Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


Download 48 Kb.

bet5/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36

,
—   =   —
yoki 
p  V
  =  
c o n s t
V2 
P x
b)  G e y -L y u s s a k   q o n u n i.  O 'z g a rm a s   b o s im d a   g a z n in g   h ajm i 
u n in g   ab so ly u t  h a ro ra tig a   ( 7 )   t o 'g 'r i   p ro p o rs io n a ld ir:
Vy 
Vj
 
, .  
V
Ф   =   Ф
  y o k l 
T   =
  ConSt
Yj 
1
2
 
*
O 'z g a rm a s  h a jm d a  g a z n in g  b o sim i  ab solyut  h a ro ra tig a  to 'g 'r i 
p ro p o rsio n ald ir:
—   = 
yoki  ~   =  c o n st
7] 
T
B oyl— M o rio tt  va  G e y -L y u ssa k   q o n u n la ri  a so sid a   g a z n in g  
h a jm i,  h a ro ra ti  va b o sim i orasidagi  o 'z a ro  b o g 'liq lik n i  ifodalo v chi 
u m u m la s h g a n   fo rm u la n i  hosil  q ilish im iz   m u m k in :
p V   _
  Л Л  

T
0
p  va.  V  
  g a z n in g   m a ’lu m   h a ro ra td a g i  b o sim i  va  h ajm i 
p Q
 
va 
V0
 
g a z n in g   n o rm a l  s h a ro itd a g i  b o sim i  va  h a jm i.
50

O d a td a ,  b u   fo rm u la d a n   g azn in g   n o rm a l  sh a ro itd a g i  h a jm in i 
h iso b la sh d a  foy d alan ilad i:
У Т
1  m o l  h a r   q a n d a y   g az  u c h u n   ^fr~  =  R  q iym at  o 'z g a rm a s
0
b o 'lib ,  u  g a z  doim iysi deyiladi.
B o sim   k P a   d a ,  h a jm   litrd a   o 'l c h a n s a ,  R  n in g   q iy m a ti 
(Л = 8 ,3 1 4   J o u l/ K m o l g a ) ,  bosim   m m   sim o b   u stu n id a   o 'lc h a n s a ,
K ey in g i  f o rm u la d a n   g a z la rn in g   yo k i  b u g '  h o la tig a   o s o n  
o 'tu v c h i  s u y u q lik la m in g   m o le k u ly a r  m a s s a la rin i  h iso b la s h d a  
foydalaniladi:
b u n d a   m o d d a n in g   m assasi  g ra m m la rd a   (g)  ,  b o sim   kilo p ask ald a 
(k P a ),  h ajm   litrd a   o 'lc h a n s a ,  R  nin g   o 'm ig a   8,314 jo u l/K .  m ol 
q iy m a t  q o 'y ila d i.  M o d d a   m assasi  k ilo g a ram m d a   (kg)  o 'lc h a n s a , 
hajm   m e tr  k u b   ( m 3)  da  o 'lc h a n g a n   b o 'lish i  shart.  Bosim  m m  
sim o b  u stu n id a   o 'lc h a n s a ,  R   ning  o 'rn ig a   62,36  m m .  sm .  us.  1/K. 
m ol qiym at  q o 'y ila d i.
G az  qonun lariga  d o ir  m a sa la la r yech ish   n am u n ala ri.
1- masala. 
M a ’lu m  h a ro ra td a  h ajm i  3  1 b o 'lg a n  gazning bosim i
93,3  k P a   ni  tash k il  e ta d i.  S h u   gaz  h a jm i  2,8  1  b o 'lg u n c h a   siqilsa, 
u n in g   bosim i  q a n d a y   b o 'la d i?
Yechish:  iz la n a y o tg a n   b o sim n i  p
2  d e b   belgilasak,  B oyl— 
M a rio tt  q o n u n ig a   asosan:
R —6 2 , 3 6   mm  sm ~ us~  H
  b o 'l a d i .  B u n d a n

Қ 
..........................
K la y p e ro n   te n g la m a si 
chiqad i:
b o 'l a d i .  B u n d a n   M e n d e le y e v   —
p V   =  n R T   yoki  pV   =  ^ - R T
P2  _
  3
93,3 
2,8
51

2-  masala. 
H a jm i  600  m l  b o 'lg a n   g a z n in g   h a ro ra tin i  27°C  
d a n   57°C g a c h a   q izd irsa ,  g a z n in g   h a jm i  q a n c h a g a   o 'z g a ra d i?
Yechish:  T   =   21  +   273  =   300  K  
T =   57  +   273  =   330  K
G e y -L y u ssa k   q o n u n ig a   b in o a n :
M   =  M   =  660  m l 
V
2 
T
2 
V
2 
330
3-masala.
  25°C  h a ro ra t va 99,3  k P a  b o s im d a  m a ’lu m   m iq d o r 
gazning  h ajm i  152  m l.n i  tashkil  etadi.  S hu  gazning  0°C  va  101,33 
k P a  bosim dagi  h ajm in i toping.
Yechish:  g a z   q o n u n la r in i  u m u m la s h tir u v c h i  fo rm u la d a n  
fo y d alan am iz:
у   _ />ҒГ0  _   99,3-152-273 


P0T 
101,33 298
4-masala.
  100 k P a  b o sim d a  2  1  0 2 va 41  S 0 2 gazlarini q o 's h ib ,
6  1  a ra la s h m a   hosil  qiling.  S h u   a ra la sh m a d a g i  g a z la rn in g   p arsial 
b o sim in i  a n iq la n g .
Yechish:  m a s a la   s h a rtig a   k o 'r a ,  a r a la s h tir ilg a n d a n   s o 'n g  
k islo rod nin g h ajm i  6 /2 = 3   m a rta ,  o ltin g u g u rt  (IV )  oksidn ing  h ajm i 
6 / 4 =  1,5  m a r ta  o sh g a n .  B oyl—M a rio tt  q o n u n ig a  b in o a n  u la m in g  
b o sim i  s h u n c h a g a   k am ay ish i  kerak.
^ = 1 0 0 / 3 = 3 3 , 3   k P a  
p s o =  1 0 0 /1 ,5 = 6 6 ,5   k P a
5-masala.
  20°C va  100  k P a  b o sim d a  suv sa th i  u stid a yig 'ilg an  
120  m l  a z o tn in g   n o rm a l  s h a ro itd a   q a n c h a   h a jm   e g a lla s h in i 
h iso b lan g .  20°C   d a   su v n in g   to 'y in g a n   b u g '  b o sim i  2,3  k P a   ni 
ta sh k il  e ta d i  (1 -ja d v a l,  ilovaga q a ra lsin ).
Yechish:  a z o tn in g   p a rsia l  b o s im i,  u m u m iy   b o s im d a n   suv 
b u g 'in in g   parsial  b o sim i  ay irm asig a  teng:
/>
n
2= P - P
h
2
o
= 1()0- 2 >3  k P a   =   97 ,7  k P a
Р 2
  =  ^
  =  1 0 0 к Р а
52

Boyl  —  M a rio tt  va  G e y -L y u ssa k   q o n u n la rin i  u m u m la s h ti- 
ru vch i  te n g la m a d a n   n o rm a l  s h a ro itd a g i  a z o tn in g   h ajm i  ( V0)  ni 
topam iz:
K   =
p V b   =  97,7.120.273  =  m   m[
p {)T 
101,3-293
TAJRIBALAR
Z arur  asbob  va  reaktivlar.  S h tativ   qisqichi  b ila n ,  p ro b irk a , 
k ristallizato r,  250  ml  hajm li  silin dr,  b a ro m e tr,  te rm o m e tr,  b ir- 
biri  b ilan   ing ichk a  rezina  sh lan g   o rqali  tu ta sh tirilg an   ikkita  sh isha 
nay ch a (bir uchiga rezina tiqin kiygizilgan). A niq massali to za m etall 
b o ia k c h a s i  (q o g ‘ozga  o ‘ralgan).  Q o g 'o z d a   uning  m assasi yozilgan 
b o 'lish i kerak.  2  n.  sulfat yoki  xlorid  kislota.
£ l - t a j r i b a .   M etalln in g  ekvivalent m assasini  aniqlash.
T a jrib a d a   m e ta lln in g   e k v iv a len t  m assasi  siqib  c h iq a rilg a n  
v o d o ro d n in g  hajm iga asoslanib an iq lan ad i.
£Tajribaning  borishi.  A w a lo   m etall  b o 'la k c h a sin in g   m assasini, 
x ona h aro rati va bosim ini (te rm o m e tr va b a ro m e tr ko'rsatkichlariga 
asoslan ib ),  d aftarg a yozib  qo 'y in g .
B o 'sh   q u ru q   p ro b irk a g a   5 —6  m l  2  n.  sulfat  kislota  (xlo rid  
k islo ta)  e ritm a s id a n   q u y in g   va  p ro b irk a n i  53-  ra sm d a g id e k   qiya 
h o ld a   sh tativ g a  o 'm a tin g .
M etall  b o 'la k c h a si  o 'ra lg a n   q o g 'o z n i  q ism an  o ch ib ,  q o g 'o z ­
ning u ch i tara fid a n  tax m in a n   1  sm  yirtib tashlang.  Y irtilgan tarafin i 
yuqoriga q aratib.  m etall b o 'lakch asin i qo g 'o zi bilan probirka og'ziga 
o 'm a tin g  (5 3 -  rasm ).  B un d a m etall kislotaga tegm asligi va  reaksiya 
ketm asligi kerak.  C h a p  q o 'lin g iz  b ilan  p ro b irk a n in g  o g 'z id a n ,  o 'n g  
q o 'lin g iz   bilan   ic h id a n   sh ish a  n ay   o 'tk a z ilg a n   tiq in n i  u sh lagan  
h o ld a,  p ro b irk a n in g   o g 'z in i  m a h k a m   b e rk itin g .
H ajm i  250  ml  b o'lgan   silindm i  lim m o -lim   qilib  suvga to 'ld irin g  
va og'zini qog 'o z bo'lakchasi bilan yoping.  Q o g'oz bo'lakchasi ustidan 
kaftingiz bilan m ahk am  berkitib, silindm i to 'n k arin g  va uni yarm idan 
oshirib  suv  quyilgan  eksikatoiga  b otiring  va  suv  ostida  kaftingizni 
oling.  B unda  silindrga  havo  kirmasligi  kerak.  Probirkaga  tutashgan 
shisha  nayning  b ir  uchini  suv  ostida  silindm ing  ichiga  kirgazing.
53

53- rasm.  M etallning ekvivalentini  aniqlash uchun qurilma:
7— 
shtativ;  2—  silindr;  3— kristallizator;  4—  probirka (kislota 
bilan);  5—  metall bo'lakchasi  (qog'ozda o ‘ralgan); 
6 biruchiga tiqin 
kiygizilib,  bir-biri  bilan  tutashtirilgan  shisha  naylar.
Probirkani  shtativdan b o ‘shatib vertikal  holatga keltiring.  Bunda 
m etall b o'lakchasi qog'ozi bilan biiga kislotaga tushadi va ular orasida 
ro 'y  beradigan reaksiya natijasida vodorod gazi ajralib chiqadi. Ajralib 
chiqayotgan  vodorod  silindrdagi  suvni  siqib  ch iq ara  boshlaydi.  G az 
pufakchalarining ajralib chiqishi tugaguncha reaksiyani davom  ettiring. 
Reaksiyani  tezlatish  u c h u n   probirkani  vaqti-vaqti  bilan  chayqatib 
turish  tavsiya  qilinadi.  Reaksiya  tu g ag ach ,  h o 'l  q o g 'o z   parchasi 
y o rd a m id a   silin d rd a g i  suv  s a th in i  b e lg ila b   q o 'y in g .  S ilin d rn i 
eksikatordan olib,  ajralib chiqoan vo d oiod   hajm i  iV )  ni  aniqlang.
T ajriba jara y o n i va sh artlarin  q u y id ag icha yozing va hisoblang:
1.  M etall  b o 'la k c h a s in in g   m assasi  m , ^
2.  X o n a  h a ro ra ti  t °  =
3.  A tm osfera bosim i k P a ,  =
r
 a im
4.  X o n a  h a ro r a tid a   to 'y in g a n   suv  b u g 'in in g   bosim i  =   k P a
p Hp=  
(1 -ja d v a l).
54

5.  V o d o ro d n in g   p arsial  b o sim i  k P a ;  p H =   p —p H 0=
6.  A jralib  c h iq q a n   v o d o ro d n in g   h a jm i  ml  KH  =
7.  A jralib  c h iq q a n   v o d o ro d n in g   h a jm in i  n o rm a l  sh a ro itg a  
k eltiram iz:
Y
 

pYTp 
=  
Ph
2
-Vh2- ™
0  "  
P j
 
"  
p

t
8.  H osil  b o 'lg a n   h a jm n i  m l  d a n   litrg a  o 'tk a z a m iz ,  b u n in g  
u c h u n   un i  1000  ga  b o 'la m iz .
9.  B ir  e k v iv a le n t  m e ta ll  b ir   e k v iv a le n t  v o d o r o d n i  siq ib  
c h iq a rish in i,  b ir ek v iv alen t  v o d o ro d n in g   hajm i  n o rm a l  s h a ro itd a
11,2  litr  b o 'lish in i  in o b a tg a   olg an   h o ld a ,  pro p o rsiy ag a  b in o a n  
m e ta lln in g   ekv iv alen tin i  hiso b lay m iz.
M e ta lla m in g  to p ilg a n   ek v iv alen tin i u n in g   n a z a riy  ekvivalenti 
b ila n   solish tirib ,  ta jrib a d a   y o 'l  q o 'y ilg a n   x ato n i  u shbu  fo rm u la  
b o 'y ic h a  toping:
% X a to   =  E  n a z a r iy - E   lajribaviy
E  nazariy
2 - ta jr ib a .  U g le ro d   (IV )  o k s id n in g   m o le k u ly a r  m a ssa sin i 
a n iq la sh .
Zarur asbob va  reaktivlar:  K ipp ap p arati,  T ishenko sklyankalari 
(ikkita),  gaz  o 'tk az g ich   naylar,  te rm o m e tr,  b aro m etr,  tubi  250  ml 
hajm li  kolba,  o 'lc h o v   silindri,  texnik  taro zi  toshlari  bilan,  rezina 
tiq in ,  m a rm a r  tosh  b o 'lak c h a la ri,  xlorid  kislota,  sulfat  kislota.
U glerod (IV ) oksid 54-  rasm da ko 'rsatilg an  qurilm a y o rdam id a 
o lin adi.  Q urilm a  ichiga  m a rm a r tosh b o 'lak c h a la ri  va  xlorid  kislota 
s o lin g a n   K ip p   a p p a r a t i d a n ,   k e t m a - k e t   u la n g a n   T is h e n k o  
s k ly a n k a la rid a n   2  va  3  (u la rn in g  b irin c h isig a   suv  quy ilg an  b o 'lib , 
u n d a  uglerod  (IV ) oksid,  v o d o ro d  xlorid va  m exanik ara lash m a d an  
to z a la n a d i,  ikkinchi sklyankaga sulfat  kislota quyilgan b o 'lib ,  u n d a  
g az  q u ritila d i)  h a m d a   250  m l  h a jm li  k o lb a d a n   (4)  ib o rat.
K o lb a  yuvib  q u ritila d i  va  u n g a  m o s  tiq in   ta n la n a d i.  K o lb a n i 
tiq in   b ila n   b e rk itib ,  tiq in n in g   kolb a  o g 'z ig a   q a n c h a   kirg anlig ini 
sh ish a g a   y o zad ig an   q a la m   b ila n   belg ilab   q o 'y ila d i.  K o lb a n i  tiq in
55

54- rasm.  Uglerod  (IV)  oksidni  olish  va  uni  tozalash  uchun  qurilma: 
1—  Kipp apparati;  2,  3—  Tishenko sklyankalari;  4—  yassi tubli kolba.
b ila n   b irg a lik d a   0,01  g  a n iq lik   b ilan   ta ro z id a   to r t il a d i.i ij a z  
o ‘tkazgich  nayni  kolba tu b ig a c h a  tush irib ,  uni  uglerod  (IV ) oksidga 
toM ating.  B u n in g   u c h u n   gaz  b esh   d a q iq a   d a v o m id a   o ‘tib   tu rish i 
lo zim .  T ish e n k o   sk ly a n k a larid a   gaz  p u fa k c h a la ri  o h ista lik   b ila n , 
s a n a b   b o 'la rli  d a ra ja d a   o ‘tib   tu ris h i  zaru r.  S o 'n g ra   k o lb an i  tiq in  
b ila n   b e rk itin g .  T iq in   d a stla b k i  b elg ig a ch a   kirishi  sh a rt.  U g lero d  
(IV )  oksid bilan  t o ‘lgan  k o lb ani taro z id a  to rtib  m assasini  aniqlang. 
K o lb ad ag i  h a v o n in g   h a m m a s i  siqib  c h iq a rilg a n ig a   ish o n c h   hosil 
qilish  u c h u n  tajriban i  kolba m assasi do im iy  b o ‘lg u n ch a  2—3  m a rta  
tak ro rla n g .
K o lbag a  u n in g   b elg isig ach a  suv  quy ib,  suv  h a jm in i  o ‘lch o v  
silin d ri  y o rd a m id a   a n iq la n g .  N a tija   kolba  h ajm ig a  te n g   b o 'la d i. 
T a jrib a d a g i  te r m o m e tr   va  b a r o m e tr   k o 'r s a tk ic h la r in i  b e lg ila b  
q o ‘ying.
T ajrib ad a sh a rtla rin i qu y id ag ich a yozing va  hisoblang.
1.  K o lb a n in g  tiq in   va  h a v o  b ila n   birgalik dag i  m assasi—m v
2.  K o lb a n in g   tiq in   va  u g lero d   (IV )  oksid  b ila n   birgalik dag i 
m assasi  m r   g.
3.  K olba h a jm i— V,  1.
4.  H a ro ra t  f C .
H a ro ra t  —  T, K
5.  B osim   —    kP a.
56

6.  K olb ad ag i  g az  h a jm in i-n o rm a l  s h a ro itg a   keltiram iz:

pVTo
( 7 ;  =   273  K,  /?„=  101,  3  k P a )  K   =  ^ ў
7.  1  1  h a v o   n o rm a l  s h a ro itd a   1,29  g  kelishini  b ilgan  h o ld a  
ko lb ad ag i  h av o   m assasin i  h iso b lay m iz:  m} =   1,29 /V r.
8.  K o lbadag i  u g lerod  (IV )  oksid  m assasini  hisoblaym iz:
m co2  =   m - ( m - m 2)
9.  U g le ro d   (IV )  o k sid in i  h a v o g a   n isb a ta n   zichlig ini  h is o b ­
laym iz:
10.  U g le ro d   (IV )  o k s id n in g   n isb iy   m o le k u ly a r  m assa sin i 
hisoblaym iz:
M
2 =   2 9 D h
11.  T a jrib an in g   nisbiy x ato sin i  fo iz d a   ifodalaym iz:
X a to  %  =  K
^ - M
lajriha  100  %
™  nazariy
Savol va  mashqlar
1.  Nisbiy atom  va nisbiy molekulyar massa tushunchalarini izohlang.
2.  Mol  ekvivalent  deb  m oddaning  qanday  miqdorlariga aytiladi?
3.  Kislorodning  molyar va ekvivalent  massalari  nechaga teng? 
J a v o b l a r :  a)  16 va 8; b)  32 g va 8 g; d)  32 va 8;  e)  3 2 g va  16 g.
4.  Bitta azot molekulasining massasi  necha grammga teng? 
J a v o b l a r :   a)  14  g,  b)  28  g;  d)  4,65  10““ ;  e)  2,33  10-23  g.
5.  Normal sharoitda  17 g vodorod sulfid,  2 g vodorod va 2,4 g ozon 
qancha hajmni egallaydi?
6.  0,57  g  vism utni  oksidlash  uchun  0,1  g  kislorod  sarflangan. 
Vismutning  ekvivalent  massasini  aniqlang.
7  Tarkibida 25,93  % azot va 74,07  %  kislorod bo‘lgan azot oksiddagi 
azotning  ekvivalent  massasini  aniqlang.
8.  200 kPa bosimda 21 gaz bo'lib, shu gaz hajmini o'zgarmas haroratda 
lm 3 ga yetkazsak,  uning bosimi  qancha bo'ladi?
57

9.  0°C  haroratda  10  g  kislorodn»g  hajmi  2  1  bo‘lsa,  uning  bosimi 
qancha?
J a v o b :
 354,2  kPa.
10.  Havoning  zichligi  (n.sh.  da)  1,29  g/1.  Bosim  o'zgarmas  bo'lsa, 
necha gradusda zichligi  1,1  g/1 bo'ladi?
J a v o b :
  320,2  K.
11.  Ozonning  zichligini  aniqlang  (n.  sh  da).
12.  15°C  harorat  va  90  kPa  bosimda  hajm  3  1  bo'lgan  azotning 
massasini  aniqlang.
13.  Ozon,  kislorod  va azotning havoga nisbatan zichligini  aniqlang.
14.  Magniy va alyuminiyning 50 g qotishmasi xlorid kislotada eritil- 
ganda 48,25  1 vodorod  ajralib chiqqan.  Qotishmadagi alyuminiy 
va magniyning massa ulushlarini aniqlang.
J a v o b :
  89,8  %  Mg,  10,2  %  Al.
KIMYOVIY  REAKSIYALARNING  ENERGETIKASI
Kimyoviy reaksiyalarda ajralib chiqadigan yoki yutiladigan issiqlik 
m iqdori reaksiyaning issiqlik effekti deyiladi.
  Issiqlik ajralib  ch iq ish i 
bilan boradigan  reaksiyalar ek zoterm ik  reaksiyalar,  issiqlik yutilishi 
bilan  b oradigan  reaksiyalar 
endotermik  reaksiyalar
  d eyiladi.
K im y o v iy   tiz im in i  tavsiflash   u ch u n   b o s im   (
p
),  h ajm   (
V
),  va 
haroratd an   tash q ari  yan a   ich k i  en erg iy a sin i  (и ),  en ta lp iy a   (
H
), 
en tro p iy a   (
S)
  va  G ib ss  en ergiyasi  (
G)
  kabi  h o la t  funksiyalari  h a m  
ishlatilad i.
T iz im n in g   ich k i  en ergiya si  und agi  m o lek u la la r n in g   o 'z a r o  
ita rilish i,  to r tilish   e n e r g iy a si,  ilg a rila n m a   h arak at  e n e r g iy a si, 
m olek u la  ich id a  a to m   va  a to m la r g u r u h in in g  tebranish   en ergiyasi, 
ato m la rd a   elek tr o n la r n in g   aylan ish   en erg iy a si,  a to m   ya d ro sid a  
b o'lad ig an  en ergiya va h ok azo  en eigiyalar y ig ‘indisiga ten g  b o'lad i.
A gar  o 'z g a r m a s  h ajm dagi  tiz im n in g   harorati  T ,  dan   T 2  ga 
k o 'ta rilg u n ch a   q izd irsak ,  tizim g a   b erilgan   issiq lik   u n in g   ich k i 
en er g iy a sin in g  o rtish iga te n g  bo'lad i:
0 V=  И,  —  и,  =  Au
D e m a k ,  o'zgarm as hajm dagi  reaksiyaning  issiqlik  effekti  u nin g 
ichki  energiyasining o'zgarishiga teng.  O datda,  k im yoviy reaksiyalar
58

o ‘zgarm as  b o sim d a   so d ir   b o ‘ladi.  0 ‘zgarm as  b o sim d a   tizim g a 
berilgan  issiqlik  u n in g  ich ki  en ergiyasin in g   ortishiga  h am d a tashqi 
kuchlarga  qarshi  m a ’lu m   A   ish  bajarilishiga  sarf bo'lad i:
Qp
  =  
Au
  +  
A;  A  =   PA V 
Qp
  =  
Au
  +  
PA V  =   AH
Y a ’n i, 
0
‘zgarm as  b o sim d a   reak siyan in g  issiqlik  effek ti  u n in g 
en ta lp iyasi  o'zgarish iga teng:
A H  —  Au  +   pA V
E k zoterm ik   jarayon lard a  tiz im n in g   ichki  en ergiyasi  ham d a 
en ta lp iy a si  k am ayad i,  y a ’ni 
u2<
  w ,va 
H2<
  # ,  b o'lg a n lig i  u ch u n
Au
  =  
u2<
  m,
ham da 
AH —  H2  —
  //,  ifodalar m anfiy qiymatga ega bo'ladi. Aksincha, 
y £ n d o te r m ik   jarayonlarda  tizim n in g   ichki  energiyasi  va  entalpiyasi 
ortganligi  sababli 
Au
 va 
AH
 la m in g   qiym ati  m usbat  bo'ladi.
T e r m o k im y o n in g   a so siy   q o n u n i 
Gess  qonunida
  m ujassam  
b o 'lg a n ,  ja r a y o n n in g   is s iq lik   e ffe k ti  b o s h la n g 'ic h   va  o x irg i 
m ah su lotlam in g tabiatiga va holatigagina b og'liq  b o 'lib , jarayonning 
y o 'lig a ,  y a ’ni  oraliq   b o sq ic h la r ig a ,  so n i  va  tavsifiga  b o g 'liq   em as.
G e s s   q on u n id a n   ikk ita  m u h im   xu lo sa   k elib  ch iq a d i.
1.  K im yoviy reaksiyaning issiqlik effekti  reaksiya m ahsulotlari  — 
h osil  b o 'lish   issiqliklari  y ig 'in d isid a n  b o sh la n g 'ic h   m od d alar hosil 
b o 'lish   issiqliklari  y ig 'in d is in in g   ayirm asiga  teng:
^  
— 
Л  H m a h s .  h.  b. 
.  Л ^
 ho sh i  m odda  h.  h.
2.  R e a k siy a la rn in g   issiq lik   effe k ti  b o s h la n g 'ic h   m o d d a la r 
y o n ish   issiq lik lari  y ig 'in d is id a n   rea k siya   m a h su lo tla r i  y o n ish  
issiqliklari  y ig 'in d isin in g   a y irm a sig a  teng:
A H c
 

Hhosht.
  m o d d a  yonish 

H та^п/
  vomsh
R eak siyan in g  issiqlik  e ffek ti b o sim   va  haroratga  b o g 'liq   h olda 
o 'z g a r ish i  m u m k in .  S h u n in g   u c h u n   issiq lik   effek tla rin i  1  m ol
59

m o d d a   u c h u n   sta n d a rt  sh a r o itd a ,  y a ’n i  1 0 1 ,3 2 5   k P a   b o s im   va 
2 5 °C   (2 9 8   K )  h aroratda  h iso b la sh   qabul  q ilin ga n .
S ta n d a rt  yo n ish  
issiqlig i  d eb ,  bir  m ol  m o d d a n i  k islo ro d  
atmosferasida  101,325.  kP a bosim da oddiy oksidlargacha yonishida 
chiqadigan  issiqlik  ejfektiga  aytiladi.  Bunda  reaksiyaning  barcha 
ishtirokchilari  barqaror agregat holatlarda  bo ‘lishi  kerak.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling