O. K. Iminov iqtisod fanlari doktori, professor

Kreditning  muddatliligi. 
Bu  tamoyil  kredit  beruvchidan  olingan 
kreditni o ‘z vaqtida qaytarib berish  muddatini, y a ’ni  kreditning qanday 
m uddatga  berilganligi  bilan  xarakterlanadi.  Bunda  shu  muddatlilik 
tamoyiliga  ko‘ra  uzoq  va  qisqa  muddatli  kreditlarga  bo'linadi.
Kreditning  muddatlilik  tamoyili  qarzdor  uchun  qulay  bo'Igan  har 
q a n d a y   vaqtda  em as,  balki  kredit  bitim id a  k o ‘rsatilgan  m a ’lum 
m u ddatda  kreditni  qaytarilishi  z a a ir  ekanligini  bildiradi.  Kreditning 
muddatliligi  har  ikkala  to m o n ,  kreditor  va  qarz  oluvchi  uchun  m u- 
himdir.  Agar  kreditor foizi  bilan  o ‘z vaqtida  qaytarib  olsa,  uni  egasiga 
qaytarish  yoki  yana  kreditga  berish  imkoniyatiga  ega  bo'ladi.  Qarz 
oluvchi  kreditni  samarali  ishlatib,  uni  o ‘z vaqtida  kreditorga  qaytarish 
va shu bilan shartnomadagi jazo choralaridan qutulishidan  manfaatdor. 
Kreditning  muddati b o 'yicha kredit shartnom ada ko‘rsatilgan shartlar- 
ning buzilishi natijasida qarz beruvchi  qarz oluvchiga iqtisodiy choralar 
(jarimalar shaklida,  kredit  b o ‘yicha  foiz  darajasini  oshirish,  kreditning 
m uddatini  qisqartirish  va  boshqa)  ni  q o ‘llash  mumkin.  Bu  choralar 
ham   yordam  berm agan  hollarda  qarz  beruvchi  moliyaviy  talablarni 
xo‘jalik  sudi  orqali  undirib  olishi  mumkin.  Kreditning  muddatliligi 
kelib  tushuvchi  boyliklar  tejamli  va  qayta  ishlash  muddatiga,  ishlab 
chiqarilgan mahsulotni j o ‘natish  muddatiga, tovarlarni sotish muddatiga 
va  pirovard  natijada  aylanm a fondlarning  doiraviy  aylanishining tezli- 
giga  bog‘liqdir.
Kreditning  ta ’minlanganligi. 
Bu  tamoyil  yordam ida  xalq  xo‘ja!i- 
gining  rivojlanishida  qiym at  va  m oddiy  ishlab  chiqarish  o 'rta sid a  
b o ‘lishi  zarur boMgan  proporsiyalarning  bir rne’yorda  bo‘lishi  t a ’m in- 
lanadi.  Bu  tam oyilning   asosiy  m ohiyati  shundaki,  bunda  xo ‘jalik

aylanishida  ishtirok  etuvchi  b a n k   m ablag‘larining  h a r   b ir  s o ‘miga 
m uayyan boyliklarning bir so 'm i  qaram a-qarshi turishi  kerak.  Banklar 
to m o n id an   xalq  xo'jaligi  tarm oqlariga  berilgan  kreditlar  t o ‘liq  tovar 
moddiy  boyliklari  va  m a ’lum   xarajatlar  bilan  t a ’m in la n g a n   b o ‘lishi 
kerak.  T a rm o q larg a   t a ’m in la n m a g a n   k red itla rn in g   b erilishi  b a n k  
kreditlarining  bankka  qaytib  kelmasligiga  asos  hisoblanadi.  Bu  o ‘z 
navbatida  b a nkning  likvidliligiga  va  pul  m u o m alasiga  k a tta   t a ’sir 
ko‘rsatadi.  Shuning  uchun  h am   b ozor  iqtisodiyoti  sharoitida  banklar 
t o m o n i d a n   be rilad ig a n   k re d itla rn in g   to v ar  m o d d iy   b o y lik la r  va 
xarajatlar  bilan  ta ’m inlangan  bo'lishiga  alohida  e ’tib o r  berilmoqda. 
Hozirgi  sharoitda  bu  jarayo n n in g   amalga  oshirilishini  quyidagicha 
ifodalash  mumkin.
Kredit  olayotgan  korxona  ban k ka  tovar  yoki  to v ar  hujjatlarini, 
boshqa  biror  shakldagi  mulkni  garovga  q o ‘yadi  va  b a n k   bergan  kredit 
qarz  o ‘rnini  qoplash  huquqiga  ega  bo'ladi.  B a ’zida  kred it  varrant 
asosida ham   berilishi m um kin  (Varrant  — garov u c h u n  xizm at  qiluvchi 
hujjat).  Bunda  kreditorning  berayotgan  krediti  to v ar-m o d d iy  boyliklar 
bilan  ta ’minlanganligiga  ishonch  hosil  qilish  kerak.
Bank  ssudalarini  tovar-m oddiy  boyliklar  bilan  t o ‘liq  t a ’m in lan- 
ganligi  pul  m uomalasining  barqarorligini  t a ’minlaydi  c h u n k i  bankda 
pullarning naqd pulga va aksincha aylanishi transformatsiyalanib turadi.
Xulosa  qilib  aytganda,  kreditning  t a ’m inlanganlik  t a ’moyili  qarz 
oluvchi o ‘ziga oigan majburiyatlarni  buzish sharoitida qarz beruvchining 
mulkdorlik manfaatlarini himoya  qilishni ta ’minlaydi va o ‘zining amaliy 
aksini  kreditni  biror  garov  yoki  moliyaviy  kafolat  asosida  berishda 
topadi.  Bu  um umiqtisodiyot  barqarorlikka  erishish  davrida  ayniqsa 
muhimdir.
4. 
T o ‘lovlilik  tamoyili. 
Bu  tam oyil  aylanm a  fondlarning  doiraviy 
aylanishini,  kengaytirilgan  tak ro r  ishlab  chiqarish jara y o n in i  t a ’m in- 
lovchi  to ‘lov  resurslari  summ asini  avanslashtirish  zaruriyatidan  kelib 
chiqadi.
Bu  tamoyilga  asosan  korx on alar  foydalanilgan  qarz  m ab la g ‘lari 
u c h u n  kreditorga foiz shaklida t o ‘lovni o ‘tkazadi.  K reditning t o ‘lovligi 
uni  t o ‘liq  su m m a d a   o ‘z  egasiga  qaytarilishinigina  em as,  shu  bilan 
kredit  u c h u n   foiz  shaklidagi  t o 'lo v   bilan  qaytarilishini  ifodalaydi. 
Dem ak,  kreditor  o ‘z  mablag‘larini  h e c h   vaqt  o ‘z  hajm ida  qaytarib 
olish  sharti  bilan  berm aydi,  b u n d a   u  m ab la g ‘ni  qarzga  berganligi 
uchun  m uayyan  t o ‘lov  talab  qiladi  (foizsiz  imtiyozli  kreditlar  b u n d a n  
mustasno).

Kreditning  to ‘lovliligi  nafaqat  banklar  faoJiyatining  maqsadiga, 
balki  korxonalarning  bevosita  foydasiga  bog'liq  b o ‘ladi  va  ijobiy t a ’sir 
ko'rsatadi.
Kredit  uchun   haq  to ‘lashning  iqtisodiy  mohiyati  qarz  beruvchi  va 
qarz oluvchi o ‘rtasidagi q o ‘sh im ch a olingan foydaning taqsimlanishini 
qayd  qilishda  n am oyon  b o 'lad i.  K o'rib   chiqilayotgan  tamoyilning 
am aliyotida  uchta  asosiy  funksiyasini  bajaruvchi  bank  foizi  m e’yorini 
o ‘rnatish  jarayonida  n am oyon  b o ‘ladi:
hu quqiy  shaxslar  foydasining  va  jismoniy  shaxslar  darom adining 
taqsimlanishi;
ishlab chiqarishni tartibga solish va ssuda kapitalining taqsimlanishi 
orqali  tarm oq,  tarm oqlararo  va  xalqaro  miqyosda  aylanish;
iqtisodiyot  rivojlanishining inqirozli bosqichida bank mijozlarining 
pul  m ab lag ‘larini  inflatsiyadan  himoyalash  va  boshqalar;
ssuda  foizining  stavkasi  ssuda  kapitalidan  olingan  yillik  darom ad 
sum m asining berilgan  kredit summasiga nisbati  bilan  aniqlanib,  kredit 
resurslarining  bahosi  sifatida  n a m o y o n   bo‘ladi.
5. 
Kreditning  maqsadliligi. 
Bu  tamoyilning  m ohiyati  shundaki, 
qarz  oluvchi  tom on id an  olingan  kreditlar  aniq  bir  maqsadni  amalga 
oshirishga  y o ‘naltirilgan  b o i is h i   zarur.  Kreditning  qaysi  maqsadga 
y o ‘naltirilganligi,  m asalan,  tovar  moddiy  boyliklar  sotib  olishga  yoki 
biror  ishlab  chiqarish  xarajatlarini  qoplashga  va  hokazo,  aniq  biror 
obyektga  maqsadli  y o ‘naltirilganligi  korxona  bilan  bank  o ‘rtasida 
tuziladigan  kredit  sha rtn o m a d a   ko'rsatilgan  bo'ladi.  Korxona  oigan 
kreditini  faqatgina  kredit  shartn o m ad a  k o ‘rsatilgan  ishni  bajarishga 
sarflashi  kerak.
B un da  kredit  m uayyan,  aniq  obyektga:  ishlab  chiqarish  xarajat- 
lariga,  ishlab  chiqarish  zaxiralariga,  tayyor  m ahsulotga,  jo'natilgan 
tovarlarga,  hisob-kitob  hujjatlariga  va  hokazolarga  beriladi.
Y uqorida  keltirilgan  tam o y illar  kreditning  iqtisodiy  kategoriya 
sifatida  mavjud  bo'lishi  va  harakat  qilishining  m u h im   tomonlarini 
o 'z id a   ifodalaydi.
Bizning  fikrimizcha  bo zo r  iqtisodiyoti  sharoitida  kreditning yuqo­
rida keltirilgan tamoyillaridan tashqari, kreditdan oqilona foydalanishni 
ifodalovchi  tamoyil  kreditning  samaradorligi  tamoyilini  kiritish  zarur. 
Bu tamoyil nafaqat kredit va foiz summasini bankka qaytarib to ‘lashni, 
u n d a n   tashqari  shu  kredit  yo rdam ida  kreditlanadigan  yoki  moliya- 
lashtiriladigan soha, tarm oq,  korxona qancha samaradorlikka erishishini 
ifodalashi  zarur.  Bozor  iqtisodiyoti  sharoitida  beriladigan  kreditlar

m a ’lum  bir  loyihalarning  bajarilishiga  yo'naltirilgan  bo'ladi.  Banklar 
loyihalarni  kreditlash  yoki  m oliyalashtirishdan  oldin  loyihani  bajarish 
u c h u n   y o ‘n a ltirila d ig an   m ab la g ‘larning  sam arad orlig ini  hiso blab  
chiqishlari  zarur.  Agar  biz  bozor  iqtisodi  yuqori  rivojlangan  m am la- 
katlarda  kreditlash  va  loyihalarni  moliyalashtirish  amaliyotiga  e ’tibo r 
beradigan  bo'lsak,  bu  mam lakatlarda  korxona,  tashkilotlarga  kredit 
berishdan oldin  ajratiladigan m ab la g ia rn in g  samaradorligi  hisob-kitob 
qilib chiqiladi.  Agar loyihaga q o ‘yiladigan  m a b la g ia r samara beradigan 
b o ‘lsagina,  shu  loyiha  uchun  m ablag1  ajratiladi.
Kreditning  samaradorligini  ta ’minlash  maqsadida  g‘arb  m am la- 
katlari amaliyotida kreditlashning biz u c h u n  yangi qoidasi q o ilan ilad i. 
Bu  qoida  kreditlashda  «5  «S»  lar  qoidasi»  deb  yuritiladi.
«5  «S»  lar  qoidasi»  ga  asosan  har  bir  «S»  b o ‘yicha  korxonaning 
faoliyati  tahlil  qilib  chiqiladi  va  k o rx o n a   faoliyati  talabga  jav o b  
bersagina  korxonaga  kredit  beriladi.  Q oid ag a  asosan  «S»  harflari 
korxonaning  xo'jalik  faoliyatining  quyidagi  jihatlarini  ifodalaydi.
C haracter  —  qarz  oluvchining  xarakterini  baholash  va  bozordagi 
obro'si;
Capacity —  qarz oluvchining boshlagan  ishini oxiriga yetkaza olish, 
tegishli  d a ro m a d   olish  h a m d a   b a n k   k re d itla rin i  qaytarib  berish  
qobiliyati;
Capital  —  qarz  oluvchining  sarmoyasini  yetarliligi;
Conditions  —  shartlar.  Bunda  iqtisodiy  m u him  va  mazkur biznesni 
rivojlanishi  nazarda  tutiladi.
Collateral  —  garov  (kafolat,  kafillik,  sug'urta  polisi,  tovar  m oddiy 
boyliklar)  va  boshqalar.
Shunday qilib,  banklar to m o n id an  beriladigan  kreditlarning  asosiy 
tamoyillarini  quyidagi  sxemada  ko ‘rsatish  m um kin.
K re d itn in g   ta m o y illa ri
\
f
 
\  ✓ 
N ✓ 
V 
/
Qaytarib
berishlilik
M uddat-
iilik
Ta’minlan-
ganlik
M aqsad-
lilik
ToMov-
lilik
Samara-
d o rlilik
2-chizma'.
' 
Sh.Z.  Abdullayeva.
  «Pul,  kredit,  banklar».  —  T.:  «M oliya»—2 000-y.  134-bet.

2.5 .  Ssuda  foizi:  mohiyati,  turlari  va  ularga 
ta ’sir  qiluvchi  omillar
Ssuda  kapitali  o ‘ziga  xos  tovar  sifatida  gavdalanar  ekan,  u   holda 
und a n   foydalanishda  t o ‘lanadigan foiz  kapital  «baho»si b o ‘lib  ishtirok 
etadi.  Animo  bu  o ‘ziga  xos  baho,  tovarning  pul  shaklidagi  qiymatini 
aks  ettirmaydi,  balki  kapitalning  tovar  shaklidagi  iste’m ol  qiymatini- 
foyda  keltirish  qobiliyatini  aks  ettiradi.
Foiz m e ’yori-  ssuda kapitaliga olinadigan yillik darom adni,  qarzga 
(ssudaga)  berilgan  kapital  summasiga  nisbatidir.  Masalan,  100  ming 
so‘mlik  kapital  ssudaga  berilgan  bo ‘lsa,  yillik  foiz  darom adi  4  ming 
so‘mga  teng  b o ‘lsa,  u  holda  foiz  m e ’yori  4%  foizga  teng  bo'ladi.
2 .6 .  Kreditning  asosiy  shakllari  va  turlari
Kapitalistik  formatsiyaga  qadar  kreditning  sudxo‘rlik  shakli  keng 
tarqalgan  b o'lib-  bu  qarz  oluvchiga  m a ’lum  foiz  asosida  qaytarib 
berish  sharti  asosida beriladigan pullik ssudadir.  Sudxo‘rlik kreditining 
obyekti  b o ‘lib  sudxo'rlik  kapitali  hisoblanadi.
Sudxo‘rlik  krediti  ibtidoiy  tuzilmaning  yo'qolib  (tarqab)  ketishi 
va  ishlab  chiqarish  vositalariga  xususiy  mulkchilikni  paydo  bo'lishi 
h a m d a   ja m iy a td a   m ulk  differensiyatsiyasi  natijasida  tovar  —  pul 
munosabatlarining  rivojlanishi  davrida  vujudga  kelmasdir.
Sudxo‘rlar krediti  yergarovi asosida  natura va pul shaklida berilgan. 
Kreditorlik tuzum i davrida sudxo'rlik krediti yanada rivojlandi.  Feoda- 
lizm  davrida  esa  kreditning  pul  shakliga  o'tishi  t o ‘la-to ‘kis  amalga 
oshirildi.  Pul  boyliklarini  sudxo'rlar  qo'lida  t o ‘planishi  kapitalning 
birlamchi ja m g ‘arilishiga  turtki  (sababchi)  b o ‘ldi.  Sudxo‘rlik  kreditida 
qarz  oluvchilar  b o ‘lib  —  asosan  mahalliy  tovar  ishlab  chiqaruvchilar- 
dehqonlar va xunarm andlar, ya’ni  kreditdan o ‘zlarining zaruriy iste’mol 
tovarlarini  va  ishlab  chiqarish  vositalariga  b o ‘lgan  talablarini,  kreditor 
va  savdogarlarga  soliqlarni  va  qarzlarni  to'lash  jarayonida  foydalan- 
ganlar.  Bu  qarz  va  t o ‘lovlar  xramlarga,  monastirlarga,  cherkovlarga 
toMangan.  Sudxo‘rlik  kapitalining  xarakterli  belgisi  b o ‘lib-  qarzdorlar 
to m o n id a n   ssudalarni  noishlab  chiqarish  k o'rinishida  foydalanish 
ustivor  yo'nalish  b o ‘lib  hisoblangan  va  ssuda  foiz  yuqori  darajada 
bo'lgan.  U n d a n  s o ‘ng kreditning boshqa shakllari  (ko'rinishlari),  ya’ni 
pul  shaklidagi ko ‘rinishlari  rivojlana boshlagan.  Kreditning bu shakllari 
ssuda  kapitalining  harakatini  bildirib  —  pul  kapitali  sifatida  nam oyon

b o 'lg an .  Pul  kapitali  qaytarib  berishlik,  t o ‘lovlilik  va  foiz  stavkasi 
asosida  berilgan.  Bunday  kreditlarning  xususiyatlari  b o ‘lib:
—  qarzdorlar  bo'lib  savdo  —  sanoat  ishJab  chiqaruvchi  shaxslar 
ishtirok  etganlar;
—  qarz  mablag‘lari  —  kapital  sifatida,  y a ’ni  q o ‘shim cha  qiymat 
olish  vositasi  sifatida  foydalanilgan;
—  ssud a  foizi  m anbasi  b o ‘lib  —  y o lla n m a   is h c h ila rn in g   haq 
to 'la n m ag a n   m ehnati  qiymati  hisoblanadi.
Bu  davrda  kredit  turli  shakllarni  egallaydi  (oladi).  U la r  asosan 
qatnashuvchilarning  turiga,  ssuda  obyektiga,  kredit  foizi  hajmiga  va 
harakat  qilish  muhitiga  qarab  farqlanadi  (guruhlanadi).  Shunga  k o ‘ra 
kredit  bir  nech a  shakllarga  bo'linadi.
Tijorat krediti. 
Tijorat krediti  — bu faoliyat k o ‘rsatuvchilar tom o n i- 
dan bir-birlariga o ‘zaro to ‘lovni  kechiktirish sharti bilan tovar shaklida 
beriladigan  kreditdir.
Tijorat  kreditini  obyekti  —  tovar  kapitali  hisoblanadi.
Tijorat  kreditida  kreditor  va  qarzdorlar  b o ‘lib  faoliyat  ko'rsatuv- 
chilar  (ishlab  chiqaruvchilar)  hisoblanadi.
Tijorat  kreditining  cheklanishlari  mavjud  b o i i b   ular:
—  faoliyat  k o ‘rsatuv chilarnin g   zaxira  kapitallari  hajm i  bilan 
cheklanganligi,  y a ’ni  unga  hozirgi  davrda  oborot  (m u om ala)  uchun 
zarur  b o ‘lmagan  kapital  bilan  cheklanganligi;
— yo'nalishiga ko‘ra,  uni ishlab chiqarish vositalarini  ishlab chiqa­
ruvchi  tarm oqlar  ishlab  chiqarish  vositalarini  iste’mol  qiluvchilarga 
berishi  m um kin,  am m o  teskarisi  b o ‘lishi  m um kin  emas.
Tijorat  kreditidan  farqli  o 'la ro q   b an k   krediti  nafaqat  tovarlar 
muomalasiga xizmat ko‘rsatadi,  balki yanada kengroq m u h itd a  faoliyat 
ko'rsatadi.
Bank  krediti  —  pul  egalari,  banklar  va  boshqa  kredit  institutlari 
tom onida  ishlab  chiqaruvchilarga  h a m d a   boshqa  qarz  oluvchilarga 
pul  shaklida  beriladigan  ssudalardir.
Bank  kreditining  obyekti  —  pul  kapitalidir.
Bank kreditida ishlab chiqaruvchi shaxslar (faoliyat ko'rsatuvchilar) 
faqat  qarz  oluvchi  sifatida  ishtirok  etadilar,  kreditorlar  b o ‘lib  esa 
ssuda  kapitali  egalari  hisoblanadi.
Bank  krediti jamiyat  barcha  sinflarini  pul  darom adlari  va ja m g ‘ar- 
malarini kapitalga aylantirib, kapitalni ja m g ‘arilishiga sababchi bo'ladi.
Tijorat  krediti  veksel  bilan  hujjatlashtiriladi.  Tijorat  kreditining 
foizi,  tovarlar  pog‘onasiga  va  veksel  summ asiga  q o ‘shiladi  va  u  bank
5 — O.Yu.  Rashidov  va  bosh.
65

krediti  foizidan  past  bo ‘ladi.  Bank  kredit  foizining  maqsadi  ssudalar 
hisobiga  darom ad  (foyda)  olishdir.
Tijorat  krediti  va  bank  kreditining  b a ’zi  bir  um um lashtirilgan 
tomonlarini  o ‘zida  aks  ettiruvchi  kredit  bu  iste’mol  kreditidir.
I s t e ’mol  krediti 
—  asosan  tovarlarni  sotish  ja ra y o n id a   ularni 
to ‘lovini  kechiktirib  to‘lash  huquqi  berilishidir.  Shu bilan  birga iste’mol 
krediti  banklar  yoki  maxsus  kredit  institutlari  to m o n id an   iste’mol 
tovarlarni  sotib  olish  va  xizmatlarni  to'lash  hollarida  beriladi.
U ning  obyekti 
—  uzoq  m u d d atli  foydalaniladigan  tovarlar  va 
xizmatlar hisoblanadi.  Iste’mol krediti — tovar va pul shaklida namoyon 
b o ‘lishi  mumkin.  Iste’mol  krediti  foizi  —  o'zining  yuqori  darajada 
ekanligi  bilan  ajralib  turadi  va  milliy  daromadni  qayta  taqsimlashning 
ikkilamchi  shakli  sifatida  aholi  daromadlari  hisobidan  to'lanadi.
Davlat  krediti  va  xususiy  kredit. 
Davlat  kreditida  qarz  oluvchi 
yoki  kreditor bo'lib davlat  ishtirok etadi.  Davlat  krediti davlat zayomlari 
shaklida  kaziagey (g‘azna)  majburiyatlarini  chiqarish  orqali, jam g‘arma 
tashkilotlari  jam g'arm alari  qoldiqlarini  Davlat  qimmatli  qog'ozlariga 
joylashtirish  orqali  amalga  oshiriladi.
Rivojlangan  m am lak atlard a  davlat  zayomlari  (qarzlari)  Davlat 
budjeti  xarajatlarini  moliyalashtirishning  asosiy  usuli  bo'lib  xizmat 
qiladi.  Davlat  zayomlarini  ishlatishning  yakuniy  natijasi  bo'lib,  davlat 
qarzining  o'sishi,  yangi  zayomlarni  chiqarish  hajmiga  nisbatan  foiz 
summ asining  qaytarish  hajm i  o'sib  ketadi.
Davlat  krediti  mablag'lari  ishlab  chiqarish  kapitali  takror  ishlab 
chiqarishda ishtirok etmaydi,  ya’ni u moddiy qiymatliklar ishlab  chiqa- 
rishda  qatnashm ay di,  faqat  b ud jet  defitsitini  qoplash  maqsadida 
foydalaniladi.
Xususiy  kredit  davlat  kreditidan  tam om ila  farq  qiladi.  Chunki 
xususiy kreditida  kreditor va  qarz  oluvchilar bo'lib,  xususiy yuridik va 
jism oniy  shaxslar  ishtirok  etadilar.
Xalqaro kredit. 
Bu kreditlarni  paydo bo'lishiga obyektiv asos bo'lib 
xo'jalik  hayotining  baynalminallashuvi va  xalqaro  davlat  shakllarining 
vujudga  kelishi  sabab  bo'ldi.
Xalqaro  kredit  —  bu  ssuda  kapitalini  xalqaro  iqtisodiy  m uno- 
sabatlardagi harakatidir.  B unda bir davlat tom onidan ularning banklari, 
yuridik  shaxslari  to m on id an   boshqa  davlat  hukum atiga,  banklariga 
yoki  boshqa  yuridik  shaxslariga  m uddatli  h am d a  to'lovlilik  asosida 
beriladigan  kreditlar  tushiniladi.
Xalqaro  kredit  quyidagi  belgilari  bilan  ajralib  turadi;

—  kreditorlar  va  qarz  oluvchilar  b o ‘lib  xususiy  yuridik  shaxslar 
(banklar,  kompaniyalar  va  firmalar),  davlat  tashkilotlari  va  xalqaro 
valuta  krediti  institutlari  b o ‘lishi  m um kin;
—  qarz mablag‘lari qarz oluvchi  mamlakatda foiz keltiruvchi  kapital 
sifatida  ishlatiladi;
—  ssuda  foizi  manbasi  b o ‘lib  qarzdo r-m am lak atdag i  yo llanm a 
ishchilar  m ehnati  hisoblanadi.
Xalqaro  kredit  ichki  kredit  bilan  uzviy  aloqalar b o ‘ladi  va  qiymat 
shakllarini  almashinish jarayonidagi  kapital  harakatining  barcha  bos- 
qichlarida  ishtirok  etadi.
Xalqaro  kredit  xalqaro  iqtisodiy  m unosabatlar  m uhitida  ssuda 
kapitalining  harakatidan  kelib  chiqqan  holda  o ‘ziga  xos  funksiyalarni 
bajaradi;
— 
kengaytirilgan  takror  ishlar  chiqarishni  ta ’minlash  maqsadida 
m am lakatlar  orasida  kapitalni  qayta  taqsimlaydi;
—  turli valutalarga asoslangan  naqd  pulsiz  toMovlarni  rivojlantirish 
orqali  xalqaro  hisob-kitoblar  m uhitida  m uom ala  xarajatlarini  tejaydi.
Kapitalning  markazlashuvi  va jam g ‘arilishini  kuchayishiga  xizmat 
qiladi.
Xalqaro  xususiy  va  firm a  kreditlari  xalqaro  iqtisodiy  m u no sa- 
batlardagi  tijorat kreditlarining bir ko‘rinishi b o ‘lib bir mamlakat firmasi 
tom onidan  ikkinchi  mamlakat  firmasiga  tovarlarni  kechiktirib  to'lash 
huquqini  beradi,  Bunday  kredit  o ‘tkazuvchan  veksel  (tratta)  bilan 
hujjatlashtiriladi.  Firm a  kreditlari  ochiq  raqam   orqali  ham  hisob- 
kitob  qilinishi  mumkin.  Bugungi  kundagi  firma  kreditlari  zamonaviy 
shakli  e k sportyorlardan  im p o rty orlarig a  b erilad igan  kredit  shakli 
hisoblanadi.
Firm a  kreditlarining  foiz  stavkalari  bozor  stavkalariga  nisbatan 
past  bo'ladi,  chunki  eksportni  kreditlash  tizimi  davlat  to m o n id an  
subsidiya  qilinadi.
Xalqaro  bank  krediti 
—  bir  m am la k a t  to m o n i d a n   boshqa  bir 
m am lakatga  (davlatga,  yuridik  va jism oniy  shaxslarga)  qisqa  va  o ‘rta 
uzoq muddatga vaqtinchalik foydalanishga beriladigan  kredit shaklidir. 
Bank kreditlar qarz oluvchilar to m o n id an  xohlagan maqsadlariga ishla- 
tilishi mumkin.  Bugungi kunda xalqaro bank kreditining ko‘rinishlaridan 
biri  bu eksport  bank  kreditidir.  B undan  tashqari,  xalqaro  kreditlarning 
xalqaro  davlat  krediti  ko ‘p tarm oqli  xalqaro  zayom  va  kreditlar,  yevro 
kreditlar,  yevro  bozorlar va  xalqaro  moliya  kredit  institutlarining  turli 
kreditlari  mavjuddir.

2 .7 .  Kredit  nazariyalari  tanqidi
Turli  davrlardagi  yashab  ijod  qilgan  iqtisodchilar  kreditni  iqtiso- 
diyotda  h am d a  takror  ishlab  chiqarish  jarayonidagi  o ‘rniga  turlicha 
balio berib kelganlar, ularning ayrimlari  kreditga yuksak baho berganlar, 
ikkinchi  gu ru h   iqtisodchilari  uni  o ‘rnini  keyingi  darajaga  q o 'y ib  
kelganlar.
Kredit  t o ‘g ‘risidagi  nazariyalar  ikki  guruhga  boMinadi.  Ularning 
birinchisi  k re d itn in g   n atu ra listik   nazariyasi  deb  n o m la n a d i.  Bu 
nazariyaning asoschilari bo ‘lib A.  Smit va  D.  Rikardolar hisoblanadilar.
Bu nazariyaga asosan kreditning ahamiyati pasaytiriladi,  ya’ni  kredit 
faqat jam iyatda  taqsimlangan  kapitalni  alohida  ishlab  chiqaruvchilar 
o ‘rtasida  qayta taqsimlash shakli bo'ladi va kengaytirilgan takror ishlab 
chiqarish  omili  b o ‘la  olmaydi.
Bu  nazariyaning  asosiy  y o ‘nalishlari  quyidagilardan  iborat:
— kredit moddiy qiymatliklami bir qo'ldan  ikkinchisiga o ‘tkazishda 
texnik  vosita  (qurol)  b o ‘lib  hisoblanadi.
—  kredit  obyekti  bo'lib  natural  (ishonchsiz)  ashyoviy  boyliklar 
hisoblanadi;
—  ssuda  kapital  haqiqiy  kapitalga  tenglashtiriladi  va  uni  harakati 
ishlab  chiqarish  kapital  harakatiga  mos  keladi;
—  b an k lar  m oddiy  qiym atliklam i  bir  mulk  egasidan  ikkinchi 
mulkdorga  o ‘tkazib  beruvchi  vositachi  sifatida  ishtirok  etadi.
Yuqorida  ko‘rib o ‘tilgan  kredit  nazariyasi yo‘nalish  namoyondalari 
tom onidan  kredit  to ‘g ‘risida va  uni  takror  ishlab  chiqarish jarayonida 
n o to ‘g ‘ri  xulosaga  kelganliklarini  bildiradi.  Chunki  ular  kreditning 
(ssuda kapitalini)  harakatini,  ishlab chiqarish kapitali, tovar kapitalining 
harakatini  n o to ‘g ‘ri  k o ‘rsatib beradilar.  Hattoki  kreditni  qayta taqsim ­
lash  funksiyasini  ham   oxirigacha  olib  bera  olmaydilar.  Bu  nazariya 
tarafdorlarining  kamchiligi  shuki,  ular  kreditni  ishlab  chiqarishga 
bevosita  bog'liq,  lekin  ishlab  chiqarish  u  hech  qanday  ijobiy  t a ’sirini 
ko‘rsatib  bera  olmaganlar.  H aqiq atda  esa  kredit  ssuda  kapitalining 
harakatini  natijasi  b o ‘lib,  ikki  xususiyatga  ega,  ya’ni  kredit  kengay­
tirilgan  takror  ishlab  chiqarishga  t a ’sir  ko‘rsatishi,  yoki  u nd a  qarama- 
qarshiliklarni  ham   vujudga  keltirishi  mumkin.
A m m o   naturalistik  nazariyotchilarning  kamchiliklariga  qaramay 
ularning qarashlarida  ham  pozitiv fikrlar  (mulohazalar)  bor.  Masalan, 
bu  nazariya  tarafdorlari  fikriga  k o 'ra   kredit  haqiqiy  kapitalni  yarat- 
masligi,  balki  faqat  ishlab  chiqarish jarayoniga  ta ’sir  ko‘rsatishi,  ya’ni

kreditni  bevosita  ishlab  chiqarish  bilan  bog‘liq  ekanligini  bilib  be ra  
olganlar.
Kreditning  rolini  (o'rnini)  b o ‘rttirib  ko'rsatadigan  nazariya  bu  — 
kreditning  kapitalini  yaratish  nazariyasidir.  Bu  nazariya  asoschilari  — 
ingliz iqtisodchilari  J.  Lo  (XVIII) va G.  Makleod  (XIX)  hisoblanadilar. 
Bu  nazariyaning  negizi  shuki,  kredit  hech  qan d ay  ishlab  chiqarish 
jarayoniga bog'liq emas va u  iqtisodiyotda  hal qiluvchi o ‘rinni egallaydi. 
U la r  kreditni  pul  va  boyliklar  bilan  bir  qatorga  qo'yadilar.  K apitalni 
yaratish  nazariyasining  asi  m a ’nosi  b o ‘yicha  banklar  kreditni  berish 
orqali  kapital  yaratadilar,  kredit  hajmi  b a n klarning  o 'zlari  ishlab 
chiqaradigan kredit siyosatiga bog'liq.  Shuning uchu n banklar qanchalik 
chegaralanm agan  m iqdorda  kreditni  kengavtirishlari  va  bu  y o ‘I  bilan 
ishlab  chiqarishni  kengaytirishga  asos  yaratishlari  mumkindir.
Banklar «kredit fabrikasi» degan tushuncha shu  nazariya tarafdorlari 
tom o nidan   vujudga  keltirilgandir.
Kreditning kapitalini yaratish  nazariyasi tarafdorlari banklar t o m o ­
nidan  berilayotgan  kredit  hajmi  bank  xohishiga  emas  balki,  takror 
ishlab chiqarish jarayonining obyektiv zaruriyatidan  (xohishidan)  kelib 
chiqishi  ham da  kreditni  haqiqiy  kapital  bilan  almashtirib  yuboradilar.
Kreditning bu nazariyasining davomchilari b o ‘lib,  avstraliya profes- 
sori  I.  Shum eter,  nemis  bankiri  A.  Tan  va  ingliz  iqtisodchilari  J. 
M .K eyns  va  R.  Xoutri  hisoblanadilar.
Shum eter va Tanlar banklarning  kuch-qudratini  oshirib  yuboradilar 
va  hech  qanday  chegarasiz  beriladigan  kreditlar  takror  ishlab  chiqarish 
jarayonini hamda iqtisodiy o'sishning asosiy kapitali b o ‘lib hisoblanadilar 
deb  qaraydilar.  Shunga  ko‘ra  bu  qarashlar  kreditning  «ekspazitsion 
kredit nazariyasi»  nomi bilan olamga  mashhurdir.  Ushbu  nazariya orqali 
iqtisodchilar  mamlakatdagi  inflatsiyani  oqlam oqchi  bo ladilar.
Biroq  kreditning bu  nazariya bo'yicha davomchisi  bo'lgan  J.  Keyis 
o 'z id a   kerakli  bo'lgan  qarashlardan  yaxshi  (ijobiy)  tom onlarini  oigan 
holda  kreditni  iqtisodiyotni  tartibga  solish  vositasi  deb  qaraydi  va 
isbotlab  beradi.  C h u nki  bank lar  to m o n id a n   kreditlash  iqtisodiyot 
talabiga  asosan  berilishi,  talab  oshsa  taklif ham   oshishi  mumkinligini 
e ’tiro f etadi.  Bunga  tarixiy  misollar  yetarli.  M asalan,  iqtisodiy  m a m - 
lakatda  kuchaysa  kreditga  boMgan  talab  ham   oshadi  va  aksinchadir. 
K reditning  ortiqcha  berib  yuborilishi  b ozor  iqtisodiyoti  sharo itida 
q o ‘shim ch a  kreditlarning  inflatsiyaning  vujudga  kelishiga  sababchi 
b o ‘lib  kelishi  mumkindir.