Adabiyot nazariyasi


Download 0.68 Mb.
Pdf ko'rish
bet2/20
Sana21.02.2023
Hajmi0.68 Mb.
#1217393
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20
Bog'liq
She\'riy san\'atlar

 
Antiteza (q.Tazod.) 
 
Aforizm (Gr. Qisqa, hikmatli so’z)-aniq va ixcham ifodalanib, tugal fikrni 
anglatuvchi hikmatli so’z. M: A. Navoiy; 
- Bilmaganni so’rab o’rgangan olim, 
Orlanib so’ramagan o’ziga zolim. 
 
Arostrofa – Jonlashtirishning bir ko’rinishi bo’lib, jonsiz narsa yoki hodisaga 
jonli narsa hodisadek murojaat qilish yoxud yo’q shaxsga xuddi bordek qarash 
Go’zal oy, senga bir gap 
Demakka ko’p hayronman. 
Bemahal to’lganingdan
Toza ham pushaymonman. 
 
Antifraz –shaxs yoki narsaga xos xususiyatni kulgi ohangi bilan inkor qilish. 
Bunda so’zlarning asl emas, teskari ma’nosi nazarda tutiladi. 
Erkalanib yotadi 
U vatan tuprog’ida. 
Yosh bola yotganiday 
Onaning quchog’ida. 



Bu birikmalar aslida ijobiy ma’noni bildiradi, bu yerda esa salbiy ma’noda 
qo’llangan. 
 
 Bulug’- (q.Ifrot) 
 
Evfemizm (gr. Yaxshi gapiraman) qo’pol, odobga to’g’ri kelmaydigan, 
noqulay so’z va so’zbirikmalarini so’zlashuv tiliga xos qulay so’z va so’z birikmalari 
bilan almashtirish : bo’g’oz –ikkiqat, homilador; xotin oldi – uylandi; o’ldi – vafot 
etdi, qazo qildi. Ba’zan evfemizm tabu bilan bog’lanadi: chechak – gul, er – dadasi.
 
Fard - mumtoz she'riyatdagi eng kichik she'r shakli. U o'zaro qofiyalanuvchi 
ikki misradan iborat. Ba'zan ular qofiyasiz bo'lishi ham mumkin. Fardlarda turli ichki 
kechinmalar, tarbiyaviy qarashlar ifodalanadi. «Fard» arabcha so'z bo'lib, «yakka» 
«yolg'iz», «yagona» degan ma'nolarni bildiradi. Fard ayrim yirik asarlarda qissadan 
hissa tarzida xulosa aytish uchun ham keltiriladi. Sharq devon tuzish an'anasiga ko'ra 
fard qit'alardan so'ng eng oxirgi o'rinda beriladi. Qofiyalanishi: a-a yoki a-b Misollar: 
Bu gulshan ichra yo 'qtur baqo 
guliga sabot, a 
Ajab saodat erur, yaxshilik bila 
chiqsa ot. - a (A. Navoiy) 
Muruvvat - barcha 
bermakdur, yemak yo 'q, 
Futuvvat - barcha 
qilmakdurdemak 
futuvvat-mardlik, yigitlik ; 
karam, saxovat, jo'mardlik. 
 Kishi aybing desa, dam 
urmag'ilkim, ul erur ко 'zgu, - a 
 Chu ko'zgu tiyra bo'ldi, o'zga 
aybing zohir aylarmu?! -a (A. 

Download 0.68 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   20




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling