Farmatsevtika in st it u t I talabalari uchu n 0 ‘quv adabiyoti


Download 48 Kb.

bet9/36
Sana28.11.2017
Hajmi48 Kb.
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   36

  eritu v ch i  m iq d o r i,  m o l.
E ritu v ch in in g   m o ly a r  ulushi  esa  q u y id a g ich a   h isob lan a d i:

_   m l O O O  

M   m0
N 0 = - ^ ~
«o+«i
w ,  —  erigan   m o d d a n in g   m assasi,  g;
M x  —
  erigan  m o d d a n in g   m o ly a r  m assasi, 
g /m o l;
86

/%  =  —5- 
/и0  —  er itu v c h in in g   m assasi,  g;
M0
Л/0  —  er itu v c h in in g   m o ly a r  m assasi,  g /m o l.
M olyar  ulushlar  foizla rd a   h am   ifod alan ad i:
M   % =  — —   100, 
N 0 %
 = —
•  100
Пп
 +«! 
«,) +«i
E ritm an in g   m ass;\si  h ajm   va  z ic h lik g a   o 'z a r o   q u y id a g ich a  
bog'langan:
m  =   V
 -P 
m
  —  eritm a n in g   m assasi,  g;
Л/ —  er itm a n in g   h ajm i,  ml; 
n  —  er itm a n in g   z ic h lig i,  g / s m 1  yoki  g /m l.
E ritm an in g  m assa  u lu sh i  b erilgan   boMsa,  u n in g  
m olyar,  n o r­
m al
 va 
m olyal
 k on sen tratsiyalarin i  q uyid agi  form u lalar yord am id a 
to p ish   m um kin:
P _ w %   p  lO 
£  
_  w % -p-10 
p  
_  
w%-1000 
“  

’ 
H _  
Ё 
’ 
m  "  M (
1 0 0
—w%)
Reaksiyaga kirishayotgan  m od d ala m in g norm al  konsentratsiya­
lari  ularning  hajm lariga  teskari  p rop orsion al  boMadi.
£ |   =  £ y o k i Q  
V'  =  C b - V
Ch  va 
V'  —
  reaksiyaga  k irish ayotgan   b irin ch i  m o d d a n in g  
n orm al  k on sen tratsiyasi  va  hajm i.
Ch  va 
y   —
  reaksiyaga  k irish ay otga n   ikk in ch i  m o d d a n in g  
n orm al  k on sen tratsiyasi  va  hajm i.
Bu  form u lad an   m o d d a la r  eritm a sin i  suyultirish  u ch u n   ham  
foydalansa boMadi.
C H va 
V'  —
  m o d d a n in g   suyultirish dan  old in gi;
Сн  va 
V"  —
  m o d d a n in g   s u y u lt in s h d a n   k e y in g i  n o r m a l 
k on sen tratsiya si  va  hajm lari.
1 - m iso l.  20  g   o sh   tu zi  110  g  suvda  eritilgan .  O sh  tu zin in g  
m assa  ulu sh ini  an iq lan g.
Yechish.
  E ritm a n in g   u m u m iy   m assasin i  to p am iz:
m := m [+ m n=2 0 +\
  1 0 = 1 3 0   g
8 7

w %   =  —
 ■
  100  = 
-1 0 0   =  15 ,39%  
m2
 
130
J a v o b ' ,
  iv  %  ( N a C l) = 1 5 ,3 9   %.
2 -  
m is o L  50  g  0,2%   li  g ly u k o za   eritm a sin i  tayyorlash   u ch u n  
q a n c h a  suv va gly u k o za  olish   kerak?
Yechish.
  F o rm u lad an  erigan  m o d d a   m assasin i  to p am iz:
Massa  ulushini  hisoblaymiz:
w%
m,  =
■m2
 
0,2 -50 
л  ,
=  0,1  g
100
 
100
S u v n in g   m assasi: 
m0= m 2—m =
 5 0 —0 ,1 = 4 9 ,9   g
J a v o b ' .
  0,1  g  g ly u k o za ,  4 9 ,9   g  suv.
3 - m iso l.  150  g  5%  li  m is  (I I )  sulfat  eritm a sin i  tay yo rla sh  
uch un  kristallogidratdan  C u S 0 4  5  H , 0  va suvdan q ancha m iqdorda 
olish   kerak?
Yechish.
  Erigan  m o d d a ,  y a ’ni  su vs'z  m is  (I I)  sulfat  m assasin i 
to p a m iz.
w % m 2
 
5  150 
n  r
m ' =
  ioo^ °  loo" = 
e
7 ,5   g   quruq  tu z  q a n c h a   k ristallogid rat  tarkibiga  kirishini  h is o b ­
laym iz.
CuSO_, 
-   C u S O ,  5  H  ()
160  g 
— 250  g 
7 .5   g 
X g
X  =  7-5  250  =  1 1.72 
160
E r i t m . i  
i \ y o r l a s h   u c h u n   k e r a k   o o ' l a d i c a n   s; i \  
m a s s a s i n i  
h i s o b l a y m i z
m 4 ii= h n  
1 ,7 2 = 1 3 8 ,2 8   e
J a v o b
 
I  1,72  g  kristallogidr'!..  i v v ’S g s u v .

4 - m iso l.  Z ich lig i  1,19  g / s m 3  b o ‘lgan  37%  li  bir  hajm   xlorid 
k islo ta g a   4   hajm   suv  q o ‘sh ilg a n d a n   h o sil  boMgan  eritm a d a g i 
v o d o ro d   x lo rid n in g   m assa  u lu sh in i  an iq la n g .
Yechish.
  Bir  hajm n i  ixtiyoriy  ravish d a  1  m l,  10  ml  yok i  1  / 
d eb  o lish   m u m k in.  U n d a 4 hajm   m o s  ravishda 4   m l,  4 0   ml  yoki  4   / 
boMadi.  1  m l  37%  li  xlorid  k islota  m assasin i  topam iz:
m  =
  F - p  =   1  ml  1 ,1 9   g / m l = l , 1 9   g
S u v n in g zich ligi  1  g /s m 3 boMganligi  u ch u n  4  m l  suv 4 g boMadi.
1  m l  37%  li  eritm ad agi  v o d o ro d   xlo rid   m assasini  top am iz:

w %   m2
  =  3,7  1,19  =  o  
4 4  
1
 
100
 
1 0 0
 
’ 
8
S u v  q o ‘sh ilga n d an   s o ‘ng  e r itm a   m assasi
m2=
  1,19  +   4  =   5 ,1 9   g   boMadi.
Yangi  eritm ada vodorod xlorid n in g m assa ulushini  hisoblaym iz:
w%  =  M *   100  =  8 ,4 7 %
J a v o b

8,47% .
5 -  m iso l.  4 0  g  12%  li  nitrat  k islo ta   eritm asini tayyorlash  u ch u n  
zic h lig i  1,41  g / s m 3  boMgan  68%   li  nitrat  k islotad an   va  su vdan  
q a n c h a   hajm   o lish   kerak?
Yechish.
  40  g  12  %  li  kislotadagi  to z a   H N 0 3  massasini top am iz:
• и  
Л
 П   1  ~>
4 ,8   g   H N 0 3  68  %  li  k islo ta   e r itm a sin in g   n e c h a   g ra m m id a  
boM ishini  h isob laym iz:
/
77
.  ■
 100 
4 ,8 1 0 0  
n  n.,
'"j  =  - i ^ “   =  -
6 8
-
  = 
7 ' 0 6 8
68  %  li  H N O j  n in g  h ajm in i  h iso b la y m iz:
f/ 
m
 
7,06 



i
V  —
  —  = -------
-
------- ^  -  5 sm   =  5 ml

l ,4 4 g / s m J
8 9

S u vn in g  m a ssasin i  h isob laym iz:
m0  =
  4 0   -   7 ,0 6   =   3 2 ,9 4  g
J a v o b
:  5  ml  68  %  nitrat  k islota;  3 2 ,9 4   m l  suv.
6- misol. 
2 5 0   m l  0 ,1   n.  eritm a  tayyorlash   u c h u n   zich lig i  1,84 
g /s m 3  b o ‘lgan  9 6   %  li  su lfat  k islotad an   q a n c h a   h ajm   kerak?
Yechish:
 0,1  n.  eritm ad agi  sulfat  kislota  m assasini  h isob laym iz: 
n  
m
~  £ \ ] 7   form u lad an ; 
m =
  CH 
E
 • 
V
E h2so4  = y   =  4 9  
g / m o l .
V =
  250  m l  =   0 ,2 5   1.
m  =
  0,1  49  0 ,2 5   =   1,225  g.
1,225 g to z a   sulfat k islota n ech a  gram m   96  %  li  eritm ada b o 'li­
sh in i  h isob laym iz:
таЮ О  
1,225  100 
. . . .  
m2
  = 
=
 
qZ—
  =  
1276
 g
w%
 
96
Bu  eritm a n in g   h a jm in i  h isob laym iz:
V = 
= 0,69 ml

1*84
J a v o b
:  0 ,6 9   m l.
M assa  ulushlari  b erilgan   ikkita  eritm an i  aralashtirib,  m a ’lum  
m assa  ulushli  u c h in c h i  eritm an i  tayyorlash  u ch u n ,  od atd a,  ara­
lashtirish  q oid asid an   foyd alan ilad i.  Bu  q oid aga  m u v o fiq ,  dastlabki 
eritm alarning  m assa  ulushlari  bir-birining  tagiga  y o zila d i,  ulardan 
o'ngroqqa,  o ‘rtaga esa tayyorlanishi  lozim  bo'lgan  eritm an in g m assa 
ulushi yoziladi.  D iagon al b o 'y ic h a  m assa ulushlarining farqi yoziladi. 
Hosil bo'lgan son lar dastlabki eritmalarning m assasi qanday nisbatda 
aralashtirilganda  kerakli  eritm a  tayyor b o 'lish in i  ko'rsatadi.
A ralashtirish  q o id a sin i  q uyid agi  m iso ld a   k o'rib   c h iq a m iz .
7 -  m isol.  20%  li sulfat  kislota eritm asidan  150 g tayyorlash  uchun 
60%  li  va  10%  li  eritm alard an   n ech a  gram m ad an   o lish   kerak?
9 0

Yechish.
  A ralashtirish  q oid asin i  q o'llaym iz.  M avjud eritm alar­
n in g   m assa  u lu sh larin i  b ir in c h i  u stu n ga  y o z a m iz ,  o ‘rtaga  esa 
ta y y o rla sh im iz  kerak  b o 'lg a n   eritm a n in g   m assa  u lu sh in i  y o za m iz:
60
10  m assa  qism  60  %  li  eritma
10 
4 0  m assa  qism  10  %  li  eritma
5 0  m assa  qism  2 0   %  li  eritma
D iag on al  b o 'y ic h a   ularning  farqini  u ch in ch i  ustunga  y o zam iz. 
D e m a k ,  10  g  60%  li  eritm aga  4 0   g  10%  li  eritm an i  q o'sh sak ,  50  g 
20%  li  eritm a  h o sil  b o 'la d i.  P rop orsiya  to 'z ib ,  150 g  20%  li  eritm a 
tayyorlash   u ch u n   n e c h a   gra m m   60%  li  k islota  o lish   kerakligini 
to p a m iz.
150 g  —  x g
D e m a k ,  6 0 %   li  e r itm a d a n   3 0   g,  1 0 %   li  e r itm a d a n   esa 
1 5 0 —3 0 = 1 2 0   g  o lish   kerak.
J a v o b
  30   g  60  %  li  eritm a;  120  g  10  %  li  eritm a.
eritm asid an   50 0  m l  tayyo rla sh   u ch u n   z ich lig i  1 ,1 9  g / s m 3 b o 'lgan  
37,23%   li  xlorid  k islo ta   va su vd an   q an ch a   hajm   olish   kerak?
3 7 ,2 3  
g  
1 0 %   li  eritm a 
T ayyorlan ish i  kerak  b o 'lg a n   eritm a n in g   m assa sin i  to p am iz: 
m  =
  p - K = 5 0 0  
1 ,0 4 9 = 5 2 4 ,5   g 
Aralashtirish  q oid asiga  ko'ra,  5 2 4 ,5   g  10  %  li  eritm a  tayyorlash 
uch un   necha gram m   3 7 ,2 3   %  li  eritm a olish  kerakligini  hisoblaym iz.
50  g  —  10  g
8 -   m isol.  Z ic h lig i  1 ,0 4 9   g / s m 3  b o 'lg a n   10  %  li  xlorid   k islota
3 7 ,2 3
10 g
3 7 ,2 3   %  li  eritma
10
suv
91

3 7 .2 3   g  tayyorlash   u c h u n   10  g  kerak.
5 2 4 ,6   g  tayyorlash   u c h u n  
x
  g  kerak.
524,510 
1/ШП 
x   = 
’ 
=  140,9 g.
37,23
3 7 .2 3   %  li  xlorid   k islo ta   h ajm in i  h isob lay m iz:
y = m  =
  1 4 0 £   =  11g 
4
 
j 

1Д9
10%  li  eritm a  tayyorlash   u ch u n   kerak  b o 'la d ig a n   su v  m a ssa ­
sin i  h isob laym iz:
m
  (H 20 )   =   5 2 4 ,5   -   1 4 0 ,9   =   3 8 3 ,6   g.
J a v o b ' .
 
1 1 8 ,4   m l  3 7 ,2 3   %  li  xlorid   k islo ta ,  3 8 3 ,6   m l  suv.
9-
  m iso l.  T arkibida  2 ,5   g  natriy  gidroksid   b o 'lg a n   5 0 0   m l 
er itm a n in g   m olyar  k on sen tra tsiy a sin i  aniqlang:
Yechish:  C
  =  ^
 
C   =  ^
  =  0 ,1 2 5  m ol/1
m
  (N a O H )  —  2 ,5   g 
M
 (N a O H )  -   4 0   g /m o l 
V =
  500  m l  =   0 ,5   1
J a v o b :
  C  (N a O H )  =   0 ,1 2 5   m ol/1.
1 0 -   m is o l.  20   m l  0 ,1 5   n .  su lfa t  k islo ta   e r itm a s in i  n ey tr a lla sh  
u c h u n   0 ,1   n.  n a tr iy   g id r o k s id   e r it m a s id a n   q a n c h a   h a jm  
sa rfla n a d i?
Yechish:  C L - y   = C „ V ’
С'  V'
 
n 15 
70
C'H  ( H 2S 0 4)  =  0 ,1 5  m ol / 1  V '  = 
=
r ( H 2S 0 4 )  =  2 0 m l 
_   3 0 m i  ”
C
h
  ( N a O H )   =  0,1  m ol / 1
V " (N a O H )  =  ?
J a v o b :
  30  ml.
92

ERITMA  KO NSENTRATSIYASINI  ZICH LIK   ORQALI 
IFODALASH
O d atd a,  m a ’lu m   zich lik k a  ega  b o ‘lgan   eritm aga  an iq   k o n s e n ­
tratsiya  m o s  k elad i.  E ritm alarnin g  z ic h lig in i  an iq  
0
‘lch ash   u ch u n  
piknom etrdan
  fo y d a la n ila d i.  P ik n o m e tr  k apilyar  o ‘tk azilgan   jip s 
berk iluvchi  q o p q o q li  k ich k in a   k olb a d an   y o k i  in g ich k a ,  b o ‘g ‘zig a 
suyuqlik sathini  ko'rsatuvchi belgi q o ‘yilgan  kichkina shisha idishdan 
iborat.  P ik n o m etrn in g hajm i  m a ’lum   b o 'lsa  va undagi  suyuqlikning 
m assasi  o ‘lch a n sa ,  su yu q lik n in g  z ic h lig in i  an iq lash   q iyin   em as. 
E ritm alar z ic h lig in i  o 'lc h a sh   u ch u n   p ik n o m etrn i  to rtish d a n   o ld in  
uni  m a ’lum   haroratli  term ostatga  q o ‘yiladi  va  h isob lan ayotgan id a 
suv zich ligin in g har xil  haroratdagi  o ‘zgarishiga tuzatishlar kiritiladi.
E r itm a   z i c h l ig i   t e z ,  a m m o   ta q r ib a n , 
a r e o m e trla r
  b ila n  
o ‘lch a n ish i  m u m k in .  A reom etrlar  sh kalalarga  b o 'lin g a n   in gich k a 
nayli  ich ig a   m ayd a  sh a rsim o n   m etall  q o tish m a la r  to 'ld ir ilg a n , 
y u m a lo q   su z g ic h i  b or  sh ish a  asbobdir.  A r e o m e tr   su y u q lik la m in g  
zic h lig ig a   qarab  har  x il  ch u q u rlik k a  b o ta d i.  B un d a  a r e o m e tr  
o 'z in in g   o g 'irlig ig a   te n g   og'irlikdagi  su yu q lik n i  siqib  ch iq arad i. 
A r eo m etr  qaysi  c h iz ig 'ig a c h a   su yuq likk a  b o tib   tursa,  shu  ch iziq  
su yu q lik n in g  z ic h lig in i  ko'rsatadi  ( 5 8 -  rasm ).
Z ich lik n in g   q a n d a y   aniqlik  bilan  o 'lch a n ish ig a   qarab,  katta 
shkalali  bitta  yoki  m ayd a  bo'laklarga  b o 'lin g a n   shkalali  bir  n ech ta  
areom etrlar  to 'p la m i  ishlatiladi.  M a x - 
n
sus  ja d v a ld a n   fo y d a la n ib ,  eritm a n in g  
nn 
z ic h lig ig a   erigan   m o d d a n in g   q a n d a y  
m a ssa   u lu s h i  m o s   k e lis h in i  t o p is h  
m u m k in.  Jadvalda  a reom etr  shkalasida 
topilgan son   b o 'lm a sd a n ,  unga yaqinroq 
son   b o'lsa,  u  h old a  erigan  m od d an in g 
m assa  ulushi 
interpolyatsiya  usuli
  bilan 
hisoblab ch iqilad i.
1 1 - m is o l.  S u lfa t  k islo ta   e r itm a ­
sinin g zich ligi  areom etrd a aniqlanganda 
p =   1,201  g / s m 3 
te n g   b o 'la d i.  E rit­
m ad a  sulfat  k islo ta n in g   m assa  u lu sh ini 
toping. 
57-  rasm.
  Piknometrlar.
10  ml
iu
93

Yechish.
  ilo v a d a g i  6 -   ja d v a ld a n   su lfa t 
k is lo ta n in g   z ic h lig i  1 ,2 0 5   va  1 ,1 9 0   g / s m 3 
b o ‘lgan  eritm a la rn in g   m assa  ulushlari  28  va 
26 
%
  ek an lig in i  to p a m iz .  Sulfat  k isltan in g  8 
va  26  %  tarkibi  oralig'ida zich lik k a  to'g'ri  pro­
p orsio n a l  ravish d a  o 'zg a ra d i  d eb   h iso b la b , 
z ich lik la r  ayirm asi  1,20 5  — 1,1 90   =   0 ,0 1 5   g /  
s m 3,  t a r k ib la r   a y i r m a s i   2 5   — 2 6   =   2  % 
ek an ligin i  a n iq la y m iz.
E nd i  ta y y o rla n g a n   eritm a   zich lig i  b ih n  
u n d a n   k a m   k o n s e n t r a ts iy a li  k is lo ta   e r ii -  
m a s in in g   z ic h lig i  o r a s id a g i  farq  1 ,2 0 1   — 
1 ,1 9 0   =   0 ,0 1 1   e k a n lig in i  to p a m iz .  S o 'n g ra  
p rop orsiya  y o rd a m id a
0 ,0 1 5   z ic h lik la r   a y ir m a si  —  2 ,0   %  te n g  
bo'lsa,
0 ,0 1 1  
— x %
  b o 'la d i.
0
,
001-2
x
  =
0,015
=  1,46%
58-  rasm.
  Areometr.
T o p ilg a n   q iy m a tn i  z ic h lig i  kam   b o 'lg a n  
er itm a n in g   m assa  u lu sh ig a   q o 'sh sa k ,  ta y y o r­
langan   eritm a d a g i  erigan  m o d d a n in g   m assa  u lu sh i  a n iq lan ad i:
2 6 ,0 0  
+   1,46  =   2 7 ,4 6   %.  X u d di  sh u n in g d ek ,  h iso b la sh   katta 
k on sen tratsiya b o 'y ic h a   h am  o lib  b orilish i  m u m k in .
E ritm a la m i  tayyorlash  va  eruvchanlikka  d oir tajribalar.
Zarur  asbob  va  reaktivlar.
  Probirkalar.  T erm om etrlar.  H ar  xil 
hajm dagi silindr.  O 'lc h o v  kolbalari,  pipetkalar,  shtativ q isq ich  bilan 
birga,  te x n ik   tarozi  toshlari  b ilan .  Byuks.  F iltr  q o g 'o z i.  V oronk a. 
A reom etrlar.  Q attiq  holdagi a m m o n iy  nitrat,  o 'yu vch i  natriy,  natriy 
tiosu lfat,  m is  k up orosi,  bariy  xlorid.  Z ich lig i  1 ,84   g/'sm 3  b o 'lg an  
k onsentrlangan   sulfat  kislota.  B en zo l.  Etil  spirti.  10 va 22%  li  natriy 
xlorid  eritm asi.  2  n.  sulfat  kislota  va  2  n.  xlorid  kislota.
J
 
1 -  ta jrib a .  Erish  issiq ligin i  a n iq lash .
Ikkita  probirka  o lib ,  har  b irin in g  1 /4   q ism ig a c h a   su v  q u yin g 
va h aroratin i  o 'lc h a n g .  B irinchi  probirkaga  1— 2 g a m m o n iy   nitrat
9 4

kristallaridan   so lib ,  aralash m an i  te r m o m e tr   y ord a m id a   eh tiy o tlik  
b ila n   a r a la s h tir in g   va  e r itm a   h a r o r a tin i  o M ch a n g.  I k k in c h i 
probirkaga  4 — 5  d o n a  
0
‘yu v ch i  natriy  b o ‘lagidan  so lib ,  ch a yq a tib  
er itin g   va  h aroratin i  a n iq lan g.  Q aysi  m o d d a   eriga n id a   issiqlik 
ch iq ish i  va q aysinisi  eriganida  issiqlik  yutilishi  haqida xu losa  qiling.
2 -   ta jrib a.  M od d aga  e r itu v c h in in g   ta ’sirini  k u zatish .  Ikkita 
probirka olib,  har biriga  1 —2  d o n a  yod   kristallaridan soling.  Birinchi 
probirkaga  1  m l b en zol,  ikkinchisiga esa shuncha etil spirtidan quying 
va  a r a la sh m a la m i  yaxsh ilab   ch a y q a tin g .  Y od   kristallari  erigan d an  
s o ‘ng birinchi  probirkada binafsha rangii,  ikkinchisida q o ‘ng‘ir rangii 
eritm a  h o sil  boMadi.  E ritm alarn in g  har xil  rangga  b o 'y a lish   sababi 
b en zo l  m olek u lalarin in g yod   m olekulalari  bilan ta ’sirlashm asligida, 
q u tb li  e til  sp irti  m o le k u la la r in in g   esa  yod  m o lek u la la r i  b ilan  
so lv a tla r  h o sil  qilish id ad ir.
3 -   tajrib a.  T u zlarn in g  er u v c h a n lig in i  aniq lash .
M a y d a la n g a n   kaliy  b ix ro m a t  (K 2C r20 7)  tu zid an   a n a litik   yoki
texnik  tarozida 2 g  tortib olib,  50  ml  hajmli  kichik k im yoviy stakanga 
so lin g  va  ustiga  10  ml  d istillan gan   suv  quyib eriting.  T tiz to 'liq   erib 
k etg u n ch a   eritm an i  q izd irin g.  S o ‘ngra  eritm an i  uy  h a roratigach a 
so v itin g .  H o sil  boMgan  er itm a n i  q a n d a y   eritm a  d ey ish   m u m k in ? 
E ritm ani  filtrlab c h o 'k m a d a n   ajrating.  E ritm a  haroratini  aniqlang.
T o z a   b yuk sn i  texn ik   ta r o z id a   tortin g.  U n ga  quruq  p ip etk a 
bilan  aniq  o 'lc h a b ,  tayyorlangan  3  m l  eritm adan  q uyin g va byuksni 
eritm asi  b ilan   yan a texnik  tarozid a  torting.
Byuksni  eritm asi  bilan o g ‘zi  o ch iq   h olda 90°  li  quritgich  shkafda 
suv  toMa  bugM anib  k etg u n ic h a   bugM ating  (harorat  d o im iy   (9 0 °C   li 
boM sin).  S o ‘ngra  sh k a f  h a ro ra tin i  150°C  g a c h a   k o ‘tarib ,  shu 
haroratda  30  d aqiq a  q uriting  va  u ni  ek sikatord a  uy  h aroratigach a 
so v itib   taro zid a   torting.  T ajribani  b yu k sn in g   tuz  b ila n   birgalikdagi 
o g ‘ irligi  d o im iy   m assaga  k elg u n ich a   qaytaring.
Tajribaning natijalariga asoslanib bugManish  uchun olingan eritma 
m assasin i,  eritm adagi  quruq  tu z  m assasin i,  eritm uda  boMgan  suv 

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   5   6   7   8   9   10   11   12   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling