Farmatsevtika o‟quv instituti talabalari uchun adabiyoti

Oltingugurt    vodorodli  birikmalari.  Н
2
S    va  H
2
S
2
  erkin  holda  juda  beqaror,  tuzlari  
ma‘lum   MeS  va MeS
2
.
 
H
2
S-rangsiz,  zaharli  gaz,  hidi  yoqimsiz,  palag‘da  tuxum  hidi  keladi.Qaynash  harorati-
60,3
о
S, suyuql. harorati -85,5
о
S. 
Yuqori haroratda parchalanadi: Н
2
S = H
2 
+ S 
Suvda  yaxshi  eriydi.  3  hajm  suvda  1  hajm  vodorod  sulfid  eriydi.  Kuchsiz  ikki    asosli 
kislota (K
1
=6
*
10
-8
; K
2
=10
-14
).  
Н
2
S 

 H
+ 
+ HS
-
 
HS
- 

 H
+ 
+ S
2-
 
Sulfid  kislotaning tuzlari  sulfidlar deyiladi.Tarkibida Na
+
,K
+
,NH
4
+
 ionlari tutgan sulfidlar 
suvda eriydi. Og‘ir metallarning sulfidlari suvda erimaydi. 
Sulfid  kislotaning  tuzlari-sulfidlar  suvda  erimaydi.  Ishqoriy  metallar    tuzlari  va  ammoniy 
sulfid  eriydi.  Sulfidlarning  xarakterli  xossalaridan  biri  ularning  rangli  bo‘lishidir.  Ishqoriy  va 
ishqoriy-yer  metallari  tuzlari  rangsiz,  og‘ir  metall  tuzlari  har  xil  rangga  bo‘yalgan.  FeS,  CoS, 
NiS, Ag
2
S, PbS, Bi
2
S
3
 tuzlari qo‘ng‘ir-qora rangli, ZnS va СаS oq rangli, СdS, SnS, Аs
2
S
3
 sariq 
rangli, MnS teri rangli, Sb
2
S
3
 jigar rangli bo‘ladi.  
Bundan  analitik  kimyoda  qo‘llaniladi,  ya‘ni  kationlar  shu  asosda  bir-biridan  ajratiladi. 
Issiqqa  nisbatan  sulfidlar  beqaror,  qizdirilganda  ular  erkin  oltingugurt  hosil  qilib  parchalanadi. 
CuS(qora  rangli)  suvda  ham  syultirilgan  kislotalarda  ham  erimaydi.  FeS(qora  rangli)  suvda 
erimaydi,  lekin  kislotalarda  eriydi.  HgS(qora)  –kons.  nitrat  kislotada  ham  erimaydi.  Ko‘p 
sulfidlar  kons.  xlorid  kislotada  eriydi.  РbS,  ZnS,  CuS  bo‘lsa  nitrat  kislotada    eriydi.  НgS  zar 
suvida  erishi  aniqlangan.  Sulfidlar  orasida  o‘zgaruvchan  tarkibli  birikmalar  ham  uchraydi. 
Masalan, FeS
1,01
 dan boshlab FeS
1,14
 gacha. 
Na
2
S,CaS va BaS  teridan tuklarni yo‘qotish uchun ishlatiladi.ZnS – lyuminofor bo‘yoqlar 
olishda ishlatiladi. 
Sulfidlar oson gidrolizga uchraydi.Bunda nordon tuzlar hosil bo‘ladi: 
NaOH + H
2
S = NaHS + HOH 
NaHS + NaOH = Na
2
S + HOH 
Alyuminiy va xrom(III) sulfidlari suvda oson qaytmas gidrolizga uchraydi:  
Аl
2
S
3 
+ 6HOH = 2Al(OH)
3 
+ 3H
2
S 
Cr
2
S
3 
+ 6HOH = 2Cr(ОН)
3 
+ 3Н
2
S 
Hamma sulfidlar , shuningdek  H
2
S-kuchli qaytaruvchi: 
H
2
S + Сl
2 
= 2HCl + S   
2H
2
S + O
2 
= 2H
2
O + 2S 
2KMnO
4 
+ 5H
2
S + 3H
2
SO
4 
= 2MnSO
4 
+ 5S + K
2
SO
4 
+ 8H
2
O 
Quruq H
2
S yonganda oltingugurt (IV) va suv  hosil bo‘ladi: 
2H
2
S + 3O
2 
= 2H
2
O + 2SО
2
 
4NiS + 7O
2 
= 2Ni
2
O
3 
+ 4SO
2
 
Juda kuchli oksidlovchilar ishtirokida sulfidlar sulfatlargacha oksidlanadi: 
NiS + 2O
2 
= NiSO
4
 
3CuS + 14HNO
3 
= 3Cu(NO
3
)
2 
+ 3H
2
SO
4 
+ 8NO + 4H
2
O 
CuS + 4H
2
O - 8e 


 
Cu
2+ 
+ SO
4
2 -
+ 8H
+
 
NO
3
- 
+ 4H
+ 
+ 3e
-


 
NO + 2H
2
O 
Kislotali muhitda KMnO
4
, K
2
Cr
2
O
7
, HNO
3
 sulfidlarni S
2-
 yoki SO
4
2-
 gacha oksidlaydi: 
2KMnO
4 
+ 5Na
2
S + 8H
2
SO
4 
= 2MnSO
4 
+ 5S + K
2
SO
4 
+ 5Na
2
SO
4 
+ 5H2O 
3PbS + 8HNO
3 
= 3PbSO
4 
+ 4H
2
O + 8NO 
CoS + H
2
O
2 
+ 2CH
3
COOH = Co(CH
3
COO)
2 
+ S + 2H2O 

 
 
233 
Tuzlarga H
2
S yoki uning tuzlarini ta‘sir ettirish orqali sulfidlar olinadi: 
CuSO
4 
+ H
2
S = CuS

 + H
2
SO
4
 
FeCl
2
+(NH
4
)
2
S
 
= FeS

+ 2NH
4
Cl  
Na
2
SO
4 
+ 4C = Na
2
S + 4CO 
Persulfidlar.  Bular  H
2
S
2
  kislotaning    tuzlari,  umumiy  formulasi  (Н
2
S)
n
,  bu  yerda 
n=2,3,4,…9.  Me
2
S
n
. n=2 dan 23 gacha bo‘lishi mumkin. 
Ishqoriy  va  ishqoriy  yer  metallarining  persulfidlari,  ammoniyli  tuzlari,  piritlar  katta 
ahamiyatga ega. 
Persulfidlar –  ham oksidlovchilar  va ham qaytaruvchilardir.. 
(NH
4
)
2
S
2   
III  valentli  surma  va  mishyakni  Y  valentli  birikmalargacha    oksidlaydi  va 
ularning  tuzlarini  hosil qiladi: 
SnS + (NH
4
)
2
S
2 
= (NH
4
)
2 
SnS
3 
Persulfidlar  disproportsiyalanish reaksiyasiga kirishadi: 
FеS
2 
= FeS + S 
Ular ishqorlar ta‘sirida ham oksidlovchi va ham qaytaruvchi bo‘la oladi: 
  3Na
2
S
2 
+ 6NaOH = Na
2
SO
3 
+ 5Na
2
S + 3H
2
O 
Ishqoriy  metallarning  persulfidlari  sulfidlarni,  gidroksidlarni  va  karbonatlarini  qizdirib 
olinadi: 
Na
2
S + S = Na
2
S
2
 
 (NH
4
)
2
S + nS = (NH
4
)
2 
S
n
 
S
2+ 
-  birikmalari.  1928  yil  Gall  SO  oksidini  tionil  xlorid  bug‘ini  Mg  yoki  Аg  ustidan 
o‘tkazib 80% unum bilan ajratib olgan. 
2Ag + SOCl
2 
= 2AgCl + SO 
SO – rangsiz gaz. Т
qayn 
= - 120
о
S.  
SO + 2KOH = K
2
SO
2 
+ Н
2
О 
H
O
S
O
H




  sulfanil kislota  deyiladi  va u kuchli qaytaruvchi. 
Oltingugurtning galogenli birikmalari beqaror birikmalardir. 
2SCl
2 


 S
2
Cl
2 
+ Cl
2 
SCl
2 
– to‘q qizil rangli suyuqlik. 
S
+4
 birikmalari. SO
2 
– rangsiz, o‘ziga xos  o‘tkir hidga ega bo‘lgan gaz modda. U  –10
о
S 
da kondensatsiyalanadi, bunda rangsiz suyuqlik hosil bo‘ladi. 










2
3
3
3
2
2
SO
H
HSO
H
SO
H
HOH
SO
 
SO
2 
– ham oksidlovchi, ham qaytaruvchi: 
qaytaruvchi 
HCl
SO
H
O
H
Cl
SO
2
2
4
2
2
2
2




 
oksidlovchi 
S
O
H
SO
S
H
3
2
2
2
2
2



 
disproportsiyalanish 
O
H
S
H
SO
K
KOH
S
2
2
4
2
2
4
3
8
0
4




 
Olinishi. Oltingugurtni kislorodda yonishida va sulfitlarga kuchli kislotalar ta‘siridan hosil 
bo‘ladi: 
2
2
4
2
4
2
3
2
2
2
SO
O
H
SO
Na
SO
H
SO
Na
SO
O
S






 
Texnikada havo ishtirokida oltingugurtli rudalarni yoqib olinadi: FеS
2
,  ZnS,  PbS,  Cu
2
S 
FeS
2 
+ 11O
2 
= 2Fe
2
O
3 
+ 8SO
2
 
SO
2 
–  organik  bo‘yoqlarni  rangsizlantirish  uchun  ishlatiladi.  Medisinada 
dezinfektsiyalovchi modda sifatida, sulfat kislota olish uchun ishlatiladi. 
Н
2
SO
3 
– erkin holda mavjud emas, suyultirilgan eritmalarda mavjud. 
Н
2
SO
3 

 
H
2
O + SO
2
 
2 ta tautomer holda mavjud: 
 
H – O                     H                   O   
                S = O ↔             S  

 
 
234 
H – O                    H – O             O 
 
Na – O                   H                   O   
                S = O  ↔              S  
H – O                 Na – O              O 
 
H
2
SO
3 

 H
+
 + HSO
3
 
- 
       NaHSO
3
  -gidrosulfitlar 
HSO
3
- 
 

 H
+
 + SO
3
 
2-
      Na
2
SO
3
  sulfatlar 
H
2
SO
3 
va uning tuzlari ham oksidlovchilik, ham qaytaruvchilik xossasiga ega. 
H
2
SO
3
 + J
2
 + H
2
O = H
2
SO
4
 + 2HJ 
3H
2
SO
3
 + H
2
Cr
2
O
7 
= 4H
2
O + Cr
2
(SO
4
)
3
 
4FeCl
2
 + H
2
SO
3
 + 4HCl = FeCl
3
 + 3H
2
O + S  
2Zn + H
2
SO
3
 + 4HCl = 2ZnCl
2
 + 3H
2
O + S  
2H
2
S + H
2
SO
3
 + 4HCl = 3S + 3H
2
O  
Ishqoriy  metallar  sulfitlaridan  boshqa  sulfitlar  suvda  erimaydi.  Sulfitlar  gidrolizga 
uchraydi: 
Na
2
SO
3
 + HOH ↔ NaHSO
3
 + NaOH 
Sulfitlarga kuchli kislotalar ta‘sirida SO
2
 hosil bo‘ladi: 
Na
2
SO
3
 + H
2
SO
4
 ↔ Na
2
SO
4
 + H
2
O + SO
2

 
Kislotalar ta‘siridan nordon tuzlar olinadi: 
CaSO
3
 + H
2
SO
3
 ↔ Ca(HSO
3
)
2
 
Sulfitlar  juda  oson  kompleks  birikmalar    hosil  qiladi:  [Me(SO
3
)
2
];  Na
6
[Me(SO
3
)
4
]; 
Na
3
[Me(SO
3
)
4
]; Na
3
[Me(SO
3
)
2
]; Na
5
[Me(SO
3
)
4
]. 
Sulfitlar ishqorlarga  SO
2
 ta‘sir ettirish orqali: 
NaOH + SO
2
 =  NaHSO
3
 
NaHSO
3
 + NaOH = Na
2
SO
3
 + H
2
O 
Ular kabonatlarga SO
2
 gazini ta‘sir ettirish orqali ham olinishi mumkin:  
Na
2
CO
3
 + SO
2 
= Na
2
SO
3 
+ CO
2

 
Almashinish reaksiyasi orqali:  
Na
2
SO
3
 + CdCl
2
 = 2NaCl + CdSO
3
 
Pirosulfit kislotasining tuzlari. Agar sulfit kislotasidan suv tortib olinsa pirosulfitlat hosil 
bo‘ladi: 
2H
2
SO
3
=H
2
S
2
O
5
+H
2
O 
H
2
S
2
O
5
 tarkibli kislota erkin holda mavjud emas, lekin uning tuzlari bor. 
Pirosulfatrlar gidrosulfitlardan   suvni tortib olish orqali olinadi: 
 
K – O – S – O – H + H – O – S – O – K ↔ K – O – S – O – S – O – K  
             ║                               ║                                  ║           ║ 
             O                               O                                  O           O  
                                                                                        K
2
S
2
O
5
    
K
2
S
2
O
5
 + H
2
SO
4
 = H
2
S
2
O
5
 + K
2
SO
4
 
   Tion  kislotalar-  H
2
S
2
O
4
.  Sulfanil  va  sulfit  kislotalarining  o‘zaro  ta‘siridan  tion 
kislotalari, masalan, dition kislotasi hosil bo‘ladi: 
 
H – O – S – O – H+H – O – S – O – H↔H – O – S – O – S – O – H+H
2
O 
                                              ║                                             ║ 
                                              O                                             O  
Dition  (H
2
S
2
O
4
)  kislota  ham  erkin  holda  olinmagan,  lekin  tuzlar  holiday  uchraydi: 
Na
2
S
2
O
4
-natriy ditionat. 
S
+6
  birikmalari.  Bunday  o.d  ga  ega  bo‘lgan  birikmalar  SO
3
,  SF
6
,  SO
2
Cl
2
  va  sulfatlar 
kiradi. 
SO
3
 bug‘lari yig‘ilganda suyuq holdagi uchuvchan modda olinadi(qayn. 

 
 
235 
harorati 44,8
o
S).Bu birikma trimerlardan tashkil topgan (SO
3
)
3
.  
Agar suyuqlik sovitilsa 16,8 
o
S larda qotib tiniq massa hosil qiladi. U muzga o‘xshash va 
asbestsimon polimer tuzilishiga ega bo‘lgan birikma hosil qiladi. 
  
 
47-rasm. SO
3 
molekulalari monomer, dimer va trimer holatidagi tuzilshi. 
 
Sulfat angidrid suvda eriganida sulfat kislota hosil boladi: 
                    SO
3
+H
2
O=H
2
SO
4
 
SF
6
-rangsiz  gaz,  u  bosim  ostida  -50,5 
o
S  da    suyuqlikka  aylanadi.  U  kislorodda  ham 
vodorodda ham yonmaydi va unga suv ta‘sir etmaydi.SF
6
 kimyoviy jihatdan juda inert. Buning 
sababi markaziy atomning koordinatsion to‘yinganligi va SF
6
 ning ionlanish energiyasi qiymati 
juda yuqoriligi bilan tushuntiriladi. Oltingugurtni bevosita ftor bilan ta‘siridan hosil bo‘ladi: 
                   S+3F
2
=SF
6
 
Sulfid angidridga katalizator ishtirokida to‘g‘ridan to‘g‘ri xlor ta‘sir ettirilganda  u sulfuril 
xloridga aylanadi: 
                  SO
2
+Cl
2
=SO
2
Cl
2
 
Sulfuril xloradning suv bilan ta‘siridan sulfat kislota hosil bo‘ladi: 
                  SO
2
Cl
2
+2H
2
O= H
2
SO
4
+2HCl 
Oltingugurtning galogenli birikmalari. Oltingugurt dixlorid - S
2
Cl
2
  qizil rangli suyuqlik 
(suyuql.  harorati  -80
o
S,  qayn.  harorati  +59 
o
S).Qovoq  rangli  yoqimsiz  hidga  ega.  S
2
Cl
2
  o‘zida 
oltingugurtni  eritadi  va  u  kauchukni  vulkanlashda  ishlatiladi.  Oltingugurt  ustidan  quruq  xlor 
o‘tkazish orqali olinadi: 
2S+Cl
2
= S
2
Cl
2
 
      Bundan tashqari oltingugurt tetraxlorid ham bor(SCl
4
).  Suyuq modda, uning suyuql. harorati 
-30 
o
S gat eng.  
     Oltingugurtning ftorli birikmalaridan S
2
F
2
 rangsiz gaz modda. -35 
o
S da suyuqlikka aylanadi. 
Oltingugurt  tetra  ftorid  -  SF
4 
rangsiz  gaz  bo‘lib,  -40,4  oS  da  suyuqlikka  o‘tadi.SCl
2
  ga  natriy 
ftoridi ta‘siridan olinadi: 
                              3SCl
2
+4NaF= SF
4
+S
2
Cl
2
+4NaCl 
     Oltingugurtning brom bilan faqat birgina birikmasi oltingugurt monobromidi (S
2
Br
2
) mavjud.  
S
2
Br
2
 qo‘ng‘ir rangli suyuqlik -46 
o
S da qotadi.   
                                        
                     25.3. Sulfat kislotasi va uning xossalari 
Xossalari.  Suvsiz  H
2
SO
4 
    rangsiz  moysimon  suyuqlik,  10,3 
o
S  da  kristallar  hosil 
qiladi.Kons.  kislota  tarkibida  98  %  kislota  bor.  Bu  kislota  o‘z  tarkibiga  suvni  shiddat  bilan 
tortadi, shuning uchun u qurutuvchi sifatida keng qo‘llaniladi. 
Olinishi.Sulfat kislota ikki xil usulda nitroza va kotakt usulda olinadi.Sulfat kislota olishda 
asosiy xom ashyo pirit (FeS
2
), metal sulfidlari, oltingugurt hisoblanadi. Bu moddalarning yonishi 
natijasida  SO
2
  hosil  bo‘ladi.  Agar  SO
2
  ni  SO
3
  ga  aylantirishda    azot  oksidlari(NO
2
)  ishlatilsa 
sulfat kislota olishning bu usuli nitroza usuli deyiladi:         

 
 
236 
                   SO
2
+NO
2
+H
2
O  = H
2
SO
4
+NO 
Hosil bo‘lgan oksidning kislorod bilan ta‘siridan yana NO
2
 hosil boladi.SO
3
 sulfat kislota 
eritmasiga  yuttirilib,  dastlab  oleum  (H
2
SO
4*
SO
3
)  keyin    kerakli  konsentrasiyali    sulfat  kislota 
olinadi.  Odatda  nitroza usulda  olingan  sulfat  kislota  konsentrasiyasi  80  %  gacha  bo‘lib  asosan 
mineral o‘g‘itlar olish uchun sarflanadi. 
 Hozirgi paytda ko‘proq kontakt usuli ishlatiladi.Bu usulda katalizator sifatida V
2
O
5 
yoki Pt  
qo‘llaniladi.Bu  usulda  reaksion  aralashmadan  fosfor,  mishyak  birikmalari  va  boshqa 
katalizatorni  zaharlaydigan  moddalardan  tozalash  shart  hisoblanadi.  Aralashmada  kislorod 
miqdorining  ortirilishi  va  jarayonni  45O 
o
S  da  olib  boorish  orqali  reaksiya  unumi  95-97  %  ga 
etkaziladi. Bu usulda ham hosil bo‘lgan SO
3
 oleumga yuttiriladi. 
Xossalari. Kons. sulfat kislota juda kuchli oksidlovchidir.U ko‘p 
qaytaruvchilarni  oson  oksidlaydi.Ayniqsa  metallmaslarni  yuqori  oksidlarigacha,  yoki 
kislotalarigacha oksidlaydi: 
                   C+2H
2
SO
4
=2SO
2
+CO
2
+2H
2
O 
                   S+2H
2
SO
4
=3SO
2
+2H
2
O 
                            2P+5H
2
SO
4
=2H
3
PO
4
+5SO
2
+2H
2
O 
                           2B+3H
2
SO
4
=2H
3
BO
3
+3SO
2
 
         Sulfat kislotaning metallar bilan ta‘siridan  har xil mahsulotlar  hosil bo‘ladi.  Suyultirilgan 
sulfat kislota aktiv metallar(Zn, Mg, Fe, Al) bilan vodorod gazini hosil qiladi: 
                           Zn+H
2
SO
4
=ZnSO
4
+H
2
  
Aktivlik qatorida vodoroddan keyin turadigan metallar (Cu, Hg, Ag Au, Pt) suyultirilgan sulfat 
kislota bilan ta‘sirlashmaydi.  
         Konsentrlangan  sulfat  kislota(98%    va  undan  yuqori)  Fe,  Cr,  Al,  Au  va  Pt  bilan 
ta‘sirlasmaydi.  Aktivligi  kam  bo‘lgan  metallar  (Cu,  Hg,  Ag)  bilan  ta‘sirlashganda  SO
2
    hosil 
bo‘ladi: 
                 Cu+2H
2
SO
4
=CuSO
4
+SO
2
+2H
2
O  
        Konsentrlangan  sulfat  kislotaning  aktiv  metallar  (Mg,  Zn,  Ca)  bilan  ta‘siridan  qaytarilish 
mahsulotlari SO
2
, S va H
2
S bo‘lishi mumkin. 
                 Mg+2H
2
SO
4
=MgSO
4
+SO
2
+H
2
O  
                3Mg+4H
2
SO
4
=3MgSO
4
+S+4H
2
O 
                 4Mg+5H
2
SO
4
=4MgSO
4
+H
2
S+4H
2
O 
        Sulfat  kislota  ikki  xil  tuzlar:  o‘rta  va  nordon  tuzlar  hosil  qiladi  (K
1
=1*10
3
;  K
2
=1,2
*
10
-2
). 
Sulfat  kislotaning erimaydigan tuzlariga  BaSO
4
, PbSO
4
, SrSO
4
 kiradi.  CaSO
4
  yomon  eriydigan 
tuzlardan hisoblanadi.  
          Sulfat  kislota  kimyoviy  sanoatning  turli  mahsulotlarini  olishda  juda  kerak.  Undan 
foydalangan  holda  boshqa  kislotalar(HNO
3
,  H
3
PO
4
,  CH
3
COOH  va  boshqalar),tuzlar,  o‘g‘itlar, 
bo‘yoqlar olinadi. 
         Sulfat  kislotaning  eng  muhim  tuzlari.    Natriy  sulfati-  Na
2
SO
4
.  Suvdagi  eritmalardan 
Na
2
SO
4*
10H
2
O hosil qilib kristallanadi. Shunday tuz Glauber tuzi deyiladi.Shisha tayyorlashda, 
soda olishda ishlatiladi. Tibbiyotda surgi sifatida tavsiya etilgan. 
         Magniy  sulfati  –  MgSO
4
.  Dengiz  suvida  uchraydi  .Qon  bosimini  tushuruvchi  modda 
sifatida tibbiyotda ishlatiladi. 
         Kalsiy sulfati -CaSO
4
. Tabiatda ko‘p miqdorda CaSO
4*
2H
2
O- gips holatida uchraydi.150-
170 
o
S gacha qizdirilganda 1,5 molekula suvini yo‘qotib, alebastr- CaSO4
*
O,5
*
H2O hosil qiladi. 
Suv bilan qorilganda tezda yana CaSO
4*
2H
2
O hosil qilib qotadi. Ana shu xossasidan foydalanib 
qurilishda quyma buyumlar tayyorlanadi. Jarrohlikda undan singan joylarni ushlab turish uchun 
doka bilan birga bog‘lab qo‘yiladi. 
        Mis kuporosi- CuSO
4*
5H
2
O. Ko‘k kristall modda suvda eriydi. Mis va uning birikmalarini  
olishda, mineral bo‘yoqlar tayyorlashda ishlatiladi. Qishloq xo‘jaligida o‘simliklarni zamburug‘li 
kasalliklaridan himoyalashda keng qo‘llaniladi. 
       BaSO
4
-amalda suvda erimaydigan modda. Rentgen-kontrast modda sifatida ishlatiladi. 

 
 
237 
       Kvaslar. Sulfat kislotaning qo‘sh tuzlari  hisoblanadi,  masalan, kaliy alyuminiyli achiqtosh- 
K
2
SO
4*
Al
2
(SO
4
)
3* 
12H
2
O yoki qisqartitirilgan holatda KAl(SO
4
)
2*
12H
2
O.  Bu tuz tibbiyotda qon 
to‘xtatuvchi modda sifatida tavsiya etilgan.   
 
         25.4.Oltingugurtning murakkab kislotalari