Органик кимё фанидан Ўқув-услубий мажмуа


Download 29.83 Mb.
Pdf ko'rish
bet78/110
Sana07.07.2020
Hajmi29.83 Mb.
#102390
1   ...   74   75   76   77   78   79   80   81   ...   110

                                            ozozon 

4) Ishqorlar ishtirokida 

-oksikarbonilli birikmalar izomerlanish reaksiyalariga kirisha oladilar: 

СHO


СHOH

СH

3



СHOН

С – OH


СH

3

СH



2

OH

С = O



СH

3

СHO



СHOH

СH

3



СHO

СHOH


СH

3

СHOН



С – OH

СH

3



СH

2

OH



С = O

СH

3



СH

2

OH



С = O

СH

3



 

 

399


AMINOKISLOTALAR 

Molekulasida  bir  vaqtning  o’zida  ham  aminogruppa  –  NH

2

,  ham  karboksil  –  COOH  gruppa 



bo’ladigan azotli organik birikmalar aminokislotalar deb ataladi.  

Aminokislotalarni organik kislotalarning hosilalari deb – ya’ni kislotalar radikalidagi bir yoki bir 

necha H-atomlarining aminogruppaga almashinishining natijasi deb qarash mumkin. Ularning umumiy 

formulasi C



n

H

2n

(NH

2

)(COOH) yoki H

2

N–R–COOH ga to’g’ri keladi.  

Aminokislotalar aminogruppa – NH

2

 va karboksil – COOH gruppalarning soniga qarab uch xil 



bo’ladi:  

I.  Molekulasida  bitta  aminogruppa  -  NH

2

  va  bitta  karboksil  –  COOH  gruppa  tutgan 



aminokislotalar. Bunday aminokislotalar monoamino-monokarbon kislotalar deyiladi. M-n:  

H

2



N–CH

2

–CH



2

–COOH 


Ushbu tarkibdagi aminokislotalarning eritmalari neytral muhitga ega bo’ladi. 

II.  Molekulasida  ikkita  aminogruppa  -  NH

2

  va  bitta  karboksil  –  COOH  gruppa  tutgan 



aminokislotalar. Bunday aminokislotalar diamino-monokarbon kislotalar deyiladi. M-n:  

        H

2

N–CH–CH


2

–COOH 


                                                             NH

2

 



Ushbu tarkibdagi aminokislotalarning eritmalari asosli muhitga ega bo’ladi. 

III.  Molekulasida  bitta  aminogruppa  -  NH

2

  va  ikkita  karboksil  –  COOH  gruppa  tutgan 



aminokislotalar. Bunday aminokislotalar monoamino-dikarbon kislotalar deyiladi. M-n:  

        H

2

N–CH–CH


2

–COOH 


                                                             COOH 

Ushbu tarkibdagi aminokislotalarning eritmalari kislotali muhitga ega bo’ladi. 

Radikalning  tabiatiga  ko’ra  aminokislotalar  alifatik,  aromatik,  oltingugurtli,  gidroksil  gruppali, 

geterotsiklik, to’yingan va to’yinmaganlarga farqlanadi. Aminokislotalar juda  muhim ahamiyatga ega, 

chunki  hayot  uchun  nihoyatda  zarur  bo’lgan  modda  –  oqsilning  molekulalari  α-aminokislotalar 

qoldig’idan  tashkil  topganligi  sababli,  aminokislotalar  juda  katta  ahamiyatga  egadirlar.  Oqsillar 

gidrolizlanganda α-aminokislotalarga ajraladi. 

Nomenklaturasi.  Aminokislotalarning  gomologik  qatori  aminosirka  kislotadan  boshlanadi. 

Aminochumoli  kislota  mavjud  emas.  Aminokislotalarni  nomlashda  emperik  va  sistematik 

nomenklaturadan foydalaniladi. 

Empirik  nomenklatura  bo’yicha  nomlashda  aminokislotalar  nomi  tegishli  kislota  nomi  oldiga 

amino so’zi qo’shib hosil qilinadi. Karboksil va aminoguruhlarning holati 

-, -, γ- kabi hariflar bilan 

ifodalaniladi.  Chunki,  2  ta  C-atomi  tutgan  aminokislota  H

2

N–CH



2

–COOH  α-aminosirka  kislota  yoki 



glikokol (grekcha «glycos» - shirin va «kolla» - yelim so’zlaridan kelib chiqqan). U shirin ta’mga ega 

bo’lib, birinchi marta «hayvon yelimidan» ajratib olingan. 



Sistematik nomenklaturada esa aminoguruhning holati raqamlar bilan ko’rsatiladi va raqamlash 

karboksil gruppa tomondan boshlanadi, dastlab amino gruppa joylashgan uglerod raqami keyin amino 

so’zi va aminokislotalarning nomi tegishli to’yingan uglevodorod nomidan hosil qilinadi. 

Masalan:  



Aminokislota nomi 

Trivial 

nomlanishi 

Ratsional 

nomlanishi 

Sistematik 

nomlanishi 

H O O C  – C H

2

N H


2

H O O C  – C H

2

N H


2

glitsin, 

glikokol 

aminosirka kislota  aminoetan kislota 

CH

3

– CH – COOH



NH

2

NH



– CH


2

– CH


2

– COOH


CH

3

– CH



2

– CH – CH – COOH

NH

CH

CH



3

– CH – COOH

NH

2

NH



2

NH



– CH

2

– CH



2

– COOH


CH

3

– CH



2

– CH – CH – COOH

NH

NH

CH



CH

α-alanin 

α-amino-propion 

kislota 


2-aminopropan 

kislota 


β-alanin 

β-amino-propion 

kislota 

3-aminopropan 

kislota 

izoleytsin 

α-amino-

izokapron kislota 

2-amino-3-

metilpentan kislota 

 

γ-aminomoy 



kislota 

4-aminobutan 

kislota 


 

400


treonin 

α-amino-β-

oksimoy kislota 

2-amino-3-

oksibutan kislota 

NH

2



-CH

2

-CH



2

-COOH


aminopropion kislota



                

NH

2



-CH

2

-CH



2

-COOH


1

2

3



aminopropion kislota

   


NH

2

-CH



2

-CH


2

-CH


2

-CH


2

-CH


2

-COOH


aminokapron kislota





                 

H

2



N-CH

2

-COOH



Glitsin (glikokol)

   


  

CH

3



-CH-COOH

NH

2



Alanin

                          

CH

3

-CH-CH-COOH



CH

3

NH



2

Valin


 

 

Eng muhim α-aminokislotalar 

H

2



N-CH

2

-COOH



glitsin

 

alanin


CH

3

-CH-COOH



NH

2

valin



CH

3

-CH-CH-COOH



CH

3

NH



2

leysin


CH

3

-CH-CH



2

-CH-COOH


CH

3

NH



2

izoleysin

CH

3

-CH



2

-CH-CH-COOH

CH

3

NH



2

serin


HO-CH

2

-CH-COOH



NH

2

treonin



HO-CH-CH-COOH

NH

2



CH

3

sistein



HS-CH

2

-CH-COOH



NH

2

metionin



CH

3

-S-CH



2

-CH


2

-CH-COOH


NH

2

lizin



H

2

N-(CH



2

)

4



-CH-COOH

NH

2



arginin

H

2



N-C-NH-(CH

2

)



3

-CH-COOH


NH

2

NH



fenilalanin

C

6



H

5

-CH



2

-CH-COOH


NH

2

glutamin kislota



HOOC-CH

2

-CH



2

-CH-COOH


NH

2

glutamin



H

2

N-C-CH



2

-CH


2

-CH-COOH


NH

2

O



asparagin kislota

HOOC-CH


2

-CH-COOH


NH

2

asparagin



H

2

N-C-CH



2

-CH-COOH


NH

2

O



tirozin

HO-C


6

H

4



-CH

2

-CH-COOH



NH

2

 



CH

N

H



H

2

N-CH-COOH



triptofan

 

401


CH

2

CH



HN

H

2



C

C

H



2

COOH


pirolin

gistidin


-CH

2

-CH-COOH



NH

2

N



C

HC

HN



C

H

          I                 I 



HO–           –O–           –CH

2

–CH(NH



2

)–COOH 


         I                I                         tiroksin 

HOOC–CH(NH

2

)–CH


2

–S–S–


CH

2

–CH(NH



2

)–COOH 


sistin 

 

Aminokislotalar  tuzilishida  bir  yoki  bir  necha  karboksil  guruhi  bo’lishi  mumkin.  Karboksil 



guruhi soni, uning asosligini belgilaydi. Aminokislotalarning tarkibida bir yoki bir necha aminoguruhi 

bo’lishi mumkin. Aminokislotalar izomeriyasi oksikislotalarnikiga o’xshash bo’ladi.  

 

Izomeriyasi.  Aminokislotalarning  izomeriyasi:  a)  birinchidan  funksional  gruppalarning  bir-

biriga nisbatan joylashgan holatiga va ularning tarmoqlangan yoki tarmoqlanmaganligiga bog’liq:  



 5            4           3             2         1 

CH

3



–CH

2

–CH



2

–CH–COOH  α-aminovalerian kislota (2-aminopentan kislota)    

                          NH



 4            3          2         1 

CH

3

–CH–CH–COOH α-aminoizovalerian kislota(3-metil-2-aminobutan kislota)  



         CH

3

 NH





 

b)  Ikkinchidan,  molekulada  amino  –  NH

2

  gruppaning  karboksil  –  COOH  gruppaga  nisbatan 



joylashishiga bog’liq: 

 5             4          3             2         1 

CH

3



–CH

2

–CH



2

–CH–COOH  α-aminovalerian kislota (2-aminopentan kislota).  

                          NH



 5            4            3           2          1 

CH

3

–CH



2

–CH–CH


2

–COOH  β-aminovalerian kislota (3-aminopentan kislota).  

                  NH



 5            4          3           2            1 

CH

3

–CH–CH



2

–CH


2

–COOH  γ-aminovalerian kislota (4-aminopentan kislota).   

         NH



 



c)  Uchinchidan,  aminokislotalar  molekulasidagi  asimmetrik  C-atomi  hisobiga  ko’zgu  (optik) 

izomeriyaga ega. M-n: α – aminopropion kislota (alanin) D va L-shakllarda bo’lib, L-shakli tabiatda 

keng tarqalgan:   

                                                  COOH                   COOH 

                                             H–C–NH

2

          H



2

N–C–H 


                                                  CH

3

                        CH



3

 

D - alanin              L - alanin 



 

Tabiatda  uchrashi  va  olinishi.  α  –  aminokislotalar  tabiatda  o’simlik,  hayvon  va  inson 

organizmlaridagi  oqsillarning  asosiy  tarkibini  tashkil  etadi.  Oqsillarning  asosiy  manbalari  go’sht,  un, 



sut,  qon,  teri,  jelatina,  jun,  soch  tolasi,  kazein  kabi  tabiiy  manbalar  bo’lib,  ulardan  22  xil  α  – 

aminokislotalar ajratib olingan. Buning uchun oqsillar kislotali muhitda gidroliz qilinadi.  



 

1.  Oqsilli  moddalarni  gidrolizlash.  Oqsillar  gidrolizlanganda  20-25  dan  ortiq  α  – 

aminokislotalar  aralashmasi  hosil  bo’ladi.  Bu  aralashmalardan  sof  holdagi  α  –  aminokislotalar  ion 

almashinish  xromatografiyasi  usuli  bilan  ajratib  olinadi.  Bu  usul  bilan  olingan  aminokislotalar  sintez 

yo’li bilan olishga qaraganda arzon tushadi. Bu jarayonni quyidagicha ifodalash mumkin: 



Oqsil → pepton → polipeptid → peptid → α – aminokislotalar 

Sintetik usulda aminokislotalar quyidagicha olinadi: 



 

2.  Galogenli  kislotalardan  olish.  Karbon  kislotalarga  galogen  ta’sir  ettirib,  galogenli  karbon 

kislotalar olinadi: 

CH

3

–COOH + Cl



2

 → HCl + CH

2

Cl–COOH   α – xlorsirka kislota 



 

So’ngra hosil bo’lgan kislotalarning galogenli hosilalariga ammiak ta’sir ettirib, aminokislotalar 

olinadi: 


 

402


CH

2

Cl–COOH+NH



3

→NH


4

Cl+H


2

N–CH


2

–COOH α–aminosirka kislota (glitsin) 



3.  Aldegidlarga  ammiak  va  sianid  kislota  ta’sir  ettirib, 

-  aminokislotalar  olinadi.  Bunda 

dastlab  aldemin,  so’ngra 

-  aminokislotalarning  nitrili  hosil  bo’ladi.  Hosil  bo’lngan  nitril 

gidrolizlanganda 

- aminokislotalarga aylanadi:  

HCN

CH

3



– CHO  +  NH

3

CH



3

– CH = NH 

-H

2

O



CH

3

– CH – C 



 N                  CH

3

– CH – COOH  +  NH



3

2H

2



O

H

+



NH

2

NH



2

HCN


CH

3

– CHO  +  NH



3

CH

3



– CH = NH 

-H

2



O

CH

3



– CH – C 

 N                  CH

3

– CH – COOH  +  NH



3

2H

2



O

H

+



NH

2

NH



2

CH

3



– CHO  +  NH

3

CH



3

– CH = NH 

-H

2

O



CH

3

– CH – C 



 N                  CH

3

– CH – COOH  +  NH



3

2H

2



O

H

+



NH

2

NH



2

 

 



N.D.  Zelinskiy  bu  usulni  ancha  soddalashtirdi.  U  karbonil  birikmaga  ketma-ket  ammiak  va 

sianid kislota ta’sir ettirish o’rniga kaliy sianid bilan ammoniy xlorid aralashmasini ta’sir ettirdi: 

R – CHO  +  KCN  +  NH

4

Cl  +  H



2

O                  R – CH – COONH

4

+  KCl


NH

2

R – CHO  +  KCN  +  NH



4

Cl  +  H


2

O                  R – CH – COONH

4

+  KCl


R – CHO  +  KCN  +  NH

4

Cl  +  H



2

O                  R – CH – COONH

4

+  KCl


NH

2

 



 

4.  Nitrokislotalar  va  oksimlarni  qaytarib  olish.  Nitrikislotalar  yoki  oksimlarni  katalizator 

ishtirokida vodorod bilan qaytaribα – aminokislotalar olish mumkin. M-n: 

                                                                     Ni, Pd 

CH

3



–CH

2

–CH



2

–CH–COOH + 3H

                2H



2

O + CH


3

–CH


2

–CH


2

–CH–COOH 

 

                           NO



2                                                                                                                         

NH



 

5.  Aldegid  va  ketonlardan  olish.  Aldegid  va  keton  kislotalarni  ammiak  ishtirokida  katalitik 

qaytarish usuli bilan α – aminokislotalar olish mumkin. M-n:           

                                                                                  Ni   

R–CO–COOH + NH

3

 → H



2

O + R–C–COOH + H

2

 → R–CH–COOH 



                                                         NH                              NH



 

-aminokislotalarning  olinish  usullari.  -aminokislotalar  to’yinmagan  kislotalarga  ammiak 

biriktirib yoki malon kislota yordamida olinishi mumkin. 



1.  To’yinmagan  karbon  kislotalarga  ammiak  ta’sir  ettirib 

-aminokislota  olinishi  mumkin. 



Markovnikov qoidasiga teskari yo’nalish bo’yicha birikada: 

CH

2



= CH – COOH  +  2NH

3

NH



2

– CH


2

– CH


2

– COONH


4

CH

2



= CH – COOH  +  2NH

3

NH



2

– CH


2

– CH


2

– COONH


4

 

 



2. 

-aminokislotalarning juda ko’pchiligi V.M. Radionov usuli bo’yicha olinadi. Aldegidlarga 

ammiak ishtirokida malon kislota ta’sir ettirib, 

-aminokislota olinadi. M-n:  

R–COH + HOOC–CH

2

–COOH + NH



3

 → H

2

O + CO


2

 + R–CH–CH

2

–COOH  



                                                                                             NH

 



Bu reaksiyaninng mexanizmi aniqlanilmagan. 

 

Muhim  aminokislotalardan  bo’lgan 



-aminokapron  kislota  va  lizinni  siklogeksanondan 

quyidagi sxema bo’yicha olinadi. 

O  +  H

2

N – OH 



N – OH 

O  +  H


2

N – OH 


N – OH 

 

                     siklogeksanon                                           siklogeksanonoksim 

H

2

SO



4

CH

2



C

N

OH



C

NH

O



Бекман кайта 

гурухланиш

H

2

SO



4

CH

2



C

N

OH



C

NH

O



C

NH

O



Бекман кайта 

гурухланиш

 

Kaprolaktam  gidrolizlanganda 



-aminokapron  kislota,  nitrolab,  so’ng  qaytarib  va 

gidrolizlanganda lizinni hosil qiladi: 

Bekman qayta 

guruhlanish 



 

403


C = O

NH

HNO



3

C = O


NH

NO

2



H

2

C = O



NH

NH

2



H

2

O



H

2

O



NH

2

– CH



2

– CH


2

– CH


2

– CH


2

– CH – COOH 

NH

2

лизин



C = O

NH

HNO



3

C = O


NH

NO

2



H

2

C = O



NH

NH

2



H

2

O



H

2

O



NH

2

– CH



2

– CH


2

– CH


2

– CH


2

– CH – COOH 

NH

2

C = O



NH

C = O


NH

HNO


3

C = O


NH

C = O


NH

NO

2



H

2

C = O



NH

C = O


NH

NH

2



H

2

O



H

2

O



NH

2

– CH



2

– CH


2

– CH


2

– CH


2

– CH – COOH 

NH

2

NH



2

– CH


2

– CH


2

– CH


2

– CH


2

– CH – COOH 

NH

2

лизин



 

Kaprolaktam  polimerlanganda  yoki  aminokapron  kislota  polikondensatlanish  reaksiyasiga 

uchratilganda kapron hosil bo’ladi. 

– NH – (CH

2

)

5



– C – NH – (CH

2

)



5

– C –


O

O

n



– NH – (CH

2

)



5

– C – NH – (CH

2

)

5



– C –

O

O



O

O

n



 

 

Fizikaviy xossalari. Aminokislotalar yuqori haroratda suyuqlanadigan, suvda yaxshi eriydigan, 

efirda  erimaydigan  rangsiz  kristall  moddalardir.  250

0

C  dan  yuqori  temperaturada  parchalanib, 



suyuqlanadi. Ularning suyuqlanish haroratlari bir-biridan kam farq qiladi. 

 

Bir  asosli  aminokislotalarning  suvdagi  eritmalari  neytral  xarakterga  ega  (pH=6,8)



Aminokislotalar  ichki  tuz  (bipolyar ion)  H

3

N



+

–CH


2

COO


  ko’rinishida  mavjud  bo’ladilar.  Ularning 

bunday tuzilishga ega bo’lishligi fizikaviy tekshirish usullari yordamida aniqlanilgan. 

 

Bipolyar  ion  kislotali  muhitda  kation,  ishqoriy  muhitda  esa  anion  sifatida  mavjud  bo’ladi. 



Aminokislota  eritmalari  izoelektrik  nuqtada  elektr  tokini  o’tazmaydi.  Aminokislotalar  bipolyar  ion 

holiga  o’tadigan  eritma  pH  ining  qiymatiga  izoelektrik nuqta  (pI)  deyiladi.  M-n:  pI



Download 29.83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   74   75   76   77   78   79   80   81   ...   110




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling