Iqtisodiyot nazariyasi

2.  T aklif  tu sh u n ch a si.  Taklif  qonuni
T alabning 
qarsh i 
to m o n id a n  
taklif 
turadi. 
Taklif 
ishlab 
chiq aru v ch ilar  to m o n id a n   ishlab  chiqarilgan  yoki  b ozorga  keltirishi 
m u m k in   b o 'lg a n   jami  tovarlar  va  xizmatlar  miqdoridir.  Ishlab 
c h iq aru v ch ilar  b o zo rd a  s o tish g a   m o'ljallagan  tovar  hajm i  taklif 
q ilin g an   tovarlar  m iqdori  deyiladi.  Tovarlar  taklifining  hajm i  sotishga 
chiq arilg an   tovarlar  sum m asi  bilan  belgilanadi.
Tovarlar  va  xizm atlar  taklifi  ishlab  chiqarish  m iqyosi  va  uning 
tarkibiga  bog'liq. 
Biroq, 
tovarlar  taklifi  yaratilgan  m ahsulotlar 
m iq d o rig a   ten g   bo'lm asligi  mum kin,  y a 'n i  tovarlarni  taklif  gilish  va 
n e 'm a tla r   ishlab  chiqarish  hajm lari  bir  xil  bo'lm asligi  mumkin. 
Yaratilgan  m a h s u io tn in g   fagat  bozorga  c h ig arilad ig an   qismi  tovar 
m ahsuloti  deyiladi,  u n in g   b ozorga  ch ig arilm ay d ig an   gismi  taklifni 
y u zag a 
keltirmaydi. 
Misol 
uchun, 
davlat, 
ja m o a   .va 
d e h q o n  
x o'jaliklarida  k a rto s l 'k a rto s h k a n in g  
10 
foizini 
u ru g 'lik  
u c h u n  
o 'z id a  
olib 
qoladi. 
K a rto sh k a n in g   bu  qismi  tovar  bo'lm aydi,  taklifni  tashkil  etmaydi. 
K arto sh k an in g   q o lg a n   90  foizi  tovar  bo'lib  sotiladi,  ya'ni  taklifni 
yuzaga  keltiradi.
Tovarlar  taklifi  m a h s u io tn in g   tovarlik  darajasiga,  shuningdek, 
b ozorga  y etkazib  b e rish g a   h am   bog'liq.
Taklif  qilingan  tovarlar  m iq d o rig a   qator  omiilar,  jum ladan,  tovar 
narxi,  resurslar  narxi,  ishlab  chiqarish  texnologiyasi,  soliqlar  va 
subsidiyalar,  b o s h q a   tovarlar  narxi,  narx  oshish  ehtimoli,  tovarni 
ishlab  c h iq a ru v c h ila m in g   soni  kabilar  ta'sir  etadi.
Talab  taklifga 
o'z   ta'sirini  o'tkazadi  va  uni  o'zgartiradi. 
T aklifning  o'zgarishini  taklif  q o n u n i  orqali  k o 'rsatish   mum kin.
Taklif 
qonuni 
bu 
taklifning 
narx g a 
nisbatan 
to'g 'ri 
m uian o sib lig id a  n am oyon  bo'ladi. 
Uni 
quyidagi  formula  bilan 
ifodalash  m umkin:
Tf  =  Tm  x  Tn
Bunda  T f —  taklif  fin —  tovarlar  miqdori,  Tn —  tovarlar  narxi
i5u 
q o n u n g a  
b i n o a n  
n a r x  
q a n c h a  
b a l a n c l  
b o ' l s a ,  
t a k l i f  
s h i i u c h d l i k   o s h a d i   va  a k s i n c h a .

N arx   o 'z g a rish in in g   taklif  o 'z g a rish i  d arajasig a  ta'sir  etishi 
elastiklik  (o'zgaruvchanligi)  deyiladi.
Taklif  va  narx  o 'z g a rish la rin i  bir —biriga  lag q o slash   eliastiklik 
koyeffitscntini  beradi.
Tf  (foiz  h iso b id a   faklifning  o'zgarishi)
Ek  --------------------------------------------- ------- ---------
Tn  (foiz  h is o b id a   n a rx n in g   o'zgarishi)
Taklif  ellastik  bo'lishi  u c h u n   faklifning  o'z g a rish   darajasi 
n a rx n in g   o z g a r i s h   d a r a ja s id a n  
yuqori  b o 'lis hi  kerak. 
N atijada 
eliastiklik  koyeftitsienti  1  d a n   k a tta   bo'ladi,  y a 'n i   Ek  >  1.
Hozorda  taklif  har  d o im   ellastik  bo 'la v e rm a y d i.  Bunga  sabab, 
taklifning  narx  o 'z g a ris h ig a   n is b a ta n   pasayib  ketishidir.  B u n d a y   holat 
n o e lla stik  taklif  deyiladi.
3.  Talab  v a   tak lif  m o slig i.  Bozor  m u vozan ati
T alab  va  taklif  b o z o rn in g   ikki  toinoni  sifatida  har  xil  omillar 
ta'sirida  o 'z g a n b   turadi,  u la rn in g   b o g l a n i s h i   narx  orqali  bo'ladi 
Talab  va  taklifning  mos  l.-alishi  b oz or  iqtiso d iy o tin in g   e n g   m uhim  
lalabidir,  c h u n k i  faqat  s h u n d a y   s h a ro itd a   iq tisodiy  o 'sis h   yuz  beradi.
H a r  bir  xaridor  m u a y y a n   p u l  s um m a si  evaziga  k o 'p r o q   va  sifatli 
tovarlar  olishga,  ya 'n i  m u m k in   q a d a r   arzon  sotib  olishga  intiladi. 
Sotuvchi  esa.  b u n g a   te ska ri  m a q s a d   qo'y a d i:  u  o 'z   tovarini  m u m k in  
q a d a r   q im m a tg a   sofishga  intiladi  Shu  sababli,  b o z o rd a   sotuvchi  narxi 
va  xaridor  narxi  m avjud  bo'ladi.
Biroq,  sotib  olish  va  s o tis h d a n   ib o ra t  ha r  q a n d a y   a n iq   faoliyat 
sotuvchi  bilan  xaridor  o 'r ta s id a g i  b ilim   natijasi  b o 'linis h  bitta  narx 
b o 'y ic h a   am a lg a   oshiriladi.
Bozorda  tovar  n a rx in in g   shaklla n ish ig a   talab  va  taklif  q a n d a y  
ta'sir  etadi?  Buni  g o 's h t   m isolida  ko 'rish im iz   m um kin.
S4

Talab  va  tak lifn in g  narxga  b og'liq ligi
1  kg 
i 
g o 'sh t 
narxi 
(so'm)
Talab  q o 'y ilg a n  
g o 'sh t  m iqdori 
(tonna)
Taklif  qilin gan 
g o 'sh t  miqdori 
(tonna)
T alabning  (Q)  va 
tak lifn in g  oshib 
k etish i  (—)
100
8
1
0 7
200
6
2
Q4
300
4
4
±0
400
2
6
4
500
1
8
-7
.Jadvaldan  ko'rinadiki,  faq al  1  kg  g o 's h tn in y   narxi  300  so'm  
tu rg a n d a g in a   g o 'y ilg a n   talab  va  tovar  taklifi  miqdori  teng.  300 
s o 'm d a n   kam   b o 'lg a n d a ,  misol  u chun,  1  kg  g o 'sh t  100  so 'm   tursa, 
tovar  (go'sht)  nin g   yetishm asligi  k o 'rin ib   tu n b d i  (talab=l  tonna, 
takiil---)  tonna).  B u n d ay   h o la td a   talab n in g   ortigligi  (7  tonnaga)  yuz 
boradi.  Aksincha,  q a c h o n k i  narx   300  so 'm d a n   yuqori  bo'lsa,  aytaylik 
100  so'm   bo'lsa,  b o z o rd a   o rtiq c h a   g o 's h t  bo'ladi.  B unday  holatda 
t a l a b   =  2 
tonna,  taklif  = 
6 
tonna.  D em ak,  bu  yerda  taklifning  ortiqligi 
(4  tonnaga)  kuzatiladi.  Bu  n im a g a   olib  keladi?  Aytaylik',  taklif 
talabdan  oshib  tushsin,  m asalan   1  kg  g o 's h t  400  s o ’m  tursin.  Ikki 
tonna  iste'm o lch ilar  to m o n id a n   sotib  olinganidan  so'n g,  ishlab 
c iiiq a ru v rh ila rd a   4  to n n a   g o 'sh t  sotilm asdan  qoladi.  Q a n d a y d ir 
favqulodda  hodisa  yuz.  berishi  h iso b g a   olinmasa,  odatiy  holatda 
g o 's h tn i  sotuvchi  1  kg  g o 's h t  narxi  300  so 'm g a   k e tg u n ig a   q a d a r   uni 
tushira  boradi,  ya'ni  b u n d a   talab  va  taklif  tenglashadi.  Demak, 
taklifning  oshib  ketishi  tovar  n arx in in g   pasayishini  keltirib  chiqaradi. 
S hunga  o 'x s h a s h   ta la b n in g   oshib  k etishida  tovar  n a rxining  o'sishi 
sodir  bo'ladi.
Bozorda  taklif  gilingan  tovar  m igdori  bilan  talab  qilingan  tovar 
miqdori  te n g   b o 'lg a n   s h aro itd ag i  narx  m uvozanat  narxi  deyiladi.  Shu 
n a i \  
bn'lqani  holda  talab  qilingan  tovar  hajmi  migdoriy  m uvozanatni
b i l d i r a d i
Sodda 
qiiib  ay tg a n d a , 
a g a r  zarur  tovarga  b o 'lg a n  
talabni 
ifodalovchi  pul  sum m asini  tovarning  mavjud  m iqdoriga  bo'lsak, 
m uvozanat  narxi  hosil  bo'ladi,  b u n d a   bozorda  tovarning  ortiqchaligi 
ham,  yetishm ovchiliqi  ham  b o im a y d i.
Talab  va  taklif  o 'z g a rish in in g   to'rt  qoidasi  bor.
t 
f a l r i b n i n g  
o r t i s h i  
m u v o z a n a t l a s h g a n  
n a r x  
v a  
m u v n -  
/ . u u i t l a s h g a n   t o v a r   n u q d o i m i i K j   o ' s i s l i i g a   ol i b   k e l a d i .

2. 
T a la b n in g  
k am ay ish i 
m u v o z a n a tla s h g a n  
narx  
va 
m u v o z a n a tla s h g a n   tovar  m iq d o r in in g   p asa y ish ig a   olib  k e la d i
3. 
T aklifning  k o 'p a y ish i  m u v o z a n a tla s h g a n   n a rx n in g   pasayishi 
va  m u v o z a n a tla s h g a n   tovar  m iq d o r in in g   ortishini  k eltirib 
chiqaradi.
4. 
Taklifning  qisqarishi  m u v o z a n a tla s h g a n   n a rx n in g   orlishi  va 
m u v o z a n a tla s h g a n   tovar  m iq d o r in in g   k a m ay ish in i  keltirib 
chiqaradi.
H a r  bir  bozor  q a tn a s h c h ila rin in g   m a q s a d  — m u d d a o s i  o 'z   x u su siy  
m anfaatlari  bilan  q u w a t l a n a d i   va  u m u m a n   iq tiso d iy o tn in g   bir  b u tu n  
h o ld a   m uvaffaqiyatli  "ishlab  c h iq a ris h g a "   qaratilm ay d i.  B ir — biriqa 
b o g 'liq   b o 'l m a g a n   yoki  bir — b irid a n   b e x a b a r   q a b u l  q ilin a d ig a n  
b a rc h a   q a ro rla rn in g   o 'z a ro   m u v o tiq la s h u v in i 
bozo r  m cxanizm i 
am a lg a   oshiradi.  U  a lo h id a  x o 'j a lik   yu ritu v ch i  s u b y e k tla r n in g   xatti — 
h a ra k a tla rin i  bir —biriga  y e tk a z is h   h a m d a   b u la r n i  m uvofiqlashtirishni 
narxlar  tizimi  va  ra q o b a t  k u ra s h i  orqali  ta'm in la y d i.
S h u n d a y   qilib,  b o z o r  m u v o z a n a ti  b o z o r d a g i  talab  va  taklifning 
h a m   m iqdor,  h a m   tarkib  jih a tid a n   bir  b irig a   m uvofiq  kelishidir  Agar 
s h u n d a y   muvofiqlik  b o 'lm a sa ,  b o z o r  m u v o z a n a ti  izdan  c h iq q a n  
bo'ladi.  T alab  va  taklif  uzoq  v a q t  bir —birid an   ajralib  qolsa,  b ozor 
o'z in in g   m e 'y o rid a g i  hoiatini,  qiyofasini  y o 'q o la d i.
Bozor  m u v o z a n a ti  talab  va  tak lifn in g   m u tla q   va  a b a d iy   mosligi 
emas.  B u n d a y   moslik,  u m u m a n   o lg an d a,  b a r c h a   tovarlarga  n isb a ta n  
va  u z o q   d a v rg a   x os  bo'lishi  m u m k in . 
A yrim   to v arlarg a  n isb a ta n  
m o slik n in g  
buzilishi 
m u q a rra r. 
C h u n k i  
e h tiy o jn in g  
yuksalisln 
o q ib a tid a   y a n g i  talab  p a y d o   b o 'la d i  va  u  darhol  qondirilm aydi. 
Bozorning  ishlab  turishi  talab,  taklif,  n a r x la r   va  b o s h q a   m iq d o riy  
k o 'rs a tk ic h la r n in g   o'zg arish i  orqali  n a m o y o n   b o 'la d i.
ASOSIY  TAYANCH  TUSHUNCHALAR
T a l a b -   to 'lo v g a   q obil  ehtiyoj
Talab  q o n u n i — ta la b n in g   n a rx g a   n is b a t a n   nom utanosibligi.
T aklif — ishlab  ch iq a ru v c h ila r  to m o n id a n   ishlab  ch iq a rilg a n   yoki 
b ozorga  k eltu ilish i  m u m k in   b o ’lgan  jami  tovarlar  va  xiziuallui 
miqdori.
T aklif  q on u n i — taklifning  n a r x g a   n is b a ta n   m utanosibligi.
T aklif  e g ilu v c h a n lig i—  narx  o 'z g a r is h ig a   n isb a ta n   taklifning 
ortib  borishi.

TAKRORLASH  U C H U N   SAVOLLAR
1. 
Talab  q o n u n ig a   izoh  bering.
2. 
Taklif  q o n u n i g a   izoh  bering.
3. 
Talab  ellastikligi  nim a?
4. 
Taklif  ellastikligi  nima?
5. 
Bozor  m uvozanatini  tushuntirib  bering.

VII  Bob.  ISHLAB  CHIQARISH  JARAYONI  VA  U N IN G  
OM1LLARI
1. 
Ijtimoiy  ishlab  ch iq a rish   va  u u in g   tuzilishi.
2. 
Ishlab  c h iq a rish n in g   asosiy  omillari.
3. 
H ozirgi 
za m o n  
x o 'ja lik  
laoliyatini 
tavsiflovchi 
asosiy 
tu sh u n c h a la r.
1.  Ijtim oiy  ish la b   ch iq a rish   va  u n in g   tu zilish i
KishHarning  xo 'jalik   faoliyati  o 't a   m u r a k k a b   va  c h a lk a s h   turli — 
tu m a n   ijtimoiy  ay irb o sh lash n i  oks  ettiruvclii,  ishlab  c liiqaruvchilar  va 
iste'm o lch ilar 
o 'rta s id a g i 
ijtim oiy 
a lo q alar 
shaklidir. 
Iste'm o l — 
m a 'lu m  
ehtiyojlarni 
q o n d irish  
m a q s a d id a  
ishlab 
ch iq arish  
n atijalaridan  foydalanish  jarayonidir.  B unda  b a r c h a   b o s q ic h la r  o 'z a ro  
b o g 'liq lik d a   va  o 'z a ro   a lo q a d o r lik d a   bo'ladilar.
T a 'k id la s h   lozimki,  h ar  q a n d a y   ishlab  ch iq a rish   ijtim oiy  va 
takrorlanib  tu ru v c h i  jarayoodir.
Hozirgi  k u n d a   m a h s u lo tla r  va  x iz m a tla rn in g   millionlab 
va  o 'n  
millionlab  turlari  m avjud  va  bu  tu rla r  te z   k o 'p a y ib   b o rm o q d a .  Biroq, 
turli —t u m a n   b o 'lis h ig a   q aram ay ,  b u   n e 'm a tla r   k is h ila rn in g   ishlab 
ch iq arish   ehtiyojlarini,  ja m iy a tn in g   ishl  b  c h iq a rish   ehtiyojlarini, 
q o n d i r u v c h i — 
ishlab 
c h iq a ris h  
vositalarig a 
b o 'lg a n  
h a m d a  
o d a m la rn in g   sh ax siy   va  oilaviy  ehtiyojlarini  q o n d irilish ig a   q a ra b   ikki 
turga  bo'linadi.  S h u n g a   muvofig,  ijtim oiy  ishlab  c h iq a ris h   h a m   ikki 
b o 'lin m a g a   ajraladi.:
I)  ishlab  c h iq a ris h   vositalarini  ishlab  chiqarish;
II)  iste'm ol  b u y u m larin i  ishlab  chiqarish
Inso n larn in g   ehtiyojlarini  q o n d ir u v c h i  n e 'm a tla r   va  xizm atlar  ijtimoiy 
ishlab  c h iq a ris h n in g   turli  sohalari  va  ta rm o q larid a  yaratiladi.  "Ijtim oiy 
ishlab 
c h iq arish " 
d e g a n d a  
b u tu n   ja m iy a t  yoki 
m ak ro iq tiso d iy  
iniqyosda  a m a lg a   osh irilad ig an   ishlab  c h iq a rish   jaray o n i  tush u n ilad i. 
Xo'sh,  ijtimoiy  ishlab  c h iq a r is h n in g   tuzilishi  q a n d a y ?   Ijtimoiy  ishlab 
ch iq arish   bir —biri  bilan   uzviy  b o g 'liq   ikki  s o h a d a n   iborat.
В ular:
1) 
M o d d iy   ishlab  chiqarish.
2) 
N o m o d d iy   ishlab  chiqarish.
Ijtimoiy  ishlab  c h iq a ris h   va  u n in g   tuzulishini  1  —  va  2 —  c h iz m a la rd an  
ko'rishim iz  m u m k in .

1  — c h iz m a
M o d d iy   ishlab  chiqarish
N o m o d d iy   ishlab  chiqarish
Moddiy
M oddiy
N o m o d d iy
N om oddiy
ne'm atlarni
xizmatlarni
xizmatlarni
ne'm atlarni
ishlab
chiqarish
ishlab  chiqarish
ishlab  chiqarish
ishlab
cluqarish
X izm at  ko'rsatish  sohasi
Ishlab 
chiqarish 
jarayoni 
uzluksiz 
bo'lishi 
kerak. 
b'ninq 
uzluksizligini  takror  ishlab  chiqarish  jarayoni  ta'm in lab   beradi.  Takror 
ishlab  chiqarish  tabiatan  ikki  xil  bo'ladi:  o ddiy  va  kengaytirilgan.
O d d iy   takror  ishlab  chiqarishda  yil  sayin  ishlab  chiqarish  hajmi, 
ya'n i  yalpi  milliy  m ahsuiotning  hajmi  o'zgarmaydi.
Kengaytirilgan  ishlab  chiqarishda  yil  s a ; i n   yalpi  milliy  m ahsulot 
hajmi  ortib  boradi.
Jam iyat  taraqqiyoli  uchun  kengaytirilgan  takror  ishlab  chiqarish 
m uhim   a h am iy atg a  egadir.  Yalpi  milliy  m ahsulot  (YAM'M)  q an ch a 
k o 'p   yaratilsa,  aholining  tu rm ush  darajasi  s h u n c h a   k o 'p   ortib  boradi. 
Yaratilgan  YAMM  nin g   bir  qismi  jamiyat  a'zolarinm g  shaxsiy 
ehtiyojiga,  qolgan  qismi  ishlab  chiqarishni  yangilash  va  rivojlantirish 
uchun  ishlatiladi.
Yaratilgan  m ahsulotlarning  ishlab  chiqarish  vositalaridan  iborat 
qismi  investitsiya  uch u n   ishlatiladi.
In v e stitsiy a — 
bu 
ishlab 
chiqarishda 
kapitalni 
unumli 
ishlatishdir. 
Iqtisodiyotiiinq 
rivojlanishi 
davlatning 
investitsion 
siyosatiga  bog'liqdir.  Investitsiya  tabiatan  ikki  xil  bo'ladi:  yalpi 
investitsiya  va  sot  investitsiya
Yalpi 
mvestilsiya  -  um um an 
ishlab 
chiqarish 
sohasiga 
yo'n altirilgan 
b a rc h a   m ahsulollar  va  xizmatlar  yig'indisidir,  ya'n i 
investitsion  tovarlardir.
Sof 
investitsiya— 
ishlab 
chiqarishni 
yangilash 
uchun 
y o ’naltirilgan  investitsion  tovarlardan  tashkil.  topadi.'

Ijtim o iy   is h la b   c h iq a r is h n in g  tu z ilis h i
2 -c h iz m a
M o d d iy   ish la b   c h iq a ris h
l
M o d d iy
n e 'm a tla rn i
ish la b
c h iq a ris h
M o d d iy   x iz m a tla m i  ish lab  
c h iq a rish
Ish la b  
c h iq a rish  
u c h u n  
m o d d iy  
;  x iz m a tla m i 
ish la b  
ch iq a ris h
A h o li  u c h u n  
m o d d iy - 
m a ish iy  
x iz m a tla m i 
ish la b  
c lh q a n s h
N o m o d d iy   ish la b   cliiq arish
N o m o d d iy   x iz m a tla m i 
ish la b   c h iq a rish
N o m o d d iy  
n e ’m a tla rn i 
j 
ish la b  
c h iq a rish
Ijtim o iy  m a d a m y  
x iz m a tla m i  ish la b  
c h iq a rish
Xi z ma t  ko' r sat i s h  sohasi
Ijtimoiy  soha
2.  Ishlab  c h iq arish n in g  a so siy   om illari
M ahsulot  ishlab  chiqarish  jara y o n id a   in son  tabiat  obyektlariga 
ta'sir  ko 'rsatad i  va  ularga  o'zining  m o d d iy   ehtiyojlarini  qondirish 
u c h u n   yaroqli  b o 'lg a n   shakl  beradi.  Demak,  ishlab  chiqarish  bevosita 
iste'm ol  qilish  yoki  k ey in c h a lik   ishlab  chiqarish  m aq sad id a  tabiat 
ne'm atlarini  q ay ta  ishlashdir.  Ishlab  c h iq arish n in g   b u n d a y   tunksiyasi 
(vazifasi)  uning  h a r  q an d a y   ijtimoiy  shaklida  saqlanib  qoladi.
Ishlab  chiqarish  jarayonini  boshlash  u c h u n   ishlab  chiqarish 
omillari  (resurslari)ga  e g a   bo'lish  zarur.  S h u n d an   kelib  c h iq q a n   holda, 
n e 'm a tla rn i  yaratish  jaray o n id a 
q a n d a y   omillar 
ishtirok  etishi 
to'g'risidagi  m asalani  aniqlab  olish  muhim dir.
I q t i s o d i y o t  
n a z a r i y a s i d a  
i s h l a b  
c h i q a r i s h  
i m k o n i y d t l a r i  
va 
n a t i j a l a r i g a   h a l   q i h i v c h i ,   y a ' n i   t a ’sir  k o ’r s a t u v c h i   o ' t a   m u h i m   e l e m e n t  
yoki  obyekt  tushuniladi.
M ah su lo tn i  takror  ishlab  chiqarish  u c h u n   foydalaniladigan 
b u n d a y   omillar  ju d a   ko'p dir.  Binobarin,  har  bir  m ah su lo tn i  ishlab 
chiqarishda  o'zining  bir  q a to r  omillari  ishtirok  etadi.  S huning  uchun, 
ularni  tavsiflash  ehtiyoji  yuzaga  keladi.
I s h l a b   c h i q a r i s h   o m i l l a u n i   aj r a t i s h . d a   \ u   u l a r n i   a l o h i d a   g u r u h l a i  
b o ' y i c h a   t a v s i f l a s h d a   tur l i   y o n  d a s h  u v l a r   m a v j u d .

Ishlab  chiqarishning  shaxsiy  omili  sifatida  doim  ishchi  kuchi — 
insonning  m eh n at  qilishga  b o 'lg an   jismoniv  va  aqliy  qobiliyatlari 
majm ui  к о 'rib  chiqiladi.
Ishlab  chiqarishning  ashyoviy  omili  sifatida  ishlab  chiqarish 
vositalari  qabul  qilinadi.
Ishlab  chiqarishni  tashkil  qilish  barcha  omillarning  kelishilgan 
holda  h arakatda  bo'lishi,  ularning  proporsional  m iqdoriy  nisbati, 
o'zaro  ahnashuvi  va  h.k.ni  ta'minlaydi.
Marjinalistik 
nazariya 
an 'a n a v iy  
ravishda 
ishlab 
chiqarish 
omillarining  to'rt  guruhini  ajratib  ko'rsatadi:  yer,  mehnat,  kapital, 
tadbirkorlik  faoliyati.
Yerga  tabiiy  omil  sifatida  qaraladi.  Bu  guruh  elem entlariga 
(omillariga)  tabiiy  boyliklar,  ishlab  chiqarish  jarayonida  ishlatiladigan 
foydali  qazilmalar  kiradi.  Bu  kategoriyaga  hay d alad ig an   yerlar, 
o 'rm o n la r  va  h.k.  kiritiladi.
Kapital  tovarlar  va  xizmatlarni  ishlab  chiqarishda  ishtirok  etuvchi 
n e 'm a tla r  majmui  bo'lib,  u n g a   asbob — uskunalar,  mashmalar,  jihozlar, 
omborxonalar,  transport  kommunikatsiyalari,  aloqa  vositalari  va  h.k. 
kiradi.
Kapital  k o 'p   m a 'n o a i  a n g latad i  va  pa]  summasi  sifatida  talqm 
qilinishi  mumkin.  U  faqat  m o d d iy   p red m stlarg in a  em as  (ishlab 
chiqarish  vositalari),  balki  lio m o d d r  elemeutlar,  m a'lum ot,  malaka 
singari  inson  qobihyatlarm i  ham  o'z  ichiga  oladi.
Kapital  binolar,  in s h o o tla r,'  jihozlarda  inoddiylashadi.  Bunday 
kapital  ishlab  chiqarishda  bir  ne c h a   yillar  davomida  ishtirok  e ta d i  va 
asosiy  kapital  nomi  bilan  yuritiladi.  Xomashyo,  materiallar,  e n e rg e tik  
resurslarda  moddiylashib, 
bir 
yo'la 
bir 
ishlab 
chiqarish 
sikli 
jarayonida  sarf  qilinadigan  kapital  aylanm a  kapital  d e b   ataladi.
Kapital  tovar  zapaslari  (zahiralari)  k o r in is h id a   ham   bo'lishi 
m um kin
S h u n d a y   qilib,  kapital  ikki  shaklda:  natura —buyuin  va  pul 
shaklida  n a m oyon  bo'ladi.
M e h n a t —  bu  insonning  biror  bir  m aqsadga  qaralilgan  ongli 
faoliyati  bo'lib  uninq  yordam ida  u  tabiat  in'ornlarini  o'zgartiradi  va 
ularni  о  zinmg  ehtiyojlarini  qondirish  uchun  rnoslashliiacli.  Hat 
q a n d a y   m eh n at  biror  bu  natijaga  en sh ish n i  ko'zlaydi.
M e h n a t 
n e 'm atlar 
yaratish 
va 
xizmatlar 
ko'rsatishga 
yo'naltirilgan  intellektual  (aqliy)  va  jismoniy  faoliyat  orqali  n a m oyon 
bo'ladi.  Shaxsning  m a'him oti, 
kasbiy  tayyorgarligi,  tajribasi,  va 
so g 'lig 'ig a  bog'liq  b o 'lg a n   qobiliyatlari  m a jm u i—  inson  kapitali, 
b inobarin 
bu 
kapital 
bo'y icha 
oladigan 
daromadi 
(ish 
haqi) 
sluiuclialjk 
yuqori 
bo'ladi. 
Inson 
kupitaliya 
sar lluiiadigan

investitsiyalar  hozirgi  vaq td a  jamiyat  uch'ui)  eng  samarali  va  o'zini  tez 
qoplaydigan  bo'lib  hisoblanadi.
Tadbirkorlik 
faoliyati 
ishlab 
chiqarishni 
tashkil 
qilishda 
tashabbuskorlik,  ishbilarm onlik  va  ta vakkalchilikni  talab  etadi.
Tcdbirkorlik —  garcliand.  tadbirkor  tu sh u n ch asi  iqtisodiyotda 
XV1I1  ssrda  p a y d o   b o 'lg an   bo'lsa —da,  (birinchi  marta  bu  tu s h u n c h a n i 
ingliz  iqlisodchisi  R.Kantilyon  ishlatgan),  u  bozor  iqtisodiyotining 
ajralmas  qismi  bo'lib  hisoblanadi  va  faqat.  hozirgi  yuzyillikda  uni 
ishlab chiqarishning  omili  sifatida  ko'rib  chiqiladi.
Inlormatsiya  (axborol)  mexanizmlar,  m ashinalar,  jihozlar  tizimida, 
menejment  va  m arketing  m odellarida  m o d d iy la sh g a n   bilim larning 
tizimiyligini  ta'm inlaydi.
Ishlab  chiqarish  omillari  b i r - b i r i g a   o'zaro  ta'sir  k o 'rsa ta d i  va 
ular  c'/aro 
b o g 'liq d ir  Jam iyatdagi  ishlab  chiqarish  jarayonidagi 
omillaining  darajasi  ishlab  chiqarishning  hajm i  va  sifatiga  ju d a  katta 
ta'sir  ko'rsatadi.  Zam onaviy  texnologiyalarniny  qo'llanilishi  m ahsulot 
sifatini  yaxshilashga  olib  keladi  va 
ishlab  c h iq a rish n in g   shaxsiy 
omiliga  ham   ta'sir  etadi.  ya'ni  uning  malakasini  oshirishga  asos 
bo'lad:.
Jamiyat  m u u tazam   ravishda  ishlab  chiqarish  omillarini,  ya'n i 
texniki  va  te xnologiya,  xomasliyo  resurslari  va  malakali  k adrlar 
tayyoriashr-  takom illashtirib  borishi  kerak.