u h ra tin i  yo ya d i.
O dam   b a h o sizd ir,  a m m o   u n i  m eh n a ti  baholaydi.
M e h n a t — y o ‘ q c h ilik n in g  kushandasi.
M e h n a t o ro m  b e rib  u xla ta d i,  k a m c h iü k  esa c h im c h ila b  u y g ‘o ta d i.
M e h n a tn in g  k o ‘ z in i  topgan,  ro h a tn in g  o ‘z in i to p a d i.
M e h n a t  —  h a yo t  ziy n a ti.
13-mashq.
  0 ‘zb ek isto n   R espublikasining  «M u staq illik   d e k la ra tsiy a si» 
m atnini  topib,  o ‘q in g.  U n d an   parcha  k o ‘ch¡r¡b,  s o ‘z!arni  s o ‘z   turkum - 
lari  b o ‘yicha  ta h lil  qiiing.
14-mashq.
  U y g a  vazifa.  M a tn n i o ‘qing,  gaplarni  sin tak tik  tah lil  qiiing.
O ta -b o b o la rim iz ,  m o m o la rim iz   bizga  y o s h lig im iz d a n o q   o z o d a lik , 
p o k iz a lik ,  sa ra n jo m -sa rish ta lik,  h a lo llik   va  h a ro m -x a ris h   h a q ida   y e ta rli 
tushunchalar,  m a ’ lu m o tla r  be rib .  u la rn i  im k o n iy a t  darajasida  o ‘ ziga  xos 
p a n d -u   nasihatlar  b ila n   on g im izg a   singdirishga  u rin g a n la r.  E ng  asosiysi, 
bu  borada  o ‘z la ri  b e ta k ro r  ib ra t  nam unasini  k o ‘ rsatishgan.  A x ir ,  qush 
in id a   k o ‘rg a n in i  q ila d i  deb,  bejiz  aytishmagan.  M a n a ,  u la rd a n   bizgacha 
ye tib   kelgan  ib ra to m u z  p a n d -u   nasihatlardan  a yrim   n a m u n a ia r:  « B o ia m , 
ariqdan oqayotgan suvga aslo tuplam a, axlat tashlama, gunohi a zim  b o ia d i» ; 
« N o n n in g   u v o g in i  o yo q o sti  q ilm a ,  toptam a,  k o 'z in g   k o ‘r   b o i ib   q o lis h i 
m u m k in » ;  «Ostonasi  saranjom -sarishta jo yd a   farishta  b o ia d i» ;  « U y in g n i 
ozoda, pokiza saqlayman desang, oslonangni ozoda tut»;  «O nangni otangga 
bepardoz k o ‘rsatma»  va shu kabilar.
11

HOZÍRGI  0 ‘ZBEK  ADABIY  TILI  TA’LIMí 
ASOSLARI
4-DARS.
 
D U N Y O   TILLAR I  T 1 Z I M ID A   0 ‘Z B E K   T IL IN IN G  
T U T G A N   O l R N I
Danning muqsadi:
a)  ilm iy   maqsad:  o ‘q u vch ila rn in g  ongida o ‘zbek  t i l i   va  u n in g  boshqa 
tilla r  orasida  tutgan  o ‘ m i yuzasidan  b ilim  va  m ala ka la r ho sil  qilish;
b)  o ‘quvchilarni  ona tilig a   hurm at,  u n in g  q a d r-q im m a ti u ch u n  ku ra - 
shish  ruhida tarbiyalash.
/  
1-topshiriq.
  «Ona  tilim   —  jo n -u   d ilim »   m a q o lin in g   m a ’ nosini 
tu sh u n tirib  bering.
2-topshiriq.
  Qanday tilla m  i  o'rganyapsiz?  U la m i  o ‘ rganishning 
siz uchun qanday aham iyati bor?
H o z irg i  kunda  yer  yuzida  o ‘n  m illia rd d a n   k o ‘p ro q   a h o li  yashaydi. 
A gar  siz  Toshkentdan  poyezdga  o ‘tiríb   M oskva  va  u  o rq a li  Parijga  safar 
qilsangiz, y o iin g iz d a  qozoq, tatar, boshqird,  rus,  be lo rus.  m o jo r (venger) 
singan tillarda so‘zlashuvlami eshitishga m usharraf b o ia s iz . Eshitish jarayo- 
n id a  a yrim la rin in g  ona tilin g iz g a  qandavdir y a q in ,  shu b ila n  birga, nim asi 
b ila n d ir farqli ekanligini, ayrim larining esa ta m o m ila  boshqa.  yaqin jih a tla ri 
um um an yo ‘q lig in in g  guvohi b o ‘ lasiz.
B ir-b irig a   yaqin,  u m u m iy  jih a tla ri  k o ‘p  b o ig a n   t illa r  
qarindosh, 
b ir- 
b irid a n   uzoq,  u m u m iy  jih a tla ri  b o im a g a n   tilla r  esa 
qarindosh  b o ‘lm agan 
tilla r  hisoblanadi.  Masalan, o'zbek, q irg 'iz , qozoq,  tatar, u yg 'u r, boshqird, 
ozarbayion, qorachoy-bolqar kabi tilla r qarindosh tilla r sanaladi.  Qarindosh 
k is h ila r b ir ajdoddan tarqalgani kabi,  qarindosh tilla r   ham  b ir bobo tild a n  
k e lib   chiqqandir.  S huning uchun  ham  d u n yo  tilla ri  qarindoshligiga  k o ‘ra 
til oilalariga bo'linadi. T il oilalarining nom lari bobo til n o m i bilan yu ritiia d i. 
M asalan,  slavyar.  tilla ri  oilasi,  german  tilla ri  oilasi,  rom á n   tilla ri  oilasi, 
e ro n iy   tilla r  oilasi,  somiy  tilla ri  oilasi,  tu rk iy   tilla r  oilasi  va  boshqalar.
Bu til oüalarining har qaysisi o :z ichida yana k ic h ik  guruhlarga b o iin a d i. 
Xususan,  tu rk iy   tilla r  oilasi  qipchoq  tilla ri  g u ru h i,  o ‘g ‘uz  tilla ri  g u ru h i, 
q o rlu q  tilla ri guruhiga b o 'lin a d i.  0 ‘ zbek va u v g 'u r tilla r i q o rlu q  guruhiga; 
qozoq.  qoraqaipoq,  q irg 'iz ,  tatar,  boshqird,  xakas,  vo q u t,  chuvash  kabi 
tilla r  qipchoq guruhiga; ozarbayjon,  turkm an,  usm onli tu rk  tilla ri esa o ‘g‘uz 
guruhiga kiradi.
1 «  
K o‘rinib  turibdiki,  o ‘zb ek   tili  dunyo  tilla ri  tizim id a  tu rk iy
¿ 2   tillarning  qorluq  guruhiga  m ansubdir.

15-maskq.
  G aplarni  o ‘qing.  T urkiy  tillar  oilasi  haqida  fikr  yu ritin g. 
U nda  o ‘zbek  tilining  tutgan  o ‘rnini  b elgilan g.
T u rk iy   tilla r   oilasida  30  ga  y a q in   t i l   bor.  Bu  tild a   so‘ zlashuvchilar, 
asosan,  O siyo,  shuningdek,  Y e vro p a ,  A m e rika ,  Avstraliya  m in ta q a la rid a  
istiq o m a t qilishadi.
T u rk iy   tilla r   oilasiga  q u yid ag i  t illa r   k ira d i:  o'zbek,  u y g 'u r,  q irg ‘iz , 
qoz.oq, qoraqalpoq, tu rk, ozarbayjon, turkm an, gagauz, qrim -tatar, qorachoy- 
b o lq ar.  qo ‘ m iq ,  n o ‘g‘ ay,  ta ta r,  b o s h q ird ,  o lto y ,  shor,  xakas,  tuva,  y o q u t. 
chuvash va boshqalar.
T u rk iy  tilla r agglutinativ tilla r sanaladi. Bu tiUarda bar qanday gra m m a tik 
m a ’ no a lo h id a  q o ‘shim cha yo rd a m id a  ifodalanadi.  Q o ‘shim chalar asosan 
o ‘ zakdan  ke y in   q o ‘shiladi.  M asalan:  lit-s e y   +   dosh  +   lar  +   im   +   ga.
16-mashq.
  T urkiy  tillar  o ila s i  h aqida  bahs  uyushtiring.
17-mashq.
  Y ozuvchi A .Ib roh im ovn in g «B iz kim,  o ‘zbeklar...»  asarid an 
oUngan  parchani o ‘qing,  daftarin gizga ko'chirib oling.  D uuyo va o  zb ek lar 
m avzusi  b o S ic h a   savoi-javob   u yushtiring.
« B iz  k im ,  o 'z b e k la r  k o ‘ p n i  k o 'rg a n .  o ‘ z  boshidan  n e-ne  k u n la m i, 
n e-ne  ta rix iy   s in o via m i  o ‘tkazgan,  s h o n li  o ‘tm ishiga,  q a d im -q a d im d a n  
o ‘z davlatiga ega b o ‘lib  kelayotgan xa lq m iz.
O 'zb e kla r uchun m illiy  q iyo fa m iz,  qadriyatlarim izni, tilim iz , a d a b iyo ti- 
m iz,  d in im iz  va shu kabilam i  h im o y a  qiladigan yakkay-u yagona maskan -- 
bu  0 ‘zbekiston  R cspublikasidir.
0 ‘zbek x a lq in in g  ic h i  to ‘ q,  b a q u w a t, ta g li-tu g li,  palagi toza.  0 ‘ zbek- 
la rn in g   ta fa k k u r  u m m o n i  b u y u k d ir .  S o‘ z im iz d a ,  s o 'z la rim iz d a   shu 
um¡ n o n  rung  to m c h ila ri  ifo d a la n a d i,  u m m o n im iz  bem isl  b o ig a n i  u c h u n  
ham   so‘ z la rim iz   k o ‘p.  M illio n la b   xa iq n i  b irlashtirgan  o m illa rd a n   b iri 
m illa tim iz n in g  m a ’n a viy b e ib o g 'i  —  ona  tiiim iz d ir.
B iz  k im ,  o 'z b e k la r asta y ig ia b ,  barala kuladigan xalqm iz.
X a lq im iz n in g  habibligi shundaki, u irq -u  m illa t ajratmay, bani basham i 
birday sevadi».
18-tnashq.
  J a h o n n in g   k o ‘z g a   k o ‘rin gan   y o zu v ch ila ri  to m o n id a n  
ishlatilgan  s o ‘zlar  miqdorini so lish tirin g .  Tilning boyligi  undagi so 'zla rn in g  
b archa  so h a la rd a   ishlatilishida  ek an ligin i  tushuntiring.
A lis h e r N a v o iy  
26035  ta.
A le k s a n d r  P ushkin 
2 1193 ta.
U ily a m   Shekspir 
20000  dan o rtiq ,
M ig e l  de  Servantes 
18000 dan  o rtiq ,
A b d u ra h m o n  Jo m iy  
17600 ta.
A b d u lla  T o ‘ qay 
14000  dan  ortiq .
13

0 ‘ Z B E K  T IL I G A  D A V L A T  T I L I   M A Q O M IN IN G   B E R IL 1 S H I  V A  
B U N IN G  T A R IX IY  A H A M IY A T I
Sobiq Sho‘ro]ar Konstitutsiyasida Ittifoqdagi barcha elat, xalq,  m ülatlar 
va  u la m in g   tilla ri  teng  h u q u q li  ekaiiJigi  ta’k id la n g a n   b o is a   ham ,  le kin  
amalda rus tili davlat t ili edi.  Barcha ish qog‘ozlari, p o ch ta , te le g ra f ishlari, 
tu rli darajadagi yig'ilishlar, qurultoylar, sim pozium lar rus tilid a  o lib  borilardi. 
Rus  tilin i  bilm aydigan  shaxslar  uzoqdagi  q a rin d o s h -u ru g ia rig a ,  tanish- 
bOishlariga oddiy b ir telegram m a ham  jo 'n a ta   olm as edilar.  B u n d a y holat 
rus tilid a n  boshqa tilla r  qo ‘lla n ish   doirasining  cheklanishiga  o lib   k e ld i  va 
bu  t i l  vakilla rin in g  h aqli ravishda  noroziligiga sababchi b o id i.
1988-yildan boshlab o'zbek ziy o lila n  ham m a tbuotda o 'z la rin in g  qator 
m aqolalari bila n  tilim iz  h a q -h u q u q in i tiklash,  u n i davlat tilig a  a yla n tirish  
m uam m osini  k o ‘tarib  c h iq d ila r.  Bu  masalaga  bag‘ ishlangan  b ir   qancha 
anju m a n la r  bo‘ Iib  o ‘td i.  N ih o y a t,  1989-yihiing  2 1 -o k ta b rid a   o ‘zbek  tili 
O'zbekistonning D avlat tili sifatida rasman e 'lo n  q ilin d i.  B u n in g  natijasida 
o‘zbek tili respublikamizda o'tkaziladigan oliy darajadagi davlat anjumanlarida 
ham  qo‘llaniladigan,  davlatning rasm iy hujjatlari y u ritila d ig a n ,  rivo jla n ish  
is tiq b o li qonun bilan belgilangan tilga aylandi. A n a  shu n u q ta y i nazardan 
bu  qonunning ta rix iy  aham iyati  kattadir.
«D avlat t ili  haqida»gi  Q onun qabul q ilingandan  ik k i y il vaqt  o'tgach, 
respublikam iz hayotida katta o ‘ zgarish ro 'y  berdi.  A jd o d la rim iz n in g  asriy 
orzusi  ro'yobga  chiqdi.  M u s ta q iliik  
qo‘Iga  kiritildi.
  D u n y o n in g   b ir   yuz 
yigirm adan o rtiq  davlati m ustaqil respublikam izni rasm an e’ t i r o f  e td i va u 
b ila n  d ip lo m a tik  m unosabatlar o ‘m a td i.  O ‘ zbekiston Birlashgan  M illa tla r 
Tashkilotiga qabul q ilin d i.  Qisqa m uddat ic h id a   re sp u b lika m izn in g  ja h o n  
h am jam iyati o'rtasidagi o b ro ‘-e ’ tib o ri oshdi.  0 ‘zbek degan m illa t va uning 
m illiy  t ili jah o n  ja m o a tc h ilig in in g  d iq q a tin i to rtd i.
A n a   shunday  sharoitda  m u sta q iliik  q o ig a   k iritilg u n g a   qadar  qabul 
q ilin g a n   «Davlat  tili  haqida»gi  Q onunning  k o ‘ p  m o d d a la ri  o ‘z  k u c h in i 
yo 'q o td i yoki tahrirtalab bo‘!ib qoldi.  Shuning 
achun
 ha
m amaldagi
 Q onun- 
n i  islo h   qilish  eh tiyo ji  paydo  b o id i.  N a tija d a   1 9 9 5 -y iln in g   21-dekabrida 
O'zbekiston Respublikasi O liy  M ajlisining IV  sessiyasi «D avlat tili haqida»gi 
Q o n u n n in g  yangi  ta h ririn i  qabul  q ild i.
Yangi  tahrirdagi  Q o n u n n in g   m u h im   jih a ti  sh u n d a ki,  unda  o ‘zbek 
tilin in g  bugungi jahon hamjamiyatidagi mavqeyi hisobga o lin d i. Bu Qonunda 
0 ‘zbekiston  Respublikasining  d em okratik,  tin c h lik s e v a r siyosati  o ’ zin in g  
aniq  ifodasini topdi.  O 'zbek t i l i   O 'zbekiston  R espubükasining  D a v la t t ili 
sifatida tan  o lin a r ekan,  bu narsa respubiika hudu d id a g i  boshqa  tilla rn in g  
fa o liya t  ko'rsatishi,  rivo jla n ish i,  O 'zbekistonda  yashovchi  barcha  m illa t 
va k illa rin in g   o 'z  ona  tilla rid a   erkin  aloqa  q ilis h la ri  u ch u n   aslo  m o n e lik  
qilm aydi. Qonunning 2-, 4 -, 6 -,  10-,  14-moddalarida boshqa m illa t vakillari 
tilla rin in g  amal  q ilish i  h im oya qihnadi.  Bu esa ya n g i Q o n u n n in g  naqadar 
xo lis ekanligini ko'rsatadi.
14

0 ‘ Z B E K IS T O N   R E S P U B L IK A S IN IN G  Q O N U N I 
D A V L A T  T I L I   H A Q T D A
(yangi tahrirda)
1-m odda.
  0 ‘zbekiston  R espublikasining davlat t i l i  o ‘zbek tilid ir .
2 -m o d d a .
  0 ‘zbek  tilig a   davlat  t i l i   m a q o m in in g   b e rilis h i  respublika 
h u d u d id a  yashovchi m illa t va e la tla m in g  o ‘ z ona tilin i  q o ila s h d a n  ib o ra t 
k o n s titu ts iy a v iy  huquqlariga m o n e lik  q ilm a y d i.
3 -m o d d a .
  0 ‘ zbck  tilin in g   0 ‘ zbekiston  Respublikasi  h u d u d id a   davlat 
t i l i   sifatida  am al  q ilis h in in g   h u q u q iy   asoslari  ushbu  Q o n u n   va  boshqa 
q o n u n la r b ila n  belgilab be rila d i.
T iln in g  Qoraqalpogiston Respublikasida amal qilishigabog‘liq  masalalar, 
shuningdek,  Q oraqalpog‘isto n   R e sp u blika sin in g   qon u n   h u jja tla ri  b ila n  
belgilanadi.
U shbu  Q o n u n   tilla m in g   tu rm u sh d a ,  shaxslararo  m uom alada  h a m d a  
d in iy  va ib o d a t b ila n  b o g iiq  u d u m la m i  ado  etishda  q o ila n is h in i  ta rtib g a  
solm aydi.
F u q a ro la r  m illa tla ra ro   m u o m a la   t i l in i   o ‘z  xohishlariga  k o ‘ra  ta nlash 
huquqiga egadirlar.
4 -m o d d a .
  0 ‘ zbekiston  Respublikasida  D a v la t  t ilin i  o ‘ rganish  u c h u n  
barcha fuqarolarga shart-sharoit ham da un in g  hududida yashovchi m illa tla r 
va elatlam ing tillariga izzat-hurm at b ila n  munosabatda b o iis h  ta ’m in la n a d i, 
b u  tilla m i  riv o jla n tiris h  u ch u n   s h a rt-s h a ro it yaratiladi.
Fuqarolarga davlat t ilin i o 'q itis h  bepul am alga oshiriladi.
5-m odda.
  0 ‘zbekiston Respublikasida davlat tilid a  faoliyat ko ‘rsatadigan, 
m illiy  g u ru h la r zieh vashaydigan jo y la rd a  esa — u la m in g  tilla rid a  fa o liy a t 
k o ‘ rsatadigan  m aktabgacha  ta rb iya ,  b o la la r  muassasalarini  ta sh kil  etish 
ta ’ m in la n a d i.
6-m od d a.
  0 ‘zbekiston  Respublikasida yashovchi shaxslarga ta ’ lim  olish 
t i l in i   e rk in   tanlash  hu q u q i  b e rila d i.
0 ‘zbekiston Respublikasi davlat tilid a ,  shuningdek, boshqa tilla rd a  ham  
u m u m iy , h unar-texnika, o ‘rta maxsus va o liy  m a ’lu m o t olish n i ta’ m in la yd i.
7 -m o d d a .
  D a v la t t i l i   rasm iy  am al  q ila d ig a n   doiralarda  o ‘ zbek  adabiy 
tilin in g  am aldagi  ilm iy  qo id ala ri  va  n o rm a la rig a   rioya  etiladi.
D a v la t o ‘zbek tilin in g  b o y itilis h i va ta k o m illa s h tirilis h in i ta ’m in la y d i, 
shu  ju m la d a n ,  unga  ham m a  e’t i r o f  q ild a n   ilm iy -te x n ik a v iy   va  ijt im o iy -  
siyosiy a ta m a la m i jo r iy   etish  hisobiga ta ’ m in la y d i.
Y a n g i  ilm iy  asoslangan ata m a la r ja m o a tc h ilik  m uhokam asidan  ke yin  
va O liy   M a jlis tegishli q o 'm ita s in in g  ro z ilig i b ila n  o ‘zbek tilig a  jo r iy  e tila d i.
8 -m o d d a .
  0 ‘ zbekiston  R espublikasining  q o n u n la ri,  davlat h o k im iy a ti 
va boshqaruv org a n la rin in g  boshqa h u jja tla ri  davlat tilid a  qabul q ilin a d i va 
e ’lo n  etiladi.  Bu h u jja tla m in g  ta rjim a la ri boshqa tilla rd a  ham  e io n  q ilin a d i.
M a h a lliy  h o k im iy a t va boshqaruv o rg a n la rin in g  h u jja tla ri  davlat tilid a  
qa b u l q ilin a d i  va e io n  e tila d i.  M u a y y a n   m illa t v a k illa ri zieh vashaydigan
15

joylarda mahalliy hokim iyat va boshqaruv organlarining huijatlari respublika 
davlat  tilid a   hamda  m azkur m illa t  tü id a   qabul  q ilin a d i  va  c io n  etila d i.
9-modda.  Davlat hokim iyati va boshqaruv organlarida ish davlat tilid a  
yu ritíla d i va zaruriyatga qarab boshqa tülarga  tarjim a qüinishi ta’ m in ia n a d i.  4
0 ‘zbekistonda o ‘ tkaziladigan xalqaro anjum anlarda davlat tili. shuning- 
dek, qatnashchilaming o'zlari tanlagan tilla r anjum anning ish tili hisoblanadi.
10-modda.  Korxonalar.  muassasalar,  ta sh kilo tlar va jam oat biriashm a- 
larida ish yuritish. hisob-kitob, statistika va m oliya huijatlari davlat tilid a  y u ri- 
tiladi,  ishlovchilarning  k o 'p c h ilig i  o ‘zbek  tilin i  bilm aydigan  ja m o a la rd a  
davlat tili bilan b ir qatorda, boshqa tillarda ham  amalga oshirilishi m u m k in .
11-modda.  Sudlov  ishlarini  yu ritis h   davlat  tilid a   vo ki  o ‘ sha jo y d a g i 
k o ‘ p c h ilik   aholi  tilid a   o lib   boriladi.  Ishda  is h tiro k   etayotgan,  sud  is h la ri 
y u ritila y o tg a n   tilu i  b ilm aydigan  shaxslarga  ta rjitn o n   o rq a li  ishga  c id  
m ateriallar  b ilan  tanishish,  sud jarayonida  is h tiro k   etish  huquqi  ham da 
sudda ona tilid a  so'zlash huquqi ta ’m in la n a d i.
K o rxo n a la r,  ta sh kilo tlar va  muassasalar o ‘ rtasidagi  x o ‘ja lik   n iz o la rin i 
k o 'rib   ch iq ish   va  hal  qilishda  davlat  t i l i   q o ila n ila d i.  X o ‘ja lik   n iz o la ri 
ta ra fla rn ing   ro z ilig i  b ila n   boshqa  tilda  ham   k o 'rib   c h iq ilis h i  m u m k in .
12-modda.  0 ‘ zbekiston  Respublikasída notaría!  harakatlar davlat tilid a  
amalga  o sh irila d i.  F uqarolam ing  talabiga  k o ‘ ra  rasm iylashtirilgan  h u jja t 
m atni davlat notariusi yoki notarial harakatni bajarayotgan shaxs tom o n id a n  
rus tilid a  yoki  im ko n iya t bo‘ lgan  taqdirda — boshqa maqbu!  tild a  be rila d i.
13-modda.  F u q a ro lik  h o la tin i  qayd  e tu vch i  h u ija tla r,  shaxsning  k im  
e ka n lig in i va unin g  huquqlarini tasdiqlovchi  h u ija tla r davlat tilid a  ra sm iy- 
la sh tirila d i, zaruriyatga qarab boshqa tild a  ta rjin ia s i takrorlanishi m u m k in .
14-m odda.  0 ‘ zbekiston  Respublikasi  h u d u d id a   yashovchi  shaxslarga 
davlat tashkilotlari va muassasalariga, jamoat birlashmalariga arizalar, taklifiar. 
shikoyatlar  bila n   davlat  tilid a   va  boshqa  tilla rd a   m urojaat  qilish  h u q u q i 
ta 'm in la n a d i.
15-modda. 0 ‘zbekiston Respublikasída yashovchi shaxslar, o ‘z m illatidan 
q a t'i  nazar,  o ‘z ism in i, otasining  ismi va fa m iliya sin i  m illiy -ta rix iy  a n ’ana- 
larga m u v o fiq  yozish  huquqiga egadirlar.
16-modda.  Televidenie  va radioeshittirishlari  davlat tilid a . shuningdek, 
boshqa  tilla rd a   o lib  boriladi.
17-m odda.  N o s h irlik  faoliyati  davlat tilid a , e h tiy o jla rn i  hisobga oigan 
hoida  esa,  boshqa  tilla rd a  ham amalga o s h irila d i.
18-modda.  Pochta-telegraf jo 'n a tm a la ri davlat tilid a  yoki fiiqarolarning 
xohishiga k o 'ra   -   boshqa  tilda  amalga  osh irila d i.
19-modda.  Muassasalar, tashkilotlar va jam oat birlashm alari  m u h rla ri, 
ta m g 'a la ri,  ish qog'ozla rin in g   m atnlari  davlat  tilid a  b o ia d i.
0 ‘zbekiston  Respublikasi  hududida joylashgan xalqaro ta s h k ilo tla r va 
muassasalar,  qo'shma korxonalaming, shuningdek,  m illiy  madaniy ja m iy a t- 
lar  va  m arkazlan¡¡ng  m u h rla ri,  tam g‘alari,  ish  q o g ‘oz)ari  m a tn la rin in g  
ta rjim a si davlat tilid a  takrorlanadi.
1 6

20-m odda.  Lavhalar,  e io n la r,  narxnom alar  va  boshqa  k o ‘ rgazmali 
hamda  o g 'z a k i  a xborot  m a tn la ri  davlat  tilid a   ra sm iyla sh tirila d i  va  e io n  
a ilin a d i  ham da  boshqa tiila rd a   tarjim asi  b e n lis h i m u m k in .
21-m odda.  K o rxo n a la rd a  ishlab chiqariladigan m ahsulot davlat tilid a g i 
va boshqa tlllardagi y o rliq ia r, y o ‘ riqnom alar, etiketkalar b ila n  ta ’ m inlanadi.
22-m odda.  R espublikaning m a ’ m u riy -h u d u d iy  b irlik la r i,  m aydonlari, 
k o 'c h a la r va geografik o b y e k tla rin in g  n o m la ri  davlat  tilid a  aks e ttirila d i.
23-m odda. 0 ‘ zbekiston  Respublikasiningxalqaro shartnomasi  m atnlari, 
agar  s h a rtn o m a n in g   o ‘ zida  boshqacha  qoida  nazarda  tu tilm a g a n   b o ls a , 
davlat tilid a  va ahdláshuvchi to m o n n in g  (to m o n la m in g ) tilid a  yoziladi.
24-m odda. O 'zbekiston  Respublikasída davlat tilig a  y o ki boshqa tillarga 
m ensim av  y o k i  xusum at  b ilan  qarash  taqiqlanadi.  F u q a ro la rn in g   o ‘ zaro 
m uom ala,  ta rb iva   va  ta ;lim   olish  t ilin i  e rk in   tanlash  h u q u q in i  amalga 
oshirishga to 's q in lik  q ilu v c h i shaxslar qonun h ujjatiariga n u iv o fiq  javobgar 
b o 'la d iia r.
19-mashq.
  0 ‘zbek  x a lq i  haqida  aytiîgan  quvidagi  fîk rla rn i  o ‘ qing, 
daftaringizga  k o ‘ e h irib   oling.  0 ‘zbeklar  va  u la rn in g   t ill,   bu  tiln in g  jahon 
tilla n   orasida  tu tg a n   o ‘r n i  to ‘ g ‘ risid a   fik r   y u ritin g .
0 ‘ zbek — ja h o n   x a lq la ri orasidan b irin c h ila rd a n   b o 'lib ,  tu rk iy  xalqlar 
o ;rtasida esa eng o ld in  o'troqlashgan,  m adaniy turm ush ke ch iru vch i, ja h o n  
sivilizatsiyasiga hissa q o ‘shgan  m illa td ir. 
(«Jahon qomusiy lug'ati»)
O ’zbek  o 'g   lo n la ri  b o tir  b o lu r . 
(Abdurauf Fitrat)
  Q adim gi  G retsiya 
Yevropada sivilizatsiya o ‘ chog‘ i sifatida qanday o ‘ rin   tutgan bo'Isa.  O 'zbe­
kiston va o'zbek xalqi Osiyoda, b u tun tu rkiy o ik a la r va barcha  tu rkiy xalqlar 
tarixida xu d d i shunday o‘rin  egallaydi. 
(Chingiz Aytmatov)
 0 ‘ zbekning f e i -  
atvori barchaga ayon:  u y e m i, ta b ia tn i sevadi.  D o'p p isid a  suv tashib b o is a - 
da,  daraxt k o 'k a rtira d i.  0 ‘ z b e k to m   m a’ n o d a b u n yo d ko rd ir. 
(I.A.Karimov)
20-mashq.
  E.  A ’ zam ovning  «Bayram dan  boshqa  ku itla r»   qissasidan 
olingan  p a rch a n i  o ‘ q in g .  A sar  q a h ra m o iila rid a n   sanalgan  S a fu ra n in g  
tilid a g i  p a ra z it  so‘ zlarga  e 'tib o r  bering.  O v.bek t ilin i  buzib  gapirayotgan 
tengdoshlaringizning  nntqidagi  mana  shunday  salbiy k o ‘ rin is h la rn i  topib, 
bu  haqida  bahs  y u ritin g .
« U n in g   fe’ liga  tushunish,  k o iig lid a g in i  payqash  —  b a m iso li  yangi 
tu g 'ilg a n   ch a q a lo q n in g   h a y o tin i  bashorat  q ilm o q   b ila n   barobar.  T a 'b - 
ta b ia ti  k o 'k la m   n a ’ m a la rin in g   o ‘ zginasi:  b ir  qarasangiz,  quyoshdek 
charaqlagan,  x iy o l o 'tm a y o q ja ia ,  shafqatsiz b o 'ro n .  S h u n d a yin ki, b ir  gap 
b ila n   osm ondagi  y u ld u z n i  o lib   ke lib   balchiqqa  uradi,  balchiqda  yotgan 
qurbaqadan  esa h ayratom uz jo z ib a  to p ib ,  u n i  k o ‘kka  chiq a rib   qo'yadi.  B ir 
og‘ iz gap b ila n ,  le k in  koshki odamga o'xshab-gapirsa!  U  deyarli o'zbekeha 
so'zlam aydi.  Sirasi  ruscha ham  so'zlam aydi.  lif t in g  o 'z i o ‘ ziga to 'q ib  oigan
2
  - 
231

b o ia kcha  tili bor.  U m um an, ko ‘p gapirib o g 'z in i charchatm aydi.  D e m o q ch i 
b o ig a n   fik r in i  b iro n   b itta   alom atroq  so‘ zga ja m la b   q o 'y a   q o la di.  X u d d i 
m ashhur « 0 ‘n  ikki stul» d a g ita n tiq  EÜochkaga o ‘ xshab.  M asalan:  «bravo», 
«ujas»,  «genialno», «shik»,  «se lya vi»,  «chigap»,  «oybay»,  «salut»,  «chao», 
«okey»  va  hokazo.  Bu  b a yn a lm ila l  —  quram a  s o 'z la m i  u  d o ím o   xito b  
bilan,  o h a n g in i  k e ltirib   talafFuz  q ila d i.  Siz  o ‘zbekcha gapiravering,  u  ana 
shu  «til» d a ja vob  qaytaraveradi».
21-mashq.