Do‘stlik-oltindan qimmat Reja

VATAN TUYG‘USI QALBDA ILDIZ OTADI

        Vatan — inson uchun bebaho boylik. Vatanning borligi odamga beqiyos kuch-qudrat, g‘ayrat-shijoat baxsh etadi. Men uyda ota-onamdan, buvim va buvamdan, kollejdagi ustozlarimdan hamda meni o‘rab turuvchi ziyoli insonlardan Vatan haqida ko‘p gaplarni eshitganman. Vatanparvar insonlar haqida film va spektakllar ko‘rganman, kitoblar mutolaa qilganman. Ona yurt haqida she’rlar yod olganman, o‘rtoqlarim bilan qo‘shiqlar kuylab, rasmlar chizganman. Bu tuyg‘u insonlarning qalbidan chuqur o‘rin egallaydi. Shuning uchun ham inson borki, barchasi o‘z vatanini sevib ardoqlaydi, uni hech qanday boylikka alishmaydi. Unga nisbatan biror-bir xavf tug‘iladigan bo‘lsa, yurtini himoya qilish uchun kurashga otlanadi.

        E’tibor berib qaraganda, dunyodagi barcha mard va qahramon insonlar, avvalo, Vatanni sevgani uchun qalblarida Vatan tuyg‘usi jo‘sh urgani uchun ham botirlik ko‘rsatib, nom qozonganlar. Shu tuyg‘u bois, kishilar Vatan haqida kuylaydilar, yurtning taqdiriga kuyunadilar, uning ravnaqidan quvonadilar. Demak, ona yurt insonni o‘z bag‘rida voyaga yetkazibgina qolmay, unga eng muqaddas tuyg‘ularni, eng go‘zal taassurotlarni bag‘ishlaydi.

        Vatan tuyg‘usi insonlarga umri davomida hamroh bo‘ladi va yillar sa­yin sayqallanib boradi. Uning o‘zi qanchalik bebaho bo‘lsa, u bilan bog‘liq tuyg‘ular ham shunchalik bebahodir. Shuning  uchun ham, ularni yosh­likdan tarbiyalab borish, kamolga yetkazish katta ahamiyatga ega. Prezidentimiz ta’biri bilan aytganda, “Vatan tuyg‘usi, Vatan tushunchasi biz uchun sajdagohdek muqaddas, sajdagohdek pok va ulug‘ bo‘lmog‘i kerak”.

        Vatanni bilish — dunyoni bilish, o‘zlikni anglash, har bir insonning butun bashariyat bilan qanchalik bog‘liq, aloqador ekanini tushunish yo‘li ham demakdir.

Shu aziz vatan — barchamizniki

Vatan. Mehr bilan, muhabbat bilan tilga olinadi — bu so‘z.

Viqor mujassam har harfida. Ohor. Betakror joziba.

Vatan bittadir, shuning uchun ham u muqaddas. Yagona bo‘lgan narsalarning barchasi e’zozda — Vatan, Ona, Zamin, Osmon, Quyosh... Bittadan oshdimi, muqaddaslik qolmaydi. Ha, Vatan ona kabi yagonadir!

Bepoyon Vatanimizning ba’zi go‘shalarida «vatan» so‘zi uy, xona ma’nosini ham bildiradi. Aytishadi: «O‘g‘lim uchun bir vatan qurdiray...» Yoxud kishi omadsizlikdan uyidan mahrum bo‘lsa «bevatan bo‘lib qolibdi», deyishadi afsus bilan. Vatan — bu yashab turgan uyimiz!

Jahon siyosiy xaritasiga boqsam, aziz Vatanimni izlayman.

Vatan qadri undan uzoq bo‘lganingda sezilarkan. Vatanga muhabbat tuyg‘usi haqi­qatan ham ilohiy ne’mat ekanligi yaqqol bilinarkan! Safarlarda bo‘laman goho... Ittifoqo taqdir taqozosi bilan qo‘shni mamlakatda umrguzaronlik qilayotgan bir so‘xlikning uyida bo‘ldim. Turmushi farovon, sog‘-salomat. Lekin yuragida dard borligi — unga nimadir yetishmayotganligi sezilib turibdi. O‘zbekiston xaritasini tuhfa qilgandim, ko‘zlariga yosh keldi.

O‘zbekiston xalqi tinch va osuda hayot kechirmoqda. Buni kimdir Vatan chegaralarining daxl­sizligidan bilsa, kimdir uning mustahkam ma’naviy qo‘rg‘oni bilan izohlaydi. Bu ikki omil uy­g‘unligi tufayli jannatmakon yurtimizda totuvlik, osoyishtalik hukm surmoqda. Shu muqaddas Vatan himoyachisi ekanidan qalbida iftixor va g‘urur tuyg‘usi uyg‘ongan har bir askar tug‘ilgan yeri, ota-onasi, sevikli yori, do‘st va qarindoshlari, mahalladoshini qo‘msaydi. Shu tuyg‘u zamirida,  Vatan sog‘inchi mujassamdir.

Vatan! Uning ta’rifiga so‘z topolmaysan kishi.

Xaritaga xayolchan boqayotgan qishloqdoshim qalbidan nimalar kechayotgani o‘ziga ayon. Holati askarlik davrimni eslatdi.

Mening askarlik davrim O‘zbekistondan yiroqda, shimolning uzoq shaharlaridan birida o‘tgan. Qism shtabida xizmat qilardim. Ish joyimda, ro‘paramda — jahon siyosiy xaritasi osig‘liq turibdi. Xonaga kirishim bilan devordagi xarita diqqatimni tortar, unga yaqinlashardim, beixtiyor. Toshkentni qidirardim. Bu holat har kuni takrorlanar, Toshkentga ko‘zim tushgani zahoti O‘zbekiston ko‘z oldimda jonlanardi.

Istiqlol sharofati bilan O‘zbekiston ham dunyo xaritasidan joy oldi. Alohida rang bilan. Yuragimizga yaqin rang bilan!

O‘z taqdiri, kelajagiga ega bo‘lgan xalqimizning muqaddas vazifasi buyuk ne’mat — istiqlolni, taraqqiyot sari yuz tutgan Vatanni yomon ko‘zlardan asrashdir.

Shukurkim, bugungi kunda harbiy maktablarda saboq olayotgan, chiniqib, hayotni tushunib, o‘z kuchiga ishonch hosil qilayotgan o‘g‘lonlarimizga Vatan — O‘zbekistonni himoyalash baxti nasib etgan. Afsonaviy Alpomish, Rustami doston, zabardast Farhodlar vorisi — yoshlarimiz davlatning ishonchli qalqoniga aylanganidan boshimizni baland ko‘taramiz.

Taqdir taqozosi bilan tug‘ilib o‘sgan qishlog‘imdan uzoqda — poytaxtda yashayman. Tog‘lar bilan qurshalgan So‘x tumaniga kirib-chiqish yo‘li Qirg‘iziston hududi orqali o‘tadi. Bir necha daqiqalik bu avtomobil yo‘li nazarimda bag‘oyat cho‘ziladi. Vatanim chegarasiga yaqinlashganim sari haya­jonga to‘la ko‘nglimda o‘zgacha his-tuyg‘u sezaman. Qadr­don vatanim manzaralariga ko‘zim tushishi bilan yengil tortaman. To‘yib-to‘yib nafas olaman. Bu shunchaki ba­land­parvoz so‘zlar emas.

Bir necha daqiqalik avtomobil yo‘li, sanoqli daqiqalar... Bir vaqtlar taqdir taqozosi bilan yoki sho‘ro davrining qattol siyosatidan qochib, Vatanidan ayro tushganlar xayolga keladi.

Mamlakatimiz istiqlolga erishgach, xorijdagi vatandoshlarimizga ona diyor tuprog‘ini tavof aylash baxti nasib etdi.

Ona-Vatanining tuprog‘ini ko‘zga surtish umidida xorijdan So‘xga kelgan bir qishloqdoshim so‘zlarini eslayman.

— Osmoni musaffo O‘zbekistonning hayotbaxsh havosidan nafas olib, baxtiyor umrguzaronlik qilayotgan, shu diyorning gullab-yashnashiga hissa qo‘shayotgan bunyodkor xalqning hayotiga ko‘z tegmasin, — degan edi.

Beixtiyor o‘yga tolaman, o‘z tug‘ilgan yurtingda yashash qanday baxt!

Vatanni dildan so‘ygan odam uchun Vatandin ortiq baxt yo‘q.

Ey Vatan, jonu dilimda jo o‘zing,

Men uchun olam aro tanho o‘zing.

O‘zbekiston, jannati dunyo o‘zing...

Vatan. Vatan. Vatan!.. Har qancha takrorlasak ohori to‘kilmaydigan so‘z bu — Vatan! Ulkan... cheksiz qudrat, tayanch mavjud bu ulug‘vor so‘zda. Vatan deb, Vatan uchun yashayotgan odamgina shu go‘zal so‘zni mehr bilan, muhabbat bilan tilga oladi, dilida viqor, ruhida salobat sezadi.

Bilib  oling.  Bayon  o 'tk a z is h d a n   asosiy  m aqsad  
s o ‘z la m i  to ‘g ‘ri  tanlash  va  q o ‘llash,  u lam i  m an   
tiq a n   t o ‘g ‘ri  b o g ‘lash,  ta la b a n in g   idrok  qilish  va  
t o ‘g ‘ri  i f o d a l a s h   q o b iliy a tin i  h a m d a   s a v o d x o n lig in i  
s in a s h d ir.  B a y o n d a   o ‘q itu v c h i  to m o n id a n   b iro r  m a tn   
o ‘qiladi v a tala b a  eslab,  o ‘z bilganicha yozadi.  Bunda badiiy  
a s a r d a n   o ‘q itu v c h i  to m o n id a n   o ‘q ib   b e rilg a n   m a tn n i  
ta la b a   
m a tn g a   yaqinlashtirib  b a y o n   y o z is h i,  o ‘z in in g   
m u lo h a z a la rin i  h a m   ifodalashi  m u m k in .  B unday  m atn   
rasm ,  ta b ia t  h o d isa si  asosida  o ‘q itu v c h i  t o ‘qigan  m a tn   
kichik   e rta k ,  h ik o y a  b o ‘lishi  h a m   m u m k in . 
B a y o n n in g   ik k in c h i  turi  
qo ‘shim cha  topshiriqli  insho  
b o ‘lib,  o n a  tili b o ‘yicha o ‘tilgan b iro r m avzuga bagkishlanishi  
m u m k in   (m a s a la n ,  „U slub n i  y a ra tu v ch i  v ositalar“  yoki  
„sintaktik  sin o n im iy a “ ).  Bunda  o ‘qituvchi  o ‘tilgan  mavzu  
b o ‘yicha m ateriallari b o ‘lgan m atn n i tan lab  olishi  kerak. 
B a y o n   t u r l a r i :   J)  t o ‘Jiq  b a y o n ;  2)  q isq a   b a y o n ; 
3)  q o ‘s h im c h a   topshiriqli  bayon. 
1.  
B a y o n n in g   asosiy  turi  t o ‘liq  m atn li  bayon  b o ‘lib,  
m av zu  t o ‘liq   b a y o n   etiladi. 
T o ‘liq  bayon 
O T A  VA O N A   H A Q IN I  B /L M A K   Z IK R ID A 
Ey  fa rz a n d ,  bilginkim ,  aql  y uzasid an   farzandg‘a  o ta -  
o n a n i  izz a t  v a  h u rm a t  qilish  v o jib d u r,  ned ink im   uning  
asli  o ta   va  o n a d u r.  O ta  va  o n a n i  n im a   u c h u n   h u rm a t  
q ilu rm a n ,  d e b   k o ‘nglingga  k e ltu rm a g ‘il,  bilgilki,  u lar  se-  
ning  u c h u n   o klim g ‘a  ham   tayyor  tu rad ilar. 
H a r  fa rz a n d k i,  oqil  va  d o n o   b o ‘lsa,  h ech   vaqt  o ta -  
o n a n in g   m e h r   h a q in i  a d o   q ilm o q d in   xoli  b o ‘lm ag‘usidir.  
O ta -o n a   farm o n b ard o rd u r.  Bu  farm onbardorlikda  ham   ish  
b o 'lg kay   v a  h a m   farm o n  bo‘lg‘ay.  O ta -o n a n in g   ishi  seni  
p arv arish   q ilm o q d u r  va  farm oni  seng a  yaxshilik  o ‘rgat-  
m o q d u r.  E y  farz a n d ,  shul  vajdin  o ta -o n a n g n i  sagkal  ham   
ra n jitm a g ‘ii. 

A y tish la ric h a,  a m ir a lm o ‘m in in   A lid an   s o krab d ilark i:  

„ F a rz a n d d a   o ta -o n a n in g   h a q i  q a n c h a d u r? “  H a z r a t  Ali  
d e d i:  „ H a q   ta o l o   b u   a d a b n i  r a s u ln in g ...  o t a - o n a s i   
o l u m i d a   k o krguzdi.  N e d in k im ,  bu  h a z ra t  o ta -o n a s in in g   
h ay o tlik   ayyom ini  to p sa   erd i,  ularni  o kz id a n   ilgari  tu t-   
m o q ,  u lam in g   h aqini  b ilm o q   va  ularga  fa rz a n d lik   y u z id a n   
ta v o z e ’  k o ‘rguzm oq  vojib  b o klu r  e rd ikt. 
(  
„Qobusnoma "  dan) 
Z in h o r   m ero s  o lm o q   hirsi  b ila   o t a - o n a n g   o ‘lim in i  
tilam a g ‘ilki,  u larn in g   rizqi  b ilan   sening  riz q in g   y etishur.  
O ta -o n a n in g   o klim ini  tila m a g kil,  c h u n k i  o t a - o n a   o ‘lm ay  
yu rsalar  ham   rizqing  y etish av erad i,  n e d in k im ,  riz q   m a-  
q u m d ir  (m a q su m   —  ta q sim la n g a n ,  b o ‘lin g a n )  va  u  h a r  
y o kl  bila  vosil  b o klur.  R o ‘ziy  nasiba  u c h u n   o ‘z in g n i  k o ‘p  
m ash aq q atga  q o ‘y m ag ‘il,  ro ‘ziy  rangi  va  a z o b -u q u b a t  bila  
ziyoda b o ‘lm ag‘usidir. 
A g a r  m o ls iz lik d a n   q a s h s h o q   b o ‘lsa n g ,  a q ld a n   b o y   
b o ‘Im o q qa  erish g ilk i,  m ol  b ila n   boy  b o ‘ig ‘o n d a n ,  aql  
bilan   boy   b o klg‘o n   y ax sh iro q d u r,  n e d in k im   a q l  b ila n   m ol  
ja m   etsa  b o ‘lur,  a m m o   m ol  b ilan   aq l  o ‘rg a n ib   b o ‘lm as.  
Bilg‘il,  aql  b ir  m ol  eru rk i,  u n i  o ‘g ‘ri  o lo lm a s ,  u   o ‘td a   
yo n m as,  suvga  oqm as. 
B as,  a g a r  a q lin g   b o ‘lsa  h u n a r   o ‘rg a n g il,  n e d in k im   
h u n a r s i z   a q l  —  b o s h s iz   t a n ,   s u r a ts iz   b a d a n d e k d u r .  
U n d o q k im   d eb du rlar:  a l-a d a b   — suratil  aql. 
(  
„Qobusnoma “dan) 
Q isqa  bayon 
H IK O Y A T 
O ld in   o ‘tg a n   k is h ila m in g   k ito b la rid a n   s h u n i  o ‘qib  
biJdim ki,  ajam   shohJari  bir d o ‘k o n   yasab,  u n i  o tg a   yukJab  
sahroga  olib  b o rark a n la r,  to k i  o ‘sha jo y d a   y ig kilgan  m az -  
lum larn i  k o ‘rib,  h a r   b irin in g   arzin i  e sh itib   o lish   m u m -  
kin  b o ‘lsin.  B u n in g   sababi  sh u   ed ik i,  a g a r d a   p o d s h o h   
b iro r jo y d a  o ‘tirib  qolsa,  u  y e rd a   d ah liz,  e sh ik   va  p a rd a 

p a y d o   b o 'la d i.  G ‘arazli  kish ilar  va  sitam g arlar  sh u n d a n   

f o y d a l a n i b ,  z u lm   c h e k a y o tg a n la r n i  p o d s h o h   o ld ig a   
q o ‘y m a y d ila r. 
(  
Nizomulmulk.  ,Siyosatnoma  yoki 
Si'yar  ul  m uluk “ dan) 
T O ‘G ‘R IL IK 
In so n d a g i  ajoyib  x u lq lard an   biri  t o ‘g ‘rilikdir.  T o ‘g ‘riIik  
o d a m d a g i  h a m m a   ish iarn in g   ta rtib   va  m aro m d a  ketishini  
t a ’m in la y d i.  T o ‘g ‘rilik  izd an   c h iq d im i,  d em a k ,  h a m m a   
ish la r  ta rtib i  buziladi.  X oh  k a tta   va  ulug1  ishlar  b o ls in ,  
x o h   k ic h k in a   va  a rz im a s   a m a lla r  b o l s i n ,  a g a r  d iq q a t  
k o ‘zi  b ila n   q arasang,  u lard a  to ‘g ‘rilik  b o ‘lm asa,  h am m asi  
x a ro b  b o ‘ladi.  Barcha  turdagi  ishiarning bari  to kg krilik bilan  
b a rq a ro r,  shu  ishlarni  am alga  o sh iru v ch ilar  esa  t o ‘g ‘rilik  
b ilan   b a rd a m   va  ustuvordir.  
{Gaz.) 
Q o ‘shim cha  topshiriqli  bayon 
0 ‘q itu v c h in in g  to p sh irig ki  bilan  qisqa  bayon  yoziladi. 
77-  
topshiriq.  Okqituvchining aytib yoki  o ‘qib bergan  hikoya  
yoki  ertakning qisqa mazmunini  yozma bayon  qiling. 
DIKTANT 
f t p ?   Bilib  oling.  D ik ta n tn in g   
ko ‘rsatish,  eshittirish,  say-  
lanm a,  erkin  d ik ta n t  kab i  tu rla ri  aso sa n   b o s h -  
la n g ‘ic h   sin flard a  va  q ism an  y u qo ri  sinflarda  o ‘tkazilsa  
h a m ,  litsey   va  ko llejlarda  u larn in g   ayrim larini  tak rorlab,  
d ik ta n tn in g   saylanm a  va  n a z o ra t  (k o n tro l)  turi  ustida  ham   
ish  o lib   bo riladi. 
D ik ta n tla r   o d a td a   o ‘tilgan  til  q o id alarin i  o kq u v ch ilar  
q a n c h a lik   o ‘zlashtirganini  bilib  olish  va  shu  orqali  o ‘tilgan  
til  q o id a la rin i  m u stah k am lash   u c h u n   o ‘tkaziladi. 
f f j B f   Bilib  oling.  S ay lan m a  d ik ta n t  o 'tilg an   ayrim   til 
q o idalari  b o ‘yicha  b o lib ,  tanlang an  qoidalarga o ‘qi- 
tu v c h i  m is o lla r  (so kz,  ib o ra ,  g a p ,  m a tn )  to p ib ,  o kquv-  
64 

ch ila rg a   y o z d ira d i  yoki  o ‘q itu v c h in in g   to p sh irig ‘i  b ila n   

o 'q u v c h ila r  y o d d a n   yozadilar. 
78- topshiriq.  0 ‘zbek  alifbosi  sirasini  yozing.  H arflarni  
izohlang. 
79-  
topshiriq.  kesma,  osma,  qatlama,  bosma,  moslama,  
qovurma,  yozma,  olma,  o ‘sma,  suzma,  yigitcha  so‘zlaridagi  
urg‘uning o ‘rnini o ‘zgartirib,  mazmuniga  mos gaplar tuzing. 
80- topshiriq.  Quyidagi so'zlar tarkibidagi  ng  harflarining bir  
yoki  ikki  tovush  ifodalashiga qarab,  ikki  ustunga  ajratib  yozing  
(si-ngil va sin-gan kabi) 
A n g la m o q ,  an g o r,  a n g is h v o n a ,  o h a n g ,  o h a n g i,  b u -   
gungi,  b u ru n g i,  gangim oq,  d a n g a l,  d an g asa,  kito bin giz,  
dinga,  d o n gd or,  durang,  tajang,  k o 'rin g a n ,  lagan,  ja n g o -  
var,  ja r a n g li,  z a n g ,  z a n g o ri,  in g ic h k a ,  in g ra m o q ,  i n -   
d in g a,  k ey ingi,  k engroq,  k e n g a y m o q ,  k en g ash ,  k u n g a ,  
k o ‘ngil,  m an g ,  m ing,  m ingan,  m u n g li. 
81- topshiriq.  So‘zlami  bo‘g‘inlarga  ajratib yozing. 
televizor,  tea ír,  opasi,  o n a n g iz ,  u y u sh q o q ,  m u d o fa a ,  
m u d d a o ,  r a d io ,  ta n g a ,  o n g i,  m e n g a ,  s in g il,  m a ’n o ,  
ju r 'a t,  q a d r,  vaqt,  sabr,  2003-  yil. 
82- topshiriq.  So‘z)arning imlosiga diqqat qilib yozing. 
A c h c h iq -c h u c h u k ,  e rta -in d in ,  m a y d a -c h u y d a ,  b irin -   
k e tin ,  c h a r s - c h u r s ,  k a m - k o ‘s t,  k e c h a - k u n d u z ,  o t a -   
o n a ,  o c h in - to ‘q in ,  o c h -y a la n g ‘o c h ,  k e tm a -k e t,  k o kr p a -   
y o stiq ,  s e k in - a s ta ,  sovg‘a -s a lo m ,  a ft- b a s h a r a ,  s h a r a q -   
s h u ru q . 
83- topshiriq.  Berilgan so‘zlarni  tahlil  qilib,  birinchi  ustunga  
qo'shib  yoziladigan  qo'shma so‘zlarni,  ikkinchi  ustunga  ajratib  
yoziladigan  qo ‘shma  so‘zlami,  uchinchi  ustunga juft  so‘zlarni  
guruhlab yozing. 
Saylanma  d ik ta n t 
ASALARI 
Asal  a s a la ri  uyasidagi  m u m   k a ta k la rid a n   o lin is h in i  
h a m m a   y a x sh i  b ila d i.  A s a la rila rn i  b o la r ila r   d e b   h a m 
5  — G ‘.  A bdurahm onov,  D.  Xo'jayeva  
6 5 

a ta sh a d i.  A sa la ri  n e ’m atidan   q a d im   z a m o n la rd a n   beri  

fo y d alan ib   k e lin a y o tg a n ig a   q a ra m ay ,  y a q in -y a q in g a c h a   
o d am   u n ing  fe ‘l-a tv o ri  haq id a  deyarli  h e c h   narsa  bilm as  
edi.  K u z a tis h la rd a n   shu  narsa  m a ’lum   b o ‘ldiki,  „razved-  
k a c h i“  a s a la r ila r n in g   raqsga  tu s h is h ig a   q a ra b   b o s h q a   
asalarilar  u y a d a n   q a n c h a   m asofa  u z o q d a   g u lzo r  borligini,  
u lar  q an d ay   g ui  ekanligini  va  o z -k o ‘pligini  bilib  olishar  
ekan!  B o ‘la ja k   o n a   a sala rin i  b o q a d ig a n   m ax su s  a ra -   
lashm a — a sala ri  su ti  ham   q im m a tb a h o   shifobaxsh  dori  
hisoblanib,  u  y u ra k   faoliyatini  yaxshilaydi. 
DASHT 
D a s h tn in g   q a y e r ig a   q a ra m a n g ,  h a m m a   y e rd a   o ‘t -   
o ‘lan la m i  k o ‘rasiz.  N a m   yetishm asligidan  u  y erda  d arax t-  
la r  o ‘sm ay d i.  E r ta   b a h o rd a ,  q o r  e rish i  b ila n   d astlab k i  
o ‘sim lik lar  p a y d o   b o ‘ladi.  U la r  y irik  e m a s,  b o 'y i  atigi  
10—20  s a n tim e tr,  ildizi  ham   qisqagina  —  10  san tim etrga  
y aq in .  B ir  o y   m o b a y n id a   b u   o ‘tla r   riv o jla n ib ,  gu llab,  
u ru g 4  tu g ib ,  q o v jira sh g a   h am   ulgurad i.  K e y in c h alik   bu  
o ‘tla r   o ‘rn in i  u y q u li  o ‘tla r,  su m b u l,  m u s h u k o ‘t  eg al-  
laydi.  U la rn in g   g u lla ri  och  rangli,  k o 'rk a m . 
84-  
topshiriq.  So‘zlarda u harfini qo'llamaganda ham,  ma’no  
anglatadigan sokzlam ing tagiga chizing. 
L u g 'a t  diktan t 
1.  Y igit,  y il,  y iro q ,  yirtiq,  y irtq ic h ,  yig‘ilish,  yig‘im -  
te rim ,  y ig‘in ,  y ig ‘in d i,  yirik,  yigkiq,  yig‘m a,  yod,  y o ‘l,  
y o ‘l-y o ‘l,  y o klk a,  y o ‘ldosh,  oy,  oyi,  q iy in ,  kiyik,  o 'y in ,  
qayiq,  ayiq,  v a y ro n ,  y o ‘g‘on. 
2.  Z iy ra k ,  b iy ro n ,  siyla,  tu y n u k ,  jiy d a ,  m ay n a ,  jiy -  
r o n ,  q iy m a ,  x a y r ,  fay z ,  tiy ra k ,  k o ‘y la k ,  z e b -z iy n a t,  
oilaviy,  siyosiy,  o m m av iy ,  adabiy,  tarbiyaviy. 
3.  Asliy,  a x lo q iy ,  axloqli,  aqliy,  aqlli,  qadim iy,  m a ’-  
noli,  lim o n ,  lirik a ,  bolalik,  bolali,  litr,  vodiy,  gerbariy,  
gulli,  d o im iy ,  te o r e m a ,  yeyishli,  y o w o y i,  d o im ,  p o em a,  
d ia m e tr,  N a im a ,  fid o y i,  jism oniy,  m ay n a ,  n in a,  milliy,  
ilohiy,  hiyla,  iy la m o q . 

17-  
mashq. y harfi talaffuzda eshitilib,  ammo yozilmaydigan  

so‘zlaming tagiga chizing. 
N azorat  diktanti 
Y IL   FA SL L A R I 
Y e r quyosh  atrofini  b ir yilda  b ir  m arta   ay la n ib   c h iq a d i.  
S h u   d av rd a  u  o ‘z  sirtini  Q uyoshga  h a r  xil  v a z iy a td a   ,,tu -  
tib “  beradi.  Q uyosh  o sm o n g a   b a la n d   k o 'ta rilg a n d a ,  u n in g   
n u rla ri  Y erga  t o ‘g ‘ri  tu sh ib ,  u n i  k u ch liro q   q iz d ira d i  va  
Y er  yuzi  issiq  b o ‘ladi.  Q u y o sh   u n c h a   b alan d   k o ‘ta rilm a y ,  
u n in g   n u rlari  Y erga  qiyalab  tu sh g a n d a ,  Y ern i  p a y p a sla b   
o ‘tib  ketgandek b o ‘Iadi  va Y er yuzida  sovuq tu ra d i. 
Q ish d an   keyin b a h o r,  b a h o rd a n   keyin  yoz  k elad i.  Y o z -  
n in g   q o q   o lrtasi  —  22-  iy u n d a  yozgi  Q uyosh  tu ris h i  yuz  
b e ra d i.  E n d i  yoz  o ‘zin in g   h a q iq iy   k u c h in i  k o ‘rsa ta d ¡.  
K u n la r  ju d a   isiydi,  b o la la r  su v d a n   c h iq m a y   q o lis h a d i.  
B iroq  h ad em ay   kuz  y aq in lash ib ,  u n in g   b a ’zi  a lo m a tla ri  
p ay d o   b o ‘la  boshlaydi...  K u n la r  qisqarib,  tu n la r   u z a y ad i.  
A sta-sek in   d a rax tlam in g   bargi  sarg‘ayib  t o ‘kila  b o sh la y d i.  
H a d e m a y   d a ra x tla r  y a p -y a la n g 'o c h   b o ‘lib,  s h u m s h a y ib   
qo lad i,  tab iat  q o m i  k u ta  b o sh lay di.  S h u   ta rz d a   fasllar  a l-  
m a sh in a -a lm a sh in a  yil  o ‘tad i.  A zald an   b u  ja ra y o n   ta k r o r -   
lan g a n i-ta k ro rla n g a n . 
Lekin  Y er  sharining  h a m m a  jo y id a  h am   yil  fasllarining  
b ir-b irid an   farqi  un chalik   sezilarli  em as,  shim oliy  va  ja -  
nubiy  q u tb lar  atroflarida  yil  davo m ida  sovuq:  u   y erla rd a   
Q uyosh  nurlari  h a r  d o im   y e r  sirtini  yalab  o ‘tg a n d e k   tu -  
yuladi  va  uni  u n c h a   qizdirm aydi.  E k v ato m in g   ik kala  to -  
m onida,  tropiklarda esa yilning h a m m a  fasllarida  h a m   issiq.  
U  y erda  Q u yo sh   h a r   d o im   tik   te p a d a   tu ra d i,  s h u n in g   
u c h u n   h am   bu  yerlar  Q uyosh  issiqligini  k o ‘p  q a b u l  q iladi. 
(„   
Bolalar  ensiklopediyasi “dan) 
M A SH IN A 
K uni  k echa  F a rh o d g a   ad asi  o ‘y in ch o q   m a s h in a   o lib  
keldi.  0 ‘ziyam   shu n aq an g i  x ush b ich im k i,  u n i  G ‘ay ra tg a   
ju d a -ju d a   k o ‘rsatgisi  keldi. 

G ‘ayrat  o krtogkining q o lid a   eshiklari  ochilib-yopiladigan  

m ash in an i  ko‘rib,  anqayib  qoldi.  Farhod  m ashina biqinidagi  
m u rv a tn i  b u r a b - b u r a b ,  p o lg a  q o 'y ib   y u b o rg a n   e d i,  u  
g kiz illa b   yurib   k e td i.  D ev o rg a  y a q in la sh a y -y a q in la sh a y   
d e g a n d a ,  sekin  burilib,  orqasiga  qaytdi. 
—  Q a n d a y   y ax sh i  m a s h in a -y a ,  b u n i  kim   y a ra tg a n ?   
Q a n i,  qaysi  biringiz  ay ta  olasiz! 
— Z avo d d ag i  am akilar! — deyishdi  c h u g ku rlash ib  ikki  
o ‘rto q . 
G kayrat  o ‘zida  h am   xuddi  shunday  m ashina  b o klishini  
ju d a -ju d a   istadi.  Shu  kunnin g  ertasiga  Farhodlam ikida  yana  
o ‘sh an d ay   m ashina paydo b o ‘ldi.  Lekin  uni  Farhod  G ‘ayrat-  
lam ikiga olib chiqa olm adi.  C hunki u  negadir isitmalay bosh-  
lagan   edi.  O y o q -q o lla ri  ham   zirqirab  o g ‘ribdi,  to m o g ‘i  
achishibdi.  Oyisi o ‘g ‘lining ahvoliga achinibdi: 
— T e rla b   tu rib   sovuq  suv  ich m a,  deb  d o im   a y ta m an   
senga! 
O y isin in g   gapi  F a rh o d n in g   q u lo g lg a   z o krg‘a  kirardi.  
C h u n k i  u  e rta g a   G ‘a y ra tn in g   tu g ‘ilgan  k u n i  e k a n in i  
e sh itg a n .  M ash in an i  sh u   kuni  sovgka  q ila m a n ,  d eb  o ‘y-  
lagan   edi.  S h u n in g   u c h u n   ham   d ab d u ru std an   so ‘radi: 
—  O yi,  ertaga  tu zu k   b o klam an m i? 
—  D o rin i  vaqtida  ichsang tez  tuzalasan.  (K   
S.) 
A K V A REL 
„A kv arel“  so‘zi  lo tin c h a   „ak v a“  —  „suv“  so ‘zidan  kelib  
c h iq q a n .  Bu  suvli,  jilo la n u v c h i  b o ‘yoqlar  q a d im d a   h am   
m a ’lu m   b o ‘lgan.  Lekin  M isr va  an tik  davr ustalari  unga oq  
b o ‘y o q   q o ‘shib  foyd alan ish gan i  u c h u n   rassom lik  asarlari  
y o r q in   c h iq m a g a n .  H o z ir   f o y d a la n ila y o tg a n   a k v a re l  
b o ky o q la rim iz   (oq  b o kyoq  qo rishm asisiz)  15  asrd an   beri