Universiteti b. A. Bahritdinov s. A. Zokirova


m a y d o n i   s is h ig a   olib  keldi.  M eliorativ  tizim lar  y a ’ni  v a z ifa g a   -   s u g  r is h   va


Download 35.04 Kb.
Pdf просмотр
bet14/37
Sana15.02.2017
Hajmi35.04 Kb.
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   37

m a y d o n i   s is h ig a   olib  keldi.  M eliorativ  tizim lar  y a ’ni  v a z ifa g a   -   s u g  r is h   va  
q u ritish g a   e g a   b  lg a n   tizim ni  q o ’lla n ilish ig a   o lib   k e lm o q d a .
D renaj q ilin g a n  y erla m in g  a s o s iy  q ism i  hozirgi ku nd a rivojlangan  d avla tla rd a  
-N id e r la n d iy a ,  G er m a n iy a , A Q S H  v a  Y a p o n iy a d a  jo y la s h g a n .  Q ish loq  x o ’jaligining 
rivojlanishi o m illarid an   biri fan yutuqlari qollanilishidir.  Y evrop a, A Q S H  v a   R o s s iy a  
kabi  d a v la la r  q is h lo q   x jaligi  fani  b  y ich a   katta  tajriba,  fan  lab oratoriyalariga, 
institut v a   o ’q u v   m a sk a n la r ig a  eg a d ir.  K o’p  h ollard a  a s s o s i y   rolni  d a v la t v a   u n in g  
o lib   b o r a y o t g a n   s u b s i d i y a   s i y o s a t i   h a m d a   u n in g   x u s u s iy   m a b l a g ’  b ila n  
ta ’m in la n ish i,  Ikkinchi  ja h o n   u r u s h id a n   s o ’n g   q is h lo q   x jaligi  v a   o z iq - o v q a t  
b o ’y ich a   ta sh k il  q ilin g a n   x a lq a r o   ta sh k ilo t  FAO BM T  katta  a h a m iy a tg a   egad ir.
H ozirgi  k u n d a   1 8   x a lq a ro   ilm iy-tek sh irish  q ish lo q   x jaligi  institutlari  m avjud 
b o ’lib,  u la m in g   a s o s i y  v a z ifa s i  e k in la m in g ,  y a ’ni  b o s h q a la r id a n   yuqori  hosildorlik 
v a   b o s h q a   x u s u s i y a t l a r g a   e g a   b o ’lg a n   n a v la r n i  y e tis h tir is h d ir .  A Q S H d a  
m ak k aj xorin in g  gibrid  navlari  kirib  k elish i  hosildorlik  v a   u n um d orliknin g  m islsiz  
s a k r a s h ig a ,  4 0 -y y .d a   0 ’rta  G ’arb d a  y e m   ba za s»  ta sh k il to p ish ig a   olib  keldi.  1 9 4 4 -  
yildan  b o s h la b   M ek sik k a d a   N orm an  B orlau g  b o s h c h ilig id a   bir  guruh  olim lar  o 'z  
ish in i  b o s h la d i,  u la r   5   yil  ic h id a   b u g ’d o y n in g   y u q o r i  h o s ild o r   n a v in i  is h la b  
c h iq is h g a   m u v a ffa q   b ldi.  5 0 -y y .d a .  u sh b u   navlar  M ek sik a d a  tarqaldi,  6 0 -y y .d a , 
e s a   O s i y o   d a v la t la r id a .  B u  H in d is t o n g a   1 5   yil  ic h id a   b u g   d o y   h o s ilin i  2  
m a r o ta b a g a   k p aytirilish in ing  v a    zini  b u tu n lay  t a ’m in la sh ig a   olib  keldi.  Bilinar

 z g a r ish la r  u s h b u   “y a s h ir   inqilob  g u ru ch   y etish tirish d a   h a m   o ’z  t a ’sirini   tkazdi. 
F ilippin dagi x a lq a r o  guruch  institutida  ish la b  c h iq a r is h g a n  yuqori  h o sild o r  gu ru ch  
navlari  etish tirila  b o s h la n d i.  Tropik  iq lim g a   m o s   b  lg a n   u s h b u   navlar,  y a x sh i 
nam lik,  katta  m iq d ord a  o ’g ’it,  m e x a n is a ts iy a   y a ’ni  katta  kapitalni  ta la b   qilar  ed i.
Bu  is h la b   ch iq a rish iin g   in te n siv la n ish in i  bildirar  v a   ijtim oiy  o ’z g a rish la rn i 
olib  k elar  ed i.  D on  x jaligining  y a x sh ila n is h i  fa q a t  rivojlan gan   d avlatlarn in g  bir 
n e c h ta   ijtin m oiy-iqtisodiy  tu z ilm a s ig a   h o s   b  lg a n   h o lo s .  M a sa la n ,  H in d isto n d a  
bu  P e n d jo b   8 0 -y .  b io te x n o lo g ik   in q ilob n in g  b o s q ich i  b o s h la n d i.  M a’lum  bldiki, 
b io te x n o lo g iy a la m i   sim liklarga  q  lla s h   k p  vaqtn i  ta la b   qilar  e k a n .  C hunki, 
d o n   m a d a n iy a tid a    sim lik  t qim alari  g e n e tik   o ’z g a r is h   h a m d a   “un um d oriiknin g 
g e n i n i ”  a n i q l a s h   k a tta   m u a m m o n i  k e ltir ib   c h i q a r g a n .  B i o t e x n o lo g i y a r n i  
c h o r v a ch ilk d a   q llanilishi  k proq  sa m a r a li  b lishi  m a ’lum   b ldi.  Katta  sh o h li 
m o lla r g a   o ’s i s h   gorm onini  b e rish ,  bir  s o g ’im  su t  m iqdorini  1 0 -2 5   fo iz g a   osh ira d i. 
C h  c h q a la r d a   e s a   u n in g   o g ’irlikda  5 0   f o iz g a   e rish ild i.  Y an gi  b io te x n o lo g ik  
prep aratlard a  laboratoriya v a  katta k o rx o n a la m in g  transm illiy k orxonalarid a  ich lab  
ch iq ilad i.  S h u n d a y   qilib,  3 0 0   k o m p a n iy a lrd a n   5 0   d a n   ortig’i  A m e rik a g a   te g is h li 
(“S e tu s" ,  “G e n e tik ”,"Dyupon  v a   b.)  b u n d a n   ta sh q a r i,  ingliz,  fr a n su z ,  s h v e y ts a r  
k o m p a n iy a la ri  m avjud .
U s h b u   y a n g i  u su lla rd a n   q is h lo q   x ja lig id a   f o y d a la is h g a   fa q a t  A Q S H   g a  
o ’x s h a g a n   d a v la tla rd a   katta  ferm a la rd a   im kon  bord ir  Hali  h a m   g e n   in jen eriy a si 
v a   b io te x n o lo g iy a r n i,  sh u   bilan  birga  o d a m la r g a ,  q a n d a y   o q ib a tla r g a   olib  k elish i 
fa n d a   n o m a ’lum .  S h u n in g   u c h u n   m a s a la n :  Y el,  A Q S H d a n   k e la d ig a n   g o r m o n  
y o r d a m id a   b o q ilg a n   h a y v o n   g o s h ti  m a h su lo tla ri  importi  ta ’q iq la n g a n .  S h u n g a  
q a ra m a y ,  k p  a g r o x o ’jalik  k o m p le k s i  k om p an iyalari  b io te x n o lo g iy a n i  p e r sp e k tiv  
y o n a lis h ig a   katta  a h a m iy a t  b erm o q d a la r,  agrox jalik  k o m p le k si  korxonalrin in g 
3 5   foizi  b io te x n o lo g iy a la r   bilan  b o g ’liqdir.
Q is h lo q   x ja lig in in g   fa n n i  te k s h ir is h d a g i  roli  h a q id a   u n g a   a jra tila y o tg a n  
m o d d iy   m a b l a g ’g a   q a r a b   a y t is h   m u m k in .  D u n y o   b o ’y ic h a   u s h b u   tu r d a g i 
te k s h ir is h la r g a   u m u m fa n   sa r fa ltrid a n   3   foizi  k e ta d i.  O lim larn in g  fikriga  k ra, 
fa n g a   m a m la k a tla rn in g   q ish lo q   x jaligi  m a h su lo tla ri  b a h o s id a n   2   fo izd a n   k am  
ish la tilm a slik   k erak.  7 0   y.  G ’arbiy  Y e v ro p a d a   fa n g a   2 ,2   foizi  S h im o liy  A m erik a d a  
b  ls a   1 ,2 ,  A frikada  1 ,4 ,  O s iy o   (X itoyni  h is o b g a   o lg a n d a )  1 ,9 ,  J a n u b i-S h a rq iy  
O s iy o d a   -   0 5   fo iz  k e tg a n   q is h lo q   x jaligi  m a h s u lo ti  b a h o s in i  h is o b g a   o lg a n  
h o ld a   sh u n i  a y tish   m um kin-ki,  r iv o jla n a y o tg a n   d a v la tla rd a   fa n g a   o z   m iq d ord a 
m a b la g ’  s a r fla n m o q d a .  S h im o liy  A m erik a,  Y evrop a, A vstraliya,  Y a p o n iy a  v a   Isroil 
kabi  d a v la tla rd a  e s a  u sh b u  s o h a   n a fa q a t davlat,  balki s h a x s iy  m ulk  m a n b a la rid a n  
h a m   k a tta   m iq d o r d a   m a b l a g ’  a jr a tila d i.  S h u n d a y   q ilib ,  q is h lo q   x  ja lig id a  
y a n g ilik la r n i  m u r a k k a b   g e o g r a f i y a s i   s h a k lla n d i.  H o zir g i  k u n d a   y a n g ilik la r  
kiritishning h ar xil usullari ta r q a lg a n . A n a ’n a v iy  yangilik lar k o ’p h ollard a m igrantlar 
y o r d a m i d a   b ir  d a v l a t d a n   b o s h q a s i g a   y o k i  bir  r a y o n d a g i   f e r m a l a r d a n  
b o s h q a la r ig a   ta rq a lg a n ,  hozirgi  k u n d a   u s h b u   bilim lar   z   ic h ig a   fan   v a   o ’q ish  
m a s k a n la r in i  o m m a v iy   a x b o r o t  v a   m a x s u s   f a n -te x n ik a   a x b o r o t  v o s ita la r in i, 
rek la m a   b o z o r  tizim larini,  ijtimoiy tash k ilotlari  v a   har xil  k  r g a zm a la m i  o ’z   ich ig a  
o la d i.  Y an gilik lar  k iritish g a   q  z g ’a tu v c h i  s a b a b   b  lib   b o z o r   ta la b i,  q is h lo q

x jaligi  m ah su lotlari  v a   s a n o a t   tovariarining  b a h o   k on yu n k tu rasi  x izm a t  qiiadi. 
A h o li  s o n in in g   k o 'p a y is h i  o z iq   -   o v q a t g a   b o ’lg a n   ta la b n i  k u c h a y tir m o q d a . 
S h u n d a y   qilib  q is h lo q   x  ja lig in i  d a v la t  to m o n id a n   ta r tib g a   s o lin is h i  k a tta  
a h a m iy a tg a   eg a d ir.
XX 
asrn in g ikkinchi  yarm id a o z iq -o v q a t v a  e k o lg iy a   m u am m olarin i y e s h is h g a  
q a r a tilg a n   x a lq a r o   d a s tu r la r   m u h im   rol   y n a y d i.  1 9 9 2   y.  R io - d e - J a n e y r o d a  
q o ’y ilg a n   m u s ta h k a m   v a   e k o lo g ik   jih a td a n   o p tim a l  b o ’lg a n   is h la b   c h iq a r is h  
y  lg a  q o ’yilgan ,  b u  v azifan i a m a lg a  o sh ir ish   u ch u n ,  q ish lo q  x o ’ja lig id a  fan tex n ik a  
yan gilik lam i  b a r c h a   x a lq a ro   r eg io n la r  u m u m   v a   lokal  h u d u la rd a   q  lla n ish   ta la b  
qiladi.  B iologik  q ish lo q   x jaligi,  oldin  h a m   bu  ta n ish   b  lg a n ,  u s h b u   y a n g i  turini 
m iso l  qilib  keltirish  m im kin.  U n g a   k p  so h a li  xojalikka  o ’tishi  y a n g i  v a   a n a ’n aviy 
te x n o lo g iy a la r n in g   sin te z i,  d e h q o n c h lik   v a   ch orvach ilik    rta sid a   m u n o s a b a tla r  
0
’r n a tish   m in era l   g itla r   o ’rn ig a   o r g a n ik  
0
’g ’itlarni  q o l l a s h ,   y o v v o y i   t  v a  
x a sh a ro tla rd a n   q u tu lish d a   b iollogik   v o sita la rd a n   fo y d a la n is h ,  yerni  q a y ta   tik lash  
m a d a n iy a ti  v a   a l m a s h l a b   e k is h n i  q  lla s h lik   x o s d ir ,  e k o lo g ik   t o z a   b  lg a n  
m a h s u lo tg a   b  lg a n   ta la b   rivojlan gan   d avlatlard a  h a m   “b io lo g ik ”  ferm a la r  s o n i 
u n c h a   k o ’p  e m a s   (A Q SH   d a   1 0   fo iz g a   yaq in   G ’arbiy  Y ev ro p d a   e s a   1  fo izg in a  
x o lo s .  B u n d an   ta sh q a r i,  ta la b n i  k a m a y ish i  b iologik   ferm a la m i  s o n i  q isq a ra d i.
S h u n d a y   qilib,  XX  a s r   oxirid a  b a y n a lm ila lla s h u v ig a ,  fa n -te x n ik a   d a r a ja si 
k tarilishi  axb orot  riv ojlan ish iga  q aram ay,  q ish lo q   xo  jaligi  s a n o a t g a   q a r a g a n d a  
a n c h a   ortd a   q o lm o q d a .  R iv o jla n g a n   t e x n o lo g iy a   r iv o jla n g a n   d a v la tla r n in g  
“sh im o lid a ” jo y la s h g a n ,  u n in g  riv ojlan ayotgan   d avlatlarn in g  “ja n u b id a ”  tarq alish i 
a h o lin in g   k a m b a g ’alligi  tu fa y li  p a s t   s u r ’a tla rd a   kirib  k e lm o q d a .  F a n -te x n ik a  
m u k a m m a lig ig a   fa q a t  q ish lo q   x o ’jaligid a  m od d iy-texn ik,  yuqori  ix tis o s la s h u v ig a  
v a   kapital  s ig ’imliligi  d a r a ja s ig a   y e tg a n   guruhlar  e rish ish i  m um kin.  F a n -tex n ik a  
inq ilobi  ish la b   c h iq a r is h n in g ,  s h u   bilan  birga  tab iiy  o p tim a l  im k o n iy a tg a   e g a  
b o ’lg a n   e k s t e n s i v   tu rlarin i  iq tis o d iy   s a m a r a d o r lig in i  s a q la b   q o lg a n   h o ld a  
in te n sifik a tsiy a g a   e r ish is h   m um k in .  Tovar  q ish lo q   x o ’jaligin in g  m o ’tadil  z o n a d a  
jo y la sh u v i  k o n s e n tr a ts iy a s i  s a q la n ib   qolad i.
Qishloq xo’jaligi  ishlab chiqarish  geografiyasining 
o’ziga xos tuzilishi
ITR  d avridan  a h oli  talab i  k u ch a y ib   borishi  agrar  sek tori  k  tarilish iga  olib 
k e lm o q d a .  Oxirgi  2 5   yil  ich id a   d u n y o   q ish lo q   x o ’jaligi  m a h su lo ti  h a x m i  o ’sib ,  6  
mlrd.ni tash kil  qildi.  Lekin,  o ’rta ch a   bir yillik  o ’s is h   su r ’atlarining  a h o li jon   b o s h ig a  
q a r a b   h iso b la y d ig a n   b  lsa k ,  baribir  p a s t  k o ’r sa tk ic h g a   e g a .  1 9 9 0 - 1 9 9 7   yy.d a 
a g ra r  m a h s u lo tin in g   u m u m iy   b a h o s i  1 7   fo iz g a   k  tarilgan ,  a h o li  jo n   b o s h ig a  
e s a   fa q a t  5  fo iz g a .  R e g io n   v a   d avlatlar  o r a sid a   to v a r   va   yalpi  m a h s u lo t  tarkibi 
h a m d a   uning  o ’s is h   s u r ’ati  v a   hajm id a  katta  farq  m avjud.  7 0 - 7 8   y y .d a   Q ish lo q  
x  ja lig i  is h la b   c h iq a r is h n i  d u n y o n in g   b a r c h a   r e g io n la r id a   o ’s is h i  9 0   y y .d a  
Y e v r o p a d a   p a s a y i s h   k u z a tild i.  R o s s i y a ,   MDH  d a v la tla r id a ,  0 ’rta  S h a r q iy  
Y e v r o p a d a   bu  b o z o r   iq tiso d iy o tig a    tish   v a   a h o li  y a s h a s h   d a r a ja s i  v a   ta la b  
p a s a y is h i bilan  qattiq  b o g ’liqdir.  G ’arbiy Y ev ro p a d a   (G erm a n iy a ,  F ra n siy a ,  Buyuk

Britaniya, Skandinaviya davlatlarida) qishloq xjaligida ortiqcha ishlab chiqarish 
tufayli krizis kuzatilgan.
80-y.da  0siyo,70-y.da  yetakchiblgan  Shimoliy Amerikadan  oshib  ketdi, 
sish  darajasi  bo'yicha  birinchilikkka  chiqib oldi.  Eng  ko’p  aholiga ega  davlat- 
Xitoyda qishloq xo’jaligi  mahsuloti  hajmi, agrar islohot va “yashil  inqilob” tufayli, 
o’sib ketdi. Hamma yerda oziq-ovqat muamosini yechishga katta ahamiyat berila 
boshlandi;  hozirgi  kunda  oziq-ovqat  ishlab  chiqarishning  sur’ati  dunyo  qishloq 
xjalgi mahsulotlarining o’rtacha krsatkichidan balandroqdir. Shunga qaramay, 
oziq-ovqat muammosi ba’zi-bir region va davlatlarda, xususan Afrikada saqlanib 
qolmoqda.  Oziq-ovqat ishlab chiqarish MDH (Rossiya,  Ukraina) davlatlarida tez 
qisqarib  ketdi.  Qishloq  xjaligi  yerlari  hozirgi  kunda  umumiy  dunyo  уег  (4,9 
mlrd.  ga  1997y.da)  maydoni  37 foizni tashkil  qiladi,  oxirgi  yillarda  uning  o’sishi 
sekin  o’tmoqda.  Noratsional  ishlatish  tufayli  oxirgi  yarim  asrdan  beri  vegetar 
maydon degradatsiyaga uchradi, hozirgi kunda degradatsiya, eroziya, tuzlanish, 
botqoqlanish, fizik va kimyoviy degradatsiyaga uchragan yerlar 15-17 foizni tashkil 
qiladi. Hayvonlaming haddan tashqari tlanishi, eskidehqonchiliktizimi, notg’ri 
sug’orish  va  rmonlarning  y’oq  bo’lib  ketishiga  olib  kelmoqda.
Eng ko’p degradatsiyaga uchragan yerlar Yevropa (umumiy уег maydonning
23 foizi), Osiyo (18 foiz), Afrika (17 foiz), Shimoliy Amerika (7 foiz), Okeaniya (58 
foiz)  va  Osiyo  (42 foiz). Asosan,  qishloq  xjaligida  qoratuproq,  kashtan,  qo’ng’ir 
rmon,  jigarrang  va  kulrang  yerlar  ishlatiladi.  Eng  kp  ishlov  beriladigan  yerlar 
Janubiy va Janubi-Sharqiy Osiyoda, Shimoliy Amerikada, eng katta yaylovlar esa 
Lotin Amerikasida vaAvstraliyada joylashgan. Qishloq xo’jaligi yerlari hajmi bo’yicha 
Xitoy, Avstraliya, AQSH va Rossiya ajralib turadi. Aholi soni kpayishi bilan birga 
uni  yerlar bilan  ta’minlanganligi  kamaymoqda,  agar  1980-y.da  dunyo  ahofisi jon 
boshiga 0,3 ga haydalgan yer tg’ri kelgan blsa, bu koYsatkich  1996-y.-0,26 ga 
teng edi.  Davlatlar o'rtasidagi farq ham kattadir: Qozog’istonda -  bir kishiga -1,9 
ga,  Kanadada  -1,5  Xitoyda  -   0,1  Yaponiyada  esa  -   0,03  ga  yer to’g’ri  keladi. 
Qishloq xjaligi tuzulishi ham muhim ahamyatga ega. Dunyo byicha yaylovlarga 
(70 foiz) haydalgan yer 28 foiz va kp yillik ekinzorlarga esa -  2 foiz to^ri kelmoqda.
Faqat Yevropadagina ishlov beriladigan yerlar maydoni byicha yaylovlardan 
kproqdir, boshqa qifalarda esa teskari krsatkichni kuzatsa bo’ladi. Lekin, yerlar 
tuzilmasi  yalpi  va  tovar mahsulotining  tarkibini aniqlab  bermaydi.  Urbanizatsiya, 
dunyo  bozori  rivojlanishi  kuchayishi  mahsulotning  talab  va  tarkibining 
standartlashishiga  olib  keldi.  Qishloq  xojaligi  mahsulotlarining  xilma-xilligi  ham 
ancha  kamaydi,  kp  davalatlarda  smlikshunoslik  qishloq  xjaligining  ishab 
chiqarish tuzilmasida  yetakchi  rinda turadi,  kp  rivojlangan  davlatlarda  asosiy 
rolni  chorvachilik  o’ynasa  ham,  faqat  bir  necha  rivojlanayotgan  davlatlarda 
(Mongoliya, Urugvay) chorvachilik yetakchi soha bo’lib qolmoqda. Tabiiy va ijtimoiy- 
iqtisodiy  tebranishlar  tuzilmasini  zgarishiga  olib  keldi.  XX  asrning  umumiy 
tendentsiya  simlikshunoslikning  asosiy  rolini  saqlab  qolmoqda,  sabzavotchlik 
va  mevachilikni  sishiga  olib  kelmoqda.
Chorvachilikning  rivojlanish  jarayoni,  sohalarni  industriyallashtirish, 
chorvachilikning  ishlab  chiqarish  munosabatlari  dehqonchilik  bilan

yaxshilanmoqda.  Bu kproq o’z va zga qishloq xjalk resurslarini ishlatayotgan 
Yevropa  va  Shimoliy Amerikaga xosdir.  Shimoliy Amerika,  Yevropa va Avstraliya 
kabi  davlatlar  qishloq  xjaligi  mahsulotlarini  ishlab  chiqarishda  va  uni  sotishda 
yetakchi rinda turadi. Ularga hozirgi kunda bu mahsulotlarining import va eksport 
banosi 2/3 qismi to’g’ri keladi. XX asr o’rtasiga qadar netto eksport bo’lgan davlatlar, 
hozirgi  kunda  netto-importyor  davlatlarga  aylanganlar,  ularda  eksportyor  uchun 
mljallangan texnik va oziq-ovqat mahsulot kuchaygan va  bir necha  davlatlarda 
hattoki  eksportga  qaratilgan  chorvachilik  rivojlangan  bo’lsa  ham,  shu  asnoda 
Lotin Amerika  ham  kuchaydi.  Ixtisoslashuv  va  davlatning  MRT tizimidagi  o’rni 
ekinzorlar tuzilmasida, oziq-ovqat, yem-hashak va texnik madaniyati nisbatida z 
aksini topdi. 0 ’simlik va chorvachilk yaxshi rivojlangan AQSHda ekinlaming yarmini 
yem-hashak.1/4  qismini  oziq-ovqat va texnik  madaniyat tashkil  qiladi. An’anaviy 
iste’mol xjaligi rivojlangan va yaxshi rivojalanmagan chorvachilk bilan Hindistonda 
ekinlaming 7/10 qismini oziq-ovqat madaniyati, qolgani esa texnik va yem-xashak 
xjaligi  o’rtasida  teng  blinadi.
Don  xo’jaligi  ko’p  davlatlarning  asosiy sohasi  bo’lib qolmoqda,  don  xo’jaligi 
har xil  maqsadli  vazifalarga  egadir.  Don  xjaligi  2  guruhga  blinadi:  oziq-ovqat 
(bug’doy, guruch, javdari bug’doy) va yem-hashak (makkajo’xori, афа, suli, tariq, 
sorgo),  ularni  yem-hashak  bo’lib  ham,  oziq-ovqat  sifatida  ham  ishlatsa  bladi. 
Umuman  olganda,  o’stiriladigan  bug’doyning  2/5  qismi  hayvonlarning  yemiga 
ham  ketadi,  rivojlangan  davlatlarda  bu  ko’rsatkich  o’smoqda  (AQSH  1/2).  Yem- 
xashak turlarining  roli  rivojlangan  davlatlarinning  yem-xashak  ishlab  chiqarishda 
juda  ham  kattadir.  Lekin,  asosiy qimmatbaho  mahsulot  bu  bug’doydir,  chunki  u 
nafaqat rivojlangan,  balki  rivojlanayotgan davlatlarning  aholisini  oziq-ovqat bilan 
ta’minlaydi.  Dunyo  oziq-ovqat muammosi  yechilishi  bug’doy xo’jaligi  holatiga  va 
xalqaro bug’doy savdosiga bog’liqdir. Oziq-ovqat rivojlangan davlatlarning iqtisodiy 
tish  davrida davlatga  bug’doy yordamida hozirgi  kunda ularining  asosiy siyosiy 
strategik  katta  bug’doy  resurslariga  egalik  qilayotgan  davlatlaming  asosiy  quroli 
blib  qolmoqda.
Bug’doy  kompleksi  -   dunyo  agroxo’jalik  kompleksining  asosiy  qismi 
hisoblanadi.  U murakkab,  hududiy,  global regional va milliy darajaga ega blgan 
tashkilotlarga  egadir.  Bu  yerda  ekstensiv va  intensiv tizimlar ham  bor,  XX  asrda 
Yevropa  davlatlarida  intesifikatsiya  asosiy  rinni  egallagan  blsa  ham.
Bug’doy  madaniyati  dunyoda  ekilgan  doning  yarmini  egallaydi.  Don 
yetishtirishning  hajmi  oxirgi  20  yil  ichida  2  marotabaga  o’sgan  va  80-y.da  20 
mlrd.tni  (2.11-  jadval)  tashkil  qilgan.  Bu  natijaga  hosildorlikning  sishi  tufayli 
erishildi  (o’rtacha  1996-1998 yy.  ichida 29 ga).  Bug’doy yigi’b-terib olish bo’yicha 
Xitoy birinchi o’ringa chiqib oldi,  u yerda 80-y.  1/3 ga ko’tarildi, 2-rinni AQSH, 3-
6-Jadval
Ekin turlarining hosildorligi______________
H j al fk
e k in i
E k i s h   m a y d o n i  
m l n . g a
Y ig ’im
m l n . t
H o s i l d o r l i k  
q /  g a
195 9/71
1 9 9 6 /9 8
19 69 /71
19 9 6 /9 8
19 69/71
1 9 9 6/ 98
Makkajxori
115
140
28 3
592
25
42
B u g d o y
213
22 8
328
595
15
26
G uruch
133
151
310
578
23
38

rinni Hindiston egallab, u yerda ham Xitoydagi kabi “yashil inqilob” tufayli ushbu 
krsatkichga erishildi. Dunyo bozoriga stirilgan bug’doyning j-qismi kelibtushadi. 
Asosiy bug’doyni eksport qiluvchi davlatlar: AQSH,  Kanada, Argentina, Avstraliya 
va  Fransiya.  Yevropaning  rivojlangan  davaltlari  bug’doyning  asosiy  importyori 
sifatida  kriladi  va  u  yerda  bug’doyni  iste’mol  qilish  qisqargani  tufayli  iqtisodiy 
tish  davrida  blgan  davlatlar  (0’rta-Sharqiy  Yevropa;  sobiq  Sovet  Ittifoqi 
respublikalari)da  bug’doyning  importi  kamaygan.
Bug’doy  bilan  ta  minlanganlik  Kanadada  -   1,7  t.  El  va  sobiq  Sovet 
respublikalarida -  0,5 t, Xitoyda -  0,3 orasida tebranmoqda.  Osiyo davlatlariga 
guruch  va  bug’doy  yetishtirish,  Yevropa  uchun  bug’doy,  javdari,  arpa,  suli, 
makkajxori,  Amerika  uchun  makkajxori  va  bug'doy,  Afrika  -   makkajo’xori, 
sorgo, tariq va bug’doy, Avstraliya -  bug’doy xosdir. Tovar bug’doy va makkajo’xori 
ko’p  hollarda  katta fermer,  kooperativ  davlat,  arendator dehqonlar,  pomestshik 
yerlar xjaliklarida o’stiriladi. Guruch, makkajo^xori, bug’doy, arpa, tariq va boshqa 
don  xojaliklari  turli  xil  ijtimoiy  guruh  xojaliklari  tomonidan  parvarishlanadi.
Yog’  madaniyatining  ahamiyati  smoqda,  uni  ishlatish  sohasi  ham 
kengaymoqda  (ovqat va yem).  Sya  hosildorligi  ham ko’tarilgan  (asosan AQSH 
va Braziliyada). Aholi oziq-ovqatida ildiz mevali simliklar ham katta rol o’ynaydi; 
mo’tadil  iqlimda  kartoshka,  issiq  iqlimda-manioka  (cassava),  yams,  taro.  Issiq 
iqlimda  rivojfanayotgan  davaltlarda  kofe,  kakao,  choy  plantatsiyalari  z  muhim 
mavqelarini saqlab qolmoqda. Sintetik va sun’iy mahsulotlaming raqobati kauchuk 


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   37


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling