Органик кимё фанидан Ўқув-услубий мажмуа

sutda  (sut albumini)  bo’ladi.  Nisbatan  katta  bo’lmagan  molekulyar  massaga  ega.  Gidrolizlanganda 

katta miqdorda glikol hosil bo’ladi.  

2.  Globulinlar.  Suvda  erimaydilar,  tuzlarning  suyultirilgan  eritmalarida  eriydi.  Eritmasiga 

tuzlarning  konsentrlangan  eritmalari  ta’sir  ettirilganda  globulinlar  cho’kadi,  qizdirilganda  burishib 

qoladi,  qizdirilganda  iviydi.    Globulinlar  molekulasi  albuminlar  molekulasiga  qaraganda  birmuncha 

yirik.  Globulinlar  tuxum,  sut,  non,  muskullarda,  o’simlik  urug’lari  (kanop, no’xat urug’ida) 

tarkibida uchraydilar. Zardob globulinining molekulyar og’irligi taxminan 150000 va undan oshiqroq, 

zardob albumininiki esa undan ikki marta kam – 70000 bo’ladi.  

3.  Prolaminlar.  Ular  suvda  erimaydi,  60-80%  li  spirtda  eriydi,  tarkibida  prolin  bo’ladi. 

Prolaminlar o’simlik oqsillari (bug’doy gliadini, arpa godeini, makkajo’xori zeini) tarkibida bo’ladi. 

4. Protaminlar. Kuchli asosli xususiyatga ega bo’lib, tarkibida oltingugurt bo’lmaydi. Oddiy 

aminokislotalardan  tarkib  topgan  va  kichik  molekulyar  massaga  ega.  Baliq ikrasi, jinsiy garmonlar 

(spermasi) tarkibida uchraydilar. 

5. Gistoinlar. Unchalik kuchli asos xossasiga ega emas, ko’pchilik murakkab oqsillar tarkibiga 

kiradilar.  

6.  Skleroproteinlar.  Suvda,  tuzlar,  kislota  va  ishqorlar  eritmalarida  erimaydilar,  gidrolizga 

chidamli. Bularga hayvonlar tana a’zolarida muhim rol o’ynaydigan bir qancha oqsillar kiradi. Bu guruh 

oqsillar teri, jun, suyak, tirnoq, soch, ipak fibroini taribida  uchraydilar.  Ularning  tarkibida  ko’p 

miqdorda oltingugurt mavjud bo’ladi. 

Murakkab  oqsillar  –  proteidlar  tarkibidagi  oqsilsiz  moddalarning  tabiatiga  qarab,  4  ta 

gruppaga bo’linadi: 

1.  Nukleoproteidlar.  Gidrolizlanganda  oddiy  oqsillar,  asosan  gistonlar  va  protaminlar  bilan 

nuklein  kislotalar  hosil  bo’ladi.  Nuklein  kislotalar  o’z  navbatida  uglevodlar,  fosfor  kislota  va 

geterotsiklik  birikmalarga  (purin hamda pirimidin)  gidrolizlanadilar.  Nukleoproteidlar  ishqorlarda 

eriydilar,  kislotalarda  erimaydilar.  Ular  protoplazmalar,  hujayra  yadrosi,  to’qimalar  va  viruslar 

tarkibiga kiradilar. 

2.  Fosfoproteidlar.  Gidrolizlanganda  oddiy  oqsillar  bilan  fosfat  kislota  hosil  bo’ladi, 

nukleoproteidlardan  farq  qilib,  gidrolizlanganda  purin  asoslari  hosil  qilmaydi,  kuchsiz  kislotalik 

xususiyatiga  ega,  qizdirilganda  emas,  kislotalar  ta’sirida  burishib  qoladi,  iviydi.  Ularga  sut  kazeini 

taalluqlidir. 

3.  Glikoproteidlar.  Gidrolizlanganda  oddiy  oqsillar  bilan  uglevodlar  hosil  bo’ladi.  Suvda 

erimaydi,  suyultirilgan  ishqor  eritmalarida  eriydi,  neytral  xususiyatga  ega,  qizdirilganda  burishib 

qolmaydi, ivimaydi. Glikoproteidlar vakili so’lakda bo’ladigan mutsindir. 

4.  Xromoproteidlar.  Bu  oqsillar  oqsil  qismdan  va  biror  xil  bo’yoq  moddasidan  iborat. 

Gidrolizlanganda  oddiy  oqsillar  bilan  rangli  moddalarni  hosil  qiladi.  Ularga  qon  gemoglobini  – 

a’zolarda kislorod tashuvchi sifatida ishtirok etadi. U globin oqsili va bo’yoq modda – gemdan iborat. 

Gem  murakkab  tuzilishga  ega  va  uning  tarkibida  azot  hamda  temir  atomlari  bo’ladi.  Murakkab 

oqsillarning boshqa guruhlari ham ma’lum. 

Oqsillarning sifat reaksiyalari. Oqsillarning turli-tumanligi ular tarkibidagi aminokislotalar 

soni, sifati va tarkibi bilan o’lchanadi. Oqsil biosintezi jarayonida biror ta’sirot natijasida 

aminokislotalarning o’rin almashinishi yoki tushib qolishi sababli turli irsiy kasalliklar kelib chiqishi 

mumkin. 

Oqsil yoki aminokislotalar yetishmovchiligi ham turli kasalliklarga olib keladi. Shuning uchun 

turli biologik suyuqliklar tarkibidagi oqsillarni va aminokislotalarning analizi muhim amaliy ahamiyatga 

ega.    

Oqsillarni quyidagi rangli reaksiyalar yordamida bilib olish mumkin: 

I.  Ksantoprotein  reaksiyasi.  Oqsillar  konsentrlangan  HNO

3

  ta’sirida  qo’g’ir  –  sariq  rang 

paydo  bo’ladi,  keyin  unga  konsentrlangan  25%  li  NH

3

  eritmasi  ta’sir  ettirilsa,  sariq  rang  to’q  sariq 

 

417

(pushti)  rangga  aylanadi.  Bu  reaksiya  yordamida  radikalida  aromatik  tabiatli  halqalar  tutgan 

-

aminokislota (fenilanilin, tirozin, gistidin, triptofan) lar aniqlanadi.  

Bunda  oqsillardagi  aromatik  aminokislotalarning  aromatik  gruppasi  nitrolanadi.  Ammiak 

ta’sirida sariq rang to’q sariq (pushti) rangning hosil bo’lishi fenol gidroksilning ionlanishi va anion 

bilan halqadagi 

-elektronlar o’zaro ta’sirlanishining kuchayishi bilan tushuntiriladi. 

HO−C

6

H

4

−CH

2

−CH(NH

2

)−COOH + 2HNO

3

 → H

2

O +  

                                                 tirozin                                                

HO−C

6

H

2

(NO

2

)

2

−CH

2

−CH(NH

2

)−COOH 

                                           sariq rangli dinitrotirozin 

II.  Biuret  reaksiyasi.  Idishdagi  oqsil  eritmasiga  10%  li  ishqor  eritmasidan  1-2  ml  qo’shib, 

ustiga  2%  li  CuSO

4

  eritmasidan  tomchilatib  qo’shilganda,  eritma  rangi  ko’k  bo’lishi  dipeptidni, 

binafsha  rang  paydo  bo’lishi tripeptidni,  qizil  rang  paydo  bo’lishi  esa  yuqori  molekulyar  oqsillarni 

ko’rsatadi.  Bu  reaksiya  peptid  bog’li  −NH−CO−  moddalar  (biuret)  da  sodir  bo’ladi.  Agar  mis  sulfat 

tuzi  ortiqcha  miqdorda  olinsa  hosil  bo’ladigan  ko’k  rangli  mis-(II)-gidroksid  binafsha  rangni 

niqoblab, ko’rinishiga xalal beradi. 

Oqsil + CuSO

4

 + ishqor = binafsha rang. 

III. Millon reaksiyasi. Oqsillarga Hg(NO

3

)

2

 ning nitrit va nitrat kislotalardagi eritmasi ta’sir 

ettirilsa, pushti – qizil rang paydo bo’ladi. Bu reaksiya oqsillarda fenol gruppa mavjudligidan dalolat 

beruvchi sifat reaksiya hisoblanadi. Bu reaksiya tirozin, triptofanlar uchun xosdir. 

Oqsil + Hg(NO

3

)

2

 + HNO

2

 = qizil rang. 

IV. Sulfogidrin reaksiyasi. Oqsilga Pb(NO

3

)

2

 eritmasi qo’shib qizdirilsa, qora cho’kma – PbS 

hosil bo’ladi. Bu reaksiya oqsillar tarkibida sulfogidril gruppa (−SH) borligini ko’rsatadi.  

Oqsil + Pb(NO

3

)

2

 + ishqor = PbS↓   qora cho’kma. 

V. Foli reaksiyasi. Tarkibida oltingugurt tutgan oqsil tarkibidagi aminokislotalardan sistein va 

sistin  borligini  aniqlash  uchun  ishqoriy  sharoitda  qo’rg’oshin  tuzlari  (Na

2

PbO

2

)  ta’sir  qildiriladi. 

Qora rangli PbS ning hosil bo’lishi oltingugurt tutgan aminokislotalar borligidan dalolat beradi. 

1.HS−CH

2

−CH(NH

2

)−COOH+2NaOH→HO−CH

2

−CH(NH

2

)−COOH+Na

2

S+H

2

O 

                   sistein                                                serin               

2. Na

2

S + Na

2

PbO

2

 + 2H

2

O → PbS↓ + 4NaOH 

                                        qora rangli cho’kma 

Tarkibida oltingugurt saqlagan 

-aminokislotalar sistein, sistin, metionin bor oqsillar eritmasini 

ortiqcha  natriy  gidroksidi  eritmasi  bilan  qaynatilib,  so’ngra  unga  bir  necha  tomchi  qo’rg’oshin  atsetat 

eritmasi  qo’shilsa  eritma  qo’ng’ir-qora  rangli  bo’ladi  yoki  qora  cho’kma  hosil  bo’ladi.  Bunda  oqsil 

tarkibidagi  bo’sh  bog’langan  oltingugurt  ishqor  ta’sirida  uziladi  va  natriy  sulfid  hosil  qiladi.  Natriy 

sulfid qo’rg’oshin atsetat bilan reaksiyaga kirishab, qo’rg’oshin sulfidning qora cho’kmasi hosil qiladi: 

Na

2

S  +  Pb(CH

3

COO)

2

 

 PbS  +  2CH

3

COONa 

VI. Ningidrin reaksiyasi. Ningidrin ta’sirida oksidlangan α-aminokislota dezaminlanadi, 

dekarboksillanadi. Natijada CO

2

, NH

3

, aldegid hosil bo’ladi. Oksidlangan ningidrin qaytarilgan 

ningidrinning ikkinchi molekulasi bilan NH

3

 ishtirokida birikib, binafsha-ko’k rangli 

kondensatsiyalangan mahsulotni hosil qiladi: 

            O                                                               O 

            C                        R                                    C                                      

                 C=O + H

2

N−CH−COOH                         CH−NH

2 

+ R−CHO + CO

2

    

            C                                                               C                      aldegid 

            O                                                               O                      

  ningidrin                                            Aminodiketogidrinden 

                                                                 (diketogidrindamin) 

VII.  Erlix  reaksiyasi.  Triptofanni  aniqlash  uchun  uning  eritmasiga  sulfat  kislota  ishtirokida 

para-dimetilaminobenzaldegid  qo’shiladi.  Bunda  eritma  qizil-binafsha  rangga  bo’yaladi.  Boshqa 

- 

aminokislotalar  bu  reaksiyani  bermaydi.  Bu  reaksiyadan  foydalanib,  oqsilning  parchalanish 

mahsulotlarida triptofan miqdori aniqlanadi. 

 

418

Cho’ktirish reaksiyalari – ishqoriy va ishqoriy-yer metallari, Zn, Mg tuzlari ta’sir ettirilganda 

oqsillar cho’kmaga tushadi. Suyultirish yo’li bilan cho’kmani qayta eritish mumkin. Ularga Fe, Hg va 

Pb  kabi  og’ir  metallarning  tuzlari  ta’sir  ettirilganda  ham  oqsillar  cho’kadi.  Oqsillar  Pb  tuzi  qo’shib 

qizdirilsa,  qora  cho’kma  –  PbS  qo’rg’oshin  (II)-sulfid  hosil  bo’ladi.  Bu  reaksiya  oqsil  tarkibida 

oltingugurt borligini ko’rsatadi. 

Oqsillarning turlari va ularning asosiy vazifasi 

Oqsillar  tarkibi,  organizmda  bajaradigan  vazifasi  (funksiyasi)  va  tuzilishiga  ko’ra  quyidagi 

turlarga bo’linadi: 

I. Tuzilishiga ko’ra: 

— Fibrillyar oqsillar (jun, ipak tolasi, suyak, muskul, pay to’qimalari, shoxsimon moddalar); 

— Globulyar oqsillar (tuxum albumini, fermentlar, sut tarkibidagi oqsillar): 

II. Organizmda bajaradigan vazifasiga ko’ra: 

—  Fermentlar  organizmda  boradigan  reaksiyalarni  tezlashtiruvchi  biolatalizatorlar.  Ularga 

tripsin, emulsin, pepsin, amilaza, lipaza va hokazo. 

— Organizm tuzilishini va harakatlanuvchanligini ta’minlovchi oqsillar – teri, soch, tirnoq, 

tuyoq, shoxlarni hosil qiluvchi keratin, paylarni hosil qiluvchi kollagen, fibroin, miozin, aktinlar 

kiradi.  

—  Regulyator  (boshqaruvchi)  oqsillar  –  organizmda  kechadigan  oqsillar  va  nuklein 

kislotalar sintezini va siljishini boshqaruvchi oqsillar. 

—  Reseptor  oqsillar  –  tashqi  muhitdagi  o’zgarishlar  haqida  asab  tizimiga  ma’lumot  beruvchi 

hujayralar  tarkibiga  kirib,  asab  tizimi  faoliyati  va  harakatini  yo’naltiruvchi  oqsillar.  Ularga  rodopsin, 

yodopsinlar kiradi.  

—  Transport  (tashuvchi)  oqsillar  –  qandsimon moddalarni, turli ionlarni, lipidlarni, 

aminokislotalarni, kislorodni, energiyani tashuvchi  va  uzatuvchi  oqsillar.  Ularga  gemoglabin, 

mioglobin, sitoxromlar kiradi. 

—  Oziq  oqsillar  –  organizmda  zarur  oziq  moddalar  vazifasini  bajaruvchi  oqsillar.  Ularga  sut 

oqsili – kazein, prolamin, tuxum oqi – albumin, bug’doy donida – gliadin, makkajo’xorida – zein, 

qonda – ferritinlar kiradi. 

—  Himoyalovchi  oqsillar  –  organizmning  tashqi  muhit  o’zgarishlari,  kasalliklarga  qarshi 

himoya  xususiyatini  (immunitetini)  ta’minlovchi  oqsillar.  Ularga  immunoglobulinlar, interferonlar, 

trombin, fibrin kabilar kiradi. 

III. Tarkibiga ko’ra: 

Oddiy oqsillar (proteinlar) – gidrolizlanganda faqat aminokislotalarni hosil qiluvchi oqsillar. 

M-n: suvda eriydigan albuminlar – tuxum, bug’doy, no’xat oqsillari. 

Murakkab oqsillar (proteidlar) - gidrolizlanganda aminokislotalar boshqa nooqsil moddalar – 

uglevodlar, nuklein kislotalar, metallarning ionlari, fosfat kislota qoldiqlari, lipidlar, pigmentlarni 

hosil  qiluvchi  oqsillarga  bo’linadilar.  M-n:  nukleoproteidlar  (xromosoma)  –  oqsil  va  nuklein 

kislotadan  tuzilgan,  xromoproteidlar  –  rangli  oqsillar  (gemoglobin, mioglobin)  oqsil  va  temir  ionli 

pigmentdan  iborat,  lipoproteidlar  (karotin)  –  oqsil  va  lipiddan,  glikoproteidlar  –  oqsil  va 

uglevoddan,  fosfoproteidlar  (sut oqsili – kazein, tuxum sarig’i oqsili – vitellin)  oqsil  va  fosfat 

kislotadan tuzilgan.   

Tuzilishi  bo’yicha  suvda,  namakobda  eriydigan  yumaloq  –  globulyar oqsillar  (gemoglobin, 

albumin,  globulin,  fermentlar);  suvda  erimaydigan  (tolasimon)  –  fibrillyar  oqsillar  (keratin, 

kollagen, fibroin, miozinlar) mavjud. 

Ular, asosan, oziq-ovqat sanoatida, tibbiyotda, to’qimachilik va yengil sanoatda ko’p ishlatiladi.  

Oqsillar va umuman tabiiy organik birikmalar kimyosi bilan respublikamizda marhum akademik 

O.S.Sodiqov  boshchiligida  qator  olimlar  prof.  H.A.Aslonov,  P.Yo’ldoshev  va  ayni  vaqtda  O’zRFA 

“Bioorganik kimyo” instituti xodimlari shug’ullanib salmoqli natijalarga erishganlar. 

Polipeptidlar va oqsillarning sintezi  

Oqsillarni sintetik usulda olish muammosi juda katta nazariy, amaliy va falsafiy ahamiyatga ega. 

Oqsillarni  sintez  qilish  ularning  tuzilishiga  o’xshash  bo’lgan  polipeptidlarni  sintez  qilishdan 

boshlanadi.  Oqsil  molekulasini  sintez  qilish  juda  mushkul  masala.  Masalan,  20  ta  aminokislota 

 

419

qoldig’idan  tuzilgan  polipeptidni  sintez  qilishda,  agar,  har  bir  bosqichda  peptid  hosil  bo’lish  unumi 

dastlabki mahsulotga hisoblanganda 0,9

10.

 100 = 12 % ni tashkil etadi.  

Oddiy  polipeptidlar  kristall  moddalar  bo’lib,  suvda  yaxshi  eriydi,  spirtda  esa  deyarli  erimaydi. 

Ular  uchun  Bnuro  reaksiyasi  xosdir.  Polipeptidlar  oqsillar  kabi  inson,  hayvon  va  o’simliklar  hayot 

faoliyatida muhim rol o’ynaydilar. Ular oqsillarning qismli gidrolizlanishi natijasida hosil bo’ladi. 

Polipeptidlarning  sintezi  turli  usullar  bilan  amalga  oshirilishi  mumkin.  Bu  usullardan  eng 

oddiylarini  E.  Fisher  va  Abdergaldenlar  asrimizning  boshlarida  taklif  etganlar.  Keyingi  yillarda 

murakkab polipeptidlarni olishga imkon beradigan yangi usullar yaratildi. 

Polipeptidlarning sintezi uch bosqida amalga oshiriladi. 

1. Amin- yoki karboksil guruhi himoyalangan aminokislotalarni hosil qilish. 

2. Peptid bog’lar hosil qilish. 

3. Himoyalovchi guruhni ajratib olish. 

Birinchi  bosqich.  Amino-  yoki  karboksil  guruhini  vaqtincha  himoyalash  aminoksilotalarni 

kerakli  tartibda  ketma-ket  biriktirish  imkonini  beradi.  Ikki  asosli  aminoksilotalar  uchun  qo’shimcha 

ikkinchi karboksil guruhini himoyalash, diaminoksilotalar uchun esa qo’shimcha ikkinchi aminoguruhni 

himoyalash va sulfgidril (CH-) guruh saqlovchi aminoksilotalar uchun esa bu guruhni himoyalash talab 

etiladi. Himoyalovchi guruhlar sintez sharoitiga barqaror bo’lishlari, ularni kiritilishi aminoksilotalarda 

ratsenat hosil qilmasligi kerak. Aminoguruhlarni himoyalash uchun quyidagi guruhlardan foydalaniladi. 

Karbobenzoksil  guruh  –C

6

H

5

CH

2

OCO-.  Bu  guruh  karbobenzooksi-xlorid    –C

6

H

5

CH

2

OCOCI 

yordamida  kiritiladi  va  katalitik  gidrogenlash  yoki  ammoniy  bromidning  suyuq  ammiakdagi  eritmasi 

yordamida ajratib olinadi.  

p-toluolsulfanil (tozil) nCH

3

–C

6

H

4

–SO

2

- guruhi. Bu guruh n-toluolsulfoxlorid  nCH

3

 – C

6

H

4

 – 

SO

2

 – Cl yordamida kiritiladi va vodorod yodid hamda fosfoniy yodid aralashmasi yordamida ajratiladi.  

Trifenilmetil  (C

6

H

5

)

3

C-  guruhi  trifenilxlormetan  (C

6

H

5

)

3

CCl  yordamida  kiritiladi  va  katalitik 

gidrogenlash orqali ajratib olinadi. 

Karboksiguruhini  himoyalash  uchun  asosan  ular  metil-uchlamchi  butil,  etil-,  benzil  efirlariga, 

amidlar, gidrazidlarga aylantiriladilar.  

Sulfogidril  guruhini  himoyalashning  eng  qulay  usuli  uning  vodorodini  benzil  guruhiga 

aylantirish  hisoblanadi,  bu  guruh  natriy  metallining  suyuq  ammiakdagi  eritmasi  yordamida  juda  oson 

ajratib olinadi.   

Ikkinchi va uchunchi bosqichlar.Yuqori polipeptid va oqsillar sintezida juda ko’p usullardan 

foydalaniladi.  Bu  usullar  orasida  karbodiimid  usuli  eng  qulay  usul  hisoblanadi.  Ditsiklogeksil  – 

garbondiimid  (I)  komponentning  konsentrlangan  eritmasiga  qo’shiladi.  Aminoguruhi  himoyalangan 

aminokislota  (II)  bilan  ta’sir  etish  natijasida  o-atsillangan  ditsiklogeksilmocheivna  (III)  hosil  bo’ladi. 

Hosil bo’lgan birikma (III) juda osonlik bilan aminoksilota efiri (IV) bilan ta’sirlanadi va dipeptid (V) ni 

hosil qiladi. Qiyin eriydigan ditsiklogeksilmochevina (VI) peptid tarkibidan oson ajratib olinadi: 

R – C – OH 

O

C

6

H

11

N–C=N–C

6

H

11

(I)

R – C – O – C = N – C

6

H

11

O

NH – C

6

H

11

NH

2

R’ (IV)

R – C – NH – R’   +  (C

6

H

11

NH)

2

CO

O

II

III

R – C – OH 

O

R – C – OH 

O

C

6

H

11

N–C=N–C

6

H

11

(I)

R – C – O – C = N – C

6

H

11

O

NH – C

6

H

11

NH

2

R’ (IV)

R – C – O – C = N – C

6

H

11

O

NH – C

6

H

11

R – C – O – C = N – C

6

H

11

O

NH – C

6

H

11

NH

2

R’ (IV)

R – C – NH – R’   +  (C

6

H

11

NH)

2

CO

O

II

III

 

Bu yerda R-aminoksilota radikali. 

Aminoguruh  karboksixlorid  –  C

6

H

5

CH

2

OCOCl  yordamida  himoyalanishi  mumkin. 

Benziloksikarbonil guruhi katalitik qaytarilish orqali oson ajratib olinadi.  

Barcha o’zgarishlar ketma ketligini quyidagi sxema orqali ifodalash mumkin: 

 

420

C

6

H

5

CH

2

OCOCl  +  NH

2

CH

2

COOH

-HСl

C

6

H

5

CH

2

OCONHCH

2

COOH

C

6

H

11

N=C=N-C

6

H

11

(I)

C

6

H

5

CH

2

OCONH – COO – C = N – C

6

H

11

NHC

6

H

11

NH

2

– CH – COOCH

3  

(IV)

C

6

H

5

CH

2

OCONHCH

2

– CONH – CHCOOCH

3

CH

3

CH

3

- (C

6

H

11

NH)

2

CO

H

2  

(Pd)

NH

2

CH

2

CONHCH – COOH  +  C

6

H

5

CH

3

+  CH

3

OH  +  CO

2

CH

3

- H

2

O

C

6

H

5

CH

2

OCOCl  +  NH

2

CH

2

COOH

-HСl

C

6

H

5

CH

2

OCONHCH

2

COOH

C

6

H

5

CH

2

OCOCl  +  NH

2

CH

2

COOH

-HСl

C

6

H

5

CH

2

OCONHCH

2

COOH

C

6

H

11

N=C=N-C

6

H

11

(I)

C

6

H

5

CH

2

OCONH – COO – C = N – C

6

H

11

NHC

6

H

11

C

6

H

11

N=C=N-C

6

H

11

(I)

C

6

H

5

CH

2

OCONH – COO – C = N – C

6

H

11

NHC

6

H

11

NH

2

– CH – COOCH

3  

(IV)

C

6

H

5

CH

2

OCONHCH

2

– CONH – CHCOOCH

3

CH

3

CH

3

- (C

6

H

11

NH)

2

CO

NH

2

– CH – COOCH

3  

(IV)

C

6

H

5

CH

2

OCONHCH

2

– CONH – CHCOOCH

3

CH

3

CH

3

- (C

6

H

11

NH)

2

CO

H

2  

(Pd)

NH

2

CH

2

CONHCH – COOH  +  C

6

H

5

CH

3

+  CH

3

OH  +  CO

2

CH

3

- H

2

O

H

2  

(Pd)

NH

2

CH

2

CONHCH – COOH  +  C

6

H

5

CH

3

+  CH

3

OH  +  CO

2

CH

3

- H

2

O

 

 

Yangi  usullardan  foydalanish  natijasida  oqsillar  sintezida  sezilarli  muoffaqiyatlarga  erishildi. 

1954 yildan boshlab murakkab polipeptidlarni o’zida saqlanib qator garmonlar sintez qilina boshlandi. 

8ta aminokislota qoldig’idan tashkil topgan garmon oksitotsin, 30 ta aminokislota qorldig’idan tashkil 

topgan insulin garmoni va boshqalar sintez usulida hosil qilindi.  

O’simliklar  organizmida  oqsillar  anorganik  birikmalardan  enzimlar  yordamida;  hayvon  va 

insonlar organizmida esa aminokislotalardan sintez qilinadilar.  

Inson  yoki  hayvon  organizmlari  almashtirib  bo’lmaydigan  aminokislotalarni  yetarli  miqdorda 

qabul qilmasligi turli kasalliklar kelib chiqishiga sabab bo’ladi.