Органик кимё фанидан Ўқув-услубий мажмуа


Download 29.83 Mb.
Pdf ko'rish
bet77/110
Sana07.07.2020
Hajmi29.83 Mb.
#102390
1   ...   73   74   75   76   77   78   79   80   ...   110

Xossalari. Glioksil kislota aldegidlar va kislotalar uchun xos bo‘lgan reaksiyalarga kirisha oladi. 

Uning kaliyli tuzi ishqor ishtirokida Kanitssaro reaksiyasiga kirisha oladi: 

CHO


COOK

2

KOH



COOK

COOK


CH

2



OH

COOK


CHO

COOK


2

KOH


COOK

COOK


CH

2



OH

COOK


 

Pirouzum kislota sulfat kislota ishtirokida qizdirilganda sirka aldegid va SO

2

 ga parchalanadi: 



CH

3

– CO – COOH                  CH



3

– CHO  +  CO

2

H

2



SO

4

CH



3

– CO – COOH                  CH

3

– CHO  +  CO



2

H

2



SO

4

 



Atsetosirka kislota va uning tuzlari beqaror birikmalar bo‘lib qizdirilganda oson parchalanadi: 

CH

3



– CO – CH

2

COOH                  CH



3

– CO – CH

3

+  CO


2

CH

3



– CO – CH

2

COOH                  CH



3

– CO – CH

3

+  CO


2

 

Atsetosirka  kislota  va  uning  tuzlarining  beqarorligi  sababi  karbonil  va  karboksil  guruhlar 



ta’sirida o‘ta tutashishning vujudga kelishi va 

-bog‘larining zaiflashuvi hisoblanadi, ya’ni 

CH

3

– C – C – C – H 



O

O

H



H

CH

3



– C – C – C – H 

O

O



O

O

H



H

 

Atsetosirka kislotaning etil efiri organik sintezda muxim rol o‘ynaydi. 



Atsetosirka efiri – 181

0

C da qaynaydigan yoqimli xidga ega bo‘lgan suyuqlik. Uni diketenga etil 



spirti ta’sir ettirib yoki etilatsetatdan olish mumkin: 

CH

2



= C – CH

2

– C = O  +  C



2

H

5



OH              CH

3

COCH



2

C

O



OC

2

H



5

O

CH



2

= C – CH


2

– C = O  +  C

2

H

5



OH              CH

3

COCH



2

C

O



O

OC

2



H

5

O



 

2CH


3

COOC


2

H

5



+  C

2

H



5

ONa       

CH

3

– CO – CH



2

– C 


+  C

2

H



5

OH

O



OC

2

H



5

2CH


3

COOC


2

H

5



+  C

2

H



5

ONa       

CH

3

– CO – CH



2

– C 


+  C

2

H



5

OH

O



O

OC

2



H

5

 



Bu reaksiyaning mexanizmini quyidagicha ta’savvur etish mumkin. 

Natriy etilat ta’sirida etilatsetat metallorganik kompleksni hosil qiladi: 

CH



– C 



+  C

2

H



5

ONa


O

OC

2



H

5

CH



2

– C – OC


2

H

5



+  C

2

H



5

OH

-



..

Na

+



O

CH



– C 

+  C


2

H

5



ONa

O

OC



2

H

5



O

O

OC



2

H

5



CH

2

– C – OC



2

H

5



+  C

2

H



5

OH

-



..

Na

+



O

O

 



 

 

396


Bu kompleks bir molekula etilatsetatni biriktirib oladi: 

CH

2



– C – OC

2

H



5

+  C = O


-

..

Na

+



O

CH

3



OC

2

H



5

CH

3



– C – CH – C – OC

2

H



5

-

Na



+

O

OC



2

H

5



O

H

I



CH

2

– C – OC



2

H

5



+  C = O

-

..

Na

+

O



O

CH

3



OC

2

H



5

CH

3



– C – CH – C – OC

2

H



5

-

Na



+

O

OC



2

H

5



O

O

H



I

 

I kompleksdagi karboksil ta’sirida protonlashgan vodorod va yarim atsetaldagi efir qoldig‘i etil 



spirti hosil qilib ajralib chiqadi: 

I  


CH

3

– C = CH – C – OC



2

H

5



-

Na

+



O

O

C



2

H

5



OH

CH

3



– C – CH

2

– C – OC



2

H

5



O

O

-C



2

H

5



ONa

I  


CH

3

– C = CH – C – OC



2

H

5



-

Na

+



O

O

O



C

2

H



5

OH

CH



3

– C – CH


2

– C – OC


2

H

5



O

O

O



O

-C

2



H

5

ONa



 

Atsetosirka efiri keto-enol tautomeriyaga uchray oladi: 

CH



– C – CH



2

– C


CH

3

– C = CH – C 



O

OC

2



H

5

O



OC

2

H



5

O

OH



CH

– C – CH



2

– C


CH

3

– C = CH – C 



O

O

OC



2

H

5



O

O

OC



2

H

5



O

O

OH



 

 

   



keton shakli   

 

 



enol shakli  

Erituvchi  sifatida  geksan  ishlatilganda  enol  shakli  46,4  %  ni  tashkil  etadi.  Keton  va  enol 

shakllarini bir-biridan ajratib olish mumkin. Atsetosirka efirning enol shakli keton shakliga qaraganda 

beqaror. Atsetosirka efiri kimyoviy reaksiyalarga keton va enol shakllarida reaksiyaga kirisha oladi. 

1) 

aktiv vodorod bilan qaytarish: 



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



CH

3

– CH – CH



2

– COOC


2

H

5



[H]

OH

OH



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



CH

3

– CH – CH



2

– COOC


2

H

5



[H]

OH

OH



OH

OH

 



2) 

sinil kislotaning birikishi: 

CH

3

– C – CH



2

– COOC


2

H

5



CH

3

– C – CH



2

– COOC


2

H

5



HCN

O

CN



OH

CH

3



– C – CH

2

– COOC



2

H

5



CH

3

– C – CH



2

– COOC


2

H

5



HCN

O

CN



OH

 

3) 



atsetosirka efirga fenilgidrazin bilan ta’sir ettirilganda metilfenilpirazolon hosil bo‘ladi: 

CH

3



– C – CH

2

– COOC



2

H

5



CH

3

– C – CH



2

– C


O

N – N – H 

+

H

2



N – NH – C

6

H



5

C

6



H

5

O



OC

2

H



5

CH

3



– C – CH

2

– C = O   + C



2

H

5



OH

N              N – C

6

H

5



CH

3

– C – CH



2

– COOC


2

H

5



CH

3

– C – CH



2

– C


O

N – N – H 

+

H

2



N – NH – C

6

H



5

C

6



H

5

O



OC

2

H



5

O

O



OC

2

H



5

CH

3



– C – CH

2

– C = O   + C



2

H

5



OH

N              N – C

6

H

5



 

 

Enol shaklidagi reaksiyalari: 



1. 

Piridin eritmasida atsetillash: 

CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



+  HCl

CH

3



COCl

Py

OH



OCOCH

3

CH



3

– C = CH – COOC

2

H

5



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



+  HCl

CH

3



COCl

Py

CH



3

– C = CH – COOC

2

H

5



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



+  HCl

CH

3



COCl

Py

OH



OCOCH

3

 



 

2. PCl


 ta’siri:  

CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



+  POCl

3  


+ HCl

PCl


5

OH

Cl



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



+  POCl

3  


+ HCl

PCl


5

OH

Cl



 

3. Natriy atsetosirka efirini hosil bo‘lishi: 



 

397


CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



+  H

2

+2Na



OH

ONa


CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



CH

3

– C = CH – COOC



2

H

5



+  H

2

+2Na



OH

ONa


 

Atsetosirka efiri 

-keton kislota efiri sifatida ishqor ta’sirida  C–C bog‘lanishdan parchalanadi: 

CH

3



– CO – CH

2

– COOC



2

H

5



H

2

O



б

CH

3



– CO – CH

2

– COOH  +  C



2

H

5



OH

CH

3



– CO – CH

3

+  CO



2

+  C


2

H

5



OH

2CH


3

COOH  +  C

2

H

5



OH

a

CH



3

– CO – CH

2

– COOC


2

H

5



H

2

O



б

CH

3



– CO – CH

2

– COOH  +  C



2

H

5



OH

CH

3



– CO – CH

3

+  CO



2

+  C


2

H

5



OH

2CH


3

COOH  +  C

2

H

5



OH

CH

3



– CO – CH

2

– COOC



2

H

5



H

2

O



б

CH

3



– CO – CH

2

– COOH  +  C



2

H

5



OH

CH

3



– CO – CH

3

+  CO



2

+  C


2

H

5



OH

CH

3



– CO – CH

2

– COOH  +  C



2

H

5



OH

CH

3



– CO – CH

3

+  CO



2

+  C


2

H

5



OH

2CH


3

COOH  +  C

2

H

5



OH

a

 



Suyultirilgan ishqorlar keton ajratib (a) parchalaydi, konsentrlagan ishqorlar ishtirokida kislota 

(b) ajratib parchalaydi. 

Atsetosirka  efirining  organik  sintezda  ishlatilishi.  Atsetosirka  efiri  organik  sintezda  turli 

birikmalar – ketonlar, kislotlar, diketonlar, ikki asosli kislotalar olishda katta ahamiyatga ega. Quyida 

atsetosirka kislotadan foydalanib olinadigan maxsulotlarga misollar keltiramiz. 

Metil propil keton yoki moy kislotani sintez qilish: 

CH

3

COCH



2

COOC


2

H

5



CH

3

C = CH – COOC



2

H

5



C

2

H



5

ONa


C

2

H



5

Br

CH



3

COCHCOOC


2

H

5



C

2

H



5

ONa


CH

3

COCH



2

CH

2



CH

3

+  C



2

H

5



OH  +  Na

2

CO



3

NaOH


NaOH

I

II



CH

3

COONa  +  C



2

H

5



OH  +  CH

3

CH



2

CH

2



COONa

CH

3



COCH

2

COOC



2

H

5



CH

3

C = CH – COOC



2

H

5



C

2

H



5

ONa


C

2

H



5

Br

C



2

H

5



Br

CH

3



COCHCOOC

2

H



5

C

2



H

5

ONa



ONa

CH

3



COCH

2

CH



2

CH

3



+  C

2

H



5

OH  +  Na

2

CO

3



NaOH

NaOH


I

II

CH



3

COONa  +  C

2

H

5



OH  +  CH

3

CH



2

CH

2



COONa

 

Diketonlar yoki ikki asosli kislotalarni sintez qilish: 



CH

3

COCH



2

COOC


2

H

5



CH

3

C = CH – COOC



2

H

5



C

2

H



5

ONa


ONa

BrCH


2

– CH


2

Br

CH



3

– CO – CH – COOC

2

H

5



CH

2

CH



2

CH

3



– CO – CH – COOC

2

H



5

I

II



CH

3

COCH



2

CH

2



CH

2

CH



2

COCH


3

HOOCCH


2

CH

2



CH

2

CH



2

COOH


CH

3

COCH



2

COOC


2

H

5



CH

3

C = CH – COOC



2

H

5



C

2

H



5

ONa


ONa

ONa


BrCH

2

– CH



2

Br

BrCH



2

– CH


2

Br

CH



3

– CO – CH – COOC

2

H

5



CH

2

CH



2

CH

3



– CO – CH – COOC

2

H



5

CH

3



– CO – CH – COOC

2

H



5

CH

2



CH

2

CH



3

– CO – CH – COOC

2

H

5



I

II

CH



3

COCH


2

CH

2



CH

2

CH



2

COCH


3

HOOCCH


2

CH

2



CH

2

CH



2

COOH


 

 

OKSIALDEGIDLAR VA OKSIKETONLAR 

Tuzilishida bir vaqtning o‘zida gidroksil va karbonil guruhlari bo‘lgan birikmalar oksialdegidlar 

va oksiketonlar deyiladi. 

Gidroksil va karbonil guruhlarning o‘zaro xolatlariga qarab, ular 

-, -, - va x.k. oksialdegid va 

oksiketonlarga bo‘linadilar: 

C H

3

– C H



2

– C H  – C H O

O H

C H


3

– C H  – C H

2

– C H O


O H

C H


3

– C H


2

– C H  – C H O

O H

C H


3

– C H  – C H

2

– C H O


O H

 

      α-oksimoy aldegid                                β- oksimoy aldegid 



          2-oksibutanal                                         3-oksibutanal 

Oksialdegid  va  oksiketonlar  ko‘p  atomli  spirtlarni  oksidlab,  galogen  saqlovchi  aldegid  va 

ketonlarni gidrolizlab, aldol kondensatlanish orqali va boshqa usullar bilan olinishi mumkin: 

1.  Ko‘p  atomli  spirtlarni  oksidlanganda  oksialdegid  va  oksiketonlarning  aralashmasi  hosil 

bo‘lishi mumkin, maslan: 


 

398


СH

2

OH



СHOH

СH

2



OH

CH

2



– CH – CHO

OH

OH



CH

2

– C – CH



2

O

OH



OH

СH

2



OH

СHOH


СH

2

OH



CH

2

– CH – CHO



OH

OH

CH



2

– CH – CHO

OH

OH

CH



2

– C – CH


2

O

OH



OH

 

1-modda glitserin aldegid 



2-modda dioksiatseton 

2. Aldol kondensatlanish yordamida 

-oksialdegid va oksiketonlarni hosil qilish mumkin:  

2CH


3

CHO


CH

3

– CH – CH



2

- CHO


OH

OH



2CH

3

CHO



CH

3

– CH – CH



2

- CHO


OH

OH



 

Oksialdegid  va  oksiketonlar  aldegid,  keton  va  spirtlarning  xossalarini  namoyon  qilish  bilan 

birgalikda, ular uchun bir qator o‘ziga xos hususiyatlar ham mavjuddir: 

1) 


- va γ-oksialdegidtsiklik yarim atsetallarni hosil qiladilar:  

CH

2



– C 

O

HO



H

C – CH


2

OH

O



H

+

OH



CH

2

– CH 



O

CH – CH


2

O

HO



CH

2

– C 



O

HO

H



C – CH

2

OH



O

H

+



OH

CH

2



– CH 

O

CH – CH



2

O

HO



CH

2

– C 



O

HO

H



C – CH

2

OH



O

H

+



CH

2

– C 



O

HO

H



C – CH

2

OH



O

H

+



OH

CH

2



– CH 

O

CH – CH



2

O

HO



OH

CH

2



– CH 

O

CH – CH



2

O

HO



CH

2

– CH 



O

CH – CH


2

O

HO



 

                                                  2,5-dioksi-1,4-dioksan 

CH

2



– CH

2

CH



2

C = O 


OH     H

CH

2



– CH

2

CH



2

C – OH


O

CH

2



– CH

2

CH



2

C = O 


OH     H

CH

2



– CH

2

CH



2

C – OH


O

 

                                               α-oksitetragidrofuran 

2) 

-oksialdegid  va  -oksiketonlar  qizdirilganda  suvni  yo‘qotib  to‘yinmagan  aldegid  va 



ketonlarni hosil qiladilar: 

CH

3



– CH – CH

2

- CHO



-H

2

O



OH

CH

3



– CH = CH - CHO

CH

3



– CH – CH

2

- CHO



-H

2

O



OH

CH

3



– CH = CH - CHO

 

3) 



-oksialdegid  va  -oksiketonlar  uch  malekula  fenilgidrazin  bilan  reaksiyaga  kirishib, 

ozozonlarni hosil qiladilar: 

CH

2

– CH – CHO   +  H



2

N – NH – C

6

H

5



OH

OH

-H



2

O

CH



2

– CH – CH = N – NH – C

6

H

5



OH

OH

фенил гидразин



2H

2

N – NH – C



6

H

5



CH

2

– C – CH = N – NH – C



6

H

5



+  NH

3  


+ C

6

H



5

NH



+ H

2

O



OH

N – NH – C

6

H

5



CH

2

– CH – CHO   +  H



2

N – NH – C

6

H

5



OH

OH

-H



2

O

CH



2

– CH – CH = N – NH – C

6

H

5



OH

OH

фенил гидразин



2H

2

N – NH – C



6

H

5



CH

2

– C – CH = N – NH – C



6

H

5



+  NH

3  


+ C

6

H



5

NH



+ H

2

O



OH

N – NH – C

6

H

5



CH

2

– CH – CHO   +  H



2

N – NH – C

6

H

5



OH

OH

-H



2

O

CH



2

– CH – CH = N – NH – C

6

H

5



OH

OH

CH



2

– CH – CHO   +  H

2

N – NH – C



6

H

5



OH

OH

OH



OH

OH

-H



2

O

CH



2

– CH – CH = N – NH – C

6

H

5



OH

OH

CH



2

– CH – CH = N – NH – C

6

H

5



OH

OH

OH



OH

OH

фенил гидразин



2H

2

N – NH – C



6

H

5



CH

2

– C – CH = N – NH – C



6

H

5



+  NH

3  


+ C

6

H



5

NH



+ H

2

O



OH

N – NH – C

6

H

5



2H

2

N – NH – C



6

H

5



CH

2

– C – CH = N – NH – C



6

H

5



+  NH

3  


+ C

6

H



5

NH



+ H

2

O



OH

N – NH – C

6

H

5



CH

2

– C – CH = N – NH – C



6

H

5



+  NH

3  


+ C

6

H



5

NH



+ H

2

O



OH

N – NH – C

6

H

5



 


Download 29.83 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   73   74   75   76   77   78   79   80   ...   110




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling