Oila psixologiyasi akadem ik litsey va k asb-h u n ar

Yazshilik qilgan yaxshilik ko‘radi
Bir v aq tlar kem ad a say o h atg a ch iq q a n ikki d o ‘st den g izg a 
tu sh ib k o ‘rdilar. Shu vaqt to ‘lq in ku chay ib ketdi.
Y o‘lo v ch ilar ham m asi b a q irib c h a q ira b o sh la d ila r.
K em a d arg 'asi d arho l d en g iz g a o 'z in i ta sh la b , d o ‘stla rd a n
y osh ro g ‘ini qutq arib qoldi. B o sh q asin i q u tq arish g a e sa h a ra k a t 
q ilm ad i, ikkinchi d o 'st c h o 'k ib k etdi. U y e rd a g ila rn in g b ir q a n - 
chasi d a rg ‘aga:
— D a rg ‘a, ag ar te z ro q h a ra k a t q ilg a n in g d a ik k in c h i 
o d a m n i h am qutqarsa b o ‘lardi. J u d a im illading, — d e d ila r.
D a rg ‘a b un d ay javob berdi:
— M en g a yaxshilab q u lo q soling. Bu yigitni q u tq a rish n i 
xoh lag an e d im , qu tq ard im . C h u n k i u m en g a a w a ld a n yaxshilik 
qilib kelgan. B oshqasini c h o ‘kib ketish ini x o h lag a n e d im , u 
c h o ‘kib ketdi. C hu n k i uning k o ‘p y o m o n lig in i k o 'r g a n m a n . U 
m eni ran jitg an, k o ‘nglim ni o g ‘ritgan. S h u n in g u c h u n u n in g
c h o kkib ketishini istagandim , — dedi.
N im a u ch u n shu n d ay b o ‘ld i? F ikringizni b ild irin g .

---

V b o b . MUHABBAT PSIXOLOGIYASI
5.1. SHARQ VA G ‘ARB MUTAFAKKIRLARINING
SEVGI-M UHABBAT VA DO‘STLIK H IS S I 
HAQIDAGI QARASHLARI
K ishilik ja m iy a ti y u zag a kelibdiki, in so n lar orasidagi ijobiy 
va salb iy m u n o sa b a tla r b a rc h a k ish ilam ing d iq q at m arkazid a 
m u h im m a s a la la rd a n b o ‘lib k elgan. S h u n in g u c h u n bu 
m a s a la la r q a d im z a m o n la rd a n boshlab xalq o g ‘zaki ijodi n a m u - 
n a la rid a , d o sto n , q o ‘sh iq va ertak lard a, d o n ish m a n d la m in g fikr 
va q a ra s h la ri sifatida o ‘ziga xos ravishda m u n o sab at bildirish va 
ta h lil q ilish obyekti b o ‘lib kelgan.
Q aysi m u tafak k ir yoki o lim , sh o ir yoki yozuvchining asar- 
larin i o lib k o ‘rm an g , u la rn in g hech qaysisi o ‘z ijodiy faoliyatida 
in so n h issiy o tlarin in g eng kuchli va sirlisi, 
serjilo va sehrlisi 
h iso b la n g a n m u h a b b a tn i c h e tlab o ‘ta o lm agan. Insoniyat b o r 
e k a n , m u h a b b a t o d a m n i sirli tuyg‘u lar olam iga yetaklagan, uni 
y en g ib b o ‘lm as g ‘o v lard an o ‘tishga va c h o ‘qq ilarni zab t etishga 
u n d a g a n , u n i rag ‘b a tla n tirg a n , unga baxtiyor o n larn i tu h fa et- 
gan . H a tto o ‘lim t o ksh ag id a yotgan kishiga h am u m id b ag ‘ish- 
lab , h a y o t n a s h ’asini su rd irg an , oddiy kunlariga kam alak jilo - 
la rin i a rg ‘u m o n e tg a n , u n in g atro f-m u h itn i h a m d a o ‘zligini 
id ro k q ilish i u c h u n tu rtk i b o klgan. Shaxs ru h iy atid a h a tto o ‘ziga 
h a m n o m a ’lu m b o ‘lgan q u d ra tn i k a s h f e tg a n . K o ‘h n a va 
h a m is h a n av q iro n h iso b la n g a n bu insoniy tuyg‘u ham m aga 
b a ro b a r aziz va m u q ad d a sd ir.
S h a r q d a q a d im g i X ito y ilm iy q a ra s h la rid a K on fu tsiy
t a ’lim o ti, H in d isto n d a B u d d a , Islom o la m in in g m u q ad d a s 
Q u r ’o n va h ad islarid a in so n la r o rasida yaxshi insoniy m u n o - 
s a b a tla rin i q a ro r to p tirish lozim ekanligi aytib o ‘tilgan. D eyarli 
b ir d a v rd a , b o sh q a -b o sh q a jo y d a H in d isto n d a B udda, X itoyda 
K o n fu tsiy t a ’lim o tla rid a b ir g ‘oya, qarash sh ak llan g an in i kuza- 
tish m u m k in : « 0 ‘zingga rav o k o ‘rm agan n arsani boshqalarga 
rav o k o krm a». K o n fu tsiy m ero sid a asosan o d a m la r orasidagi 
m u n o s a b a t, in so n p arv arlik , d o kstlik, insonni sevish jihatlarig a 
ken g o krin berilgan: « O d a m la rn i sevish va iliq m u no sab atda

---

boMish d e g a n d a o ‘z in i 
in k o r etish e m a s , 
b a lk i b o sh q a 
o d a m la rn i h am , o ‘z in i h am b ir xil k o 'ris h kerak » ekanligi 
talq in etilgan.
Islo m o la m in in g m u q a d d a s k ito b i Q u r ’o n d a in so n iy
m u n o sa b a tla rn i tu sh u n is h u c h u n in so n la r to m o n id a n faqat 
yaxshilik, ezgulik, d o ‘stlikni am alg a o sh irish k e ra k lig i (79-oyat, 
N iso surasida), in so n la r o rasida faqat va fa q a t yaxshi m u no - 
s a b a tla r a m alg a o s h irish lozim ligi ( 1 6 0 - o y a td a ) , b u n d a y
m u n o sab atlarn i am alg a o shirish esa yaxshilik a lo m a ti ekanligi 
63, 98, 139-oyatlarida bayon etilgan.
H adislarda esa yaxshi insoniy m u n o sa b a tla rn i q a y y o ‘sinda 
olib bo rish lozim ligi tu sh u n tirila d i: « O ralarin g d a sa lo m berishni 
ta rq a tin g la r, b ir-b irla rin g g a m u h a b b a tla rin g z iy o d a b o ‘ladi» 
(1 4 2 -h ad is); sh u n in g d ek k atta yoshdagilarga e ’tib o rli b o lis h
(3 7 3 -h ad is); ilm ah lig a e ’tibo rli b o ‘lish ( 1 4 1 -h a d is ), o ta -o n a la r 
va farzandlarga m eh rli b o ‘lish kabi m u n o sa b a tla r asosiy mavzu 
sifatida yoritiladi.
Yaxshi insoniy m u n o sa b a tla r va u b ila n bogMiq axloq- 
o d o b , ta rtib -q o id a la r CVrta O siyo m u ta fa k k irla rin in g o ‘rganish, 
kuzatish va m u n o sab at bild irish m asalalarid an b o ‘lib kelgan.
Abu Ali Ibn S ino o ‘zin ing « D o n is h m a n d n o m a » asarida h ar 
b ir kishi baxtli b o ‘lishi u c h u n o ‘zidagi a x lo q i, o d o b i, yurish- 
tu rish i va atrofdagilarga m u n o sab atin i ijobiy q ilish i kerakligini 
u q tirad i. Abu Ali ibn S in o o‘z asarlaridan b irid a k u c h li m u hab - 
b a tn i izo hlar ek an, u ni kasallik sifatida t a ’riflaydi va «davola- 
nish» y o ‘llarini k o ‘rsatib o ‘tadi: m uh abb at o ‘tid a qiynalib azob 
c h e k a y o tg a n ikki q a lb n i b irla sh tirish n i 
m a s la h a t b erad i. 
S h u n in gd ek u yana m a 'lu m obyektiv sa b ab la rg a k o 'ra , y a’ni 
din id agi, salom atligidagi, yoshi va ijtim oiy kelib ch iq ish id ag i va 
sh u kabi tafovutlarga asoslanib qalblarni b irla sh tirish im koni 
b o lm a s a , un d a o d a m n in g ruh iy xususiyatlariga k o ‘ra turlich a 
davo c h o ra larn i q o ‘llashni tavsiya etgan. M a sa la n , hissiyotni 
b o sh id a n kechiray otg an o d a m n i sevgilisidan s o v u tis h , hissiyot­
ni 
z a ifla sh tirish , 
h issiy o tn i 
b o sh q a
s h a x sg a
k o ‘c h irish , 
ch a lg ‘itish, organik eh tiy o jlarn i q o n d irish o rq a li m u h a b b a t his- 
larni susaytirish sh u la r ju m lasid an d ir.
A bu R ayhon B eruniy esa in so n n in g ta sh q i qiyofasi, uning 
axloqiy qiyofasi b ilan uzviy b o g ‘liqligini, k ish id ag i olijanoblik 
va orastalik in so n lar bilan m u o m alasid a m u h im o ‘zak ekanligi- 
ni asoslaydi.

---

Y u s u f X o s H ojib in son lar bilan d o 's t b o lis h u c h u n asosiy 
kalit «bu tild ir, til tufayli kishi o ‘z ilm i, aqliga jilo berad i. 
S o ‘zni o ‘y la b s o ‘zlash, uning u lug' b o 'lish ig a olib keladi, yoki 
o ‘y lam ay s o ‘z la n sa , uning q ad rin i tu sh irad i» kabi fikrlari orqali 
insoniy m u n o sa b a tla rd a m u o m alag a yuqori e ’tib o r berish k e- 
rakligini u q tira d i.
X oji A h m a d Yassaviy h ik m a tla rid a esa h a r b ir in so n n in g
orzusi in s o n la r b ilan yaxshi m u n o sa b a td a b o ‘lish, d o ‘st o rt- 
tirish , sev ish va sevilish ekanligi k o ‘rsatib berilgan.
F a y la s u f s h o ir U m a r X ay y o m ru b o iy la rd a ikki kishi 
orasidagi m u n o sa b a tla rd a bir-b irig a d o ‘stlik, m e h r k o ‘rsatish, 
e ’tib o r b e rish sh u in so n larn in g shaxs sifatida rivojlanishiga k a t- 
ta z a m in y a ra tish i ifodalanadi.
A bu N a s r F o ro b iy «Fozil o d a m la r shahri» asarida ax loq- 
od obga lo y iq in so n ikki fazilatiga ega b o ‘lm og‘i lozim ligi va bu 
fazilatlar ta rk ib id a m u o m ala o d o b i, in so nlarnin g o ‘z aro b ir-b iri 
bilan x ush m u lo q o tlig i, d o ‘stligi kabilarni kiritadi. M utafak kir- 
n in g f ik r ic h a , in so n g a u n i g o 'z a l a m a lla r q ilish i u c h u n
y o ‘n a ltirila d ig a n o d a t m ahsuli b o ‘lishiga yetuk xulq lozim . 
X u lq n in g y ax sh ilig i x a tti-h a ra k a tla rd a m e ’y o r qay d a ra ja d a
sa q la n g a n lig i b ila n b elgilanadi. O d o b n i esa u b a d a v la tn in g
d av latini b e z ay d ig a n va k am bagka ln in g kam bag‘alligini o ‘g ‘ir- 
laydigan a x lo q iy hodisa sifatida t a ’riflaydi.
K a y k o v u sn in g « Q o bu sn o m a» asarid a: « S h u n d o q kishini 
d o ‘st tu tin g in k i, senga uning su h b a tid a n rohat yetsin. S h u n d a
uni q ab ul q il, c h u n k i oshiqlik b o sh qa va d o ‘stiik b osh qad ir» , — 
deyilgan boMsa, «X otam nom a» a sarid a esa saxiylik, t o kg ‘rilik, 
rostg o ‘ylik, sevgi va sad o q at, o d a m la r o ‘rtasidagi d o 's tlik va 
m u ru w a t, tin c h lik va farovonlik kabi ezgu g ‘oyalar ta ra n n u m
etilgan.
A lish e r N av o iy n in g « M a h b u b -u l-q u lu b » asarida kishi xulq- 
a tv o rid a n a m o y o n b o ‘lad ig an o d o b va tav o ze d o 's tlik p ay d o
boM ishida e n g asosiy shart sifatida qaraydi: «Tavoze — kishiga 
x alqning m u h a b b a tin i jalb qiladi, o d a m la rn i u bilan d o ‘stlash tira- 
di. T av o ze — d o ‘stlik gu lsh an ida to z a gu llar ochadi va gu lsh an d a 
o sh n o lik va u lfa tch ilik bazm iga xilm a-xil g ullar sochadi».
S h a rq m u tafak k irlari asarlarining tahlili shuni k o ‘rsatadiki, 
u larn in g b o y va serm azm u n m eroslari o ‘ziga xos ensiklopediya 
h iso b la n a d i. Bu m ero sn i biz o 'q ib , o ‘rganib shu k u n lard a ham
uni h a y o tg a ta tb iq etish kerakligini tan olam iz.

---

Q adim gi y u n o n faylasufi A flotun ( P la to n ) o ‘z dialoglarida 
in so n d ag i h isla rd a n b o ‘lm ish s e v g i-m u h a b b a tn in g m a'n o sin i 
tu sh u n tirib deydi: « M u h a b b at hissi m a n g u , n e g a k i u n a tu g ‘il- 
g an in i, n a m agM ubiyatini, na k o ‘pay g an in i, n a kam ayganini bi- 
ladi».
A flotun m u h a b b a t haqidagi fikrlarini riv o jla n tirib , o d a m la r 
u n in g haq iqiy a h a m iy a tin i ang lab y e tm a s lik la ri, «agar u lar 
m u h ab b atn in g haqiq iy kuch in i va q u d ra tin i a n g la b yetganlarida 
cdi, u lar uning u c h u n buyuk h aykailar q u rib , k a tta qu rb o n lik lar 
k eltirar edilar...», deyd i. A flotun q a ra sh la rig a k o ‘ra sevgi va 
m u h ab b at tu y g 'u lari insondagi tan a g o kzallig in i k o ‘rish bilan 
c h ek lan m ay d i, b u n in g u ch u n qalb g o ‘z a llig in i h am tu shunish
lozim ekanligi, m u h a b b a t y o ‘lida o 'z ig a x o s b ilim la r va y o ‘l 
egallanishi kerakligi u qtiriladi. D eyarli y ig irm a olti asr a w a l 
aytilgan bu fikr va q a ra sh lar bizning d a v rim iz d a h am o kz ijti- 
m oiy ah am iy atin i, q ad rin i va q im m atin i y o 'q o tm a g a n d ir.
A rastu (A ristotel), qadim gi y un o n faylasufi b irin c h i navbat- 
da m uhabb at tuyg‘usid a oila va jam iy a t u c h u n foyda qidiradi, 
m asalan , oilad a m u h ab b a tn in g m aqsadi d o kstlik ekan ligin i u q ti- 
radi. A rastu flkricha, sevgidagi d o ‘stlik hissiy intilish g a nisbatan 
e ’tib o rliroq dir, sevgi sh u tufayli aksariyat h o ld a d o kstlikdan ke- 
lib chiqadi. A gar u k o ‘p h o ld a d o ‘stlik dan k e lib c h iq sa, dem ak , 
d o ‘stlik sevgining m aq sad i ekanligi ayon b o ‘ladi.
Q adim gi rim s o kz ustasi, faylasufi M a rk T u liy Sitseron esa 
bu tuyg‘uni q a n d a y d ir m avhum lik deb q a ra y d i. Bu insonda te l- 
b alik , aq lsizlik n i v u ju d g a k e ltira d i, s h u n in g u c h u n u n d a n
saqlanish lozim ek an lig in i uqtirad i. S itse ro n : «A gar m u h ab b at 
tabiiy hissiyot b o ‘lganida edi, u h old a h a m m a sevardi, d o im o
sevardi, o ‘y lam asd an , uyalm asd an, to ky in m a s d a n sevardi».
Y u n on ax lo q parvar faylasufi Plutarx q a ra s h la rid a insoniylik 
va m a ’rifat g ‘oyalari m ujassam lashgan. U n in g fikrlari asosan 
oilaviy m u n o sab atlarn i b a rq a ro r olib b o rish g a , shaxsning o ‘zin i 
bilib olib boshq alarg a m u n o sab at k o krsatish i kerakligiga q aratil- 
g a n d ir. U n in g fik ric h a , sevish se v ilish g a n is b a ta n a n c h a
m a ’quldir, c h u n k i, sevish orqali kishi k o ‘p n u q s o n la rd a n , x a to - 
lard an xalos b o ‘lishi, atrofidagilarni b o s h q a c h a tu sh u n ish i va 
b o sh q ach a m u n o sa b a td a b o ‘lishga q o d ir b o ‘la olishiga kuch 
to p a oladi.
G ‘arb faylasuf m utafak kirlarin in g q a ra s h la ri va asarlarid a, 
din iy qarash larda sevgi, d o ‘stlik kabi e m o ts io n a l m u n o sa b a tla r

---

va h issiy o tla r m avzu si m arkaziy o ‘rin n i egallagan. B iroq u lard a 
ilgari s u rilg a n ilm iy g ‘o y a la r b u h isla rn in g in so n u c h u n
a h am iy ati y o k i z a ra rin i ta ’kidlash b ila n , shu tu sh u n ch alarg a 
ta ’rif b e rish d a ra ja sid a qolgan.
5.2. MUHABBAT VA UNING TURLARI
S h u n isi ta a ssu fla n a rlik i, h o zirg i k u n g a q a d a r m u h a b b a t 
tu sh u n c h a sig a y a g o n a ilmiy ta’rif, ta v sif berilm agan, bevosita 
unga b ag ‘ish la n g a n ilm iy asarlar n ih o y a td a kam . K ishilar o n g i- 
d a b o ‘lg an i k a b i b adiiy a sarlard a h a m m u h ab b a t h aq idag i 
tu rlic h a , k o ‘p in c h a b ir-b irig a zid fik r va ta ’riflarni u c h ra tish
m u m kin.
B a’zi m ualliflar^esa m u h ab b at h islarin i so f ruhiyat k o m p o - 
n e n ti sifa tid a b a y o n etib, undagi fiziologik k o m p o n en tn i in k o r 
etadilar. F iz io lo g ik k o m p o n en t hay v on larga xos b o ‘lgan o r- 
ganik e h tiy o jla rn i q o n d irish d an ib o ra t instik tnin g ifodalanishi 
sifatida id ro k e tila d i. Shu sababli h a m u lar o d a m h ayvo - 
niy h irs d a n , jin s iy in tilis h la rd a n o z o d b o ‘lishi k e ra k d eb 
hiso b lash ad i va m u h a b b a t hislariga b iry o q lam a yondashishad i. 
Klassik a s a rla rd a ju m la d a n qadim gi h in d trak tatid a m u h a b b a t- 
g a b i r m u n c h a t o ‘liq t a ’r if b e rilad i: «Aql m ayli h u rm a tn i 
tu g ‘d irsa, q a lb m ay li d o kstlikni, ta n a m ayli xohishni tu g ‘diradi. 
A ql, q alb v a ta n a b ir b o ‘lib sevgi m u h ab b a tn i tu g ‘diradi». 
V olter: « S e v g i-m u h a b b a t — bu h a m q alb , h am aql va tan ag a 
b ir v a q tn in g o ‘z id a hujum qilinad igan eng kuchli, zavqli his- 
tu y g ‘u la rd a n b irid ir» , — deb ta ’rif b erad i. Bu t a ’riflam i o ‘zaro 
taq q o slash v a ru h iy tahlil qilish, sevgi m u h ab b atd a zaruriy 
ruh iy at k o m p o n e n ti bilan bir pay td a fiziologik k o m p o n en t ham
h iso b lan ad i.
Q adim gi y u n o n la r sevg i-m u h ab b atn i q an day y o ‘nalishda 
ketishiga q a ra b ikki turga — «eros» va «agape»ga b o ‘lganlar, 
v a h o la n k i, u la r m u h ab b atn in g ikki m u h im to m o n id ir, y a ’ni 
«eros» — m u h a b b a t obyektiga ega b o ‘lishga, uni o ‘ziniki qilib 
olishga q a ra tilg a n b o ‘Isa, «agape» — hissiyotni boshidan kech i- 
rayotgan s h a x sn in g hissiyot obyektiga o ‘zini bag‘ishlashdir. A na 
shu hissiyo t h a r b ir o d am d a uchraydi. Shu hissiyotlarda qaysi 
biri u stu n lik q ilish ig a qarab, kishidagi m u h ab b atn i, a n iq ro g ki 
hissiyotni b o s h id a n kechirayotgan shaxsni va uning m u h ab - 
batdagi istiq b o lin i h am o ld in d an aytib berish m um k in. B asharti

---

«agape» u stu n lik q ilsa, hissiyotning u m ri u z o q boMishi va 
ak sin ch a «eros» u stu n b o ‘lsa, tez o ra d a hissiy q o n iq ish so d ir 
b o ‘lib, b u n d ay o d a m d a g i m u h ab b at h isla rin in g u m ri n ih o y atd a
qisqa b o lis h i m um k in ligi kuzatiladi.
Sevgi-m uhab b at tu y g ‘ularini D .A . L i b ir n e c h a tu rlarg a 
b o ‘ladi:
1. E R O S — k u ch li sevgi-m uhabbat h isla ri b o ‘iib, bu h isla r 
asosida yotgan m o tiv m u h ab b at obyektiga jis m o n iy ega b o ‘lish. 
B unda jinsiy intilish yetakchilik qiladi.
2. L Y U D U S — sevgi hislarini u n c h a lik c h u q u r b o lm a g a n
m uh ab bat o ‘yini sifatida idrok q ilin ad ig a n , sevgi hislari obyekti 
oson alm ashishi m u m k in b o ‘lgan turi.
3. S T O R G E — tash q i k o ‘rin ish id a n k u c h li ifo d alan m ag an , 
a m m o ishonchli m u h ab b a t — d o ‘stlik tu ri.
4. 
P R A G M A (L + S ) — lyudus v a sto rg e la rd an ib o rat 
d o im o ong n a z o ra tid a b o lg a n , sevgan sh a x sin in g m an faatlarin i 
k o ‘zlagan m aqsadlari asosida yuzaga k elg an sevgi hislaridir.
5. 
M A N IY a ( E + L ) — eros va ly u d u sd a n ib o rat b o ‘lib, 
sevgan kishi sevgi o b y ek tid an tobeligi b ila n x ara k terlan a d i. 
A m m o eros va ly ud u sdan bu tu rn in g farq i se v g an shaxsda o ‘zi- 
ga ish o n ch hislari yetarli b o ‘lm aydi.
6. A G A P E (E + S ) — eros va sto rg e la r yig‘in d isid an ib o rat 
kuchli ifod alanadigan sevgan kishi m u h a b b a t oby ektig a h a m m a
narsasini va h a tto o ‘zini ham bag‘ishlash ga ta y y o r b o ‘lgan h is ­
lar tu ri va hokazo.
K uzatishlarga k o ‘ra erkaklarning sevgi m u h a b b a t hislarida 
k o ‘pro q qism ini ero s va lyudus, ay o llard a esa p rag m a, storge va 
m aniya turlari tash k il etadi.
0 ‘sm ir va o ‘sp irin yoshidagi o ‘g ‘il va q iz b o lala rd a k o ‘p ro q
m aniya tu ri, k a tta yoshdagilarda esa b o s h q a tu rla r kuzatiladi.
Bir shaxsning h a y o tid a m u h ab b a tn in g y u q o rid ag i b ir n e c h a
tu rlari alohida kuzatilishi m um kin . B a’z ila rd a esa faqat b itta
tu r uchraydi. B izning fikrim izcha, m u h a b b a t tu rla ri sevgan va 
sevilgan kishilarning yoshiga, husniga, m a ’lu m o tig a , m ad an iy
saviyasiga, ja m iy a td a tu tg an m avqeyiga, h a y o t tarzig a, d u n y o - 
qarashiga, qaysi m u h itd a tarbiya k o ‘rgan ligiga, xarakterig a, j i n ­
siy hulqiga, q a ra m a -q a rsh i jin s haqidagi ta s a w u r ig a , nerv sis- 
tem asiga, m illiy psixologik xususiyatlariga b o g ‘liq. B a’zi yigit 
va q izlarda sevgi hislari bir tu rd a b o s h la n ib , m a ’lu m v aq td an 
so ‘ng o ‘zga tu rig a o ‘tishi m um kin. M a sa la n : «Eros» tu rid a
4 — O ila psixologiyasi
97

---

bo sh lan ib «ag ape» ga aylanish yoki «lyudus» tarz id a yuzaga k e- 
lib, «storge» tu rig a o ‘tishi m um kin.
A gar m u h a b b a t turiga n azar tash lay d ig an b o ‘lsak, erkin
m u h a b b a tn in g sh a k lla n ish i o ‘rta asrlarga t o ‘g ‘ri keladi. Xususiy 
m u lk c h ilik n in g ra v n a q i, an ta g o n istik sin flarn in g m avjudligi, 
ay o llarn in g h u q u q siz lig i erkin m u h ab b a tn in g ravnaq top ishig a 
t o ‘sq in lik q ila d i. «L ayli va M a jn u n » , « T o h ir va Z u h ra » , 
« F a rh o d va S h irin » , « R o m e o va Ju ly e tta » k ab ilarni erk in
m u h ab b a tn in g y u z a g a kelishi va u n in g taq d iri haqidagi ilk asar- 
lar d eb a y tish m u m k in .
T a raq q iy e tg a n ja m iy a td a yangi tartib larg a asosan yuzaga 
kelgan o ila, e rk a k va ayol o ‘rtasidagi m avjud tengsizliklarni 
y o ‘q o tish m u h a b b a tn in g yuqori d a ra ja d a rav n a q to p ish ig a
zaru riy s h a rt-s h a r o it yaratadi.
L ekin afsu sk i, b a ’zi yoshlar «erkin hayot», «erkin m u h a b ­
bat» kabi ru h iy a t o m illa rin i n o to ‘g ‘ri tu sh u n ib , m a ’naviy axloq- 
sizlik ka m a y l q o ‘y ish y a p ti, in s o n la r o ‘rtasid ag i en g n o z ik
b o ‘lm ish jin s iy m u n o sa b a tla rd a n esa «boylik orttirish», «go‘zal 
hayot» k e c h irish m an b a y i sifatida fo y d alanish m oq da. Bu axlo- 
qiy tu b a n lik , n o s o g ‘lom d u n y o q arash o q ibatidir. Bu hol b a ’zi 
o ilalarda m a ’n a v iy tarb iy a m asalasi u n u tib q o ‘yilganligining, 
ay rim t a ’l im - ta r b iy a m u assa sala ri va u la rn in g p e d a g o g ik
ja m o a la rin in g o ‘z vazifalarini yetarli d a ra jad a uddalay o lm a y o t- 
ganliklari n a tija sid ir.
5.3. MUHABBAT VA YOSH
M u h a b b a t o n to g en e z ig a nazar tash la n g an d a sevgi hissining 
ilk k u rta k la rin i b o g ‘c h a yoshidagi b o lala rd a ham k o ‘rish va 
b uni h a r b ir ta rb iy a c h id a n so‘rab, ish o n c h hosil qilish m um kin. 
Lekin tab iiy k i, b u hali to ‘laqonli m u h ab b a t b o ‘la olm aydi. 
Bolalikdagi sevgi h islarida fiziologik k o m p o n en t, y a ’ni jin siy 
intilish d ey arli b o ‘lm aydi. U lardagi hissiy otn ing aksariyat qism i 
ruh iy k o m p o n e n td a n iborat.
M a k ta b y o sh id a g i o ‘g kil va qiz b o la la r o ‘rtasidagi m u h ab b at 
hislari esa b irm u n c h a farq qiladi.
0 ‘sp irin lik yosh id agi qiz b o lalard a ruh iy k o m p o n en t jinsiy 
k o m p o n e n td a n u stu n lik qilsa, o ‘g11 b o lalard a hissiyot diver- 
gensiyasi — boM inishi kuzatiladi. Y a ’ni u la r m u h ab b at hislarini 
b itta qizga n is b a ta n bosh idan k echirsalar, jin siy intilishni k atta

---

yoshli a y o ig a n is b a ta n his e ta d ila r , u la rd a g i hissiyot ikki 
obyektga b o ‘linad i. Bu faqat o ‘g ‘il b o la la rg a xos b o ‘lib, q izla rd a
b u n d a y h ol k u zatilm ay d i.
0 ‘sm iriik y o sh id a o ‘g‘ü b o lala rd a g ip erseksuallik natijasid a 
u lam in g hissiyotida jinsiy intilish u s tu n lik qiladi yoki u n in g
ah am iy ati k eskin o rta d i. Qiz b o lala rd a e sa ruh iy k o m p o n e n t- 
ning ustunligi sa q la n ib turadi.
17—25 y oshlardagi y igit-qizlarda o ‘z ju ftin i topishga in ti­
lish va hirs keskin o rta d i. Sevish va sev ilish g a b o ‘lgan e h tiy o j- 
ning o rtishi natijasid a yoshlar yorin i te z r o q q id irib to p ish ad i va 
oila q u rish ad i, b a ’zan bunday y o sh la r q isq a vaqt ichid a a jra - 
lishga ham u lgurishadi.
25 yosh d an keyin qizlarning oila q u ris h im k on iyatlari a n ­
c h a kam ayib b o rad i. U n d a b o ‘lg‘usi k u y ovga (yigitga) n isb a ta n
talab ch an lik o sh ib , tanq idiy qarash k u c h a y a d i. E ndi u n d a h is- 
larga berilish kam ay ib , uning o ‘m ig a b o ‘lg ‘usi yoriga b u tu n la y
bo sh q ach a q a ra y boshlaydi. B unday ru h iy o ‘zgarishlar y ig itlar- 
da ham k u zatilad i, am m o q izla rd a n fa rq li ravishda u la rn in g
oila qurish, uylan ish im koniyatlari k a m a y m a y d i, ak sinch a b ir- 
m u n ch a o rta d i. C h u n k i bu y o sh d a u la m in g k o ‘pchiligi o liy 
o ‘quv y u rtin i yoki o ‘rta-m axsus bilim y u rtin i bitirib, m a ’lu m
b ir ixtisosni egallagan, m eh n at fao liy atin i b o sh la g a n b o ‘lad ilar. 
Y a ’ni o ilani m u staq il tebratish im k o n ig a eg a boMadilar.
M u h ab b at hislari erkak va a y o lla rd a o ‘ziga xos sh ah v o n iy
h irs uyg‘o tadi.
Erkak kishida deyarli d o im o fiziolo g ik k o m p o n e n t u stu n lik
qiladi. Jinsiy in tilish , jinsiy h ayo t u la r h issiy o tid a n ih o y a td a
m u h im o ‘rin egallaydi. Yigit sevgan q iz in in ig tash qi ko ‘rin ish i- 
ga k o ‘pro q e ’tib o r beradi.
Y uqorida san ab o ‘tilgan x u su siy atlarg a q izlar h am b e fa rq
q arashm aydi. Bu xu susiyatlam ing yigit to m o n id a n idrok etilishi 
ayol u c h u n k a tta ah am iy atg a ega. A m m o shu b ilan b irg a
ayollarning erk a k lard a n farq qiluvchi to m o n la rid a n biri s h u n - 
d aki, ular k o ‘p ro q yigitning b o ‘y -b astig a, xulqiga, m uom alasiga 
e ’tib o r beradilar.
E rkaklarda jin siy (fiziologik) in tilish u stu n lik qilgani u c h u n
u lard a hissiy q o n iq ish tezroq yuzaga k e lsa k erak, deb ta x m in
qilinadi. A yollarda esa aksincha, ru h iy in tilis h yetakchi b o ‘lgani 
u c h u n u larn in g m u h ab b at hislari e rk a k la rn ik id e k tez o ra d a
s o 'n m a y d i va n isb a ta n uzoq dav o m e ta d i.

---

A m m o s o 'n g g i y illa rd a a y o lla r h iss iy o tid a , ju m la d a n , 
m u h ab b a td a h a m jin s iy hayotning va u n in g asosi hisoblangan 
jin siy in tilis h n in g a h a m iy a ti k eskin o s h ib b o ra y o tg a n lig in i 
k o ‘rish m u m k in .
13— 14 y o sh li o ‘g ‘il bolalarning 4 0 % i, q iziam in g 26% i ilk 
sevgi h islarin i b o s h id a n kechirayotgan yoki kechirgan boMadi- 
lar. Bu hoi 15— 16 y o sh li o ‘g'il b olalard a — 17%, qizlarda 30% , 
17—24 yoshli y ig itla rd a — 10%, q izlarda — 9% ni tashkil qiladi.
A .R .L e m e x o v a (1973) qizlar v a y ig itlar orasidagi o ‘zaro 
m u n o sa b a tla rn i o ‘rg an ib , uni uch turga b o ‘ladi.
1. U y g 'u n t u r — b u n d a qiz va o ‘g ‘il bolalarda axloqiy 
tu s h u n c h a la r s h a k lla n g a n , hissiyot m a d a n iy a ti riv o jlan g an
b o ‘lib, u lar m u h a b b a tg a , qaram a-q arsh i jin sg a , oilaviy hayotga 
b irm u n c h a a n iq q a ra sh a d i.
2. O ilav iy r o m a n tik tu r — b u n d a m u h a b b a t, jin s la r
orasidagi m u n o s a b a tla r hay o tdan y u lin g an ho lda, n ih o y atd a 
ideallashtirilib o lin g a n b o ‘lib, hayotdagi m avjud borliq bilan
t o ‘q n a s h g a n d a e s a b a rc h a tasa v v u rla ri p a rc h a la n ib , ru h a n
tu sh k u nlikka u c h ra y d i.
3. M a ’nav iy k a m b a g ‘al tu r — b u n d a y o sh lar m uh ab b atn i 
n o to ‘g ‘ri tu s h u n a d ila r. M u h abb atd a m a ’naviy yaqinlikni, ruhiy 
o m iln in g a h a m iy a tin i k o ‘ra bilm aydilar. M u h ab b atd a asosiy 
ro ln i jin siy y a q in lik o ‘ynaydi, deb b ilad ilar. B unday toifadagi 
yoshlar k o ‘p h o lla rd a jin siy hayotni e rta boshlaydilar.
0 ‘g ‘il va q iz b o lala rn in g turli yosh bosqichlaridagi o ‘zaro 
m u n o sa b a tla rn i o ‘sib rivojlanishiga n a z a r tashlaydigan b o ‘lsak, 
q u y id a g ic h a
y a q q o l 
ifo d a lan g a n
m a n z a ra n i 
k o ‘rish im iz
m um k in.
Bog‘c h a y o sh id a g i q izlar o ‘g‘il b o lala r bilan birga o kynash 
ja ra y o n id a ju d a y a q in m u o m alad a b o ‘ladilar, bir-birlari bilan 
d o ‘stlash ad ilar. H a tto b a ’zan b olalikning ilk sevgi hislarini ham
b o sh larid an k e c h irish a d i. Bu albatta, u larn in g kattalarga havas 
qilishi, ularga ta q lid i o q ib atid a kelib ch iq ad i.
B o sh lan g‘ich sin flard an o ‘sm irlik y o shigacha o ‘g kil bo lalar 
k o ‘p in c h a o kg ‘il b o la la r b ilan , qiz b o la la r esa qiz b o lalar bilan 
yaqin m u n o s a b a td a b o ‘lishi tufayli jin sla rn in g b ir-b irlarid a n
uzoqlashishi k u z a tila d i.
CVsmirlik y o s h id a n boshlab u lar o rasid a yaqinlashish m ayli 
pay do b o l a b o sh la y d i. 0 ‘sm irlikning b irin c h i davrida bo lalar 
o kz aro b iro r n a rs a d a n q o 'rq q a n ten g d o shiga «qiz bolam isan,

---

Muhabbat yoshi va bosqichlari
q o ‘rqasan», «o‘z so ‘zining u stid a n c h iq m a g a n qiz bola» k ab i 
iboralarni q o ‘llashadi. Bu ib o ra la r u la m in g asosan o ‘z jin s in i 
ustun q o ‘yishga intilishi, qiz b o la la rn i ta n olm asligini k o ‘rsa tsa , 
q izlar h am o ‘z navbatida o ‘g ‘il b o la la rn i n a z a r-p isa n d q il-
m asliklarini k o ‘ram iz.
5.4. MUHABBAT BO SQICH LA RI
T o ‘laq o n li sevgi — m u h a b b a tn i h is etgan h a r b ir in s o n
m u h ab b a tn in g boshlang‘ich, a la n g a la n g a n va o ‘z a ro h u r m a t 
b o sq ichlarin i bosib o ‘tadi.
B oshlang‘ich bosqich h aq iq iy , istiq boli p orloq, b ir u m rlik
so f m u h a b b a tn in g b oshlanishi y o k i a k sin c h a s h u n c h a k i b ir 
havas boMishi yoki um ri q isq a sev g in in g b iro r-b ir k o ‘rin ish i 
b o ‘lishi m u m k in . M azk u r b o s q ic h m u h a b b a tn in g « a g a p e»
tu rin in g b o sh lanish i yoki 
«lyudus» tu rin in g o ‘zginasi b o ‘lish i 
m um kin.

---

Bu alb a tta , sevib q o lg a n od am n in g d u n y o q a ra sh ig a, uning 
° ‘ziga xos x u su siy atlarig a, y a ’ni tez sevib qolishiga, hissiyotni 
p a y d o qilgan o m illa rg a , y a ’ni o ‘z shaxsini tasd iq lash , o ‘zgalar- 
d a n q olishm aslik, b o ‘sh v aq tin i xursan d ch ilik bilan o ‘tkazish, 
o ila , o ta - o n a la r isk a n ja si yoxud n a z o ra tid a n o z o d b o ‘lish, 
erk in lik n i q o ‘lga o lis h , o ila qurish, haqiq iy u m r yo ‘ldoshini 
u c h ra tib , b ir u m r u n g a g ‘am x o ‘rlik q ilis h , u n g a h a y o tin i 
b a g ‘ishlashi va h o k a z o la rg a b o g ‘liq.
B irinchi b o s q ic h n in g o ‘sib ikkinchi va u c h in c h i b o sq ich - 
larga o ‘tishi z a ru rm i, y o ‘q m i? — degan savol k o ‘pchilikni qi- 
z iq tira d i. B irinchi b o s q ic h d a , yuqorida ay tg an im izd ek , ham ish a 
h a m t o ‘laqonli m u h a b b a t b o ‘laverm aydi. Ik k in ch i bosqichga 
o ‘tg an d a g in a un i h a q iq iy t o ‘laqonli m u h ab b at deyish m um kin.
B irin chi b o sq ic h k o ‘p kishilarda k u z a tila d i va ikkinchi 
b o sq ic h g a o ‘tm a s d a n s o ‘n ib qoladi. M u h a b b atn in g bu bosqichi 
e ste tik didim izga b irm u n c h a t o ‘g‘ri keladig an , estetik va jinsiy 
e h tiy o jla rn i q o n d iris h (jin siy yaqinlik sh a rt em as) m u m kin
b o 'lg a n ikki jin sn i m a ’lu m vaqtgacha b o ‘Igan o ‘zaro m u n o - 
sa b ati natijasida y u z a g a keladigan hissiyotdir. Bu k o ‘pin ch a 
m u h a b b a tn in g «lyudus» tu rin i tashkil qiladi. Lekin k o ‘ch ad a 
u c h ra tib , b ird a n y o q tirib qo lish kabi ho llarni b irin c h i bosqichga 
kiritib boMmaydi.
Ik k in ch i, y a’ni a la n g a la n g a n b osqichdan b irin c h i bosqichga 
q aytilm aydi. Ikkinch i b o sq ic h d a n faqat u c h in c h i — o ‘z aro h u r- 
m at bosqichiga o ‘tish m u m k in , xolos. D em ak , faqat birinchi 
b o sq ic h g in a q aytish x a ra k terig a ega, ikkinchi b o sq ich d an bosh- 
lab hissiyot ortg a q a y tm a s xususiyat kasb eta d i. F aqat m a ’lum
sabablarg a ko ‘ra b u b o s q ic h la r «tez» bosib o ‘tilishi m um kin. Bu 
ay n iq sa , yoshlikda ilk sevgi — m uhabbatni b o sh d a n kechirishda 
yoki b ird a n sevib q o la d ig a n yengil tabiatli k ishilarda uchrashi 
m u m k in . B uni b ir d a n a la n g a olib tez s o ‘n g a n gulxang a 
o ‘x sh atish m u m k in . D e m a k , bunday hissiyot uzo q davom et- 
m ayd i. B und an m u h a b b a t o ‘tkinch¡ tuyg‘u e k a n d a , degan xu- 
lo sa kelib chiqm asligi k erak .
B irinchi b o sq ic h n in g o ‘rtach a davom e ttirish vaqti hissiyot­
ni b o sh id a n k e c h ira y o tg a n shaxsning yoshiga, 
jinsiga, hayot 
ta rz ig a , shaxsiy xulq a tv o rig a shuningdek b ir q a n c h a tashqi va 
ich k i sabablarga bogMiq b o ‘lib, b a’zida h a tto b ir n e c h a soatd an 
b ir n e c h a k u n g a c h a, b ir n e c h a yilgacha d av o m etishi m um kin. 
B u n in g an iq o ‘lchovi b o i i s h i m um kin em as.

---

Q iz la r hissiy o tid ag i r u h iy o m il y ig itla rd a g ig a n is b a ta n
kuchli b o ‘lganligi va oilaviy h a y o t bilan oiiaviy b a x t q iz la r h a - 
y o tid a m u h im o ‘rin egallashi sababli sevgan kishisiga fidoyilik, 
u n in g m an faatlarin i o ‘z m a n fa a tid a n yuqori b a h o la s h , sevgan 
kishisiga o ‘zini b ag‘ishlash faz ila tin in g k u c h liro q ifo d a lan ish i 
sababli k o ‘proq qizlarda bu b o s q ic h tez ro q o ‘tadi.
H a y o td a k o ‘p q iz la rn in g a ld a n is h o q ib a tid a h o m ila d o r
b o ‘lib qolishi, yigitiarning b o s h q a q iz bilan tu rm u s h q u rib
ketishi b u bosqichning q izla rd a n isb a ta n tez k e c h ish in i k o ‘rsa- 
tad i. B uning sababini q iz la rn in g sh u n c h ak i y e n g ilta k lig id a n
q id irm a s lig im iz , ru h iy ja r a y o n g a bogMiq e k a n lig in i tu s h u -
nish im iz lozim .
B irin c h i b o sq ic h n i n is b a ta n te z ro q b o sib o ‘tg a n q iz ­
lar u c h u n ik k in c h i b o s q ic h y ig itla rd ag ig a n is b a ta n u z o q
d a v o m e ta d i. 
B uning s a b a b in i q u y id a g ic h a tu s h u n tir is h
m um kin:
— 
avvalo qizlarda ruh iy o m iln in g jinsiy o m ilg a n isb a ta n
ustunligi k o ‘p in ch a jinsiy h a y o t u lard a h issiy o tn in g ik k in ch i 
b o sq ich id a boshlanadi. Y ig itiarn in g hissiyotida jin s iy o m iln in g
kuchliligi sababli ruhiy q o n iq ish te z ro q kech ad i, c h u n k i ru h iy
om il m iq d o rin in g o ‘zi kam dir;
— jin siy hayot k echirish b ila n h is-tu y g 'u la r y ig itla r u c h u n
oila q u rg an d a n so‘ng paydo b o la d ig a n yangilik e m a s , c h u n k i 
u la rn in g b a ’zilari u y la n m a s d a n o ld in h a m a n c h a - m u n c h a
tajribaga ega b o ‘ladilar.
Q izlar esa oila q u rg an la rid a n y a ’ni jin siy h a y o t k e c h ira
b o s h la g a n la rid a n so ‘ng ilg a ri u la rg a b a ta m o m n o m a ’lu m
boMgan h is-tu y g ‘u lar oilaviy h a y o tn in g a h a m iy a tin i y a n a d a
o sh irad i, Erga b o ‘lgan m e h r-m u h a b b a t y a n a d a o s h a d i. Shu 
bois q izlard a ikkinchi b o sq ic h n in g um ri uzayadi.
U c h in c h i bosqich ikkinchi b o sq ic h d a n h issiy o tn in g k u ch i 
va tash q i ifodalanishining b irm u n c h a susayayishi b ila n m u h a b - 
b a t o b y ek tin i ideallashtirgan ta rz d a em as, balki sevgilsinin g 
shaxsidagi y u tu q h a m d a k a m c h ilik la rin i obyektiv id ro k q ilin ish i 
b ilan farq qiladi.
A k sariy at sev ish g an lar v a e r- x o tin la r u c h u n ik k in c h i 
b o sq ic h d a n uchinchisiga o ‘tish u la r orasidagi m u n o s a b a tla m i 
saqlan ib qolishiga shubha tu g kd ira d i. Bu s h u b h a b o s q ic h d a n
b o sq ic h g a o ‘tish d a em as, b a lk i h a r b ir sev ish g an ju ftla r d a
m u q a rra r yuzaga keladigan sevgini o ‘zaro h u rm a t b o sq ic h ig a

---

o ‘tis h in i o ld in d a n b ilm aslik o ‘tishdagi hissiy o ‘zgarishlarni no- 
t o ‘g ‘ri ta lq in etish , « m u h a b b a t obyektini tan la sh d a ad ashdim
sh e k illi» , kabi yanglish fik rla rn i yuzaga kelishidadir.
A k sariy at yosh o ila la rd a shu nd ay vaqtda e r-x o tin orasida 
k e lis h m o v c h ilik la r k o ‘p a y a d i va k o ‘p ch ilik y o sh la r b u n d a y
v a z iy a td a o ila d a n c h e td a yangi se v g i-m u h a b b a t o b y e k tin i 
q id irib q o lish ad i. A yrim o ila la r esa bu o ‘zgarishlarni n o to ‘g ‘ri 
ta lq in e tib , ajralib h a m k etish ad i. S h u n in g u c h u n y o sh la r 
m u h a b b a t hislarini tu rli b o sq ic h la rd a b o ia d ig a n o ‘zgarishlarni 
o ld in d a n bilishlari va o ‘z hissiyotlarini o ld in d a n q u rb o n qil- 
m aslik la ri kerak.
U c h in c h i b o sq ich u m rn in g oxirigacha dav om etish i yoki 
tu rli v a c h e td a n b o ‘lad ig an t a ’sirlarga k o ‘ra b a rh a m topishi 
m u m k in .
A g a r e r-x o tin la rn in g b irid a «yangi m uhabbat» tu g ‘ilib q ol- 
sa, 
tu rm u s h buzilib k etish i m um kin. 0 ‘rtad a «yangi m u h ab - 
b a t» g a sab ab ch i u c h in c h i shaxs paydo b o lm a s a oila buzil- 
m ay d i. C h u n k i o d a m q a rig a n d a yolg‘iz q o lish d an , o ‘g ‘il-q izlar, 
k e lin la r, n a b ira la r, ta n is h -b ilis h la r o ld id a g a p -s o ‘z b o l is h -
d a n , 
o b r o ‘ni y o ‘q o tis h d a n
q o ‘rqadi. 
B u n d a y t o ‘siq la rn i 
y e n g ib o ‘tish u c h u n esa a lb a tta o ‘rtada m u h ab b at b o ‘lishi k e­
rak. A ks h o ld a oilaviy b u rc h zo ‘rm a -z o ‘raki bajarib boriladi 
xolos.
U z o q y illa r u c h in c h i b o sq ic h d a y a sh ag a n e r- x o tin la r
ik k in c h i b osqich ga q a y tish la ri m um kin em as.
Ik k in c h i bosqich k o n k re t sevgilisi bilan b ir m aro tab a bosh- 
d a n k e c h irilib sh u sh ax s b ila n ikkin chi b o sq ic h g a qaytish 
b o ‘lm ay d i.
A la n g a ia n g a n b o sq ic h n i o d a m o ‘z hayotida b ir n e c h a m a ­
r o ta b a h is etish i m u m k in , a m m o h a r b irid a y ang i sevgi 
b o ‘ladi.
U c h in c h i b o sqich n i u z o q yillar davom ida birga yashagan 
o ila la rd a kuzatish m u m k in . B unda erning x otiniga yoki xotin - 
n in g e rg a b o ‘lgan h issiyoti keskin kuchayadi. Y a ’ni hissiyotda 
u m rn in g ayrim y o sh la rid a k o ‘tarilishi kuzatiladi. Bu ayniqsa 
ta s h q i sab ab larg a k o ‘ra m a ’Ium vaqt ayriliqda yash ag an d a, 
o ilav iy h ay o td ag i m a y d a -c h u y d a n arsalar ilgarigi ah am iy atin i 
y o ‘q o tg a n d a , o ‘rtadagi se v g i-m u h ab b at hislari q ayta tiklanadi. 
Va h a tto z o ‘rayib k etad i. B a ’zan esa bu hol k a tta fojialarni 
b o s h d a n kech irish y a q in kishilarini y o 'q o tish d a n so ‘ng ham

---

b o ‘lishi m um kin. E r-x o tin la rd a n birining o ila d a n tash q a ri jinsiy 
m u n o sab atd a b o ‘lg an id an so 'n g ham o ‘z tu rm u s h o 'rto g ‘iga 
b o ‘lgan hissiyotining ku chayishi kuzatilishi m u m k in .
E r-x o tin o ‘rtasidagi h is-tu y g 'u la rin in g su say ish ig a o ‘ta faol 
jin siy hayot k ech irish , oilad a b o ‘lib tu ra d ig a n m ay d a -ch u y d a
kelishm ovchiliklar h a m sabab b o ‘ladi. N ik o h g a c h a b ir-birlariga 
yaxshi ko ‘rinish, d iln i ro m qilish m aq sa d id a c h iro y li kiyinish, 
p a rd o z a n d o z g a z o ‘r b e ris h , xulq a tv o r n in g fa q a t yaxshi 
to m o n la rin i.k o ‘rsatishga u rin ish , to ‘ydan k e y in sal vaqt o ‘tm ay 
m a ’lum b o ‘lib q o lad i. Y a’ni inso nn in g asli n a m o y o n b o ‘la 
boshlaydi. H a tto b ir-b irim izsiz yashay o lm a y m iz d eg an lar b ir- 
birini haq o rat qilish gach a b o rad i. B u larn in g b a ri o 'r ta d a chin 
sevgi b o ‘lm ag an idan yoki u n i asray o lm a g a n lik d a n dalo lat b e- 
radi.
5.5. MUHABBAT VA M IJO Z
S e v g i-m u h a b b a tn in g p a y d o b o ‘lis h in i 
b e v o s ita m ijoz 
toifasiga bog‘lash x ato b o ‘la r ed i, a m m o m ijo z b ila n hissiyot- 
n in g ifo d a la n ish i o rasid a g i o ‘za ro b o g ‘liq lik n i in k o r e tib
b o ‘lm aydi.
X olerik va sangvinik toifadagi yoki u la rn in g aralashuvidan 
iborat to ifadagilar o ‘zgalar b ilan tez va o s o n til to p ish ad i. Bu 
toifadagi erkak va a y o lla r o ‘zlariga d o ‘st to p is h d a u n ch alik qiy- 
n alm aydilar. S h u n in g d ek , b u n d a y to ifad ag i o d a m la r flegm atik 
va m elo n x o lik larg a n is b a ta n te z va o s o n sev ib q o lad ila r. 
C h u n k i ularda hissiyot tashqi to m o n d a n k u c h li ifodalangan va 
shu sababli h am hissiy q o n iq ish o so n ro q va te z r o q so d ir b o ‘la- 
di. 
B undaylar yuqoridagi aytib o ‘tilg an b o s q ic h la rn i b irm u n - 
c h a tezro q bosib o ‘tish!ari h am m um kin.
F legm atik va m elo n x o lik lar esa o ‘z g a la r b ila n til top ishish- 
lari a n c h a qiyin. U la r d u c h kelgan kim sa b ila n d o ‘stlashib ke- 
taverm aydilar. A m m o d o 'stlik n in g q ad rig a y e ta d ila r va arzim a- 
g an sabab u c h u n d o ‘stlik d an k ech m ayd ilar. B u toifadagi kishi- 
larda hissiyot n ih o y a td a c h u q u r va p in h o n a k e c h a d ik i, buni 
b o shq alarning tashqi to m o n d a n sezishi q iy in . B u n i xuddi d a r- 
y o n in g ch u q u rlig in i u n in g sathiga q a ra b b ilib boM maganiga 
o ‘xshatish m um kin.
M u h ab b atn in g q a y d arajad a ifo d alan ish i. 
M ijoz tu rid an
ta sh q a ri o ‘sh a o d a m yash ay o tg an s h a ro it, m u h it, tev a rak -

---

a tro fd ag ila r q a ra s h i, sotsial axloqiy va m illiy m ezonlarga ham
bog ‘Iiq b o ‘lad i. M asalan b a ’zi m illatlard a qizlarning n ik o h - 
gach a jin s iy h a y o t kechirganligiga yoki bu b o rad a m a ’lum tajri- 
ba o rttirg a n lig ig a b irm u n c h a o d atiy h o d isa sifatida qaralsa, 
bo sh qa jo y la r d a b u n d a y qizlarga n a fra t bilan qaralib, u larn in g
bu ish lari sh a rm a n d a lik h iso b lan ad i. Ju m la d a n , K avkaz va 
0 ‘rta O siy o m am la k a tla rid a m ah alliy m illa tla r u c h u n qiz bola- 
ning n ik o h g a c h a jin siy hayot tajribasiga ega b o ‘lishi axloqsiz- 
lik, — d e b q a ra la d i. H a tto 0 ‘zb ek isto n n in g b a ’zi qishloqlarida 
«qiz yigit b ila n y u ra r em ish» — d eg an m ish-m ish g ap larn in g
o ‘zi sh u q iz g a so v ch ilam in g kelm asligiga, qizlik o b ro ‘sining 
tushishig a, tu rm u s h g a chiqish im k o n iy atin in g keskin pasayishi- 
ga olib k e la d i.
5.6. MUHABBATNING BELGILARI
H issiy o td a g i ay rim b o sq ich larg a k o ‘ra m u h ab b at tu rin i, 
bo sq ich ini v a u m u m a n sevgi hislarin in g b o r-y o ‘q!igini an iq lash , 
Ibn S in o k ab i «og‘ir xastalik»ka tash xis q o ‘yib, uni davolash 
c h o ra la rin i k o ‘rish m um kin. Bu h issiyotlarning ayrim lari aslida 
b irin c h i b o sq ic h d a y o q kuzatilad i va ikkin chi bosqich ida n ih o - 
y a td a k u c h li, 
h a m d a h a r to m o n la m a ifo d a la n a d i. 
U la r 
q u y id ag ila rd a n iborat: