O. K. Iminov iqtisod fanlari doktori, professor


Download 24 Kb.

bet3/34
Sana09.02.2017
Hajmi24 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   34

1.3.  Pulning  nazariyalari
XX 
asr  boshigacha  pullarning  iqtisodiy  nazariyasida  quyidagicha 
ikki  m asala:  1)  p u lla rn in g   kelib  ch iqish i  va  m o h iy ati  haqidagi  va
2)  pullarning  qiym ati  va  xarid  qilish  kuchi  haqidagi  masalalar  m ar­
kaziy  o ‘rin  egallab  kelgan.  Birinchi  masala  b o ‘yicha  siyosiy  iqtisodda 
ikki  y o ‘nalish  —  pullarning  metallistik  va  nominalistik  nazariyaiari 
am al  qilgan.
Pulning  metallistik  nazariyasi.  G 'a rb iy   Yevropada  b o sh la n g ic h  
kapital jam g ‘arish davrida savdo burjuaziyasining manfaatlarini obyektiv

aks  ettiradigan  pullarning  metallistik  nazariyasi  vujudga  keldi.  M etal- 
listik nazariya tarafdorlari —  U.  Stafford (1554— 1612), T.  M e n   (1571 — 
1641),  D.  N ors  (1641 — 1691)  va  boshqalar  —  tangalarning  ishdan 
chiqishiga  qarshi  bo‘lib,  m etallarning  barqaror  m u o m alad a  b o ‘lishini 
yoqlab chiqishdi.  U lam ing nazariyasi uchun davlatning boyligini pullar 
bilan,  pullarning  o ‘zini  esa  asl  metallar  bilan  bir  xil  deb  tushunish 
xarakterli  edi.  U lar  pullarning  mohiyatini  asl  m etallarning  ijtimoiy 
xususiyatlari  emas,  balki tabiiy xususiyatlari  bilan b o g iash g a n ,  pullarga 
ijtimoiy,  ishlab chiqarish munosabati sifatida qarashm agan,  balki  ulam i 
buyum   deb  bilishgan.  S h u n in g   u c h u n   u lar  p u lla rn in g   to 'la q o n li 
tangalarni  talab  qiladigan  funksiyalarini,  ayniqsa,  j a h o n   pullari  va 
xazinalar  funksiyalarini  mutloqlashtirishgan.
Pulning  nominalistik  nazariyasi.  Rimlik  va  o ‘rta  asrlik  yuristlar 
klassik  nom inalizm ning yaratuvchilari edi.  N o m in alizm n in g  «ikkinchi 
bor  o ‘zini  o'nglab  olishi»  m erkantilistlarning  metallistik  nazariyasi 
tanqidi  bilan  bog'liqdir.  N om inalistlar  shunga  asoslanadiki,  ularning 
fikricha,  pullar  —  bu  faqat  tovarlar  ayirboshlashiga  xizm at  qiladigan 
ideal  hisob  birliklari,  m ahsulot,  davlat  hokimiyatining  natijasi  hisob- 
lanadi.  XVII—XVIII  asriarda  amal  qilgan  o ic h o v n in g   ideal  pul  birligi 
nazariyalari  o ‘z  m ohiyatiga  k o ‘ra  nom inalistik  tu sd a  b o ‘lgan.  Bu 
nazariya tarafdorlari  — J.  Lokk  (1632— 1704),  J.  Berkli  (1685— 1753), 
J.  Styuart  (1712— 1780)  —  pul  birliklarining  nom lari  (funt  sterling, 
taler,  frank)  «qiymatning  ideal  atomlari»ni  ifodalaydi,  deb  faraz  qi- 
lishgan.
Tovarlarning  qiymati  ijtimoiy  zarur  ish  vaqtining  m uayyan  sonli 
soatlarini  o ‘zida  mujassam  etadi.  Shuning  uch u n   ayrim  iqtisodchilar, 
jum ladan,  D.  G rey  (1798— 1850),  tovarlar qiymatini  bevosita  ish vaqti 
soatlarida,  o ‘ziga  xos  «ishchi pullarda»  ifodalash  zarurligini  asoslashga 
urinishgan.  D.  G reyning  fikricha,  tovar  ishlab  chiqaruvchilar  bankka 
o ‘z mehnati  mahsulotlarini topshirishi va ular uchun  «ishchi pullar»ning 
muayyan m iqdorini olishlari  kerak b o ig a n , ular ana shu  «ishchi pullari» 
yordamida ushbu bankda o ‘zlariga zarur tovarlarni sotib olishi  m um kin 
edi.  XIX asrning 20-yillari oxiri  — 40-yillarida «ishchi pullari» g‘oyasini 
amalga  oshirishga  urm ishlar  bo'lgan.  1829-yilda  M arselda  advokat 
Masel  «ayirboshlash  banki»ni  tashkil  qilgan;  1832—1834-yillarda  so- 
tsialist-utopist  R.  Ouenning  tashabbusiga  ko ‘ra  Angliyada  «adolatli 
ayirboshlash  bozorlari»  ochilgan;  1849-yilda m ayda burjua iqtisodchisi 
P.J.  Prudon  shunga  o ‘xshagan  «xalq  banki»ni  ta ’sis  etgan.  Biroq  bu 
muassasalarning  hammasi  bir  xilda  yakun  topib,  inqirozga  uchragan.

Buning sababi shunda ediki,  «adolatli  ayirboshlash» banklari n a ijtimoiy 
zarur  vaqtning  miqdorini,  na  ijtimoiy  ehtiyojning  m iqdorini  t o ‘g ‘ri 
belgilay olishmasdi.  Ularning tashkilotchilari tovarni yaratuvchi m ehnat 
tabiatini tushunishmagan.  U lar tovar ishlab chiqaruvchilarning m ehnati 
faqat  xususiy  tusga  egaligini  va  faqat  ayirboshlash jarayonida  bunday 
m eh n a t  o ‘zining  ijtimoiy  tab iatin i  nam oyon  qilishini  unutishgan. 
Bunday  banklar  negizini  alohida  xususiy  ishlab  chiqaruvchilar tashkii 
etadigan  ishlab  chiqarish  sohasiga  daxl  qilmasdan  m uom ala  sohasini 
um umlashtirishga  harakat  qilishgan.
Pulning  miqdoriy  nazariyasi  va  uning  evolutsiyasi.  Iq tiso d iy  
adabiyotlarda  hali  ham   p u lla rn in g   m iqdoriy  nazariyasi  om m aviy 
hisoblanadi.  Agar  metallistik  va  nominalistik  nazariyalar  pullarning 
mohiyati  haqidagi masalani talqin qilishgan bo ‘lsa,  pullarning miqdoriy 
nazariyasi  tovarlarning  nisbiy qiymati, pullarning xaridchilik qobiliyati 
va  uning  o'zgarishi  sabablari  haqidagi  savolga javob  berishga  harakat 
qiladi.  U shbu  konsepsiya  asoslarini  J.  Lokk  asarlarida,  lekin  yanada 
tu g a lla n g a n   shaklda  —  J.  V a n d e rlin t  (1 7 4 0 -y ild a   v a fo t  e tg a n ), 
Sh.  M onteske  (1689— 1755) va D. Yum   (1711 — 1776)  asarlarida topish 
mumkin.  D.  Rikardo  (1772— 1823)  ham pullarning miqdoriy nazariyasi 
tarafdori  b o ig an .
Agar  merkantilistlar  m am lakatda  pullar  qancha  ko‘p  bo ‘lsa,  bu 
sh uncha  yaxshi,  chunki  bunday  hol  savdo  va  sanoatning  ravnaqini 
taqozo  etadi,  deb  hisoblashgan  b o iish sa ,  u n da  Devid  Yum   m uom a- 
ladagi  pullar  sonming  k o ‘payishi  m am lakat  boyligini  ifodalamaydi, 
balki  faqat  tovarlar  n arx lanning  o ‘sishiga  olib  kelishini  isbotlashga 
uringan.  Shuning  uch u n   u  pullarning  qiymati  m u o m alad a  yurgan 
pullarning  soni  bilan  belgilanadi  va  mutlaqo  fiktiv  m iqdordan  iborat 
b o ‘ladi,  deb  hisoblagan1.
Yevropada  XVI—XVII  asrlarda  yuz  bergan  «narxlar  revolutsiyasi» 
pullarning  m iqdoriy  nazariyasi  vujudga  kelishining  bevosita  sababi 
edi.  Yevropaga Am erikaning arzon oltini  va kum ushining olib  kelinishi 
va  ularni  qazib  olish  qiymatining  pasayishi  tovarlar  narxlarining jadal 
o'sishiga  olib  keldi.  D.  Y um   bunday  favqulodda  shart-sharoitlarni 
tipik  deb  hisoblagan,  lekin  ilmiy  tahlil  butunlay  teskari  yondashuvni 
talab qilgan.  D. Y um  ham  pullarning miqdoriy nazariyasining shundan 
keyingi  tarafdorlari  (D.  Rikardo,  J.  Mill  va  boshqalar)  singari  oltin 
tangali  standart  sharoitida  m u o m a lad a   yurgan  pullarning  m iqdori

Qarang:
 IOm#.  O nbira. — M.,  1896.  37-bet.

a w a l o   sotiladigan  tovarlarning  qiymatiga  va  yanada  a n iq ro q   qilib 
aytganda,  ular  narxlarining  summasiga  b o g iiq   b o iis h in i  tushunish- 
magan.
Shunday  qilib,  klassik  m iqdoriy  nazariya  u c h u n   uchta  qoida:
1)  sabablilik  (narxlar  pullarning  massasiga  b o g iiq   b o ia d i) ;
2)  m utanosiblik  (narxlar  p u llar  m iqdoriga  m u ta n o sib   ravishda 
o 'zgaradi);
3)  universallik  (pullar  m iqdorining  o'zgarishi  h a m m a   tovarlarning 
narxlariga  bir  xilda  t a ’sir  qiladi)  xos  b o ig a n .
Pullar shakllarining rivojlanishiga  qarab  pullar massasi  turli xildagi 
m iqdordan  iborat  b o ia d i  va  nafaqat  naqd  pullarni,  shu  bilan  birga 
turli  shakllardagi  bank  om onatlarini  h am   o 'z   ichiga  oladi.  Narxlari 
turli  tusda  oshib  boradigan  tovarlarning  h ar  xil  guruhlari  h a m   pul 
massasining ko‘payishiga turlicha m unosabatda b o ia d i.  Shuning uch u n  
pullarning  m iqdoriy  nazariyasining  shu nd an   keyingi  rivojlanishi  unga 
ekonom etrik tahlil apparati va narxlar b o ‘yicha  mikroiqtisodiy nazariya 
elem entlarining  q o ‘shilishi  bilan  b o g iiq .
Siyosiy  iqtisod  m atem atik  m aktabining  yirik  vakili,  Xalqaro  iqti- 
sodiy jam iyat  asoschilaridan  biri  va  uning  birinchi  prezidenti  (1931— 
1933)  Irving  Fisher  (1867— 1947)  pullarning  m iqdoriy  nazariyasim 
zamonaviylashtirishga  katta  hissa  qo'shdi.  U  «Pullarning  xarid  qilish 
kuchi.  U ning  belgilanishi  va  kredit,  foizlar va  tanazzullarga  m unosa- 
bati»  asarida  (1911)  pullar  massasi  bilan  tovarlar  narxlari  darajasi 
o ‘rtasidagi bogiiqlikni formallashtirishga harakat qilgan.  Tovarlar uchun 
to ia n g a n  pullar soni va sotilgan tovarlar narxlari summ asi teng b o ig a n i 
u c h u n   buni  I.  Fisher  tarozi  bilan  o 'x sh atm o q ch i  b o ia d i.
M atem atik  shaklda  ayirboshlash  tenglam asini  quyidagi  formula 
shaklida  tasavvur  etish  m um kin:
M V  = JjPQ
,
bunda: 
—  (Expenditure)  —  pul  m uomalasining u m u m iy  hajmi,
ya’ni  m azkur jam iyatda  shu  yil  davom ida tovarlarni  sotib  olish  uchun 
sarflanadigan  pullar  summasi;    (M oney)  —  ushbu  ja m iy atd a   yil 
davomida  m uom alada  yurgan  pullarning  o ‘rtacha  m iqdori;
M
F (Velocity)  — n e ’matlarga ayirboshlashdagi pullar aylanishlarining 
o ‘rtacha  soni;    (Price)  —  u sh b u   jam iy atd a   sotib  o lin ad ig an   h ar

qanday alohida tovarning o ‘rtacha sotish narxi;  Q (Quantity)  — tovar- 
larning jam i  xarid  qilingan  soni.
Fisher formulasi oltin tangali  standart sharoitida to ‘g ‘ri b o ‘lmaydi, 
chunki  u  pullarning  ichki  qiymatini  hisobga  olmaydi.  Biroq  oltinga 
alm ashtirilmaydigan  qog‘oz  pullar  m uomala  qiladigan  sh aroitda  u 
m uayyan  m a z m u n   kasb  etadi.  B unday  sharoitda  pul  m assasining 
o'zgarishi,  garchi  I.  Fisher  tovarlar  narxlarining  m utloq  elastikligini 
nazarda  tutib,  narx  m exanizm ini  m a ’lum   m a ’noda  ideallashtirsa-da, 
lekin tovarlar narxlari darajasiga t a ’sir ko ‘rsatadi.  Boshqa neoklassiklar 
kabi  Fisher  h a m   m ukam m al  raqobatchilikka  asoslanadi  va  o ‘z  xulo- 
salarini  m o n o p o liy a la r  h u k m ro n lik   qiladigan  va  n a rx la r  oldingi 
elastikligini  jiddiy  y o ‘qotgan  jam iyatga  tegishli  deb  biladi.
K o ‘pg in a   hozirgi  iq tis o d c h ila r  ayirboshlash  te n g la m a s in i  bir 
xillik,  y a ’ni  M V   —  P Q   sifatida  tavsiflashadi.  G a p   sh u n d a k i,  bu 
tenglam a  D  —  T  ayirboshlash  harakatini tovarlarning jam i  massasiga 
daxldor  deb  ifodalashga  urinadi,  y a ’ni  tovarlar  sotib  olingan  pullar 
summasi  sotib  olingan  tovarlar  narxlari  summasiga  teng  (bir  xil).  Bu 
tavtologiyadir  va  shuning  u ch u n   ayirboshlash  formulasi  narxlarning 
um um iy  (m utloq)  darajasini  izohlash  uchun  xizmat  qila  olmaydi.
M iqdoriy  nazariya  tarafdorlarining  faraz  qilishicha,  ayirboshlash 
formulasi  m utloq  kattalikni  EQo  ni  (ayni  bir  vaqtda  talab  va  taklif 
mexanizmi  undan  nisbiy  tebranishlarni)  izohlaydi.
I. 
F is h e r  va  u ning  izd osh lari  shu n d ay   nuqtayi  n azarg a  arnal 
qilishgan.  Ular pullarning aylanish tezligi  ( V) va ishlab chiqarish darajasi 
Q)  m u o m alad a yurgan  pullar miqdoriga  (M)  va narxlar darajasiga  (P) 
b o g iiq   boMmasligini  asoslashga  urinishgan.  Ular  pullarning  aylanishi 
tezligi  a w a lo   demografik  (aholining  zichligi  va  hokazo)  va  texnik 
(transport vositalarining soni va sifati va hokazo)  param etrlarga b o g iiq  
bo‘ladi,  deb faraz qilishgan.  Ishlab chiqarish  darajasi esa asosan mehnat 
bozorida  yuzaga  kelayotgan  shart-sharoitlar  bilan  belgilanib,  narxlar 
darajasi  va  m u o m a la d a   y u rg an   pullar  soniga  b o g 'liq   b o ‘lmaydi. 
Shubhasiz,  b o z o r  x o ‘jaligi  hukm ronlik  qiladigan  sh aroitda  bunday 
qoidalar  yaqqol  noreal  tus  kasb  etadi.
Pulning  Keyns  nazariyasi.  Iqtisodiyotni  davlat  to m o n id a n   tanaz- 
zulga  qarshi  kredit-pul  vositalari  yordamida  tartibga  solish  xususida 
ikkita  bir-b irig a   zid  k eladigan  yon d ash uv   rnavjud.  U la rn in g   biri 
neoklassik doktrina bilan bog‘liq. A n ’anaviy neoklassik yo‘nalish stixiyali 
bozor  m exanizm ini  ideallashtirgan.  U  to'liq  bandlikka  asoslanadi  va 
pul  m assasining  o ‘sishi  narxlarning  o'sishida  ifodalanadi,  deb  faraz

qiladi.  Natijada pul  birligining xarid  qilish  kuchi pasaydi va pullarning 
o ‘sishi aylanish girdobida qolib  ketdi.  Shunday qilib,  n andam ing yangi, 
birm uncha  yuqori  darajasida  pullar  zaxirasining  oldingi  qiymati  yana 
qayta tiklandi.  Bunday  rivojlanish  modeli  a m ald a  kapitalizmda tan az- 
zullar va  ishsizlikni  istisno  qildi.
Neoklassiklaming  yondashuvi  kapitalistik  voqelikka  zid  keldi  va 
bu  hol  1929— 1933-yillardagi  «buyuk  depressiya»  jarayonida  alohida 
nam oyon  b o ‘ldi.  Ahvolni  tuzatish  ishi  J.M .  Keynsning  zim m asiga 
tushdi.  U  «Bandlik,  foiz  va  pullarning  u m u m iy   nazariyasi»  asarida 
(1936)  pullarning  aylanishdan  chiqib  ketishi  sabablarini  aniqlashga 
urinadi,  chunki,  uning  fïkricha,  buning  natijasida yalpi  to ‘lovga  qobi- 
liyatli  talab  hajmi  qisqaradiki,  bu  ishlab  chiqarish  rivojlanishiga  t o ‘s- 
qinlik  qiladi.  J.M .  Keynsning  fïkricha,  pullarning  chiqib  ketishining 
bosh  sabablari  «uchta  fundam ental  psixologik  omillar»:  iste’molga 
moyillik,  likvidlilikni  afzal  ko‘rish  va  kapital  aktivlardan  keladigan 
b o ‘lg‘usi  darom ad  taxmini  bilan  bog‘liq.
Pullarga  yalpi  talab  quyidagi  formula  bilan  belgilanadi:
M =   M {  +   M2  =   L i  (Y)  +   L2r,
bunda: 
—  transaksion  talab;  M2 —  spekulativ talab;  Y —  milliy 
darom ad;  r —  foiz  m e ’yori;  Lp  L2  —  likvidlilik  funksiyalari.
Neoklassiklar  va  Keyns  pullar  takror  ishlab  chiqarish  jarayoniga 
t a ’sir  qiladi,  deb  hisoblashadi.  Biroq  neoklassiklar  b unday  t a ’sirni 
narxlar  orqali,  Keyns  esa  foiz  m e ’yori  orqali  ko ‘rsatadi.  Keynsning 
fïkricha,  foiz  m e ’yori  investitsiyalarga  t a ’sir  k o ‘rsatadi,  investitsiyalar 
esa  milliy  darom ad  o'sishining  m uhim   omili  hisoblanadi.
Keynsning  kapitalizmning o ‘zin i-o ‘zi  tartibga  soladigan  tizim   sifa- 
tidagi  tanqidi  qayishqoq  pullarni  —  neoklassik  nazariyaning  asosiy 
barqarorlashtiruvchi  omilini  to'xtatib   q o ‘yish  y o ‘li  bilan  erishiladi. 
Keyns  shu  maqsadda  barcha  iqtisodiy  ko‘rsatkichlarni  ish  haqining 
o ‘zgarm as  kattaliklarida  ifodalaydi.  Lekin  narx  o m ilid an   abstrak- 
siyalashtirish,  o ‘z  mohiyatiga  ko'ra,  ayniqsa  ikkinchi ja h o n   urushidan 
keyin  keskinlashgan  inflatsiya  m uam m osini  istisno  etdi.  Bu  keynschi- 
likning keskin tanqidga uchrashini oldindan belgilab berdi va pullarning 
neoklassik  nazariyasi  vujudga  kelishining  m u h im   sharti  b o ‘ldi.
H ozirgi  m o n e ta riz m   n azariyasi.  K e y n s n in g   b e v o s ita   d a v la t 
investitsiyalarining  roliga  va  konyunkturani  tartibga  solishning  budjet 
uslublariga  ortiqcha  baho  berib  yuborgan  tavsiyalarining  q o 'llan ib  
b o ‘linmasligi  inflatsiya  fen o m en in i  «sof  pullik  asosda»  izohlashga

urinishlarning  paydo  b o ‘lishiga  olib  keldi.  Bunday yondashuv  M ilton 
F rid m en  (1912-yilda  tu g ‘ilgan)  boshchiligidagi  hozirgi  m onetaristlar 
asarlarida  am alga  oshirildi.  60—70-yillarda  uning  «K apitalizm   va 
erkinlik»,  «Qo‘shma Shtatlarning m onetär tarixi.  1867—1970» (A.  Shvars 
bilan birgalikda),  «Pozitiv iqtisodiy fan ocherklari»,  «Dollar va defltsit», 
«Pul  nazariyasidagi  kontrrevolutsiya»  va  boshqa  asarlari  chop  etiladi. 
1976-yilda  M.  Fridm enga  Nobel  mukofoti  berildi.
Monetaristlar pullarning miqdoriy  nazariyasining yangicha talqinini 
taklif etishdi.  M.  Fridm en statistik tahlil asosida quyidagicha formulani 
taklif  qildi:
M V =   Py,
bunda:   —  pul  massasi;  V —  darom adning  aylanish  tezligi;  P  — 
narxlar  darajasi;    —  real  darom ad  m e ’yori  (oqimi).
Pullami monetaristlar takror ishlab  chiqarishning hal qiluvchi  omili 
sifatida  ko‘rib chiqishadi,  shuning uchun davlatning pul-kredit sohasini 
n o to ‘g‘ri tartibga solishi,  ularning fikricha,  iqtisodiy tanazzulni  keltirib 
chiqarishi  mumkin.
Bunday  tanazzulning  oldini  olish  uchun,  birinchidan,  pul  mas- 
sasining  o'sishi  su r’atlarini  yiliga  3—4%  gacha  pasaytirish  zarur  (bu 
A Q SH   milliy  darom adining o ‘rtacha  o ‘sish  su r’atlariga to ‘g ‘ri  keladi). 
Shunisi  xarakterliki,  bunday  sur’atlar  iqtisodiy  konyunkturaning joriy 
holatidan q a t’i  nazar tavsiya etiladi,  chunki,  monetaristlarning fikricha, 
qabul  qilingan  qarorlarning  t a ’siri jiddiy  kechikadi  va  ularning  bosh- 
lang'ich  maqsadiga  putur yetkazadi.  Ikkinchidan,  davlatning  iqtisodiy 
funksiyalarini  cheklash:  davlat sektori  miqdorlarini  kamaytirish,  davlat 
xarajatlarini,  shu jum ladan,  ijtimoiy ehtiyojlarga xarajatlarni  qisqartirish 
kerak  (bu  virik  biznesning  manfaatlariga  obyektiv  xizmat  qiladi).
1969— 
1970-yillarda  va  70-yillarning  ikkinchi  yarm ida  A Q SH , 
Angliva,  G F R ,  Yaponiyada  va  boshqa  ayrim  mamlakatlarda  m on e- 
taristik tavsiyalarni  amalda q o ‘llanishga urinishlar bo'ldi.  Hisobga olish 
stavkasi jiddiy oshirildi  (17—2ü%gacha),  ilgari  natsionalizatsiya qilingan 
korxonalarning qisman qaytadan xususiylashtirilishi va shu kabi tadbirlar 
amalga  oshirildi.  Biroq  inflatsiya  bilan  kurashda  erishilgan  shubhasiz 
yu tuqlarg a  q a ra m asd a n   kapitalizm n in g   rivojlanishidagi  tanazzulli 
pasayishlarning  to ‘liq  oldini  olib  b o ‘lmadi  —  1980— 1982-yillardagi 
tanazzul  shundan  yaqqol  dalolat berdi.  Bir qator mam lakatlarda ushbu 
tanazzul  urushdan  keyingi  davrdagi  nafaqat  eng  uzoq  davom  etgan, 
shu bilan birga eng teran tanazzul b o id i.  Monetaristik chora-tadbirlar,

shubhasiz,  m ehnatkashlar real  darom adlarining harakatiga h a m   salbiy 
t a ’sir  ko'rsatdi.  Shunday  qilib,  hozirgi  m onetarizm   qo'yilgan  vazifani 
to'liq  hal  qila  olmadi.
Bu  shuning  uch u n   yuz  berdiki,  m o n etarizm   kapitalistik  ishlab 
chiqarishning  tub  m uam m olaridan,  a w a lo   va  asosan  k red it-p u l  m u o - 
malasi  sohasidan  ajratib  abstraklashtirildi.
1.4.  Pul  agregatlari  va  pul  multiplikatori
Pul  agregatlari pul  massasini o ic h o v c h ila rd a n   (ko‘rsatkichlaridan) 
iborat.  Pul  agregatlari  statistikada pullar harakatining  m uayyan  sanaga 
boMgan  yoki  muayyan  vaqt  davridagi  o ‘zgarishini  tahlil  etish  u c h u n  
q o ila n ila d i.
Pul  agregatlarini  qurish  u c h u n   m oddiy  n e ’m atlarning  likvidliligi 
darajasiga  qarab  ularning bosqichm a-bosqich joylashtirilishi  asos  qilib 
olingan.  Moddiy n e ’matlarning likvidliligi deganda ushbu n e ’m atlam ing 
tez  va  unchalik  ko‘p  zararlarsiz  pulga  aylanish  qobiliyati  tushuniladi. 
M o d d iy   n e ’m atlarnin g   likvidliligi  v a q t  bilan  o 'lc h a n a d i.  M o d d iy  
n e ’m atni  pulga  aylantirish  uch u n  qanchalik  kam  vaqt  talab  qilinsa, 
uning  likvidliligi  sh u n ch alik  yuqori  b o ‘ladi.  N a q d   p u lla r  m u tlo q  
likvidlilikka ega,  chunki  ularni pulga aylantirish  uchun  zarur bo'ladigan 
vaqt  n o ‘lga  tengdir.
Muomaladagi  naqd  pullar    agregatini  tashkil  etadi.  N a q d   pullar 
banknotalar,  xazina  pattalari  (biletlari)  (agar m am lakatda  ikkita  em is- 
siya  markazi  mavjud  b o ‘lsa)  va  metal!  tangalardan  iborat  b o 'lad i. 
M etall  tan g a la r  n a q d   p u lla rn in g   ju d a   kam   qism ini  (riv o jlan g an  
m am lakatlarda 2%—3%  ni)  tashkil  qiladi.  U larni  keyinchalik yom biga 
aylantirib  sotishga  y o ‘l  q o ‘ymaslik  u ch u n   odatdíi,  arzón  m etallardan 
zarb  qilinadi.  Shuning  uch u n   tanganing  real  qiymati  nom inal  qiym a- 
tidan  birm uncha  pastroq  b o ‘ladi.
M"  agregatini  pul  bazasidan  farqlash  zarur.  Pul  bazasi  tarkibiga 
tijorat  banklarining  markaziy  bankdagi  m ajburiy  zaxiralari  kiradi.   
agregatining tarkibiga tijorat banklarining m arkaziy bankdagi  majburiy 
zaxiralari  rasman  kirmaydi.
M"  agregatiga  kam roq  likvidli  m ablag'larni  izchillik  bilan  q o ‘sha 
borish  bilan  M ‘,  M2,  M \..  M N  gacha  b o ‘lgan  agregatlar  olinadi.
Pul  agregatlarining soni va tarkibi  m am lakat kredit tizimining o'ziga 
xos xususiyatlari  ham d a tuzilishiga  h a m d a  uning  moliya bozorlarining 
rivojlanish  darajasiga  bog‘liqdir.

Pul massasi alohida elementlardan iborat bo'lib, bunday elem entlar 
pul  massasining  holatini baholash jarayonida qo'llaniladi va uni tartibga 
solish  uslublari  va  hajm larini  birm uncha  aniqroq  tanlashga  im kon 
beradi.
Ushbu pul agregatlari asosan to io v n in g  turli shakllarda ifodalangan 
u  yoki  boshqa  vositalarini  hisobga  olish  asosida  ajratiladi.  O datda, 
h a r bir agrégat  nom inal raqam ga ega b o ‘ladi.  Raqam ning o ‘sib borishi 
bilan  ushbu  agrégat  yordam ida  hisobga  olinadigan  vositalar  soni  h am  
oshadi.
Shunday  qilib,  katta  sonli  koeffitsientli  agrégat  kichik  indeksli 
(raqamli)  agregatlarda  hisobga  olingan  barcha  pul  mablag'larini  o ‘z 
ichiga oladi.  Faqat  m uom alada bo'lgan  naqd pul  mablag'larini hisobga 
oladigan  M°  pul  agregati  o ‘z  m a ’nosi  va  mohiyatiga  k o ‘ra  birinchi 
b o ‘lib  hisoblanadi.
M l  —  m uom aladagi  naqd  pul  m ablag'lari  (ya’ni,  M°  agregati), 
k o rx o n a la rn in g   h is o b -k ito b ,  jo riy   va  m axsus  hiso b v araq larid ag i 
m ablag‘lari,  s u g 'u rta   kom paniyalari  m ab la g ‘lari,  aholining  tijorat 
banklaridagi  «talab  qilib  olingungacha»  hisobvaraqlaridagi  depozitlari.
M 2 —  M l   agregati  +   aholining  banklardagi  muddatli  om onatlari.
M3  —  M 2  a gregati  +   davlat  z a y o m la rin in g   sertifikatlari  va 
obligatsiyalari.
M4 —  M3  agregati  +  xorijiy  valutadagi  depozitlar.
Shuni  hisobga  olish  kerakki,  bunday  agrégatlarning  belgilanishi 
turli  m am lakatlarda  turlicha  amalga  oshiriladi.  Ushbu  agregatlar  o ‘z 
holicha  m am lakat  t o ‘lov  oboroti  sohasida  yuz  beradigan  jarayonlar, 
j a m g 'a r m a la r   h a jm lari,  sh u n in g d e k ,  u sh b u   ja m g ‘a rm a n i  am alga 
oshirishda qo'llanilgan vositalarning sonli  ifodasi vositalari hisoblanadi. 
U lar iqtisodiyotning joriy holatini belgilashga  imkon beradi va  keyingi 
vaziyatni  prognoz  qilishda  k o ‘maklashadi.
Pul  massasi  agregatlari,  iqtisodiyot  monetizatsiyasi  koeffitsientini 
hisobga  olish  yordam idagi  hisob-kitob  eng  nam unali  hisob-kitobdir. 
Monetizatsiya  koeffitsienti  iqtisodiyotning  pullar  bilan  ta ’minlanishi 
darajasi  yoki  tovar  aylanishining  t o i o v   vositalari  bilan  ta ’minlanishi 
darajasini  aks  ettiradi.  Bunday  koeffitsient  M 2  pul  agregati  summasi 
va ushbu iqtisodiyotda mavjud bo'lgan xorijiy valutadagi depozitlarning 
YA M I  hajm iga  o ‘zaro  nisbati  sifatida  hisoblab  chiqiladi.  U sh b u  
koeffitsientni  hisob-kitob  qilishda  suratga  birdaniga  M2  agregatini  va 
xorijiy  valutadagi  depozitlarni  o ‘z  ichiga  oladigan  M4  pul  agregatini 
qo'yish  qulayroq  bo'ladi.  U shbu  koeffitsient  mohiyati  idealda  birga

teng  bo‘ladi.  Shunga  qaram asdan,  0,7  yoki  0,8  darajasidagi  natijalar 
yo‘l  q o ‘yilishi  m u m k in   m ohiyatlar  deb  hisoblanadi.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   34


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling