Органик кимё фанидан Ўқув-услубий мажмуа


Murakkab  efirlarning  kislotali  gidrolizi


Download 29.83 Mb.
Pdf ko'rish
bet64/110
Sana07.07.2020
Hajmi29.83 Mb.
#102390
1   ...   60   61   62   63   64   65   66   67   ...   110

Murakkab  efirlarning  kislotali  gidrolizi.  Murakkab  efirlarning  gidrolizi  nafaqat 

asoslar,  shuningdek  kislotalar  ishtirokida  ham  amalga  oshirilishi  mumkin.  Kislotali  gidroliz 

qaytar jarayon xisoblanadi va shuning uchun jarayonning mexanizmi eterifikatsiya  

 

mexanizmi bilan o’xshash faqatgina teskari yo’nalishda kuzatiladi. 



Jarayon mexanizmi quyidagicha: 

RCOOR′  +  H

2

O  

H



H



RCOOH  +  R′OH  

R – C – OC

2

H

5

  +  OH 



 

18

O

R – C – OC

2

H

5

18

O



 

OH

R – C    +   



OC

2

H

5

 

18

O

OH 



H

2



R – C – OC

2

H

5

18

OH

OH

II 

H

2



R – C – OC

2

H

5

18

OH





 

R – C    +   



OC

2

H

5

 

18

OH 

O

III 

R – C – OC

2

H

5

  +  

18

OH



 



R – C 

O

18 

O

 

–  

+  C

2

H

5

OH

gidroliz mahsulotlari 

nishonlsngan  

murakkab efir 

almashinish mahsuloti 

nishonlsngan  

murakkab efir 

dastlabki modda 

OH 

–   

+ R – C  



OR′

 

HO    C     OR′

O

R

δ –

δ –

HO – C  



R

 

+  R′O 



 

OH 



  



O – C  



R

 

o’tish holati 

338 

 

 



Mineral  kislotalar  ikkala  reaktsiyani  ham  tezlashtiradi,  karbonil  guruhi  kislorodi 

protonlashadi  va  bu  bilan  karbonil  guruhi  uglerodini  nukleofil  birikishini  tezlashtiradi. 

Gidrolizda nukleofil bo’lib suv molekulasi xizmat qiladi, chiquvchi guruh esa spirt hisoblanadi. 

Eterifikatsiyada buning aksi ekanini yodga oling. 

Ishqoriy gidrolizdagi kabi, reaktsiya oralig’ida tetraedrik intermediat yoki yanada aniqroq 

aytilganda  bir  necha  intermediatlar  hosil  bo’ladi.  Ularning  hosil  bo’lishi  reaktsiyaning  qaytar 

ekanligi  bilan  bog’liq.  Agar  faqat  gidroliz  nuqtai  nazaridan  qaralsa  II  oraliq  birikmaning  hosil 

bo’lishi shubhasiz, chunki bunda chiquvchi guruh bo’lib, kuchli asos xususiyatiga ega bo’lgan 

alkogolyat  –  ioni  emas,  balki  kuchsiz  asos  molekulasi  –  spirt  ajraladi.  Agar  eterifikatsiya 

reaktsiyasi  bo’yicha  qaralsa,  II  intermediat  hosil  bo’lish  extimoli  ko’proq,  chunki  u  spirt  va 

protonlashgan kislotalarning ta’sir mahsuloti hisoblanadi. 

Mexanizmni isbotlovchi omillar bizga tanish: bog’ uzilish holati RCO+OR  va RCO+OH 



18

O  nishonlanish  orqali  isbotlanadi;  tetraedrik  intermediatning  mavjudligi  karbonil  guruhi 

kislorodi (murakkab efirdagi) va erituvchi orasidagi izotop almashinish orqali isbotlanadi. 



Pereeterifikatsiya.  Eterfikatsiyada  kislota  spirt  bilan  nukleofil  sifatida  ta’sirlashadi; 

murakkab efirlarning gidrolizida spirt qoldig’i nukleofil reagent bilan almashinadi. Buni yodda 

saqlab murakkab efirlar molekulasidagi bir spirtni boshqa spirt bilan almashinishini taxmin qilish 

mumkin. Murakkab efirlarning bunday alkogoliz reaktsiyasi pereeterifikatsiya deb ataladi. 

 

Pereeterifikatsiya katalizatori bo’lib, kislotalar – N



2

SO

4

, quruq HCl yoki asoslar odatda 

alkogolyat-ion  xizmat  qiladi.  Bu  ikki  reaktsiyalarning  mexanizmi  yuqorida  biz  kuzatgan 

mexanizmlar bilan bir xil. Kislotalar ishtirokidagi pereeterifikatsiya uchun 



 

Asoslar ishtirokidagi pereeterifikatsiya uchun esa 



 

R – C  

O

OR′

 

A

 

murakkab efir 

+  



OR′′ 

R – C – OR′

O



 

OR′′

B

 

alkogolyat 

R – C 



OR′′ 





OR′ 

B

murakkab efir 

A

 

alkogolyat 

R – C  

O

OR′

 



H



R – C 

OH

 

OR′



+

R′′OH

R – C – OR′

OH

+

OR′′

H

R – C – OR′ 

OH 

OR′′ 

II 

+  



R – C 

OH

 

OR′′ 

+  

R – C 

O

OR′′

+  R′ – OH

+ H



A

 

spirt 

A

 

murakkab efir 

B

spirt 

B

murakkab efir 

RCOOR′  +  R′′OH

RCOOR′′ +  R′OH 

H

+

 yoki OH 



 

R – C  

O

OR′

 

+

H



R – C 

OH

 

OR′



+

H

2

O

R – C – OR′

OH

+

OH

2



R – C – OR′ 

OH 

OH

 

II 

+  



R – C 

OH

 

OH 

+  

R – C 

O

OH

+  R′ – OH

+ H



spirt 

kislota 

murakkab efir 

339 

 

Pereeterifikatsiya  jarayoni  muvozanat  reaktsiyasi  hisoblanadi.  Muvozanatni  o’nga 



siljitish  uchun  olinishi  maqsad  qilingan  efir  tarkibigi  spirtdan  mo’l  miqdor  foydalanish  talab 

etiladi  yoki  reaktsiya  mahsulotlaridan  biri  reaktsion  aralashmadan  haydaladi.  Sanoatda  asosan 

keyingi usul qo’llanilib reaktsiyani oxirigacha yetkaziladi. 

Pereeterifikatsiya  reaktsiyasining  yaqqol  namunasi  sifatida,  polivinil  spirti  olishni 

ko’rsatish  mumking.  Bu  polimer,  vinil  spirtidan  olinishi  mumkin  emas,  chunki  vinil  spirti 

beqaror  va  mavjud  emas.  Lekin  uning  efiri  –  vinilatsetat  barqaror;  uni  sirka  kislota  va 

atsetilendan simob sulfat ishtirokida sintez qilinadi. 

 

Vinilatsetilenni polimerlab polivinil spirti ishlab chiqariladi. 



 

Polivinilatsetat molekulasida minglab atsetat guruhlari bo’lsada, ularning har biri efirlar 

uchun  xos  bo’lgan  reaktsiyalarga  kirishishi  mumkin.  Masalan,  sulfat  kislota  ishtirokida 

polivinilatsetat  va  metil  spirti  (t

qay

=65


o

S)  teng  miqdordagi  metilatsetat  va  polivinil  spirti 

muvozanatida  saqlanishi  isbotlangan;  agar  reaktsion  aralashma  57  –  59

o

S  xaroratda  qizdirilsa, 



aralashmaning  past  xaroratda  qaynovchi  komponenti  –  metilatsetat  (t

qay


=57

o

S)  haydaladi  va 



reaktsiyaning oxirigacha borishini ko’rish mumkin. 

 

Bunda hosil bo’luvchi polivinil spirti suvda eruvchi qoplama sifatida ishlatiladi va ba’zi 



polimerlarni sintez qilishda oraliq mahsulot hisoblanadi. 

Murakkab efirlar  ammonolizi.  Murakkab  efirlarni  ammiak  bilan  qayta  ishlash  odatda 

etil  spirti  erituvchiligida  amalga  oshiriladi  va      amidlar  hosil  bo’lishi  bilan  yakunlanadi.  Bu 

reaktsiya  elektronlarga  taqchil  bo’lgan  uglerod  atomi  bo’yicha  asos  –  ammiakning  nukleofil 

xujumidir, natijada oksialkil -OR′ guruhi NH



2

-guruhiga almashinadi.  

 

Murakkab  efirlarning  Grinyar  reaktivi  bilan  reaktsiyalari.  Karbon  kislotlarning 

Grinyar  reaktivi  bilan  reaktsiyalari  uchlamchi  spirtlar  olishda  muhim  ahamiyatga  ega.  Aldegid 

va  ketonlar  bilan  reaktsiyasi  kabi,  nukleofil  (asos)  alkil  yoki  aril  guruhi  Grinyar  reaktividagi, 

karbonil  guruhidagi  elektronlar  taqchil  uglerod  atomiga  birikadi.  Alkoksi-guruhining  keyingi 

eliminirlanishi  keton  hosil  bo’lishiga  olib  kelar  edi  (ayrim  sharoitlarda  ketonlar  hosil  bo’lishi 

aniqlangan).  Lekin,  bizga  ma’lumki  ketonlar  Grinyar  reaktivi  bilan  oson  ta’sirlashadi  va 

uchlamchi-spirtlar  hosil  qiladi:  biz  kuzatayotgan  holatlarda  Grinyar  reaktivining  birikishidan 

uchlamchi-spirtlarni hosil bo’lishini ko’rish mumkin. 



CH

3

 – C  



OCH

2

CH



etilasetat 

+  NH



CH

3

 – C 

O

NH



asetamid 

+  CH

3

CH

2

OH

 



 CH



2

 – CH – CH

2

 – CH – CH

2

 – CH 



 





C = O  

CH

3

 



C = O  

CH

3

 



C = O 

CH

3

polivinilasetat 

H

2

SO

4

,

 

37 – 39

o

S

 



 CH



2

 – CH – CH

2

 – CH – CH

2

 – CH 



OH



OH 

OH

 +   CH

3

OH 

+  CH

3

COOCH

3

polivinilspirti 

metilasetat 

vinilasetat 

CH

3

 – C 



OCH = CH



polimtrizatsiya 



 CH



2

 – CH – CH

2

 – CH – CH

2

 – CH 



 





C = O 

CH

3



C = O  

CH

3

 



C = O 

CH

3

 

polivinilasetat 

HC 



 CH  +  CH



3

COOH 

H

2

SO



H

2

C = CH – O – COCH

3

 

vinilasetat 

340 

 

 



Ko’rib  turganimizdek,  hosil  bo’luvchi  spirtdagi  gidroksil  saqlovchi    uglerod  atomida 

uchta guruh mavjud, ular molekulaga Grinyar reaktividan o’tadi. Bunday reaktsiyalarda ketonlar 

o’rnida murakkab efirlardan foydalanish maqsadli; chunki murakkab efirlar ketonlarga nisbatan 

arzon.  Masalan,  trifenilkarbinol,  fenilmagniybromid  va  murakkab  efir  –  etilbenzoatdan  yoki 

keton  –  benzofenondan  olinishi  mumkin.  Bunda  kam  bosqichli  va  yuqori  chiqim  bilan  hosil 

bo’luvchi  benzoy  kislotadan  eterifikatsiya  orqali  etilbenzola  hosil  qilish  va  so’ngra 

trifenilkarbinolga o’tish maqsadlidir (ikkinchi reaktsiya yordamida trifenilkarbinol olish uchun, 

benzoy  kislota  dastlab  xlorangidridga  o’tkaziladi,  so’ngra  benzolni  Fridel-Krafts  usulida 

atsillanadi va benzofenon hosil bo’ladi). 

 

Murakkab  efirlarning  ketonlarga  nisbatan  bunday  reaktsiyalardagi  ustunligini  3-



etilgeptanol sintezida ham ko’rish mumkin. 

 

Chumoli  kislota  efirlari  HCOOR′  (karbonil  guruhidagi  uglerodda  vodorod  atomi 



saqlovchi birikma) Grinyar reaktivi bilan ta’sirlashib ikkilamchi spirt hosil qiladi. Bu reaktsiya 

simmetrik ikkilamchi spirtlar  RCNONR olishning muhim usulidir. Masalan: 

 

Murakkab efirlarni qaytarish. Ko’plab organik birikmalar kabi, murakkab efirlar ham 

ikki  usulda  qaytarilishi  mumkin:  a)  molekulyar  vodorod  yordamida  katalitik  gidrirlash  orqali 

yoki  b)  kimyoviy  qaytaruvchilardan  foydalanib.  Har  ikkala  usulda  ham  murakkab  efirlardan 

birlamchi spirtlar (efiri xisoblanuvchi spirt yoki fenoldan tashqari) hosil bo’ladi. 



 

Gidrogenoliz (vodorod bilan parchalash) oddiy gidrirlashga nisbatan maxsus sharoitlarda 



olib  boriladi.  Bu  reaktsiyada  yuqori  bosim  va  yuqori  xarorat  talab  etiladi;  katalizator  sifatida 

RCOOR′

RCH

2

OH  +  R′OH  

birlamchi spirt 

qaytarish 

etilformiat 

H – C  

O

OC

2

H



+  2 CH

3

CH

2

CH

2

MgBr

CH

3

CH

2

CH

2

 – C – CH

2

CH

2

CH

3

OH

 

H

 

geptanol 

2-propilmagniy bromid 

n-C

4

H



– C – OH

 

3-etil-3-geptanol 

2C

2

H

5

MgBr 

n-C

4

H

9

COOC

2

H



C

2

H

5

OH, H



n-C

4

H

9

 – COOH

C

4

H

9

 – C – C

2

H

5

 

O

(C

2

H

5

)

2

Cd

 

C

4

H

9

COCl

C

6

H

5

MgBr 

metilvalerat 

valeriyan kislota 

valeroilxlorid 

3-geptanon 

C

2

H



C

2

H



– C – OH

trifenikarbinol 

2C

6

H

5

MgBr 

– COOC

2

H

5

C

2

H

5

OH, H



– COOH

– C –  

O

C

6

H

6

, AlCl



– COCl

C

6

H

5

MgBr 

etilbenzoat 

benzoy kislota 

benzilxlorid 

benzofenon 

R – C  

O

OR′

 

murakkab efir 

R′′MgX 

R – C 

O

R′′

+

R′OMgX 

R′′MgX 

R – C 

R

R′′

OMgX 

H

2



R – C  



R′′

OH 

uchlamchi spirt 

341 

 

oksidlar  aralashmasi  –  mis  xromit  nomi  bilan  ma’lum  SuO, CuCr



2

O

4

  ta’sir  massasidan 

foydalaniladi, masalan: 

 

Murakkab  efirlarni  kimyoviy  qaytarish  spirt  hamda  natriy  metalli  aralashmasi  yoki 



ko’pincha litiy alyuminiy gidrid yordamida olib boriladi: 

 


Download 29.83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   60   61   62   63   64   65   66   67   ...   110




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling