J a h o n w 2 sargitzasht a d a b iy o t I


Download 109.17 Kb.
Pdf ko'rish
bet21/38
Sana02.12.2017
Hajmi109.17 Kb.
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   38

218

Namoz  zax  devorga  suyanib,  qulog‘ini  tu y n u k  
tom onga  to ‘g ‘rilagan ch a  n afas  olmay  tu ra rd i. 
Jim lik .
Zindon  tu b id a  sokinlik,  ta sh q a rid a   su k u n at, 
b u tu n   olam ni  halig i  q o 'shiq   sehrlab  ketgandek. 
Namoz  Sherniyozning  nom ini  aytib  yana  chaqirdi.
Jim lik .
«M endan  xafa  u la r,  —  o ‘kinch  bilan  boshini 
devorga  u rd i  Namoz,  —  xafa  bo‘lsalar  ham   arziy- 
di.  Ne-ne  u m id lar  bilan  m enga  qo‘sh ilg an   edilar. 
E h tiy o t  qilolm adim .  E,  xudo,  qanday  qildim   endi? 
Qanday  qilsam   u  b an d ilarn i  ozod  qila  o lar  ekan­
man!  H am m alarini  osishadi  endi!  Qanday  qilib  bu 
o‘lim ni  d a f  qilsam   ekan,  yo‘l  ko ‘rs a t,  e  parvardi- 
gor!..  Yo‘q,  b ir  am allab  qochishim   k erak ,  qarorim  
shu!  T irnoqlarim   bilan  o ‘yam an  bu  devorning  o sti­
ni,  k erak   bo ‘lsa  qo v irg ‘am ni  sin d irib ,  kurakcha 
yasayman!  Ammo,  teshib  chiqib  ketam an  bu  yerni. 
U  sho‘rin g   q u rg ‘u rla rn in g   ko‘pida  bola-chaqa  bor, 
ko ‘pi  hali  o‘n  gulid an   b ir  guli  ochilm agan  y ig itlar- 
ku!  U lar  yasham og‘i  dark o r.  Chiqib  olsam  bas,  b ir 
kech ad a  q u tq a rib   k etam an   ham m asini!  Qiziq, 
m o‘ylovli  m irshab  m enga  nega  buncha  m ehribon 
bo‘lib  qoldi?  Ehtim ol,  chindan  ham   rahm i  kelayot- 
g an d ir?  Ovqat  k e ltirib   b ery ap ti,  yaram ni  bog‘lash- 
ga  ko‘m ak lash y ap ti...  Ehtim ol  y ig itlarim   u   bilan 
aloqa  bog‘lag an d ir.  B ordi-yu,  tav ak k al  qilib  undan 
egov  so‘rasam -chi,  oyog‘im dagi  k ish an n i  kesib 
tash lasam   bo‘ldi,  qolganiga,  yo  razzoq!  So‘raga- 
n im n i  b e rsa   b e ra r,  b erm asa  b u n d a n   b a tta r i 
b o ‘lm ay d i-k u ,  a x ir.  T av ak k al,  fa q a t  ta v a k k a l 
q u tq a ra d i  endi  m eni.  «Tavakkalchining  yori  — 
xudo...»
Namoz  shu  yo‘sin  qochish  uchun  o‘ziga  yoT 
ax taray o tg an ,  re ja la r  tu zib   y u rg an   k u n la ri  qiziq 
b ir  voqea  bo‘ldi-yu,  ko ‘ksidagi  um id  uchqunlari 
lovillab  alanga  olib  ketdi.
H ojatxonaga  olib  chiqishgandi  uni.  Hovlidan 
o‘ta   tu rib   eshak  arav ag a  a x la t  yuklayotgan  yigit- 
chaga  ko‘zi  tu sh ib   qoldi.  To‘g ‘riro g ‘i,  yig itch an in g  
tash v ish li  nigohi  Namozboyga  qadalib  tu rg a n   edi.
219

«Hayitboy  ukaginam !»  —  chaqm oq  tezlig id a  fik ri- 
dan  o ‘td i  N am ozning.  N igohlar  uchrash d i-y u ,  shu 
zahotiyoq  H ayitboy  yerga  qarab  ishiga  m ashg‘ul 
bo‘ldi.  Meni  ko ‘rd in g izm i,  tam om ,  gap  qo‘shm ang, 
demoqchi bo‘ldi shekilli  yig itch a.  T u sh u n arli,  h am ­
m asi  tu sh u n a rli!  «D em ak,  ta s h q a rid a   h a ra k a t 
k ety ap ti  ekan,  —  k o 'n g lid an   o‘td i  N am ozning, 
m o'ylovli  m irsh ab n in g   m ehribonchiligida  b ir  gap 
bor  ekan.  B ugundan  qoldirm ay,  egov  so‘ra y  m an 
u n dan.  Olam an-u,  b ir  kechada  qirqib  tashlaym an 
b u   la ’n a tin i...»
V   b  o b
TERGOVDAGI  OL IS HU V
N a m o z   va  u n in g   qo‘lga  tu sh g an   y ig itla ri,  shu 
h arak atg a  aloqador  deb  gum on  qilingan  k ish ila r 
bilan  guberniyada  qancha  qam oqxona  bo ‘Isa  h am ­
m asi  to ‘ldi.  Bo‘lis  va  uyezdlardagi  q irq  o lti  qozixo- 
nada  Namozga  aloqador  deb  top ilg an   k ish ila r  u sti- 
dan  tergov,  sud  ish la ri  boshlanib  ketdi.
Sam arqand  ok ru g   sudi  su d y alari  ok ru g  proku- 
ra tu ra s i  n azo ratch ilari  v a  terg o v ch ilari  ham   safar- 
b a r  etildi  bu   ishga.  Ammo,  Sam arqand  sh ah rid ag i 
m ah b u slar  u s tid a n   olib  b o rilay o tg a n   te rg o v n i 
tezlash tirish   uch u n  b u la r  ozlik  qilayotgandek  edi. 
G esket  jan ob larin in g   so‘ro v i,  T u rk isto n   general 
g u b e rn a to r! 
N ik o lay  
G ro dik o v 
ja n o b la rin in g  
ru x sa ti  bilan  Toshkent  sud  p alatasid an   qo‘shim cha 
sudyalar,  terg o v ch ilar,  p ro k u ra tu ra   n azo ratch ilari 
jalb  etildi.
B u tu n   guberniyada  haq  bilan   haqsizlik  o‘rta si- 
da,  qonun  bilan  bu  q o n u n larn i  ta n   olm ayotganlar 
o‘rta sid a   chinakam   olishuv  boshlangandi.  0 ‘zining 
haq  va  huquqini  yaxshi  anglab  yetm agan,  anglab 
yetgan  ta q d ird a   ham   u n i  him oya  qilishdan  ojiz 
bo ‘lib,  n a jo t  so‘ra b   y a ra tg a n g a   iltijo   q ilib , 
ko‘zyoshi  to ‘kayotganlar;  xudodan  ham ,  bandasi-
220

dan  ham   qo‘lin i yuvib,  qo‘ltig ‘ig a  a rtib   um idsiz  b ir 
k ay fiy atd a  o ‘lim ini  k u tib   y o tg an lar;  isyonkor  q al­
bida  qasos  o ‘t i   o ‘chm agan,  so‘nggi  nafasigacha 
olishishga  yeng  sh im arg an  a zam atlar  b ir  ta ra f. 
Buyuk  R ossiya  im p eriy asin in g   q o n u n larin i  dunyo- 
dagi  eng  ad o latli  qon u n lar  bilib,  u n i  buzgan,  tan  
olm aganlarni  q a ttiq   jazolashga  ahd  q ilg an lar  b ir 
ta ra f.  T a ra fla r  o‘rta s id a   chinakam   hayot-m am ot 
jan g i  borm oqda  edi.
N am ozni 
te rg o v  
q ilish  
V lad im iro v 
t o ‘ra 
jan o b larig a  to p sh irild i.  V ladim ir  jan o b lari  Tosh­
k en t  ok ru g   sud  p alatasin in g   siyosiy  aybdorlar  u s ti­
dan  terg o v  olib boruvchi  m axsus  k ish isi bo‘lib,  eng 
xav fli  deb  topilgan  jin o y atch ilar  terg o v i  shu  kishi- 
ga  to p sh irila r  edi.
Bu  janob  terg o v id an   o‘tg an   ak sa riy a t  aybdorlar 
suddan  so‘ng  a lb a tta   qatl  e tila r  edi.
V ladim ir  jano b lari  Namoz  P irim q u l  o ‘g ‘li  ishini 
qabul  qilib  olganiga  b ir  h a fta   b o 'lg an   bo ‘Isa  ham 
un i  d a rro v   terg o v g a  chaqirm adi.  A w a l  qasoskor 
u stid a n   yozilgan  d asta -d a sta   sh ik o y atlar,  m a’- 
m u rla r  b ergan  m a’lu m o tlar,  m irshabxona  nozirla- 
rin in g   axborotnom alari  bilan  obdan  tan ish ib   chiq­
di.  F ik ra n   N am ozning  jin o y a tla rin i  cham alab 
ko ‘rd i.  U ni  b o sq in ch ilik ,  talo n c h ilik ,  q o tillik , 
m ahalliy  m a’m u riy atg a   bo‘ysunm aslik,  podsholik 
tu zu m ig a  q arsh i  qurolli  bosh  ko ‘ta ris h   sin g ari 
jin o y a tla rd a   ay b lash   m um k in   ed i. 
« 0 ‘lim ga 
m ahkum   ul*  K eskin  qaro rga  keldi  tergovchi  janob­
la ri  va  stol  u stid a g i  qog‘ozlarni  n ari  surib:
—  Namoz  P irim q u l  o ‘g ‘li  sizm i?  —  deb  so ‘rad i 
q arsh isid a  oyog‘id a  k ish an ,  qo‘li  orqasiga  bog‘lan- 
gan  holda  tik   tu rg a n   yigitd an .
—  H a,  men  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘lim an.
—  M enga  sizn i  ru s  tilin i  yaxshi  biladi,  deyish­
di,  shundaym i?
—  H a r  qalay  fik rim n i  tu s h u n tira   olam an.
—  Demak,  tilm ochsiz  so ‘zlashsak  bo‘larkan-da?
—  0 ‘zim  tilm och  bo‘lib  xizm at  qilganm an.
—  Buyuk  R ossiya  im periyasi  nom idan  buyura-
221

m an,  haq iqatn i,  faq at  h aq iq atn i  so‘zlashga  v a ’da 
bering!
—  A w a l,  oyog‘im dan  k ish an n i  olib  qo'yishlari- 
ga  bu y ru q berin g ,  —  istehzoli  kulib  qo‘ydi  Namoz. 
C hunki  im periya,  sud  ta rtib o tla rig a   ko‘ra   m ahbus­
ni  qo‘l-oyog‘i  bog ‘lan g an   holda  so ‘ro q   q ilish  
taqiqlanganligini  u  yaxshi b ilard i,  —  so ‘ng  haqiqat 
haqida  gaplashsak.
—  Oyog‘idagi  k ish an n i  yechib  oling!  —  eshik 
oldida  tu rg a n   m irsh ab larg a  b u y u rd i  V ladim irov 
janoblari.  K ishanning  k a liti qam oqxona bo sh lig ‘ida 
ek an ,  topib  k e ltirg u n la ric h a   o rad an   b ir  choy 
dam lam   fu r s a t  о ‘tib   ketd i.  Yechib  olganlaridan 
so‘ng  tergovchi  jano b lari  yana  buyurdi:
—  H aqiqatni,  fa q a t  haq iq atn i  so‘zlashga  v a ’da 
bering!
—  Qo‘li  orqasiga  bog‘langan  odam  qanday  qilib 
haq iq atn i  so‘zlay  olishi  m um kin?  —  dedi  yana 
Namoz.
Tergovchi  janoblari  bu  y ig it  haqidagi  h u jjat- 
la rn i  o ‘q ig an   s a ri  u n d a n   qo ‘rq a   b o sh lag an , 
qarsh isid a  u n i  qo‘l-oyog‘i  yechilgan  holda  ko‘rish- 
n i  hech  istam asdi.  Lekin,  na  chora,  ta rtib   uni 
xohishidan  yuqori-ku  a x ir.  Ista r-ista m a s  yana 
buyurdi:
—  Qo‘lini  ham  yeching!
—  R ahm at  sizga,  tergovchi  janoblari.
—  H aq iq atn i,  faq at  haq iq atni  aytam an  deb  ont 
iching!
—  Faqat  haq iq atn i  so‘zlashga  o n t  icham an.
—  Endi,  hu v   n arig a  borib  cho‘kk a  tu sh ib , 
qo‘lingizni  orqangizga  qilib  o‘tirin g .
—  Men  birov  oldida  tiz  cho‘kkan  emasman!
—  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘li,  b u y ru g ‘im ni  baja- 
ring!
—  R us  m a’m u riy ati  qozilar  su d in in g   m ahbusni 
tiz  cho‘k tirib   so‘roq  qilish  ta rtib in i  bekor  qilgan!
—  0 ‘,  m a’lum otli  ekansiz-ku!
—  H a r  qalay  ahmoq  emasman!
—  Buyuk  R ossiya  im periyasi  nom idan  buyura- 
man:  Tiz  cho‘king!
222

—  Ovora  bo‘lasiz,  tiz  cho‘km aym an.
—  Bo‘lm asa qo‘lingizni  yana boylatib  qo‘yam an.
—  U nda  m endan  b ir  og‘iz  ham   so‘z  esh ita  ol- 
maysiz.
V ladim irov  jan o b lari  m ahbuslarni  terg o v  qilish- 
da  ko‘proq  u la rn in g   ru h iy a tig a   mos  usuln i  tan lab , 
o ‘rn i  bilan   yum shoq  m uom ala  qilar,  o‘rn i  kelganda 
iltim osga  o ‘ta r,  do ‘qni  k o 'tarm ay d ig an larig a  o ‘zini 
yaqin olib, do ‘stona su hb atg a o‘ta r,  to m ahbusni o ‘z 
t a ’sirig a   olm aguncha  savol-javobni  boshlam asdi.
—  M ahbusga  k u rsi  qo‘yib  bering!  —  dedi  u 
yum shoq  b ir  ohangda  so ‘zlab,  —  undan  keyin  m ir­
shab  jan o b lari,  qam oqxona  b o sh lig ‘ig a  m ening 
nom im dan  ay tib   qo‘ying!  M ahbusning  jin o y atlari 
isb o tla n ib , 
jin o y a tc h i 
deb 
h iso b lan m ag u n ch a 
oyog‘ig a  kishan  u rib  qo‘yish larig a  im p erato r  oliy 
h a z ra tla ri  nom idan  e’tiro z  bildiram an!..  Namoz 
P irim q ul  o ‘g ‘li,  ozgina  suv  ichib  olasizmi?
—  A g ar  m um kin  bo‘lsa.
—  U ylanganm isiz?
—  Ha.
—  B olalaringiz  borm i?
—  Yo‘q.
—  O ta-onangiz  qayerda  tu ra d i?
—  Chaqaloqligim dayoq  о ‘lib  ketishgan.
—  Sam arqand  sotsial-dem okratlari  bilan  aloqa 
bog‘laganingizga  ancha  bo ‘ldimi?
—  Men  u la rn i  tanim aym an.
—  Qo‘ysangizchi!
—  S otsial-dem okrat  deganingizga  ham  hozir 
tu sh u n m ay   tu rib m an .
—  Yolg‘on  so‘zlayapsiz.
—  R ost  aytayapm an.
—  Demak,  qaroqchilik  yo‘liga  m ustaqil  kirgan- 
siz,  shundaym i?
—   Jan o b i  tergovchi,  men  qaroqchi  emasman!
—  Qo‘ysangizchi!
—  Men,  janobi  terg o v ch i,  d a ’vogarm an!  Maz- 
lu m la r  n o m id an   d a ’v o g a r  bo ‘lib  chiq q an m an . 
Demak,  m en  qaroqchi  em asm an.
223

—  Hamdam boy  A krom boy  o ‘g ‘lin in g   besh  yuz 
m ing  tan g asin i  bosib  olgansiz.
—  Y olg‘on!  Yuz  m ing  tan g asin i  to rtib   olgan­
man!
—  Demak,  bosqinchilik  qilgan in g izn i  qism an 
bo‘lsa  ham   ta n   olyapsiz,  shundaym i?
—  Tan  olayotganim   yo‘q.  T o rtib  oldim   deyap- 
m an.  Jan o b   terg o v ch i  to rtib   olmoq  bilan  bosib 
olmoq  o ‘rta sid a   fa rq   b o rd ir kim ,  b u n i  siz  yaxshi 
bilu rsiz.
—  H a,  ana  to rtib   oldingiz  ham   deylik.  Lekin bu 
aqchalar  sizn in g   haqingizm idi?
—  Yo‘q,  m azlum larniki  edi!
—  M azlum lar  h aq in i  siz  nega  d a ’vo  qilib 
chiqdingiz?  K im   huquq  berd i  bunga?
—  0 ‘zlari  vak o lat  berish g an .
—  Qani  o‘sha  v ak o lat  qog‘ozi?
—  Og‘zaki  bo‘lgan  edi.
—  Yolg‘on  bu  gaplar!
—  R o st  aytyapm an.
—  K im lar  vak o lat  bergan  edi  sizga?
—  H am dam boyga  d a ’vo g ar  bo‘lg an larn in g   ham ­
masi.
—  M ahbus,  qo ‘yin g   bu   la tifa n a m o   gapla- 
rin gizn i:  qoTingizda  na  dalil,  na  isbot  bor.
—  Sudda  ham m asi  ayon  bo‘lar.
—  N ega  siz  o ‘zingiz  to ‘qib  c h iq aray o tg a n  
m azlum lar  haqini  kun d u zi  em as,  kechasi  d a ’vo 
qildingiz?
—  K unduzi  uddasidan  chiqa  olm adik.
—  Nega,  m a’m u riy at  orq ali  em as,  o ‘zboshim cha 
h a ra k a t  qildingiz?
—  Dahbed  m a’m u riy atin in g   ham m asi  m u ttah am  
edi,  janobi  tergovchi.
—  Siz,  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘li,  podsholik  m a’- 
m u riy atig a  tu h m a t  qilyapsiz?
—  Men  h aq  gapni  aytayapm an.
—  H a,  m ayli,  b uni  hozircha  ochiq  q o ldiram iz... 
Demak,  o‘sha  kechasi  yoningizda  sh erik larin g iz 
ham   bo‘lgan,  shundaym i?
Shunday.
224

—  N om larini  ay tib   yuboring.
—  A fsu ski,  aytolm aym an.
—  Sabab?
—  Men  sotqin  em asm an.
—  Ha  m ayli,  bu  m asalaga  keyinroq  q ay tarm iz... 
Lekin,  nim a  bo‘lganda  ham   birgalik d a  am alga 
o shirgan  m ana  shu  faoliyatingiz  qaroqchilik  deb 
a talad i.  In k o r  qilam an  deb  ovora  bo'lm ang!
—  In k o r  qilam an,  —  bosh  chayqadi  Namoz.  Bir 
n afaslik  ru h iy  sokinlikdan so‘ng unga yana betoqat- 
lik q ayta boshlagandi, — o ‘z haq in i to rtib  olish bilan 
qaroqchilik  o‘rta sid a   yer  bilan  osmoncha  fa rq   bor. 
Qaroqchi  deb bizda biro v n in g   haqiga tajovuz  qilgan 
odam ni  a y tish a d i...  D ahbeddagi  eng  k a tta   qaroqchi 
H am dam boyning o ‘zi! B ir m illion so ‘m lik boyligi bor 
uning!  K etm on chopm asa,  o‘roq o ‘rm asa,  qo‘sh hay- 
dam asa — bu boylikni qayerdan oladi u? Yo‘qsillarni 
talab   to ‘plagan  u   b iso tin i.  Demak,  qaroqchi  men 
em as, un in g  o ‘zi. N ega un i terg o v  qilm ayapsiz? Meni 
u bilan y u z lash tirish in g izn i talab  qilam an.
—  Q izishm ang,  —  ogoh lan tirib   qo‘ydi  tergovchi 
jan o b lari,  —  suv  ichasizm i?
—  Ichmaym an!  —  en tik ib   dedi  Namoz.
—  Ha  m ayli,  bu n i  ham   hozircha  ochiq  qol­
diram iz,  —  stol  u stid ag i boshqa  papkani  ochdi  Vla­
dim irov  to ‘ra ,  —  ag ar  sizn in g   u stin g izd an   tu sh g an  
sh ik o y atlarn i  b ir  boshdan  ta rtib i  bilan  ко‘rib  
chiqadigan  bo‘lsak,  siz,  Namoz  P irim q u l  o‘g ‘li, 
qotillikda  ham   ayblanasiz.
—  Men  qotil  em asm an.
—  Qotil  em asligingizni  isbotlab  bersangiz  men 
fa q a t  x u rsan d   bo‘lardim .  Payshanba bo‘lisi  hokim i, 
m irshabxona  noziri  va  harbiy  p rista v   to ‘ra la r  qo‘l 
q o 'y g a n   m ana  bu  ax b o ro tn o m ad a  siz,  Namoz 
P irim q u l  o‘g ‘li,  payshanbalik  X idirboy  Murodboy 
o‘g ‘lin i  bo ‘g ‘ib  o ‘ld irg an lik d a  ayblanasiz.
—  Bo‘g ‘ib  o‘ldirganim   yo‘q,  —  hech  qachon 
yolg‘on  so ‘zlam agan  Namoz,  yolg‘on  so‘zlaganlari- 
da  yonib  k e ta r  edi,  h ozir  ham   shunday  b o ‘ldi, 
g ‘azabi  oshib,  d ag ‘-dag‘  q a ltira y   boshladi,  —  o‘zi 
bo‘g ‘ilib  o ‘lgan  u   m uttaham !
8 -5 6 4 2  
2 2 5

—  Qanday  qilib  bo‘g ‘ib  o‘ldirg an in g izn i  gapirib 
b ering  menga!
—  Bo‘g ‘ib  o‘ld irg an im   yo‘q,  deyapman!
—  0 ‘ld irm ag an in g izn i  isbotlab  bering,  bo‘lma-
sa.
—  U  itv ach ch a...
—  Itvachcha  demang!
—  U  to ‘n g ‘iz ...
—  So‘kinm ang  deyapman!!
—  0 ‘sha  X idirboy  degan  m araz  payshanba  mu- 
zofotidagi  eng  ko‘hnabisot  boylardan  hisoblanadi. 
Tunash  uchun  b ir  tan ish im n ik ig a  qo‘ngandim .
—  T anishingizning  o tin i  ayting!
—  Oti  esim da  yo‘q,  bo‘lganda  ham   aytm asdim ... 
X u fto n   m ahali  chachvon  yopingan  b ir  ayol  kelib 
yig ‘ladi.  X idirboy  qari  erim   bilan  ikki  o‘g ‘lim ni 
ho‘kiz  o ‘rn ig a  juvozga  qo‘shib  moy  olyapti,  dedi. 
A w a lig a   ishonm adim .  Y ig itlarim   ham  ishonishm a- 
di.  Siz  ham  ishonm as  edingiz,  shundaym i,  ter- 
govchi  janoblari?
—  Davom  eting!  —  qov o g ‘in i  uyib  dedi 
V ladim irov  to ‘ra.
— Ammo,  boshqa qo‘ni-qo‘sh n ila r ham  X idirboy 
q arzini  o‘z  vaq tid a  to ‘lam agan  q arz d o rla rn i  azal- 
azaldan  shunday  qilib  keladi,  deyishdi.  To‘r t   yigi- 
tim n i  olib,  boynikiga  bordim .  O txonasining  etak  
tom onida  eski juvozxona bor  ekan,  kirsam   o‘n  uch- 
o‘n  besh  yoshlardagi  ik k i  o 'sp irin   bilan  cho‘kir- 
takdek  qu rib   qolgan  keksa  b ir  odam  bo‘yniga 
bo‘y in tu ru q   osib,  juvozning  o‘qini  aran g   aylan- 
tiris h y a p ti...  V u ju d larid an   sh arro s  te r  quyilib 
tu rib d i.  S u rish tirsa m ,  uch  kun dan   buyon  kecha-yu 
kunduz  juvoz  haydashayotgan  ek an ...  Y uraklarim  
ezilib  ketdi-yu,  ko‘zim ga  qon  quyildi.  Ich k ari  hov- 
liga o‘tib   atlas  ko‘rp alard a bo‘rsiqdek  dum alab  yot- 
gan  X idirboyni  kekirdagidan  siqib  olib  chiqdim -u, 
dodlab  orqasidan  yug u rib   chiqqan  ik k i  o‘g ‘li  bilan 
uchovlarini  halig i  sho‘rin g   q u rg ‘u rla rn in g   o‘rn ig a  
juvozga  qo'shib:  «Qani,  o‘zing  ham   b ir  to rtib   ko ‘r- 
chi!»  dedim .  Juvoz  ko‘rm agan  ho ‘kizdek  qaysarlik
226

qilgan  edi,  qaysar  h o ‘k iz la rn i  savalaydigan  behi 
gavron  bilan  rosa  savaladim .
—  K im   sizga  huquq  berd i  bunday  bezorilik- 
ka?!  —  so‘ra d i  terg o v chi  janoblari.
—  Boyga  kim  huq u q  beribdi,  bunday shafqatsiz- 
likka?
—  S h a fq a tsizlik k a   q a rsh i  chora  k o 'ra d ig a n  
m a’m u riy at  bor.
—  K am bag‘alni  ho ‘kiz  o‘rn id a  juvozga  qo‘shib, 
z ig ‘ir   moyga  palov  yeb  yotgan  to ‘ra la rn i  aytayap- 
sizm i?
—  Siz  X idirboyni  o ‘ld irg an siz  o‘sha  kechasi!
—  U  o‘zi  bo‘g ‘ilib  o‘ldi.
—  Siz  juvozga  qo‘shm aganingizda  u  o‘lm agan 
bo‘la r  edi.
—  K am bag‘alni  ho ‘kiz  o ‘rn id a   ishlatm aganda, 
men  ham   un g a  tegm agan  bo‘la rd im ...  Q arzi  bor 
boshqa  yo‘qsillard an   ham  tilx a t  olgan  ekan,  ana 
shu  tilx a tla rn i  kuydirayotganim da  X idirboy  ilon- 
dek  t o ‘lg ‘on ib ,  b o ‘y in tu ru q n in g   ip i  bo ‘y n ig a 
o‘ralib,  o‘zi  o ‘ldi.
—  Siz  qotilsiz!
—  Men  qasoskorm an!
—  X idirboy  o‘z  haq in i  u n d irish   uchun  shunday 
q ilish g a  m ajb u r  bo‘lgan,  —  «m ajbur  bo‘lgan» 
degan  iborani t a ’kidlab  dedi tergovchi jan o b lari,  — 
b unday  qilishga  u  qism an  haqli  ham   edi.
—  Odam  b o lasin i  h o ‘kiz  o ‘rn id a   ju v o zg a 
qo‘sh ish g a  hech  kim ning  haqqi  yo‘q.  Xudo  ham 
kechirm aydi  bundaylarni!
—  X uddi  shu  h aq iq atn i  isbotlash  uchun  odam 
o 'ld irish g a   sizning  ham   haqqingiz  yo‘q  edi.  Namoz 
P irim q u l  o ‘g ‘li,  siz  qotilsiz!
—  Men  xaloskorman!
—  Hech  n a rsa   tu sh u n m ay ap siz,  mahbus!
—  Siz,  janobi  tergovchi,  hech  n arsa  tu sh u n ish - 
n i  istam ayapsiz.
—  Bu  ahvolda  men  terg o v n i  davom  e ttira  
olmayman!
—  Tergov  m enga  em as,  sizga  kerak,  —  o‘rn ig a 
o ‘tiray o tib   dedi  Namoz,  —  m ening  haqim dagi
227

h u k m n i 
allaq ach o n  
ta y y o rla b  
qo ‘y g a n siz la r. 
B oylarning  yog‘li  p alovlarini  yeb  o ‘tirib ,  bitliq i 
k a m b ag 'a lla rn in g   h u q u q in i  him oya  q ilish la rig a  
hech  ishonm aym an.
—  0 ‘ylaym anki,  bu  g ap lar  m enga  qaratilm a- 
gan d ir?  —  n afso n iy atig a  tegib  asta-sek in   jah li 
chiqa boshladi  terg o vch i  jan o b larin in g ,  —  shunday 
em asm i?—  Gap  o‘z  egasini  topib  olaveradi.
—  Namozboy,  qizishm ang,  sud  hu k m i  ko ‘p 
jih a td a n   terg o v   m a te ria llarig a   ham   bog‘liq  bo‘la- 
di,  —  o‘zini  qo‘lga  olib,  og ‘ir,  bosiq  b ir  ohangda 
davom  e td i  V ladim irov  to ‘ra ,  —  m ening  xulosa- 
larim   su d larn in g   hukm iga  asos  bo‘lish in i  unu t- 
m ang.  S huning  u chun  m en  bilan  ochiqchasiga 
gaplashib,  meni  o ‘zin gizn in g b ir  him oyachingizdek 
bilish in g izn i  ista rd im .  Men  sizga  qo‘yilayotgan 
ko‘p  ayblarni  yo‘qqa  chiqarishim   m um kin.  Jin o y a t 
qaysi  s h a ro itd a ,  qaysi  sab ab larg a  ko ‘ra   so d ir 
bo‘lg an in i  aniqlash  ham   sizga,  ham  m enga  foydali 
bo‘ladi.  Sizning  gunohingiz  yengillashadi,  m ening 
esa,  xudoga  sh u k u r,  nohaqlikka  yo‘l  qo‘ym adim , 
deb  ko‘nglim   ta sa lli  to p ad i...
—  Nega  bo‘lm asa,  m ening  nim a  sababdan  bosh 
ko‘ta rib   chiqqanim ni  so‘ram adingiz?  A x ir  men 
onam ning  qorn id an   qasoskor  bo ‘lib  tu sh g an im  
yo‘q-ku!
—  N avbati bilan  ham m asini  so‘raym iz,  —  xuddi 
bebosh  o ‘g ‘lin i  ta rtib g a   c h aq iray o tg a n   otadek 
m eh rib o n  
b ir 
o h an g d a 
so ‘z la rd i 
te rg o v c h i 
janoblari,  —  m ana,  m ana  bu   qog‘ozda  Jom   bo‘lisi 
m ingboshisi  A rslonbekni  kaltak lab ,  m ahkam asiga 
o ‘t   qo‘y g a n lig in g iz   qayd  q ilin g a n . 
S h u n d ay  
bo‘lganm idi  o‘zi?
—  A ytganim   bilan  b ari  b ir  ishonm aysiz.
—  Ishonam an,  ishonm asam   siz  bilan  suhbatla- 
shib  o ‘tirm ag an   b o 'la r  edim .  Gapiring!
—  To‘g ‘ri,  men  un i  g u zard ag i  chinorga  oyog‘i- 
dan  osib  qam chi  bilan  savalaganrhan.
—  Sabab?
—  Sababini  o ‘sha  qog‘ozda  yozishm abdim i?
—  A fsuski,  yozishm abdi.
228

—  A rslonbekning  aslida  to ‘r t   x o tin i  bor.  Yana 
b a r  oyda  b itta s in i  olib,  b itta sig a   taloq  x a ti  berib 
tu ra d i.  Buyam   kam lik   qilg an d ek ,  oqsochining 
to ‘qqiz  yoshli  qizini  zo'rlab  qo‘yibdi.  Qiz  nomus- 
danm i,  qo‘rqqanidanm i  bilm aym an,  o ‘zini  g u zar 
yonidagi  Bo‘rhovuzga  tashlabdi.
—  0 ‘libdim i?  —  shoshilib  so ‘rad i  tergovchi.
—  0 ‘lig in i  e rta sig a   topishibdi,  —  xo‘rsin ish  
aralash   dedi  N am oz,  —  onasi  bechora  jin n i  bo‘lib 
qoldi.
—  Otasi-chi?
—  Oqsoch  ersiz  beva  ekan,  qiz  A rslonbekning 
o ‘zidan  bo‘lgan  ekan.
—  N ah o tk i,  o ‘z  qizin i  zo‘rlag an   bo‘Isa!
—  Ona bechora sh u n in g  uch un  jin n i bo‘lib qolib- 
di.  Borsam   bevaning  izzat-n afsi  haqoratlangan 
q a rin d o sh -u ru g ‘la ri  y ig ‘lab,  a rz in i  kim ga  ay tish n i 
bilm ay  tu rish g a n   ek an ...
—  X o‘sh,  terg ov ch i  jan ob lari,  m ening  o‘rnim da 
bo‘lganingizda  siz  nim a  qilardingiz?
—  Davom  eting!
—  Men  A rslonbekni  ch in o rg a  oyog‘idan  osib 
kaltak lash n i  buyurdim .
—  K im larga  buyurdingiz?
—  K eyin  m ahkam asiga  o‘t   qo‘ydim!
—  0 ‘t   qo‘yishda  k im lar  ish tiro k   etdi?
—  K eyin,  p rista v   Shirokov  to ‘ra n in g   a sk arlari 
yordam ga  kelayotganini  esh itib ,  y ig itla rim n i  ehti- 
yo t  qilish  uch u n   Jom   to g ‘larig a  chiqib  ketdim .
—  Qochibsiz-da!
—  Qochdim!
—  Demak,  Namoz  P irim q u l  o ‘g ‘li,  siz  podsho- 
lik n in g   m a ’m u riy   id o ra si  bo ‘lm ish  m ingboshi 
m ahkam asiga  o‘t   qo‘y ganingizni,  bin o bar in,  pod- 
sh o lik   v a k ili  bo‘lm ish   A rslonbek  m ingboshini 
k altak lag an in g izn i  ta n   olasiz,  shundaym i?
—  Tan  olam an,  terg ov ch i  jan o b lari,  lekin  nim a 
sababdan  bu  ish ni  q ilganim ni  d a fta rin g iz g a   qayd 
qilib  qo‘ysangiz.
—  Bu  podsholikka  q a ra tilg a n   jin o y at  ekanligini 
bilganm idingiz  o‘sha  paytda?

Download 109.17 Kb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   17   18   19   20   21   22   23   24   ...   38




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2020
ma'muriyatiga murojaat qiling