Iqtisodiyot nazariyasi

3.  H ozirgi  zam on  xo'jalik  faoliyatin i  tavsiflovch i  a so siy  
tushunchalar
Hugungi  k u n d a   xo'jalik  yuritish  faoliyati  tadbirkorlik,  biznes, 
tijorat, m en ejm en t  va  m ark e tin g   kabi  tu sh u n ch alar  bilan  tavsiffanadi.
Tadbirkorlik-  bu  d a ro m a d   olish  m aq sad id a  ilg'orlik  (novatorlik), 
tavakkalchilik,  kashfiyotchilikdan  foydalanishga  a so sla n g a n   xo  jalik 
yuritish  faoliyatidir.  K ongroq  m a'noda,  bu  iqtisodiyot  sohasidagi 
ishbilaimonlik,  tashabbuskorlik,  faollikdir  Tor  m a ’noda,  bu  x o ’jalik 
y u r i l u Y c l i i  
su b y e k tn in q   iqtisodiy  faoliyatidir.
Uzoq  v a q t   d a v o m i d a   b i z d a   b u   i b o r a   t a n   o l i n m a s   e d i   v a   l i n i n g
о T i lie] i! 
’x o ' j a l i k   y u r i t i s h   l a o l i y a t i ' '  
l b o i a s i   i s h l a t i l i b   k e l i n a r   e d i  
Bi zni nq  i q t i s o d i y   t i z i m i n u z g a   " U i d b i r k o r l i k "   i b o r a s i n i n g   q a y t i b   k e l i s h i  
q u y i d e g i   z a r u r   s h a r t l a r n i   t a n   o l i s h n i   a n g l a t a d i :
•  xo'jalik  yurituvchi  s u b y e k tla rn in g   formal  emas,  balki  haqiqiy 
iqtisodiy  va  yuridik  mustaqilligi;
•  xo'jalik  yurituvchilarning  xo'jalik  yuritish  faoliyati  k o 'rin is h la n  
va 
iqtisodiv 
m u n o s a h d l l a r  
aqentlaririi 
e r k i n   t a n l a s h :
•   turli  m u l k   s h a k l l a r i ,  
s h u  
j u m l a d a n ,  
s u s u s i y   m u l k   s l i a k l i  
m n v j u d i i n i n i   h u q u q i v   fan  o l i s h

T adbirkorlik  q u y id aq i  xususiyatlar  bilan  tavsiflanadi:
1.  N afaqat  xo'jalik  faoliyati  va  uning  m etodlarini  tanlashdagi 
erkinlik,  mustaqillik,  balki  asosiysi  novatorlik  (ilg'orlik)dir;
2.  Q a b u l  q ilin a y o tg a n   qarorlar,  u larning  oqibatlari  va  bu  bilan 
bog'liq  b o 'lg a n   tavakkalchilik  bo'yicha  javobgarlik;
3.  Iqtisodiy  va  m a'n av iy   m uvaffaqqiyatga  erishishni  ko'z lab  ish 
yuritish.
Hozirgi 
k u n d a  
tadbirkorlikning 
quyidagi 
shakllari 
k e n g  
tarqalgan:
•  individual  (yakka);
•  b irg alik d ag i  (q o 'sh m a  korxonalar);
«  tavakkalchilikka 
asoslangan 
(venchur), 
ya'n i 
innovatsion 
firmalar  fan —texnika  taraqqiyotini  izlovchilar 
va  tadbiq 
qiluvchilar.
B iz n e s —  b u   b a rc h a   xo'jalik  yurituvchilarni  o'z  ichiga  oluvchi  va 
ularning  faoliyatini  bir  b u tu n g a   jam lovchi  (integratsiya  qilavclii) 
tizimdir.
Biznes 
tizim ining 
mohiyati 
s h u n d a n  
iboratki, 
bozor 
iqtisodiyotining  liar  bir  subyekti  o ’zining  ishi  bilan  s h u g 'u llan a d i  va 
shu 
bilan 
birga 
jam iy atd a 
biznes 
o'zlarining 
iqtisodiy' 
tashabbuskorligi, 
ishbilarmonligi, 
ishdagi 
uddaburonligini 
legal 
ravishda  am a lg a   o s h im v c h i  kishilarga  zarar  keltirmasligiga  xizmat 
qihivchi  m ex an izm lar  ishlab  chiqilgan  bo'ladi
Biznes  shakllarini  tavsiflash 
turli  m ezonlar  asosida  am alga 
oshiriladi.  Is te ’mol 
(uyr  xo'jaligi)  va  m e h n a t  (yollanma  m eh n at 
bitimlari  va  h.k.)  bizneslari  myiiik  bizneslarni  ajratishadi.  M u lk   norm alariga  qarab  xususiy,  davlat 
va  kollektiv  (jamoa)  bizneslari  bo'ladi.  Kapitalning  tatbiq  qilinish 
sohasini  hiso b g a  olib  sanoat,  savdo,  ta'lim,  agrar  xo'jalik  va  h.k.dagi 
bizneslar  to 'g 'ris id a   gapirish  m umkin.  K apitalning  baynalminaJlashuvi 
darajasig a  q a ra b   milliy  va  xalqaro  (transrnilliy  korporat.siya)  va 
b oshqa 
bizneslarni  ajratib 
ko'rsatish 
m umkin. 
Biznes  tashkiliy 
s h a k llarin in g   rivojlanishi  asosida  o d d iy   kooperatsiya,  m anufaktura, 
fabrika 
a k s i y a t l o r J i k  
j a mi y a l i .  
xalqaro 
fi nri al ari  
to'la  o'rtoqlik 
i s h o n r
h 
b o ' y i c h a  
o ' r l o q l i k .   k o o p o r a t i v k i r  
a r a l a s h   j a m i y a t  
va  h  k. 
bo'lishi  mum kin.
Tijoral  (kommertsiya) —  bu  kishilarning  savdo  foydasini  olishga 
q aratilg an   savdo  faoliyatidir.  Tor  m a 'n o d a ,  bu  m ahsulotni  sotish  va 
foyda  olish  b o 'y ic h a   m uom ala  sohasidagi  tadbirkorlik  faoliyatining 
bit  qismidir.  K e n g   m a 'n o d a ,  bu  har  q a n d a y   biznesning  tarkibiy  qismi 
s i
(■ i t i d a g i   - . m l o   b i t i m l a r m i   t u z i s h d i i .
I j t i m o i y  
f a o l i y a t  n i n g  
e n q  
y a n g i  
s h a k l l a n g a  
l i zi ng 
( i s h l a b  
с h i q a r i r;h  v o s i t a l a r i m   s o t i s h   u c h u n   i j a r a   va  k r o f l i t n i n g   o ' z i g a   \'<>s

qo'shilishi) ni  va  faktoring  (ishlab  c h iq a ru v c h i  firm adan  o 'z in in g  
nhjozlariga  b o 'l g a n   ta lablarini  sotib  olish  yo'li  bilan  m a h s u lo t  sotish 
b o 'y ic h a   savdo  bitim larining  bajarilishini  ja d a lla sh tiru v c h i  tijorat 
faoliyatining  shakli)ni  kiritish  m u m k in .
ASOSIY  TAYANCH  TUSHUNCIIALAR
Ish lab   c h iq a r is h - 
zaruriy 
tovarlar  tayyorlash  va 
xizm atlar 
k o 'rsa tish   u c h u n   tabiiy  rc su rsla r  va  m a te ria lla r  bilan  b irg a   ishchi 
kuchi,  jih o zlard an   foydalanish  jarayoni  yo k i  h ay o tiy   n e 'm a tla r n i 
ta yyorlash  jarayoni.
Ish lab   ch iq arish   om illari — 
ishlab  c h iq a ris h  
im k o n iy a ti  va 
natijalariga  ta'sir  k o 'rsatu v clii  a lo h id a   m u h im   c le m e n t  yo k i  o byekt.
Ishlab  ch iq a rish n in g   s h a x siy   o m ili—  in so n n in g   m e h n a t   q ilish g a 
b o 'lg a n   jismoniy  va  in te lle k tu a l  (aqliy)  qobiliyatlari  m ajm u i  sifatidagi 
ishchi  kuchidir.
Ish lab   ch iq a rish n in g   a s h y o v iy   o m ili—  b a r c h a   m o d d iy   ishlab 
chiqarish  vositalari.
Y er—  ishlab  chiqarishning  tabiiy  omili.
K a p ita l— 
tovarlar 
va 
x izm atlarni 
ishlab 
c h i q a r is h d a  
f o ydalaniladigan  n e 'm a tla rd ir.  Bular  a s b o b  — usk u n alar,  m ash in alar, 
om borxonalar,  tra n s p o rt  k o m m u n ik a tsiy a la ri,  a lo q a   vositalari  va  h. 
kapital  pul  s u m m a si  s itatid a  n a fa q a t  m o d d iy   a sh y o la r  (ishlab 
chiqarish  vositalari)ni,  b a lk i  in son  qobiliyati,  ta'lim  va  m a la k a   singari 
n o m o d d iy   u n s u rla rn i  h a m   o ‘z  ich ig a   oladi.
A sosiy  k a p ita l— 
ishlab  ch iq a rish   ja ra y o n id a   bir  n e c h a   yil 
d av o m id a  ishtirok 
e t u v c h i 
va  o 'z   q iy m atin i  ta y y o rla n a y o tg a n  
m a h sn lo tg a   q is m m a  — qism   o 't k a z a d i g a n   m e h n a t   vositalari.
A ylanm a  k a p ita l—  x o m a sh y o ,  m ateriallar,  e n e rg e tik   re su rsla rd a  
m o ddiylashuvchi  va  bir  ishlab  c h iq a r is h   siklida  sarflanuvchi  kapital.
M e h n a t—  bu  in so n n in g   biro r  bir  m a q s a d g a   q a ra tilg a n   faoliyati 
bo'lib,  u n in g   y o r d a m id a   u  o 'z in in g   ehtiyojlarini  q o n d irish   u c h u n  
tabiat  in 'o m la rin i  o'zgartiradi.
Inson  k a p ita li—  s h a x s n in g   m a'lu m o ti,  kasb  m ahorati,  tajribasi, 
s o g 'liy 'i  bilan   b o g 'liq   b o 'l g a n   qobiliyatlaii  m ajm ui
TAKROR1ASH  U C H U N   SAVOLLAR
1. 
Biznes  tushunchalariga  ta'rif  bering.
2. 
Ishlab  chiqarish  olnillariga  ta'rif  bering.
3. 
Asosiy  va  a y la n m a   f o n d la r g a   ta'rif  b erin g
4. 
Inson  kapitaliga  la' lit  bering.
5. 
Investitsiyalar,  investitsion  tovar.
64

VIII  Bob.  ISHLAB  CHIQARISH  XARAJATLARI  VA 
DAROMAD.  KORXONALAR  FOYDASI
1.  Ishlab  ch iq arish   xarajatlari  tu sh u n c h a si  va  turlari.
2.  Ishlab  chiqarish  xarajatlarining  tarkibiy  tuzilishi.
3.  F o y d a n in g   mazm uni.  Foyda  normasi  va  massasi.
4.  O 'z b e k is to n d a   iqtisodiy  resurslardan  tejamli  va  samarali 
f o y d a la n is h —  milliy  iqtisodiyotni  m u slah k ain lash   garovidir.
1.  Ish lab   ch iq arish   xarajatlari  tu sh u n ch a si  va  turlari
H ar  q a n d a y   ja m iy a td a   ishlab  chiqarish  jarayoni  e n g  
muhim 
iqtisodiy  m u n o s a b a tla r  tizimini  tashkil  etadi.  Bu  jarayonda  ishlab 
chiqarish  xarajatlari  tu sh u n c h a si  e n g   asosiy  omil  hisoblanadi.
Milliy  iq tiso d iy o ld a  ishlab  chiqarish  birliklari,  korxona  o'z 
faoliyati  natijalarid an   im koni  boricha  k o 'p r o q   d aro m ad   olishga 
intiladi.  H ar  q a n d a y   k o rx o n a  o'z   tovarini  bir  m u n c h a   yuqori 
b a h o la rd a   sotishga,  balki  m ah su lo t  ishlab  chiqarish  va  uni  sotishga 
qilinadigan  sarf  xarajatlarni  kam aytirishga  intiladi.
H a r  q a n d a y   iqtisodiy  faoliyatda  m a 'lu m   m iq d o rd a   s a r f — xarajatlar 
bo'ladi.  H ar  q a n d a y   firma  kapital  negizida  quriladi.  Kapital — foyda 
topish  m a q s a d id a   fr  na  to m o n id a n   ishlab  chiqarishga  qo'y ilgan  pul 
Bu  pul  tirm an in g   o'z   m ab lag 'i  va  b a n k d a n   qarzga  olingan  p uldan 
iborat  bo'lib,  asosiy  va  aylanm a  kapitalni  tashkil  etadi  (bular  M D H  
m a m lak atlarid a  asosiy  va  ob o ro t  fondlar  deb  ham   yuritiladi).  Asosiy 
kapital  bino — inshoot,  m ash in a — usk u n alarg a  sarflanadi,  ular  uzoq 
vaqt  xizmat  qiladi.  Xizmat  qilish  davriga  qarab   ularning  qiymati  har 
yili  qism an  yaratilgan  tovarlarga  o'tadi.  M ahsulot  sotilgach,  bu  qism 
pul  s h ak lid a  y a n a   firmaga  qaytib  keladi.  Shu  qism  ainortizatsiya 
deyiladi.  M asalan,  to 'q u v ch ilik   s ta n o g i  500  m ing  s o ‘m  turadi  va  5  yil 
xizmat  qiladi.  Har  yili  unin g   y o rd am id a  50  m ing  m etr  gazlaina 
to 'qiladi,  bu  g azlam a  narxi  25  million  so'm   turadi,  sh u n d a n   100  ming 
so 'm   s ta n o k n in g   amorti/.atsiyasi  hisoblanadi  va  u  stanok  narxiga 
nisbatan  20  foizni  tashkil  etadi.
Ishlab  chiqarish 
u c h u n  
ashyoviy  lesursiai 
(xomashyo,  yatim 
fabrikat,  y o q ilg i,  elekti  energiya,  har 
xil 
materiallar)  va  ish 
k u c h i  
kerak,  ularni  olisli  u c h u n   k e ta d ig a n   pul  ay lan m a  kapiiali  (fondi)  deb 
ataladi.  Ashyoviy  resurslar  uzoq  xizmat  qilmaydi,  darhol  ishlatiladi  va 
ularning  qiym ati  yaratilgan  to varlarga  bir  yo 'la  o'tadi.  Resurslar 
ishlab  c h iq a rish d a   qo'llanilib,  tovarlar  va  xizmatlar  yaratiladi,  ular 
b o z o r d a  
solilqach,  firma  (korxona)  kapiiali  q a v ta d a n   pul  shakliga 
k e l a d i .   Гi n u n   k a p i i a l i   b o z o i g a   p u l   s h a k l i d a   c h i q s a ,   u  b o z o r d a n   r e s u t s  
s h a k l i g a   k i i i b ,   i s h l a b   c h i c j a r i s h g a   u n i n g   o m t i l o r i   s i f a t i d a   q a y t a d i .

Firm a  re su rsla rd a n   foydalanib,  tay y o r  m a h s u lo t  yaratadi,  uni  b o zo rg a 
olib  chiqib,  uni  pul  sh a k lig a   ay lantiradi.  S o 'n q ra   biror  narsa  sotib 
olingach,  resurslarga  aylanadi.  Xullas, 
ta d b ir k o r   kapitali  turli 
b o sq ic h la rd a n   o'tib.  turli  sh a k lla rq a   kiradi  va  s h u   y o 'sin d a   doiraviy 
(aylanma)  h a r a k a td a   bo'ladi.  Firma  (korxona)  faoliyati  b o z o rd a n  
resurs  sotib  olish d an   b o sh k m a d i.  Firm a  m o d d iy   resurslar,  ya'n i 
a s b o b  — u sk u n a ,  stanoklar, 
t r a n s p o r t  va  alo q a  vositalari,  xomasliyo, 
yoqilq'i,  h ar  xil  materiaUarni,  m e h n a t   b o z o rid a n   ish  k u c h in i  sotib 
oladi,  ya'ni  ishchilarni  ish g a  yollaydi.  K e ra k   bo'lsa,  binolar  va  yerni 
sotib  oladi.  M ab o d o ,  za ra rat  b o 'lm a sa ,  u l a m i   ijaraqa  ohb,  ijara  haqini 
to 'laydi.  Iqtisodiy  resurslar  u c h u n   q ilin g a n   sarf  islilab  chiqarish 
x a ra ja tla rig a   aylanadi,
Ilozirgi  d a v rd a   ax b o ro t —k o m m u n ik a ts iy a   te x n o lo g iy alari  tizimini 
takom illashtirish  ishlab  c h iq a rish   jara y o n ig a ,  x arajatlarga,  yalpi  ichki 
m a h s u lo t 
m iq d o rig a  
o 'z  
ijobiy 
t a ’sirini 
k o 'rsatad i. 
A x b o ro t — 
k o m m u n ik a ts iy a  
te x n o lo g iy alari 
bozorini 
shakllantirrsh 
va 
rivojlantirish  m a m lak atlar  iq tiso d iy o tin in g   deyarli  b a r c h a   sohalariga 
k e n g   im k o n iy atlar  yaratib  b e rm o q d a .
A gar  O 'z b e k is to n d a   b a rc h a   firm alar  im k o n   d ara ja sid a   foyda 
olishga  erishiladigan  m a q b u l  iq tiso d iy   ta d b irla rn i  o q ilo n a   va  t o 'g 'r i 
q o 'lla y   olsalargiria,  ra q o b a tb a r d o s h   tovar  m a h s u lo ti  chiqarib,  c h e t d a n  
v a lu ta  
tu s h u m ig a   e g a   b o '. s a   yo k i  sarf  va  x a ra ja tla m i  kam aytirib 
d a r o m a d   im koniyatlarini  k e n g a y t i r a   olsa,  o 's h a n d a g h i a   firma  ishi 
b a rq a ro rla s h ib   borishi  m um kin.
Iq tiso d iy o tn in g   erkintashtirilishi  sh a ro itid a   firma  (korxona)lar  o'z  
faoliyati  natijalaridan 
k o 'p r o q   d a r o m a d   olish g a  harak.it  qiladi. 
B un in g   u c h u n   o'z   tovarini  a n c h a   yuqori  b a h o la r d a   sotishga,  balki 
m ah su lo t 
ishlab 
chiqarish  va 
u n i  s o tis h g a   q ilin a d ig a n   sarf — 
xarajatlarni  im koni  b o rich a  k a m a y tir is h g a   h a m   intiladi.
2.  Ishlab  ch iq arish   xarajatlarin in g  ta ik ib iy   tu zilish i
F irm a n in g   iqtisodiy  resu rslar  u c h u n   q ilg a n   sarfi  ishlab  ch iq arish  
xarajatlari  d e b   vuritiiadi.  Xarajatlarsiz  h e c h   bir  iqtisodiy  faoliyat  yuz 
b e r m a y d i .   S a r f  -  x a r a j a t   t o y d a   o l i s h n i n q  
shaiti, 
c h u n k i   b u s i z   i s h l a b  
c h i q a r i s h n i n g  
o ' z i  
b o ' l m a y d i .  
K o i x o n a m n g  
x a r a j a t l a r i  
t o v a r l a r r i i  
ishlab  ch iq arish   va  sotish  bilan  bog  iiq  b o 'l g a n   sarftar,  y a 'n i  iqtisodiy 
resu rslarn i  topish,  xarid  etish  va  u lard an   sam arali  foydalanish 
sarflaridir.  X arajatlar  ta b ia ta n   m o d d iy la s h g a n   va  jonli  m e h n a t  sarfini 
bildiradi, 
ular 
tovarlarni 
k o r x o n a g a  
q a n c h a g a  
tu sh g a n lig in i 
ko'rsatadi.
I s h l a b   c h i q a r i s h   x a r a j a t t a r i u i   i k k i g a   b o ' l i b   o ’r g a n i s h   m u m k i n ;
1. 
B e v o s i t a   i s h l a b   c h i q a r i s h   x a r a j a t l a r i .
tif)

2. 
M u o m a la   xarajatlari.
Ishlab  chiqarish  xarajatlari  d e g a n d a ,  m ah su lo tn i  bevosita  ishlab 
chiqarish  u c h u n   q ilin ad ig an   b a rc h a   sarflar,  ish  haqi,  x o m ash y o   va 
mineral  sarflar,  enerqiya,  am ortizatsiya  va  b o s h q a   ishlab  chiqarishga 
b o g 'liq   sarflar  tushuniladi.
Tovar  birligining  q iy m a tid a   bevosita  ishlab  chiqarish  xarajatlari 
faqat  u n in g   bir  qismini,  q o lg a n   qismini  esa,  m u o m ala  xarajatlari 
tashkil  e tad i
M u o m a la   xarajatlari  tovarlarni  sotish  jarayoni  bilan  b o g 'liq   bo'lib, 
s h u   tovarlarni  ishlab  ch iq a ru v c h id a n   iste'm olchiga  y e tk a z g u n c h a  
k e ta d ig a n   sarflarga  aytiladi.
Keyingi  p a y tla rd a   asosiy  h rm a g a   y o rd am ch i  s h a x o b c h a   firmalar 
ko'paydi,  ular  m ah su lo t  ishlab  chiqarish  bilan  bir  qat.orda,  m ahsulotni 
saraias'n,  qado q lash ,  saqlash,  oiib  borish,  sotish  xizniatlari  bilan 
sh u g 'u llan a d i.  Albatta,  b u n d a y   firmalardagi  xizmal  xarajatlari  ham 
k o 'p   hollarda  tovar  tan n arx i  tark ib id a  bo'ladi.
M u o m a la   xarajatlari  h a m   ikki  g u r u h g a   bo'linadi:
1 
Q o 's h i m c h a   m u o m ala  xarajatlari.
2. 
Sol  m u o m ala  xarajatlari.
Tovarlarni 
ishlab 
c h iq arilg an  
k o rx o n a n in q  
o z i d a  
o ’rash, 
q a d o q la s h   saralash,  tra n s p o rtg a   ortish,  tashish  va  saqlash  xarajatlari 
q o 's h im c h a   . m u o m a l a  
xarajatlari 
deyiladi. 
Bu 
xarajatleT  
ishlab 
chiqarish  jaray o n ig a  yaq in   turib,  tovar  qiym atiga  kiradi  va  uning 
qiym atini  oshiradi.  Sarflangan  xarajatlar,  tovarlar  so tilg an d an   keyin 
olingan  pul,  tu sh u m   su m m a s id a n   qoplanadi.  Sof  m uom ala  xarajatlari 
esa,  tovar  qiym atini  oshirm aydi  va  ishlab  chiqarish  jarayonida 
yaratilgan 
tovarni 
s o tq a n d a n  
keyin 
olingan 
ioyda 
hisobidan 
qoplanadi.  Demak,  sof  m u o m ala  xarajatlari  firm aning  o'z iga  tegishli 
b o 'lm ag an ,  shu  tovarni  tayyorlash 
b ila n  
bo g 'liq   ish  jarayonlarini 
b a jarad ig an   b o 'lim lard ag i  xarajatlarga  aytiladi.
Firmalar 
tovai 
m a h su lo ti 
ishlab 
chiqarish 
u c h u n  
ko'plab 
x o m ash y o   resurslari  va  y o rd am ch i  m ateriallardan  foydalanadilar.
Ishlab 
chiqarish 
hajm ining 
o'z garishiga  b o g ’lig  b o'lm agan, 
to varlarning  hajmiga  t a ’sir  etm a y d ig a n   xarajatlar  doim iv  xarajatlar 
deyiladi.
Doimiy  xarajatlar  ishlab  chiqarish  hajmiga  bog'liq  bo'lmayd.
1
, 
unin g   o'sishiga  ham   bevosita  ta'sir  etm aydi  va  ishlab  chiqarishning 
har  qanday,  hatto   nolinchi  hajm ida  ham  mavjud  bo'ladi.
B unga  k o rx o n a n in g   to'lov  m ajburiyatlari  (zayomlar  u c h u n   foiz):
■  soliqlar:
■  amortizatsiya  ajratmalari;
*   i j a r a   h a q i ;
В  q o ’n q l a s h   x i z m a t i g a   t o ' l o v ;
67

■   u s k u n a la r g a   xizmat  k o 'r s a tis h   sarflari;
■   b o s h q a r u v   xodim lari  m ao sh i  va  shu  k a b ila r  kiradi.
O 'z g a r u v c h a n   x a rajatlar  ishlab  c h iq a rila d ig a n   tovar  m iq d o rin in g
oshishi  yoki  k a m a y is h ig a   ta'sir  qiladi  va  ishlab  c h iq a ris h   hajm i 
o 'z g a ris h ig a   b o g 'l i q l i k d a   o 'zg arad i.  B unga  x o m ash y o ,  m ateriallar, 
yonilg'i,  tra n s p o rt  xizmati,  ishchilar  ish  haqi  va  s h u   k a b ila rg a  
q ilin ad ig an   sarflar  kiradi.
Ishlab  c h iq a r is h n in g   liar  bir  d ara ja sid a   d o im iy   va  o 'z g a r u v c h a n  
xarajatlar  y ig 'in d is i  u m u m iy   yoki  yalpi  xarajatiarni  tash k il  qiladi.
M a h s u lo t  ishlab 
ch iq arish   s a m ra d o rlig in i 
a n iq la s h   u c h u n  
m a h s u lo t  birligini  ishlab  c h iq a ris h g a   q ilin ad ig an  
s a r f
— x arajatiarn i 
hisoblash 
u c h u n  
o 'r t a c h a  
um um iy, 
o 'r t a c h a  
doimiy, 
o 'r ta c h a  
о  z g a ru v c h a n   x a rajatlar  tu s h u n c h a la r id a n   foydalaniladi.
O 'r t a c h a   u m u m iy   x a rajatlar  yalpi  (umumiy)  x a r a ja tla m in g   ishlab 
ch iq a rilg a n   tovar  m iq d o rig a   tenq.
O ’r ta c h a  
d o im iy  
x a ra ja tia rn i 
ishlab 
c h iq a rilg a n  
m ah su lo t 
m iq d o rig a   b o 'lis h   yo'li  bilan  a n iq lan ad i.
O 'r t a c h a  
o 'z g a r u v c h a n  
xarajatlar 
o 'z g a ru v c h i 
xarajatiarni 
m iq d o rig a  
c h iq a rilg a n  
m a h s u lo t 
m iq d o rig a  
b o ’lish 
y o ’li  bilan 
aniqlanadi.
X o ’jalik 
y u ritish n in g  
erkinlashtirilishi 
b o z o r  
iqtisodiyoti 
rivojlanishi  j a r a y o n id a   har  bir  kor-.ona  en g   y u q o ri  d a r a ja d a   foyda 
olishga  erish ish   u c h u n   o'z   iq tiso d iy   ahvolini  d o im o   tahlil  qilib  borishi 
k e r a k   b o ’ladi.  C h u n k i,  kuclili  ra q o b a tc h ilik   sh a ro itid a   foyda  olishga 
erishish  u c h u n   ishlab  c h iq a rish n in g   zarur  m iq d o rin i  a n iq la b   olish 
m u him dir.  B unda  iq tiso d iy   tahlil  m ezo n i  b o 'lib   q o 's h i m c h a   xarajat 
tu s h u n c h a s i  xizm at  qiladi.
Q o 's h i m c h a   x a ra ja tia rn i  s h u n d a y   a m a lg a   oshirish  k era k k i,  oz  sari 
bilan 
tovar  sifatiga  yo k i  u n in g  
bozor  xarid 
d a ra ja s ig a   k atta 
o'zgartirish  k iritish g a   erisliilsin.
Avvalo,  q o 's h i m c h a   xarajat  d e b   k e y in g i  q o 's h i l g a n   m a h s u lo ln in g  
h a r  bitta  birligini  ishlab  ch iq arish   bilan  b o g 'liq   b o 'l g a n   x a ra ja tla rg a  
aytiladi.
T o 'g 'ri  x a rajatlar  ham 
bo'ladiki,  b u la r  m a h s u lo t  ta n n a rx ig a  
b e v o s i t a   q o   shilib, 
u n in g   ta rk ib ig a  k ira d ig a n   xaiajatlardir.
Q o 's h i m c h a   xarajatlar 
esa, 
m a h s u lo t  ta n n a rx ig a   u sta m a   bo'lib, 
n a r x d a   ak s  e t a d i g a n   x a rajatlard ir  (masalan,  a v to m o b ilg a   m a g n ito fo n  
o'rnatilishi  kabi).
3.  F o y d a n in g   m azm uni.  F oyd a  norm asi  va  m a ssa si
K o i x o n a n i a g   is h l a b   c h i q a i i s h   j a r a y o n i d a   m e h n a t   u n u m i n i n g  
o r tis h i  h a m   m o d d i y ,   h a m   m e h n a t   sa rf la r in i  q i s q a r t i r a d i .
68

Ayni  k u n d a   bozordagi  narx.  talab  b a rq a ro r  sharoitda  m e h n a t 
unurndorliqi  xarajatlarini  pasaytirish  orqali  foydani  ko'paytiriladi.
O lin g a n   foy d a  ishlab  chiqarish  jarayonida  yaratilgan  q o 's h im c h a  
m a h s u lo tn in g   o 'z g a rg a n   shaklidir.  Demak,  foydaning  asl  manbai 
q o 's h im c h a   m ah su lo t  bo'lib,  u  m ahsulot  solilgandan  keyin  pul 
sh ak lid a  n a m o y o n   bo'ladi.
Tovarlarni 
so tish d a n  
tu sh g a n  
yalpi 
pul 
tu sh u m id a n  
shu 
m ah su lo tlarn i  ishlab  ch iq arish g a  qilingan  barcha  xarajatlar  (tannarx) 
chiqarib  tashlansa,  k o rx o n a n in g   balans  foydasi  yoki  brutto  foydasi 
qoladi.  Bu  iqtisodiy  foyda  d e b   ham   ataladi
Firma  u c h u n   fo ydaning  ikki  jihati  bor:  biririchisi,  foyda  massasi, 
ya'rn  urnng  u m u m iy   miqdori.  Ikkinchisi,  foyda  me'yori,  ya'n i  unin g  
nim a  evaziga  olingani.
Foyda 
m e ’yori, 
foyda 
m iq d o rin in g  
um um iy 
xarajatlariga 
nisbatining  foizlardagi  ifodasiga  aytiladi: