Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


bilan berkiting.  H uddi shu usulda qolgan  ikkala kolbani ham  kislorod


Download 48 Kb.
Pdf просмотр
bet32/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   ...   28   29   30   31   32   33   34   35   36

bilan berkiting.  H uddi shu usulda qolgan  ikkala kolbani ham  kislorod 
bilan to'lg'azib, tajriba uch un  saqlab qo'ying.  Kaliy perm anganatning 
parchalanish  reaksiyasini  y o z ib   tenglashtiring;
b )  kaliy  xloratn i  p arch alab   k islorod   o lish .  Q uruq  probirkaga
0 , 2
 g  kaliy xlorat kristallaridan solib,  shtativga tik h olatda o'rnating. 
K aliy xlorat to z a  b o 'lish i  kerak.  U n ga y o n u v c h i  m od d alar (q o g 'o z, 
k o 'm ir  va  b osh q alar)  aralashgan  b o 'lsa ,  ishq alan ish   y ok i  harorat 
ta ’sirida k u ch li p ortlash i  m u m k in .
Probirkani ehtiyotlik bilan tuz suyuqlana boshlaguncha qizdiring. 
Qizdirishni to'xtatib, probirkaga cho'g'langan cho'pni tushiring. C h o'p 
y on a d im i?  K islorod  ajralib  ch iq ad im i?  S o'n gra  sh u   qizdirilgan 
probirkaga  m arganes  (IV )  oksiddan  0,1  g  cham asi  solib,  yana  biroz 
qizdiring.  Qizdirishni to'xtatib, probirkaga yana cho'g'langan ch o'pn i 
tushiring.  Endi  c h o 'p   yonadim i?  M n 0
2
  qand ay  vazifani  bajaradi? 
Reaksiya tenglam alarini yozib  tenglashtiring.
2-tajriba.
  K islo ro d n in g   ok sid lash   xossasi.
a)  o ltin g u gu rtn in g  k islo rod d a  y on ish i

-a
 tajribada tayyorlan gan   kislorodli  k olb an in g bittasini  ajratib 
q o 'y in g .  K ic h k in a   q o s h iq c h a g a   g u r u c h   d o n id e k   o tin g u g u r t 
bo'lakchasini solib, gorelkada yonguncha qizdiring.  Oltingugurt yona 
b o sh la sh i  b ila n   k islo r o d li  k olb a  o g 'z in i  o c h ib   unga  tu sh irin g. 
A lan gadagi  o 'zg a rish n i  k u zatin g.  O ltingu gu rt  y o n ib   b o 'lish i  bilan 
k olbaning o g 'zin i  tiq in  b ilan  berkiting va ch ayq ating.  H osil b o 'lgan
323

86-  rasm.
  Kislorodni  olish  uchun  asbob. 
eritm a n in g sh aroitini  lakm us q o g 'o z i b ilan  sinab ko'ring.  O ltin g u ­
gurt  k islo ro d d a   y o n g a n d a   q a n d a y   xo ssali  ok sid   h osil  b o 'la d i?  
R eak siya  te n g la m a sin i  yozin g;
b) 
k o 'm im in g   kislorodda  yonishi. 
1
-a -  tajribada  tayyorlangan 
kislorodli k olbaning yana birini  ajratib  oling.  K ichikroq pista k o'm ir 
b o'lakchasini sim  uchiga m ahkam  o'm atib ,  alangada cho'g'lantiring. 
C ho'g'  holidagi pista ko'm ir bo'lakchasini kislorodli kolbaning tiqinini 
olib ,  ichiga tushiring.  K islorod  yon ish ga  yordam   beradimi?  K o'm ir 
kislorodda yonganda qanday xususiyatga ega bo'lgan oksid hosil bo'ladi? 
Eritm ani  lakm us bilan sinab ko'ring.  Reaksiya tenglam asini yozing;
d )  natriyning kislorodda yon ish i.  M o sh  donasidek natriy (natriy 
k e r o s i n d a   s a q la n a d i.  Q o ' l  b ila n   u s h la s h   m u m k in   e m a s )  
b o 'la k ch a sin i filtr q o g 'o zid a  quritib,  tem ir q oshiq ch aga so lin g.  U n i 
gaz alangasida yondirib, 
1
-a - tajribada tayyorlangan kislorodli  kolba 
ich ig a  tushiring va y on ish in i  kuzating.  N a triy  kislorodda y o n g a n d a  
q a n d a y   xu su siyatli  oksid  h o sil  b o 'lg a n lig in i  eritm aga 
2
  to m c h i 
fe n o lfta le in   to m iz ib  an iq lan g.  N a tr iy  k islorod d a  y o n g a n d a ,  u n in g  
p ero k sid i  ( N a
2
0 2)  h o sil  b o 'lish in i  h iso b g a   o lib ,  h o sil  b o 'lg a n  
b irik m an in g  suvga  ta ’sir  reaksiyasini  y o zin g .
3 2 4

3-tajriba.
  O ltin gu gu rtn i  su y u q lan tirish .  Plastik  oltin gu gu rt 
olish .  Q isq ich g a   m ah k am lan gan   p rob irk an in g   1 /4   q ism ig a ch a  
oltingugurt solib,  chayqatib turgan  h old a,  eh tiyotlik  bilan qizdiring. 
O ltin g u g u rt  1 1 9 ,3 °C   da  su y u q la n ib ,  h a ra k a tch a n   su y u q lik k a  
aylanadi.  160°C   dan   yu qorid a  qoraya  b osh la yd i.  200°C   atrofida 
t o ‘q  jigar  rang  tu sga  kirib,  q o v u sh q o q lig i  ortadi.  250°C   d an  
yu qorid a  q o v u sh q o q lig i  yana  k am ayad i.  40 0 °C   da  oltin gugu rt 
harak atch an   t o ‘q  jigar  rangii  su yuqlikka  aylanad i  va  4 4 4 ,
6
°C  da 
qaynab,  t o ‘q sariq  rangii b ug
4
  hosil  qiladi.  Suyultirilgan  oltingugurt 
qizdirilgan da b o 'la d ig a n  o ‘zgarishlarni  izo h la b  bering.
Q aynab  turgan  oltin gugu rtn i  stak an d agi  sovu q   suvga  q uyin g. 
O ltingugurt aiangalan ib   ketsa,  probirka o g 'z in i tigel  qopqog'i  bilan 
berkiting.  H osil bo'lgan   massani suvdan olib,  uning plastik ekanligiga 
ish o n ch   h o sil  q ilin g.
4-tajriba.
  V o d o ro d   su lfid n in g  o lin ish i  va  xossalari.
a)  v o d o ro d   su lfid n in g   o lin ish i  va  y o n ish i.
7 9 -ra sm d a   k o'rsatilgan id ek   asb ob   y ig 'in g .  Probirkaning  1 /4  
q is m i g a   m a y d a l a n g a n   t e m i r   s u lf i d   s o l i b ,   u n in g   u s t i g a  
k on sen trla n gan   xlo rid   kislotadan  ( p = l J 9   g / s m 3)  6 —7  to m c h i 
tom izib ,  probirkaning og'zin i  uchi  in gich k a  nay o'rnatilgan  probka 
b ilan   b erkiting.  R eak siya  sh id d atli  b o rm a sa ,  probirkani  k u c h siz 
o lo v d a  q izdirin g.  G a z  sh id d atli  ajralib c h iq ish i b ilan   in gich k a  nay 
u ch ig a  alan ga tu tib ,  v o d o ro d   su lfid n in g   y o n ish in i  kuzating.
V o d orod   su lfid n in g  h o sil  b o 'lish i,  u n in g  to 'la  va  ch ala  y o n ish  
reaksiyalari tenglam alarini yozing.  O ksid lovch i va qaytariluvchilam i 
aniqlang;
b)  vod orod   su lfid n in g suvda erishi.  8 2 -rasm d a   ko'rsatilganidek 
asb ob   yig'ib ,  k olb a g a   ozroq   tem ir  su lfid   so lin g.  U stiga  k o n s e n ­
trlangan  H CI  to m iz ib ,  ajralib  c h iq a y o tg a n   ga zn i  egilgan  sh ish a
n a y   orq ali  ^  q is m ig a c h a   su v  q u y ilg a n   p rob irk ad agi  su v d a n
o'tk a zin g .  E ritm an i  lakm us  q o g 'o z i  b ila n   sin ab   ko'ring.  S ulfid  
k islotan in g   b o sq ic h li  d issotsiatsiyalarin i  yozin g ;
d ) 
vod orod  su lfid n in g  qaytaruvchanlik xossasi.  U ch ta  probirka 
o lib ,  b irin ch isig a   5 — 6  to m c h i  K M n 0
4
  er itm a sid a n ,  ik k in ch isiga
5 —6 to m ch i  K
2
C r
2
0
7
  eritm asidan so lib ,  h ar biriga  2  n suyultirilgan
325

sulfat  k islotad an   2 — 3 to m ch id a n   quying.  U c h in c h i  probirkaga 5 — 
6
 to m ch i  F eC lj eritm asidan quying.  H ar bir probirkaga to m ch ila tib  
vod orod   su lfid li  suvdan  yoki  natriy  sulfid  eritm asidan  q o'sh in g. 
A ralashm ani  ch ayq atib   loyqa  h osil  b o'lish in i  kuzating.  Reaksiya 
tenglam alarin i  yo zib ,  yarim   reaksiyalar  usulida  tenglashtiring.
5-tajriba.
  M eta ll  sulfidlarni  ch o 'k tirish .
A lo h id a -a lo h id a   probirkalarga  5 — 6  to m c h id a n   natriy,  rux,
m arganes,  k a d m iy   va  m is  tu zla rin in g   eritm alarid an   quying.
H ar bir probirkaga 2 — 3  to m ch id a n   a m m o n iy  yoki  natriy sulfid 
eritm asidan  q o'sh in g.  Z nS   (o q ),  M n S   (b u g'd oy  rang),  C dS  (sariq), 
C uS  (q o r a )  c h o 'k m a la m in g   h o sil  b o 'lis h in i  k u za tib ,  reaksiya 
te n g la m a la rin i  m olek u lyar va  io n   h o lid a   y ozin g.
H o sil  b o 'lg a n   h am m a c h o 'k m a —m eta ll  sulfidlarni  eritm ad an  
d ek an tatsiya  y o 'li  bilan  (c h o 'k m a   u stidagi  eritm an i  q uyib   o lish ) 
ajratib oling.  Har qaysi cho'km a ustiga probirka hajmining  1/3 qism iga 
qadar  2  n  x lo rid   k islota  eritm asid a n   q uyin g.  S uyu ltirilgan   xlorid  
k islotad a  c h o 'k m a la rd a n   qaysi  biri  erish in i  kuzating.  R eaksiya 
te n g la m a la rin i  y o zin g .  K u zatilgan   h o d isa n i  o lin g a n   su lfid la m in g  
eru v ch a n lik   k o 'p a y tm a sid a n   foy d a la n ib   (
1 0
-jadval)  izo h la n g .
6-tajriba.
  01tin gu gu rt(  IV)  b irik m alarin in g  xossalari.
1.  S u lfitla m in g  qaytaruvchanlik xossasi.  a)ikkita probirka olib , 
b irinchisiga  5 — 6 to m c h i  K M n 0
4
 eritm asid an   q u yin g,  ustiga 2 — 3 
to m ch i  2  n.  sulfat kislotadan to m iz in g .  Ik kin ch i probirkaga esa   5 —
6  
to m c h i  k a liy  d ixrom at eritm asid an  q uyib ,  ustiga  k on sen trlan gan  
sulfat  k islo ta d a n   2 — 3  to m c h i  to m iz in g .  H a r  ikkala  probirkani 
a loh id a-aloh id a aralashtirib,  ularga eritm a rangi o'zgarguncha  natriy 
sulfit  e r itm a sid a n   q o 'sh in g .  R eak siya  te n g la m a sin i  y o zib ,  yarim  
reaksiyalar u su lid a   tenglashtiring;
b) 
a lo h id a -a lo h id a  probirkalarga brom li  va y od li su vdan   solib , 
ustiga  5 — 6  to m c h id a n   natriy su lfit  eritm asid an   q o 'sh in g .  P rob ir­
kalardagi  ra n gn in g  y o 'q o lish in i  k u zatib ,  reaksiya  ten g la m a la rin i 
yozin g.  O k sid lo v ch i va q aytaru vch ilam i  an iq lan g.
2.  S u lfitla m in g   o k sid lo vch ilik   xossasi.  Ikkita  probirka  o lib , 
b irinchisiga  k aliy yod id   eritm asidan  5 —6  to m c h i  soling,  ustiga  2 —
3  to m c h i  2  n.  sulfat  kislota  to m iz in g .  Ik kin ch i  probirkaga  natriy 
sulfit eritm asidan 5 —6 tom ch i soling.  H ar ikkala probirkaga ch o 'k m a  
hosil  b o 'lg u n c h a   tom ch ilatib   natriy  sulfit  eritm asidan  q o 'sh in g   va
326

c h a y q a tin g .  R e a k siy a   t e n g la m a la r in i  y o z ib ,  o k s id lo v c h i  va 
qaytaruvchilam i  aniqlang.
7-tajriba.
  SO
3
-   io n ig a   x o s  reaksiya.  N atriy  su lfitn in g  yangi 
tayyorlan gan   1  ml  eritm asiga  1  m l  ch am a si  B a C l
2
  eritm asidan  
quying.  Oq ch o'k m a ( B a S 0 3)  hosil boMadi.  Hosil boMgan cho'km aga 
su y u ltir ilg a n   x lo rid   k islo ta d a n   q o ‘sh in g .  C h o 'k m a n in g   erib , 
oltin gugu rt  (IV )  ok sid   ajralib  ch iq ish in i  kuzating.
SO
3
-   io n in in g   suvli  sh aro itd a  te z   ok sid lan ib , SO^-   ioniga 
ayla n ish in i  h isob ga  olgan   h o ld a ,  tajribani  q u yid agich a o lib  borish 
m aqsadga  m u vofiq .  H osil  b o 'lg a n  ch o'k m a la rn i te n g   ikkiga b o'lib  
probirkaga solin g,  ten g  hajm da 
2
  ml  dan  birinchisiga suyultirilgan 
xlorid  k islo ta,  ik k in ch isiga  suv  q o 'sh in g   va  ch ayq atin g.  B irinchi 
probirkada  loyqa  ik k in ch isiga  qaraganda  a n ch a   kam   ek an ligin i 
kuzating.  Eruvchanlik k o'paytm asidan foydalanib (10-jadval), bariy 
su lfitn in g   xlorid  k islotad a  erish   sab abin i  tush un tirin g.  R eaksiya 
ten gla m alarin i  y ozin g.
8-tajriba.
  K o n s e n t r la n g a n   s u lf a t  k is lo ta n i  s u y u ltir is h . 
Probirkaning  1 /4  qism iga suv quyib,  unga aralashtirib turgan  h olda 
eh tiy otlik  b ilan  k onsentrlangan   sulfat kislotadan 
1
 
— 2
  m l  q o'sh in g. 
A ralash m an ing  isishiga e ’tib or b erin g.  Sulfat  kislotani suyultirishda 
n im a   u ch u n   unga  suv  q u yish   m u m k in   em asligin i  tush un tirin g.
9-tajriba.
  K onsentrlangan  sulfat  kislotaning suvni tortib olishi.
a)  probirkaga  3 —4   to m c h i  k onsentrlangan   sulfat  k islo ta d an  
to m iz ib ,  u n g a  
c h o 'p   b o tir in g .  C h o 'p n in g   q o ray ish   sa b ab in i 
tushuntiring;
b )  p rob irkan in g  1 /5   q ism ig a   m ayd alan gan   sh akar k uk u n id an  
so lib ,  2 — 3  t o m c h i  su v  b ila n   n a m la n g .  U stig a   4 — 5  to m c h i 
k o n se n tr la n g a n   su lfa t  k islo ta   q o 's h ib ,  sh ish a   ta y o q c h a   b ila n  
aralashtiring  va  sh tativga  vertikal  h o la td a   m ah k am lab   q o 'y in g . 
T ajribani  k uzatib,  reaksiya  te n g la m a la rin i  yozin g.
10-tajriba.
  Sulfat  k islo ta n in g  m etallarga ta ’siri.
a) 
ikkita  probirka olib ,  har biriga 
2
  n  sulfat  k islota eritm asidan 
8 — 10  to m c h id a n   so lin g .  B ir in c h i  probirkaga  1— 2  d o n a   m is 
bo'lakchasidan,  ikkinchisiga esa  rux bo'lakchasidan soling.  Reaksiya 
sh id d at  b ilan   b orm asa,  k u c h siz  o lo v d a   qizdirish  m u m k in .  N im a  
sababdan  m is solingan probirkada reaksiya bormasligini tushuntiring;
3 2 7

b) 
ikkita  probirka  o lib ,  har biriga  8 — 10  to m c h id a n   k o n se n tr­
langan  sulfat  k islota solin g.  B irinchisiga  1— 2  d o n a   m is b o 'la k c h a ­
sidan,  ikkinchisiga rux bo'lakchasidan soling.  Probirkalami qizdiring. 
E h tiy ot  bo'lin g!  M is  so lin g a n   probirkada  S 0 2  ajralib  ch iq ish in i 
h id id an   b ilish   m u m k in .  R ux  solin g a n   p robirkaning  q izdirilish i 
davom  ettirilsa,  a w a l loyqa hosil bo'ladi,  so'ngra ajralib chiqayotgan 
v o d o ro d   su lfid n in g   h id i  k eladi.  U c h a la   h old a  h am   Z n S 0 4  hosil 
b o 'lib ,  sulfat kislota b irin ch i  h old a  S 0 2 gach a ,  ikkinchi  h o ld a  s o f  S 
g a c h a ,  u ch in c h i  h o ld a   esa  H 2S  g ach a  q aytarilishin i  h iso b g a   olib , 
reaksiya ten glam alarin i  y ozin g .
11-tajriba.
 T iosulfat  k islotan in g hosil b o'lish i  va parchalanishi.
Probirkaga  natriy tiosu lfat  eritm asidan   8 — 10 to m c h i to m iz ib ,
ustiga  2  n  su yultirilgan   su lfat  k islotad an   3 —4  to m c h i  q o 'sh in g . 
A ralashm ani  ch ayq ating.  V aqt  o 'tish i bilan  probirkada loyq alan ish  
h osil  b o 'lish in i  kuzating.  T iosu lfatn in g tu zilish   form u lasin i y ozin g . 
R e a k isy a d a   o k s id lo v c h i  va  q a y ta r u v c h in i  a n iq la b ,  r e a k siy a  
ten g la m a sin i  yozin g.
12-tajriba.
  N a tr iy  tiosu lfatga g a lo g en la m in g  ta ’siri.
U c h ta  probirka olib,  har biriga 8— 10 to m ch id an  natriy tiosulfat 
eritm a sid an   to m iz in g .  B irin ch isiga,  ch ayq atib   turib,  to m c h ila tib  
xlorli  suv  q o 'sh in g .  O ld in   c h o 'k m a   tu sh ib ,  so 'n gra  erib   k etish in i 
kuzating.  Reaksiya tenglamalarini yozing.  Ikkinchisiga h am  chayqatib 
turib,  to m c h ila tib   b rom li  suv  quying.  C h o 'k m a   h o sil  b o 'lg a n d a n  
k eyin ,  o rtiq ch a b rom li  su v to m iz ilg a n d a ,  c h o 'k m a  erib  k etad im i? 
R eaksiya ten g la m a sin i y ozin g.
U c h in c h i  p r o b ir k a g a   1— 2  t o m c h i 
y o d li  su v   q o 's h in g . 
A ralash m an i  ch ayq atin g.  Y o d li  su vnin g  ran gsizlan ish in i  k uzating. 
B u n d a q u yid agich a  reaksiya sod ir b o 'lib ,  rangsiz  natriy tetration at 
h o sil  bo'lad i:
2 N a 2S 20 3+ I 2= N a , S 40 6+ 2 N a I
R eaksiyada  ikkita  tiosulfat  (S 20 32  )  an io n i,  tetration at  ( S 40 62  ) 
a n ion iga o'tadi.
Tajribadagi  k u zatilgan   natijalarga  a sosla n ib ,  g a lo g e n la m in g  
o k sid lash   xossalarini  solish tirin g.
13-tajriba.
  S 0 42’  io n ig a   x o s  reaksiya.
Probirkaga  5—6 to m c h i  bariy xlorid  eritm asidan  solib,  unga  2  n
3 2 8

suyultirilgan sulfat kislota eritmasidan 3—4  tom ch i qo'shing. Cho'km a 
hosil bo'lishini kuzating.  Reaksiyani  m olekulyar va ionli holda yozing.
H osil bo'lgan ch o'km aga xlorid kislotaning eritmasidan qo'shing. 
C h o'km a eriydim i?  B a2+  ioni  S 0 42*  ion in i aniqlash u chun reaktivdir.
Savol va mashqlar
1.  Oltingugurt  qanday oksidlanish darajasida  faqat  qaytaruvchi  yoki 
faqat  oksidlovchi  bo'la  oladi?  Misollar  keltiring.
2.  Suvli  sharoitda,  kislotali  sharoitda  eriydigan  va  erimaydigan 
sulfidlarga  misollar keltiring  (eruvchanlik jadvalidan).
3.  Oltingugurt  (IV)  oksidni  olish  usullarini  yozing.
4.  Konsentrlangan  sulfat  kislotadan  qurituvchi  sifatida  foydalanib, 
H2S,  HBr  va  HI  eritmalarini  quritish  mumkinmi?  Reaksiya 
tenglamalarini  yozing.
5.  Oltingugurt  kislotalarining tuzilish  formulalarini  yozing.
6.  Konsentrlangan  va suyultirilgan  HCI,  H 2S 0 4 va  H N 0 3 kislotalari 
bilan Cu,  Mg va Fe o'rtasida boradigan reaksiyalarni yozib,  yarim 
reaksiyalar  usulida  tenglashtiring.
7.  Molekulyar  orbitallar  usulida  kislorod,  azot  (II)  oksid,  uglerod 
(II)  oksid  molekulalarining  hosil  bo'lish  sxemalarini  ko'rsating.
0 2,  N O ,  CO qatorda kimyoviy bog'lanishlaming soni,  molekula­
ning  xossalari  qanday  o'zgaradi?
8.  Quyidagi oksidlaming suv bilan reaksiyalari tenglamalarini yozing.
C 0 2,  S 0 3,  N 20 3,  P20 , ,   N a20 ,   CaO,  СЮ 3,  Mn20 7,  BaO,  K20 .  
Ularning  qaysilari  H 2S 0 4  eritmasi  bilan,  qaysilari  B a(O H )2 
eritmasi bilan reaksiyaga kirishadi? Reaksiya tenglamalarini yozing.
9.  Quyidagi  reaksiyalarga  asoslanib,  B a 0 2  va  P b 0 2  birikmalaming 
tuzilish  formulalarini  yozing:
B a 0 2+ H 2S 0 4= B a S 0 4i + H 20 2
P b 0 2+ 2 H 2S 0 4= P b (S 0 4)2l + 2 H 20 2
10.  40  1  kislorod  olish  uchun  qancha  kaliy  xlorat  yoki  qancha  kaliy 
permanganat  kerak bo'lishini  hisoblang.
11. Suvni sulfat kislota ishtirokida elektroliz qilib, kislorod olish reaksiya
tenglamasini  yozing.
12.  Oltingugurt  qanday  allotropik  shakl  o'zgarishlarini  hcril  qiladi? 
Ular  kislorodning  allotropik  shakl  o'zgarishlaridan  nima  bilan 
farq qiladi?
329

13.  O,  S,  Se,  Te  ning  elektron  formulalarini  yozing.
14.  Oltingugurt,  selen  va  tellur  vodorodli  birikmalarining  olinish 
reaksiyalarini  yozing.
15.  H 2S,  H 2Se,  H 2Te  qatorida  kislotalarning  kuchi,  qaytaruvchanlik 
xossalari,  barqarorligi  qanday  o'zgaradi?
16.  Quyidagi  reaksiyalarni  tugallab,  tenglashtiring:
a)  FeS2+ H N 0 3  (kons.)->
b)  H 2S e+ K 2Cr20 7+ H 2S 0 4->
d)  N a 2T e + N a 0 H + C l2->
e)  N a 2S20 3+ H 2S 0 4->
0   N a 2S20 3+ C l2  (m o 'l)+ H 20 ->
g)  H 2S + H N 0 3->  N 0 + ...
h)  K2Cr20 7+ H 2S 0 4+ N a 2S->  Cr2( S 0 4)3+ S + ...
i)  N a ,S 20 3+Br2+ H 20 - >
17.  BaS,  (N H 4)2S,  K2SO
j
,  (N H 4)2S 0 4,  C
u
S0 4,  Cr2S3  tuzlarning 
gidrolizlanish reaksiya tenglamalarini molekulyar va ionli shakllarda 
yozing.
18.  Vodorod  sulfid  va  kislorod  aralashmasi  yondirilganda  100  ml 
oltingugurt  (IV)  oksid  hosil  boMgan.  50  ml  kislorod  reaksiyaga 
kirishmagan. Aralashmadagi vodorod sulfid va kislorodning hajm 
ulushlarini  (%)  hisoblang.
19.  0,1  M  natriy tiosulfat eritmasiga ortiqcha sulfat kislota qo'shilganda 
4,8  g  oltingugurt  ajralib  chiqqan.  N a2S20 3  eritmasining  hajmini 
hisoblang.
20.  Tarkibida  70  %  FeS2  bo'lgan  5  t  piritni  kiydirish  uchun  qancha 
hajm  havo  (n.  sh.)  zarur?
21.  Konsentrlangan sulfat kislotaning quyidagi  moddalar bilan  reaksiya 
tenglamalarini  tugallab,  tenglashtiring:
H2S 0 4+ F e i ;
H2S 0 4+ M g i;
H2S 0 4+Ag->
H2S 0 4+P->
H ,S 0 4+C ->

4
H ,S04+HI->
330

VII A GURUH  ELEMENTLARI
V II  A  guruh  elem en tla rig a   ftor,  xlo r, 
brom , y o d  va  a sta t kiradi.  U lar g alog en lar 
d eb   atalad i.  A stat  su n ’iy  usulda  o lin g a n  
rad ioak tiv  e le m e n t.  U n in g   b irik m alari 
k a m   o ‘r g a n ilg a n .  Q o lg a n   e le m e n t la r  
t a b ia td a   h a r  x il  b ir ik m a la r   s h a k lid a  
u ch rayd i.
G a l o g e n l a m i n g   t a s h q i  e l e k t r o n  
qavatida 7 tadan elektron b o ‘ladi,  u lam in g 
elek tron   form u lasi  quyidagicha:  n s2n p \
F tor  a to m in in g   tash q i  p o g 'o n a sid a  
b o ‘sh   d  p o g ‘o n a c h a s i  y o ‘q.  S h u n in g  
u ch u n   ftor  faqat  1  valentli  b o ‘la  o la d i. 
Q olgan  g a lo g en la m in g  tashqi p o g'on asid a 
b o 'sh   d  p o g 'o n a ch a si  borligi  sababli  ular 
osongina qo'zg'algan holatga o'tadi.  Bunda 
ular  3,  5,  7  valen tli  b o'lish i  m u m k in .
M i
l
l
M i l l
1
 
\
  *
i  t


l
._____ 1 
!
__ j
9
-f
2S22ps
Ғ
/998
4,/0
/7
-/+ /,+ 3*5*7
3Sz 3p5
Cl
35,453
2,33
35
-/,+/,+3,+5,+7
4S24p5
Br
79,904
2,74
S3
-/,+/,+3+5,+7
Sj2Sp5
/
/26,904
2,11
'


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   28   29   30   31   32   33   34   35   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling