Органик кимё фанидан Ўқув-услубий мажмуа

.

10

-10

 

o-NO

2

–C

6

H

4

–NH

2

 

1

.

10

-14

 

m-NO

2

–C

6

H

4

–NH

2

 

4

.

10

-14

 

p-NO

2

–C

6

H

4

–NH

2

 

1

.

10

-12

 

(CH

3

)

2

NH 

5.2

.

10

-4

 

(CH

3

)

3

N 

5.45

.

10

-4

 

 

Halqada alkil gruppa bor bo’lsa, asos xossa kuchayadi:  

N-metilanilin

 7.1

.

10

-10

  

 

N,N-dimetilanilin

 1.1

.

10

-9 

Aromatik  aminda  ikkita  fenil  gruppa  bo’lganda  asosli  xossasi  yanada  zaiflashadi, 

difenilaminning  dissotsilanish  konstantasi  7.6

.

10

-14 

ga  teng.  Trifenilamin  esa  asos  xossasiga  ega 

bo’lmagan moddadir. 

Aromatik  aminlar  lakmusni  ko’kartirmaydi.  Ochiq  zanjirli  va  aromatik  aminlarning  eritmada 

ammiakka taqqoslangan asosli xossalari quyidagi qatorda kamayib boradi: 

(CH

3

)

3

N > (CH

3

)

2

NH > CH

3

NH

2 

> NH

3 

> C

6

H

5

NH

2 

> (C

6

H

5

)

2

NH > (C

6

H

5

)

3

N 

Aromatik  aminlar  aminoguruh  va  benzol  halqasi  hisobidan  kimyoviy  jarayonlarga  kirisha 

oladilar.  

 

368

Alkilaminlarga  o’xshash  birlamchi  va  ikkilamchi  aminlar  azotdagi  vodorodni  alkil  guruhiga 

almashtira oladilar. Bu jarayondan ikkilamchi va uchlamchi aminlarni olishda foydalaniladi: 

C

6

H

5

NH

2

+ CH

3

J [C

6

H

5

NH

2

CH

3

]J

C

6

H

5

NHCH

3

HJ

C

6

H

5

NHCH

3

+ HJ

.

C

6

H

5

NHCH

3

+ CH

3

J [C

6

H

5

NH

2

(CH

3

)

2

]J

C

6

H

5

NH(CH

3

)

2 

HJ

C

6

H

5

NH(CH

3

)

2

+ HJ

.

 

Bu reaksiya alkillash reaksiyasi deyiladi. 

Dimetilanilindan esa trimetilfenlammoniy birikmalari hosil bo’ladi: 

C

6

H

5

N(CH

3

)

2

+ CH

3

J      [C

6

H

5

N(CH

3

)

3

]J  +  AgOH

[C

6

H

5

N(CH

3

)

3

]OH + AgJ↓

 

Birlamchi  va  ikkilamchi  aminlarga  asetillovchi  reagentlar  bilan  ta’sir  etilganda,  azotdagi 

vodorodlar kislota qoldig’iga almashinadi. Masalan, anilinga sirka angidridi yoki sirka kislota qo’shib 

qizdirilganda atsetanilid hosil bo’ladi: 

C

6

H

5

NH

2

+ (CH

3

CO)

2

O        C

6

H

5

NHCOCH

3

+ CH

3

COOH

C

6

H

5

NH

2

+ CH

3

COOH        C

6

H

5

NH

2 

CH

3

COOH

C

6

H

5

NHCOCH

3

+  H

2

O

 

Aminlarning atsillik hosilalari kislota amidlariga o’xshab, asos xossasiga ega emas, ular kristall 

moddalar bo’lib, yuqori haroratda suyuqlanadilar. Aniq suyuqlanish nuqtasiga ega bo’lganliklari uchun 

alohida aminlar tuzilishini aniqlashda ishlatiladilar.  

Anilidlar ishqorlar yoki kislotalar ishtirokida gidrolizga uchrab, amin va kislota hosil qiladi: 

C

6

H

5

NHCOCH

3 

+  HOH       C

6

H

5 

– NH

2

+  CH

3 

– COOH

 

Birlamchi aromatik aminlarni aldegidlar bilan qo’shib sekin qizdirilganda azometinlar (Shiffa 

asoslari) hosil bo’ladi: 

C

6

H

5

NH

2 

+  C

6

H

5

CHO       C

6

H

5

N = CHC

6

H

5

+  H

2

O

 

Shiff asoslari azometinlar suyultirilgan kislotalar ta’sirida parchalanib, qaytadan aldegid va 

amin hosil qiladi: 

C

6

H

5

N = CHC

6

H

5

+  H

2

O

C

6

H

5

NH

2 

+  C

6

H

5

CHO

 

Birlamchi aromatik aminlarni xloroform va ishqorning spirtdagi eritmasi bilan qo’shib 

qizdirilganda karbilaminlar yoki izotsianidlar hosil bo’ladi. 

Izotsianidlar o’ta qo’lansa hidga ega. 

C

6

H

5

NH

2 

+  CHCl

3

+  3KOH        C

6

H

5

N 



C  +  H

2

O  +  3KCl

 

Bu reaksiya birlamchi aminlarni aniqlashda ishlatiladi. 

Birlamchi  aromatik  aminlarning  nitrit  kislota  bilan  reaksiyasi  g’oyat  katta  ahamiyatga  ega. 

Birlamchi  aromatik  aminlarga  nitrit  kislota  bilan  ta’sir  etilganda  diazoniy  tuzlari  hosil  bo’ladi. 

Diazoniy tuzlari kimyoviy jihatdan g’oyat faol birikmalar bo’lib, ular turli birikmalarni olishda dastlabki 

modda bo’lib ishlatiladilar. Bu xaqda diazo- va azobirikmalar bo’limida to’liq tanishib chiqamiz: 

C

6

H

5

NH

2 

+  HONO  +  HCl

[C

6

H

5 

– N 



N] Cl +  H

2

O

+

–

 

Avval ko’rib o’tganimizdek yog’ qatori aminlar bu sharoitda spirtlarni hosil qiladi: 

C

2

H

5

NH

2 

+  HONO        C

2

H

5 

– NH  – NO

C

2

H

5 

– N  = N  – OH

C

2

H

5 

– OH    +    N

2

+ H

2

O

 

Ikkilamchi aminlarga nitrat kislota bilan ta’sir etilganda nitroza aminlarni hosil qiladilar: 

C

6

H

5

NH – CH

3 

+  HONO        C

2

H

5 

– N  – CH

3  

+  H

2

O

N = O

 

Uchlamchi  aminlarga  nitrit  kislota  bilan  ta’sir  etilganda,  ular  nitroza  guruhini  p-holatga 

yo’naltiradilar: 

 

 

369

N

CH

3

H

3

C

+  HONO

N

CH

3

H

3

C

NO

+  H

2

O

p-nitrozodimetilanilin

 

p-Nitrozodialkilanilinlar  ishqorlar  ishtirokida  nitrozon  ion    va  ikkilamchi  anilinlarga 

parchalanadilar: 

N

CH

3

H

3

C

NO

+  KOH

OK

NO

+  HN(CH

3

)

2

 

Aminlarning  oksidlanishi.  Aromatik  aminlar  yog’  qator  aminlariga  qaraganda  oson 

oksidlanadilar.  Ular,  hatto  uzoq  saqlanganda  ham  oksidlanib  ketadilar,  anilinni  xromli  aralashma 

(konsentrlangan 

H

2

SO

4

  bilan 

K

2

Cr

2

O

7

  aralashmasi)  bilan  oksidlanganda  qora  bo’yoq  «qora  anilin» 

hosil  bo’ladi.  Bu  modda  gazlamalar  va  mo’ynalarni  qora  rangga  bo’yash  uchun  ishlatiladi.  U  suvda 

erimaydi, sovuq va yorug’lik ta’siriga chidamli. Aromatik aminlar triftoratsetil gidroperoksidi bilan 

oksidlangan tegishli nitrobirikmalarni hosil qiladilar: 

C

6

H

5

NH

2 

+  3 CF

3

– C

O

O – OH

C

6

H

5

NO

2 

+  3 CF

3

– C

O

OH

+  H

2

O

 

Anilin odatdagi sharoitda bromli suv bilan oson reaksiyaga kirishadi. Xuddi shu sababli anilin 

oson oksidlanadi: 

NH

2

+ 3Br

2

NH

2

Br

Br

Br

+ 3HBr

2,4,6-tribrom anilin (oq cho’kma)

 

U boshqa oksidlovchilar bilan ham reaksiyaga oson kirishib, har xil rangli moddalar hosil qiladi. 

M-n: anilin xlorli ohak bilan reaksiyaga kirishganda binafsha rang hosil bo’ladi.         

Benzol  halqasidagi  aminoguruhga  nisbatan  o-  va  p-holatdagi  vodorod  atomlari  yuqori 

qo’zg’aluvchanlikka  ega.  Shuning  uchun  aromatik  aminobirikmalar  almashinish  reaksiyalariga  oson 

kirisha oladilar. Bunda almashinish asosan p-holatdagi vodorodlar hisobiga boradi. 

Aromatik  aminlarni  galogenlanganda  asosan  bir  necha  modda  aralashmasi  hosil  bo’ladi  va 

jarayon  aromatik  aminning  oksidlanishi  bilan  birga  sodir  bo’ladi.  Shuning  uchun  galogenlashda  toza 

aromatik amin emas, balki uning atsil hosilasidan foydalaniladi: 

 

370

CH

3

– C

O

OH

NH

2

+

NH  – CO  – CH

3

+  H

2

O

NH – CO – CH

3

+  Cl

2

-HCl

NH – CO – CH

3

Cl

- CH

3

COOH

H

2

O

NH

2

Cl

 

Aromatik  aminobirikmalarni  bevosita  nitrolab  bo’lmaydi,  chunki  bunda  nitrat  kislota 

aminoguruhni  oksidlab  yuboradi.  Shuning  uchun  dastlab  aminoguruh  himoyalanadi,  ya’ni  aromatik 

guruh  atsillanadi  va  so’ngra  nitrolanadi.  Hosil  bo’lgan  nitroatsetinilidni  gidrolizlanganda  nitroanilin 

hosil bo’ladi: 

NH  – CO  – CH

3

+  HONO

-H

2

O

NH  – CO  – CH

3

NO

H

H

2

O

NH

2

NO

+

+  CH

3

COOH

 

Aromatik aminlarni sulfolanganda ham p-izomer sulfanil kislota hosil bo’ladi: 

NH

2

+  H

2

SO

4

-H

2

O

NH

2 

H

2

SO

4

.

NH – SO

3

H

170-180 ºC

NH

2

SO

3

H

sulfoanilin

sulfanil kislota

 

Anilin 

HNO

3

 ta’sirida pikramid hosil qiladi: 

NH

2

+ 3HNO

2

NH

2

NO

2

NO

2

O

2

N

- 3HOH

pikramid

 

Aromatik halqadagi vodorodlar o’ta qo’zg’aluvchan bo’lganligi tufayli uchlamchi aminlar turli 

molekulalar bilan jipslashish reaksiyalariga kirisha oladilar. Masalan, dimetilanilinga chumoli aldegidi 

bilan ta’sir etilganda N,N

-tetrametil-p,p-diamino-difenilmetan hosil bo’ladi: 

N –

H

3

C

+  CH

2

O  +  

H

3

C

– N

CH

3

CH

3

N –

H

3

C

H

3

C

– CH

2 

–

– N

CH

3

CH

3

+ H

2

O 

 

Anilinni katalizator ishtirokida qaytarilganda, benzol, siklogeksan va siklogeksilamin 

aralashmalari hosil bo’ladi: 

 

 

371

3 C

6

H

5

NH

2

Ni

H

2

C

6

H

6  

+  C

6

H

12

+  C

6

H

11

NH

2

+  2NH

3