Iqtisodiyot nazariyasi


Download 141.94 Kb.

bet9/24
Sana12.02.2017
Hajmi141.94 Kb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   24

F a o liy a tn in g   y o 'n a lish i  bo'yicha:  ishlab  chiqarish,  tijorat, 
moliyaviy  va  m n o v a tsio n   tadbirkorlik.
T adbirkorlarning  fu n k sion al  y o 'n a lish i,  m azm uni  bo'yicha:
ishlab 
c hiqarishni 
b o shqarish, 
moliyalashtirish, 
vositachilik 
va
mas! a hat.
F aoliyat  turlarining  m iqdori  bo'yicha:  bir  qirrali,  k o 'p   qirrali.
1 1
1r.;mu. 
ihckiim 
Г   11  ')кмио\
1
ик
:1
  м и к р о  и  \t;ikpn;iiu:nn  М . .   m j.'i  O H I O .   1 9 9 0   стр  ! 5 I
83

F a o liy a tn in g   inurakkabligi  bo'yicha:  n o y o b   bilim lar  va  y u q o ri 
te x n o lo g iy a la rn i  jalb  etish g a   a s o s la n q a n   m a x su s  bilim larni  talab 
e ta d ig a n   tadbirkorlik.
F a o liy a tn in g   tarm oq  y o 'n a lish i  b o'yich a:  sanoat,  ag ro san o at, 
qishloq  xo'jaligi,  qurilish  va  b o s h q a   ta r m o q la r d a   faoliyat  k o 'rs a tu v c h i 
tadbirkorlik.
T ad b irk o rlik   faoliyati  tu rla rin in g   turli — tu m a n lig i  bois,  u n in g  
faoliya'tini  a n iq   sh a k lla rd a   a m a lg a   oshirishni  talab  etadi.  Shu  sababli, 
ta d b irk o rlik n in g   q u y id a g i  shakllarini  farqlaydilar;
X u su siy   tadbirkorlik
  ta d b irk o rlik n in g   m a z k u r   turi  jism oniy 
shaxs 
va 
k o r x o n a  
t o m o n id a n  
x u su siy  
t a s h a b b u s  
orqali 
o'z  
m a b la g 'la rin i  is h g a   tushirish  aso sid a  tash k il  etiladi.
M u ta x a s s is la rn in g  
hisob — k ito b la rig a  
k o 'ra, 
O 'z b e k i s t o n d a  
xususiy  ta d b irk o rla r  soni  3,5  mln.  kishini  tashkil  etadi.  Ular  aso san  
q ishloq  xo'jaligi  ishlab  chiqarishi,  savdo,  u m u m iy   ovqatlanish,  xizm at 
k o 'rsa tish   va  h u n a r m a n d c h ilik   so h a la rid a   faoliyat 
k o 'rsa tish a d i. 
O 'z b e k is to n   R e spublikasi  YAIMidagi  x u su siy   ta d b irk o rlik n in g   ulushi 
1999 —yilda  16,5  foiziga  to'g'ri  keldi.
Jam oa  tadbirkorligi —  fu q aro lar  guruhi,  jism oniy  va  yuridik 
s h a x s la m in g   m a b la g 'la ri  h iso b ig a  tashkil  etiladi.
J a m o a  
tadbirkorligi 
O 'z b e k is to n  
R e sp u b lik a si 
h u d u d i d a  
ya shovcbi  ah o lin in g   o'zig a  xos  xususiyatlari,  mental'-.etini  o 'z id a  
m u ja ssa m  
etadi. 
Davlatimiz 
rahbari 
I.A.Karimov  a y tg a n la rid e k : 
«Chuqnr  ild izi  o 'tm ish d a g i  a n ’a n a v iy   jainoa  tu rm u sh   tarziga  borib 
ta q a la d ig a n   k o lle k tiv c h ilik   a so sla ri  O 'z b ek isto n   x a lq ig a   tarixan 
xosdir» 1.
S h artn om aviy 
ta d b ir k o rlik - 
k o r x o n a  
ra h b a ri 
to m o n id a n  
am alga  oshiriladi  va  u  m u lk   egasi 
yoki  u n in g   ish o n ch li  vakili 
to m o n id a n   m a 'l u m   h u q u q   va  m a jb u riy atlarn i  olad i  va  a lb a tta  
javo b g arlik n i  o'z   b o 'y n ig a   oladi.  R ah b ar —t a d b ir k o r   fu q aro   ta d b irk o r 
q a n d a y   r o 'y x a t d a n   o'sa,  u  h a m   s h u n d a y   r o 'y x a l d a n   o 'ta d i  va 
javobgarligi  h a m   x u d d i  fu q aro  — tad b irk o rn ik i  k ab i  bo'ladi.
T a d b irk o rlik  
faoliyati 
y u rid ik  
shaxs 
m a q o m in i 
olib 
yoki 
olm asdan,  y o lla n m a   m e h n a t d a n   foydalanib  y o k i  f o y d a la n m a s d a n   h a m  
am a lg a   oshirihshi  m um kin.
T a d b ik o rlik n in g  
y u q o rid a  
sa n a b  
o 'tilg a n  
s h ak llarig a 
m os 
ravishda  ta d b irk o rlik d a   davlat,  munitsipial,  jam oa,  xususiy,  qo'slim a, 
aralash,  xorijiy  k o rx o n a la r  faoliyat  ko'rsatishi  m u m k in .
Bozor  iqtiso d iy o tig a  o'tish  davrining  d a s tla b k i  b o s q ic h la rid a  
davlat  ta d b irk o rlig i  (korxonalari)  ta d b irk o rlik n in g   b o s h q a   turlariga 
nisb atan  
v a q tin c h a  
u s tu n  
bo'ladi 
O 'tish 
d av rid a 
m u lk ch ilik
1  K arim ov  I.A.  O 'z b e k isto n n in g   o 'z   istiq lo l  va  ta m q q iy o t  yo'li. 
,'f
  O 'z b e k isto n   b u y u k   k e la jak   sari 
kito b id a.  —T o s h k e n t  «O 'zb ek isto n » ,  1999.  11  — bet.
84

u u m o sab atlarin i  j u d a   tezlik  bilan  q a y ta   qurib  bo'lmaydi,  bu  jarayon 
uzoq  davom   e ta d ig a n   tadrijiy  ja ra y o n   bo'lm o q lig i  d ark o r
Davlat  ko rx o n alari  b u d je t  korxonalari,  davlat  ishlab  chiqarish 
korxonalari  va  ara la sh   k o m p a n iy a la r  tarzida  laoliya)  ko'rsatadilar. 
D a v i a t  
k o rx o n a la rin in g   b a rc h a   daro in ad   va  xarajatlari  davlat  budjeti 
orcyaii  o'tadi,  ular  aniq  vazirlik 
yoki  id o ra g a   h a m d a   mahalliy 
b o s h q a r u v  
o rg a n la rig a   b o 'y s u n a d i.  Daviat  ishlab  chiqarish  korxonalari 
c s a ,  
o ’zlarida  tijorat  k o rx o n a la ri  va  davlat  organlari  xususiyatlarini 
m u j a s s a m  
etadi.
A ralash 
k o m p an iyalar 
esa, 
hissadorlik 
jamiyatlari 
va 
m ajburiyallari  c h e k l a n g a n   jam iyatlar  s h a k lid a   tashkil  etilib,  ular 
o lu q a rg a n   aksiyalar  d a v la tg a   va  x u su siy   o m onatcliilarga  taalluqli
bo'ladi.
2. 
Firm alarning  ix tis o s la s h is h i,  ular  o'rtasidagi  aloqadorlik. 
F irm alarning  a so siy   shakllari
F irm a 
in g lizch a  (firm,  firm’s  trad e  nam e)  so'zlaridan  olingan 
b o'h b, 
tijorat  m aqsadlarini  ko'/.lovclii  korxorta,  k o m pan iya  va 
b oshqa 
xo'jalik 
tashkiloti
 
d e g a n  
m a 'n o n i 
anglatadi. 
Firma 
(korxona)  —  b o z o r  m u n o s a b a tla r ig a   o'tish  sharoitida  tadbirkorlik 
faoiiyatini  tashkil  e tis h n in g   a s o s y   shakli  va  bevosita  ishlab  chiqarish 
jarayonini  a m a lg a   osh iru v ch i  milliy  iqtisodiyotning  asosiy  b o'g  ini 
sifatida  n am o y o n   bo'ladi.
Firm alar  o'z   o ld ig a   q o 'y g a n   m a q sa d la rig a   m os  va  xos  ravishda 
m a  
lum  so h a la rg a   ixtisoslashadilar.  Ixtisoslashuv  darajasi  va  taoliyat 
y o 'n a lish ig a   q a ra b   k o r x o n a d a   ishlab  chiqarish  omillari  uyg'unlashadi. 
Y a ' n i  
u n d a   m u a y y a n   te x n ik a  — te xnologiya  birlashadi  va  m a l u m  
k a s b i y  
m a la k a   h a m d a   m a h o r a lg a   e g a   kishilar  m e h n a t  jarayonlariga 
kirishadilar. 
M e h n a t   taq sim o ti  k o rx o n a   va 
turdosh  korxonalar 
g u r u h ig a   faqat  ularga  xos,  y a 'n i  b o sh q alar  bajarinaydigan  vazifalarni 
biriktirib  qo'yadi.  K o rx o n a la r  o 'z a ro   h am korlik  tamoyiliga  asoslangan 
ho ld a  b o s h q a   k o rx o n a la r   bilan  b o g 'la n a d ila r  va  bir —birlarining 
xizmatlaridan  b a h r a m a n d   bo'ladilar.
K orxonalai 
m a l u m  
bir 
s o h alard a 
ixtisoslashadilar 
va 
m ah su lo tla rn in g  
a у rim 
qism larirngina 
yaratadilar. 
I'ay у or 
m a h s u lo tn in g   m u ra k k a b lig ig a   q a ra b   uni.  ishlab  ch iq arish d a  yuzlab, 
h a tto   m inglab,  bir  yoki  bir  n e c h a   m arnlakatlarning 
korxonalari 
ishtitok  etadilar.
K orxonalar  m e h n a t  faoliyati  sohasi  va  ixtisoslashuviga  qarab 
sarioat,  transport,  qurilish,  aloqa,  q istilo q   ho'jaligi,  savdo,  tijorat, 
niaisliiy  xi/.mat.,  n ia d a id y   x i/u ia t,  d u vo la sh ,  o 'q ilish
 
va  b o s h q a  
к о г \ о n a  1 a r gn  b o ' l i n a d i .
ss

O 'tis h   davrida  erkinlik  darajasiga  qarab   korxonalai  url)  toifaqa 
bo'linadi:  davlat  buyurtm asi  sa q la n g a n   korxona,  hain  buyurtm a, 
ham  bozorga  ish lo v ch i  korxona,  faqat  bozorga  ish lo v ch i  korxona.
M a 'm u riy   --buyruqbozlik  iqtisodiyotidan  bozor  iqtisodiyotiga 
o'tish  davrida  k o rx o n a la m in g   orkinliqi  clioklangan  bo'ladi.  Hattoki, 
jam on  mulki  ham   am a ld a   d avlatlashtirilgan  bo'ladi.  Shu  sababli, 
k o 'p g in a   korxonalar,  «davlat  buyurtm asi  sa q lan gan   korxonalar» 
m aq o m in i  oladilar.  Ular  d a v la tn in g   nazorati  ostida  bo'ladi  va  u 
bolgilagan  faoliyat 
bilan  m a s h g 'u l  bo 'lad i.  Lekin  k o rxonalar  d oim o 
d a v latn in g   nazorati  ostida  q o linaydi  va  asta — sekinlik  bilan  bozor 
m u n o sa b a tla rig a  
tortila 
boshlaydi. 
M a z k u r  korx o n alard a 
ishlab 
chiqarish  ikki  y o q la m a   lus  oladi:

birinchidan

k o rx o n a  
davlat 
buyurtm asi 
topshirig'i  bilan 
ishlaydi;
>  ikkinchidon,
  b u y u r tm a   hajm i  qisqartirilib,  m a h s u lo tm n q   bir 
qismi  bozorda  o'z   b ilg a n irh a   sotila  boshlaydi.  Bu  holda  k o r x o n a m n g  
ham   davlat  b u yurtm asiga,  ham   erkin  b ozorga  ishlasii  im koniyati 
ya rati lad i.
Bozoi  iqtiso^tiyotining  rivojlanishi  korxonani  iqtisodiy  m uslaqil 
bo'lishini  la'm inlaydi.  N iinani  q ancha,  q a n d a y   usullar  bilan,  q a n c h a  
m iq d o rd a   ishlab  chiqarish  va  uni  kimga,  q a n c h a g a   sotish  va  lu sh g a n  
pulni  q a n d a y   rn -.qsadlarda  ishlatishni  k o rx o n a n in g   o'zi  hal  q!  adi. 
Yoki  b o s h q a c h a   so'z  bilan  ay tg a n d a ,  korxona  faqat  bozorga  ishlay 
boshlaydi.
Ynqoridagi  x u su siy atlarn in g   mavjudligi  k o rx o n a la m in g   turli 
s h ak llard a  faoliyat.  k o 'rsatish in i  la'm inlaydi.
Firma  (korxona)larning  shakllari  q u y id a g ic h a   bo'ladi:
❖ 
xususiy  firmalar:
v  
m as'u liyati  c h e k la n g a n   lirmalai:
❖ 
m as'u liyati  c h e k l a n m a g a n   firmalar,  y a ’ni  shirkatlar;
❖ 
davlat  k o ix o n a la ri —  firrnalari;
❖ 
aralash  korxonalar;
❖ 
k o rx o n alar  birlashm asi  (konsorsium   va  konscrn);
❖ 
f i r m a l a ;   K h o x o b c h a s i   ( h o ' l i r m w s i )   va  v a k o l a t x o n a s i  
X u s u s iy   firm a la r 
ayrim 
s h a x s l a r q a   va  o i l a l a r q a   q a r a s h l i
bo'lib, 
indvidual  xususiy  mulk  hisoblanadi. 
B unday  k o rx o n alai 
kichik,  o'rta 
b izn esd a  va  q ishloq  xo'jaligi  sohalarida  faoliyat 
yuritadilar.
M as'uliyati  ch ck la n m a g a n   fir m a la r-  mol —mulki  slierikchilik 
asosida  oqalik  q ilin ad ig an   va  olingan  d a ro m a d   q o 's h g a n   hissasiqa 
q a r a b   t a q s i i n l a n a d i q a n   [ i r m a l a r d n  
B u n d a y   f i r m a d a  
k o T i l q i m   z a r a i  
s h e r i k l a r   l o m o m d a n   t e n g   q o p i a n a d i .
X6

M a s'u liy a ti  ch ek la n g a n   firm a la r-  jam o a  ko rx o n asi  b o iib , 
u n i n g  
mulki  ta'sis  e tu v c h ila rn in g   p a y   (hissa)  m a b l a g i   asosida  tashkil 
etiladi.  R u n d a  olingan  d a r o m a d   yoki 
k o 'rilg an   zarar  q o 's h g a n  
hissasiga 
q a ra b  
ta q sim lan ad i 
yoki 
qoplanadi. 
M a z k u r 
turdagi 
l'irmalarga  aralash   firmalar,  a k s io n e rlik   jamiyatlari  kiradi.  M as'u liyati 
c h e k l a n g a n  
lirm a la ra in g  
e n g  
k o 'p  
ta rq a lg a n  
turi 
aksionerlik 
jamiyatlari  hisoblanadi.  A ksionerlik  jamiyatlari  ochiq  va  yopiq  turda 
bo'ladi.  O c h iq   turdagi  aksio n erlik   jam iyatida  aksiyalar  erkin  sotilishi 
va 
sotib 
olinishi 
m u m k in  
bo'ladi. 
Yopiq 
turdagi 
aksionerlik 
jam iyatlarida  esa,  aksiyalar  bir  n e c h a   krshilar  (korxonalar)ga  tegishli 
b o iib ,  b o z o rd a   erkin  sotib  olinishi  m u m k in   emas.  Aksionerlik 
jamiyatlari  o 'z ig a   q o 'y ilg a n   k a p ita Jn in g   m igd o rig a  q a ra b   aksiyalar 
chiqaradi. 
U shbu  aksiyalarni  sotib  o lg a n   kishilar  aksionerlarga 
a y lan ad ilar 
va  fo y d a d a n  
o 'z  
hissasi  d iv id e n d n i 
olishga 
haqli 
b o ia d ila r .
D avlat  k orxonalari —  davlat  m ulki  b o 'lg a n   va  u n in g   nazorati 
ostida  b o 'lg a n   korxonalar.  M a z k u r   k o rx o n a la r  davlat  va  m ahalliy 
hokim iyat  o rg a n la rig a   qarashli  b o 'la d i  va  birgalikda  davlat.  sektorini 
tashkil  etadi.  O 'z b e k is to n   R esp u b lik a sid a   YA1M  ishlab  cliiqarishda 
davlat  se k to rin in g   hissasi  yil  sayin  k am ay ib   b orm oqda.  Bu  holat  o'z  — 
o 'zid an  
bozo r 
m u n o s a b a tla rin in g  
rivojlanib, 
takomillashib 
b o ra y o tg a n lig id a n   d a ra k   Veradi.
A ralash  k orxon alar —  turli  m u lk   shakllariga  taalluqli  lirmalar 
b o iib ,  xususiy,  dav lat  va  ja m o a   rnulkining  aralash  m a b ia g 'la n   asosida 
tashkil  etiladi.  Ular  sirasiga  q o 's h m a   k o rx o n a la m i  h a m   kiritish 
mum kin. 
Q o 's h m a  
k o rx o n a la r 
xorijiy 
va 
milliy 
k apitalning 
a ra la sh u v id a n   v u ju d g a   keladi.
K onsorsium  —k o rx o n a la rn in g  
v a q tin c h a  
tashkil 
etilgan 
b irlashm alan.  Ular  o d a td a   moliyaviy  ishlar  yuzasidan  tashkil  etilib, 
unga 
davlat, 
banklar, 
moliya 
irivestitsiya  kompaniyalari, 
yirik 
firmalar,  h a r  xil  pul  fondi  lashkilotlari  uyushadi.
K o n se r n —  ishlab  chiqarish,  investitsiya,  moliya,  te xnika  va 
lashqi 
iqtisodiy 
alo q a la r 
sohasida 
birgalikda 
ish 
yuritishni 
k o 'z la y d ig a n   k o r x o n a la r n m g   m ajm uasi  hisoblanadi.  Konsernlar  bir 
voki  bn  n eclia  tarm o q lararo   b n la s h m a la r  tarzida  nainoyon  bo'ladi.
Firm alar  sh a x o b c h a si  (filiali)  -   yirik  firmalarnmg  tarkibiy 
qismi  bo'lib,  m u s taq illik k a  ega  bo'lm aydi.
Firm alar  ish  k o 'la m ig a   g a ra b  
kichik,  o'rta  va  yirik
  biznesga 
ajratiladi.
O 'z b e k is to n   R esp u b lik a sid a  
m avjud  q o n u n ch ilik   hujjatlariga 
muvofiq  kichik  va  o 'rta   biznes  (tadbikorlik)  korxonalari  faoliyat
k o i s a l a d i .   t . i a i   x u s u s i y   l a d b u k o i l i k d a i i   k u q J i   o i a r o q ,   y u r i d i k   s h a x s  
s i f a t i d a   f a o l i y a t   k o i s a t i s h a d i .   O o m m l a r d a   b o t g i l a b   q o ' y i l q a n i d e k ,

kichik  va  o 'r ta   biznes  k o rx o n a la rin i  to ifalarga  ajratish  m ezo n ig a  ko'ro 
u  yoki  bu  toifaga  qarashlilik  x o d im la rn in g   o 'r ta c h a   soni  va  faoliyat 
so h a sig a   q a ra b   belgilanadi.  X ususan,  o 'r t a   k o rx o n a la rd a   xodim larn in g  
m ak sim al 
soni 
ioo 
kishini, 
kichik 
k o r x o n a la r d a  
40 
kishini, 
m ikrofirm alarda  esa  10  kishini  tashkil  qiladi.
K ichik  va  o'rta  biznes  k o rx o n a la rin in g   shakli,  ixtisoslashuvi  va 
hajm i  u n in g   sam arali  ekan lig in i  k o 'r s a tu v c h i  belgilar  emas.  Ma/.kur 
k o rx o n a la rn in g   haqiqiy  sam a ra d o rlig i  u la rd a   m ark e tin g   faoliyatining 
q a n d a y   y o 'lg a   q o 'y ilg a n lig ig a   h a m   b o g 'liq   bo'ladi.
3.M arketing  va  u n in g   m oh iyati
M a rk e tin g   faoliyati  ta d b irk o rla rn in g   m anfaatlari  asosida  tashkil 
topadi.  M o d o m ik i  s h u n d a y   ekan,  a w a l g i   tad b irk o r  bilan  hozirgi 
ta d b irk o r  o 'rta s id a   k a tta   farg  b o rlig ig a  e 'tib o r   berish  talab  etiladi. 
A w a l g i   ta d b irk o rla r  o'z   taoliyatlarida  m u k a m m a l  a n d o z a la rg a   mos 
k elu v c h i  ishlab  c h iq arish n i  rivojlantirish  va  u n in g   natijasi  b o 'lg a n  
m a h s u lo tn in g   sifatiga  k atta  e 'tib o r   b e r g a n   bo'lsalar,  hozirgi  k u n g a  
kelib,  b u n d a y   y o n d asliu v   yetarli  d a r a ja d a   zam on  talablariga  mos 
k elm aydi.  Hozir  ishlab  c h iq a rish n in g   va  to 'lo v g a   qobil  talab n in g   to'la 
m a 'n o d a   b o z o rg a   yo'n altirilg an lig i  va  m oslashuvi  m u h im   a h am iy atg a 
egadir.  S hu  sababli,  m a r k e tin g   faoliyatini  o 'r g a n is h   hozirgi  k u n d a  
k a tta   a h a m iy a tg a   ega.
M arketing  (inglizcha — 
m arket—  bozor  d e g a n   m a 'n o n i  a n g la— 
tadi) —
  bozorni  h a r  torn o n lam a  o 'rg a n is h   orgali  firma  oldida  turgan 
m u a m m o la rn i  hal  etishdir.
«M arketing»  term ini  b irinchi  b o 'lib   A Q S H d a   p a y d o   b o 'ld i  va 
am a liy o tg a   tatbiq  etildi.  U n in g   p a y d o   bo 'lish i  ob y ek tiv   zaruriyat 
bo 'lis h i  bilan  birgalikda  davr  taqozosi  ham dir.
M a r k e tin g n in g   p a y d o   bo'lishi  u n in g   q u y id a g i  xususiyatlari  bilan 
tavsiflanadi:
— XX  asrning 
60 
— 80 — yillariga  kelib  tovar  ishlab  chiqarish,  uni 
sotish  jarayonlari  m u r a k k a b la s h d i  va  jadallashdi;
— tovarlar  assortim enti  (turi)  k o 'p a y d i  va  ular  tez  yangilano 
boshladi,
— tovarlarning  m a'n av iy   eskirish  jarayoni  jadallashdi;
— ishlab  chiqarish  lrnkoniyatlari  intensiv  ravishda  orta  boshladi;
— bozo r  talablaridagi  u m u m iy   va  x u su siy   o'zgarishlar  tezlashdi;
— ta d b irk o rla r  o 'rta s id a g i  raq o b at  k u c h a y ib   k e td i  va  h.k.lar.
M a rk e tin g   faoliyati  n atijasida  bozor  m unosabatlari  sharoitida
y u z a g a   kelishi  «xavfi»  b o 'lg a n  
aksariyat  m u am m o larn i  o'z   vaqtida, 
o q i l o n a  
usuliai 
b i l a n   y e c h i s h   y o ' l l a r i  
topiladi.  M a rk e tin g  
l a o ) i ) a l i  
y uqori 
d a ro m a d   olish  b o ra sid a   k o rx o n a   im koniyallaiidau 
s a i u a r a l i
88

foydalanish  va  firma  kelajagini  bozor  a n 'a n a la rig a  
mos  ravishda 
b ashoratlash  im konini  beradi.
M a rk e tin g n in g   afzallik   jihatlari  shundaki,  u  zamonaviy  xo'jalik 
yuritish  usullarini  o'zida  m ujassam   etadi.  Shu  bilan  birga,  u  o'z 
am aliyotida  ilg'o r  fan —te x n ik a   yangiliklaridan,  xususan,  informatika 
va  k ib e rn e tik a   so h a sid a g i  yangiliklardan,  s h u n in g d ek ,  psixologiya 
fani  y u tu q la rid a n   h a m   k e n g   foydalanadi.
M a rk e tin g   jarayoni  juda  m u ra k k a b   va  o'z iga  xos  jarayondir.  Shu 
bois,  u n in g   m ohiyatini  bayon  etish g a   qaratilg an   2000  d a n   ortiq  ta'rif 
mavjud.  Lekin  ularn in g   barch asi  h a m   m a r k e tin g n in g   mohiyatini  to'la 
ochib  beradi  d e b   aytolm aymiz. 
M asalan, 
m arketing 
to'g'risida 
F.Kotlyar:  «Elitiyojni  a x ta rin g   va  uni  gidiring.  Sota  oladigan  tovarni 
ishlab  c hiqaring.  Tovarni  emas,  mijozni  seving»  d e g a n   fikrlarni 
bildiradi.
M a r k e tin g g a   q a n d a y   ta'rif  berilishiga  q aram asd an ,  uning  faoliyati 
natijasida  g u y id a g ila r  ta 'm in lan ad i:
— Bozor  va  undag)  talab n in g   tarkibi,  o'z iga  xosligi,  x a n d o rla rn in g  
didi  va  nozik  jihatlari  to 'g 'ris id a   o'z   vaqtida,  ishonchli,  to'g 'ri 
m a 'lu m o tg a   e g a   bo'liriddi;
— R aq o b a tc h ila rn in g  
tovarlariga  q a r a g a n d a   yaxsliiroq, 
bozor 
talablariga  a y n a n   m os  k elad ig an ,  xarid o rlarn in g   d idiga  k o 'p ro g   javob 
b era  oladigan,  to'  arlar  va  u larn in g   yig'indisi  (assortimenti)ni  y a r r ‘ish 
im koni  p a y d o   bo'ladi;
— M a rk e tin g   faoliyati  iste'inolchiga,  unin g   talabiga  va  pirovard 
o q ib a td a   b ozorga  ta'sir  e ta d i  va  uni  o ‘z  n azo ratig a  oladi.
— M a r k e tin g n in g   d iq q a t  m arkazida  inson  iste'm oli  yotadi  va 
s h u n g a   o 'x s h a s h  
y o 'n a ltirilg a n   faoliyat  tufayli  pirovard  m ag sa d g a  
erishiladi.
M a r k e tin g  
faoliyati 
tovar 
h a ra k a tin in g  
deyarli 
barcha 
b o sq ic h la rid a   b ird e k   zarur.  M a rk e tin g n in g   iste'm olchi  talabini  to'la 
q o n d ira   olishidagi  a h am iy atin i 
q u y id a g ic h a   b osqichm a — bosqich 
k o r i s h i m i z   m u m k i n 1.
— Iste'm o lch i  yu q o ri  sifatli  va  o'zi  u c h u n   m a 'q u l  b ah o d a g i 
to varga  nisb atan   ijobiy  m u n o s a b a td a   bo'ladi  N atijada  tovar  osongina 
sotiladi  va  tovai  egasi  o 'z   m aq sa d ig a   osonlik  bilan  erishadi.  Natijada, 
k o z l a n g a n   m ig d o rd a g i  tovarlarni  sotib,  kutilgan  da ra ja d a   ioyda  olish 
m um kin.  B unda  s o d d a g in a   m a x su s  tijo riy —m ark etin g   faoliyati  yuz 
beradi,  xolos.
— Ayrim  h o la tla rd a   tovarlarni  sotish  va  u n d a n   k atta  foyda  olish 
u c h u n   bozorni  c h u q u r   o'r g an ish ,  reklama,  b ah o   siyosati,  tovarlarni 
sotish  va  saqlash  bilan  b o g 'liq   ishlarni  b a ja rish   q ad o q lash   va
'  P.unlm  M  Rr./oi 
.is  .-] 
hi
 
I ... 11• i• i:  ...................  l<’09.  2ЧЯ-Ivl
8‘)

tovarlarni  o'r ash , 
tovarlar  s o tilg a n d a n  
keyingi 
iste'm ol  bilan. 
xizmatlarni  u y u sh tirish   kabi  ishlarni  o ‘z  ichiga  o la d ig a n   m u ra k k a b  
m a rk e tin g   tizimi  talab  etiladi.  Bu,  albatta,  oddiy  savdo  emas,  balki 
tovarlar  liarakatini  m e 'y o r ig a   y etkazish  bilan  b o g 'liq   b a r c h a   ishlarni 
am a lg a   osh irish d an   ib orat  m u ra k k a b   jarayonni  o 'z   ic h ig a   oluvchi 
m ark e tin g   x iz m a tid a n   iboratdir.
M a r k e tin g n in g   o 'z ig a   xos 
jih a tid a n   biri  u n in g  
istiqbolga 
yo'nalganligidir. 
M a r k e tin g n in g  
bu 
jihati 
jami 
x arid o rn in g  
k e la ja k d a g i  ehtiyojlarini  va  bu  ehtiyojlarni  q o n d iris h   u c h u n   m u a y y a n  
tovarlar, 
te x n o lo g iy a la r  va 
xizm atlarni 
taklif  e tis h d a   ko'rinadi. 
M a rk e tin g   m u n o s a b a tla rid a g i  e n g   m u h im   jihat  unin g   m a q s a d g a  
yo'naltirilganligi,  m ajm ualiligi  va  m a rk e tin g   faoliyatini  lashkil  e tu v ch i 
tarkibiy  q ism larini  m a q s a d g a   muvofiq  ravishda  y a g o n a   « te x n o lo g ik  
ja ra y o n » g a   birlash tirish d a  ko'rinadi.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   24


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling