Iqtisodiyot nazariyasi


Download 141.94 Kb.

bet10/24
Sana12.02.2017
Hajmi141.94 Kb.
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   24

M a rk etin g n in g   vazifasi  k o rx o n a n in g   b a r q a ro r  s a m a ra d o rlik  
darajasini, 
m u a y y a n   v aq t  d a v o m id a   se rd a ro m a d lik n i  ta 'm in la s h  
hisoblanadi.
M a r k e t i n g d a n   fo y d a la n ish n in g   iqtisodiy  inohiyati  asosiy  va 
aylanina  fondlar  sam arasini  tezlashtirish,  yan g i  tovarlarni  yaratish  va 
ularni 
ta sh q i 
bozorlar 
toraon 
h ara k a tin i 
te zlashtirish 
bilan 
ch e g a ra lan m a y d i,  balki  ushbu  jarav o n lard a  yuqori  tijoriy  sa m a ra   olish 
b o sh   m a q s a d   hisoblanadi.
Y u q o rid a g ila rd a n   к о   rinib  turibdiki,  m a r k e tin g d a n   foydalanish 
bozor  m u n o s a b a tla rig a   o'tish  davrida  k a tta  
a h a m iy a tg a   e g a   va 
k o rx o n alarn i  ushbu  d a v rd a   y a sh a b   q o lish in in g   m uhim   sharti  h a m  
hisoblanadi.
K o rx o n alar  b o z o r  m u n o sab atlari  sharoitida 
yaxshi  faoliyatga 
ega  bo'lishi  u c h u n   m a rk e tin g   faoliyatining  o 'z ig a   xos  tam oyillariga 
bevosita  rioya  etishlari  h a m   talab  etiladi.
Bular  quyidagilardir:
— Bozorning 
tez 
o 'z g a r u v c h a n  
talabini 
va 
tad b irk o rlik  
faoliyatining  a lo h id a   sharoitlari,  ularning  tadrijiyligi  va  ho latin i  aniq 
h iso b g a   olish;
— Ishlab  chiqarish,  m ah su lo t 
a s s o r t i m e n t i  
va  ishlab  ch iq a rish  — 
s o t i s h   v a   s a v d o   l a o l i y a l i n i   b o z o r   t a l a b l a i i y a ,   i j t i mo i y   t o l a b n i n q   t a r k i b i  
v a   r i v o j i a n i s i u g a   m a k s i m a l   d a r a j a d a   m o s l a s h t u i s h ;
-  
Talab,  bozor  va  tovar  sotilish  ja ray o n larig a  mavjud  vositalar 
bilan  faol  ta'sir  etish  va  h.k.lar.
4.  M en ejm en tn in g   in o h iy a ti  va  vazifalari
M e n e j m e n t  
( n u jiiz c h a  
шитгс/мпипЦ  <-...n  yoJ-i  bu  luohyat 
tuiini  {tashkil  I'ttshni  va  raliburlik  qilishmj  iqtisodiy,  niohyaviy  va
40

boshqa  inson  hayotidagi  ishbilarmonlik  sohasini  tashkil  qilish  va 
bnshqarishni  hildirad
/»>.  M e n e jm e n t  ishlab  chiqarish  ja rayonida 
ishtirok  etuvchi 
in sordar  o'rtasidagi, 
iste'm o lch ilar  va  ishlab 
rh iq a ru v c h ila r  o 'rta s id a g i  m u n o s a b a tla rn i  o 'rg a n u v c h i  fandir.
M e n e jm e n t  ishlab  chiqarish  ja ray o n ig a  ta'sir  etish n in g   shakl  va 
usullarini  o 'r g a n is h   bilan  bir  qatorda,  u s h b u   ja ra y o n d a   ishtirok 
etu v ch i  insonlar  o 'rta s id a g i 
m u n o sa b a tla rn i  ham   o 'rg a n a d i  va  bu 
borada  yaxshi  n a tijalarg a  erishishni  rmzarda  tutadi.
M e n e jm e n t  t u s h u n c h a s in i  idrok  qilishda  k o 'p r o q   ularning 
u m u m iy   va  xususiy  tu s h u n c h a la r   k o 'rin ish id a g i  tarqlarini  bilib  olish 
kerak   bo'ladi.  M asalan,  m e n e jm e n t  tu s h u n c h a s in in g   tadbirkorlik 
faoliyati  bilan  b o g 'liq   jihati  q u y id a g ic h a   bo'ladi.
Tadbirkorlik  fa o liy a ti— 
biznes  va  iq tiso d n in g   turli —tum an 
sohalarida  n a m o y o n   bo'ladi.  U ning  farqlanishidagi  xususiyati,  uning 
aqlii  faoliyati  va  c h a q q o n   ta s h a b b u sk o rlig i  bo'lib,  m o d d iy   boylikka 
t o ‘la  yoki  q ism a n   e g a   bo'lib,  ularni  o'z   ishi  va  biznesini  tashkil  etish 
u c h u n   ishlatadi.
M e n e j m e n t d a g i   e n g   m u h im   t u s h u n c h a la r d a n   biri —menejerdir. 
M e n e je r  m alakali  b o s h q a ru v c h i  bo'lib,  u  o d am lar  harak atin i  o'z 
in aq sad larig a  erish ish g a   yo'naltiradi.  T ad b irk o r  aniq  bir  ishga  ega 
bo'lsa,  m e n e je r   esa   xizm atchi  hisoblanadi.  Kichik  b iznesda  bir  shaxs 
bam  tadb'-rkor,  m u lk   e g a s i  va  ham   m e n e je r   vazifalarini  bir j a   bajaradi. 
Yksincha,  korp o ratsiy alard a,  yirik  firm alarda  m e n e je rla r  korpusi 
k o 'p in c h a ,  bir  v a q td a   q is m a n   m u lk   egasi  hisoblanadilar.  Menejer, 
ta d b irk o r  faol  faoliyat  bilan  s h u g 'u llan u v c h i  o d am lar  bo'lib,  ular 
m uvafffaqiyatga  e ris h g a n la rid a   k a tta   d a ro m a d   oladilar.
M e n e jm e n t  m a x s u s   faoliyat  turi  sifatida  q a to r  vazifalarga  egadir. 
Ular 
ich id a 
e n g  
m u h im i 
bosh q aru v  vazifalaridir. 
Boshqaruv 
v a z ifa la r i—  bu  biror  o b y e k tg a   rahbarlik  qilish  u c h u n   zarur  bo'lgan 
faoliyat  turi  d e b  
tushuniladi.  B o sh q aru v   vazifalari  o'zining  tarkibi 
bilan  b o s h q a r u v   texnologiyasini  b u n y o d   etadi.  B osh q aru v   vazifasining 
m a 'n o s ig a  
ikkita 
e le m e n t 
kiradi: 

a w a l  
tizim da 
nima 
qiiinayotganligini  belgilasa,  s o 'n g r a   q a n d a y   qilib  savoliga  javob 
berishni  bildiradi.
B oshqaruv 
vazifalarini 
taqsimlash 
tu rk u m la n d a  
ikki 
xil 
y o n d a s h u v   mavjud.
B irinchisi,  b o s h q a ru v n in g   u m u m iy   vazifalarini  belgilash.  Ularga 
q u y id a g ila r  kiradi:
— Rejalashfirish;
—  Tashkil  qilish;

 M uvofiqlashtirish  va  fizimga  solish;


  \
 
:■  '   I  I; -  м , i ■
 ■
 •, i  .I 
1,4I 
I 1»'!! 
I,,-. I
4|

— Nazorat;
— T a rtib g a   solish.
Ikkinchisi, 
b o s h q a r u v  
o b y e k ti 
xususiyatini 
b a h o la s h g a  
asoslanadi. 
Bu  h o ld a   ishlab  c h iq a ris h   b o s h q a ru v id a   b u tu n   bir 
tizim ninq  aniq  vazifalari  ajratib  ko'rsatiladi.
Ular  quyidagilar:
❖ 
Asosiy  ishlab  chiqarishni  boshqaruv;
♦> 
Yordamchi  ishlab  chiqarishni  boshqaruv;
❖ 
X izm atga  ishlab  chiqarishni  boshqaruv;
♦> 
M arketing  boshqaruvi;
❖ 
Moliya  boshqaruvi;
♦> 
Si fat  boshqaruvi;
❖ 
M ehnat  boshqaruvi;
❖ 
Yangiliklar  kiritish  boshqaruvi;
❖ 
Xodim lar  boshqaruvi  va  boshqalar.
ASOSIY  TAYANCH  TUSHUNCHALAR
T adbirkorlik—  y a n g i  im k o n iy a tla rn i  qidirish,  yangi  tex n o  — 
logiyalarni  q o 'lla s h   jarayoni,  k a p ita l  q o 'y is h n i n g   yangi  sohalarini 
topish, 
esk ich a  sarqitlar  va  c h e g a r a la r d a n   voz  kechish, 
ishlab 
chiqarish  om illarining  n c h   asosiy  tarkibiy  qism ini  b o g 'la s h n in g   e n y  
m a q b u l  usullarini  topish.
X u su siy  
ta d b irk o rlik — 
x u s u s iy  
ta s h a b b u s  
orqali 
o'z  
m a b la g 'la rin i  ishqa  tushirish  a so sid a   tashkil  e tila d ig a n   tadbirkorlik.
-Jamoa  ta d b ir k o r lig i-  fu q a ro la r  guruhi,  jism oniy  va  y u rid ik  
s h ax slarn in g   m a b la g 'la ri  h iso b ig a  tashkil  etiladi.
Sh artn om aviy 
ta d b ir k o r lik - 
k o rx o n a  
rahbari 
to m o n id an  
am alg a  oshiriladi  va  u  m u lk   e g a si  y o k i  u n in g   ishonchli  vakili  (organi) 
to m o n id a n   m a 'lu m   h u q u q   va  m a jb u riy a tla rn i  olib,  javobgarlikni  o'z  
b o 'y n ig a  
oladi. 
R ahbar —ta d b ir k o r  
fu q aro  
ta d b irk o r 
q a n d a y  
ro 'y x a td a n   o'sa.  u  ham   s h u n d a y   ro 'y x a td a n   o 'ta d i  va  javobgarligi 
ham   x u d d i  fu q aro  — tad b irk o rn ik i  kabi  bo'ladi.
F i r m a —  inglizcha  (firm,  firm ’s  tr a d e   nam e)  so'z laridan  olinqan 
bo'lib,  tijorat.  m aq sad larin i  k o 'zlo v ch i  k orxona,  k o m p an iy a  va  b o sh q a  
xo'jalik  tashkiloti  d e g a n   m a 'n o n i  anglatadi.
X u su siy   fir m a la r -  ayrim   s h ax slarg a  va  oilalarga  qarashli 
bo'lib,  indvidual  x u su siy   m u lk   hisoblanadi.
D avlat  k o r x o n a la ri—  d a v la t  mulki  b o 'lg a n   va  u n in g   nazorati 
ostida  b o 'lg a n   k o rx o n alar
92

Aralash  k orx o n a la r—  turli  m ulk  sh a k lla n g a   taalluqli  firmalar 
bo'lib,  xususiy,  davlat  va  jamoa  m ulkining  aralash  m ablag'lari  asosida 
tashkil  etiladi.
M arketing  (inglizcha — 
m arketing)—
  aniq  iste'm olchilarning 
talab  (ehtiyoj)larini  imkoni  boricha  to'laroq  q o n d irish g a  qaratilgan  va 
sliu  a so s d a   yuqori  foyda  olishni  ko'z lagan,  firma  miqyosida  ishlab 
c hiqarish  va  sotishni  tashkil  etislmiiig  majm uali  tizimidir.
M enejm ent  firma  ishlab  chiqarish  faoliyatini  rejalashtirish, 
m e h n a t  jaray o n in i  tashkil  etish,  savdo — sotiq  ishlarini  yuritish, 
firm aning  iqtisodiy  salohiyatini  b o shqarish  kabilarni  o'z  ichiga  oladi.
M enejer  m alakali  b o sh q aru v ch i  bo'lib,  u  odam lar  harakatini  o'z 
in aq sad larig a  e rishishga  yo'naltiradi.  T adbirkor  aniq  bir  ishga  ega 
bo'lsa,  n ien ejer  esa,  xizm atchi  hisoblanadi.  Kichik  biznesda  bir  shaxs 
h am   tadbirkor,  m ulk  egasi  va  ham   m e n e je r  vazifalarini  birga  bajaracii.
B oshqaruv  vazifalari  bu  biror  o b y e k tg a   rahbarlik  qilish  uch u n  
zarur  b o 'lg a n   faoliyat  turi  d e b   tushuniladi.
TAKRORLASH  UCH UN  SAVOLLAR
1. 
Biznes  va  ta dbirkorlikning  farqi  nim ada?
2. 
T a d b irk o rlik n in g   q a n d a y   turlari  bor?
T a dbirkorlikning  q a n d a y   shakllarini  bilasiz?
4. 
F i r m a   n i m a ?
5. 
F irm alarning  ixtisoslasliuviga  qarab 
u n in g   q a n d a y   turlarini 
bilasiz?
6. 
O 'z b e k is to n d a   tadbirkorlik  va  uni  q o 'llab  —q u w a t l a s h   to'g 'risida 
q a n d a y   q o n u n la r   va  qarorlar  qab u l  qilingan?
7. 
O 'z b e k is to n d a   tadbirkorlik  faoliyati  q a n d a y   rivojlanmogda?
8. 
M a rk e tin g   nima?
9. 
M e n e j m e n t   nim a?
10.  M e n e je r   kim?

XI  Bob.  BOZOR  SHAROITIDA  ISH  HAQI  VA  BANDLIK 
MUAMMOLARI
1. 
Ish  h a q i  taq sim o t  m u n o s a b a tla r in in g   shakii  sifatida.  Ish  haqi 
turlari.
2. 
M e h n a t   bozorida  ra q o b a t  va  ish  haqi  to'lash.  O 'z b e k i s t o n d a  
b a n d lik   muam m osi,  ishsizlarni  ijtim oiy  him oyalash.
3. 
Hozirgi  d a v rd a   m e h n a t  m u n o s a b a tla r in in g   iq tiso d iy   m az m u n i  va 
k a s a b a   u y u sh m a la rin in g   roli.
1.  Ish  haqi  taq sim ot  m u n o sa b a tla rin in g   sh ak ii  sifatid a.  Ish  haqi 
turlari
Ish  h a q in in g   m azinunini  to 'q 'ri  tu s h u n ib   olish  u ch u n ,  eng 
a w a l o ,  
y a ratilg an   milliy 
m a h s u lo tn in g  
ta q sim lan ish  
tamoyillari 
to 'g 'r is id a  
t a s a w u r g a  
e g a  
bo 'lis h  
kerak. 
H o z irg a c h a  
ishlab 
c h iq a rilg a n   m ah su lo tn i  (tovar  va  xizmatlarni)  taq sim lash   tamoyillari 
b o 'y i c h a   turli  nazariyalar  mavjud.
.lumladan,  A.Smit  taq sim o tn i  a y irb o sh lash   m u n o sa b a tla ri  orqali 
k o 'rib   chiqdi.  U  m e h n a t  taqsim oti  va  in so n la rn in q   m e h n a t   nalijalarini 
a y irb o s h la s h g a   moyillik,  u m u m a n   o lg an d a,  y ara tilg a n   m ah su lo tn i 
pii  w a r d id a   o'zlaslitirishni  ham  o 'z   ic h ig a   oladi.
D .R ikardo 
ishlab 
c h iq a ris h n in g  
ijtimoiy  shaklini 
taqsim ot 
q o n u n la ri  orqali  a n iq la s h g a   h a ra k a t  qilgan. 
Demak, 
b u la rn in g  
g a ra s h la rid a   d a ro m a d   tu rlarin in g   u  yoki  bu  shaklini  a n iq lab   berish 
bilan 
bir 
q a to r d a  
m a n fa a tla rn in g  
ikkita 
asosiy 
tom oni 
ham  
ko 'rsatilad i. 
Taqsim ot, 
birnichidan, 
m a n fa a tla rn in g  
qaram a — 
qarshiligi, 
lk k in c h id a n   esa, 
m a n fa a tla rn in g   ham jihatligi  asosida 
bo'lishi  m u m k in .
Iqtisodiy 
n azariyaning 
hozirgi 
za m o n  
n am o y o n d a la ri 
g ara sh la rid a   h a m   taq sim o tn in g   u m u in iq tiso d iy   tam oyili  (qonuni) 
borligi 
q ay d  
etiladi. 
Amino  b u n d a   d a r o m a d ia r n in g  
tengsizligi 
m avjudligi 
inkor  etilm aydi  va  u n g a   sab ab   qilib  re su rslarn in g  
c h e k la n g a n lig i  va  ularning  no tek is  taqsim lanishi  ko'rsatiladi.
Barcha 
nazarry 
qurashlarni 
u m um lashtirsak, 
taqsim ot 
m u n o s a b a t l a n d a  
ishlab 
ch iq arish  
ishtirokchilarininq 
m anlaatlari 
ifodalanadi.
Ishchi  d aro m a d in in g   mohiyati  ish  h aq i  to 'la sh   q onuni,  ya'ni 
o b y e k tiv   iqtisodiy  b o g 'liq lik   ak s  e tg a n   ish  haqi  ish  k u c h in in g  
q iy m atlg a  yoki  b a h o sig a   ko  ra  aniqlanishi  bilan  ifodalanadi.  Bu  ish 
h a q in in g   miqdori,  ishchi  to m o n id a n   zaruriy  ish  v a q tid a   yaratilgan
q i y m a t   o ' l c h a n u y a   b o g ' l i q l i y i n i   b i l c hr a di .   A g a r d a   i s h c h m i n y   q i y m a t i  
k o ' l a r i l s a ,  
ish 
h a q i  
l i a i u  
o r t i s h i  
k e r a k  
v a  
a k s i n c h a .
94

M e h n a tk a s h la rn in g ,  har  qaysi  ish ch in in g   ish  haqi  m iqdori  ishlab 
chiqarishda,  bozorda,  ijtimoiy  m u n o sa b a tla r  sohasida  v u ju d g a  kelg an  
turli  xil  om illarga  b o g 'liq
U larning  ichida  eng  asosiysi  ishchi  kvichi  qiym atining  yuqori  va 
past  darajasi  bor.  Ishchining  sarf  etilgan  m e h n a t  layoqatini  tiklashga, 
u n in g   malakasirii  oshirishga,  oilasini  b o q ish g a   k e ta d ig a n   qiym at 
y ig 'in d is in in g   quyi  c h e g a ra si  bo'ladi.  Ko'p  davlatlarda  hozirgi  davrda 
past  m alakali  ishchi  va  xizm atchilar  hayot  faoliyatini  ta'm inlash 
u c h u n  
zarur  b o 'lg a n  
m a b la g ' 
m iqdori  k am b a g 'a llik   darajasini 
an iq la sh   uch u n , 
rasm iy  ravishda, 
tu rm u s h   kechirish  m inim um i 
hisoblab  c h iq ilm o q d a   va  s h u n g a   k o r a ,   ish  h a q in in g   en g   kam  
(minimal)  m iq d o ri  b elg ilab   qo'y ilm o q d a.
B elgilangan 
e n g  
k a m  
ish 
haqi 
m iqdori 
darajasi 
pulning 
qadrsizlanishi,  ishlab  ch iq arish   sa m aradorligining  o'sishi,  yetarli 
moliyaviy  m a b ia g 'la r   jam g 'arilish i  kabi  iqtisodiy  sharoitlarda  ko'rilishi 
m um kin.
Ishchi  ku ch i  q iy m a tin in g   chegarasi,  y ana  o 'sh a   rnam lakatda 
sh a k iia n g a n  
a n 'a n a v iy  
udum lar, 
ijtimoiy — m ad an iy  
ehtiyojlarni 
qon d irish   u c h u n   kerakli  m a b la g 'n i  h a m   o 'z   ichiga  oladi.
Yuqorida  ay tilg an   nazariy  fikrlar  va  am aliy  tajribalar  h am d a 
hozirgi  d a w   bozo r  iqtiso d iy o tig a  o 'tis h d a   m am lakatim izda  amalga 
osh irilay o tg an   iqtisodiy  islohotlar  talab If ."ini  hiso b g a  olib,  yaratilgan 
m ah su to tn i  taq sim lash n in g   asosiy  y o 'n ah sh larin i  q u y id a g ic h a   asoslash 
m um kin.
Urnum an 
o lganda, 
m ahsulotni, 
binobarin, 
daroinadlarni 
taqsim lash  h a m   doim   bir  xil  bo'lm ay,  balki  shu  d a v rd a   amal  qilib 
tu rg an  
iqtisodiy 
m u n o s a b a tla r 
tizimiga, 
jum ladan, 
mulkchilik 
m u n o s a b a tla rig a   bog'Ucj  bo'ladi.
Yaratilgan  ichki  milliy  m a h s u lo tn in g   utiing  ishlab  chiqaruvchilari 
o 'rta s id a  
m e h n a tn in g  
miqdori, 
sifati 
va 
u n u m d o rlig ig a 
qarab 
ta q s im la n a d ig a n   qismi  ish  haqi  deb  yuritiladi
Ish  h aq i  hozirgi 
d a v rd a   h a m m a   m am lakatlar  iqtisodiyotida 
m u h im   o'rin  tutadi.
Ish  haqi  ishchi  va  xizm atchilar  m e h n a tin in g   miqdori,  sifati  va 
u n u m d o rlig ig a   q a ra b   milliy  m a h s u io td a n   oladigan  uiushining  puidagi 
itodasidu
Ish  h aq in in g  shakllari  va  turlari.  Ishlab  c h iqarishning  texnik 
asoslari,  ishchilar  m e h n a tin in g   mazmuni,  ularga  bilim  berish  va. 
kasb -   korlik k a  o 'rg a tis h   borasidagi.  o 'zgarishlar  m unosabati  bilan  ish 
h a q i  shakli  va  tizimlari  h a m   v aq t  o'tishi  bilan  o'z garib  boradi.  Ish 
h a q in i  tashkil  etish d a  u n in g   ikkita  asosiy  shakli:  vaqt bay  va  ishbay 
shakllari  larcjI.i a a d i.
4 =.

V a q tb ay   ish  h a q i  x o d im n in g   malakasi,  m e h n a t n i n g   silati  va 
is h lag an   v a q tig a   q a r a b   t o 'l a n a d i g a n   ish  haqidir.  V a q t b a y   ish  haqi 
m iqdori  bajarilgan  ish  vaq ti  m iq d o rig a   k o 'ra   belg ilan ad i.  B u n d a   ish 
h a q i  o 'lc h a m i  bir  soat,  kun,  hafta  yoki  o y g a   h is o b la n a d i  va  is h la n g a n  
v a q tg a   ko'paytiriladi.
Ish b ay   ish  h a q i  is h c h in in g   ishlab  c h i q a r g a n   niulisulot  m iq d o ri 
y oki  b a ja rg a u   ishining  m iq d o r ig a   q a ra b   b e rila d ig a n   ish  haqidir. 
M a h s u lo t  birligi  u c h u n   r a ts e n k a   (to'lov),  tarif  s ta v k a s id a g i  h a q n i 
ishlab  ch iq a rish   m e 'y o r ig a   ta q s im la s h   yo'li  bilan  a n iq la n a d i.  H aq 
t o 'la s h   sh ak lla rin in g   a n iq   m e h n a t   sharoitlarini  h is o b g a   o la d ig a n  
turlari  ish  h a q i n i n g   tizimini  tash k il  qiladi.  ls h c h ila m in g   bir  q ism ig a  
t o 'g 'r i  ish b a y   tizimi  b o 'y i c h a   h a q   t o i a n a d i .   B u n d a   ishlab  c h iq a ris h  
m e'y ori  q a n d a y   d a r a j a d a   b o 'l i s h i d a n   q a t 'i y   nazar,  ish  h aq i  m a h s u lo t 
birligi  u c h u n   b e l g i l a n g a n   r a ts e n k a   b o 'y ic h a   to 'lan ad i.
Ish b ay  —m u k o f o t  tizimi  bir  q a n c h a   k o 'rs a tk ic h la r   u c h u n   m u k o fo t 
b e rish n i  n a z a rd a   tutadi.  lsiibay  progressive  h a q   to 'l a s h d a   is h c h in in g  
be.lgilab  q o 'y ilg a n   m e 'y o r   doirasida,  ishlab  c h i q a r g a n   m a h s u lo tig u  
u n in g   birligi  u c h u n   b e lg ila n g a n   r a t s e n k a   b o 'y i c h a   ish  h a q i  beriladi, 
me'yorclan  y u q o ris ig a   esa  o sh irilg a n   h a q   r a ts e n k a   b o 'y i c h a   to 'lan ad i. 
Ishbay  ish  haqi  tizim ida  y a k k a   ta rtib d a g i  ja m o a   va  ijara  p u d r a tid a  
q o 'lla n ila d ig a n   m e h n a t q a   h a q   to 'la s h   farqlanadi.  H ozirgi  d a v r d a   h a g  
to 'la s h n in g   ja m o a   s h a k h d a  
ish 
haqi 
b rigada, 
sex  v-' 
b o s h q a  
b o 'lin m a n in g   p iro v ard   m e h n a t   n atijalarig a  b o g 'liq   qilib  q o ’yiladi.
Ish ch ilarn in g   isli  h a q in i  tab aq alash tirish ,  e n g   avvalo,  d av la t  taril 
tizimi  y o r d a m id a   a m a lg a   oshiriladi.  Tarif  tizimi  m ajm u i  y o r d a m id a  
tarm o g lar  va  m a m la k a t  m in ta q a s i  bo 'y ich a, 
ular  icliida  ishlab 
ch iq arish   turlari, 
turli  loifad ag i  x o d im la r  m a la k a s i  va  m e h n a t  
s haroitlariga  q a r a b   ishchi  va  xi/.m atch ilarn in g   ish  hacji  darajasi 
tartibga  solib  turiladi.
Tarif 
tizimi, 
tarif 
m a la k a si 
s p ra v o c h n ik la rin i 
ish 
h a q ig a  
q o 's h im c h a   har  xil  koeffifsientlarini  o 'z   ic h ig a   oladi.  Tarif — in a la k a  
sprav o ch n ik lari  ayrim   k a sb la r  va  m e h n a t   tu rla rin in g   batafsil  tarifi,  u 
yoki 
b u  
a n iq  
ishni 
bajai u v c h in in g  
bilim  
v a  
k o 'n i k m a la r ig a  
q o 'y ila d ig a n   ta la b la rd a n   ib o rat  bo'ladi,  s h u u in g d e k ,  u n d a   bu  ishni 
tariflash 
u c h u n  
q o 'y ila d ig a n  
i a z i ) a d i a r  
ham  
k o ’rsatiladi. 
'la iit 
s e tk a s id a   ular  b irin c h i  razryadli  ish c h iq a   h a q   to 'la sh   bilan  k e y m g i 
razryadli 
ishchilar 
m e h n a t g a  
h a q  
to 'la s h n in g  
o 'z a r o  
n is b a tin i 
k o 'r s a ta d i  (birinchi  r a z ry a d n in g   tarif  koeffitsienti  h a m m a   vac(t  birga 
teng).
Tarif  stavkalari 
tegishli 
ra z ry a d g a  
e g a   b o 'l g a n  
is h c h in in g  
m e h n a tig a   t o 'l a n a d i g a n   h a q   m iq d o rin i  belgilab  beradi.
M e h n a t   q i l i s h   s ha r o i t . i   o g ' i r   v a   z a i a r l i   b o ' l g a n   i s h c h i l a r g a   tar i f 
s f a v k a s i g a   q o ' s h i m c h a   h a q l a i   b e l g i l a n a d i .   T a i i l   s t a v k a l a r i g a   u s t u m a l a r

slm kiidagi  h a q  
(razryadlar  b o 'y ic h a   farqlantirilgan)  professional 
m a h o ra t  bilan  belgilanadi.
Bozor 
iq tiso d iy o tig a 
o'tish 
sharoitida 
ish 
haqi 
to'lash 
rnim osabatlarini 
rivojlantirish 
va 
takom illashtirish 
en g  
muhim  
a h a m iy a tg a   egadir.  Hozirgi  d a v rd a   O 'z b e k is to n   iqtisodiyotida  agrar 
s o h a n in g  
a h a m iy a ti 
u stu v o r  yo'n alish 
bo'lib  h a m m a   sohalarni 
rivojlantirish,  ayniqsa,  p ax ta c h ilik n i  rivojlantirish  zarur,  shu  bilan 
birga,  ja h o n   bo zo rid a  x arid o rg ir  navlarni,  tolalajni  yetkazib  berishni 
taq o zo   e tm o q d a .
Ish  h a q i  va  ta q s im o t  rnim osabatlarini  oqilona  hal  etish  b o rg an  
sari  jam iyat  m an faatlarin i  u y g 'u n la s h tiris h   omili  bo'lib  xizmat  qiladi. 
Bu  holat  ijtimoiy  ishlab  ch iq arish   sam aradorligini  oshirishga,  aholi 
tu rm u sh   d araja sin in g   o 'sis h ig a   ijobiy  ta'sirini  ko'rsatadi.
2.  M ehnat  bozorida  raqobat  va  ish   haqi  to'lash .  O 'zbekistonda 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   24


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling