Mavzu: "Funksiya"


  Yuqori tartibli hosilalar


Download 1.26 Mb.
Pdf ko'rish
bet14/17
Sana21.12.2021
Hajmi1.26 Mb.
#182259
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17
Bog'liq
15- amashgulot

 

1.  Yuqori tartibli hosilalar. 

Ta`rif: berilgan funksiya hosilasidan olingan hosila shu funksiyaning ikkinchi tartibli hosilali deyiladi 

va 

      yoki   



  

     deb belgilanadi, ya`ni   

  

    


 

 

 



   

  

   . 



Misol 1. 

       


  

           

  

   


Yechish:  

   


 

  ( 


  

)

 



   

  

    



 

    


  

 

 



  

    


 

 

 



  (  

  

)



 

   ( 


  

)

 



       

  

    



 

   


 

 

  



  

Ta`rif: 


        - tartibli hosiladan olingan hosila  - tartibli hosila deyiladi va  

   


   yoki  

 

   



    deb 

belgilanadi, ya`ni 

 

   


  ( 

     


)

 

   



   

   . 


       bo’lganda  

   


        deb olinadi, ya`ni nolinchi tartibli hosila funksiyaning o’ziga teng. 

Misol 2. 

     

 

                   



  

   


Yechish:  

 

 



    

 

    



 

    


 

 

 



       

   


 

            

 

  

             



 

     


 

            

 

     


 

    (         

 

 

)                 




 

   


    

  

 



 

            

 

        


 

   


 

 

 



 

  

 



  

    


   

 

 



  (

 

 



)

 

   



 

 

 



  

Leybnits formulasi. 

Ikki 


          va            funksiyalar  ko’paytmasining     -  tartibli  hosilsini  topish  uchun  ushbu 

formula o’rinli: 

       

   


   

   


   

   


 

 

  



 

     


   

 

 



      

  

 



     

   


  

       


   

   


   

             

Bu formula Leybnits formulasi deyiladi. 

Uni tuzish qoidasi: 

1) 

       


   

  ifodani Nyuton binomi bo’yicha yoyish kerak, ya`ni  

       

   


   

 

 



 

 

 



  

 

   



   

        


  

 

   



 

 

       



 

 

 



 

2)  Bu  yoyilmada 

   va     daraja ko’rsatkichini hosilaning mos tartibi bilan almashtirish kerak, 

ya`ni 


    formula hosil bo’ladi. 

Misol 3. 

           ni yozing. 

Yechish:  

       

 

   



 

   


 

            

 

   


 

  demak, 

  

      


  

   


  

   


   

    


 

   


 

   


   

   


  

   


  

        


 

   


 

          

Misol 4.  

     


 

   


 

                

   

   


Yechish: 

       


 

   


 

   


 

    


 

            

 

   


 

 

 



  

       


   

   


   

        


  

   


 

    


 

   


  

            

     

 

         



 

           

  

            



   

     


     

 

         



 

   


 

      


  

   


 

       


   

   


 

        


 

   


    

 

 



 

 

   



       

 

           



 

            

 

   


 

   


 

    


 

     


 

   


 

   


 

  

   



 

  

 



           

2.  Yuqori tartibli differensiallar. 

Bizga ma`lumki 

         funksiyaning differensiali       

 

       formula bilan topiladi. 



Ta`rif: Funksiyaning differensialidan olingan differensial ikkinchi tartibli differensial deyiladi va 

 

 



  

deb belgilanadi, ya`ni   

 

 

             



  

     


 

Misol 5. 



     

 

        



 

     


Yechish:  

 

 



    

 

 



 

   


 

           

  

    


 

 

 



    

 

    



 

          

 

 

 



         

 

       



 

     


 

  



 

 

     



  

     


 

   


 

     


 

  

 



  

Ta`rif: 


        - tartibli differensialdan olingan differensial   - tartibli differensial deyiladi va  

   


   

deb belgilanadi, ya`ni 

   

   


     ( 

     


 )    

   


     

 

  



Misol 6.  

       


 

        


   

     


Yechish:  

 

 



      

 

                                           



 

  

    



 

 

 



         

 

              



 

          

 

   


    

  

 



 

          

 

                  



 

           

 

  

    



   

 

 



           

 

                



 

           

 

   


     

   


     

 

              



 

  

3.  Ikkinchi tartibli hosilaning mexanik ma`nosi. 

Bizga  ma`lumki,  birinchi  tartibli  hosilaning  mexanik  ma`nosi  tezlik  bo’lib  u  yo’ldan  vaqt 

bo’yicha olingan hosiladir, ya`ni            bo’lsa,         

 

    dir. 



Ikkinchi tartibli hosilaning mexanik ma`nosi tezlanish bo’lib, u yo’ldan vaqt bo’yicha olingan 

ikkinchi tartibli hosiladir, ya`ni 

          bo’lsa,         

 

       



  

     dir. 

Misol  7.    Moddiy  nuqtaning  tekis  harakati 

   


 

 

 



  qonun  bo’yicha  ro’y  bersa, 

          

momentdagi tezlanishini toping. (masofa metrlarda) 

Yechish:  

 

 

 



  (

 

 



 

)

 



   

 

              



  

    


 

 

 



    

 

 



 

                     

  

                      



 

   



Misol  8.    Moddiy  nuqta  to’g’ri  chiziq  bo’ylab        

 

 



 

              qonun  bo’yicha  harakat 

qilmoqda. Nuqtaning tezligi nolga teng bo’lgan paytdagi tezlanishni toping. 

Yechish: 

        

 

      (



 

 

 



         )

 

   



 

    


       ( 

 

   )



 

    


 

    


 

    


 

             

                          

 

                       



            

 

          



 

  



Misol  9.  Massasi 

       bo’lgan  moddiy  nuqta  to’g’ri  chiziq  bo’ylab                    

 

    qonunga 



muvofiq harakat qilmoqda. Agar yo’l  metrda, vaqt sekundda o’lchansa, nuqtaga ta`sir etuvchi kuchni 

toping. 


Yechish: 

        


 

                  

 

 

 



          

        


  

               

 

      


Nyutonni ikkinchi qonuniga ko’ra,  

                         

     

 

        



   


 

 

          




4.  Oshkormas funksiya hosilasi. 

   va     o’zgaruvchilar  orasidagi  funksional  bog’lanish               formula  bilan  berilgan  bo’lsin. 

Agar  biror 

        oraliqda  aniqlangan            funksiya               tenglamani  qanoatlantirsa,  u 

holda 

         funksiya             tenglik bilan aniqlangan oshkormas funksiya deyiladi. 



Funksiyaning  oshkor  berilishiga  o’tish  uchun               tenglamani     ga  nisbatan  yechish  kerak. 

Bunday o’tish har doim bo’lavermaydi, ba`zan esa umuman mumkin emas. 

Misol 10. 

                oshkormas funksiyani oshkor ko’rinishda tasvirlang. 

Yechish: 

  ga nisbatan yechamiz.    

    

 

  



Misol  11. 

         

 

       ko’rinishda  berilgan  oshkormas  funksiyani  oshkor  ko’rinishda  tasvirlab 



bo’lmaydi. 

Qoida: Oshkormas funksiya hosilasini uni oshkor holga keltimasdan topish uchun: 

1) 

             tenglamani,     ni     ning  funksiyasi  ekanini  hisobga  olgan  holda     bo’yicha 



differensiallash kerak. 

2)  Hosil bo’lgan tenglamani 

  ga nisbatan yechamiz. 

Misol 12.   

 

 

   



 

             

 

   


Yechish: 1)  

        


 

           2)    

 

   


 

 

 



Misol 13.     

                         

 

   


Yechish:     

1) 


 

 

            



 

   


 

            

 

    


                      

     


 

 

 



 

   


 

     


 

 

           



                    

(

 



 

     )  


 

 

 



 

        


2) 

 

 



 

 

 



       

 

 



       

 

Ikkinchi  tartibli 



     hosilani  topish  uchun               tenglamani  ikki  marta     bo’yicha 

differensiallash kerak va 

    ga nisbatan yechish kerak. 

Misol 14.     

 

 

   



 

             

  

   


Yechish:  Ma`lumki,   

 

 



   

 

 



     

 

  



   

 

 



     

 

 



   

     


 

 

   



     

 

 



 

 

 



   

  

  



 

 

 



   

 

 



  

 

 



 

  

Yuqori tartibli hosilalar ham shunga o’hshash topiladi. 



Misol 15. 

 

 



           

   


    


Yechish:  

   


 

            

 

 

 



 

 

 



  

   


   

 

 



   

  

 



 

 

 



   

 

 



 

 

  



 

   


 

 

 



   

 

  



 

 

 



  

 

 



 

 

 



 

 

  



 

 

 



  


Download 1.26 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   17




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling