Oila psixologiyasi akadem ik litsey va k asb-h u n ar

«B irgalik» effekti. B u n d ay h o lla rd a m u h ab b a t hislarini 
bo sh d a n k e c h ira y o tg a n shaxsning o n g id a , ta s a w u rid a , xayolida 
do im o sevikli yori gavdalanib tu rad i. N im a ish q ilm asin va

---

q ayerda b o ‘lm a sin , h a tto yoridan ju d a u z o q m asofada b o ‘lsad a, 
xayolan u b ilan gaplashadi, yashaydi.
Id ro k n in g ideallashishi. B u n day h o lla r d a sevilgan in so n
ideallashtirilgan h o ld a idrok etilad i. T a k ro rla n m a s d arajadag i 
shaxs sifatida, h a r to m o n lam a m u k a m m a l sh akllangan , n ih o - 
yatda chiroy li, aq lli, odobli va o ‘zga ijobiy xislatlam i o ‘z id a
m ujassam lashtirgan yigit yoki qiz s ifa tid a n am o y o n b o ‘ladi. 
F e ’l-atvoridagi salbiy to m o n lar yoki b ir o r jism o n iy n u q s o n la r 
kam chilik sifatid a em as, balki b e ta k ro r, n o y o b fazilat sifa tid a
qabul qilinadi. Sevgilisi va u b ila n bogMiq b a rc h a n a rs a la r 
(u n in g q a ra m a -q a rs h i jinsdagi te n g d o s h la rid a n ta sh q a ri) va 
yaqin kishilari h a m faqat ijobiy jih a td a n id ro k etiladi.
A ltruizm ning keskin ifodalanganligi. Bu b osqichda a ltru - 
izm ning o g ‘irlik m arkazi m u h ab b a t tim s o li b o ‘lgan qiz y o k i 
yigitga yo ‘nalgan b o ‘ladi. A ltruizm n ih o y a td a kuchli b o ‘lg a n d a
inson sevgan kishisi uch u n h a m m a n a rs a g a tay y o r b o ‘ladi. U
sevgan kishisini m an faatin i o ‘zinin g m a n fa a tid a n ustun q o ‘y a d i 
va b u n i b irin c h i darajali zarurat h iso b lay d i.
M u h a b b a t k u c h ig a ch ek siz is h o n is h . B u n d a y h o la td a
m u h ab b at h islarin i boshdan k e c h ira y o tg a n shaxs o ‘z sevgilisi 
bilan birga b o ‘lishni, b o ‘sh v aq tlarin i b irg a o ‘tk azish ni, te z ro q
u bilan oila q u rish n i va u m rin in g o x irig a c h a birga b o ‘lish n i 
orzu q iladi, sh u n g a intiladi, u k o ‘p in c h a b u rejasini a m a lg a
oshiradi. B u nday oliy baxtga e ris h is h yoMida tu rli t o ‘s iq la r 
uch rash i m u q a rra rd ir. C hunki h a y o t b itm a s -tu g a n m a s, tu r li- tu -
m an qiy in ch ilik lar va q a ra m a -q a rsh ilik la rd a n , ju m la d a n o t a -
o n a la m in g qarsh ilig i, sevgisining o ‘zg a kishi bilan n ik o h d a

---

ekanligi, ik k a la la rin in g h am nikoh y o sh id a em asligi, ijtim oiy va 
iqtisodiy y e tu k lik k a erishm aganligi, u y -jo y in in g yo ‘qligi, b iri- 
ning o ‘zga s h a h a r d a n yoki qishloqdan kelganligi, o ‘zga m illatga 
m ansubligi va h o k a z o la rd a n iboratdir.
Y uqoridagi s a b a b la r sevgi hissiyotini b o sh id a n kechiray o t- 
gan yoshlar u c h u n t o ‘siq b o ‘Ia olm aydi va u la r bu to 'siq larn in g
bariga e ’tib o rsiz lik b ila n qarashadi. U la rn in g fikricha m uhabb at 
b a rc h a narsaga q o d ir, b a rc h a to ‘siqlam i yen g a o ladi, ayni vaqt- 
d a m u h ab b atlari h a q iq iy b o ‘lsa ular b a rc h a qiyinchiliklarga bir- 
galikda b ard o sh b e rish a d i. H aqiqatan h a m c h in m u h ab b at bu 
t o ‘siq la rn in g s o ‘z d a y o k i tasav vu rda e m a s , balki h a y o td a
a m ald a yengib o ‘ta d i va oila q urishda, h ay o tiy qiyinchiliklarni 
yengib o ‘tish d a k a tta o m il hisoblanadi. Lekin yo sh lar faqat ikki 
n arsani o ld in d a n k o ‘ra bilm aydilar: 1) m u h ab b a tn in g hissiy 
kuchi u c h in c h i b o s q ic h g a o ‘tgandan keyin b irm u n c h a susayi- 
shin i; 2) hissiy o t k u c h i susayishi bilan h a y o t qiyinchiliklari 
a h a m iy a tin in g k e s k in o sh ish i va s e v ish g a n la rn in g o ‘za ro
m u n o sab atlarig a sa lb iy t a ’sir k o 'rsatish in i, k o ‘p g ina sevishgan- 
lar o ‘z m u h a b b a tla rin i boshqalarn ik id an u stu n q o ‘yishadi va 
um rlarin in g o x irig a c h a shu n d ay qoladi, d e b o ‘ylaydilar.