B u X o r o o z I q o V q a t V a y e n g I l s a n o a t t e X n o L o g I y a s I i n s t I t u t I r. A. X a I t o V, V. E. R a d j a b o V a


Aj ra tg ic M a m in g   tex n ik a v iy   tavsifi


Download 37.86 Kb.
Pdf ko'rish
bet6/28
Sana12.02.2017
Hajmi37.86 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   28

Aj ra tg ic M a m in g   tex n ik a v iy   tavsifi
K o 'rsatk ich lar
A l-
BIS-
100
A l-B IS -
12
A l-B IS -
150
A l-B IS -
100
A l-B IS -
16
A l-
BIS-12
Unumdorligi, t/soat
100
12
150
100
16
12
G'alvirli kuzovning 
tebranish chastotasi,
Ayl/min
360
325
340
375
325
325
G'alvirli kuzovning 
tebranish radiusi, mm
9
9
11
11
9
9
Havo sarfi, rn’/min
142
100
270
180
180
103
Q uw ati, kVt:
Elektrodvigatelniki
1,10
1,10
1,50
1,50
1,10
1,10
elektrotebratgichniki
0,24
0,24
0,24
0,24
0,24
0,24
Yoritgichniki
0,04
0,04
0,08
0,04
0,04
0,02
Gabarit o'lchamlari, mm
Bo'yi
2550
1950
2630
2590
2085
2590
Eni
2525
2525
3590
2510
2510
1360
Balandligi
1510
1510
2260
2150
2075
2075
Massasi, kg
1650
1450
2140
1820
1600
910
3-§. R8-USS  R U S U M L I M ARKAZDAN Q O C H M A  T EB R A N M A  
H ARAKATLI  A JR A T G IC H LA R
R 8-U SS  rusum li  ajratgichlar  uchta,  y a’ni  R 8-U S S -1,  R 8 -U S S -2   va 
R 8-U SS-200  m odifikassiyalarda  ishlab  chiqariladi.
R 8-U SS-1  va  R 8 -U S S -2   ajratgichlari  m akkajo‘xori  urug‘lariga  ishlov 
berish sexlarida ularni begona aralashm alardan  tozalashda  ishlatilsa,  R 8- 
USS-200  ajratgichi  esa  elevatorlarda  boshoqli, 
dukkakli  va  yorm abop 
ekin  donlarini  aralashm alardan  tozalash  uchun m oijallangan.  M ashinalar

ayrim   konstruktiv  elem entlari,  tozalash  -  bloklarining  soni,  g'alvir  ishchi 
o'lch am lari va gabarit  o 'lch a m la ri bilan bir-biridan  farq qilsada,  ishlash 
prinsipi  va  texnologikjarayonning  amalga  oshirilishi bo 'y ich a  deyarli  farq 
qilishm aydi.  Shu  sababli  b u   m ash inalam ing  konstm ksiyasi  va  ishlash 
p rin sip in i  R 8 -U S S -2  ajratgichi  m isolida  k o 'rib   chiqam iz.  R 8 -U S S -2  
ajratgichi (5.3,  5.4-rasm lar) bitta ram aga o 'm atilg an  ikkita bir xil shakldagi 
havo-g'alvirli  don  tozalash  bloklaridan  tashkil  topgan.  Bloklar  yuqorigi 
qism ida  tindirgich  b ilan ,  chiq arish   tam ov lari  esa  fraksiyalarni  yig'ish 
m oslam asi  bilan  bog'langandir.  H a r  qaysi  blok  d o n n i  pnevm atik  tozalash 
re jim in i  b o s h q a ris h   v a  m a h s u lo t  y u k la m a s in i  o 'z g a r tir is h   u c h u n  
m o 'ljallan g an   pishangga  egadir.  B lokning  y uqorig i  qism ida  tasodifiy 
aralashm alarni  ajratishga  m oslashtirilgan  m oslam a  jo ylashtirilgan.  Bu 
m o sla m a   R 8 -U S S -2 0 0   a jra tg ic h id a   (5 .5 -ra sm )  m a s h in a n in g   o 'z ig a  
o'rnatilm asdan, balki oqim  yo'lida ajratgichdan oldin o'm atiladigan m e’yor- 
lashtirgich  tarkibiga  kiradi.
R 8-U SS-2  ajratgichining  ssilindrik  karkasi  qabul  moslamasi  bo'lgan 
dozator bilan yopilgan.  Karkasning ichiga rotor kiydirilgan val joylashtirilgan.
Ajratgichda texnologik jaray o n  quyidagicha  am alga oshiriladi.
Dastlabki  m ahsulot  tasodifiy  aralashm alarni  ajratib  olish  m oslam asi 
(3)ga  tushganda  aylanayotgan  ro to r  yirik  aralashm alarni  ilg'ab  oladi  va
B l o k la r  
(1 ) 
p a r a l l e l
chiqarish  qisqa quvuri(4)ga 
irg'itib  tashlaydi,  m ahsulot 
e sa   a jra tg ic h g a   tu s h a d i.

ravishda ishlaydi.
M ahsulot  don  o 'tk az - 
g ic h   o rq a li  a y lan a y o tg an  
sochib  tashlagichga  berila- 
d i,  u  esa  d o n n i  h a lq a li 
p n e v m o a jr a tis h   k a n a lig a

y o 'n a lt i r i l a d i .  M a h s u lo t 

m iqdori  klapan  yordam ida 
sozlanadi.  Havo oqim i ta ’siri 
ostida  yengil  aralashm alar
5 .3 -r a s m .  M a r k a zd a n
q o ch m a   te b ra n m a   h a r a k a tli
R 8 - U S S - 2   ajratgichi.

5 .4 -r a s m .  R 8 - U S S - 2   a jra tg ich in in g   u m u m iy   k o ‘rin ish i.
I - don tozalash blogi;  2, 5 - tindirgich; 3 - tasodifiy aralashmalarni ajratib olish 
moslamasi; 
4
 

aralashmalarni chiqarish qisqa quvuri;  6, 
8
 

don blogi 
o‘ 
qlamasini о ‘zgartirish klapanini boshqarish turtkisi; 7 - burama tayanch; 9 - 
blokdagi havo rejimini о ‘zgartirish klapanini boshqarish pishangi;  10 - 
fraksiyalarni yig'ish moslamasi; 11 - rama.
kanaldan  tindirgich  (5)ga  chiqariladi,  u  yerda  c h o ‘ktiriladi  va  vakuum - 
klapan  yordam ida  yig'gichga bo'shatiladi.  Tozalangan urug‘lar konus orqali 
aylanayotgan  sochib  tashlagichga  kelib  tushadi  va  bir  m arom dagi  oqim  
bilan yuqori panjaraning ichki yuzasiga beriladi.  Ssilindrik panjaralar vertikal 
o ‘q atrofida aylanuvchan va bo'yiga tebranuvchan harakat qiladi. Aylanuvchan 
h a ra k a t  in e rsiy a sin in g   m a rk a z d a n   q o c h m a   k u c h la ri  evazig a  y u q o ri

P 8 - U S S   ajratg ich larin in g   tex n ikaviy  tavsifi
K o'rsatldcblar
R8-USS-1
R8-USS-2
R8-USS-200
Unumdorligi, t/soat
12
30*
200
Don (urug ) tozalash samaradorligi, %
80
80**
70
Quwati, kVt
8,5
12
10,4
Don tozalash bloklar soni
1
2
4
Gabarit o'lchamlari, mm
Bo'yi
1800
3300
3240
Eni
1250
1435
2370
Balandligi
3250
3560
3160
и  г/  i
5.5-rasm.' R8-USS-200  havo-g'alvirli  ajratgichlarning  umumiy ko‘rinishi.
I  -  don  tozalash bloklari; 2
 - rama; 3 -  tindirgichlar.

pan jaran in g   ich k i  yuzasiga  yopishib  oladi  va  xususiy  m assasi  ham d a 
tebranuvchan  harakat inersiya kuchi ta ’siri ostida yuqoridan pastga to m o n  
h a ra k a tla n a   b oshlaydi.  M ayda  a ra la sh m a la r  y u q o ri  p an jara  (g 'alv ir) 
teshiklari  orqali  elanadi  va  kurakchalar bilan  tam ovga,  so'ngra  yig‘gichga 
yuboriladi.  D o n   aralashm asining  qolgan  qism i  o 'rta   panjaraga  tushib,  bu 
yerda  m aydalangan  d o n lar  ajratib  olinadi.  T oza  d o n   eng  pastki  g'alvir 
teshiklaridan  o 'tib   kurakchalar  bilan  maxsus  tam ovga  bo'shatilsa,  yirik 
aralashm alar esa qoldiq sifatida chiqadi. Panjara teshiklari m ashina kojuxiga 
sham ir usulida m ahkam langan ssilindrik tozalagichlar yordam ida tozalanadi.
4-§ Al-BSS-100 A JR A T G IC H I
A l-B S S - 1 0 0   a jra tg ic h i  d o n n i  e n i,  y o 'g 'o n lig i  va  a e ro d in a m ik  
x u su siy a tla ri  b ila n   farq   q ila d ig a n   a ra la s h m a la rd a n   to z a la sh   u c h u n  
m o 'lj a l l a n g a n  
U   e le v a to r ,  d o n   q a b u l  q ilis h   k o r x o n a la r i  va 
mexanizatsiyalashtirilgan  don  om borlarida  ishlatiladi.
Ajratgich tebranm a, m arkazdan qochm a harakat qilib ishlaydi.  U  to 'rtta 
havo-g'alvirli  d o n   tozalash   bloklari,  ram a  va  yuklash  m oslam alaridan 
tashkil  to p g an .  H a r   qaysi  b lo k   (5 .6 -ra sm )  k o rp u s  (6 ),  h a lq a sim o n  
pnevm oajratish  kanali  (3),  g'alvirli  barabanga  ega  bo 'lg an  aylanuvchan 
rotor  (5),  u ch ta  alohida  ssilindrik  g'alvirlar  yuqoridagi  elash,  o'rtad agi 
elash  va  pastki  saralash  g'alvirlaridan  tuzilgan.  G 'alv irli  b araban   rotor 
bilan p o 'lat osgichlar va ssilindrik prujinalar yordam ida bog'langan. G 'alvirli 
barabanning  to 'rtta   rozetkasi  uchta  tortki bilan bir-biriga bog'langan.  H ar 
ikkita  blok  u ch u n   b itta  elektrodvigatel  ro to m i  aylantirish  u ch u n   va  bitta 
elektrodvigatel rotom i vertikal tebratish m aqsadida ishlatiladi.  Ikkita g'alvirli 
baraban  elektrodvigateldan  ponasim on  tasm ali  u zatm a  orqali  aylanm a 
harakat  olib  aylansa,  vertikal  tebranm a  harakat  esa  ularga  ekssentrik  val 
bilan  bog'langan  sh atun  vositasida  beriladi.
H ar  qaysi  g 'a lv ir  rozetkasining 
tashq i 
to m o n id a n  
k urakchalar 
m a h k a m la n g a n   b o 'li b ,  u la r   h a lq a s im o n   k a n a l  b o 'y la b   a jra tilg a n  
aralashm alar  va  tozalangan  donn i  chiqarish 
u ch u n   m o'ljalianganlar. 
G 'alvirlarni  tozalash  u ch u n   tozalagichlar  (7  va  13)  o'm atilgan .  U lar 
aylanuvchan  g'alvirlarga  tekkizib  qo'yilgan  va  g'alvirlarni  d ag'al  va  oxirgi 
tozalash vazifalarini bajaradi. Ajratgich ishlayotgan paytda rotoiga aylanm a 
va  tebranm a  (vertikal  bo'yicha)  harakat  beriladi.
Ajratgichda texnologik jarayon quyidagicha amalga oshiriladi Tozalanmagan 
d o n   ichiga  dozator  (1)  o 'm atilg an   qabul  m oslam asiga  tushadi.  D o zato r 
yordamida  donning  berilishi  tartibga  solib  turiladL  Undan  o'tib  don  sochib

5.6-rasm.  Al-BSS-100 ajratgichi blogining texnologik sxemasi.
I  -  dozator; 2 - klapan; 3
 - pnevmoajratish kanali;  4 - diskli ta’minlagich;  5 - g'alvirli 
baraban; 6 - korpus;  7 — rezina tozalagich;  8,  9,  10,  11  - tamovlar;  12
 -  tebratgich; 
13 -  cho'tkali tozalagich;  14,  15 - sochib tashlagichlar;  16 - cho'ktirish  kamerasi.
tashlagich  (15)  ga  tushib,  u  yerdan  bir  m arom da  pnevmoajratish  kanaliga 
beriladi  va  yengil  aralashmalar  havo  bilan  ajratib  olinib  cho'ktirish  kamerasi
(I6)da  cho'ktiriladi.
S h u n d an   so 'n g   don  o 'z i  o q izar  q u v u r  b ilan   aylanu vch an  sochib 
tashlagich  (14)  ga  tushadi,  u  esa  o 'z   navbatida  d o n n i  yuqoridagi  elash 
g'alvirining  ichki  yuzasiga  u loqtiradi.  G 'a lv irli  baraban  aylanuvchan  va 
teb ran m a  harakat  qiJganligi  bois  don  va  aralashm alar  bir  tekis  qatlam

hosil  qilib  g'alvirning  ichki  yuzasi  b o ‘ylab  yuqoridan  pastga  to m o n   tusha 
boshlaydilar.  B unda  yuqori  va  o 'rta d a   joylashgan  elash  g ‘alvirlarining 
elanm asi  sifatida  m ayda  aralashm alar,  pastki  saralash  g ‘alvirning  qoldig'i 
sifatida yirik aralashm alar va  uning elanm asi bo'lib tozalangan d o n  olinadi. 
A jralgan  aralashm alar  va  d o n   blok d an   tarnovlar  (8,  9,  10,  11)  orqali 
chiqariladi.  C hanglangan  havo  quvur  orqali  siklonga  beriladi  va  u   yerda 
changdan  tozalanib  tashqariga  chiqariladi.
Q uy ida  ajra tg ic h n in g   texn ik av iy   tavsifi  k eltirilg an .  A l-B S S -1 0 0
ajratgichining  texnikaviy  tavsifi
U num dorligi,  t/s o a t....................................................................................100
G 'alvirli  barabanlar,  d o n a ............................................................................. 4
Elash g'alvirlari,  d o n a ...................................................................................... 8
Saralash  g'alvirlari,  d o n a ................................................................................ 4
Elektrodvigatellar,  d o n a .............................. v................................................. 6
Elash g'alvirlarining um um iy m aydoni,  m ‘.............................................7,5
Havo  sarfi, 
m3/soat
................................................................................. 14000
R o to r  aylanishining  burchakli  tezligi,  ra d /s......................................... 12
G 'alvirlam ing tebranish am plitudasi,  m m .................................................. 8
Elektrodvigatellar q u w a ti, kVt.......................................................................
9
G abarit  o'lcham lari,  m m :
b o 'y i............................................................................................................... 3100
en i...................................................................................................................2360
balandligi...................................................................................................... 3220
M assasi,  kg..................................................................................................4200
T A KRO RLA SH   U C H U N   SA VO LLA R
1.  Havo-g'alvirli ajratgichlarning unum dorligi va  samaradorligi  qanday 
aniqlanadi  va  ularga  ta ’sir  qiluvchi  om illarni  ayting.
2. A jratgichlarda  kechadigan  texnologik jarayonni tushuntirib bering.
3. A l-B IS   va A1 -BLS rusum li ajratgichlarda sozlanuvchi param etrlam i 
to'g'rilash  tartibini  bayon  qiling.
4.  R8-U SS  rusumli ajratgichlarda texnologik samaradorlikning o'zgarishi 
qanday  om illar  bilan  baholanadi?
5.A1-BSS-100  ajratgichining  tuzilishi  va ishlash  prinsipini bayon  qiling.
6.  R 8-U SS  va  A l-B S S  rusum li havo-g'alvirli ajratgichlarning o'xshash 
va  bir-biridan  farq  qiluvchi  tom onlarini  ko'rsatib  o'ting.

DONDAN  Z IC H L IG I VA A E R O D IN A M IK  X O SSA LA R I  B ILA N  
FARQ   Q IL U V C H I  A R A LA SH M A LA R N I A JRA TA D IG A N  
M A SH IN A LA R
1-§.  V A Z IFA LA R I  VA IS H L A T IL IS H   O 'R N I
D on   aralashm asi  ajratgichlarda  tozalangandan  keyin  ham   tarkibida 
shunday  organik  va  m ineral  aralashm alarni  saqlab  qoladiki,  ular  d on d an  
yengilroq  yoki  og‘irroq b o ‘lib,  o'lcham lari  va  aerodinam ik  xossalari bilan 
undan  farq  qilmasligi  m um kin.  Shu  sababli  b u n aq a  aralashm alarni  g'alvir 
va  havo  oqim i  bilan  ajratib  bo'lm aydi.  Bu  aralashm alar  am alda  qiyin 
ajraluvchi  aralashm alar  deb  yuritiladi.
D o n n i  te g irm o n n in g  
tayyorlash  b o 'lim id a n   y anchish   b o 'lim ig a  
yuborganda  tarkibida  m ineral  aralash m alarn in g   b o 'lish ig a  y o 'l  q o 'y ib  
bo'lm ay di,  zero  ularning  ju d a  kam  m iqdori  ham   tayyor  m ahsulotning 
g'ijirlashiga sabab  bo 'ladi.  B undan  tashqari  ularning  un  tarkibida  uchrashi 
organizm   u ch u n   ham   zararlidir.
K om plekt  uskunali  u n   tortish  zavodlarida  m ineral  aralashm alarni 
yuvib  tozalaydigan  yuvish  m ashinalari  ishlatilm aydi, 
shuning  u c h u n  
ham   do n n i  m ineral  aralashm alardan q u ru q  tozalash usuli yuqori sam arali 
b o 'lm o g 'i  zarur.  Bu  am al  R 3-  BKT  rusum li  toshajratish  m ashinalarida 
bajariladi.  T oshajratish  m ashinalari  elevatorning ishchi binosida,  tegirm on 
va  yorm a  zavodlarining  tozalash  b o 'lim id a  texnologik  sxem a  b o 'y ich a 
ajratgichdan  keyin  o 'rn atilad i.
K onsentratorda ham  ish jarayoni don aralashm asining titrash pnevm atik 
ajralishiga  asoslangan.  U  organik  tabiatli  yengil  aralashm alarni,  jum ladan 
yow oyi  sulini  ajratib  olishga  im kon  beradi.  Shu  sababli  konsentratorlar 
o'rnatilgan da  trier-ovsyug  ajratgichlarni  o 'n atish g a  hojat  qolmaydi.
2 -§ .  T O S H A JR A T IS H   M A SH IN A LA R ID A   IS H  JA R A Y O N I
M ineral  aralash m alarn in g   tarkibi  tu rlic h a d ir.  Bu  m ayda  shag 'al, 
k o 'm irb o 'la k la ri,  ru d a  (to g jin si),  tu p ro q ,  kesak va  shunga o 'xsh agan lar 
b o 'lish i  m um kin.
D o n d a n   m in era l  aralash m alarn i  ajratib   o lish d a  u larn in g  zichligi 
(1,9...2,7 
g/sm   )  asosiy  rol  o'ynaydi.  U  d o n   zichligi  (1,3... 1,4  g / 
sm   )d an   deyarli  ikki  m a rta   katta.  Bu  k o m p o n e n tla rn in g   ish qalanish 
koeffitsienti bo'yicha farqi ham  ularning bir-biridan ajralishiga im kon beradi.

Saralash  yuzasining  tebranm a  harakati  va  havo  oqimi  ta ’sir  ostida  don 
qatlami  bo'shashib  ichki  ishqalanish  koeffitsienti  kamayadi  (6.1-rasm).  D on 
aralashmasi m avhum  oquvchan holatga o ‘ta d l Bunday qatlamda har xil tabiafli 
qismlaming o ‘z-o ‘zidan  saralanish holati yuzaga keladi; og'irroq qismlar pastki 
qatlamga  tushib  saralash  yuzasini  buylasa,  zichligi  nisbatan  kichikroq bo'lgan 
don  guruhi  esa  ustki  qavatga  chiqib  qoladi.  Qavatlarga  ajralgan  aralashmada 
guruhlaming  qarama-qarshi  yo'nalishda  titiab  ajralish jarayoni  yuzaga  keladi.
6.1-rasm.  Don  aralashmasi guruhlarining pnevmotitrash jarayonida  ajralish 
prinsipi I -  dastlabki don  aralashmasi; II -  tozalangan  don; III — mi neral 
aralashmalar;  IY
 -  havo  va yengil aralashmalar.
Saralash  yuzasi  bo'ylab  m ahsulo tni  qiyalab  yuqoriga  tashish jarayoni 
m a ’lum   kattaliklar:  kinem atik  param etrlar,  saralash  yuzasining  qiyalik 
burchagi  va  ishqalanish  koeffitsienti  ham d a  m ahsulot  yuklam asining 
biigalikdagi  ta ’siri  natijasida  yuzaga  keladi. Agar havoning ta ’siri bo'lm asa, 
don  aralashm asining  barcha  tarkibiy  qism lari  saralash  yuzasi  bo'ylab 
yuqoriga  harakat  qilgan bo'lard i.  H avoning  aerasiya  ta ’siri  ostida  donning 
m avhum   qaynagan  qatlam i  deyarli  dekaning  (tashuvchi)  ta ’sir  doirasidan 
chiqib  qiyalik  ostida  pastga  qarab  xuddi  suyuqlik  singari  «oqadi».  Pastki 
qavatda joylashib,  g ‘adir-budir saralash yuzasiga tegib tugran og‘ir m ineral 
qism lar  esa  nishablikka  qarshi  yuqoriga  qarab  harakatlanadi  va  dekaning 
toraygan  yuqori  qism i  orq ah   m ashinadan  chiqariladi.
T o shajratish  m ash in alarin in g   ish  sam aradorligi  va  u n um d orligig a 
quyidagi  om illar:  tebranish  chastotasi,  am plitudasi  va  y o ‘nalishi,  havo 
oqim ining  tezligi,  dekaning  qiyalik  burchagi  va  yuzasining  ishqalanish 
koeffitsienti,  don  va  m ineral  aralashm alar  zichliklari  orasidagi  tafovut, 
donning  yuklam asi  va  nam ligi  m u h im   ta ’sir  ko'rsatadi.  D o n n i  m ineral 
aralashm alardan  tozalash  sam aradorligi  95  % dan  kam   b o ‘lmasligi  kerak.

3 -§ .  R 3-B K T   R U S U M L I  T O S H A JR A T IS H   M A SH IN A LA R I
R 3 -B K T   rusum li  to shajratish  m ash in alarin in g   asosiy  ko nstru k tiv  
elem entlari bo'lib tebranm a stol,  qabul va chiqarish m oslam alari,  suruvchi 
diffuzor,  titratgich  va  sinch  tashkil  qiladi.
R 3 -BK T -1 0 0  rusum li  toshajratish  m ashinasi
  (6.2-rasm )
6.2-rasm.  R3-BKT-I00  rusumli  toshajratish  mashinasi.
I- aspiratsiya  tarmog iga  ulanuvchi quvurboshi;  2 -  to'sgich;  3 - manometr; 4 - 
ta 'minlagich;
 5 - qabul qilgich;  6 -  qopqoq;  7, 9-  prujinalar;  8 -  tebranma stol 
korpusi;  10 -  vibrosozlagich;  11- yengcha;  12 - debalans o ’qi;  13 -  titratgich  vali;  14 
-  titratgich;  15 -  taqsimlagich;  16 -  taglik;  17 - saralash yuzasi;  18,  21,  25 - 
oyoqchalar;  20 -  tayanch plitasi;  22 - gardish; 23 - qopqoqli tuynuk; 24 - shturval; 
26 -  rama;  27 -  mineral aralashmalar uchun  chiqarish moslamasi; 28 -  ayvoncha;  29
-  vint; 30 -  bo'lgich; 31  -  aspiratsiya moslamasining yenggi.

M ashinaning  teb ran m a  stoli  ram a  (26)dan  tashkil  to pgan  b o 'lib , 
ram aga  o ‘z  navbatida  d eka  m ahkam langan.  U ning  asosi  b o 'lib   teshik 
o'lcham lari  1,5x1,5  m m   li  m etall  tu rd an   yasalgan  havo  o 'tk azu vch an 
saralash yuzasi xizm at  qiladi.  T o 'r  ostiga  teshik diam etri  3,2  m m  bo'lg an 
havo  tekislovchi  taglik  o 'm atilg an .  T ebranm a  stol korpus  (8)  yordam ida 
zich  qilib yopilgan.  T ebranm a stol tayanch plitasi (20)ga qotirilgan maxsus 
oyoqchalar  (18,  21,  25)  ustiga  qiya  qilib  o'm atilgan .
Tebranm a stolning quyi qism i bir-biriga  90°burchak  ostida joylashgan 
ju ft  ssilin d rsim o n   k o 'rin is h d a g i  p ru jin a la r  (19)  b ila n   tu ta sh tirilg a n . 
T eb ran m a  stolning  yuqori  qism i  oy oqcha  (25)ga  tayanadi.  U  s h a m ir 
yordam ida shturvalli m exanizm  (24) bilan bog'langan bo'lib,  b u  m exanizm  
yordam ida  teb ranm a  stolning  qiyalik  burchagi  5  dan   10°  gacha  bo'lgan 
oraliqda sozlanadi.  V ibrostolning uzatilm a-qaytm a harakati titratgich  (14) 
yordam ida  am alga  oshiriladi.  U   valining  ustiga  debalans  -  yuklari  (12) 
o ’m atilgan  eiektrodvigateidan  tashkil  topgan.  Titratgich  dekaning  tayanch 
ramasiga ulangan vibrosozlagich vali (10)ning o'rtasiga qotirilgan. T ebranm a 
stolning tebranish  yo'nalishi  titratgichni  vibrosozlagichga  nisbatan vertikal 
va  gorizontal  tekisliklar  b o 'y ich a  siljitib  ishi  to'g'rilanadi.
Q abul  m oslam asi 
ich id a  t a ’m inlagich  (4), 
qabul  qilgich  (5)  va 
taqsim lagich  (15)  joylashgan.  T a ’m inlagich  koipusiga  xo m u t  yordam ida 
voro n k a-k o n u s  m ah k am lan a d i.  Y uqori  to m o n d an   ta ’m in lag ich   d o n n i 
m ashinaga  tu sh irad ig an   o 'z i  o q iz a r  quvur  bilan  tu tash tirilg a n   b o 'lsa , 
pastdan  esa  egiluvchan yengchaga  ulangan.  U  yuklam aning  barqarorligini 
\ a donning taqsimlagichga tushish joyidagi vakuum tizimining germetikligini 
ta ’m inlaydi.  Q abul  qilgichning  turli  asosi  ustida  dastlabki  m ahsulot 
oqim ining deka saralash  yuzasi  (17) bo'ylab  tekis  tarqalishi va  d on n i  havo 
oqim i  yordam ida  qism an  puflanish  holati  bo'lib  o'tadi.
Surish moslamasi tebranm a stol кофш1с!а vakuum holatini yuzaga keltiradi. 
U  rezinali  gazlam adan  egiluvchan  aspiratsion  yeng  (31)  shaklida  yasalgan 
bo'lib  bir tom ondan  aspiratsiya  quvuri  (1)  va  ikkinchi  tom ondan  esa  к о ф ш  
(8) ga ulangandir.  Quvur (1)  dag ihavo  oqimining  tezligi  doirasim on  tekis 
to'sgich  (2)  yordamida  tartibga  solinadi.  Quvirdan  o 'tayotgan  havo  bosimi 
m anom etr (3) yordamida o'lchanad i. Maxsus maxovikcha yordamida to'sgich 
o ‘z  o'qi  atrofida  90°  ga  burilishi  m um kin.  Quvuiboshi  (1)  ikkita  oyoqcha 
(21)  yordamida  tayanch  plitasi  (20)ga  mahkamlanadi.
R 3-B K T -150  m ashinasi  R 3-B K T -100  m ashinasiga  nisbatan  enliroq 
va  shuning  u ch u n   ham   dekasining  m aydoni  kattaroq,  am m o  undan 
boshqa  to m o nlari  bilan  farq  qilmaydi.

R3-BKTrusumli  toshajratish mashinasi.
 
Bu mashina ham  o'zining tuzilishi 
b o 'y ic h a   R 3 -B K T -1 0 0   m ash in asig a  o 'x sh a sh .  B a ’zi  b ir  k o n stru k tiv  
elem entlari,  jum ladan:  к о ф ш   shakli,  sinchi,  tebranm a  stolning  qiyalik 
burchagini  sozlash  m exanizmi,  gabarit  o'lcham lari  biroz  tafovutga  ega.
Toshajratish  m ashinalarida  texnologik  iaravon  quyidagicha  kechadi. 
Qabul qilish m oslam asidan don aralashmasi  taqsim lagichning  turli yuzasiga 
tushadi,  havo  bilan  puflanadi  va  ikkita  teng  oqim   hosil  qilib  dekaning 
saralash  yuzasi  b o 'y la b   taqsim lanadi. 
S hu  yerda 
d o n   va 
m in eral 
aralashmalarning  bir-biridan ajralish jarayoni bo'lib o'tadi.  N atijada mineral 
aralash m alar  d ek an in g   y uqori  qism iga  to m o n   h arak atlan ib   chiq arish  
m oslam asi (27)  orqali m ashinadan chiqarilsa,  tozalangan d o n esa nishablik 
bo'ylab  pastga  oqadi  va  voronka  (9)  orqaU  o 'tib   yengcha  (11)  yordam ida 
dekaning  qaram a-qarshi  tom onidan  chiqariladi.  Yengil  aralashm alar 
aspiratsiya  m oslam asi  orqali  havo  bilan  surilib,  filtrlarda  ajratiladi.
Toshajratish  mashinalarini  sozlash  va  tartibga  so I ish.
Ish  jaray onini  oltita  sozlanadigan  param etrlar  yordam ida  tartibga 
solish  m um kin.  B ular  -  yuklam a,  tebranish  am plitudasi  va  yo'nalishi, 
havo  sarfi,  dekaning  qiyalik burchagi va m ineral  aralashm alarni chiqarish 
zonasidagi  sozlanuvchi  plastinkaning  holati.
B archa  param etrlar  o'zlarining  sozlash  m exanizm lari  va  tegishli 
belgilangan  ko'rsatkichlariga  egadirlar.
R 3 -B K T   ru su m li  to sh a jra tis h   m a sh in a si  m o n ta j  q ilin ib ,  ishga 
tushirilgandan so'ng  yaxshilab  sozlanadi.  Tebranm a stol gorizontga nisbatan 
7° burchak ostida ishchi holatga qo'yiladi.  Rezbali  birlashm alarning  tarang 
tortilganligi  tekshiriladi.  M ashinaning  bekorga  salt  ishlab  turgan  paytida 
begona  shovqin,  taqillash  va  titrash  hollari  bo'lm asligi  kerak.
Tebranish am plitudasi va yo'nalishi  m ashinaning  bekorga ishlab  turgan 
paytida  sozlovchi  gardishlar  (6.3-rasm )  yordam ida  tekshirib  quriladi. 
M ash in an i  ishga  tushirgunga  q ad a r  teb ra n m a  stol  к о ф ш й й о д  
ikki 
tom onida joylashgan  barcha  to 'rtta  gardish shunday  to 'g 'rilan ish i  kerakki, 
bunda  k o ф u sd a  joylashgan  vertikal  strelka  pastki  shkalaning  30  va  40° 
raqam larining  o'rtasiga  to 'g 'ri  kelishi  kerak.
M ashina  yaxshi  ishlayotgan  vaqtda gardishda  tasvirlangan  aylanachali 
uzuq-uzuq  chiziqning yo'nalishi  tebranm a stolning tebranish  yo'nalishiga 
to 'g 'ri  keladi,  b u n d a  chiziq  aniq  ko'rinib,  aylanachalarning  soyalari  - 
ellipslar  esa  shu  chiziq  bo'ylab  cho'zilgan  bo'ladi. Agar  chiziq  noaniq 
holda  k o 'd n ib ,  ellipslar  esa  chiziqqa  nisbatan  b u rch ak  ostida  cho'zilgan 
bo'lsa,  и  holda  dem ak yo'nalishlar bir-biriga  to 'g 'ri kelm aydi.  Bu  paytda

vint  b o ‘shatilib,  aniq  chiziq bo'lgunga  qadar gardish buraladi  va qaytadan 
qotiriladi.  K orpusning bir tom oniga o 'm atilg an  gardishlar shkalasi b o'yicha 
k o 'rsa tk ic h   b erilgan  b u rc h a k d a n   5°  ga  o g 'g a n d a   vertikal  y o 'n a lish d a  
titratgich  holatini  tuzatish  zarur.
T eb ranishning  y o 'n alish   burchagini  tuzatish  quyidagicha  am alga 
oshiriladi.  Titrai&ich  qotirilgan  halqa  b o 'sh a tilad i  va  u  vertikal  y o 'n alish  
b o 'y ic h a   b u ralad i. 
A gar  titratg ich   pastga  h arak atlan tirilsa,  teb ran ish  
b u rc h ag in in g   y o 'n a lis h i  to z a la n g a n   d o n   c h iq is h   to m o n id a n   o sh ad i, 
q a r a m a - q a r s h i   t o m o n d a n   esa   k a m a y a d i.  T i t r a t g i c h n i   y u q o rig ?  
harakatlantirish 
natijasida  teskari  hodisa  ro 'y   beradi,  y a ’ni  dekaning 
tozalangan  d on  chiqadigan  to m o n id a n  teb ran ish  burchagi  y o 'nalish in in g 
kam ayishi  va  q aram a-q a rsh i  to m o n d an   esa  un in g   ortishi  kuzatiladi.
Agar  k o rp u sn in g  
ikki 
to m o n id a   jo y lash g an   g ard ish lar  slikalasi 
k o 'rsatk ich lari orasida tafovut kuzatilsa,  gorizontal  y o 'n alish d a titratg ich  
h o la ti  o 'z g a rtirila d i,  y a ’n i  v ib ro so zlag ic h   o 'q i  b o 'y la b   u  te b ra n ish  
yo'nalishi  b u rch agining  kichik  qiym atli  to m o n ig a  qarab  suriladi.  B unda 
a w a l  q u rilm an in g   eski  jo y i  belgilanadi,  so 'n g ra   halqalar  b o 'sh atilib  
titratgich  belgiga 
n isb atan   kerakli  y o 'n a lish d a   siljitiladi  va  h alq alar 
q a y t a d a n  
fnrfiladi
yo 'nalishi
в
6.3-rasm.  Sozlovchi gardish.
a  -  mashina  ishlamayapti;  b  -  mashina  ishlayapti  (kesishish  nuqtasi 
tebranish  qulochining  4...5 mm  iga  to ‘g ‘n  kelmoqda).

T e b ra n ish   am p litu d a si  titra tg ic h   vali  atrofidagi  y uk larn i 
siljitib 
sozlanadi  (6.3,a-rasm ).  A gar  yuklar  bir-biriga  n isb atan   uzoqlashtirilsa, 
a m p l i tu d a   k a m a y a d i,  a g a r   y a q i n l a s h t i r i l s a ,  a m p l i tu d a   o s h a d i . 
T itratg ich n in g   ustki  va  ostki  qism lariga  o 'm a tilg a n   yuklar  b ir-b irig a  
nisbatan  b ir  xil  siljitilgan  b o 'lib ,  tax m inan  ularn ing   uchlari  orasidagi 
m asofa  150... 160  m m   ga  teng  b o 'lish i  kerak.
M a sh in a   ish la y o tg a n   p a y td a   g a rd ish d a g i  y u rish   c h iz ig 'i  b ila n  
ishqalanish  chizig'i o'rtasid a m avhum  kesishish tasviri hosil bo 'ladi.  B unda 
kesishish  nuqtasi  tebranish  am plitudasi  kattaligini  k o'rsatadi.  U   m ash in a 
n o rm al ishlayotgan pay td a  4  va  5  belgilari oralig 'id a joylashgan b o 'la d i, 
bu  esa  tebran m a  stol  tebranish  am plitudasi  2,0...2,5  m m   ga  to 'g 'r i 
kelishini bildiradi (6.3,b-rasm ).
Katalog: filesarchive
filesarchive -> O. K. Iminov iqtisod fanlari doktori, professor
filesarchive -> Ipak qurti seleksiyasi.pdf [Aeratsiya stansiyalari]
filesarchive -> Ipak qurti ekologiyasi va boqish agrotexnikasi.pdf [Aerologik asboblar]
filesarchive -> T o s h k e n t davlat a g r a r u n IV e r sit e t I s. Avezba y ev, T. Karabayeva
filesarchive -> Osimliklarni biologik himoya qilish vositalari.pdf [Agrotexnik himoya usuli]
filesarchive -> 0 ‘zbekist0n respublikasi oliy va à b t 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi
filesarchive -> 10-168 Tuproqshunoslik.pdf [Agrotuproq rayonlashtirish]
filesarchive -> Qishloq xojaligi asoslari.pdf [Almashlab ekish rotatsiyasi]
filesarchive -> Umumiy va qishloq xojaligi fitopatologiyasi.pdf [Aralash ekinlar]
filesarchive -> Chorva parranda va baliq mahsulotlarini yetishtirish qayta ishlash texnologiyasi.pdf [Aralash silos]

Download 37.86 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   28




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling