J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet5/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
#21336
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   38

47

—  Bu  m ushkulroqqa  o ‘xshaydi-ku?  —  ikkilanib- 
roq  dedi  y ig itla rd a n   biri.
— 
H aq q im izn i 
b e rm a sa , 
qo ‘r g ‘on ig a 
o‘t 
qo‘yam iz,  —  dedi boshini  so lin tirib   o 'tirg a n   boshqa 
b ir  yig it.
—  E rtalab   nam ozi  bom doddan  so ‘ng  D ahbedga 
boram iz,  —  m aslah at  berdi  Namoz,  —  qozi  kalon 
Shodixonto‘ra  h u zu rid a  ham m a  gapni  ochiqchasiga 
gaplasham iz.  E ndi  ta rq a lin g la r.
Bu  oqshom  N am ozning  h a ra k a tla ri  keskin , 
so ‘zlari  qisqa,  qo‘r g ‘oshindek  og ‘ir   edi.  B iron 
qaro rg a  kelganda  u  odatda  ana  sh u n d ay   kam gap 
bo‘lib  qolardi.  U ning  bu  fe ’lidan  xab ard o r  bo ‘lgan 
h a m y u rtla ri  b irin -k etin   chiqib  k eta  boshladilar. 
N am ozning  o‘zi  m iltillab  yonayotgan  olov  yonida 
uzoq  o ‘tirib   qoldi.  Jiy a n la ri  botinib  yoniga  ke- 
lisholm asdi.  Opasi  U lu g ‘oy  tovoqda  b ir  k a fg ir  osh 
k eltirib   qo‘ydi.  0 ‘zi  ham   yoniga  cho‘kib,  choy 
quyib  berib  tu rd i.  R o‘za  h ay iti  o‘tish i  bilan  u 
pahlavon  uk asin i  —  ham   ota,  ham   ona  o‘rn id a   qol­
gan  yakka-yolg‘izini  u y la n tirib   qo‘ymoqchi  edi. 
Ham m a  um id lari  H am dam boy  berad ig an   uch  yuz 
ta n g ad a   edi.  Y arm ini  to ‘yga  x a rjla b ,  yarm in i 
ro ‘zg ‘orga  sarflab ,  qishdan  ham   omon-eson  chiqib 
olamiz  deb  y u rishg an di.  Endi  nim a  bo‘ladi?  Bordi- 
yu,  o ta la ri  tuzalm asa-chi?  Voy  xudoyim ...
—  K irib  yot  endi?  —  m ehr  to ‘la  b ir  ovoz  bilan 
dedi  U lu g ‘oy.
—  U xlagim   yo‘q,  —  deb  qo‘ydi  Namoz.
0 ‘t   m iltilla b   y o n ar,  ch o rd an a  q u rib   olgan 
Namoz  boshini  quyi  solib  o 'tirg a n c h a   o ‘y  su ra r, 
o ‘y larin in g   to ‘xtam i  yo‘q,  keti  ko‘rinm asd i.  Bir 
m ahal  «Namoz  aka»,  degan  nozikkina  ovoz  chalin- 
di  un ing   qu lo g'ig a,  y u rag i  hap riq ib   ketganday 
bo‘ldi.  Bu  —  N asiba.  N am ozning  su y u k lisi...
—  Beri  kel!  —  dedi  Namoz  o‘rn id a n   tu ray o tib .
—  0 ‘zingiz  bora  qoling,  —  shu n d ay   deb  N asiba 
hovli  orqali  boqqa  kiyikdek  yengil  sak rab   o‘tib  
k etd i...
Bog*  etagida,  ja r  yoqasida  u la rn in g   uchrashib 
tu ra d ig a n ,  ik ki  oshiqni  odam dan  pana  qiladigan
48

m anzilgohlari  bor.  U nashib  qo‘yilgach,  u rf-o d at 
oshkor u ch ra sh u v la rin i taq iq lag an lig i  sababli,  goho 
tu n d a ,  goho  kun d u z  m ana  shu  y erda  diydor 
k o 'rish a d ila r.  S h irin -sh irin   o rz u la r  o g 'u sh id a  m ast 
bo ‘lib,  yulduz  to ‘la  osm onga,  yakka  suzgan  to ‘lin 
oyga,  tu m an   qoplagan  cho‘llarg a  nigoh  tashlab, 
b ir-b irla rin in g   pinjig a  k irib ,  soatlab  unsiz  xayol 
su ra d i  u la r...
Qiziq ekan b u  dunyo,  goh g ‘am gin,  goho shodlik- 
ka  limmo-lim   to ‘la  ekan  bu  dunyo.  K o‘n g illarn in g  
tash v ish id an ,  d illarn in g  in tilish id a n  ta sh k il bo‘lgan 
ekan bu  dunyo.  N asiba  Namozga  ko‘ngil  qo‘yganda 
o‘n  ik k i  yoshli  qizaloq  edi  hali.  Ivanboyning  xiz- 
m atid a  y u rg a n   kezlari  Namoz  opasini  ko‘rg an i  tez- 
tez  kelib  tu r a r ,  jiy a n la ri  q a to ri  N asibani  ham  
koly ask ag a  m in d irib ,  qish lo q   a y la n tir a r ,  say r- 
tom osha  q ild ira r  edi.  N asiba  goh  loy  kechib,  goho 
tu p ro q   c h a n g itib   o ‘g ‘il  bo lalar  q a to ri  kolyaska 
o rtid an   y u g u rib ,  h o ‘v   n arid ag i  D evtepagacha  kuza- 
tib   b o rar,  tep alik k a  chiqib,  Namoz  ko‘zdan  yo‘q 
bo‘lib  ketg u n ch a  qo‘lin i  s ilk ita r,  goho  sababini  o‘zi 
ham   sezm ay  ch in q irib   y ig ‘lab  qo lar  edi.  K alta 
sochlariga  oq  p ax tad an   chiroyli  jam alak  taqqan,  oq 
lo‘ppi y u zlarig a chang qo‘n gan,  tizzasigacha tu p ro q  
kechib  yug u rg ilab   kelayotgan  bu  qizaloqning  qalbi- 
da ne kechayotganini hali Namoz bilm as edi.  Nasiba 
un g a  atab   chekkalariga  ran g o -ran g   ipaklard an   sho- 
k ila la r  to ‘qib,  r o ‘m o lch alar  tik a r ,  q iy iq c h a lar 
b ich ar,  tu n la ri  uyquga  k etish   oldidan  «Xudoyo 
Namoz  akam ni  o ‘zing  panohingda  asrag in » ,  deb 
du o lar q ilar edi. M u rg ‘ak qalbida tu g ‘ilib, kun sayin 
o ro m in i 
o ‘g ‘irla b  
b o ra y o tg a n  
bu 
tu y g ‘u la r 
qanaqaligiga  goho  o‘zi  ham   tu sh u n m asd i.  Namoz- 
dek  pahlavon,  sofdil-u  m ehribon  akasi  bo‘lishini 
orzu q ila rm id i...  A na shunday b ir kish i u n ik i,  faq at 
u n ik i bo ‘lish in i  ista rm id i  yoki  Namozdek  el  suygan 
b ir y ig it  g ‘arib  o ilalarin in g  p u sh ti panohi bo‘lishini 
xohlarm idi,  yoki  ham m asi  ham   qo‘shilib  ketganm i- 
di, — ishqilib Namoz keldi deb esh itsa, yuvib tu rg a n  
qozonini,  tuyib  tu rg a n   sholisini  shundoq  qoldirib 
ko‘chaga y u g u rad i u.
49

Y illar  o‘tib ,  Namoz  U lu g ‘oy  opasinikiga  butu n - 
lay  ko‘chib  keldi.  Bu  paytda  N asibaning  bo‘yi 
cho‘zilib,  yonoqlari  anor  donasidek  qizil  to rtib , 
su tg a  chayib  olgandek  oppoq  yuziga  zeb  berib  t u r ­
gan  qoraqiyg‘och  qo sh lari  quyuqlashib,  shahlo 
ko‘zlariga  n u r  to ‘lib,  Jarq ish lo q n in g   eng  go ‘zal 
qizlaridan  bo‘lib  yetish g an d i.  Sovchi  u stig a   sovchi 
kelar,  qizim   hali yosh,  boz  u stig a  qo‘lim   ham   k alta, 
deb  Javlonqul  u la rn i  q a y ta ra r  edi.
B ir  ku n i  Jav lo n q u l  N am ozni  h ash arg a  ta k lif 
qilib  qoldi,  Qiyot  a rig ‘in in g   quyi  tom onlariga  sholi 
o‘tag an i  borishdi.  T ushlikka  N asiba  b ir  chelak 
qatiqli  ug ra  olib  bordi.  Qiz  zarang  kosada  ovqat 
u zata  tu rib ,  Namozga  sh u n d ay  b ir  o ‘tli  nigoh  tash- 
ladiki,  y ig it  dovdirab  andak  boTm asa  qo‘lidagi 
kosani  tash lab yuborayozdi.  Namoz b ir ozdan  so‘ng 
o‘sha  nigohdan  um idvor  bo‘lib  yana  boqdi.  Yo‘q, 
qiz  endi  beparvo  edi,  qaram adi.  E rtasig a  ham , 
indin isig a  ham   o ‘sha  v u ju d in i  lovillatib  kuy d irg an  
o‘tli  nigohini  topa  olmadi.
Y ig itn in g   qalbiga  cho‘g ‘  tu sh g an   edi,  ishq 
cho‘g ‘i  tu sh ib ,  v u ju d in i  lovillatib kuydirm oqda edi. 
Qishga  borguncha  Namoz  adoyi  tam om   boTdi. 
O rtiq  to q at  qilolm asligiga  ko‘zi  yetib  qoldi  uning. 
B ir  ku n i  telbalardek  poyma-poy  qadam   tashlab, 
Jav lo nq u ln in g   hovlisiga  kirib  bordi-yu,  o‘g ‘ird a 
sholi  tuy ay o tgan   N asibaga  ko‘zi  tu sh ib ,  taqqa 
to ‘xtadi.
—  K elavering,  Namoz  aka!
—  U ylaringda  kim  bor?  —  qizarib  so‘rad i 
Namoz.
—  Y olg‘izm an,  —  chiroyli  boshini  yerga  egdi 
qiz.
—  Sholingni  tu y ish ib   beraym i?
—  Qo‘sh n ila r  ko‘rsa   u y at  qilishadi!
—  Nasiba,  men  senga sovchi q o 'y am an ...  —  dedi 
tom dan  ta ra sh a   tush g an d ek   qilib  Namoz.
Qiz  allaqanday  b ir  kuch  t a ’sirid a  chayqalib  ket- 
gandek  sezdi  o‘zini,  o‘g ‘irn in g   sopiga  boshini 
qo‘yib,  qiyo  boqdi-da:
—  Ho,  otam nin g   sizga  tu sh ib   qolgan  qizi
50

borakanda,  —  nozli,  istehzoli b ir ohangda  dedi  qiz. 
Shunday  dedi-yu,  «Nega  bunday  dedim ,  nega 
qo‘pollik  qildim ,  a x ir bu  seh rli  so‘zni b ir  necha  yil- 
dan  buyon  k u tayo tg an   edim -ku...»  deya  o‘zini-o‘zi 
koyidi.
—  Men  otangga  o ‘g ‘il  bo'lam an,  —  negadir 
o ‘zining  ovozidan  o ‘zi  uyalib  ketdi  Namoz.
—  O tam ga  o ‘g ‘il  bo‘lam an  deg an lar  sonm ingta.
Namoz  dovdirab  qoldi.  U  «bir  og‘iz  so‘z  bilan
ham m asini  hal  qilam an»  deb  o ‘zini-o‘zi  ish o n tirib  
y u rg an   edi.  Endi  nim a  qildi?  Nima  qilsa  bu  b axt 
qushi  boshiga  qo‘narkin?
—  Nasiba!  —  d ard li  ham   m ungli  b ir  sado  otilib 
chiqdi  u n in g   qalbidan.
—  Namoz  aka!  —  shahlo  k o ‘zlarid a  m iltillab 
yosh  tom ch ilari  ko ‘rin d i  qizning.
—  Rozim isan?
—  M aylingiz...  qiz  k a ftla ri  bilan  lovillab  yona- 
yotgan  y u zlarin i  b erk itib ,  chopqillagancha  ichkari 
k irib   ketdi.
Namoz  k a tta   gavdasiga  hech  yarashm aydigan 
h a ra k a tla r qilib,  sak rab ,  ir g ‘ishlab  uy larig a  qaytdi. 
U lu g ‘oy  opasi  ta n d ird a n   non  uzayotgan  ekan.  Uni 
d a st  k o ‘ta rib   olib,  u c h -to ‘r t   a y la n tirib   y erg a 
qo‘ydi-da:
—  Opajon,  bug u n   sovchilikka  kirasiz!  —  dedi 
quvonchdan  y u zlari  lov-lov  yonib.
—  Xudoyo  b a x tin g   ochilgan  b o isin !  —  entikib 
k etd i  U lu g ‘oy...
Shundan  buyon  u la r  bu  ja rlik   yonida  bot-bot 
uch rash ib   tu ra d ila r.  Jim g in a   o ‘tirib ,  sh irin -sh irin  
xayollar  g a sh tin i  su ra d ilar.  B ugun  ham   shunday 
bo‘ldi.  Namoz  to ‘shagan  guppi  chopon  u stid a   go‘yo 
gaplashgani  gap lari,  dard lash g an i  h a sra tla ri  tug ab  
qolgandek soyning b ir m arom da shovullashiga quloq 
solib,  unsiz  o‘tirish ib d i.  Q ishloqning  shundoqqina 
te p a s id a   t o ‘lin   oy  suzm oqda.  Ip ak d ek   m ayin, 
kum ush  n u rla r  sochib,  borliqqa  ilohiy  tu s   bag‘ish- 
la y a p ti  u .  O lis-olislardagi  q am ish zo rlar  o rasid a 
tu lk i  chaqaloqdek  «inga»lab  qo'yadi.  Q ayerdadir 
kakillab o‘rd ak   sayray d i,  goho  tep ad an   qashqaldoq-
51

la r  a rg ‘am chi  to rtib   uchib  o‘ta d i,  soydagi  suv  o ‘z 
tilid a  allaqanday  qo‘sh iq la r  ay tib,  kuy  kuylaydi. 
H o‘v narid ag i yong‘oq shoxiga in q u rg an  qush:
—  Kak-ku!  Kak-ku!  Kak-ku!  —  deb  haligacha 
u y g ‘oq  o ‘tirg a n   oshiqlarni  uyqu  orom iga  chorla- 
gandek  bo'ladi.
—  Namoz  aka,  sh u n i  yeb  oling!  —  sh iv irlay d i 
qiz.
—  N im a  o‘zi  bu?  —  so‘ray d i  y ig it.
—  K adi  bichak.  0 ‘zim  yopuvdim .
—  Obbo  sen-ey!
—  Yoqdimi  sizga?
—  Judayam !
—  Namoz  aka,  bilib  qo‘ying,  siz  bo‘sh  kelsan- 
giz,  o‘zim  borib  o ‘ch  olaman.
—  Obbo,  Barchinim-ey!
—  Xudo  haqqi,  ro st  aytayapm an.
—  Sabr  qil,  jonim ,  Namoz  ak an g   tir ik   hali.
—  Lekin,  o ‘zingizga  eh tiy o t  bo ‘ling.
—  X udo  xohlasa,  ham m asi  joyida  bo‘ladi,  tu r  
endi  ketaylik.
V I I   b  o b
QOZI  K A L O N   SH O D IX O N   TO'RA
R u s   m a’m u riy atin in g   1867-yilda  chop  etilgan  
«T urkiston  o ‘lkasini  boshqarish  haqida  vaq tin ch a 
qo‘llanma»  nom li  risolasid a  y erli  xalqning  haq- 
h u q u q la rin i  him oya  e tis h d a   qozilik   k a tta   rol 
o ‘ynashi  haqida  alohida  qayd  qilib  o‘tilg a n .  Shu 
qo‘llanm aga  asosan  ah o li  soni  va  m ay d o n in ing  
k atta-k ich ik lig ig a  qarab  b a ’zan  b ir,  b a ’zan  ikki- 
u ch  b o ‘lisg a  b ir  qozi  ta y in la n g a n .  M asalan, 
Sam arqand  uyezdida  aholisi  ko ‘p,  m aydoni  ham  
k a tta   bo‘lganligi  sababli  o ‘ttiz   uch  qozilik  idorasi 
t a ’sis  etilg an .  K a ttaq o ‘r g ‘on  hokim ligida  esa  bor- 
yo‘g ‘i  o 'n ta g in a   qozilik  ish  k o ‘r a r   edi.  T urkisto n
52

o‘lkasi  R ossiyaga  qo‘shilg u n g a  qad ar  qozilar  odat- 
da 
xon  va  b e k la r  to m o n id a n   ta y in la n a rd i. 
T ayinlanish  oldidan  shu  xon  yoki  beklik  qoshida 
ta sh k il  e tilg a n   kom issiyaga  s h a ria t  ilm idan,  fiqh- 
dan  im tih o n   to p sh ira r  edilar.  Q ozilarni  bekor  qi- 
lish   ham   shu  xon-u  b ek lar  izm ida  edi.  Qozilarga 
cheklanm agan  h u q u q lar  b erilard i.  E r-u  x otin  jan- 
ja li,  q o ‘y d i-c h iq d id a n   to r tib   k a tta - k a tta   jin o iy  
ish la rg a c h a   sh u la rn in g   o‘zi  k o ‘rib   c h iq ar,  ayt- 
gan i-ay tg an ,  degani-degan  edi.
Yangi  qo'llanm a  qozilar  huq u q in i  birm uncha 
cheklab,  fu q aro n in g   im tiyozini  birm u n ch a  yuqori 
ko ‘ta rib   qo‘ydi.  Qo‘llanm aga  asosan  qozilar  endi 
xalq  tom onidan  m a’lum   b ir  m uddatga  saylanadi, 
m a’lum   b ir  m u d d atd a  hisob  berib  tu ra d i.  Bo‘lis 
qozilari  m ing  tan g ag ach a,  qozilar  kengashi  o‘n 
m ing  tang ag ach a  bo‘lgan  d a ’vo larn i,  m ulk  janjal- 
la rin i  ko‘rib   chiqish  va  hukm   ch iq arish g a  haqli. 
Q im m ati o ‘n  m ing  tan g ad an  yuqori  tu ra d ig a n   mulk 
ja n ja lla ri,  qotillik ,  qiz  o‘g ‘irlash ,  bachchabozlik 
s in g a ri  jin o y a tla r  ru s   s u d y a la ri  —  m irovoy 
su d y alar  tom onidan  ko‘rilad i.
Q ozilar  u stid a n   tu sh g an   sh ik o y atlar  ham   shu 
m irovoy  s u d y a la r  to m o n id a n   q a ra b   c h iq ilad i. 
Qo‘lla n m a n in g   t a ’k id la sh ich a ,  tu m a n   b irlig ig a  
qarab  h a r  uch  qozidan  b ir  qozikalon  —  k a tta   qozi 
deb  atalib ,  u n in g   huquqi  qozilar  kengashi  biron 
m asalani  k o ‘rib   chiqayotganda  shu  kengashga  rais- 
lik  qilishdan  ib o rat  bo‘ladi.
D ahbedlik  Shodixon  to ‘ra   uch  saylovdan  buyon 
qozi  kalon  bo‘lib  saylanib  k elad ilar.  Y oshlari  qirq 
b esh lard a bo ‘lishiga  qaram ay behad  sem irib,  qorin- 
la ri  naq  b ir  arav a  bo ‘lib  ketg an .  O tga  m ina  olmas, 
sh u   bois  k o ‘p in c h a   k o ly ask ad a  y u r a r   e d ila r. 
B oshlarida  savatdek  oq  salla,  eg n ilarid a  m alla  cho­
pon,  y iltiro q   m oylar  su rtilg a n   qop-qora  soqollari 
ko ‘k silarig a  tu sh ib ,  to ‘ram n i  yana  ham   basavlat 
qilib  ko‘rs a ta r  edi.  To‘ram   xiyla  bilim don,  fo rsiy 
va  arabiy   tilla rd a   e rk in   so ‘zlay  olguchi,  ko‘n g illari 
sh e ’riy a tg a   moyil  b ir  kim sa  ed ilar.  She’r  mashq 
qilib,  bayozlar  ham   tu z g an   deyishadi.  0 ‘ta   mulo-
53

hazakor,  h a r  b ir  narsad an   shubhaga  tu sh u v ch i 
bo‘lgan lari  sababli  hech  qachon  keskin,  dadil  fik r 
bayon  qilm as,  huk m lari  ham   ko ‘pincha  m ujm al, 
lanj  bo‘lardi.
P o ra  o lish n i  ju d a   yax sh i  k o ‘ra rd ila r.  D a’- 
vogardan  ham ,  javobgardan  ham   b ir  xilda  tam a 
q ilard ilar;  ammo  u n isin in g   ham ,  b u n isin in g   ham 
ish in i b itirm ay  oylab paysalga solib y u ra v e rard ila r. 
T abiatan  qo‘rqoq  bo‘lg an lari  bois  avom  o‘rta sid a  
adolatsiz  deb  nom  chiqarm oqdan  eh tiy o t  bo‘lardi- 
lar.  Qozilik  lavozim i  m aish at  qilm oq  va  boy-u 
b a d a v la t  y a sh a m o q la rin in g   b ird a n -b ir  m anb ai 
ekanligiga  fah m lari  yetgan id an   eh tiy o tsiz  qadam 
tash lab ,  biron  hokim   yoki  to ‘ra n i  nogahoniy  ran- 
jitib   qo‘yib,  lavozim dan  m ahrum   bo ‘lib  qolmasam, 
deya  ham isha  vahim aga  tu sh ib ,  y u rg an   y o 'lla rid a  
ham   «Lo-iloha  illoblohu  va  allohuakbar,  lo  havla 
v a lo q u w a ta   illo  billo  al-A liyul-azim ...»  deb  kalim a 
o‘girib   y u ra r  edilar.
To‘ram n in g   te rila ri  ichiga  bam isoli  uch  odam 
bekingandek  edi:  b iri  ochko‘z  porax o ‘r-u   badnafs 
m aish atp arast;  ikk in ch isi  qo‘rqoq  v a  pism iq  shub- 
hachi;  uchinchisi  ilm li,  rah m d il,  xudojo‘y  edi. 
U chovlari  goho  galm a-galdan,  goho  b ir  v aqtda 
talash ib   ish la r  edi.  Ammo,  xudoyi  taolo  Shodixon 
to ‘ram ga  yaxshi  ish ta h a,  to sh n i  ham   yesa  hazm  
qila  oladigan  k a tta   oshqozon  a to  qilgan  edikim  
tu n - u   kun  y aratg an g a  sh u k ro n a lar  ay tib   ovqatdan 
bosh  ко‘ta r  mas  ed ila r...
Qozixona  hovlisiga  Namoz  boshliq  d a ’v o g arlar 
kirib  kelishganda  qozi  kalon  xona  to ‘rid a   to ‘shal- 
gan  yum shoq  ko‘rpachada  chordana  qu rib ,  baquv- 
v a t  tiz z ala ri u stig a  q o rin lari,  q o rin lari u stig a  bosh- 
larin i  so lin tirib   o‘y  su rib   o 'tirg a n   edilar.
Boyning  qo‘r g ‘onida  bo‘lib  o‘tg an   hangom alar- 
n ing  barch asin i  ta fsilo tla rig a ch a   kecha  oqshomda- 
yoq  e sh itib ,  o‘z la ric h a   m a z lu m la rg a   a ch in ib , 
H am dam boyga  la ’n a tla r  o‘qib  o‘tirg a n   ed ila r. 
Sababkim,  boydan sichqon  m ushukdan qo‘rqqandek 
qo‘rq ar,  duch  kelib  qolganlarida  oyoqlaridan  dar- 
mon  ketib,  d a g ‘-dag‘  q a ltira sh g a   tu s h a r  ed ilar.
54

K ech ag i  ja n ja ld a   B oybuva  no h aq   e k a n lig in i 
Shodixon  to ‘ram   aniq -rav sh an   bilib  tu rs a la r  ham, 
qanday  qilib  ham   boyni  tin ch itsam -u ,  ham   avom- 
n in g   d ard ig a  m alham   qo‘ysam  deb,  yo‘l  a x ta rib   o ‘y 
surm oqda  ed ilar.  0 ‘y lari  o xiriga  yetgancha  yo‘q 
edi.
—  To‘ram ,  arzg o ‘y la r  keld ilar,  —  oyoq  uchida 
kirib   xab ar  berdi  M irza  Qobil.
—  Ha,  darvoqe,  —  sekin  boshlarini  ko‘ta rd ila r 
qozi  kalon,  —  qayerdan  kelibdilar?
—  B oybuvam ning  qo‘r g ‘onida  bo‘lib  o‘tg an   jan- 
jal  xu su sid a  kelibdilar.
—  Ijo zat  berin g,  k ira  b ersin lar.
Qozixona  o ‘n  y e tti  bolorli,  eniga  qaraganda 
bo‘yi xiyla cho'ziq b ir  uy bo‘lib,  qoq yarm idan  ikki- 
ga  bo‘lingan.  B ir  qism i  yerdan  yarim   gazcha 
k o ‘ta rilib ,  ip ak   g ila m la r,  a tla s   ko‘rp a c h a la r 
to ‘sh alg an ,  d asta-d asta  parq-u  bo lish lar  qo‘yilgan. 
Qozi  kalonga  xos  joy  qilib  berilgan.  X onaning 
k irav erish d ag i  boshqa  bo‘lagi  esa  p ast,  zaxroq, 
pishiq  g ‘ish t  te rilg a n ,  siy rak   poxol  yozilib,  sholcha 
tash lan g an .  A rzg o ‘y la r  b irin -k etin   kirib,  taom ilga 
ko‘ra   cho‘kka  tu sh ib ,  qo‘lla rin i  tiz z ala ri  u stig a 
qo‘yib,  jim   bo‘ldilar.
Qozi  kalon  bo sh larin i  ko‘ta rib   M irza  Qobildan:
—  A rzg o ‘y lar  poshsholik  xazinasiga  jarim a 
p u lin i  darom ad  q ildilarm i?  —  deb  so‘ra d ila r.
—  Yo‘q,  ta q sir.
—  D arom ad  q ilsin lar,  —  shunday deb qozi kalon 
paypaslanib  to ‘shak  u stid a   yotgan  k ark   suyagidan 
chiroyli  ishlangan  h a r  donasi  kichikroq yong‘oqcha 
k e la d ig a n   ta sb e h n i  olib,  o ‘g iris h g a   m a sh g ‘ul 
bo ‘ld ilar.  «Xudo  q a rg ‘agan  boy,  —  fik rid an   o ‘ta  
boshladi  u   kish in in g ,  —  iloyo  t a ’zirin g n i  Olio  taol- 
loning  o‘zi  bersin!  Bu  m azlum larga  osonmi.  Bola- 
chaqasi,  qo‘l  uchida  yurg izib   tu rg a n   ro ‘zg‘o ri  bor 
u la rn in g .  Lekin,  m enga  ham   oson  em asdur,  ham- 
m asidan  qiyini  m enga...  Ey,  p arv ard ig o ri  olam ,  bu 
g ‘a lv alard a n   ham   eson-om on  chiqib  olishim ga 
o ‘zing  m adad  ber,  o ‘zing  yo‘l  k o ‘rsa t...»
A rzg o‘y lar arz boshlash oldidan bunaqangi k a tta
55

to ‘lov to ‘lan ish in i bilishm as  ekan,  ko‘p lari chaqasiz 
kelibdi.  S u rish a-su rish a  aran g   q irq   ta n g a   jam ladi- 
lar.  E rtag a  yana  qirq   ta n g a   k e ltirish g a   so‘z  berib 
kirim lar d a fta rig a  ham m alari barm oq bosdilar.
—  X o‘sh,  m usulm onlar,  sizlarg a  ne  ozor  yet- 
di? —  ham m a  gapni  bilib  tu rs a la r  ham   hech  n arsa 
bilm agandek  so‘z  boshladilar  Shodixon  to ‘ram .
—  Biz  ikki  vajdan  arz  qilu rm iz,  —  dedi  o‘klon- 
lik  U sta  Kamol.
—  Indoollo  arzin g iz  inobatga  o‘tgay.
U sta  Kamol  davom  etdi:
—  H am m am izning  nom im izdan  N am ozboyni 
vakil  qildik.
Namoz  o ‘rn id an   tu rib ,  qo‘lin i  ko‘ksiga  qo‘yib, 
jim   tu rd i.
—  Ism ingiz?  —  erkalovchi  b ir  ohangda  so‘rad i 
Qozi  kalon.
—  Namozboy.
—  O tangizning  ismi?
—  P irim q u l.
—  Qaysi  qishloq  fuqarosisiz?
—  Jarqishloqdanm an.
—  Y oshingiz?
—  Y igirm a  to ‘rtd a .
—  Ilm -u  savodingiz  borm i?
—  R uscha  o‘qurm an  va  ozroq  yozurm an  ham.
—   А ? !
—  Shundoq,  taqsir!
—  B arakallo,  bo‘tam ,  inshoolloh  kam   bo‘lma- 
gaysiz.  M usurm onm isiz?
—  Alham dulillo!  —  qo‘lin i  k o 'k sig a   qo‘yib  xiyol 
t a ‘zim  qildi  Namoz.
—  B undan  b u ru n   ham   v ak o latlik ka  o ‘tganm i- 
siz?
—  0 ‘tg anm an,  taq sir.
—  Qani,  bayon  qiling-chi.
—  Sam arqandda  ikkinchi  u ch astk a  m irovoy 
sudyasi  K ozlovskiy  jan o b lari  h u zu rid a  b ir  fu rs a t 
tilm och  bo'lib  xizm at  qilganm an.
—   А ? !
—  Shundoq,  ta q sir.
56

—  B arakallo,  bo ‘tam ,  barakallo!  Inshoollo,  bu 
vak o latin g izd a  ham  haq  joyiga  q aro r  topgay,  bar- 
cha  d a ’vo lar  haq iq at  bo‘lg ‘ay.
Namoz  bo ‘lib  o‘tm ish   voqealarni  bayon  qilishga 
tu s h d i.  K uyib-yonib  isb o t-u   g u v o h la ri  bilan  
so‘zladi.  Gap  o rasida  arzg o ‘y larn in g   o‘ziga  so ‘z 
b e rib ,  ta s d iq la tib   b o rd i.  M irza  Qobil  qam ish 
qalam ini  q itirla tib   shoshilib  yozar,  qozi  kalon 
berilib  tin g la r,  ahyon-ahyonda  k a tta   sallali  boshini 
chayqab:
—  Bay-bay,  bay!  —  deb  afsu s  b ild ira r  edilar.
N ihoyat  «tabarruk»  ul  zot  N am ozga  «joyingiz-
ga  o 'tirin g » ,  deb  am r  q ild ilar.  So‘ng  uvishgan 
oyoqlarini  uqalay-uqalay  o ‘rin la rid a n   tu ray o tib :
—  Ilgim dan  kelguncha,  zolim  tig ‘in  ushotib, 
m azlum   ja ro h a tig ‘a  intiqom   m alham in  qo‘ydim , 
degan  ek an lar  h a z ra ti  N avoiy,  —  deb  qo‘yd ilar.  — 
Inshooloh  biz  ham  intiqom   m alham ini  qo‘ygaym iz, 
shundaym i  Mirzo?
—  X uddi  shunday,  ta q sir,  —  shoshilib  dedi 
M irza  Qobil.
—  Endi  m u surm on lar,  peshin  nam ozini  o‘qib 
olsak   —  ta s h q a rig a   ch iq ay o tib ,  d e d ila r  qozi 
k alon,—  h aq iq atn in g   poyoniga  y etish n i  nam ozdan 
so ‘ng  davom  ettirg a y m iz .  M a’qulm i?
—  M a’qul  ta q sir,  —  deyishdi  d a ’v o g arlar.
T axm inan  ik k i  so atlard an   so‘ng   yana  shu  xona-
da  jam uljam   bo‘lib  h a r  kim   o‘z  o‘rn in i  egalladi. 
M irza  Qobil  k a tta   d a f ta r n i  o ch ay o tg an   edi, 
ta sh q a rid a n   ta s ir-tu s u r  ovozlar  esh itilib   qoldi. 
H am m a  ochiq  darich a  orqali  hovliga  bo‘y  cho‘zdi. 
Yo  rabbiy,  yo  navzambillo!  N im alar  bo‘ly apti  o ‘zi? 
Q ozixonaning  qo‘sh  tav aq ali  darvozasi  sharaqlab 
ochilib,  qo‘sh  ot  qo‘shilgan  kolyaska  shitob  bilan 
k irib   kela  boshladi.  K olyaskaning  orqa  oldida  o‘n 
chog‘li  nayzali  m iltiq   taqq an  ru s   a sk a ri,  sta rsh in a  
N ik itin   to ‘ra   qilich  y alan g ‘ochlab  olibdi.  K o‘z 
yum ib  ochguncha  hovlini  otliq   degani  bosib  ketdi. 
K olyaskadan  oldin  viqor  bilan  Hamdamboy,  keti- 
dan  Dahbed  bo‘lisin in g   hokim i  M irzo  H am id  tu sh a 
boshladi.  H okim ning  n a v k arlari,  g archi  yo‘lakda
Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling