Органик кимё фанидан Ўқув-услубий мажмуа


Yog’lar. Yog’larning tabiatda uchrashi va ularning tarkibi


Download 29.83 Mb.
Pdf ko'rish
bet65/110
Sana07.07.2020
Hajmi29.83 Mb.
#102390
1   ...   61   62   63   64   65   66   67   68   ...   110

Yog’lar. Yog’larning tabiatda uchrashi va ularning tarkibi  

Inson  hayot  faoliyatida  doimiy  zarur  bo’lgan  shunday  murakkab  efirlar  borki,  ular 

xayvonlarda  va  o’simliklarda    katta  miqdorlarda  saqlanadi.  Bular  yog’lar  deb  ataladi  (suyuq 

xolatda  bo’lsa  moylar  nomi  bilan  ma’lum)  Jo’xori,  koks,  paxta  va  palma  moyi,  mol,  qo’y  va 

sarig’ yog’lar asosan karbon kislotalarning murakkab efirlaridir. Bu barcha efirlar bir spirtning – 

glitserinning NOSN

2

SNONSN

2

ON hosilalaridir va shuning uchun ular glitseridlar deb ataladi.  

Yog’lar hosil qiluvchi karbon kislotalar tarmoqlanmagan (kamdan-kam juda oz miqdor – 

tarmoqlangan) kislotalar sinfiga mansub va 3 – 18 tagacha uglerod atomlari saqlaydi; S

3

 va S



5

 

lardan  tashqari  yog’lar  asosan  uglerod  atomlari  juft  bo’lgan  kislotalardan  iborat.  Tarkibda 



to’yingan kislotalar bilan birga bir yoki ikkita qo’shbog’ saqlovchi to’yinmagan kislota qoliqlari 

ham uchraydi. 

-jadval  ma’lumotlaridan  yog’larning  turli  karbon  kislota  aralashmalarining  glitsiridlari 

ekanini  ko’rishimiz  mumkin.  Ushbu  karbon  kislotalar  nisbati  bir  yog’dan  boshqasiga  o’tishda 

o’zgaradi; har bir yog’ uchun o’ziga xos tarkib mavjud. 

Yog’lar  (uglevodlar  va  oqsillar  bilan  bir  qatorda)  uch  asosiy  ozuqa  mahsulotlarining 

biridir;  bundan  tashqari  ular  katta    masshtablarda  xom  ashyo  sifatida  sanoat  miqyosida 

ishlatiladi.  Yog’lar  kimyosi  maxsus  mutaxassislik  fanlarida  o’rganiladi.  Biz  ayni  mavzuda 

yog’lar uchun xos bo’lgan ayrim muhim kimyoviy o’zgarishlarni ko’rib o’tamiz. 

 

Yog’larning  gidrolizi.  Sovunlanish.  Sovun.  Sovun  tayyorlash  –  qadimiy  kimyoviy 

sintez  jarayoni  hisoblanadi.  Sovun  pishirish  sezar  xukumronlik  qilgan  davrga  borib  taqaladi; 

echki  yog’ini  potash  (K

2

SO

3

)  ta’sirida  qaytarish  orqali  insonlar  dastlabki  glitseridlarni  gidroliz 

qilish bilan shug’ullanganlar. Gidroliz natijasida karbon kislota tuzlari va glitserin hosil bo’ladi. 

 

Biz  doimiy  ravishda  foydalanuvchi  sovun,  yog’  kislotalarining  (uzun  zanjirli)  natriyli 



tuzlari aralashmasidir. Sovun tarkibi va olinish usuli bilan farq qiladi: agar sovun olif moyidan 

tayyorlangan  bo’lsa  –  kastil sovuni deb  ataladi;  sovun  shaffof  bo’lishi  uchun  spirt  qo’shib 

pishiriladi; yumshoq sovun ko’piksimon pishiriladi; sovunga turli xid beruvchi vositalar qo’shish 

mumkin; agar natriy ishqori o’rnida kaliydan foydalanilsa, suyuq sovun hosil bo’ladi. Kimyoviy 

jihatdan barcha sovunlar bir xil bo’lib, ularning xususiyati va tabiati bir xildir. 

 

CH



2

 – O – C – R  

CH – O – C – R′  



CH

2

 – O – C – R′′  



+  NaOH

kislota yoki asos 

CH

2

 – OH

CH – OH

CH

2

 – OH

Na – O – C – R 

Na – O – C – R′ 

Na – O – C – R′′ 

+

gliserid (yog’) 

gliserin sovun 









CH

3

(CH

2

)

14

COOC

2

H

5

etilpalmiatat  

(etilgeksadekanoat) 

LiAlH



CH

3

(CH

2

)

14

CH

2

OH  +  HOC

2

H

5

1-geksadekanol 

CH

3

(CH

2

)

10

COOCH



H

2

, CuO 

.

CuCr

2

O



150

o

S, 350 atm 

CH

3

(CH

2

)

10

CH

2

OH  +  HOCH



metillaurat 

(metildodekanoat) 

lauril spirti 

(1-dodekanol) 

342 

 

Yog’ va moylar tarkibiga kiruvchi asosiy yog’ kislotalari 



-jadval 

Yog’ yoki 

moy 

To’yingan kislotalar, % 

To’yinmagan kislotalar, % 

C

8

 

C

10

 

C

12

 

C

14

 

C

16

 

C

18

 

> C

18

 

< C

16

 

C

16

 

C

18

 

> C

18

 

dienlar 

trienlar 

Qora 


mol 

yog’i 


1– 2

a

 



0,2 

2 – 3 


25– 30

21 – 26 


0,4 – 1 

0,5 


2 – 3 

39 – 42 


0,3 

 



Sarig’ yog’ 

5 – 9 


2– 3 

1 – 4 


8 – 13  25– 32

8 – 13 


0,4 – 2 

1 – 2 


2 – 5 

22– 29 


0,2 – 1,5 

 



Kokos yog’i 

 

4–10 



44– 51 13 –18

7 – 10 


1 – 4 

 

 



 

5 – 8 


0 – 1 

1 – 3 


 

Jo’xori yog’i 

 

 

 



0 –2 

8 – 10 


1 – 4 

 

 



1 – 2 

30– 50 


0 – 2 

34 – 56 


 

Paxta moyi 

 

 

 



0 – 3 

17– 23


1 – 3 

 

 



 

23– 44 


0 – 1 

34 – 55 


 

Lyard 


 

 

 



25– 30


12 – 60 

 

0,5 



2 – 5 

41– 51 


2 – 3 

3 – 8 


 

Oliv moyi  

 

 

0 – 1 



0 – 2 

7 – 20 


1 – 3 

0 – 1 


 

1 – 3 


53– 86 

0 – 3 


4 – 22 

 

Palma moyi 



 

 

 



1 – 6 

32– 47


1 – 6 

 

 



 

40– 52 


 

2 – 11 


 

Palma  moyi 

(yong’oq)  

2 – 4 


3 – 7 

45– 52


14  19 

6 – 9 


1 – 3 

1 – 2 


 

0 – 1 


10– 18 

 

1 – 2 



 

Yer  yong’oq 

moyi 

 

 



 

0,5 


6 – 11 

3 – 6 


5 – 10 

 

1 – 2 



39– 66 

 

17 – 38 



 

Soya moyi 

 

 

 



0,3 

7 – 11 


2 – 5 

1 – 3 


 

0 – 1 


22– 34 

 

50 – 60 



2 – 10 

 

 



 

 

 



 

 

< C

16

 

C



16

 

C



18

 

C



20

 

>C



20

 

 



 

Baliq moyi  

 

 

 



2 – 6 

7 – 14 


0 – 1 

 

0 – 2 



10 – 20 

25– 31 


25– 32 10– 20 

 

 



Lyon moyi  

 

 



 

0,2 


5 – 9 

4 – 7 


0,5 – 1 

 

 



9 – 29 

 

 



8 – 29 

45 – 67 


Tungov moyi 

 

 



 

 

 



 

 

 



 

4 – 13 


 

 

8 – 15 



a

 – 3 – 4 % C



4

, 1 – 2 % C

b

 – 72 – 82 % eleostearin kislotalar, sis-, trans-, trans-9,11,13-oktadekatrien kislota va 3 – 6 % to’yingan kislotalar 



 

Sovunning  tozalovchi  xususiyati  –  murakkab  jarayondir.  Bu  jarayonni  soddalashtirib  – 

quyidagicha tasavvur qilish mumkin: sovun molekulasi qutblangan – SOONa



+

  va qutblanmagan – uzun 

uglerod zanjiri (12 – 18 uglerod atomlaridan iborat bo’lgan) saqlaydi; molekulaning qutblangan qismi 

suvda, qutblanmagani esa – moyda eriydi. Odatda moy tomchilari suv bilan qo’shilishidan ikki qatlamga 

–  moy  va  suvga  ajraladi,  lekin  sovun  ishtirokida  bu  holatni  boshqacha  kuzatish  mumkin.  Sovunning 

qutblanmagan  qismi  moy  tomchilarida  eriydi  va  bu  vaqtda  sovunning  karboksilat  qismi  suv  muhitida 

qoladi.  

 

 



 

Karboksilat  guruhning  manfiy  zaryadi  tufayli  moyning  har  bir  tomchisi  ionlar  buluti  bilan 

qamrab  olinadi.  Bir  xil  zaryadlardagi  itarilish  tufayli  moy  tomchilari  o’zaro  qo’shilishdan  – 

birlashishdan  saqlanadi,  natijada  suvdagi  moy  barqaror  emulsiyasi  hosil  bo’ladi.  Sovunning  yuvush 

xususiyati, kir tarkibidagi moy yoki yog’larni emultsiyalash bilan bog’liq. Bunday emultsiyalash va bu 

bilan  yuvish  xususiyati  nafaqat  karbon  kislotalar,  balki  uzun  qutblanmagan  qoldiq  va  qutblangan 

guruhlarni bir molekulada mujassam etgan barcha birikmalar uchun xosdir. 

Qattiq  suv  kaltsiyli  va  magniyli  tuzlar  saqlaydi,  ular  o’z  navbatida  sovun  bilan  ta’sirlashib, 

karbon  kislotalarning  kaltsiyli  yoki  magniyli  tuzlarini  hosil  qiladi.  Shuning  uchun  sovunlar  qattiq 

suvlarda  o’z  xususiyatini  qisman  yo’qotadi.  Yog’lar  karbon  kislota  va  spirtlarning  manbai  sifatida 

xizmat qiladi: natriyli sovun mineral kislotalar bilan qayta ishlanganda yoki kislota sharoitida gidrolizga 

uchratilganda erkin karbon kislotalar aralashmasi hosil bo’ladi, hozirgi vaqtda bunday aralashmalardan 

individual karbon kislotalar olishning sanoat usuli – fraktsion xaydash o’ta takomillashtirilgan (bunda 

karbon kislota sof holda, asosiy maxsulot 90 % kam bo’lmagan miqdorlarda olinadi).  

Ba’zan  yog’  kislotalari  pereeterifikatsiya  yordamida  ajratilib,  buning  uchun  kislota  yoki  asos 

katalizatorligida glitseridlarning metil spirt bilan reaktsiyasini olib borish talab etiladi. 

 

Metil efirlari aralashmasi fraktsion xaydash orqali alohida efirlarga ajratilishi mumkin, ular o’z 



navbatida  gidroliz  orqali  individual  karbon  kislotalarga  o’tkaziladi.  Bundan  tashqari  metil  efirlari 

alohida yoki aralashma holida katalitik qaytarish orqali tarmoqlanmagan birlamchi spirtlarga o’tkazilishi 

mumkin; ulardan o’z navbatida turli tuman birikmalar sintez qilish imkoniyati paydo bo’ladi. 

Shunday qilib, yog’lar tarmoqlanmagan karbon kislotalar (juft uglerod atomi saqlagan S





– S

18

manbai bo’lib xizmat qiladi.  



 

CH

2

 – O – C – R  



CH – O – C – R′  



CH

2

 – O – C – R′′  



+  CH

3

OH 

asos 

CH

2

 – OH 

CH – OH 

CH

2

 – OH 

CH

3

 – O – C – R  



CH

3

 – O – C – R′  



CH

3

 – O – C – R′′  



+

metil spirti 

metil efirlari aralashmasi 

gliserid (yog’) 

gliserin 

 

 

moy 

COO 

COO 

COO 

Na





  



  

Na





  

Na



moy 

COO 

COO 

COO 

Na





  



  

Na





  

Na



moy 

COO 

COO 

Na





 



  

Na



Совун ишитрокида мойнинг сувда 

эмулгирланиши. 

Қутбланмаган  углеводород  занжири 

мойда эрийди; қутбланган –COO



 гурухи 

сувда  эрийди.  Бир  хил  зарядланган 

томчилар бир бирини итаради.     

 

344


Detergentlar. Yog’lardan hosil qilinuvchi yoki alfol-jarayon orqali olinuvchi, tarmoqlanmagan 

S

8

 va S



10

 tarkibli birlamchi spirtlar yuqori xaroratlarda qaynaydigan efirlar olishda ishlatiladi va ular o’z 

navbatida plastifikatorlar (masalan, oktil ftalat) hisoblanadi. S

12

-S

18

 saqlagan spirtlar katta miqdorlarda 



detergentlar (yuvuvchi vositalar) olishda foydalaniladi.  

Sun’iy  detergentlar  kimyoviy  tuzilishi  bo’yicha  katta  farq  qilsada,  molekula  tuzilishida 

umumiyliklar  bor:  moyda  eriydigan  qutblanmagan  uzun  uglevodorod  qoldig’i  va  suvda  eruvchi 

qutblangan qismi saqlaydi. S



12

-S

18

 bo’lgan spirtlar alkilsulfat tuzlari hosil qiladi.  

 

Ayni holatda qutblanmagan qismi bo’lib uglevodorod zanjiri, qutblangan qismi esa –OSO



3

-

Na

+

 

hisoblanadi.  



Spirtlarni etilen oksidi bilan qayta ishlash ionlanmagan detergentlar hosil bo’lishiga olib keladi. 

 

Ko’plab kislorod atomlarining mavjudligi vodorod bog’larning hosil bo’lishiga sabab bo’lib, bu 



o’z navbatida poliefir qoldiqlarini suvda eruvchanligini oshiradi. Masalan, etoksilat sulfatga o’tkazilib 

natriyli tuzi holida yuvuvchi vosita sifatida ishlatilishi mumkin. 

Keng  qo’llaniluvchi  muhim  detergentlardan  biri  alkilbenzolsulfokislotaning  natriy  tuzidir. 

Molekula uzun alkil qoldig’i bilan birga benzol xalqasi ham saqlaydi va arlmatik xalqani alkillash orqali 

hosil  qilinadi.  Bunda  alkillovchi  reagent  sifatida  alkilgalogenid,  alken  yoki  spirtdan  foydalanish 

mumkin. Sulfolash va neytrollash orqali detergentlar olinadi. 

 

Dastlab  alkilbenzol  sulfonatlar  sintez  qilishda  polipropilendan  foydalanilar  edi:  yon  zanjirning 



o’ta tarmoqlanganligi detergentning oqova suvlarda biologik dekstruktsiyasiga to’sqinlik qiladi. Hozirda 

bunday  “qattiq”  detergentlar  “yumshoq”  (biologik  yo’l  bilan  parchalanuvchi)  detergentlar:  alkil  sul-

fatlar,  etoksilatlar  va  ularning  sulfatlari,  shuningdek  alkilbenzolsulfonatlar  bilan  almashtirilgan. 

Alkilbenzolsulfonatlardagi  yon  zanjir  –  alkillar  alfenlardan  yoki  tarmoqlanmagan  xloralkanlardan 

(kerosindan olinuvchi) hosil qilinadi. 

Bu detergentlarning ta’siri sovunning ta’siri kabi, lekin ularning qator ustunliklari bor, masalan: 

sulfatlar va sulfonatlar o’z xususiyatini qattiq suvlarda ham saqlab qoladi, chunki ularning kaltsiyli yoki 

magniyli tuzlari ham suvda eriydi. 



To’yinmagan  yog’lar.  Yog’larning  qotishi.  -  jadvaldan  glitseridlar  ma’lum  miqdorda 

to’yinmagan kislotalar saqlashini ko’rish mumkin. Odatda bu kislotalar quyidagilar: 

 

Yog’  molekulasida  qo’shbog’  yoki  qo’shbog’larning  mavjudligi  uning  suyuqlanish  xaroratini 



pasaytiradi  va  xona  xaroratida  suyuq  bo’lishini    ta’minlaydi.  Qandolatchilikda  keng  miqyosda  sarig’ 

yog’  xususiyatiga  ega  bo’lgan    arzon  va  to’yimli  moylardan  foydalanish  kerakligi  talab  etadi. 

Qo’shbog’larni  gidrirlash  bunday  arzon  moylarni  –  paxta,  jo’xori  va  soya  moylarini  qattiq  yog’larga 

o’tkazishni  taminlaydi.  Ular  o’z  navbatida  konsistentsiyasi  bo’yicha  sarig’  yog’  bilan  taqqoslanadi. 



CH

3

(CH

2

)

7

CH = CH(CH

2

)

7

COOH

olein kislota (sis-isomeri) 

CH

3

(CH

2

)

4

CH = CHCH

2

CH = CH(CH

2

)

7

COOH

linol kislota (sis, sis-isomeri) 

CH

3

CH

2

CH = CHCH

2

CH = CHCH

2

CH = CH(CH

2

)

7

COOH

 

linolen kislota (sis, sis-isomeri) 

SO

3

Na 



+

R

CH

3

(CH

2

)

10

CH

2

OH  +  8  CH

2

 – CH

2

 

lauril spirti 

O

asos 

CH

3

(CH

2

)

10

CH

2

(OCH

2

CH

2

)

8

OH  

etoksilat 

n-C

11

H

23

CH

2

OH 

H

2

SO



n-C

11

H

23

CH

2

OSO

3

H

NaOH

 

n-C

11

H

23

CH

2

OSO

3

Na



+

lauril spirti 

lauril sulfat 

lauril sulfat natriyli tuzi 

 

345


Yog’larni bu turdagi qotirish jarayoni ozuqa yog’lari va margarin ishlab chiqarish sanoati bilan bog’liq. 

Uglerod-uglerod qo’shbog’ni gidrirlash nozik sharoitlarda (nikel katalizatori, 175-180

o

S, 1,5-3 atm) olib 



boriladi va bunda murakkab efir bog’larining uzulishi kuzatiladi. 

Gidrirlash  yog’ning  fizik  xususiyatlarini  o’zgartirib  qolmasdan  uning  kimyoviy  xususiyatiga 

ham  ta’sir  ko’rsatadi.  Gidrirlanmagan  yog’  tarkibida  yengil  uchuvchan,  xid  beruvchi  achchiq  ta’mli 

kislota  va  aldegidlar  mavjud.  Gidrirlash  natijasida  bunday  xususiyatlar  yo’qoladi.  Katalizator 

ishtirokidagi  gidrirlashda  to’yinmagan  birikmalar  nafaqat  to’yintiriladi  balki  izomerlanish  ham  – 

qo’shbog’ning  siljishini  yoki  stereokimyoviy  o’zgarishlar  kuzatiladi  –  bu  ham  yog’larning  fizik-

kimyoviy xususiyatlari o’zgarishiga sabab bo’ladi. 

Tabiatda yog’larning shunday turlari ham uchraydiki, ularda ikkita yoki uchtadan qo’shbog’lar 

saqlanadi.  Ular  “quruvchi”  moylar  nomi  bilan  ma’lum  bo’lib,  bo’yoq  va  loklarning  muhim 

komponentlari  hisoblanadi.  Bo’yoqlarning  qurishi  –  bu  erituvchining  (masalan,  skipidarning) 

bug’lanishi  emas,  balki  kimyoviy  reaktsiya  bo’lib,  uning  amalga  oshishidan  mustaxkam  qoplama  – 

plyonka hosil bo’ladi. Bunday qoplama bo’yalayotgan yuzani himoyalaydi,  bo’yashdan asosiy maqsad 

rang  berish,  jilo  berish  bilan  birga  aynan  himoyalash  ham  deyish  mumkin.  Qoplama  moy  tarkibiga 

kiruvchi to’yinmagan qoldiqlarning havo kislorodi ta’sirida polimerlanishi bilan bog’liq. Polimerlanish 

jarayoni  va  polimerning  tuzilishi  to’liq  o’rganilmagan  bo’lsada,  erkin  radikal  mexanizmida  borishi 

taxmin qilinadi. 



Download 29.83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   61   62   63   64   65   66   67   68   ...   110




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling