Zokirjon salimov n e f t V a g a z n I q a y t a I s h L a s h j a r a y o n L a r I

= ^ = E 0 = / (  

T ) . 

(9.25)

A\ 

A2 

Alt

(9.25)  ten g lam a  K irx g o f qonunini  ifodalaydi.  Bu  q o n u n g a  asosan 

maMum  h aro rat  uchun  ixtiyoriy  bir  jism n in g   nur  ch iq arish   qo b iliy atin i 

un ing  n u r  yutish  q o b iliy atig a  boMgan  nisbati  o ‘zgarm as  m iqdor  boMib, 

bu  m iq d o r ab so ly u t qora jism n in g  n u r chiqarish  q o b iliy atig a teng.

N u r   c h iq a r is h   o r q a li  is s iq lik   a lm a s h in is h .  H arorati  absolyut 

no ld an   y u q o ri  boMgan  jis m la r  nur  orqali  o ‘zaro  en erg iy a  alm ash in ish i 

m um kin.  B unday  en erg iy an in g   a lm ash in ish i  o qibatida  harorati  past 

boMgan  jis m   harorati  yu q o ri  boMgan  jism d a n   q o ‘shim ch a  en erg iy a 

(issiq lik )  oladi.  H arorati  y u q o ri  boMgan  jism d a n   harorati  p ast  boMgan 

jis m g a   o ‘tgan  issiqlik  m iqdori  e n e rg etik   balans  orqali  aniqlanadi. 

M asa lan ,  y u zalar  Fi  v a  F2  ga  te n g   boMgan  o 'z a ro   parallel  jo y la sh g a n  

tekis  jis m la r  o ‘rtasidagi  n urlanish  orqali  o ‘tgan  issiqlik  m iqdori 

q u y id ag ic h a to p ilad i:

bu  yerda, 

Q n  -   b irin ch i  jism d a n   ikkinchi  jis m g a   n urlanish  orqali 

b erilg an   issiqlik  m iqdori;  F = F != F

2

  -  jis m n in g   n u r  ch iq aray o tg an   yuzasi; 

Ci_2 -  tekis jism la rn in g  k eltirilg an   n u r ch iq arish   koeffitsiyenti.

Q attiq  jis m   v a   su y u q lik la r  n u r  en e rg iy asin in g   ham m a  toMqin 

u zu n lig i  in terv alid a  nurni  y u tish i  v a  ch iq arish i  m um kin,  gazlar  esa   nur 

en e rg iy a sin in g   ay rim   toMqin  u zu n lik la rin ig in a  yutish  va  chiqarish 

x u su siy a tla rig a   ega.  G a z la r  nurni  b u tun  hajm i  b o ‘y ic h a   y u tish i  yoki 

ch iq arish i  m u m k in ,  sh u   sab ab li  n u rlan ish   ja ra y o n i  g a z   q atlam in in g  

q alin lig i  va  g a z   aralash m asi  tarkibidagi  n u r  c h iq arish   q o b iliy atig a  ega 

boMgan  g a zn in g  m iq d o rig a  bogMiqdir.

G azn in g   n u rlan ish   issiqligini  q u y id ag i  ten g lam a  orqali  topish 

m u m kin:

bu  y erd a,  er  -   g&zning  n isb iy   n u r  c h iq arish   ko effitsiy en ti;  Tr -   g azn in g  

a b so ly u t  h aro rati.  G a z la rn in g   nisbiy  n u r  ch iq a rish   ko effitsiy en tlarin in g  

q iy m ati  m ax su s  a d a b iy o tla rd a k eltirilgan.

S u y u q lik   y o k i  g a z n in g   harak ati 

p a y tid a  konvektiv 

issiqlik 

alm ash in ish   y u z   beradi.  B u n d a   issiq lik n in g   tarq alish i  b ir  yoMa 

k o n v ek siy a  v a   issiqlik  oM kazuvchanlik  u su llari  y o rd am id a  a m a lg a  

o sh a d i.  K o n v ek siy a  d e y ilg a n d a   su y u q lik   y o k i  g az  m akro sk o p ik  

h a jm larin in g   siljishi  p a y tid a   issiq lik n in g   h aro ra tlari  tu rlich a  boMgan  bir 

q ism id an   b o sh q a  q ism ig a  o ‘tishi  tu sh u n ilad i.  K onveksiya  faqat  h arak at 

q ila y o tg a n   m u h itd a  y u z   berishi  m um kin,  ch u n k i  b u n d a  issiq lik n in g  

ta rq a lish i  m u h itn in g  siljishi  b ilan   bogMiqdir.

S u y u q lik   yo k i  g az  oq im i  va  ularg a  te g ib   tu rg an   jis m   y u za si 

oraligM da  issiq lik n in g   tarq alish i  k o n v ek tiv   issiqlik  alm ash in ish   yoki 

issiq lik n in g   berilishi  deb   ataladi.  H arak atlan u v ch i  m uhitdagi  k o n v e k tiv  

issiq lik   a lm a sh in ish d a  h a ro ra tla rn in g   o ‘z g arish   sx em asi  9 .5 -rasm d a 

b erilgan.  S u y u q lik   m uhiti  ikki  qatlam d an   iborat  boMadi:  chegara  qatlam i 

va  o q im n in g   m arkazi.  Q attiq   jis m   y u z asid ag i  haroratni 

t„,  oqim  

m ark azid ag i  h aro ratn i  tm,  ch e g a ra  qatlam   q alin lig in i  8  bilan  belgilaym iz.

Q attiq   jis m   y u za sid an   ch e g ara  q atlam   o rq ali  en erg iy a  issiqlik 

o ‘tk a z u v c h a n lik   yoMi  bilan  o ‘tadi.  C h e g ara  q atlam d an   m u h itn in g

(9.27)

9.5.  K O N V E K T IV   IS S IQ L IK   A L M A S H IN IS H

m ark azig a  issiqlik a so san   k o n v ek siy a  orqali ta rq alad i.  Issiq lik n in g  qattiq 

jis m   y uzasidan  suy u q   m u h itg a   berilish  ja ra y o n ig a   o q im n in g   h arak at 

rejim i  katta ta ’sir k o ‘rsatadi.

9 ,5-rasm .  K onvektiv  issiqlik  alm ash in ish id a  h a ro ratlam in g  o ‘zgarishi.

K onveksiya  ikki tu rg a  boM anadi  (tabiiy  v a   m ajburiy).  S u y u q lik n in g  

«issiq»  va  «sovuq»  qism larid ag i  zic h lik la r  farqi  t a ’sirid a  tabiiy 

konveksiya  y u zag a  keladi.  M ajburiy  k o n v ek siy a  tashqi  k u ch lar  (nasos. 

ventilator,  aralashtirgich)  ta ’sirid a hosil  boMadi.

Suyuqlik 

tu rb u len t 

rejim  

bilan 

h ara k at 

q ilg an id a 

issiqlik 

alm ashinish ja ra y o n i  an c h a te z  boradi,  lam in ar rejim d a esa sekin  ketadi.

N y u to n   q o n u n i.  K onvektiv  issiqlik  alm ash in ish n in g   asosiy  qonuni 

N yuto n n in g   sovitish  qonuni  hisoblanadi.  Bu  qonu n g a  k o ‘ra,  issiqlik 

alm ashinish  y u zasid an   atro f-m u h itg a  (yoki,  ak sin ch a  biror  m uhitdan 

qattiq  jism   yuzasiga)  b erilg an   issiqlik  m iqdori  dQ   d ev o rn in g   y u zasig a 

(dF),  y u za   va  m u h it  h aro ra tla rin in g   farqiga  (tg  -   tm)  h am da ja ra y o n n in g  

davom iyligiga (dt) to ‘g ‘ri  m u tan o sib d ir, y a ’ni:

dQ  =  a  (tg -  t m)  d F d t , 

(9.28)

bu yerda,  a  -  issiqlik  b erish  k oeffitsiyenti.

Issiqlik  berish  k o e ffitsiy en ti  quyidagi  oMchov  b irligiga ega:

dO

1

J 

I1

1

'l

 

i1

dF ■

 d z ( tg " 

h i

 

)IJ

m l J • grad 'j

m

U zluksiz  issiq lik   alm ash in ish   ja ra y o n i  uchun  (9.28)  tenglam a 

qu yidagi  k o ‘rin ish d a boMadi:

Q  =  a F  (tg -  tm) . 

(9 .2 9 )

Issiq lik   berish  k o effitsiy e n ti  a   d e v o rn in g  

1 

m 2  y u z a sid a n  

su y u q lik k a   (y o k i  m u h itd an   1  m 2  y u zali  d ev o rg a)  1  s  v a q t  d av o m id a, 

d e v o r  v a   su y u q lik   h a ro ratlarin in g   farqi 

1°C  boM ganda  b erilg an  

issiq lik n in g   m iq d o rin i  b ildiradi.  B u  k o effitsiy en tn in g   m iq d o ri  b ir  q a to r 

k a tta lik la rg a  

bogMiq:  su y u q lik n in g   tezlig i  w , 

u n in g   z ic h lig i 

p,

q o v u sh o q lig i 

m u h itn in g   issiq lik -fizik   xossalari  (so lish tirm a   issiq lik  

sigMmi  s,  issiq lik   o ‘tk a zu v ch a n lik   k o effitsiy en ti  X,  su y u q lik n in g   hajm iy 

k en g ay ish   k o e ffitsiy en ti  p),  d e v o rn in g   shakli,  oM chami  (q u v u r  u ch u n   d 

- d i a m e t r ,  L - u z u n l i k )  v a  u n in g g ‘ad ir-b u d u rlig i  E

q

.

S h u n d ay   q ilib ,  issiqlik  b erish   k o e ffitsiy en tin in g   q iy m ati  q u y id a g i 

o m illa rg a  bogM iq  ekan:

а  =  /  (w ,  p,  Ц,  s, A.,  P,  d,  L, 8 o ). 

(7.30)

Issiq lik   berish  k o e ffitsiy en tin in g   b ir  q a to r  o m illa rg a   bogMiq 

boM ganligidan,  issiq lik   o ‘tk azish   ja ra y o n la rin in g   b arch a  k o ‘rinishIari 

uchun  a   n in g   q iy m atin i  h iso b lab   c h iq ad ig an   um u m iy   ten g lam an i 

o lish n in g   im k o n i  y o ‘q.  F aqat  issiqlik  a lm a sh in ish n in g   aso siy  ja ra y o n la ri 

u ch u n   ta jrib a   n atijalarin i  o ‘x shashIik  nazariy asi  y o rd a m id a   q a y ta  ishlash 

orqali  k rite ria l  ten g la m a la m i  ch iq arish   m um kin.  Bu  k riterial  te n g la m a la r 

y o rd a m id a   issiq lik  b erish   k o e ffitsiy e n tin in g  q iy m ati h iso b la b  to p ilad i.

K o n v e k tiv  

is s iq lik  

a lm a s h in is h n in g  

k r i t e r i a l  

te n g la m a s i. 

A m a liy o td a   k o n v e k tiv   usul  bilan  issiq lik n in g   tarq alish i  uchun  ishlab 

ch iq ilg an   dififeriensial  te n g la m a la m i  o ‘x sh a sh lik   n az a riy a si  aso sid a 

q ay ta  ish lash   n a tijasid a o lin g an   k riterial te n g la m a la r k en g   ishlatiladi.

K o n v e k tiv   issiqlik  a lm a sh in ish n in g   k riterial  te n g la m a si  um um iy 

h o ld a q u y id a g i  k o ‘rin ish g a ega:

N u   =  / ' ( F 0,  Pe,  H 0,  Re,  Fr,  G ,,  G 2,  . ..,  G n) , 

(9 .3 1 )

bu  y erd a,  N u   =   ^   - N u s s e l t   m ezoni:  а  -   issiqlik b erish   k o effitsiy en ti;  I -

A

an iq lo v ch i  g e o m e trik   oM cham;  X  -   m u h itn in g   issiqlik  oM kazuvchanlik 

k o e ffitsiy en ti.  N u sse lt  m ezoni  aso siy   an iq lo v ch i  m ezon  boMib,  d e v o r  v a  

o q im   c h e g a ra sid ag i  issiq lik n in g  o ‘tish  te zlig in i  ifodalaydi.

Fo  =   y f   -   Fure  m ezoni: <3 -   h a ro rat  o ‘tk a z u v c h a n lik   k o effitsiy en ti;

t

 

-   ja ra y o n n in g  

d av o m iy lig i. 

Fure 

m ezo n i 

n o tu rg ‘un 

issiqlik 

ja ra y o n la rid a   h a ro ra t  m a y d o n in in g   o 'z g a ris h   tezlig i,  m u h itn in g   oMchami 

va  fizik  k a tta lik la ri  o 'tra sid a g i  bogM iqliklam i  b elg ilay d i.

Pe  =   R e 

P r  = 

P ek le  m ezoni:  w   -   o q im n in g   tezlig i;  s  -

а 

Л

m u h itn in g   so lish tirm a   issiq lik   sigMmi;  p   -   u n in g   zich lig i.  P ekle  m e zo n i

ko n v ek tiv  

issiqlik 

alm ash in ish  

p ay tid a 

k o n v ek siy a 

v a  

issiqlik 

o ‘tk a zu v ch an lik   u su llari  y o rd am id a  o ‘tk a z ilg a n   issiqlik  m iq d o rlarin in g  

nisbatini  ifodalaydi.

Ho= 

-   G o m o x ro n   m ezoni.  B u  m ezon  o ‘xshash  o q im lardagi 

n o tu rg 'u n   harakat nin g  x u su siy atin i  h iso b g a  oladi.

R e  =  

"L 

-   R ey n o ld s  m ezoni:  |i,  5  -   m uhitning  d in am ik   v a

ц  

9

k inetm atik  q o v u sh o q lik   ko effitsiy en tlari.  R ey n o ld s  m ezoni  o q im d ag i 

inersiya v a   ishqalanish  k u ch la rin in g  n isb a tin i aniqlaydi.

Fr  =   —   -   F rud  m ezoni:  g   -   erkin  tu sh ish   tezlanishi.  F rud  m ezoni

g i

ogMrlik k u ch in in g  su y u q lik   harak atig a t a ’sirini  ifoda qiladi.

G i= — ,  G i = ^ - ,  ...,  G n  =   —  -   g e o m e trik   o ‘xshashlik  m ezonlari: 

^■1) 

^-'i 

£,>

G i,  G

2

,  ...,  G n  -   issiqlik  a lm a sh in ish d a  q atnashayotgan  d e v o r  yo k i

y u zan in g   asosiy  geo m etrik   oM cham lari;  Lo  -   aniqlovchi  oMcham.

Q u v u rlar  uchun  an iq lo v ch i  oMcham  v a zifa sin i  diam etr  bajaradi  (L 0=d).

L0  sifatid a  q u v u rn in g   u zunligi,  b u k ilg a n   q u v u rn in g   egrilik  radiusi  v a

boshqa  shu  kabi  oM chanilar  ishlatilishi  m um kin.

Shunday  q ilib ,  k o n v ek tiv   issiq lik   b erish   ja ra y o n in in g   um um iy

kriterial  ten g lam asi  tark ib ig a  issiqlik  o ‘x sh a sh lik   m ezonlari  (N u ,  F0,  Pe)

dan  tashqari  g id ro d in am ik   (N 0,  R e,  F r)  v a   geom etrik  o ‘x sh ash lik

m ezonlari  ( G b G 2,  . . . ,   G n) ham   kiradi.

R e= R e  R r  boM ganligi  sab ab li  (9 .3 1 )  tenglam adagi  P ekle  m ezoni

o ‘rniga  P randtl  m ezonini  ishlatish  m u m k in .  B unda  k o nvektiv  issiqlik

b erishning u m u m iy   kriterial  ten g lam asi  q u y id ag i  k o ‘rinishni  egallaydi:

N u  =  / " ( F 0,  Pr,  Ho,  R e,  F r, G ,,  G 2, . .., G n)  , 

(9.32)

Pr  =   —  = -   -   Prandtl  m ezoni:  s  —  so lish tirm a   issiqlik  sigMmi;  a  -

A 

a

h aro rat  o ‘tk a zu v ch a n lik   k o e ffitsiy en ti.  Prandtl  m ezoni  su y u q lik n in g  

q o v u sh o q lik   v a  harorat  o ‘tk a zu v ch a n lik   x o ssalarin in g   nisbatini  ifoda 

qiladi.

Prandtl  m ez o n in in g   son  qiym ati  to m c h ili  suyuqliklar uchun  3+300 

a tro fid a   boMadi  v a   h aro ra tn in g   k o ‘ta rilish i  bilan  an chaga  kam ayadi. 

G a z la r  uchun  R r  ning  q iy m ati  o ‘zg a rm a s  boMib,  atom lar  so n ig a  bogMiq 

boMadi  (R r= 0,7+ 1).  T ax m in iy   h iso b la sh la r  uchun  R r  ning  qiym atini 

q u y id ag ich a  o lish   m um kin:  bir  a to m li  g a z la r  uchun  0,67;  ikki  atom li

g a z la r  u ch u n   0 ,7 2 ;  u ch   a to m li  g a z la r  u ch u n   0,8;  t o ‘rt  v a   k o ‘p  atom li 

g a z la r u ch u n   1,0.

T u rg ‘u n  issiq lik  a lm a sh in ish  ja ra y o n la rid a   um u m iy   te n g lam ad an   F0 

v a   N 0  m e z o n la ri  q isq a itirila d i.  M ajb u riy   h arak a t  p ay tid a  e sa   ogMrlik 

k u ch in in g   o q im   g id ro d in am ik asig a  ta ’siri  ju d a   kam ay ad i,  bu n d ay  

sh a ro itd a   F r  m ezo n in i  h am  q isq artirish   m um k in  boMadi.  U   holda:

N u  =  / ш (R e,  Pr,  G b  G 2,  ...,  G n) , 

(9.33)

(9 .3 2 )  v a   (9 .3 3 )  te n g la m a larin in g   k o ‘rin ish i  ta jrib a   yoMi  bilan 

an iq lan ad i,  o d a td a   b o ‘n day  te n g la m a la r  d arajali  sh a k ld a   ifodalanadi. 

M asalan ,  d ia m e tri  d  v a   u zu n lig i  £  boMgan  q u v u rd ag i  o q im n in g   harakati 

p ay tid ag i  issiq lik   b erish   ja ra y o n i  u ch u n   (7 .3 3 )  ten g lam asin i  q u yidagi 

k o ‘rin ish d a y o z ish   m um kin:

bu y erd a,  s,  m ,  n,  p -  ta jrib a  yoMi  b ilan  a n iq lan ad ig an   kattaliklar.

T a b iiy   k o n v e k siy a   p a y tid ag i  issiqlik  b erishni  h iso b lash   uchun  G ‘r

m ezo n in i  a n iq la sh g a   t o ‘g ‘ri  k eladi 

B iroq  tab iiy   k o n v ek siy a

p ay tid a o q im  te z lig i  w   ni  h iso b lash  ju d a  qiyin.  Shu sa b ab d an   F r o ‘m ig a  

G ra s g ro f m e zo n in i  ish latish   m a ’qul  boMadi:

Cr  =  ^ T 0 A t  

S 1

bu  y erd a,  P  -   hajm iy   k en g ay ish   k o effitsiyenti;  At  -   «issiq »   va  « so v u q »  

su y u q lik   h aro ra tla ri  farqi.  G ra s g o f  m ezoni  erkin  k o n v ek siy a  p ay tid a 

«issiq »   v a  « so v u q »   su y u q lik   z ic h lik larin in g   farqi  ta ’sirid a  hosil  boMgan 

o q im n in g  g id ro d in a m ik   rejim ini  ifodalaydi.

T ab iiy   k o n v e k siy a   y o k i  su y u q lik n in g  erk in   harakati  p a y tid a  issiqlik 

b erish n in g   u m u m iy   k riterial  ten g la m a si  q u yidagi  k o 'rin ish n i  oladi:

(9 .3 4 )

G a z la r u c h u n   P r =1  =  c o n st  boM ganligi  sababli  (9 .3 4 )  ten g lam ad ag i 

Prandtl  m ezo n in i  q isq a rtirish   m um kin.

Issiq lik  alm a sh in ish  ja ra y o n in in g  an iq   turlari  hal  q ilin g an d a  teg ish li 

kriterial  te n g la m a la r  y o rd a m id a   N u sse lt  m ezo n in in g   q iy m ati  to p ilad i.

Nu = f \   Or. Pr.

S o ‘ngra 

N u sse lt 

m ezo n in in g  

tenglam asi 

orqali 

issiqlik 

b erish  

koeffitsiyenti  a   aniqlanadi:  a  = 

.

9.6. 

IS S IQ L IK   B E R IS H   V A   0 ‘T K A Z IS H  

K O E F F IT S IY E N T L A R IN IN G   Q IY M A T L A R I

S anoat  u sk u n ala rid a  o lin g a n   issiqlik  berish  v a   issiqlik  o ‘tk azish  

koeffitsiyentlari  ( a   v a   K)  n in g   tax m in iy   son  qiym atlari  9.1  v a   9.2- 

ja d v a lla rd a  berilgan.

Issiq lik  berish   koefT itsiyentining  ta x m in iy  q iy m a tla ri

9.1 -ja d va l

Issiqlik  berish  sh aro itlari

a ,  V t/m 2-K

T u rbulent rejim da:

suvning q u v u r o ‘qi  b o ‘ylab  h arak ati

suvning quvum i  k o ‘ndalang  k esib  o ‘tgan  harakati

1 0 0 0 - 5 5 0 0

3 0 0 0 - 1 0 0 0 0

havo (gaz)  nin g  q u v u r o ‘qi  b o ‘y la b   harakati

havo  (gaz)  ning  q u v u m i  k o ‘n d alan g   kesib  o ‘tgan

harakati

5 0 - 1 5 0

1 0 0 - 3 0 0

Q uvur o ‘qi  b o ‘y lab   lam inar  harakatda: 

suv  uchun 

havo  uchun

3 0 0 - 4 3 0

1 0 - 2 0

S uv n in g  erkin  harakati

3 5 0 - 9 0 0

S uv n in g  qaynashi

2 0 0 0  -  2400

S uv b u g ‘ining k o n d en satsiy alan ish i

9 0 0 0 -   15000

O rganik  su yuqliklarni  isitish v a  sovitish

1 4 0 - 4 0 0

O rg an ik  su y u q lik larn in g  qaynashi

3 0 0 - 3 5 0 0

O rganik 

su y u q lik lar 

b u g ‘larining 

konden­

satsiyalanishi

2 3 0 - 3 0 0 0

Issiq lik  o ‘tk a z ish   k o effitsiy e n tin in g   taxm in iy q iy m a tla ri

9.2-jadval

Issiqlik a lm ash in ish in in g  

turi  v a  m uhit

K, V t/m 2  К

m ajburiy

harakat

erkin

harakat

O d d iy   b osim da  gazd an   g azga

1 2 - 3 5

3 , 5 - 1 2

G azd an   su y u q lik k a

1 2 - 6 0

6 -   17

K o n d e n satsiy alan ay o tg an  

b u g ‘dan 

g azg a

1 2 - 1 2 0

6 - 1 2

S u y u q lik d a n   su v g a

200 -  400

1 0 0 - 3 0 0

S u y u q lik d an   o rg an ik  su y u q lik k a

1 2 0 - 3 0 0

3 0 - 6 0

K o n d en satsiy alan g an   b u g ‘dan  su v g a

5 0 0 -   1000

3 0 0  -  800

K o n d e n sa tsiy a lan a y o tg an  

b u g ‘dan 

o rg an ik  su y u q lik k a

1 0 0 - 3 5 0

6 0 - 1 8 0

O rg an ik  

m o d d a la r 

k o n d e n satsiy a­

lanayotgan  bugM dan  su v g a

3 5 0 - 8 0 0

2 3 0 - 4 5 0

K o n d en satsiy alan ay o tg an  

b u g ‘dan 

q o v u sh o q li  su y u q lik k a

—

3 0 0  -  500

9.7.  IS S IQ L IK   J A R A Y O N L A R IN IN G  

H A R A K A T L A N T IR U V C H I  K U C H I

M u h itla r  h aro ratlari  o ‘rta sid a   b iro r  farq  boM gandagina,  issiqlik 

h aro rati  y u q o ri  boMgan  m u h itd an   harorati  past  boMgan  m u h itg a   o ‘tadi. 

B u n d a  h a ro ra tla r  farq i  issiqlik  alm ash in ish   y u zasi  b o ‘yla b   o ‘zg arad i, 

y a ’n i  u la r  b ir  xil  q iy m a tg a   e g a   boM maydi.  Shu  sab ab li  issiqlik 

alm ash in ish   ja ra y o n la rin i  h iso b la sh d a  o ‘rtacha  h aro ratlar  farq i  Ator 

d e g a n   tu sh u n c h a   ish latilad i.  M u h itla m in g   o 'rta c h a   h a ro ra tla r  fa rq ig a  

issiqlik  a lm a sh in ish   ja ra y o n la rin in g   h arak atlan tiru v ch i  k u c h i 

d eb 

y u ritilad i.

S u y u q lik la r  h a ro ra tla rin in g   issiqlik  alm ash in ish   y u zasi  b o ‘y ich a 

o ‘zg arish i  m u h itla m in g   o ‘zaro  y o ‘n alish ig a  bogMiq.  Issiq lik   a lm ash in ish  

u sk u n a la rid a   issiq  v a   sov u q   su y u lik la r  o ‘zaro  parallel,  q a ra m a -q arsh i 

y o k i  o ‘zaro   k e sish g a n   boMishi  m um kin.  B ulardan  ta sh q a ri,  am alda 

issiqlik ta sh u v c h i  a g en tla rn in g  an ch a   m urakkab  sx em alari  ham   u ch ray d i.

Issiqlik  ta sh u v ch i  a g e n tla rn in g   y o ‘nalishi  b ir  y o k i  q a ra m a -q arsh i 

to m o n g a   y o ‘n a lg a n   boM ganda  (9 .6 -rasm ),  o ‘rtach a  h a ro ra tla r  farq i 

q u y id a g i  te n g la m a   bilan  topiladi:

A'.-,  =  Д - - ~ д7 ^  

(9 .3 5 )

2 ,3   lg

д

bu  y e rd a ,  Atta  v a   A tk„  -   issiqlik  alm a sh in ish   u sk u n asin in g   c h e tla rid a g i 

h a io ra tla m in g   k atta   v a   k ich ik   farq lari.  H aro ra tla m in g   b u   farq lari 

q u y id a g ic h a  an iq lan ad i:

y o k i 

Atka =  t " ,  -  

tl2

; 

Atk„ = t 1,  - 1"2 .

A g ar  Atkj/AtkH  <  2  boMsa,  o ‘rtach a  te m p eratu ralar  farqi  q u y id ag i 

ten g lam a  bilan to p ilad i:

At0'r =  

. 

(9.36)

B unday  h iso b lash d a x atolik 4  %  d an o rtm ay d i.

(9 .3 5 ) 

ten g lam a d an   k o ‘rin ib  tu rib d ik i, a g a r A t ^ O  v a  AtkH= 0   boMsa, 

Ato-r= 0;  a g ar A t^ A tk H   boMsa:

A to* г ~  Atka — AtkH

9.6-rasm.  Issiqlik  tashuvchi  ag en tlar h aro ratin in g  yu za b o ‘y ich a

o 'zg a rish i:

a) b ir xil  y o ‘nalishda;  b)  q a ram a-q arsh i y o ‘nalishda.

A g a r  issiqlik  ta sh u v ch i  a g en tlard an   b irin in g   harorati  y u z a   b o ‘y ic h a  

o ‘zgarm asa  ( to ‘y in g an   b u g ‘nin g   k o n d en satsiy alan ish i,  su y u q lik n in g  

qaynashi),  b u n d ay   sh aro itd a  Ato-r  n in g   q iy m a ti  (9.35)  yo k i  (9.36) 

ten g lam alar b o ‘y ic h a  hisoblanadi.

A gar  issiq lik   ta sh u v ch i  a g en tlarn in g   y o ‘nalishi  o ‘zaro  kesishsa, 

o ‘rtach a h aro ratlar farqi  q u yidagi  te n g lam a  b ilan  topiladi:

e

A

-   Д/,.

Ai

2,3 lg

(9.37)

bu  y erd a,  вд,  -   m u h itlar  h aro ratlarin in g   n isb atig a   bogMiq  boMgan 

koeffitsiyent. 

B u  k o effitsiy en tn in g   q iy m a ti  tegishli  ad ab iy o tlard a  

keltirilgan.

9.8.  IS S IQ L IK   O 'T K A Z IS H   J A R A Y O N L A R IN I 

J A D A L L A S H T IR IS H

N eft  v a   gazni  q a y ta   ish lash   san o atid ag i  k o ‘pch ilik   ja ra y o n la r 

issiq lik   ta ’sirid a   boradi  v a  b u n d a y   ja ra y o n la rn i  am alg a  o sh irish   uchun 

tu rli  issiqlik  alm ash in ish   u sk u n alari  ishlatiladi.  Ish lab   ch iq arish n in g  

q u v v atin i  o sh irish   u chun  issiq lik   alm ash in ish   u sk u n alari  sam arali 

ishlashi,  so d d a   boMishi  v a   m a h su lo t  sifa tig a   t a ’sir  k o ‘rsatm aslig i  kerak. 

B un d an   ta sh q a ri,  issiqlik  u sk u n a larin i  ta y y o rlash   uchun  kam   m etall  s a rf 

boMishi  lozim .  B u n d ay   m asalala rn i  hal  qilish  u ch u n   issiq lik  alm ash in ish  

ja ra y o n la rin i ja d a lla sh tirish   zarur.

Issiq lik   ja ra y o n la rin i  ja d a lla sh tirish   u sk u n alar  ish  u n u m d o rlig in i 

o sh irish g a, 

u larn in g  

oM cham ini 

k ich ray tirish g a, 

ishlab 

ch iq arish  

x o n alarin in g   ixcham ligini  k a m a y tirish g a   olib  keladi.  B u  n a rsa   o ‘z 

n av b atid a  issiq lik   u sk u n alarin i  ish latish   v a  ularni  ta ’m irlash   uchun 

k etay o tg an   sarf-x arajatla rn i  k a m ay tirad i,  b itta  ishchiga  to ‘g ‘ri  k elad ig an  

m ah su lo t 

m iqdorini 

o sh irad i 

v a  

hokazo. 

Issiq lik  

ja ra y o n la ri 

ja d a lla sh tirilg a n d a   m aterialni  isitish   u ch u n   k etayotgan  v a q t  k am ay ad i, 

biroq  bu  h o i m a h su lo t sifatini  p a sa y tirish g a  o lib  kelm asligi  lozim .

T ek is  d e v o rla r  uchun  issiq lik   o ‘tk azish   k o effitsiyentini  to p ish d a g i 

q u y id ag i  ten g la m a n i tahlil  q ilib  k o ‘ram iz:

1

К  =

I 

S  

1

—  +  — +  —  

7. 

Л 

a ,

D e v o rn in g   term ik  q arsh ilig in i  k am ay tirish   uchun  d e v o r  q alin lig i  5 

ni 

k a m ay tirish  

v a   d ev o r 

m a te ria lin in g  

issiqlik 

o ‘tk azu v ch an lik  

k o effitsiy en ti  X  ni  k o ‘p aytirish  kerak.  K onvektiv  issiqlik  alm ash in ish n i 

(а ,  va  (X

2

)  ja d a lla sh tirish   u ch u n   su y u q lik n i  aralashtirish  va  o q im n in g  

tezlig in i  o sh irish   zarur.  A g a r  issiqlik  n u rlan ish   orqali  tarq alay o tg an  

boMsa,  nur  c h iq ara y o tg an   y u z a n in g   q o ralilik   d arajasini  v a  uning 

h aro ratin i  o sh irish   k erak  boMadi.

A g ar  tek is  d e v o rn in g   term ik   q arsh ilig i  h iso b g a  olin m asa,  b u n d a 

v u q o rid a   b erilg an  te n g lam a q u y id ag i  k o ‘rin ish n i  oladi:

K =  

1  

i-  

(9.38)

J_+_L  а^+а.

a \ 

a i

(9 .3 8 )  te n g lam a d an   k o ‘rin ib   tu rib d ik i,  К  ning  qiym ati  h ar  d o im   a  

n in g  eng  k ichik  q iy m atid an   h a m   kam   boMadi.

A g ar 

0

Ц  =   4 0   V t/m 2  K,  a

2

  =  5 0 0 0   V t/m 2  K  boMsa,  u  h o ld a  К  =   39,7 

V t/m 2  K  boMadi.  оь  q iy m a tin in g   o rtish i  К  n in g  q iy m atig a ta ’sir q ilm ay d i.

а ,  =   4 0   V t/m 2  K  va  а 2  =  10000  V t/m 2-K  boM ganda  К   =  39,8  V t/m 2  K 

boMadi,  К   nin g   q iym atini  an ch ag in a  o sh irish   uchun  k ic h ik   q iy m atli  а  

nin g   qiym ati  (b izn in g   m iso ld a  ои  n in g   q iy m atin i)  o ‘zg artirish   lozim . 

A g ar  a

.2

  =   5000  v a   a i  =   80  boMsa,  К   =   78,8  V tW - K ;  cii  =  2 0 0   deb 

olinsa,  К  =   192  V t/m 2-K.

D em ak,  a i  «   a

2

  boMsa, jarayonni jadallashtirish  uchun  faqat  d |  ning 

qiymatini  oshirish  lozim  ekan.  A gar  a,  ~   a 2  boMsa,  bunday  issiqlik 

almashinish jarayonini  tezlatish  uchun  ikkala  issiqlik  berish  koeffitsiyentlari 

(a,  va a 2) ning qiym atlarini oshirish m aqsadga muvofiqdir.

A yrim   tex n ik av iy   h iso b lash lard a  d ev o rn in g   term ik   q arshiligini 

hiso b g a  olm a sa   ham   boMadi.  A m m o   b u n d a   ayrim   x ato lik larg a  yoM 

quyiladi.  B u  x a to lik lam in g   qiym atini  h iso b la b   k o ‘rish  lozim .  A y n iq sa,  К 

nin g   qiym ati  k a tta   boMganda  d e v o rn in g   term ik   q arsh ilig i  hisobga 

olinishi  shart.  Ish lab   ch iq arish   sh aro itid a  u sk u n a  d ev o rlari  turli 

iflosliklar  bilan  q o p lan ib   qoladi.  B u  iflo slik lar  d ev o rn in g   term ik 

q arshiligini  a n c h a   k o ‘paytiradi.  M asalan ,  su v n in g   q attiqligi  h isobiga 

d ev o r  y u z asig a  o ‘tirib   qolgan  ifloslik  1  m m   q alin lik d ag i  poMat  d e v o r­

n in g  term ik  q arsh ilig ig a teng.

D ev o r u stid a   har xil  iflo slik lam in g   o ‘tirib   qolishi,  issiqlik  o ‘tkazish 

ja ra y o n in i  sekinlashtirishdan  tash q ari,  d e v o rn in g   haroratini  ham   oshirib 

yuboradi.  A y rim   paytlarda  d e v o r  h aro ra tin in g   y u q o ri  boMib  ketishi 

h alo k atg a  olib  kelishi  m um kin.  Shu  sab ab d an   issiqlik  u skunalarini 

ishlatishda  d e v o r  y u zalarini  h ar  xil  iflo slik la m in g   o ‘tirib   qolish id an  

saqlash zarur.

Issiqlik  alm ash in ish   ja ra y o n la rin i  q u y id ag i  usu llar  y o rd am id a 

ja d a lla sh tirish   m um kin:  1)  issiqlik  ta sh u v ch i  ag en tlarn in g   tezligini 

k o ‘paytirish;  2 )  isitish  yuzasin i  davriy  ra v ish d a   tozalab  turish;  3 )  asosiy 

suy u q lik  

oq im in i 

pulsatsio n  

te b ra n ish la r 

orqali 

yu b o rish ; 

4) 

suyuqlikning  y u p q a  qatlam i 

h arak atin i  tashkil  qilish; 

5)  q attiq 

m a te ria lla m in g   d o n a d o r  q atlam id ag i  issiq lik   alm ash in ish d a  qatlam ni 

m avhum   q ay n a sh   ho latig a  keltirish;  6)  tu rb u lizato rlar  y o rd am id a 

o q im n in g   tark ib in i  o ‘zgartirish  v a   b o sh q alar.  H ar  b ir  aniq  sh aro it  uchun 

ja d a lla sh tirish n in g  teg ish li  usulini  tan lab o lish   kerak.