Boshlang'ich sinflarda matematika o'qitish metodikasi


M a s a la la r y e c h is h o r q a li o ‘q u v c h ila r d a u sh b u m a la k a la r


Download 7.79 Mb.
Pdf ko'rish
bet127/149
Sana15.11.2023
Hajmi7.79 Mb.
#1777068
1   ...   123   124   125   126   127   128   129   130   ...   149
Bog'liq
8boshsinfmatematikapdf

M a s a la la r y e c h is h o r q a li o ‘q u v c h ila r d a u sh b u m a la k a la r  
t a r k ib t o p m o g ‘i lo z im .
1. M a s a la n i tin g la s h n i o ‘ r g a n is h v a u n i m u s ta q il o ‘q iy o lis h .
M asala u stid a ishlash uning m azm unini o ‘zlash tirish d an b oshlanadi. 
0
‘q u v c h ila r hali o ‘qish m alakasiga eg a b o ‘lm agan d astlab k i vaqt- 
larda u lam i o ‘qituvchi o ‘qib b erad ig an m asala m atnini tin g lash g a, 
sh a rtn in g m u h im elem en tlarin i to v u sh ch iq arib ajratish g a o ‘rgatish 
kerak. S hundan keyin m asala shartini y ax sh iro q o ‘zlash tirish
m aq sad id a, h a r b ir o ‘quvchi m asala m atnini tin g lab g in a q o lm ay, 
balki m asalani m ustaqil o ‘q ib ch iq ish i zam r;
M asala m atni o ‘qituvchi yoki o ‘quvchilar tom onidan bir-ikki m arta 
o ‘qiladi, am m o bunda bolalam i m asala m atnini b ir m arta o ‘qishdayoq 
uning m azm unini tushunib olishga asta-sekin o ‘rgata borish kerak.
2 . M a s a la n i d a s tla b k i a n a liz q ilish ( m a ’lu m n i n o m a M u m d a n  
a ja r a ta
o lis h
m a la k a s i). 
M a ’lum ni 
n o m a ’lum -dan, m u h im n i 
no m u h im d an ajratish, m asalad a b erilg a n la r b ilan izlan ay o tg an lar
280


o rasid ag i b o g ‘lanishni o ch ish - b u en g m u h im m alak alard an biri.
B un d ay m alak ag a ega boM may turib, m asalalam i m u staq il y ech ish g a 
o lrganib boM maydi.
3 . M a s a la n i q is q a y o z is h m a la k a s i. 
M asala m atni u stid a 
o g ‘zaki ish lag an d an k ey in u n in g m azm unini m atem atik atam alar 
tilig a o ‘tk azish v a q isq a y o zu v sh ak lid ag i m atem atik stm k tu rasin i 
belg ilash k erak (rasm lar, chizm alar, sxem alar, jad v allar).
Shuni nazarda tutish kerakki, barcha hollarda ham qisqa yozuvni 
bajarish bilan b ir vaqtda m asala shartining tahlii ham am alga oshiriladi.
A slini aytganda, qisqa yozuvning vazifasi shundan iborat. H aqiqatan 
ham m asala shartining qisqa yozuvi o ‘quvchilar xotirasiga tayanch 
b o ‘lib, son m a ’lum otlam i tushunish v a ajratish im konini beradi, shu 
bilan birga ulam ing ratsional yozilishi m asalada nim a berilgan va 
nim ani izlash kerakligini bayoniy tushuntirish im konini yaratadi.

Download 7.79 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   123   124   125   126   127   128   129   130   ...   149




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling