Tilshunoslik asoslari


Download 1.01 Mb.
Pdf ko'rish
bet11/12
Sana27.10.2017
Hajmi1.01 Mb.
#18769
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12

k o 'p lik   sh akllarinin g   m avjudUgidir.  M ana  shu  xususiyatlari  va 

g a p d a g i  vazifasi  e ’tib o rg a  olinib,  u lar  ot  tu rk um iga  kiritiladi. 

D em ak,  um um lashtirish,  m avhum lashtirish  tilning  eng  muhim 

x u su siy atidir.  G ram m atika  ik k i  qism dan  -   m orfologiya  va 

s in ta k sisd a n   iborat.

H a r  bir  tilda  g ram m atik   qoidalarning  yoritilish  darajasiga 

q a ra b   ilm iy  va  a n ’anaviy  m aktab  gram m atikasi  yaratiladi. 

G ram m atik an in g   m orfologiya  v a  sintaksis  bo'Iim lari  o 'z a ro   zich 

b o g 'la n g a n .  F on etikan i  b a ’zi  olim lar  gram m atikaga  kiritmaydi, 

m u sta q il  b o 'lim   deb  hisoblaydilar,  b a ’zilar  gram m atika  tarkibiga

www.ziyouz.com kutubxonasi


kiritadilar.  Ayrira  am aliy  m ulo h azalarg a  k o 'r a   fo n e tik a n i  hara 

gram m atikag a  qo'shad ilar.  D em ak,  g ran im atik   kategoriyalar, 

gram m atik  fonnalar,  so 'z  turk um lari  (m orfologiya)  va  gap 

b o 'lak la ri  (sintaksis)  h a q id a g i  t a ’Iimot  g ram m atik a   d e b   ataladi.

GRAMMATIK  KATEGORIYALAR

G ram m atik  kategoriya  b ir  xil  g ram m atik   h o d isalar,  ayniqsa, 

gram m atik  so'zlarning  h a r  xil  shaklidan  q a t ’iy  n a z a r  majmui, 

yig'indisidir.  G ram m atik  k a teg o riy alard ag i  b ir  xillik  gram m atik 

shakllarga,  gram m atik  vazifaga  q arab  b elg ilan ad i.

M a ’lum  m a'n o d ag i  s o 'z   bir  n ech a  g ra m m a tik   shakllam i 

olishi  m umkin,  lekin  so 'z n in g   m a ’nosi  o 'zg arm ay d i.  G ram m atik 

kategoriya 

bir 

tom o n d an  



so 'zlarn in g  

lek sik-gram m atik 

[xususiyati,  yasalashi,  vaziialari  kabi  ho d isalar  a so sid a   ajratilgan 

g u ru h la r  (ot  kategoriyasi, 

fe ’l  kategoriyasi  kabi),  ikkinchi 

tom ondan  birlik,  ko'plik,  fe ’llarda  shax s-so n   k ab i  gram m atik 

vazafalam i  affikslar,  so 'z  shakliari  b ilan   b ir  xil  xarakterdagi 

gram m atik  hodisalar  m ajm uidir.  H ar  b ir  s o 'z n in g   asosiy   m a ’nosi 

bor,  yana  um um iy  m a’n o si  bor,  bu  asosiy  m a ’n o g a   yo'ldosh, 

q o 'sh im ch a  m a’no  b o 'lib   keladi.  M asalan: 



paxtalar,

  asosiy  m a ’no

-  

o'sim lik 



turi, 

q o 'sh im c h a  

m a’no 

-  


k o 'p lik . 

Umumiy 


x arakterdag i  bir  q an ch a  s o ‘zlarda  u c h ra y d ig a n   qo'sh im cha 

m a ’n o   gram m atik  m a’no  deyiladi.  G ram m atik   m a 'n o   turli 

vositalar  orqali  ifodalanadi  (q o ’shim cha,  y o rd a m c h i  so'z).

G ram m atik  kategoriya  m an tiq iy   k a te g o riy a   b ila n   bog'liqdir. 

M antiqiy  kategoriya  b orliq ni  tafak k u rd a  ak s  e ttira d i.  M antiqiy 

kategoriyadagi 

belgilar 

gram m atik 

k a te g o riy a la r 

orqali 


ifodalanishi  m umkin.  M asalan:  ning,  ga,  k elish ik   q o'shim chalari, 

predm et,  hodisalar  tasvirini  ifodalaydigan  so 'z la rsiz   gram m atik 

m a ’no  ifodalam aydi.  G ram m atik  m a’no  m a n tiq iy   hukm   bilan 

ayn an  bir  xil  emas.  H ar  b ir  tilning  o 'z ig a   x o s  gram m atik 

kategoriyalari  m avjud.  M asalan:  o 'z b e k   tilida:  son,  egalik, 

zamon,  kelishik  kategoriyalari,  rus  tilida:  ro d ,  zam on,  son 

kategoriyalari.

Gram m atik  k ategoriy alar  v a  g ram m atik   s h a k l  b ir  xil  hodisa 

em as.  M asalan,  o 'z b e k   tilid a   zam on  k a te g o riy a si  b ir  necha 

sh ak llar  bilan  ifodalanadi: 



m en  oJdim,  m en  olganman,  men

www.ziyouz.com kutubxonasi



olgan  edim

  k ab ilam in g  ham m asi  o 'tg a n   zam on  fe'lini  bildiradi, 

U larning  ham m asi  birlashib  zam on  kategoriyasiga  kiradi.  H ar  bir 

tildagi  g ram m atik   k ateg o riy alar  shu  tilning  xususiyatlarini  ars 

ettiradi.

G ram m atik   k ateg o riy alar  h a r  b ir  tilda  har  xil  bo'ladi. 

M asalan:  ru s  tilida  o tlam in g   jo n li-jo n siz   bo'lishi  o 'z b e k   tilida 

y o ‘q.  T u rk iy   tillardagi  eg alik   kategoriyasi  slavyan  tillarida 

m avjud  em as.

H ar  b ir  tild ag i  gram m atik  kateg o riya  tarkibiy  qism iardan 

iborat.  M asalan:  so n   k ateg o riy asi  -   birlik  va  ko'plik,  shaxs  -   l, 

И,  III  shaxslar.  Ba’zan  b itta   shakl  bir  necha  gram m atik 

k ateg o riy an i  ifodalashi  m um kin.  M asalan: 

читаю

  fe ’lida 



 

q o 'sh im c h a sid a   ham   shaxs,  h am   son  ifodalanadi,  I  shaxs,  birlik. 

H am m a  tilla rd a   gram m atik  v o sitalar  h ar  xil  bo'ladi,  h a r  xil 

q o 'llan ad i.  S hu   bilan  b ir-b irid a n   farq  qiladi.

Son  k a te g o riy a si  m iqdor  m u n o sab atig a  asoslangandir.  Bunda 

m orfologik  v ositalar  orqali  p red m e t  bir  donaligi  va  k o 'p lig i 

ifodalanadi.  Son  kategoriyasi  h am m a  tillarda  uchraydi.  Faqat 

ishlatilishi  b ir  xil  em as. 

K o 'p g in a   tillarda  birlik  m a ’nosi 

k o 'p lik k a   n isb a ta n   qaram a  -   q a rsh i  q o'y ilib  taqqoslanadi.  Bir  xil 

tillarda  ayrim   o tla r  faqat  birlik  sonda,  b a ’zi  otlar  faq at  k o 'p lik  

sonda  b e rilad i.  T urk iy  tillard a  dey arli  ham m a  otlar  birlik  sonda, 

b a ’zi  o tla r  faq a t  k o 'p lik d a   beriladi.  Ba’zi  m avhum   tu sh unchalar 

muhabbat,  ong

 faqat  birlik d a  ishlatiladi.

Shaxs 

kateg oriyasi 



ish -h arak atn in g  

biror 


shaxsga 

m un o sab atin i  bildiradi. 

M asalan: 

1  shaxs  ish-harakatining 

so'zlovchi  to m o n id an   bajarilishini,  II  shaxs  ish-harakatining 

su h b atdo sh   to m o n id an   bajarilishini  bildiradi.  Ba’zi  tillarda  shaxs- 

son  b o sh q a   s o 'z   turkum lari  o rq ali  ham  ifodalanadi,  M asalan:  Biz 

ishchimiz.

K elishik  kategoriyasi.  S o 'z lam in g   gap d a  bir-biriga  b o 'lg an  

m u n o sab atlarin i 

k erak li 

sh ak llard a 

ifodalagan 

gram m atik 

h odisaga  k e lish ik   kategoriyasi  deyiladi.  Kelishik  kategoriyasi 

h ar  b ir  tilg a   xos  m a’lum   g ram m atik   vositalar  orqali  g apd agi 

so 'zlarn in g   b a ja ray o tg a n   vazifasini  aniqlab  beradi.  Turli  so 'z 

shakllarini  o ‘z  ichiga  o lgan   m orfologik  sintaksis  bilan  b ir  b o 'lib  

tilning  k o m m u n ik ativ  vazifasini  bajaradi.

www.ziyouz.com kutubxonasi



M ORFOLOGIY A

M orfologiya  so'z  shakllarini,  so 'z la m in g   lek sik -g ram m atik  

jih a td a n   turlarini,  bo'linishlarini,  guruhlarini  o ‘rg an a d i.  Barcha 

tillar  m ustaqil  m a'no li  so 'zlariiin g   tuxilishi jih a td a n   ik k i  g u ru h g a  

b o'linadi:

1.  A gglyutinativ  tillar.  Bu  g u ru h g a   turkiy  tillar,  O siyo  va 

A frikadagi  k o 'p g in a   x a lq la ra in g   tilla n   kiradi.  Bu  tilla rd a   s o ‘zlar 

sin tak tik   b o g ‘lanishda  o'zak,  n e g iz i  o 'z g arm asd an   t o ‘g ‘rid an   - 

to 'g 'ri  q o 'sh ilib   kelaveradi,  M asalan : 

ota  +  m   +  lar  +  dan.

2.  Flektiv  tillar.  Bu  g u ru h g a   H in d-Y ev ro p a  tilla n   kiradi. 

U larda  gram m atik  m a’n oni  ifo dalo v ch i  affikslar  s o 'z   o 'z a g i  hilan 

ju d a   zich  birikib  ketadi.  Bu  h o d isa   fuziya  deyiladi.  M asalan: 

k elishik  qo'shim chalarini  q o 's h s a k , 

парта,  парт+ы,  парт+е 

tarzida  b o 'la d i  va  so 'z  kelishik  q o 'sh im ch asisiz  to 'la   m a ’no li  so 'z  

bo 'lolm aydi.

Q o 'sh im c h a   b a ’zan  o 'z a k n i  h am   o 'zg artirib   y u b o rad i. 



Ухо  - 

уши, д р уг - друзья

;

Rus  tilida  íleksiya  hodisasi  tu ía y li  bilta  q o 's h im c h a   b ir  nech a 



g ram m atik  m a’no  bildirishi  m u m k in .  M asalan:  У 

ко лхо за х

  dagi


-  

ax

  q o'shim chasi  ko'plik  so n   v a  predlojniy  p a d e jin i  iíodalab 

keladi.  Flektiv  tillarda  s o 'z la m in g   o 'zag i  q o 'sh im c h a la rsiz   yakk a 

h old a  ishlatilm aydi,

S o'zning  tub   m a’nosi  o 'z a k   yoki  negiz  o rq ali  ifodalanadi. 

Tub  negiz,  yasam a  negiz  b o 'la d i.  So'zlar  m a ’n o d o s h   qism larga 

bo'linadi: 

ish + chi+lar.

  U lar  m orfem a  deb  ata lad i,  o 'z a k k a  

nisbatan  

o 'm ig a  

qarab 

q o 'sh im c h a la r  affikslar, 



suffikslar, 

prefikslar,  postfikslar,  infikslarga  bo'linadi,

So'z  yasovchi  va  shakl  y aso v ch i  affikslar  s o 'z n in g   leksik 

m a’nosi 

bilan 

bog'liqdir. 



Bu 

hodisa 


le k sik a  

bilan 


m orfologiyaning bir-biriga b o g 'liq   ekanini  isbotlaydi.

www.ziyouz.com kutubxonasi



SO ‘Z  TLRKUMLARI

H a r  b ir  tilda  so 'z la r  turk um larg a  ajratiladi.  Bunda  h a r  xil 

p rin sip la rg a   asoslaniladi.  B a’zan  leksik  m a’noni  asosiy  yetakchi 

b e lg i  qilib  oladilar,  b a ’zan  m orfologiyani  y e ta k c h i  belgi  qilib 

oladi.

M asalan;  tu rkum ga  a jra tish d a   rus  tilida  so 'zn in g   m orfologik 



b e lg ila ri  hal  qiluvchi  rol  o 'y nay d i,  xitoy  tilida  esa  leksik  m a'no, 

sin ta k tik   belgisi  va  g a p d a   s o ‘z  tartibi  eng  asosiy  prinsip  qilib 

olinadi.

T u rk iy  tillarda  m orfo lo g ik   belgi,  ayniqsa,  so 'zn in g   leksik 

m a ’n o   va  sintaktik   x u su siy a ti  asos  qilib  olinadi.

H a r  b ir  tild a  so 'z   tu rk u m lari  til  bilan  b ir  xil  v a q td a   paydo 

b o 'lis h i  sh art  emas,  h a r  b ir  tild a   so 'z  turkum larining  soni  har xil: 

rus  tilid a   10  ta,  o 'z b e k   tilid a  11  ta,  ingliz  tilida  9  ta,  u y g 'u r  tilida 

8

  ta.


O t  e n g   qadim gi  s o ‘z  turkum i.  U ning  en g   asosiy  belgisi 

k e lish ik la r  bilan  tu rlanishid ir.  Ba’zi  tillarda  o t  turlanm aydi, 

k o 'm a k c h íla r y ordam ida y o k i  s o ‘zlar orqali  bog 'lanad i.

S ifatlai  b a ’zi  tillard a  le k s ik   m a’uosi  va  g apd agi  vaziíasi  bilan 

ajralib  turadi.  Sifatlar asliy v a  nLsbiy  bo'ladi.

S o ‘z  turkum lari  ikki  k a tta   g u ru h g a b o ‘linadi:  m ustaqil  so ‘zlar 

va  y o rd am c h i  so'zlar.  M u sta q il  so‘z  turkum lari  quyidagilar:  ot, 

siíat,  son,  olmosh,  ravish,  fe ’i.  Yordamchi  so 'z   turkum lari 

q u y id ag ilar:  ko 'm akch i,  bog 'lov chi,  yuklama.

www.ziyouz.com kutubxonasi



Sintaksis  so'z  birikm alarini,  g ap   qurilishi  v a 

gram m atik 

xususiyatlarini,  gap  turlarini,  g a p   bo'laklarini,  b u   b o 'ia k la m in g  

o ’zaro  birikish y o'llarini  o 'rg an a d i.

N u tq n in g   asosiy  b o 'íag i  -   gapdir. 

G ram m atik   g o n u n - 

qoidalarg a  asoslangan,  g ram m atik  jih a td a n   sh a k lla n g an ,  oh angiy 

tugallikk a  ega  b o 'lg a n   va  n isb iy   tu g allan g an   fikrni  bildirgan 

s o ‘zlar  yoki  so ‘z  gap  bo'ladi.

M a 'n o   va  gram m atik  jih a td a n   o 'zaro   b o g 'la n g a n   ikki  va 

und an   ortiq  m ustaqil  so 'zlar  s o ‘z birikm asi  deyiladi.

So'z  birikm alari  bir  -   b in   bilan  m oslashuv,  b o sh q a ru v   va 

bitishuv yo'Ii  bilan  bog 'lan adi.

M oslashuv.  Tobe  so ‘z  h o kim   so 'z  sh a k lig a   m o s  keladi. 

M asalan:  больш ой  бассейн,  больш ая  река,  tala b a   o 'q iy d i.

Boshqaruv.  Tobe  so 'z   h ok im   so ‘z  talab  q ilg a n   gram m atik 

sh ak ln i  oiadi.  M asalan:  встретил  брата,  читаю   кн и гу,  s h e ’rni 

yod  oldim ,  stolni  surib  qo'y.

Bitishuv.  So'zlar  hech   q a n d a y   q o 'sh im c h a   v a   yord am ch i 

so'zlarsiz  birikib  keladi.  Ravish 4-fe'l,  sifat +  ot.  M asalan:  k o 'p  

terdi,  o q   gul.

G ap  kishi  fikrini  shakllantirishda,  ifoda  qilishda,  b o sh q a la rg a  

bildirishda,  um um iy  fikr  alm ash in u v d a  asosiy  v ositadir.  Gap 

faqat  m uhokam ani  bildirm asdan,  istak.buyruq, 

s o 'ro q   kabi 

fikrlam i  ham   ifodalab  keladi.  G aplar  ifoda  e tg a n   m aq sad ig a 

k o 'ra   bir  necha  turga  b o 'linad i;  darak,  so 'ro q ,  undov,  buyruq 

gaplar.  G aplar  tuzilishiga  k o 'ra   sod d a  va  q o 'sh m a   g a p   bo 'lad i.

S o d da  gap.  O 'z   tarkib id a  b irg in a  p red ik a tiv   b irlik k a   ega 

b o 'lg an ,  m a ’lum   fikr  ifodalay  o ladigan,  g ram m atik  v a   inton asion 

jih a td a n   shakllangan  sin tak tik   birlik  so d d a  g ap d ir.  S o d d a   gaplar 

bir  tarkibli  va  ikki  tarkibli  b o 'lad i.  Faqat  yo  eg a,  y o   k esim dan 

iborat  b o 'lsa   bir  tarkibli  gap,  h am   ega,  ham   k e sim g a   e g a   gap lar 

ikki  tarkibli  gaplar  deb  a ta lad i  v a   u lar  y ig 'iq ,  y o y iq   g ap larg a 

b o 'linadi.  Faqat  eg a  yoki  k esim d an   iborat  b o 'lsa ,  y ig 'iq   gap: 

ega,  kesim   va  ikkinchi  darajali  b o 'la k la rd a n   tash k il  to p sa,  yoyiq 

g ap   deyiladi.

Q o 'sh m a   gap.  Ikki  yoki  u n d a n   o rtiq   p re d ik a tiv   birlikning 

intonatsiya  va  m azm un  jih a tid a n   bir  b u tu n lik   h o sil  etishi  bilan 

yuzag a  keluvchi  gap  q o 's h m a   g ap   deyiladi.  Q o 's h m a   g aplar 

b o g 'la n g a n   va  ergashgan  b o 'lis h i  m um kin.  B o g 'la n g a n   q o 'sh m a

www.ziyouz.com kutubxonasi



g a p la rd a g i 

so d d a  

g a p la r 

te n g  


bog'lovchilar 

yordam ida 

b o g 'la n a d i.  G aplar  ten g   a lo q a d o r b o'lad i.  Q o 'sh m a  g a p   tarkibida 

so d d a   g a p la r t o ‘la  m ustaqillikni  saqlam aydi.

E rg a sh g a n   q o 'sh m a  g a p la rd a   erg ash   g ap  bosh  g ap n i  izohlab 

keladi.  U iar  b ir-  biriga  e rg a sh   bog'lanm alar,  yordam chi  so'zlar 

b ilan   b o g ‘lanadi.  E rgashgan  q o 'sh m a   gaplar  b o sh   g ap d an   va 

e rg a sh   g a p d a n   iborat  b o ‘ladi.  E rgash  g ap   bosh  g apni  butu n ich a 

yoki b iro r  b o 'lag in i  izohlab  keladi.

SOTSIOLINGVISTIKA

Til  in so n   hayotida  n ih o y atd a  m uhim   rol  o'y n ay d ig an  

hod isad ir.  K ishining  b u tu n   h ay o ti  til  bilan  b o g 'lan g a n   bo ‘lib,  til 

y o rd am id a   kishilar  o ‘zaro  fik r  alm ashish  im koniyatiga  e g a 

b o 'la d ila r.  Shu  bilan  birga,  in so n   tili  nihoyat  darajada  m urakkab, 

bir 

-  


b irig a  

qaram a  -  

q arsh i  b o 'lg an  

sifatlarni 

o 'zida 

m u jassam lash tirg an   hodisadir.  Til  kishilik  jam iyatida  uzoq 

davom   e tg a n   tarixiy  ta ra q q iy o t  jarayonida  yaratilgan  barcha 

m ad an iy   va  ilmiy  bo ylik lam i  saqlayd ig an   va  avloddan  -   avlodga 

y e tk a z ib   b e ra d ig an   asosiy  vosita  b o 'lib   xizmat  qiladi.  Tilning 

tabiati, 

m ohiyati, 

kishilik  jam iyatida 

bajaradigan 

vazifasi, 

stru k tu ra si,  til  m exanizm ining  ishlash  prinsiplari  kab i  m uhim  

m asalalar  ilm iy  o 'rg an ish n i  tala b   qiladi.

T ilsh u n o slik  

fanining 

tarixida 

tilning 


tabiati, 

ijtim oiy 

m o h iy ati 

k ab i 


eng 

m uhim  


m asalalarni 

o 'rg an ish d a  

turli 

nazariy alar  v a   oqim lar  m av jud   bo 'lg an .  Jum ladan,  m ashhur 



nem is  olim i  A vgust  S hley x er  nom i  bilan  b o g 'liq   b o 'lg an  

“N a tu ra listik   oqim ”  tilni  tirik   organizm   deb  tu shungan.  U 

o'zin in g  

“Darvin  nazariyasi  v a   tilshunoslik”  nom li  asarida 

D arv inn in g  jonivor  va  o'sim lik lam in g   turlari  haqidagi  ta ’lim otini 

tilga  h am   tad b iq   qilinishi  k e ra k   deb  da'vo  qilgan.  Uning 

fikricha,  tiln in g   paydo  bo'lish i,  rivojlanishi  va  evolyusiyasi  tabiat 

q o n u n la rig a   b o 'y su n g a n   h o ld a   ro ‘y   beradi:  til  tirik  organizm  

kabi  p a y d o   bo 'ladi,  rivojlanadi  v a   o'ladi.  Ammo  keyinchalik  fan 

ta ra q q iy o ti  tilning  tabiati  v a  m ohiyati  haqidagi  A vgust  Shleyxer 

n azariy asin in g   n o to 'g 'ri  ek an lig in i  isbotladi.

D em ak,  til  tabiiy  v a  b io lo g ik   hodisa  emas,  tilning  paydo 

b o 'lish i 

va 


rivojlanishi 

ta b ia t 

qonunlariga 

bo'ysunm aydi.

www.ziyouz.com kutubxonasi


Aksincha,  til  kishilarning  m eh n a t  fao liy ati  jaray o n id a  a lo q a  

qilish,  fikr  alm ashishga  b o 'lg an   eh tiy o jla rin i  qondiruvchi  v o sita 

sifatida  p ay d o   b o 'lg an .

Tilning  asosiy  va  m uhim   x u su siy a ti  sh u n d a n   iboratki,  til 

kishilik  jam iyati  tom onidan  y a ra tilg a n   b o 'lib ,  en g   m uhim   a lo q a  

vositasi  sifatida  xizm at  qiladigan  ijtim o iy  hodisadir.

Tilning  ijtim oiy  tabiati  u n in g   ay rim   sh ax sda  emas,  b a lk i 

jam iyatda  m avjudligini  taqozo  etad i.  Til  jam iyat  to m o n id an  

yaratilgan  b o 'lib ,  uning  taqdiri  h am   jam iy at  taqdiri  b ila n  

cham barchas  b og'liqdir.

Til  n asld an   ~  naslga,  avlodga  o 'ta d ig a n   irsiy  h odisa  em as, 

aksincha,  til  jam iyat  taraqqiyotining  niahsulidir.  Bolanlng  qaysi 

tilda  so 'z la y   boshlashi  uni  o ‘rab  tu rg a n   til  m uh itiga  b o g 'liq . 

M isol  u chun,  ingliz  bolasi  g o 'd a k lig id a n   xitoyliklar  o rasid a  

tarbiyalansa,  u  faqat  xitoycha  so 'zlab ,  o 'z   o n a  tilini  bilm asligi 

m um kin.  Am m o  bolaning  b io lo g ik   belgilari:  y u z   tuzilishi, 

sochining  rang i  va  hakozolar  o 'z g a rm a g a n   ho lda  sa q la n ib  

qoladi.


Tilning  b o sh q a   ijtimoiy  h o d isa la rd a n   ajralib  tu ra d ig an   e n g  

asosiy  x ususiyatlari  shundan  ib o ratk i,  til  jam iyat  faoliyatining 

barch a  so halarig a  xizmat  qiladi.  U  k ish ilik   jam iyatining  tarix iy  

taraqqiyoti  jaray o n id a  yaratilgan  k o n k re t  -   tarixiy  n o rm a  

siiatida  jam iyat  a ’zolarining  h a m m a sig a   te n g   xizm at  q ila d ig a n  

asosiy  vositadir.  Shuning  uchun   h am   til  sinfiy  x a rak terg a  e g a  

emas.  So'zlovchi  insoniyat  tom o n id an   y a ra tilg a n   til  n o rm alarid an  

foydalanadi  va  ushb u   tilning  q o n u n -q o id a la rig a   rioya  qiladi.  Shu 

bilan  bir  qato rd a,  h ar  bir  so 'zlov ch i  ayniqsa,  adiblar,  o lim lar 

o 'zlarining  n u tq   iaoliyati  jara y o n id a   tiln in g   rivoji  u c h u n   o ‘z 

hissalarini  q o 'sh adilar.  Shunday  qilib, 

til  kishilik  jam iy a ti 

tom onidan  yaratilgan,  unga  xizm at  q ila d ig a n   va  h a r  d o im  

rivojlanib  tu ra d ig an   o'ziga  xos  ijtim oiy  hodisadir.

www.ziyouz.com kutubxonasi


S intagm a  term in i  tilshunoslikda  k o ‘p in ch a   faqat  sintaktik 

m a ’n o d a  “   b ir- b ir id a n   qisqa  to ‘xtam   orqali  ajralib  turadigan 

s e m a n tik - 

g ra m m a tik -in to n a tsio n  

b u tu n lik  

m a ’nosida 

qo 'llaniladi.  Lekin  ay rim   tilshunoslar  bu  term inning  doirasiga  bir 

s o ‘z  tarkibidagi  q o 'sh im ch alam i,  m oríem alam i  ham   kiritadilar.

N u tq iy  a lo q a n in g   en g   sodda,  eng  b o sh lang'ich  shakli 

b o ‘lgan  ikki  b o 'la k n in g   sintaktik  m unosabati  sintagm a  deb 

ataladi.  A .A  R efo rm atsk iy  ta’rificha,  ikki  b o 'lak d a n   iborat 

birikm a  sintagm adir,  lek in   b u nday  birikm alardagi  b o ‘laklarning 

m a ’lum   b ir  m u n o sa b a td a   bo'lishi  (bog'lanishi),  ifodalangan 

m aq sad g a  k o 'ra   te n g   bo'lm aydi.  Sintagm a  b o 'lak la ri  shulardan 

iborat  bo'lishi  m um kin:  birinchidan,  biri  ikkinchisini  aniqlab 

kelish  y o 'li  b ilan   b o g 'la n g a n   ikki  so ‘z: 



qiziq  xat,  xa t  yozdim, 

chiroytí  yozdim ;

  ik k in ch id an ,  so 'zn in g   m orfologik  qismlari, 

m orfem alar, 

m o rfem alam in g  

biгikuvi•. 

talaba -tman, 

bog'bon+ siz.

  u c h in c h id a n   gapning  b ir b o 'I a g i  b o ‘lib  kelgan  so'z 

birikm alari: 

“O g'riq tishlai"ni Jco'rdik.  Q o'l uchi bilan ishlaydi.

Sintagm a  b o 'la k la ri  bir-biri  bilan  ikki  xil  m unosabatda: 

p red ik ativ   m u n o sa b a td a   v a  predikativ  b o 'lm a g a n   m unosabatda 

b o 'lish i  m um kin.

Predikativ  m u n o sa b a t  (bog'lanish)  e n g   asosiy,  eng  m uhim  

m u n osab at  bo'lib,  b u n d a   ik k i  bo 'lak   bir-biri  bilan  vaqt  va  mayl 

jih a td a n   b o g 'la n a d i.  P red ik ativ   sintagm a  b o g 'la n ish i  jihatidan 

ikki  xil  :  tash q i  (O y  chiqdi.  Bola  uxlayapti.  M ashina  to'xtar)  va 

yashirin  (  Tun.  Sovuq.  D ahshat)  b o ’ladi.  Yashirin  sintagm a  tashqi 

k o 'rin ish d a   b ir  xil  b o 'la k li  b o ‘lsa  ham,  aloqa  vositasi  sifatida 

tu g al  bir  fikm i  ifodalaydi.

Predikativ b o 'lm a g a n   sintagm alar tu b an d a g ich a  bo'ladi:

A ttributivli 

sintagm a. 

Bunda 

aniqlovchi 



b o 'lak  

aniqlanm ishning  b iro r  b elg isini  ko'rsatadi: 



yosh  yigit,  ko  (m~ko 'k 

dala,  charchagan  odam.

O byektli  sin tag m a. 

Bu 

m unosabatda 



izohlovchi 

(keng 


m a ’noda)  b o 'la k   o b y e k tin i  bildirib  keladi: 

choy  ichdi,  xat 

yozuvcbi,  eshikni ochib.

Relyativli  sintagm a.  B unda  izohlovchi  b o 'la k   hokim   b o 'la k - 

h arak atn in g   biror  b e lg isin i  ko'rsatadi: 

yaxshi  o'qiydi,  sekin  yur, 


Download 1.01 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   12




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling