Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


Download 48 Kb.

bet10/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   36

m assasini  an iq lan g  va  b elgilan gan   haroratda  K2C r20 ,   n in g  100  g 
suvdagi  va  100 g  eritm adagi  eru vch an lik   egri  chizigMni  ch izin g .  Bu 
egri  ch iziq q a   qarab,  shu  tu zn in g  tajriba  haroratidagi  eru vch an ligin i 
aniqlang.
9 5

4-  tajriba. 
0 ‘ta   t o 'y in g a n   e r it m a la r n in g   h o s il  b o 'l i s h i. 
P r o b ir k a n in g   1 /4   q is m ig a c h a   n a tr iy   tio s u lfa t 
k rista lla r id a n  
( N a 2S 20 3  5 H 20 )   s o lib ,  k u c h s iz   a la n g a d a   q iz d ir in g .  N im a n i 
kuzatdingiz?  Probirkada h osil b o'lgan  eritm ani vod oprovod  jo'm ragi 
o stid a  xu shyorlik  bilan  ch a y q a tm a sd a n  sovitin g.  E ritm a  issiqligi uy 
h a ro ra tig a   te n g la s h g a n d a   u n i  q a ttiq   ara la sh tirib ,  ta sh q i  t a ’sir 
ko'rsating.  N im a   kuzatildi?  Issiqlik ajralib ch iq q an in i q an d ay sezish  
m u m k in ?
Probirkani  yana tin iq  eritm a h osil b o'lgu n ich a  kuchsiz qizdiring. 
H o sil b o 'lg a n   eritm an i v o d o p r o v o d  jo 'm ra g i  ostid a  eh tiy o tlik  b ilan 
sovitib ,  eritm aga  1 —2 d o n a  N a 2S 20 3  5 H 20   kristallaridan tashlang. 
N im a   k u zatild i?  Q a n d a y   eritm a la r  h o sil  b o 'ld i?
5- tajriba. 
K aliy d ix r o m a tn in g   5% li  eritm asin i  ta yy o rla sh .  5%
li  200   g  er itm a   tayyorlash   u c h u n   kerak  b o 'la d ig a n   kristall  m o d d a  
m iq d orin i h isob lab ,  texn ik  tarozid a 0,01  g aniqlik bilan tortib  oling. 
O lin g a n   m iq d ord agi  tu z n i  eritish   u ch u n   q a n c h a   su v  k erak ligin i 
hisob lan g.  O 'lc h o v  silindrida sh u n ch a  hajm dagi suvni o 'lc h a b  oling. 
S u v n i  k im y o v iy   stak an ga  q u y ib ,  to rtib  o lin g a n   K j C r ^  tu z in i  sh u 
su v d a   to 'liq   eriting.  H o sil  b o 'lg a n   er itm a n in g   h aroratin i  o 'lc h a n g  
va  u n i  silin d rga  q uyib,  z ic h lig in i  e r io m e tr   y o rd a m id a   a n iq la n g . 
Bajarilgan  ish n in g h a m m a sin i  daftaringizga yo zib  boring.  E ritm ani 
top ilgan  zich ligiga to'g'ri  k eladigan   fo iz konsentratsiyasini  ilovadagi
7 - jadvalga qarab solishtiring.  B erilgan konsentratsiya farqini  hisobga 
o lib ,  in terp o ly a tsiy a   u su lid a   o lin g a n   er itm a n in g   fo iz   m iq d o r in i 
h iso b la n g .
v/ 6-  tajriba. 
M a ssa   u lu s h la r i  a n iq   b o 'lg a n   ik k i  e r it m a n i 
aralash tirib ,  m a ’lu m   m assa  u lu sh li  u c h in c h i  eritm an i  ta y y o rla sh .
O 'qitu vch i to m o n id a n  tayyorlash ingiz kerak b o 'lgan  eritm a n in g 
m a ssa   u lu sh i  va  hajm i  b elg ila n g a n d a n   so 'n g   q uyid agi  tartib d a  ish 
tuting:
1)  ilovad agi jad vald an  ta y y o rla sh in g iz  m u m k in  b o 'lg a n   m assa 
u lu sh li  N a C l  e r itm a sin in g  z ic h lig in i  to p in g ,  sh u   eritm a  m a ssa sin i 
an iq lan g;
2)  aralashtirish  q o id a sin i  q o 'lla b ,  22  va  10%  li  er itm a la m i 
q a n d a y   m assa   n isb atid a  aralash tirish   kerakligini  h iso b la n g .
3)  p rop orsiya  tu z ib ,  kerakli  eritm a   tayyorlash   u c h u n   22%  va 
10%  li  er itm a la m i  n ech a   g ra m m d a n   o lish   kerakligini  h iso b la n g ;
9 6

4 )  jadvaldan 22  va  10%  li N a C l  eritm alarining zich lig in i top in g  
va  sh u   eritm a lard an   q a n c h a   hajm   olish   kerak ligin i  hisoblang:
V = -  
P
5 )  oM chov  silin d ri  y o rd a m id a   22  va  10  %  li  eritm alarn in g 
h ajm larin i  o ‘lch ab   o lin g .  K im y o v iy   stak an d a  aralash tirin g.  H o sil 
boMgan  er itm a n in g   z ic h lig in i  a re o m etr  y o rd a m id a   o 'lc h a n g .  Shu 
z ic h lik k a   m o s  k e lu v c h i  N a C l  e r itm a sin in g   m assa  u lu sh in i  7 - 
jadvaldan to p in g  (ilo v a ).  T ajribaning  an iq ligi  h aq id a  xu losa  qiling.
7 - 
tajriba. 
0.1  m   b ariy  xlorid   eritm a sin i  ta yy orla sh .
B ariy  x lo rid n in g   0,1  m   eritm asid a n   5 0 0   m l  tayyorlash   u ch u n  
q a n c h a   B aC l,  2  H 20   kerakligini  hisoblang.  B u n in g  uch un   m assasi 
m a ’lu m   boMgan  b yu k sga  h iso b la n g a n   ogM rlikdagi  B a C l2  2  H 20  
so lib ,  texn ik  ta r o zid a   0 ,0 1   g  an iq likd a  tortib   o lin g .  T ortilgan   tu zn i 
5 0 0   m l  hajm li  oM chov  k olb asiga  so lin g .  V oron k ad a   q o lg a n   tu zn i 
d istilla n g a n   suv  y o rd a m id a   yu vib   tu sh irin g.  T u z n i  k o lb ad a   o zro q  
suv bilan toMiq  eritib,  k olb a n in g b elgisigacha suv quying.  K olbaning 
o g 'z in i  q o p q o q   b ila n   y o p ib ,  su yu q lik n i  y a xsh ilab   aralash tirin g. 
H o sil  boMgan  e r itm a n in g   z ic h lig in i  a re o m etr y o rd a m id a   a n iq lab , 
b ariy  xlo rid n in g   fo iz   m iq d o r in i  ilovad agi  7 -  jadvalga  solish tirin g.
8- tajriba. 
S u lfat  k islo ta n in g   0,1  n.  er itm a sin i  tayyorlash .
B erilgan   su lfat  k is lo ta n in g   z ic h lig in i  a r e o m e tr   y o rd a m id a
oM chab,  6 -  jadval  b o 'y ic h a   u n in g   m assa  u lu sh in i  a n iq lan g .
0 ,1  n.  500   ml  su lfat  k islo ta   eritm a sin i  tayyorlash   u ch u n   kerak 
boMgan  H 2S 0 4  n in g   m a ssa sin i  m a ’lu m   fo iz li  k islo ta   b o 'y ic h a  
h iso b la b   so'ngra  h ajm ga  aylantiring.
5 0 0   ml  li  oM chov  k o lb a sin in g   y a rm ig a ch a   su v  so lib ,  ustiga 
h iso b la n g a n   hajm d a  H 2S 0 4  ni  oM chov silin d rid a  oM chab,  voro n k a 
y ord a m id a  suvga sh ild ira tib   quying.  V oron k ad a  q o lg a n   k islo ta n in g 
y u q in i  suv bilan  ch a y in g .  E ritm ani  ch a y q a tin g  va  uy  haroratigacha 
so v itin g .  K o lb a n in g   b e lg isig a c h a   suv  q u y in g  va  k o lb a   prob irkasin i 
b erk itib ,  eritm a n i  a ralash tirin g.
T a y y o r la n g a n   e r it m a n in g   z ic h lig in i  a r e o m e t r   y o r d a m id a  
an iq la n g .  E ritm an in g  n o r m a llig i  va  m o ly a rlig in i  to p in g .
9 -  
tajriba: 
Titrlash y o 'li b ilan  kislota konsentratsiyasini  aniqlash.
Z arur asbob  va  re a k tiv la r:
  3 ,5   m l  hajm li  p ip etk a ,  10  m l  hajm li
97

byuretk a,  3 0   m l  h ajm d agi  k o n u s sim o n   kolbalar.  M etiloran j  y ok i 
fe n o lfta le in   in d ik atori.
Eritm alar:
  o 'y u v c h i  n a triy n in g   0 ,1   n.  eritm asi.
Bu  ishda  8 -  tajribada o lin g a n  sulfat  k islotan in g k on sen tratsiya ­
sini  titrlash   u suli  b ilan   a n iq la sh   tav siya  etila d i.  B u n in g   u ch u n  
laborantdan   konsentratsiyasi  a n iq   b o 'lg a n   0,1  n.  o 'y u v c h i  natriy 
eritm asid an   va  m etiloranj  yoki  fe n o lfta le in   indikatoridan  o lin g.
P rob irk an in g  1 /3   q ism iga  sulfat  k islotan in g   2  n.  eritm asid an  
va  2  probirkaga  xuddi  sh u n d ay   h ajm d a  2  n.  ishqor  eritm asid an  
olib ,  ularga  1  to m c h id a n   m etiloranj  yok i  fen o lfta lein   ind ik atorid an  
q uyin g  q a n d a y   rangga  kirishini  b ilib   oling.
10  m l  h ajm dagi  byuretkani  o z   m iq d o r d a   tay yorlan g an   k islo ta 
eritm a si  b ila n   c h a y in g   va  bu  er itm a n i  b yuretk a  tu b id agi  jo 'm r a k  
yoki  q isq ic h   y o rd a m id a   to 'k ib   ta sh la n g .  B yu retk an i  sh ta tiv g a  
o 'rn a tib   va  u n g a  voron k a  q o 'y ib ,  k islo ta   eritm a sin i  nol  n u q ta d a n  
o z g in a   y u q o r ir o q q a c h a   q u y in g .  S o 'n g r a   jo 'm r a k   y o r d a m id a  
su yu q lik   b a la n d lig in i  n o lg a c h a   tu sh irin g .  H iso b la sh n i  su y u q lik  
m e n isk in in g   pastki  b a la n d lig id a n   o 'lc h a b   boring.
30  m l  hajm li  k o n u ssim o n   kolbalarga  pipetka 
y ord a m id a   3 
m l,  konsentratsiyasi  aniq b o 'lg a n ,  o 'y u v c h i  natriy eritm asidan so lin g 
va  u nga  o z g in a   suv  q o'sh ib ,  eritm a   h ajm in i  8 — 10  m l ga  yetk azin g . 
Bu  eritm a g a   1  to m c h i  m etiloran j  y ok i  fe n o lfta lein   ind ik atorid an  
to m iz in g .  D astlab   ta xm in iy  tajriba  o'tk azin g.  B un in g  u ch u n   har 
safar  byuretk ad an   0 ,5   m l  k islota  q u yib ,  ishq or  eritm asidagi  in d i­
kator  ran gin in g   o'zgarish in i  k u zatin g.  Titrlash  paylid a  har  safai 
k o n u ssim o n   k olb a la m i  aylan m a  harakat  b o'y la b   ch ay q atib   turing.
I n d ik a to r   rangi  o 'zg a rish i  b ila n   titrlash n i  d arh ol  to 'x ta tib , 
sarf b o 'la y o tg a n   k islota  h ajm in i  m illilitm in g  o 'n d a n  bir u lu sh larida 
h iso b g a   o lin g .
S h u   ta h lid d a   titr la sh n i  u c h   m a r ta   ta k ro rla n g .  H a r   sa fa r 
aniqroq  natijalar olish   kerak.  In dik ator rangining bir to m c h i  k islota 
q o 'sh ilish i  b ila n   o 'zgarish i  reak siy a n in g   o xirig a ch a   b o rg a n lig id a n  
d a lo la t  b erad i.  S a rf b o 'lg a n   k islo ta   h a jm in i  m illilitm in g   y u zd a n  
bir  u lu sh ig a c h a   o lib   b oring.
H ar  safar  titrlash  o ld id a n   ish q orli  k o lb a la m i  yax sh ilab   d is til­
langan  suv b ilan   ch ayish  va byuretkani  k islota bilan  nol  n u q tagach a 
to 'ld ir ish   kerak.
98

Bu  yerda  sod ir b o'lgan   reaksiyani  m olekulyar va  ionli  h olatda 
yozin g.  O lingan  natijalam i  ish daftaringizga quyidagicha qayd  eting:

t  0,1 
h
  natriy gidroksid 
eritmasining hajmi,  ml
Indikator  eritma­
si  tomchilari  soni
Sarf bo'lgan 
kislota eritma­
sining hajmi  (ml)
1
3
1
3,26
2
3
1
3,24
3
3
1
3,25
o'rtacha  3,25
T itrlash   natijalari  b ir -b irig a   yaq in   b o 'lis h i  kerak,  o lin g a n  
n atijalar o 'r ta c h a   natijani  h iso b la sh d a   ishlatilad i.
T en glam a b o 'y ic h a   k islotan in g  norm alligini  hisob lan g.  K islota 
er itm a sin in g   m olyarligi  va  titrin i  h isob lan g.
Savol va  mashqlar
1.  Eritma deb nimaga aytiladi?
2.  To'yinmagan,  to'yingan  va  o'ta  to'yingan  eritmalar  qanday 
tayyorlanadi?
3.  5  g  osh  tuzi  40  g  suvda  eritilgan.  Eritmada  osh  tuzining  massa 
ulushini  hisoblang.
4.  300  g  2%  li  glyukoza  eritmasini  tayyorlash  uchun  glyukoza  va 
suvdan qanchadan olish kerak?
5.  4,5 g osh tuzini qancha suvda eritganda 0,9% li eritma hosil bo'ladi?
6.  200  g  5%  C uS04  eritmasini  tayyorlash  uchun  mis  kuporosi 
CuS04  5H ,0  va suvdan qanchadan olish kerak?
7.  100  ml 0,02 n  H3P 04 eritmasini tayyorlash uchun fosfat  kislotadan 
qancha olish  kerak?
8.  250  ml  0.1  M  natriy tiosulfat eritmasini  tayyorlash  uchun  necha 
g  Na2S ,0,  5H ,0 kerak?
9  Tarkibida  30  g  A1C1,  bo'lgan  500  ml  eritmaning  normal 
konsentratsiyasini  hisoblang.
10.  Normal  sharoitda  2  /  xlor  5  /  suvda  eritilgan.  Eritma  hajmini 
o'zgarmas deb hisoblab,  undagi xloming massa ulushini  va  molyar 
konsentratsiyasini  hisoblang.
11.  Zichligi  1,14  g/sm ’’  bo'lgan  sulfat  kislota  eritmasining  molyar 
konsentratsiyasini  hisoblang.
12.  5%  li  kaliy xlond criimasining molyal  konsentratsiyasini  hisoblang.
99

13.  1  li  10%  HCI eritmasi  (p =  1,049 g/sm 3)  tayyorlash uchun  37%  li 
(p =  1,19 g/sm3)  eritmadan va suvdan  qancha hajm kerak?
14.  15%  li  H N 0 3  eritmasini  hosil  qilish  uchun  500  g  suvga  60%  li 
nitrat  kislota eritmasidan qancha qo'shish kerak?
15.  50 ml 2  n.  H N 0 3 eritmasini tayyorlash uchun 68%li nitrat kislotadan 
(p= 1,42  g /sm 3)  qancha  hajm  kerak?
16.  25  ml  H ,S 0 4  eritmasini  neytrallash  uchun  0,1  n.  NaOH 
eritmasidan 40 ml sarflandi.  Kislotaning normal  konsentratsiyasini 
aniqlang.
17  795 g 20%  li xrom  (III)  sulfat eritmasini tayyorlash  uchun  15%  li 
xrom  (III) sulfat eritmasidan va kristallogidratdan Cr,(S04),  18H,0 
qanchadan olish kerak?
18.  10%  NaCl  eritmasini tayyorlash  uchun  200 g  suvga  zichligi  1,12 
g/sm3 bo'lgan  3  M  NaCl eritmasidan qancha hajm qo'shish kerak?
19.  20%  li  NaOH  eritmasining  (p=l,22  g/sm 3)  molyal  va  molyar 
konsentratsiyalarini  aniqlang va shu  eritmaning titrini  hisoblang.
20.  200  ml  0,5  M  alyuminiy  sulfat  va  150  ml  2  M  bariy  xlorid 
eritmalarini aralashtirganda qancha bariy sulfat cho'kmaga tushadi?
21.  45  g  15  %  li  NaOH  eritmasini  neytrallash  uchun  20  %  li  H ,S04 
eritmasidan necha gramm sarflanadi?
22.  Tarkibida  80  g  H2S 0 4  bo'lgan  eritmaga  400  g  suv  qo'shildi.  Bu 
eritmadagi  kislotaning massa ulushi  10  % ga kamaydi.
Dastlabki eritmada kislotaning massa ulushi qancha bo'lgan?
IDEAL  ERITMALAR.  SUYULTIRILGAN  ERITMALARNING
XOSSALARI
Ideal  eritm alar  deb,  komponentlari  o ‘zaro  qo ‘shilganda  issiqlik 
chiqishi  y o k i  y u tilish i  k u zatilm aydigan   va  hajm   o'zgarish i  y u z  
berm aydigan  eritm alarga  aytiladi.
  B u n d a y   er itm a la rn in g   a so siy  
xossalari  u la m in g   bug'  b osim lari,  qaynash  va  m u zlash   haroratlari 
ham da osm otik  b osim i eritm aning konsentratsiyasiga bog'liqligidadir.
D o im iy  haroratda  u ch u vch an ligi  kam  b o 'lg a n   m o d d a  erisa,  bu 
eritu v ch in in g to 'y in g a n   bug'  b osim in i  kam aytiradi.  S h u n in g u ch un  
h am   to za   eritu v ch in in g   to'yin gan   bug'  b o sim i  (p0)  eritm a  usiidagi 
eritu vch in in g  to 'y in g a n   bug'  b osim id an   (p )  d o im   katta  bo'ladi:
p0 > p   A p  =  pn - p
100

E ritm a  ustidagi erituvchi  bug'  b o sim in in g  kam ayishi A p b o'lib , 
bu qiym at  erigan  m od d a  konsentratsiyasiga bog'liq h old a o'zgaradi. 
Bu  b o g 'la n ish   R aul  q o n u n ig a   ko'ra
Pa
bunda:  /V,  —  erigan   m o d d a n in g   m o ly a r  h issa  k onsentratsiyasi.
Qonunning ta ’ri.fi:
 eritm a  ustidagi  er itu v ch in in g  to 'y in ga n   bug' 
b o sim in in g   n isb iy k am ayish i 
(p0—p / p 0)
  erigan   m o d d a n in g   m olyar 
hissasiga teng.
E ritm a  to 'y in g a n  bug'  b o sim in in g  eritu v ch ig a  nisbatan  k a m a ­
yish i  u n in g  q aynash   va  m u zlash   haroratlariga  h am   ta ’sir  q iladi.
R aul  eritm alarn in g  m u zlash   va  q ayn ash   haroratlari  k o se n - 
tratsiyaga  b o g 'liq lig in i  o 'rgan ib ,  q u y id a g i  q on u n larn i  top d i.
E ritm a  q ayn ash   h a ro ra tin in g   ( A
Tq  =
  Tq  — Гч° ) 
ortishi 
erigan  m od d an in g m olyal  konsentratsiyasiga to'g'ri  p roporsionaldir
A  

— 

• 
C

m
E —
  e b u lio sk o p ik   d o im iy lik ,  u  har  qaysi  eritu vch i  u ch u n   har  xil 
q iym atga  ega  b o 'lib ,  erigan  m o d d a n in g  tab iatiga b o g'liq   em as.  Cm 
e r ig a n   m o d d a n in g   molyal'-  k o n se n tr a ts iy a s i; 
T
  —  e r itm a n in g  
q ayn ash   harorati;  7j|‘ —  e r itu v c h in in g   q ayn ash   harorati.
E b u liosk op ik  d o im iy lik n in g   fizik   m a ’nosi  sh u n d ak i,  u  m azkur 
er itu v ch id a   erigan  m o d d a n in g   m o ly a l  konsentratsiyasi  1  m o l/k g  
bo'lganda eritm aning qaynash  harorati qanchaga ortishini  ko'rsatadi. 
Suv  u ch u n  
E =
  0 ,5 2 .
E ritm a  m u zlash   h aroratin in g  k am ayish i  (А Гт  =  7^  — 7^1 
erigan   m o d d a n in g   m olyal  k on sen tra tsiy a sig a  to 'g 'ri  p rop orsional:

TM=   K
  C

m
bunda: 
K —
  k rioskop ik   d o im iy lik   b o 'lib ,  u  faqat  eritu v ch in in g  
tab ia tiga  b o g 'liq ,  erigan   m o d d a n in g   tab iatig a  b og 'liq   em as.  Suv 
u ch u n  
K =
  1,86. 
T
m
  ,  TM
  er itu v c h in in g   va  eritm a n in g   m u zlash  
harorati.
101

M olyal  k o n se n tr a tsiy a n in g   ifo d a sin i  y u q o r id a g i  fo rm u la g a  
q o ‘ysak:
A m ald a  bu  form u lalard a n   n o elek tro lit  m o d d a la m in g   m olyar 
m assalarini  a n iq lash   u ch u n   foyd a la n ila d i.  B u n in g   u ch u n   berilgan  
m od d ad an   ta r o zid a   an iq   m iq dori  tortib  o lin ib ,  er itu v c h in in g  an iq  
m assasida eritiladi.  E rituvchi  m assasi  erigan  m o d d a   m assasidan  bir 
n ech a barobar katta b o'lish i, y a ’ni eritm a suyultirilgan bo'lishi  kerak. 
S o'n gra  h o sil  b o 'lg a n   er itm a n in g   m u zlash   yok i  q aynash   harorati­
n in g   o 'z g a r is h i  o 'lc h a n a d i.  A n iq la n g a n   q iy m a tla r   fo r m u la g a  
q o 'y ilib ,  m o d d a n in g   m o ly a r  m assasi  top iladi:
bunda: 
m0,  m  —
  er itu v ch i  va  erigan  m o d d a n in g   m assalari.
T a ’rifla n g a n   R a u l  q o n u n la r i  n o e le k t r o lit   m o d d a la m in g  
eritm alari  u ch u n   o 'r in li  b o 'lib ,  yuqori  va  o 'r ta c h a   konsentratsiyali 
eritm alarga  h a m d a   elek tro lit  m o d d a la m in g   eritm ala rig a  n isbatan 
q o 'lla b   b o 'lm a y d i.  C h u n k i  bu  h old a  erigan  m o d d a   va  erituvchi 
m olekulalari  orasidagi  o 'za ro  ta ’sim i hisobga  olish   kerak.  Eritm alar 
xossalarini  o'rgan ish d a  erigan  m od d a  va eritu vch i  zarrachalarining 
yarim   o 'tk a 7 g ich   parda  orqali  harakatini  o 'rg a n ish   h am   katta 
aham iyatga ega.  B unday parda sifatida hayvonlar pufagi,  pergam ent, 
sellu lo id   q o g 'o z   va  b o sh q a la r  ish latilad i.  B u n d a y  turdagi  yarim  
o 'tk a z g ic h   p ardalar  er itu v ch i  m olek u la la rin i  va  b osh q a  k ich ik  
zarrach alam i  o 'tk a z ib ,  erigan  m o d d a   zarrach alarin i  o 'tk a zm a y d i. 
Eritma va erituvchi  o'zaro ana shunday yarim o'tk azgich  parda orqali 
ajratilsa,  ular  o rasid a  eritu v ch i  m o lek u la la r in in g   p ardadan  bir 
taraflam a  o 'tish i  k u zatilad i.  Bu  h od isa 
osmos
  d ey ila d i.  Bu  paytda 
o s m o s   h od isa sin i  to 'x ta tish   u c h u n ,  y a ’ni  er itu v ch i  m olek u la la rin i 
pardadan  o 'tk a zm a slik   u ch u n   eritm aga berish  kerak  b o 'lgan   b osim  
osmotik  bosim
  d eyilad i.
V ant— G o f f   n oelek trolit  m od d alar  eritm alari  o sm o tik   b o s im ­
ning konsentratsiyaga  bog'liqligini  o'rganib,  quyidagi  qonunni  topdi.
E  m  \
 000 
M   m{)
E m \
 
0 0 0  
A T q /Яо
л:-/я-юоо
M
  = 

-- ------------
ATm  пц
1 0 2

E rigan  m od d a  eirtm a  haroratida  gaz  h o latid a  b o 'lib ,  eritm a 
h ajm iga  barobar  hajm ni  eg a lla sa ,  gaz  b o sim i  eritm a n in g   o sm o tik  
b o sim ig a   te n g   b o'lar  edi:
p =   C i i T
Bunda: 
p
  —  eritm an in g  o sm o tik   b osim ; 
R —
  gaz  d oim iysi;  C — 
er itm a n in g   m olyar  k onsentratsiyasi.
C = n / V
B unda: 
n
— erigan  m o d d a n in g   m olyar son i; 
V —
  eritm an in g  hajmi; 
T —
  ab solyu t  harorat.
Y u q orid a  keltirilgan  eritm a la rn in g  t o ‘ rtta  xossalari  (to 'y in g a n  
bug'  b o sim i,  m u zlash   va  q ayn ash   haroratlari,  o sm o tik   b o sim i) 
u la r n in g   k o lle g a tiv  
x o ssa la ri
  d e y ilib ,  bu  x o s s a la r   e r itm a d a g i 
zarrach alar son iga  b og'liq d ir.
S a v o l  va  m ash qlar
✓  1.  Ideal  eritmalar deb  nimaga  aytiladi?
2.  Bir  xil  miqdordagi  noelektrolit  va  elektrolit  moddalar  suvda 
eritilsa,  bu  eritmalar  bir-biridan  qanday  xossalari  bilan  farq 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   6   7   8   9   10   11   12   13   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling