Органик кимё фанидан Ўқув-услубий мажмуа

Aminlarning  asillanishi.  Birlamchi  va  ikkilamchi  aminlarga  organik  kislotalarning  hosilalari 

(kislota  angidridlar,  galogenangidridlar)  ta’sirida  amnilar  hosil  bo’ladi.  Bu  reaksiya  azot  bilan 

bog’langan vodorod atomlari kislota qoldig’iga almashinadi. M-n: 

C

2

H

5 

– NH

2

+  (CH

3

CO)

2

O

C

2

H

5 

– NH  – CO  – CH

3 

+  CH

3

–COOH

C

2

H

5 

– NH

2 

+  CH

3

COCl

C

2

H

5 

– NH  – CO  – CH

3 

+  HCl

 

Uchlamchi  aminda  azot  atomida  vodorod  yo’qligi  tufayli  ular  asillanish  reaksiyasiga 

uchramaydi. 

Aminlarning  alkillanishi.  Aminlar  galoidalkillar  bilan  reaksiyaga  yaxshi  kirishadi,  natijada 

aminogruppadagi vodorod radikallarga almashadi. M-n: 

C

2

H

5 

– NH

2

+  CH

3 

– Br

C

2

H

5 

– NH  – CH

3 

+  HBr

 

Aminlarga  galogenlarning  ta’siri.  Birlamchi  va  ikkilamchi  aminlarga  o’yuvchi  ishqorlar 

ishtirokida xlor yoki brom ta’sir ettirilganda aminogruppadagi vodorod galogenga almashinadi. Natijada 

galogenaminlar hosil bo’ladi:         

 

C

2

H

5 

– NH

2 

+  2Br

2

C

2

H

5 

– N      

+  2HBr

Br

Br

NaOH

CH

3

– NH  + Br

2

CH

3

NaOH

CH

3

– N – Br  +  HBr

CH

3

 

Galogenaminlar osonlik bilan gidrolizlanib, qaytadan aminlarga aylanadi. 

Izonitrillar  hosil  qilishi.  Birlamchi  aminlarga  ishqorning  spirtdagi  eritmasi  ishtirokida 

xloroform ta’sir ettirilganda izonitrillar hosil bo’ladi: 

R – NH

2

+  CHCl

3

R – N = C  +  3HCl

NaOH

 

Izonitrillar 250 

C atrofida qizdirilganda nitrillarga aylanadi: 

R – N = C

N 



C – R

 

Izonitrillarda  uglerodning  nihoyatda  to’yinmaganligi  (ikki valentligi)  ularning  turli  xil  birikish 

reaksiyalariga moyil ekanligini ko’rsatadi: 

 

362

dixlorizotsian kislota efiri

R – N = C + Cl

2

R – N = C

Cl

Cl

 

Yonishi. Aminobirikmalar ammiakdan farqli ravishda havo kislorodi ishtirokida yonganda azot 

molekulasini hosil qiladi: 

4C

2

H

5 

– NH

2 

+  15O

2

8CO

2 

+  2N

2  

+  14H

2

O

 

Bu holni hosil bo’layotgan azot molekulasining eng barqaror molekulalardan biri ekanligi bilan 

tushuntirilsa bo’ladi. 

Aminlarning ayrim vakillari 

Metilamin 

CH

3

NH

2

 

-ammiak  kabi  o’tkir  hidli  gaz.  Ba’zi  o’simliklar  tarkibida  uchraydi.  U 

quyidagi reaksiya bo’yicha olinadi:  

2NH

4

Cl + 3CH

2

O

2[CH

3 

– NH

3

]Cl + CO

2

+ H

2

O

 

Dimetilamin 

(CH

3

)

2

NH

  -bu  modda  ham  ammiakka  o’xshash  o’tkir  hidli,  rangsiz  gaz. 

Dimetilamin  oqsillar  chirishidan  hosil  bo’ladi.  Bu  modda  ham  ammoniy  xloridga  formaldegid  (mol 

miqdorda) ta’sir ettirib olinadi:     

2NH

4

Cl  +  3CH

2

O           [(CH

3

)

2

NH

2

]Cl  +  CO

2 

+  H

2

O   

yoki

2[CH

3

NH

3

]Cl + 3CH

2

O

2[(CH

3

)

2

NH

2

]Cl  +  CO

2 

+  H

2

O

 

Trimetilamin 

(CH

3

)

3

N

  -gazsimon  modda,  suyultirilgan  eritmasidan  sasigan  baliq, 

konsentrlangan  eritmasidan  esa  ammiak  hidi  keladi.  Trimetilamin  tabiatda  ba’zi  gullar  tarkibida 

uchraydi. Bu modda ammoniy xloridga yuqori temperatura va bosim ostida formaldegid ta’sir ettirish 

yo’li bilan olinadi:  

9HCHO  +  2NH

4

Cl          2(CH

3

)

3

N HCl +  3CO

2 

+  3H

2

O

.

 

Trimetilamin lavlagi sharbatini quruq haydash yo’li bilan ham olinadi. U +2.8 

C da suyuqlikka 

aylanadi. Uning hidi kiyim, teri va sochda uzoq vaqtgacha saqlanib qoladi. Texnikada spirtga katalizator 

ishtirokida ammiak ta’sir ettirib olinadi: 

CH

3 

– OH    +    NH

3                 

CH

3

NH

2  

+ H

2

O 

2CH

3 

– OH  +  NH

3

(CH

3

)

2

NH + 2H

2

O

3CH

3 

– OH  +  NH

3

(CH

3

)

3

N + 3H

2

O

 

Ishlatilishi.  Aminlar  sanoatda  va  texnikada  ko’p  ishlatiladi.  Ulardan  ko’pchiligi  kimyoviy 

reaksiyalarda organik asoslar sifatida, dori-darmonlar, erituvchilar, pestitsidlar sifatida ishlatiladi. Ba’zi 

aminlar  uran  rudasini  ajratib  olishda  erituvchi  sifatida,  boshqalari  qishloq  xo’jalik  zararkunandalariga 

qarshi kurashda ishlatiladi. 

DIAMINLAR 

Molekulasida  ikkita 

–NH

2

  aminoguruh  saqlagan  birikmalar  diaminlar deyiladi.  Diaminlarning 

nomlanishi ikki atomli spirtlar, ya’ni glikollarga o’xshash bo’ladi. M-n:  

 

Diaminlarning formulasi 

Empirik 

nomenklatura 

bo’yicha nomlanishi 

Sistematik nomenklatura 

bo’yicha nomlanishi 

H

2

N – CH

2 

– CH

2 

– NH

2

 

dimetilendiamin 1,2-diaminoetan 

H

2

N – CH

2

CH

2

CH

2 

– NH

2

 

trimetilendiamin 1,3-diaminopropan 

 

363

NH

2

– CH

2

– CH  – NH

2

CH

3

 

propildiamin 1,2-diaminopropan 

H

2

N – (CH

2

)

4 

– NH

2

 

putressin, 

tetrametilendiamin 

1.4-diaminobutan 

H

2

N – (CH

2

)

5 

– NH

2

 

kadaverin 

pentametilendiamin 

1.5-diaminopentan 

H

2

N – (CH

2

)

6 

– NH

2

 

geksametilendiamin 1,6-diaminogeksan 

 

Diaminlar  suvda  oson  eriydi.  Ular  kuchli  ishqoriy  reaksiyalarga  ega  bo’lib,  havodagi 

CO

2 

ni 

biriktirib  oladi.  Diaminlarning  olinish  usullari  monoaminlarniki  kabi  bo’lib,  faqat  xomashyo  sifatida 

bifunksional birikmalar ishlatiladi. M-n:  

NO

2

– CH

2

– CH

2

– NO

2

+ 6H

2              

NH

2

– CH

2

– CH

2

– NH

2 

+  4H

2

O

NC – CH

2

– CH

2

– CN  +  4H

2               

NH

2

– (CH

2

)

4

– NH

2

Br – CH

2

– CH

2

– Br    +  4NH

3               

NH

2

– CH

2

– CH

2

– NH

2 

+  2NH

4

Br

 

Oqsil moddalar, m-n: go’shtning chirishidan tetra- va pentametilendiaminlar hosil bo’ladi. 

Putressin (1,4-diaminobutan, tetrametilendiamin) 

H

2

N–(CH

2

)

4

–NH

2

  

 kristall modda, 27 

C da 

suyuqlanadi,158-160 

C  da  qaynaydi,  zaharli.  U  kuchli  asos  xossasiga  ega.  Putressin  va  kadaverin 

ko’pchilik zamburug’ va bakteriyalar (m-n: qoqshol va vabo qo’zg’atuvchi) ning hayot jarayonida hosil 

bo’ladi.  U  pishloqda,  toshkuyada,  pivo  achitqisida  uchraydi.  Putressin  (chirish so’zidan olingan ) 

birinchi marta yiringda topilgan. 

Kadaverin  (1.5-diaminopentan, pentametilendiamin) 

H

2

N – (CH

2

)

5 

– NH

2

   

  chiriyotgan 

murdadan  topilgan.  U  suyuq  modda  bo’lib,  178–179 

C  da  qaynaydi.  U  kuchli  asos  xossasiga  ega, 

zaharli.  Putressin  va  kadaverin  oqsil  moddalarning  chirishidan,  ya’ni  diaminokislotalarning 

karboksilsizlanishidan  hosil  bo’ladi.  Shuning  uchun  bu  diaminlar  ptoaminlar  deb  ataladi.  Ptoamin 

lotincha so’zdan olingan bo’lib, «murda, o’limtik» demakdir. Ular kuchli asos xossasiga ega bo’lgani 

uchun nafas yo’llariga kuchli ta’sir etadi, shu sababli ularni «murda zahari» deb ataladi.  

Chiruvchi bakteriyalar ta’siridan ornitindan – putressin, lizindan – kadaverin hosil bo’ladi: 

 

NH

2 

– CH

2 

– CH

2

– CH

2

– CH – COOH           H

2

N – (CH

2

)

4 

– NH

2  

+  CO

2

NH

2

putressin

ornitin

NH

2 

– CH

2 

– CH

2

– CH

2

– CH

2

– CH – COOH           H

2

N – (CH

2

)

5 

– NH

2  

+  CO

2

NH

2

lizin

kadaverin

 

Geksametilendiamin (GMDA) (1.6-diaminogeksan) 

H

2

N – (CH

2

)

6 

– NH

2

 

 texnika va sanoatda 

muhim  ahamiyatga  ega  bo’lib,  sintetik  tola  olishda  xomashyo  sifatida  ishlatiladi.  Sanoatda  u  adipin 

kislotadan quyidagicha olinadi:    

HOOC – (CH

2 

)

4

– COOH    +    2NH

3

H

4

NOOC – (CH

2 

)

4

– COONH

4

H

4

NOOC – (CH

2 

)

4

– COONH

4

H

2

NOC – (CH

2 

)

4

– CONH

2  

+  2H

2

O 

N 



C – (CH

2 

)

4

– C 



N  +  2H

2

O

H

2

NOC – (CH

2 

)

4

– CONH

2

N 



C – (CH

2 

)

4

– C 



N  +  4H

2

H

4

N – (CH

2 

)

6

– NH

4

 

 

364

Geksametilendiamin Rossiyada anid, Amerikada naylon deb yuritiladigan sintetik tola olishda 

asosiy  xomashyo  sifatida  ishlatiladi.  Naylon  tolasi  GMDA  bilan  adipin  kislotani  o’zaro 

polikondensatlab olinadi: 

n HOOC – (CH

2 

)

4

– COOH  + m H

4

N – (CH

2 

)

6

– NH

4

– C  – (CH

2 

)

4

– C  – N  – (CH

2

)

6

– N  –

O

O H

H

n

+ m H

2

O

 

Diaminlar organik kimyoda polimerlar olish, dori-darmonlar ishlab chiqarishda ishlatiladi. 

 

AROMATIK AMINOBIRIKMALAR 

Aromatik  aminlar  deb,  benzol  halqasidagi  vodorod  atomi  o’rniga  aminogruppa  yoki  ammiak 

molekulasidagi  bir  yoki  bir  necha  vodorod  atomi  o’rniga  aminogruppa  almashinishi  natijasida  hosil 

bo’lgan organik moddalarga aytiladi.  

Aromatik aminobirikmalar ham xuddi yog’ qatori aminobirikmalari kabi ammiakning hosilalari 

hisoblanadilar.  Toza  aromatik  aminobirikmalarda  aminoguruh  benzol  halqasidagi  uglerod  atomi  bilan 

bevosita bog’langan bo’ladi. Masalan: 

NH

2

anilin

NH

2

o-toluidin

CH

3

 

Aminoguruhi  yon  zanjirda  joylashgan  aminobirikmalar  yog’  qator  aminobirikmalarning 

xossalarini takrorlaydilar. 

AMINOGURUHI BENZOL HALQASIDA JOYLASHGAN AMINOBIRIKMALAR 

Agar  ammiak  molekulasidagi  bitta  vodorod  atomi  fenil  gruppaga  almashsa  birlamchi,  ikkitasi 

almashsa ikkilamchi va uchtasi almashsa uchlamchi aromatik aminlar hosil bo’ladi: 

H  – N  – H

H

H  – N  – H

Ar

H – N –

Ar

Ar

Ar

– N  –

Ar

Ar

 

Molekuladagi  aminogruppa  soniga  qarab,  aromatik  aminlar  mono-,  di-  va  poliaminlarga 

bo’linadi. 

NH

2

monoamin

NH

2

diamin

NH

2

 

Aminlardan eng ko’p amaliy ahamiyatga ega bo’lgan aromatik amin fenilamin (aminobenzol) 

C

6

H

5 

– NH

2

 bo’lib, u, odatda, anilin deb ataladi.