Oila psixologiyasi akadem ik litsey va k asb-h u n ar

Jinsiy b a lo g ‘atga yetishishi kechikayotgan qiz bola. Ichki 
soati k e c h ik ib q o layo tgan qiz bola u c h u n ham yashash oson 
b o 'lm a y d i. U o ‘zin in g tekis k o ‘kragiga qaraydi, so‘ng k o ‘kragi 
b o ‘rtib c h iq q a n , byusti «risoladagidek» dugonasiga n a z a r tash - 
laydi. M a n a ikki yoki uch yildirki, u n ing dugonalari o kzlarida 
ro ‘y b e ra y o tg a n m enstru atsiya bilan b o g kliq k e c h in m ala r h aq id a 
o ‘z aro fik r a lm a sh a d i, u esa b u n d a y m u h o k am alard a q a tn a sh a
o lm aydi. U n i, u n ing yuz tuzilishi xuddi «yosh bolanikidek» 
ekanligini ay tish ib ja h lin i ch iq arishad i. H aqiqatan h a m , u n in g 
yuzi sakk iz y a sh a r b o lan ik id ek k o ‘rinadi. Agar o ksm ir yoshi

---

u ch u n o ‘z - o ‘zini b ah o lash d a b o lani jis m o n iy jo zib ad o rlig i, o ‘z 
chiroyini b a h o la sh in i qanday m u h im a h a m iy a tg a ega ek an lig in i 
hisobga o iad ig an b o 'lsa k , u n d a b u n d a y q iz , h a tto u ta b ia ta n
chiroyli, g o ‘zal b o ‘lgan taq d ird a h am o ‘z n u q so n in i q a n d a y his 
qilishini tu sh u n is h oso n . B un d ay v a z iy a tla rd a b u qiz e n d i 
«hech q a c h o n k a tta b o ‘lm a y m a n , h a m m a d a n o rq a d a q o l-
dim », — deb adashayotganligini k im d ir o q ilo n a tarz d a, ilm iy 
asoslangan h o ld a tu sh u n tirib berishi lo z im .
Tengdoshlaridan oldin jinsiy b a log'atga yetgan qiz. Jin siy
balo g 'atg a yetishi b o sh q alard an o ld in ro q b o sh la n g a n 10— 11 
yoshlardagi qiz b o la h am q a to r p six o lo gik m u am m o la rg a d u c h
keladi. O d a td a , qiz b olalarning jin siy b a lo g ‘atg a yetish davri 
o ‘g ‘il b o lala rn ik id a n 1—2 yil o ld in b o s h la n a d i, sh u n in g u c h u n
bu davrga o ‘z ten g d o sh larid an o ld in ro q kirib borgan q iz la r 
o d a td a o ‘z ten g d o sh larin in g aksariy at q ism id a n o ‘zining jis ­
m oniy rivojlanganligiga ko‘ra a n c h a ilg a rilab ketadi. Biroq jis ­
m oniy rivojlanishda ilgarilab ketish u n g a h e c h q an d ay afzallik 
keltirm aydi. Jism o n iy rivojlanishda o ‘z te n g d o sh la rid a n ilg ari­
lab ketgan qiz b o la 2—3 yil d a v o m id a o ‘z ten g d o sh lari va 
atrofidagilar b ila n h am q a d a m k e tm a y o tg a n lig i tufayli tu rli n o - 
qulayliklarni b o sh d a n kechiradi. B izn in g e tn ik xususiyatim iz, 
b o lalar va o ‘sm irla r o 'rta sid a jin siy ta rb iy a ishlarining y o ‘lga 
q o ‘yilm aganligi, jin s psixofiziologiyasiga o id m a ’lu m o tla rn in g
ay an chli d a ra ja d a pastligi, o ta - o n a la r , h a tto p e d a g o g -ta rb i- 
y achilarning h a m bu bo rad a yetarli ilm iy aso slan g an m a ’lu m o t- 
ga ega em asligi b u o ‘rinda jid d iy m u a m m o la m in g yuzaga k e - 
lishiga asos boMishi m um kin. Jinsiy y e tilish davriga erta y e tish - 
g an qiz b o la h a li b u h a q d a , b u d a v rd a r o ‘y b e ra d ig a n
o ‘zgarishlar, b u d av rd a 
0
‘zini q an d ay tu tis h , n im a la r qilish ke- 
rakligi kabilar h a q id a m a'lu m o tlarg a eg a b o ‘lm asligi m u m k in . 
0 ‘zla rid a k e c h a y o tg a n h o la tla r h a q id a te n g d o s h la ri b ila n
o ‘rtoqlashay desa, bu ho latlar ularga m u tla q o yot. M isol u c h u n
sh u n i h am a y tish im iz m u m k in k i, r e s p u b lik a m iz v ilo y a tla ri 
qishloq h u d u d larin in g birida ilk b o r m e n stru a tsiy a n i b o sh id a n
k echirgan 6 -s in f o ‘quvchisi o ‘tirg an jo y id a va kiyim ida q o n
izlarini k o 'rg a n sin fd o sh lari u n i b u z u q lik d a , q izlik iffa tin i 
y o ‘q o tganlikda ayblashib, uning u stid a n m a z a x qilishgan. 0 ‘z i- 
d a ro ‘y b erayo tg an o ‘zgarishlar sab ab in i tu sh u n m a g a n va te n g ­
doshlari h a q o ratig a chid ay o lm agan q iz sh u kun iy o q o ‘ziga o ‘t 
q o ‘ygan.

---

S h u n g a o ‘x s h a sh h o la tla r o ‘sm irlik davridagi va u n d a n
o ld in ro q y o sh d a g i b o lala rn i jins psixologiyasi, jin siy tarbiya 
m asalasiga o id b ilim la r bilan im kon q a d a r ertaro q q u ro llan - 
tirish n a q a d a r m u h im ekanligini bildiradi.