Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti

te zlig in i  o so n   o 'lc h a sa   b o 'la d i.  B u n d a y   reaksiyaga  n atriy  tio s u l­
fatn in g   su lfat  k islota  ta ’sirida  p a rch a la n ish i  m isol  b o 'la   oladi:
N a 2S 20 3  +   H 2S 0 4=   N a 2S 0 4+  
I
  S +   S O ,T   +   H 20
69

K im y o v iy   re a k siy a la rn in g   te z lig ig a   t a ’sir  e tu v c h i  o m illa r  
q atoriga  reaksiyaga  k irishu vch i  m o d d a la m in g   k o n sen tra tsiy a si, 
harorat,  b o sim   reaksiyada  q a tn a sh a y o tg a n   m o d d a la m in g   ta b ia ti, 
k a ta liz a to m in g   ishtiroki  kiradi.  K eltirilg a n   o m illa m in g   reaksiya 
t e z lig ig a   t a ’s ir in i  o 'r g a n is h   r e a k s iy a   q a n d a y   t iz im d a   o lib  
b orila y o tg a n lig ig a  b og'liq . 
Tizim deganda,  tashqi muhitdan  ajratib 
o lin g a n   m o d d a   y o k i   m o d d a l a r   a r a la s h m a s in in g   y ig ' in d is i 
tushuniladi.  Tizimning  chegara  sirti  bilan  ajralgan fizik -k im y o v iy  
xususiyatlari  bir x il  bo ‘lgan  qism i f a z a   deyiladi.
T izim la r 
gomogen
  va 
geterogen
  xillarga  b o 'lin a d i. 
B irfa za d a n  
iborat  bo ‘lgan  tizim
  — 
gomogen  tizim   deyiladi.  Gomogen  tizim da 
boradigan  rea k siya la r  gomogen  rea k siya la r  deyiladi.
  G o m o g e n  
k im y oviy reaksiyalar tezligi  b ilan   reaksiyaga k irishuvchi  m o d d ala r 
k on sen tratsiyasi  orasid agi b o g 'la n ish   m assalar ta ’siri  q o n u n i b ila n  
ifo d a la n a d i.  B u  q o n u n g a   m u v o fiq ,  k im y o v iy   reak siya  te z lig i 
reaksiyaga kirishayotgan m oddalar konsentratsiyalari  ko'paytm asiga 
to'g'ri  p rop ortsion ald ir.  D e m a k , 
A
  m o d d a  
B
  m od d a   bilan  o 'za ro  
reaksiyaga  kirishib,  bir  xil  fazada  C  m o d d a n i  h osil  qilsa
A  +   B = C
 
( 1 )
S h u   reaksiya  u c h u n   m assalar  t a ’siri  q o n u n in in g   m a tem a tik  
ifod asi  q uyid agich adir:
v = K
  CA- C B 
( 2 )
Bu  form ulada: 
v  —
  reaksiyan ing te z lig i, 
K  —
  p ro p o rsio n a llik  
k o e ffitsiy e n ti  (a y n i  reaksiya  u c h u n   h arorat  d o im iy lig id a  
K — 
o 'zg arm as).
CA, 
CB  —  A  v
a 
B
  m o d d a la m in g   m o ly a r  konsentrasiyalari. 
Form uladagi 
A
 va 
B
 m od d alar k onsentratsiyalar k o'p aytm asi birga 
(C A= C B= 1   m o l/l-s o n iy a )  ten g   b o 'lsa ,
o =   K
 
( 3 )
B u n d a n   k o 'rin a d ik i,  reaksiyan ing  te zlik   k o n sta n tasi 
— K
 so n  
jih a tid a n   o lin g a n d a ,  re a k siy a g a   k ir is h u v c h i  m o d d a la r   k o n -  
sen tratsiyalarin in g  k o 'p a y tm a si  birga  te n g   b o 'la d ig a n   te z lig ig a  
barobardir.
70

R eak siyaga  k irish u vch i  m o d d a la m in g   bir  n ech a   m o lek u la si 
bir  v aq td a  o 'z a r o   ta ’sirlansa,  reak siy a n in g   tezlig i  q u y id a g ich a  
ifodalanadi:
nA  +   mB =   p C
 
( 4 )
u  =  K - C l - C %
 
(5 )
G ete ro g en   tizim lard a k im yoviy  reaksiyalarning tezligiga qattiq 
m o d d a la m in g   u m u m iy   k o n sen tratsiyasi  (q attiq   m od d a  m a ssasi) 
t a ’sir  etm a y d i.  C h u n k i  getero g en   tiz im d a   g az  va  qattiq  m o d d a  
m o lek u la la r in in g   to 'q n a sh u v i  faqat  fa zalar  ch egarasid agin a  so d ir 
b o 'la d i.  D e m a k ,  te m ir   (I I )  o k sid in i  v o d o r o d   b ilan   q a ytarish  
reaksiyasida
F eO  
+   H , 
= F e  
+   H , 0  
(6 )
(4) 
2 ( g )  
(q) 
2 
(g) 
'  
'
reaksiya  te zlig i  v o d o ro d   k o n sen tra tsiy a sig a   p rop orsion al  b o 'la d i, 
y a ’ni:
o = K
  C „ 2 
( 7 )
Q avs  ich id a   m o d d a la m in g   h olati  k o'rsatilgan   (q  —  q attiq ,  s  — 
su yu q ,  g  —  g a z).
G e te r o g e n   tiz im d a   reaksiya  fa z a la r  ch egarasi  sa th id a g in a  
b o 'lg a n lig i  b o is ,  b u   sath  q a n c h a lik   k atta  b o 'lsa ,  reaksiya  te z lig i 
sh u n c h a lik   k atta  b o 'la d i.  D e m a k ,  q a ttiq   m o d d a la r  m a yd ala n g an  
h o ld a   reaksiyaga  te z r o q   kirishadi.
M assalar  t a ’siri  q o n u n in i  o 'r g a n ish d a   reaksiyaning  m o le k u - 
lyarligi  va  tartib iga  e ’tib or  berish  kerak.
Reaksiyaning  m olekulyarligi  deb,  kim yoviy  ta ’sirlanishning  eng 
oddiy ko'rinishda qatnashuvchi m olekulalar soniga aytiladi.
  R eaksiya 
m olek u lyarligi  bir,  ikki  va  u ch   m olek u lyarlik   b o'lish i,  m u m k in . 
A m ald a  u ch   m olek u lyard an   ortiq  reaksiyalar  u ch ram ayd i,  ch u n k i 
bir  vaq tn in g  o 'z id a ,  bir  nuqtada  u ch ta   m o lek u la n in g   to 'q n a sh u v i 
e h tim o li  ju d a  k am .  K o 'p ch ilik   reaksiyalar  bir  n ech a   b o sq ich d a  
boradi.  R eak siy a n in g   tezligi  en g   sek in   k ech ad igan   b osq ich   tezlig i 
bilan b elgilanadi.
71

R e a k siy a n in g   ta rtib i  d e b ,  sh u   reak siya ga   m a ssa la r  ta ’siri 
q o n u n in i  ta tb iq   q ilib   h o sil  q ilin gan   te n g la m a d a g i  daraja  k o 'r sa t­
kichlari  y ig 'in d isig a  aytilad i.
M asalan:
C u O .  .+   H ,  =   C u.  +   H , 0 . .
(q) 
2 
(q) 
2 
(g)
Bu  reak siyan in g  te z lig i  1-tartibli:
H „   .+   I  ,=   2  H L   .
2(g) 
2(g) 
(g)
Bu  reaksiya  esa   2-ta rtib li.  R ea k siy a n in g   tartibi  e n g   se k in  
k ech ad igan  b o sq ich n in g  m olekulyarligi b ilan  an iqlanadi.  B osq ich li 
reaksiyalarda u n in g  tartibi  m olekulyarligiga ten g  yoki  und an  k ichik  
bo'ladi.
Oddiy va  murakkab  reaksiyalar
R eak siya  k im y o v iy  ten g la m a g a  b in o a n  bir b o sq ic h d a   k ech sa , 
b u n d ay  reaksiyalar 
o d d iy  reaksiyalar
  d eyilad i.
M asalan:
2  N 20 5  =   2  N 20 4  +   0 2
" K o 'p ch ilik   reaksiyalar  m urakkab  b o 'lib ,  ularda  m o le k u la - 
la rd an   ta s h q a r i,  ra d ik a lla r ,  io n la r ,  fa o lla n g a n   k o m p le k s la r  
q a tn a sh a d i.  M u rak k ab   reak siy alar 
p a ra llel,  k e tm a -k e t,  za n jir 
reaksiya  turiga
  b o 'lin a d i.
P a r a lle l  re a k siy a la r   d e b ,  b ir  v a q tn in g   o 'z id a   b ir   n e c h a  
y o 'n a lish d a   b orad igan   reaksiyalarga  aytilad i.
M asalan:
------> 
2  K C l  +   3  0 2
6  K C 1 0 3
->  3 K C 1 0 4  +   KC1
K e tm a -k e t  reaksiyalar  d eb ,  oraliq   m a h su lo tla r  h o sil  b o 'lis h i 
b ilan  b o ra d ig a n   reak siyalaiga  aytilad i.
72

M asalan:
A — ^ ------ >  B  — ^ ------ >  G
A gar  bir  re a k siy a n in g   b o rish i  ik k in c h i  rea k siy a n i  k eltirib  
ch iq a rsa ,  b u n d a y   reaksiyalar 
o ‘zaro  t a ’sirli  rea k siya la r
 d ey ila d i.
M asalan:  H I  to 'g 'r id a n -to 'g 'r i  H 2C r 0 4  b ilan   t a ’sirla sh m a y d i, 
lek in   sh u   tiz im g a   o z g in a   F e O   q o ‘sh sa k ,  F e O   h a m ,  H I  h a m  
o so n lik c h a  ok sid lan adi:
6  F e O   +   2  H 2C r 0 4  =   3  F e 20 3  +   C r 20 3  +   2  H 20
6  H I  +   2  H 2C r 0 4  =   3  I2  +   C r 20 3  +   5  H 20
Z anjir reaksiyalar d eb ,  oraliq m a h su lo t sifatid a erkin  radikallar 
h o sil  b o 'lish i  b ilan   k ech ad ig an   k e tm a -k e t,  parallel  va  o ‘za ro  ta ’sir 
reaksiyalariga  aytilad i.
B u n d ay  reaksiyalarga  H 2  va  C l2  g a zla rin in g   o ‘za r o   ta ’sir- 
lash u vi,  g a lo g e n la m in g   u g le v o d o r o d la r  b ila n   reaksiyasi  h a m d a 
k o ‘p gin a  p o lim erla n ish   reaksiyalari  m iso l  b o 'la d i.
Cl2  -  h u -  -> CI  • + Cl
C l°  +  H 2  ->  HC1  +  H
H ° +  C12  ->  H C I  +  C l
Ionlarning o'za ro  ta ’sirlashuvidan yuzaga k eladigan  reaksiyalar 
ion li  r e a k siy a la r
  d e y ila d i.  B u n d a y   rea k siy a la r  o d a td a   y u q ori 
te zlik k a   ega   b o 'lib ,  k o 'p c h ilig i  q aytar  reaksiyalardir.  E lek trolitik  
dissotsiatsiyalan ish,  n eytrallanish,  gid rolizlan ish   reaksiyalari bunga 
m iso l  b o 'la   oladi»-
E nergiya  o lish   b ilan   fa o l  m o lek u la la r so n i  (n )  ortib ,  u larn in g 
harakati  tezla sh a d i.  D e m a k ,  harorat ortgan d a   m a ’lu m   vaqt birligi 
ich id a  faol  m olek u lalarn in g to 'q n a sh u v i  ortib,  reaksiya tezlash ad i.
K im y o v iy   reak siyalar  te z lig ig a   h arorat  t a ’sirin i  o 'r g a n ish  
n a tija sid a   V a n t - G o f f   q u y id a g i  q o id a n i  a so sla d i: 
h arorat  10 
gradusga  o sh g a n d a   reaksiya  te zlig i  2 —4  m arta  ortad i.  Q o id a n in g  
m a tem a tik   ifod asi  q u yid agich a:
< 2 - 4
ц 2  =  ц ,  j  10
73

B unda:  u(  va  u,  m o s  ravish d a  harorat 
t2
  va 
b o 'lg a n d a  
reak siyan in g  tezligi;
j  —  reak siyan in g  harorat  k o effitsiy e n ti.
K im y o v iy   reaksiya  te z lig in in g   h arorat  ortish i  yoki  k am a yish i 
b ilan   o 'zg a rish i  C.  A rren ius  te n g la m a si  b ilan   ifod alanad i.
K = A e
~ Еа/яг
Bunda: 
K  —
  reaksiyaning tezlik   konstantasi; 
A
  —  haroratga b o g'liq  
b o 'lm a g a n   d oim iylik ; 
e —
  natural  logarifm   asosi 
( e —
  2 ,3 1 8 2 8 ); 
E3  —
  faollan ish   energiyasi; 
R
 —gaz d oim iysi; 
T  —
  absolyut harorat.
K im y o v iy   reaksiyalarni  y o 'n a lish i  b o 'y ic h a   ikki  turga  b o 'lish  
m u m k in:  a)  a m a liy   jih a td a n   bir  to m o n g a   oxirig ach a  b orad igan  
qaytm as  reaksiyala r
  (reak siya  d a v o m id a   y o m o n   io n la sh a d ig a n  
m od d alar,  ch o 'k m a la r h osil b o 'la d ig a n   yoki gaz ajralib  ch iq a d iga n  
reaksiyalar);  b )  bir vaq tn in g o 'z id a   q aram a-q arsh i  to m o n g a   h am  
y o 'n a lg a n  
q a y ta r   re a k siy a la r.
  K o 'p c h ilik   re a k siy a la r  a m a liy  
jih atd an   q aytar  reaksiyalardir.
M asalan:
N 2+   3  H 2 
2  N H ,
K im y o v iy   ja r a y o n   q a y ta r  b o 'ls a ,  u  h o ld a   o 'n g   to m o n g a  
b orad ig an   reaksiya  tezligi  q u y id a g ich a   bo'lad i:
o  =
  K , [ N 2] 
[ H 213 
(
12
)
C h ap   to m o n g a  boradigan  reaksiyan ing tezligi  esa  q u yid ag ich a 
ifodalanadi:
u = K , [ N H , ] J
(1 3 )
Q aytar jarayonlarda vaqt o'tishi bilan qaram a-qarshi tom onlarga 
y o 'n a lg a n   reak siyalarn in g  te z lik la r i  o 'z a r o   te n g la s h a d i,  y a ’ni
u
 
I 
=  
u
 
,
74

D e m a k ,
B undan:
K, 
[ NH,  f
kelib ch iq ad i.
^ o 'g 'r i  reaksiya  tezlik  k on sta n tasin in g  
K x
  teskari  reaksiya tezlik 
k o n s ta n ta s ig a  
K 2
  n isb a ti  k im y o v iy   r e a k s iy a n in g   m u v o z a n a t 
k on stan tasi  d ey ila d i  va  A1 b ilan   b elgilan ad i:
K 
[NH, f
Bu  holat,  y a ’ni  t o ‘g ‘ri  va  teskari  reaksiyalar  tezliklari  o'zaro 
tenglashgan  h olat, 
k im yo viy  m uvozanat
  d eyiladi.  T englam alarda 
[jV2], 
[ H 2]
  va  [j V # 3]  ifo d a la r   a z o t,  v o d o r o d   va  a m m ia k n in g  
m u v o za n a t  h ola tid agi  m o ly a r  konsentratsiyalaridir^  M u vozan at 
konstantasi  (hosil b o'lgan  m oddalar konsentratsiyasi ko'paytm asining 
olingan   m oddalar konsentratsiyasi  ko'paytm asiga nisbati)  m uayyan, 
o'zgarm as,  kattalikka ten g bo'lgan d a,  qaytar jarayonlarda m uvozanat 
qaror  top ish in i  ko'rsatadi.  M u vo zan at  konstantasi  (K )  har  qaysi 
qaytar  reaksiya  u c h u n   xarakterli  b o 'lib ,  reaksiyaga  k irishuvchi 
m o d d a la m in g   k on sen tratsiyasiga ernas,  tabiatiga b og'liq .
Q aytar  k im y o v iy   reaksiyalarn ing  m u v o za n a t  h o la ti,  asosan , 
u ch   kattalikka bog'liq :
a)  reaksiyaga  k irish u v ch i  m o d d a la m in g   k on sentratsiyasiga;
b)  haroratga;
d)  b osim ga  (rea k siyad a  g a z   m o d d ala r  ishtirok   etsa).
Y u q o rid a g i  k a tta lik la m in g   b ir o rta si  o 'z g a r s a ,  m u v o z a n a t 
buziladi va reaksiyada qatnashayotgan m od d alam in g konsentratsiyasi 
o 'zg arad i.  K o n se n tra tsiy a n in g   o 'zg a rish i  to 'g 'ri  va  teskari  reak­
siyalarn in g tezlig i  te n g la sh g u n c h a   d a v o m   etadi.
f
 
M u vozan at  b u z ilish i  n atijasid a  m od d alar k on sen tratsiy asin in g 
o 'zg a rish   ja ra y o n i 
m u vozan atn in g  siljishi
  d e y ila d i.  R eak siya d a 
m u v o za n a tn in g   qaysi  to m o n g a   siljishi  L e -S h a te ly e   prinsipi  b ilan 
an iq lan adi:  m u v o z a n a td a   turgan  tizim g a   tash q i  t a ’sir  ko'rsatilsa
t f, [ / V2] 
[ H ^ ^ K A N H . V
 
( 1 4 )
75

(k o n se n tr a tsiy a ,  h arorat,  b o sim   o 'z g a r tir ilsa ),  m u v o z a n a t  sh u  
ta ’sirn i  k a m aytiru vch i  reaksiya  tarafiga  s i lj i y d i /
B uni  q uyid agi  form u la  m iso lid a  k o ‘rib ch iq a m iz:
N 2+   3  H 2 
2  N H 3  Л Н = -   4 6 ,2   k J / m o l '
A z o t  y ok i  v o d o ro d   k o n sen tratsiyalarin i  osh irsa k ,  m u vo zan a t 
o ‘ngga,  am m ia k   h osil  b o 'lish   tarafiga siljiydi.  A m m ia k  k o n sen tra t­
siyasin i  oshirsak,  m u vozan at  ch a p g a ,  a z o t va v o d o ro d   h osil b o 'lish  
tarafiga siljiydi.
R eaksiyaga kirishuvchi va hosil bo'lgan   m oddalar gaz m oddalari 
b o 'lg a n lig i  u c h u n   b o s im   o 'z g a r ish i  m u v o z a n a tg a   k atta  t a ’sir 
ko'rsatadi.  B osim n i  oshirsak,  m u v o za n a t  kam  son d ag i  m olek u lalar 
h o sil  b o 'lis h   tarafiga,  y a ’ni  o 'n g g a   siljiydi.  C h u n k i  m o lek u la la r 
so n i  k am aysa,  b o sim   kam ayad i.  B o sim n i  k am aytirsak,  m u vo zan a t 
m o lek u la la r  so n i  ortish  tarafiga,  y a ’ni  ch ap ga   siljiydi.
T o'g'ri  reaksiya ek zoterm ik  b o'lib ,  issiqlik ch iq ish i bilan boradi. 
H aroratni  oshirsak,  m u vozan a t  ch ap ga,  y a ’ni  issiqlik yutilishi  bilan 
boradigan  reaksiya tarafiga siljiydi.  Haroratni pasaytirsak,  m uvozanat 
o'n g ga  siljiydi.
K atalizatorlar  to'g'ri  va  teskari  reaksiya  te zlig ig a   bir  xil  ta ’sir 
k o'rsatib,  tizim d a   m u v o za n a tn in g  tezro q  o'rn a tilish ig a  o lib   k eladi, 
lek in   m u v o za n a t  k o n sta n ta sin in g   so n   q iym a tiga   t a ’sir  etm ay d i.
TAJRIBALAR
Z arur  asbob  va  reaktivlar:
  S ek u n d o m etr.  T erm o sta t  (2 5 0 — 
4 0 0   m l  k im y o v iy   stak an ),  100°C   li  te rm o m e tr.  S h ta tiv  (probirka 
sa q la y d ig a n ).  Probirkalar  5  va  10  m illilitrli  p ip etkalar.  C h o 'p . 
M illim etr li  q o g 'o z.
M argan es  (IV )  ok sid .  T e m ir   (I I I )  ok sid .  K aliy  xlorid   kristali.
Eritm alar.
  1  n.  natriy  tio su lfa t,  2  n.  sulfat  k islota;  0 ,01   n. 
k aliy  ro d a n id ,  te m ir  (III)  xlorid .  K o n sen trla n g a n   k aliy  ro d an id , 
k o n se n trla n g a n   tem ir  (III)  xlo rid ,  10  %  li  v o d o ro d   p erok sid .
1- 
tajriba. 
N atriy tiosulfat  konsentratsiyasining reaksiya tezligiga 
t a ’sirin i  an iq lash .
a) 
probirkaga  natriy  tio su lfa t  eritm a sid a n   5 — 6  to m c h i  o lib , 
ustiga  2  n.  sulfat  kislota  eritm asid an   4 — 5  to m c h i to m iz in g .  N atriy  
tiosu lfat  bilan  sulfat  k islotan in g  o 'za ro  ta ’siridan  oltin gugu rt  ajralib
76

ch iq ish i  natijasida  eritm a n in g   lo y q a la n ish in i  k uzating.  R eaksiya 
q uyid agi  te n g la m a   b ilan   ifodalanadi:
N a 2S 20 3  + H 2S 0 4  =   N a 2S 0 4  +   H 20   +   S 0 2  +  S I  
R ea k siy a   b o s h la n ish id a n   t o   e r itm a n in g   sezila rli  darajada 
lo y q alan ish igach a  o ‘tgan  vaqt  reak siyan in g tezligiga b o g ‘liq;
b) 
u ch ta   quruq  probirka  o lib ,  b irin ch isig a   1  n.  natriy tiosu lfa t 
eritm asidan 2,5  ml,  ikkinchisiga 5  m l,  uchinchisiga esa 7,5 ml o'lch ab  
q uyin g.  Probirkalardagi  eritm alar  h a jm in i  tenglash tirish   u ch u n  
b irin ch i  probirkaga  d istillan gan   su vd an   5  m l,  ikk in ch isiga  esa   2 ,5  
ml  q o 'sh in g   (probirkalarni  aralashtirib  yu b orm an g).
U ch ta  boshqa probirkaga 2 n.  suyultirilgan sulfat kislotadan  5  ml 
dan  quying.  S o'n gra  natriy tiosu lfatli b irin ch i  probirkaga,  o 'lc h a n ­
gan  5  ml  sulfat  k islo ta   eritm a sin i  q u y ib ,  ch ay q a tin g   va  k islota 
q u yilgan d an   k eyin   loyq a  h o sil  b o 'lis h i  vaq tin i  an iq lab ,  o lin g a n  
n atijala m i  q uyid agi jad valga yozin g:
Probirka
raqami
Na2  S,  O, 
hajmi,  ml
H ,0 
hajmi,  ml
H2S 0 4 
hajmi,  ml
Loyqa  hosil 
bo'lishi  vaqti 
(soniya)
Reaksiya
tezligi
iM 00/t
1
2.5
5,0
5,0
2
5,0
2,5
5,0
3
7,5
0
5,0
Abssissa o'qiga  natriy tiosulfat konsentratsiyasini, ordinata o'qiga 
esa  reaksiya  te z lig in in g   (
v
)  q iy m a tla rin i  q o 'y ib  grafik  ch izin g .
B u  tajrib a g a   a s o s la n ib ,  r e a k siy a g a   k ir ish u v c h i  m o d d a la r  
konsentratsiyasi  ikki  va  uch  m arta o rtish i  reaksiya tezligiga q an d ay 
ta ’sir q ilish i  h a q id a  xu lo sa  q ilin g.
2- 
tajriba. 
Reaksiya tezligiga haroratning ta’sirini kuzatish.  U ch ta 
probirkani  n o m er la b ,  har biriga  5  m l  d a n   suyultirilgan  1  n.  n atriy 
t io s u lf a t   e r it m a s id a n   q u y in g .  B o s h q a   u c h ta   n o m e r la n g a n  
p robirkaning  har  biriga  5  m l  d an   2  n.  sulfat  k islota  eritm a sid an  
quyib, bitta natriy tiosulfat va bitta k islota eritmasi solingan  probir!;a- 
larni  a d a sh m a y d ig a n   q ilib  ju ftlan g.
M asalan:  1  va  Г;  2  va 
2’
  va   h o k a z o .
2 5 0 —4 0 0   m l  h ajm li  k im y o v iy  sta k a n n in g  yarm igacha  vod o p ro v o d  
suvidan  q u yib ,  u n in g   h aroratin i  a n iq la n g .  B irinchi juft  (1  va  Г )
77

p robirkani  u n ga  tu sh irin g.  Probirkalardagi  eritm a lar  harorati  suv 
haroratiga ten glash gan iga  ish o n ch   h o sil qilib  (7 — 10  d aq iq a),  sulfat 
k islotan i  n atriy  tiosu lfat  eritm asiga  q u yin g  va  lo y q a   h o sil  b o 'lish i 
vaqtini  an iq lan g.
Ik kin ch i ju ft  probirkalam i  suvli  stakanga tushiring.  T erm o m etr 
b ilan   h aroratn i  o 'Ich an g.  S u v n in g   harorati  d astlabk i  haroratdan  
10°C ortgun ch a qizdiring.  So'ngra probirkadagi eritm alam i bir-biriga 
q o 'sh in g .  L o y q a   h o sil b o 'lish   vaq tin i  an iq lan g.
U c h i n c h i   ju ft  p r o b ir k a la m i  su v li  sta k a n g a   tu sh ir ib ,  suv