Farmatsevtika o‟quv instituti talabalari uchun adabiyoti

-1
  birikmalari.  Ftoridlar  yuqori  suyuqlanish  haroratiga  ega  bo‘lgan  ion  tuzilishli 
birikmalar.  Ftoridlar  ftorid  kislotaning    metal  oksidlari,  gidroksidlari  va    karbohatlariga  ta‘siri 
orqali  olinishi  mumkin.  Ishqoriy  metallarning  ftoridlari  (Li    dan  tashqari)  ,  shuningdek  AgF, 
HgF
2
, SnF
2
 eruvchan hisoblanadi.  
           Metallmaslarning  ftoridlari  ularga  ftor  ta‘siridan  olinadi.  Ftoridlar  turlicha  reaksiyalarda 
qatnashadilar: 
                    NaF+AlF
3
=Na
3
[AlF
6
] 
                   2NaF+SiF
4
 = Na
2
[SiF
6
] 
                    2KF+BeF
2
=K
2
[BeF
4
] 
           Ftorid kislota.  HF  qutbli molekula. Odatdagi sharoitda ftorid kislota rangsiz suyuqlik. ( 
suyuql. harorati -83 
o
S, qaynash harorati 19,5 
o
S). Ftorid kislota havoda tutaydi, o‘tkir hidga ega.  
           Ftorid  kislotaning  40%  li    eritmasi  plavik  kislota  ham  deyiladi.  Bu  kislotani  shisha 
idishlarda saqlab bo‘lmaydi. Lekin idishlarni ichki va tashqi qavatini parafinlab saqlash mumkin.  
Ftorid kislota maxsus plastmassa idishlarda yoki qo‘rg‘oshimli idishlarda saqlanadi.  
                     H
2
F
2
 

H
+
+HF
-
     uchun  K
1
=7,2
*
10
-4
,  
                     HF+F
-

HF
2
-  
;                  
 
K
2
=5.   
Bu kislota HCl dan ancha kuchsiz 1 M eritma uchun dissotsilanish darajasi 7% atrofida. 
          Plavik kislota  shishani eritib,  gazsimon birikma SiF
4
 hosil qiladi: 
                              SiO
2
+4HF=SiF
4

+2H
2
O 
        CaF
2
 ga konsentrlangan kislota ta‘siridan HF hosil bo‘ladi: 
                     CaF
2
+H
2
SO
4
=CaSO
4
+2HF 
         Vodorod va ftorni shiddatli ta‘siri natijasida ham vodorod ftorid olish mumkin: 
                               H
2
+F
2
=2HF 
         Ftorovodorod  bug‘lari  juda  zaharli.  Teriga  agar  konsentrlangan  ftorid  kislota  to‘kilsa 
kuydiradi va yomon asorat qoldiradi. 
         Plavik  kislota  organik  sintezda,  shisha  sirtiga  ishlov  berishda  va  ftoridlar  olish  uchun 
ishlatiladi. 
 
                                   26.2. Xlor va uning birikmalari 
      Xlor(Chlorum).  Xlor  birinchi  marta  1772  yilda  Sheele  tomonidan    olingan.  1810  yilda 
xlorni X.Devi yangi element sifatida kiritgan. Xlor so‘zi yunonchadan ―xloros‖ – sarg‘ish yashil 
degan ma‘noni beradi. 
     Aktiv  element  bo‘lgani  uchun  faqat  birikmalar  holatida  uchraydi.  Natriy,  kaliy  va  magniyli 
tuzlar dengiz, sho‘r ko‘llar, hatto qurigan ko‘llarda ham uchraydi. 
        Tabiatda  uchrashi.  Tosh  tuz  yoki  galit-  NaCl,      silvinit  -  KCl
*
NaCl,  karnallit  - 
KCl
*
MgCl
2*
6H
2
O, silvin- KCl, kaunit- MgSO
4*
KCl
*
3H
2
O  kabi birikmalari ma‘lum. 
       Olinishi.  Xlorning  sanoat  miqyosida  olinishi    KCl  yoki  NaCl  ning  suvdagi  eritmasini  
elektroliziga asoslangan. Bu jarayonda eng asosiy mahsulot yuvchi natriy hisoblanadi. 
        Laboratoriyada  xlorning  olinishi  turli  oksidlovchilarga    xlorid  kislota  ta‘sir  ettirilishiga 
asoslangan. Oksidlovchilar sifatida MnO
2
, KMnO
4
, PbO
2
, K
2
Cr
2
O
7
, KClO
3
 ba boshqalar olinishi 
mumkin. 
                    MnO
2
+4HCl=MnCl
2
+Cl
2

+2H
2
O 
       Qattiq  holatdagi  osh  tuziga  konsentrlangan  sulfat  kislota    va  MnO
2
  ta‘sir  ettirilganda  ham 
xlor hosil bo‘ladi: 

 
 
244 
            2NaCl+2H
2
SO
4
+MnO
2
=MnSO
4
+Cl
2

+Na
2
SO
4
+2H
2
O 
            Tabiatda  xlorning  ikkita  izotopi  uchraydi: 
17
35
Cl(75,53%)  va 
17
37
Cl(24,47%).  Shuning 
uchun  uning  o‘rtacha  atom  massasi  35,45  u.b.  olinadi.  Bundan  tashqari  xlorning  5  ta  sun‘iy 
izotoplari olingan: 
33
Cl, 
34
Cl, 
38
Cl, 
39
Cl.  
          Xossalari.  Xlor  sarg‘ish  yashil  tusli  gaz,  uning  qaynash  harorati  -34
o
S,  qotish  harorati  -
101
o
S. Xlor suvda, CCl
4
, SCl
4
 va TiCl
4 
da eriydi.  Bir hajm suvda 2,5 hajm xlor eriydi. O,6 MPa 
bosimda xona haroratida xlor juda oson suyuqlikka aylanadi. 
          Kimyoviy  xossalari.  Xlor  ftorga  nisbatan  aktivligi  kam,  lekin  anchagina  faol  element. 
Xlor to‘g‘ridan to‘g‘ri kislorod, azot va inert gazlar bilan ta‘sirlashmaydi. 
          Xlor metallar bilan portlash bilan reaksiyaga kirishib xloridlar hosil qiladi: 
                         2Na+Cl
2
=2NaCl 
                          Ca+Cl
2
=CaCl
2
 
                          2Al+3Cl
2
=2AlCl
3
 
          Vodorod xlor atmosferasida  yorug‘lik nuri ta‘sirida yonib vodorod xlorid hosil qiladi: 
                   H
2
+Cl
2
=2HCl 
          Ko‘pchilik metallmaslar ham xlor ta‘siridan oson oksidlanadi, bunda u oksidlovchidir: 
                 2 P+5Cl
2
= 2PCl
5
                    2P+3Cl
2
=2PCl
3
 
                 Si+2Cl
2 
= SiCl
4
                      2Sb+3Cl
2
=2SbCl
3
 
          Xlorning suv bilan ta‘sirlanishidan vodorod xlorid va gipoxlorit kislota hosil bo‘ladi: 
                     Cl
2
+H
2
O=HCl+HClO  
        Xlorning  uglerod  bilan  hosil  qilgan  birikmalari  (CCl
4
,  CHCl
3
,  CH
2
Cl
2
,  CH
3
Cl)  metanning 
xlorlanish jarayonida olinadi. Xlor  ba‘zi murakkab moddalarni ham oksidlaydi: 
                 2K
2
MnO
4
+Cl
2
= 2KMnO
4
+2KCl  
                  2FeCl
2
+Cl
2
=2FeCl
3
   
         Xlordan  xlorid  kislota,  KClO
3
,  organik  moddalar,  bo‘yoqlar,    qishloq  xo‘jaligi 
zarakunandalariga  qarshi  preparatlar  olishda  qo‘llanildi.  Xlordan  gazlamalarni  oqartirishda, 
ichimlik  suvini dezinfeksiya qilishda ishlatiladi. 
        Xlorid kislota va uning tuzlari.   Xlorning  vodorod bilan hosil qilgan birikmasi  vodorod 
xlorid(HCl). O‘tkir hidli rangsiz gaz modda (suyuql. harorati  -114,2 
o
S,  qaynash  harorati  -84,9 
o
S). Suvda yaxshi eriydi. 1 hajm suv 450 hajm HCl ni eritadi. Vodorod xloridni suvdagi eitmasi 
xlorid kislota deyiladi. Xlorid kislota kuchli kislotalardan biridir. 
        Sanoat miqyosida erug‘lik nuri ishtirokida  vodorodga xlor ta‘sir ettirish  orqali olinadi: 
                          H
2
+Cl
2
=2HCl 
        Osh tuziga sulfat kislota ta‘sir ettirilganda ham vodorod xlorid olinadi: 
                         NaCl+H
2
SO
4
=NaHSO
4
+HCl 
       Konsentrlangan  xlorid  kislota  tarkibida    37%  HCl  bo‘lib  kuchli  elektrolit  hisoblanadi.  Bu 
kislotadan  HCl  ajralib  turgani  uchun  uni  tutovchi  kislota  deyiladi.  O,1  n  HCl  eritmasining 
dissotsilanish darajasi 92 % lidir.  
       Xlorid kislota aktiv metallar(Mg, Ca, Zn, Fe, Al va boshqalar) bilan ta‘sir qilganida vodorod 
ajratib xlorid kislotaning tuzlarini hosil qiladi: 
                             Fe+2HCl=FeCl
2
+H
2 
         
Aktivligi  kam  metallar(Cu,  Ag,  Hg,  Au,  Pt)  xlorid  kislota  bilan  ta‘sirlashmaydi.    Aktivligi 
kam metallar (Cu, Ag) havo kislorodi ishtirokida  konsentrlangan kislotaga ta‘sir etadi: 
                    Cu+4HCl+O
2
=2CuCl
2
+2H
2
O 
      Xlorid kislotaning tuzlari xloridlar deb ataladi. Xloridlar suvda yaxshi eriydi. Kumush xlorid 
(AgCl),  mis  xlorid  (CuCl),  simob(I)  xlorid  (Hg
2
Cl
2
),  qo‘rg‘oshin  (II)  xlorid(PbCl
2
)    suvda  oz 
eriydi. 
       Konsentrlangan xlorid kislota unga oksidlovchilar(MnO
2
, PbO
2
, KMnO
4
 va boshqalar) ta‘sir 
etganda qaytaruvchi hisoblanadi: 
                  MnO
2
+4HCl=MnCl
2
+Cl
2
+2H
2
O 
       CuCl
2
 katalizatorligida qizdirilganda  vodorod xlorid  kislorod ishtirokida ham oksidlanadi: 
                            4HCl+O
2
=2H
2
O+2Cl
2
 

 
 
245 
      Aktivligi  kam  bo‘lgan  metallarning  xloridlari  suvdagi  eritmalarda  oson  gidrolizga 
uchraydi(AlCl
3
, CrCl
3
, HgCl
2
, CuCl
2
). 
                  
                                 26.3. Xlorning kislorodli birikmalari 
          Xlor kislorod bilan bevosita birikmaydi, lekin uning qator oksidlari bor: 
                        Cl
2
O, ClO
2
, ClO
3
  va Cl
2
O
7
. 
        Xlor(I) oksidi- Cl
2
O, sarg‘ish qo‘ng‘ir gaz (qayn. harorati +3,8
o
S, qotish harorati -116
o
S). 
Saqlansa portlaydi, beqaror modda. Cl
2
O – qutbli molekula. 
Qizdirilganda, suyuq holatda kuydirilganda portlaydi: 
                2Cl
2
O = 2Cl
2  
+ O
2
 
Cl
2
O ning suvda erishida gipoxlorit kislota hosil bo‘ladi: 
                        Cl
2
O+H
2
O= 2HClO 
           Gipoxlorit  kislota  juda  kuchsiz  kislota  (K=5
*
10
-8
).  Kislota  beqaror  bo‘lgani  uchun 
parchalanib atomar kislorod ajratadi: 
                        HClO= HCl+O 
          Gipoxloritlar xona haroratida ishqorlar eiitmasidan xlor o‘tkazish orqali olinadi: 
           2NaOH+Cl
2
= NaCl + NaClO+H
2
O 
Cl
2
O  kuchli oksidlovchi: 
S + 2Cl
2
O = 2Cl
2  
+ SO
2
 
Disproporsiyalanish reaksiyasiga kirishadi: 
3Cl
2
O + 6NaОН = 4NaCl + 2NaClO
3 
+ 3H
2
O 
HClO va uning tuzlarii oksidlovchilar hisoblanadi. Ular ishqoriy sharoitda РbO va МnO
2
 
bilan oson ta‘sirlashadi:
  
 
 
PbO + CaOCl     =   PbO
2
 + CaCl
2
 
2HCl+CaOCl    =  Cl
2
+CaCl
2
 +H
2
O
 
Cl
 
Cl
 
ОН
 
 
 
Agar ular oksidlovchilar bilan ta‘sirlashsa qaytaruvchi:  
3КСlO + 4KMnO
4 
+ 2H
2
O = 4MnO
2 
+ 3KClO
3 
+ 4KOH 
Gipoxloritlar katalizatorsiz parchalanib xloratlarga aylanadi:  
3КСlO = KClO
3 
+ 2KCl 
1792 y. da Parij yaqinidagi Javel degan joyda Bertole gaz holatdagi xlorni kaliy gidroksidi 
va kaliy karbonat eritmasidan o‘tkazib, quyidagi moddalarni oldi: 
2КОН + Сl
2 
= КСl + KClO + H
2
O 
Cl
2 
+ 2K
2
CO
3 
+ H
2
O = KClO + KCl + 2KHCO
3
  
Bu aralashma  javel suvi deyiladi. 
Ca(OH)
2 
dan Cl
2
 o‘tkazilsa xlorli ohak hosil bo‘ladi. 
 Са(ОН)
2
 + Cl
2
 = CaClOCl + H
2
O 
CaClOCl  ning parchalanish mexanizmi:     
 СаClOCl  + CO
2 
 = CaCO
3

 + Cl
2
    
Hosil bo‘lgan xlor bakteriyalarni o‘ldiradi. 
 2СaClOCl + H
2
O + CO
2
 = CaCl
2
 + CaCO
3

+ 2HClO 
HClO  ning parchalanishidan atomar kislorod hosil b‘ladi: 
     HClO → HCl + O   
Cl
2
O  ni olish uchun simob(II) oksidiga xlor ta‘sir ettiriladi: 
2Сl
2 
+ HgO = HgCl
2 
+ Cl
2
O 
Xlor  (IV)  oksid.  Xlor(1Y)  oksidi  –  ClO
2
. O‘tkir hidli, sarg‘ish-  yashil rangli, saqlansa 
o‘z-o‘zidan portlaydigan gaz (qayn. harorati 11 
o
S, qotish harorati -59 
o
S). ClO
2
 to‘g‘ri keladigan 
kislota yo‘q. Agar ClO
2
 suvda eritilsa xlorot va xlorat kislotalar aralashmasi hosil bo‘ladi: 
 2ClO
2
+H
2
O= HClO
2
+HClO
3
 

 
 
246 
Ishqorlar ishtirokida  ClO
2
 ni erishidan xloritlar va xloratlar hosil bo‘ladi: 
2ClO
2
+2NaOH= NaClO
2
+NaClO
3
+H
2
O 
ClO
2
 ni olish uchun natriy xloratga sulfat kislota ishtirokida  oltingugurt(IY) oksidi ta‘sir 
ettiriladi: 
2NaClO
3
+SO
2
+H
2
SO
4
= 2NaHSO
4
 +2ClO
2
 
ClO
2
 kuchli oksidlovchi bo‘lgani uchun gazlamalarni oqartirishda ishlatiladi.        
           Xlorat kislota parchalanganda ClO
2
 hosil bo‘ladi: 
                     3HClO
3 
= 2ClO
2 
+ H
2
O + HClO
4 
ClO
2
 – juda kuchli oksidlovchi, masalan fosforni  ortofosfat kislotagacha oksidlaydi :   
  Р + СlO
2 
+ 2H
2
O = H
3
PO
4 
+ HCl 
 NaClO
2
  –  oqartaruvchi  modda  sifatida  ishlatiladi.  Kir  yuvish  kukunlariga 
qo‘shiladi.Og‘ir metallarning xloritlari urilganda  yoki qizdirilganda portlaydi. 
Xlorit kislotaga to‘g‘ri keladigan angidridi   Cl
2
O
3
  mavjud   emas.  HClO
2
  faqat  suvdagi 
eritmalarda mavjud .Bu kislota beqaror va kuchsiz kislotadir  
( K=5
*
10
-3
). 
         Xlor trioksidi – СlO
3· 
 Xlortrioksid  xona sharoitida  qoramtir qizil rangli suyuqlik( qayn. 
harorati  203 
o
S,  qotish  harorati  3,5 
o
S). Xlor trioksidning bug‘ holatda tarkibi ClO
3
  ligi,  suyuq 
holatda bo‘lsa Cl
2
O
6
 ekanligi aniqlangan.  
 
Xlor trioksid olish uchun past haroratda
 
ClO
2
 ga ozon yuboriladi: 
2ClO
2 
+ 2O
3 
= 2ClO
3 
+ 2O
2
 
Xlor trioksidning suvda erishidan xlorat va perxlorat kislota hosil bo‘ladi: 
            Cl
2
O
6
+H
2
O=HClO
4
+HClO
3
 
ClO
3  
portlaydi:4ClO
3 
= 2ClO
2 
+ Cl
2 
+ 4O
2
 
         Xlor(Y)  oksid  olinmagan.  Bu  oksidga  to‘g‘ri  keladigan  kislota    xlorat  kislota  ham  erkin 
holda  olinmagan.  Lekin  xlorat  kislota  suvdagi  eritmada  40  %  gachva  konsentrasiyada  
mavjuddir.  Xlorat  kislota  kuchli  kislotalar  qatoriga  kiradi.  Uning  1  n  eritmasi  uchun 
dissotsilanish  darajasu  79%  hisoblanadi.  50%  dan  ortiq  konsentrasiyali      HClO
3
  o‘z-o‘zidan 
portlaydi. 
           Xlorat kislota uning tuzlariga kuchli kislotalar ta‘sir ettirib olinadi: 
             Ba(ClO
3
)
2 
+ H
2
SO
4 
= BaSO
4 
+ 2HClO
3 
Xlorat kislota tuzlari  rangsiz, qattiq moddalar, xona haroratida barqaror va suvda yaxshi 
eriydi.  Uning  tuzlaridan  KClO
3
-  bertole  tuzi  katalizator  ishtirokida(MnO
2
)    kislorod  hosil  qilib 
parchalanadi: 
         4KClO
3 
= 2KCl + 3O
2
 
Agar bertole tuzi katalizatorsiz qizdirilganda parchalansa perxlorat kislota tuzlari va kaliy 
xlorid hosil qiladi: 
         4KClO
3
=  3KClO
4
+KCl 
Xloratlarni olish uchun
 
60-70°С da ishqorlar eritmasiga gaz holatdagi xlor yuboriladi :    
                   3Сl
2 
+ 6KOH = KClO
3 
+ 5KCl + 3H
2
O 
         KClO
3
  past  haroratda  suvda  yomon  erigani  uchun  eritmani  sovitish  orqali  oson  KCl  dan 
ajratiladi. 
        KClO
3
 rangsiz yaltiroq tuz, uning suyuql. harorati 258 
o
S gat eng. O 
o
S da 100 g suvda 3,3 g 
KClO
3
 eruydi, 100 
o
S da bo‘lsa 100 g suvda 56,2 g KClO
3
 eriydi. 
Gugurt ishlab chiqarish, Bengal olovi va portlovchi moddalar tayyorlashda ishlatiladi. 
Bertole tuziga  oltingugurt aralashtirilib chinni havonchada aralashtirilsa kuchsiz portlash 
ro‘y beradi: 
           3S + 2KClO
3 







potlash
kuchsiz    
  2KCl + 3SO
2 
      
     Kushsiz portlash bertole tuziga  fosfor va  ko‘mir qo‘shilganda ham ro‘y beradi: 
               6P + 5KClO
3 
= 3P
2
O
5 
+ 3KCl 
              3C + 2KClO
3 
= 3CO
2 
+ 2KCl            
 
Shakarni  juda  sekin  bertole  tuzi  bilan  aralashtirib  va  bir  tomchi  konsentrlangan  sulfat 
kislota qo‘shilsa yorug‘ alanga berib yonadi: 

 
 
247 
              С
12
Н
22
О
11 
+ 8КClO
3 
= 12CO
2 
+ 6KCl + 11H
2
O 
Ana shunda  hosil bo‘lgan olov Bengal olovi deyiladi. 
Xlor  (VII)  oksidi  -  Сl
2
O
7
  toza  holda  moysimon  rangsiz  suyuqlik(  qaynash  harorati 
83°S). Qattiq chayqatilsa yoki 120 
o
S gacha qizdirilsa portlaydi. Cl
2
O
7
 suvda eriganida  perxlorat 
kislota hosil bo‘ladi: 
     Cl
2
O
7 
+ H
2
O = 2HClO
4 
Perxlorat kislota rangsiz suyuqlik (suyuql. harorati -102 oS) oz-ozidan portlash xossasiga 
ega.  Eng  kuchli  kislotalardan  (K=10 
9
  )  biridir.  KClO
4
  ga  konsentrlangan  sulfat  kislota  ta‘sir 
ettirilib olinadi: 
          KClO
4
+H
2
SO
4
=KHSO
4
+HClO
4
 
Xlor (VII) oksidini olish uchun perxlorat kislotaga fosfor(Y) oksidi ta‘sir ettiriladi: 
    P
2
O
5 
+ 6HClO
4 
= 2H
3
PO
4  
+ 3Cl
2
O
7
 
Perxloratlar  portlovchi  moddalar  olishda  ishlatiladi  va  ayniqsa  raketa  texnikasida  keng 
qo‘llaniladi.  
Xlorning kislorodli kislotalari qatorida chapdan o‘ngga kislota kuchi, barqarorlik va xlor  
atomlarining  oksidlanish  darajasi  ortadi.  Bu  birikmalarning  barchasida  markazoy  atom  sp
3
 
gibridlangan: 
 
 
             
 
          O‘ngdan  chapga  qarab  bo‘lsa  oksidlovchilik  xossalari  ortib  boradi.  Gipoxloritlar  har 
qanday muhitda oksidlovchi: 
 
        NaClO + 2KJ + H
2
O = J
2 
+ NaCl + 2KOH 
Xloratlarning oksidlovchilik xossasi ko‘proq qattiq holda kuchliroq ko‘rinadi: 
               KClO
3 
+ 3MnO
2 
+ 6KOH = KCl + 3K
2
MnO
4 
+ 3H
2
O 
          Ishlatilishi. Bertole tuzi gugurt ishlab chiqarishda, mushakbozlik anjomlari tayyorlashda, 
xalq xo‘jaligining turli maqsadlari uchun kerak bo‘ladi.  
          Ca(ClO
3
)
2
  g‘o‘za bargini to‘kish uchun defoliant sifatida keng qo‘llaniladi.  
   
                                           26.4. Brom 
       Brom(Bromum). Tabiatda uchrashi. Bromni birinchi marta 1826 yilda J.Balar dengiz suvi 
tuzlari  tarkibidan    ajratib  olgan.  Dengiz  suvidagi  tuzlar  tarkibida  0,01  %  bromidlar  uchraydi. 
Kaliyli minerallar tarkibida doimo brom bo‘ladi. 
        Brom birikmalari tabiatda  brom-argirit – AgBr, embolit- Ag(Cl,Br)  holatida mavjud. 
       Olinishi. Asosan bromidlarga xlor ta‘sir ettirib olinadi. Xlor bromga nisbatan aktiv bo‘lgani 
uchun u bromni birikmalaridan siqib chiqaradi: 
2KBr+Cl
2
=2KCl+Br
2
  
       Bromidlarni elektroliz qilish orqali ham brom olish mimkin. 
       Laboratoriyada  brom  olish  uchun  bromidlarga  konsentrlangan  sulfat  kislota  va 
marganes(IV) oksidi kukuni ta‘sir ettiriladi: 
                      2NaBr+MnO
2
+2H
2
SO
4
=MnSO
4
+Br
2
+Na
2
SO
4
+ 2H
2
O 
        Xossalari. Brom odatdagi sharoitda qizg‘ish qo‘ng‘ir rangli suyuqlik (suyuql. harorati -7,3 
o
S, qaynash harorati 58,8 
o
S) bo‘lib, o‘tkir va zaharli hidga ega. Brom bug‘lari shilliq pardalarga 
kuchli  ta‘sir  ko‘rsatib  yallig‘laydi.  Brom  teriga  tegsa  yomon  va  tuzalmaydigan  yaralar  hosil 
qiladi. 

 
 
248 
      Brom suvda kam eriydi( bromli suv),  lekin organik erituvchilarda yaxshi eriydi. 
       Kimyoviy  xossalari.  Kimyoviy  reksiyalarga  xlorga  nisbatan  sust  kirishadi.  Metallar  bilan 
brom ta‘sirlashganda bromidlar hosil bo‘ladi: 
                               Ca+Br
2
=CaBr
2
 
     Brom    vodorod  bilan  faqat  yuqori  haroratda  ta‘sir  etadi,  buning  ustiga  reaksiya  qaytar 
hisoblanadi: 
                                 H
2
+Br
2
 

2HBr 
    Bromning    kimyoviy  xossalari  xlorga  o‘xshab  ketadi.  Brom  va  suv  ta‘siridan  giporomid 
kislota hosil bo‘ladi: 
                               Br
2
+ H
2
O=HBrO+HBr 
       Bromning ishqorlar bilan reaksiyasida  odatdagi sharoitda gipobromitlar olinadi: 
                               Br
2
+2NaOH=NaBr+NaBrO 
      Agar brom ishqorlarda qaynatilsa bromat kislotaning tuzlari hosil bo‘ladi: 
                             3Br
2
+6NaOH=  5NaBr+NaBrO
3
+ 3H
2
O 
       Konsentrlangan nitrat kislota  bromni HBrO
3
 gacha oksidlaydi, o‘zi esa  azot(II) oksidigacha 
qaytariladi: 
                         3Br
2
+1OHNO
3
=6 HBrO
3
+1ONO +2H
2
O         
      Bromid kislota va uning tuzlari.  Vodorod bromid o‘tkir hidli rangsiz gaz 
(suyuql. harorati -88 
o
S, qaynash  harorati -66,7 
o
S) modda . Suvda yaxshi eriydi. Bir litr suvda 
600 litr vodorod bromid eriydi. 
       Vodorod bromid olish uchun PBr
3
 ning gidrolizlanish reaksiyasidan foydalaniladi: 
                           PBr
3
+3H
2
O=H
3
PO
3
+3HBr  
       Ishqoriy  va  ishqoriy  -yer  metallari  bromidlari  ion  bog‘lanishli  tabiatga  ega.  AgBr,  PbBr
2
 
kabi HBr tuzlari eruvchanligi  juda oz. 
       Vodorod bromid havo kislorodi ta‘sirida oson oksidlanadi va erkin brom hosil qiladi: 
                          4HBr+O
2
=2Br
2
+2H
2
O 
       Vodorod  bromidning    qaytaruvchanlik  xossalari  ancha  kuchli  hisoblanadi.    HBr 
konsentrlangan sulfat kislota bilan ta‘sirlashganda  SO
2
 gazi hosil bo‘ladi: 
                         2HBr+H
2
SO
4
=SO
2
+Br
2
+2H
2
O 
       Bromning kislorodli birikmalari. Bromning oksidlaridan Br
2
O, BrO
2
, BrO
3 
ma‘lum. Br
2
O
3
 
va Br
2
O
7 
 olinmagan. HBrO gipoxlorit kislotaga o‘xshash olinadi. 
        Brom(I) oksidi qizil –jigar rangli suyuqlik( suyuql. harorati -17 
o
S). Beqaror birikma  hatto 
–  40
o
S  dayoq  parchalanadi.  Bu  oksidning  suvda  erishidan    gipobromit  kislota  hosil  bo‘ladi. 
Gipobromitlar  va  bromatlar bromga ishqorlar ta‘sir ettirib olinadi. 
       Gipobromitlar parchalahganda bromatlarni hosil qiladi: 
                        3KBrO=2 KBr+KBrO
3
 
        Bromatlar  olish  uchun  (xlorga  o‘xshash)  bromning  ishqorlardagi  qaynoq  eritmasi 
elektrolizga uchratiladi. 
      Bromga xlorli suv ta‘sir ettirilganda HBrO
3
 olinadi: 
                       Br
2
+6H
2
O+5Cl
2
=2HBrO
3
+10 HCl  
      HBrO
3
 eritmada ancha barqaror kislota,  uning konsentrasiyasi 50% ga etkazilishi mumkin.  
Bromatlar kislotali sharoitda kuchli oksidlovchilardir: 
                  6FeSO
4
+KBrO
3
+3H
2
SO
4
 = 3Fe
2
(SO
4
)
3
+KBr+3H
2
O 
     Agar  bromidlarga    kislotali  muhitda  bromatlar  ta‘sir  ettirisa,  erkin  brom  hosil  bo‘ladi.  Bu 
reaksiya analitik kimyoda qaytaruvchilar miqdorini aniqlashda (bromatometriya)  ishlatiladi: 
                   KBrO
3
+5KBr+HCl=3Br
2
+6KCl+3H
2
O 
      Bromatlarning ishqoriy sharoitfa ftor bilan oksidlanishidan perbromatlar olingan: 
                 NaBrO
3
+F
2
+2NaOH=NaBrO
4
+2NaF+H
2
O 
               Perbromat kislota faqat suvdagi eritmada mavjud bo‘lib, erkin holda olinmagan.