R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I


Download 24.28 Kb.
Pdf просмотр
bet7/17
Sana16.02.2017
Hajmi24.28 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   17

52

M ujassam lashuvning  bu  shakllari  bir-biriga  o ‘tib  turadi 
va  turli  ra y o n   yoki  m a m la k a tla r d a   h a r   xil  b irikm ada  b o ‘ladi. 
C h u n o n c h i,  s h a h a rn in g   m ark a zlash u v   darajasi  m a 'lu m   bir 
bosqichga  yetg an d a n   keyin  o ‘ziga  xos  vaziyat  vujudga  keladi, 
ya'ni  endi  m a z k u r  s h a h a rd a   q o ‘sh im c h a   k orxona la rni  qurish 
im koniyati  qolm aydi.  Ekologik,  uy-joy,  tra n s p o r t  m u a m m o -  
lari  keskinlashadi,  qurish  u c h u n   yer  m aydoni  h a m   yetishmay- 
di  va  a y n i  p a y t d a   y a n g i  k o r x o n a   b u   m a r k a z d a n   o lis d a  
joylashuvni  h a m   «istamaydi».  D e m a k ,  yirik  s h a h a rd a   h am  
em as,  u n d a n   u zo q d a   h a m   em as;  sh ah a rn in g   ichki  im koniyati 
y o ‘q,  k o rx o n a  esa  u n d a n   y iroqlasha  olm aydi.  N a tija d a   yangi 
korxona yoki  ilmiy tekshirish  muassasalari,  oliy  o ‘quv  yurtlari 
yirik  shaharning  t a ’sir  doirasida  o ‘rnashadi  —  sh ah a r  aglom e- 
ratsiyasi  yoki  san o a t  tuguni  vujudga  keladi.  Y uqorida  keltiril- 
gan  m ulo h aza la rg a  m isol  qilib  T o s h k e n t  atrofida joylashgan 
g o ‘s h t  k o m b i n a t i   ( 0 ‘rt a o v u l   s h a h a r c h a s i ) ,   T o s h G R E S ,  
T oshkent  qishloq x o ‘jaligi  universiteti  (Y alang‘och   m anzilgo- 
hi),  yadro  fizikasi  instituti  (U l u g ‘bek  sh aharchasi)  alkogolsiz 
ic h im lik la r  k o m b i n a ti   (Q ib ray )  va  b o s h q a la r n i  k o ‘rsatish 
m u m k in .  T o s h k e n t  aholisi  ehtiyoji  va  x o ‘jaligi  u c h u n   za rur 
b o ‘lgan  bu   korx o n a la rn in g   p o y ta x td a   qurishning  iloji  y o ‘q. 
Lekin  ular iste'm olchi,  sanoat,  ilm -fan   m arkaziga  yaqin  b o ‘l- 
m o g ‘i  lozim.  B u n d a n   yan a  b ir  xulosa,  ya'ni  ishlab  chiqarish 
mujassamlashuvi  bilan  shaha r  rivojlanishi  o ‘rtasidagi  m unosa- 
b a t  kelib  ch iq ad i.  D a s tla b   s h a h a r n i n g   vujudga  kelishi  va 
ulg‘ayishida  ishlab  chiqarishni joylashtirish  (mujassamlashuv) 
y etakchi  rol  o ‘ynaydi,  k e yincha lik  esa  s h ah a rn in g   o ‘zi  ishlab 
c h iq arish n in g   h u d u d iy   tashkil  etish  om iliga  aylanadi.
E n d i  turli  shakldagi  m ujassam lashuvga  m isol  keltiraylik. 
M asalan,  0 ‘zbekiston  sanoat  m ahsulotining yarm id a n   k o ‘pini 
h a r birida  2000  d a n   ortiq  ishchi  ishlaydigan  korxonalar ishlab 
chiqaradi,  deb  faraz  qilaylik.  Bu  ishlab  chiqarish  yoki  korxona 
darajasidagi  m ujassam lashuvdir.  T o s h k e n t  sh a h rid a   mavjud 
k o rx o n a la r  0 ‘zbekiston  R espublikasi  san o a t  m a h s u lo tin in g  
t a x m in a n   20  foizini  b eradi  —  b u   u rb a nistik  m ujassam lashuv 
b o ‘ladi.  Agar  F a rg ‘o n a   vodiysini  re spublikam izning  asosiy 
pilla  yoki  m eva  m askani,  neft  m ahsulotlari  yoki  o ‘simlik  moyi 
c h iq aru v ch i  rayoni  sifatida  k o ‘rsak,  u  h o ld a  h u d u d iy   m ujas- 
sam lashuvni  n a z a rd a   tu tg an   b o ‘lamiz.
53

M ujassam lashuvning  yuqori  yoki  pastligi  ayni  paytda 
m a'lum   bir  sohaning  rivojlanganlik  darajasini  belgilaydi.  Bu 
yerda  «umumiy  maxraj»  b o ‘lib  shahar,  viloyat  yoki  boshqa 
bir  joyda  yashovchi  aholining  ulushi,  hissasi  xizm at  qiladi. 
A y tay lik ,  F a rg ‘o n a   v o d iy sid a   0 ‘z b e k isto n   re sp u b lik a si 
aholisining  27  foizi joylashgan.  Agar u yoki  bu  ishlab  chiqarish 
k o ‘rsatkichi  shu  raqam dan  qancha  yuqori  b o ‘lsa,  u  holda 
m az k u r  ish lab  c h iq a ris h   ta rm o g ‘i  v o diyda  riv o jla n g a n , 
m ujassam lashgan  b o ‘ladi.  K orxona,  urbanistik  va  hududiy 
m ujassam lashuv  tu rli  rayon  yoki  m am lak atlarda  tu rlic h a  
b irikm a  hosil  qiladi.  N isb atan   past  darajadagi  urbanistik 
m ujassam lashuvida  korxona  yoki  ishlab  chiqarish  m ujassam - 
lashu vi  yuq ori  b o ‘lishi  ham   m u m k in .  B unga  k ich ik ro q  
sh a h a rd a ,  m asa lan ,  X ivada  k a tta   gilam   k o m b in a tin in g  
joylashuvi  misol  b o ‘la  oladi.  Xuddi  shunday  past  darajadagi 
urbanistik  m ujassam lashuv  yuqori  k o ‘rsatkichdagi  hududiy 
mujassamlashuvga ham   olib  keladi.  Bu  holda  m azkur hududda 
ju d a   k o ‘p  kichik  san o at  pu n k ti  yoki  m arkazlari  m avjud 
b o ‘ladi.  Xuddi  shu vaziyatni  respublikaning  k o ‘pgina viloyat- 
laridagi  (Andijon,  Buxoro,  Farg‘ona,  Q ashqadaryo,  N a m a n ­
gan,  X orazm   va  h.k.),  to ‘qim achilik  korxonalarining  tarqoq, 
flliallar  asosida joylashganligida  uchratam iz.  Shu  bilan  birga 
past  darajadagi  hududiy  mujassam lashuvi  yuqori  urbanistik 
k o ‘rsatkich  bilan  ham   uyg‘unlashgan  holda  keladi.  M asalan, 
bir  vaqtlar  Fransiya  deganda,  avvalo  uning  poytaxti 
Parij, 
Vengriya  ram zida  esa 
Budapesht 
tushu nilar  edi.  H ozir  ham  
q o'shni  Qirg‘iziston  Respublikasida  ishlab  chiqariladigan  yalpi 
m ahsulotning talaygina qismini  uning  poytaxti 
Bishkek 
beradi. 
Shunday  qilib,  yuqori  darajadagi  m ujassam lashuv,  ayniqsa 
o ‘ta  yirik  korxonalarni barpo  etish  ham m a vaqt  ham   ijtimoiy- 
iqtisodiy  jih a td a n   sam arali  emas.  Bunday  hollarda  tayyor 
m ahsulotni  transportda  tashish  xarajatlari  k o ‘payadi,  ishchi 
k u ch i  y etish m ay d i  va  eng  m u h im i-e k o lo g ik   m u v o za n a t 
buziladi.  Xo‘sh,  qaysi  darajadagi 
m ujassam lashuv m a'qul
 degan 
savol  tu g ‘iladi.  Axir,  ayni  bir  hajm dagi  m ahsulotni  turli  xil 
birlikdagi  korxona,  shahar  yoki  rayonlarda  ishlab  chiqarish 
m um kin-ku!  Bu  yerda ham   bir tom onlam alik,  qat'iylik zararli 
va  xatarlidir,  deb  o ‘ylaymiz.  Binobarin,  turli  xil  yiriklikdagi
54

korxonalar,  shaharlar b o ‘lgani  maqsadga  muvofiq bo‘lsa kerak. 
Dem ak,  mujassamlashuv  ob'yektiv  qonuniyat,  biroq  u  barcha 
m am lakatlarga  xos  va  iqtisodiy  sam aradorlikka  ega  b o ‘lsa- 
da,  uning  m a'lum   chegarasi,  ko‘lam i,doirasi  b o ‘lishi  shart.
M am lakatning  birgina,  aksariyat  hollarda  poytaxt  shahar 
asosida  rivojlanishini  Lotin  Amerikasi  davlatlarining  yaqin 
o ‘tm ishdagi  taraqqiy o ti  yoki  hozirgi  Afrika  m am lakatlari 
m iso lid a  k o ‘rish im iz   m u m k in .  U sh b u   m a m la k a tla r  o ‘z 
ijtimoiy-iqtisodiy borlig‘ini  ularning eng yirik  markazi  bo‘lgan 
poytaxt  shahrida  m ujassam lashtiradi.  Bunday hollarda  ishlab 
ch iqarishning  bir  to m o n lam a  yoki  nom u tano sib  hududiy 
tarkibi  o ‘ta  m arkazlashgan  m ujassam lashuvni  bildiradi.
Respublikada  ham   faqat  Toshkent  yoki  T oshkent  viloya- 
tini  rivojlantirib,  qolgan  m in taq a  va  joylarni  o ‘z  holicha 
qoldiraverish  ham   yaram aydi,  albatta.  Shu  bois  Q oraqalpo- 
g ‘iston  R espublikasi,  X orazm ,  S urxondaryo,  Jizzax  kabi 
viloyatlar ijtim oiy-iqtisodiy  rivojlanishini jadallashtirish  m us­
taqil  davlatning  ilmiy asosida  ishlab  chiqariladigan  mintaqaviy 
siyosatida  o ‘z  aksini  to p m o g'i  lozim.
M arkazlashuv 
m ujassam lashuvning  bir  ko‘rinishidir.  Bu 
yerda  ishlab  chiqarish  korxonalari  yoki  boshqa  tashkilotlar 
va  sohalarni  asosan  birgina  shaharda joylashuvi  tushuniladi. 
Ayni  paytda  m am lakat  yoki  xo‘jalik  boshqaruvining  bunday 
tizim i  yakka  hokim lik-m onopoliyaga  olib  kelishi  turgan  gap, 
bu  esa  m aqsadga  nom uvofiqdir.
Yuqoridagi  m a'noda  mujassamlashuv  tushunchasi  ham m a 
vaqt  markaz tushunchasini  ifodalaydi.  Shubhasizki,  bu  markaz 
balandroq turishi,  k o ‘zga yaqqol va  darhol  tashlanishi  lozim. 
Am m o,  «markaz»  deganda  shaharlarni  um um an  sanoat  yoki 
m adaniyat  m arkazi  sifatida  qarash  ham   to 'g 'ri  b o ‘lmaydi. 
Q o la v e rsa ,  h a m m a   s h a h a r la r   h a m   s a n o a t,  m a d a n iy a t 
m arkazidir.  Shuning  uch un   shaharning  aynan  qaysi  sanoat 
tarm o g ‘i  m arkazi  ekanligini  aniqlash  m a’qulroq  hisoblanadi. 
C hunonchi,  Angren  um um an  sanoat  m arkazi  emas,  balki 
k o ‘m ir  sa n o a t  m ark azi,  M a rg ‘ilo n   yoki  N a m a n g an   esa 
to ‘qim achilik,  Asaka  xorijiy  m am lakatlar  bilan  ham korlikda 
bunyod  etilayotgan  m ashinasozlik  sanoatining  m arkazlari 
ekanligini  k o ‘rsatish  to ‘g ‘riroq  b o ‘ladi.
55

Ixtisoslashuv 
ham   ishlab  chiqarishni  tashkil  etishning  m u­
him   shakli  b o ‘lib,  u  m ehnat  taqsim oti  va  iqtisodiy  rayonlar- 
ning  tarkib  topishi  bilan  cham barchas  bog'liq.  U ning  uch 
bosqichi  va  uch  turi  mavjud.  Ixtisoslashuvning  uch  bosqichi 
deganda  korxona,  shahar  yoki  rayon  miqyosidagi  ixtisosla- 
shuvi  tushuniladi.  Boshqacha  qilib  aytganda,  ularning  har 
biriga  hududiy  yoki  ijtim oiy  m eh n at  taqsim oti  natijasida 
m a'lum   bir  m ahsulotning  ishlab  chiqarilishi  biriktiriladi.  0 ‘z 
navbatida,  ixtisoslashuv  shu  korxona  (u jam oa xo‘jaligi bo‘lishi 
ham   m um kin),  shahar  rayonlarning  «qiyofasini»,  ularning 
m ehnat  taqsim otida  tutgan  o ‘rnini  belgilab  beradi.
Ixtisoslashuvning  uch  turi  —  bu  qism  (detal),  texnologik 
yoki  yarim   tayyor  m ahsulot  va  predm et  (tayyor  m ahsulot 
ishlab  chiqarish)  ixtisoslashuvidir.  Ixtisoslashuvning  bunday 
ko‘rinishlari  bir-biri  bilan  uzviy bog‘liq va  ular turli  hududiy 
bosqichda  o ‘zgacha  xususiyatga  ega.
Ixtisoslashuv oqibatida xalq xo‘jaligining tarm oqlari  vujud­
ga  keladi,  iqtisodiy  rayonlar,shaharlarning  funksional  turlari 
shakllanadi.  Shu bilan birga  u  tashqi transport  iqtisodiy  aloqa- 
larini  taqozo  etadi,  chunki  ishab  chiqarilgan  va  m ahalliy 
iste'm oldan  ortib  qolgan  m ahsulot  chetga  chiqariladi va  m az­
kur  rayonda  yetishm aydigan  m ahsulot  esa  boshqa joylardan 
keltiriladi.
Ixtisoslashuvni  aniqlash  uchun  bir  necha  shart  va  sharo- 
itlar zurur.  M uhim i  —  m ahsulot  faqat  shu joy  talabini  qondi- 
ribgina  qolmay,  balki  ortiqchasi boshqa  rayonlarga  —  bozorga 
chiqarilishi  yoki  tovar xususiyatiga  ega  b o ‘lishi  kerak.  M asa­
lan,  respublikamiz paxta tolasi,  pilla,  tog‘-kon  sanoati,  qishloq 
xo ‘jaligi  m ashinasozligi  va  boshqa  sohalarga  ixtisoslashgan. 
U ni  ip  yoki  ipak  gazlamasi,  un,  neft  sanoatiga  ixtisoslashgan 
deyish  bir  oz  m ushkulroq,  sababi  —  bu  m ahsuiotlar  0 ‘zbekis- 
to n d a   h o z irc h a   y e ta rlic h a   ishlab  c h iq a rilm a y d i  va  u lar 
m ahalliy  talabni  to ‘la  qondira  olmaydi.
Ixtisoslashuv,  alb atta  faqat  m oddiy  ishlab  chiqarishga 
tegish li  em as.  U  b a rc h a   ijtim o iy   ja b h a larg a   ham   m olik 
xususiyatdir.  Qolaversa,  ayrim  oliygohlar o'qituvchi,  boshqa- 
lari  —  agronom ,  m uhandis,  tabobatchi  kabi  m utaxassislarni 
tayyorlaydi.  Chunki  bu  oliygohlar aynan  ana  shunday xodim- 
larn i  tayyorlashga  ix tisoslashgan.  Ixtisoslashuvning  ham
56

m ujassam lashuv  kabi  o'zin in g  chegarasi  b o ‘lishi  lozim;  o ‘ta 
to r  ixtisoslashuv  bir  tom onlam alikka  (ijtim oiy  hayotda  tor 
fikrlashga)  yo‘l  xarajatlarining  ko'payishiga  olib  keladi.  Ulkan 
korxonalarni  qurish  qanday  zararli  b o ‘lsa,  haddan  tashqari 
to r  ixtisoslashuv,  yakkahokim lik  ham   shuncha  xatarlidir. 
Afsuski,  yaqin  o'tm ishda  m am lakatim iz  qudrati,  uning  rivoj- 
langanlik  darajasi  shu  «yirik»,  «eng  katta»,  «yagona»  kabi 
tushunchalar  bilan  ifodalanar,  «birinchi»  bo'lishi  esa  ko ‘p 
hollarda  qolgan  barcha  sohalarda  qoloqlikni  anglatar  edi. 
Am m o  bu  m ulohazalardan  n o to ‘g ‘ri  xulosa  chiqarish  ham  
kerak  emas,  chunki  ixtisoslashuvsiz  shahar,  tum an,  viloyat, 
iqtisodiy  rayonlarning,  qolaversa,  jam iyat  va  kishilarning 
o ‘zini  ham   rivojlanganligini  tasavvur  qilish  qiyin.Shuning 
u c h u n   ix tisoslashgan  ta rm o q la r  b ila n   birgalikda  boshqa 
yordam chi  yoki  ikkilam chi  sohalar  ham   hech  b o ‘lm aganda 
mahalliy ehtiyoj  doirasida  rivojlangan bo'lishi  lozim.  Bu  yerda 
ixtisoslashgan  tarm oqni  daraxtning  tanasiga,  daryoga,  q o ‘- 
shim cha  tarm oqlarni  esa  daraxtning  shox  va  shoxchalariga, 
daryolarning  irm oqlariga  o'xshatish  o ‘rinli.  0 ‘z -o ‘zidan  ma'~ 
lumki,  tanasiz  shox  ham   b o ‘lm aydi,  shoxsiz  daraxt  esa  —  bu 
oddiy  butadir,  irm oqsiz  daryo  ham   barkam ol  daryo  tizim ini 
shakllantirm aydi.
D em ak,  ixtisoslashuv  kom pleks,  har  tom onlam a  rivojla- 
nish  bilan  uyg‘unlashuvi  kerak.  Z ero,  ixtisoslashuvda  yo ‘l 
q o ‘yilgan  xatolar  oqibatini  hozirgi  kunda  sezib  turibm iz.  Bu 
kam chiliklar  ayniqsa,  sobiq  Ittifoq  respublikalarining  o'zaro 
iqtisodiy  aloqalarining  buzilishida  o ‘z  aksini  topm oqda.  Shu 
sababli  e'tibor  k o ‘proq  har bir  respublikaning  m um kin  qadar 
atroflicha  rivojlanishiga qaratilm oqda.  Albatta,  bunday taraq- 
qiyot  respublikani jah o n   ham jam iyatidagi  boshqa  m am lakat- 
lardan  farq  qildiruvchi,  uning  o ‘rnini  belgilab  beruvchi  ixti­
soslashgan  tarm oqlarni  takom illashtirish  orqali  amalga  oshi- 
rilishi  m aqsadga  muvofiqdir.
K ooperatsiya 
pirovard  natijada  m uayyan  bir  m ahsulot 
yaratish  uchun  turli  korxonalarning  ham korligidir.  Bu korxo- 
nalar faqat bir yoki  ikki tarm oqqa tegishli  bo‘lmasligi mumkin. 
Shu  bilan  birga kooperatsiyada  hududiy birlik,  barcha  ixtisos­
lashgan  korxonalarning  bir  joyda  o ‘rinlashuvi  uncha  sezil-
57

maydi  va,  aksincha,  ularning  tarqoq  holda  joylashuvi  ku- 
zatiladi.
K ooperatsiyada  qatnashuvchi  korxonalar  soni  vujudga 
kelayotgan  m ahsulotning  m urakkabligiga  bog‘liq.  C hunon- 
chi,  m ashinasozlikda,  aniqrog‘i  yengil  va  yuk  m ashinalarini 
ishlab  chiqarish  uchun  juda  ko‘p  ehtiyot  qism lar,  detallar 
kerak.  Shu  bois  bunday  m ashinalarning  yaratilishida  yuzlab 
ixtisoslashgan  korxonalarning  ulushi  bor.  M asalan,  Moskvada 
yengil  avtom obil  yoki 
L ixachev  nomli  zavod, 
Tolyattidagi 
Volga  avtomobil  zavodi 
(Jiguli)  va  shunga  o'xshash  birlash- 
m alar  200  va  undan  ortiq  korxonalar  bilan  ham korlik  qiladi. 
M adom iki  asosiy  yakunlovchi  yoki  yig‘uvchi  bosh  korxona 
k o ‘p  joydan  asbob-uskunalar,  detail  va jiho zlar  olar  ekan,  u 
transport geografik jihatdan  qulay  nuqtada  o'rinlashuvi  zarur.
K om binatsiya  kom binatlash  kooperatsiyaga  o ‘xshab  kor­
xonalar birlashm asidan  iborat.  Am m o  bu  yerda  tarqoq  holda 
joylashgan  birlik  em as,  balki  ularning  hududiy  um um iyligi 
t u s h u n i l a d i . S h u   s a b a b l i  k o m b i n a t s i y a d a ,  k o o p e r a t s i y a d a n  
farqli  o ‘laroq,  ko ‘proq  hududiylik  nam oyon b o ‘ladi.  Bu  ikki, 
yuzaki  qaraganda  bir-biriga  o ‘xshash  tu sh u n ch a  o ‘rtasida 
boshqa  farqlar  ham   bor.  Xullas  bu  shaklni  qayerda  «kom - 
binat»  so ‘zini  u ch ratsak ,u n i  o ‘sha  sohada  k o ‘ram iz,  hatto  
aholiga  xizm at  k o 'rsatu v chi  tarm o q larda  ham   (m aishiy  xiz­
m at  kom binatlari).
S an o a td a   k o m b in a tla r  bir  n ech a  tex n o log ik  jih a td a n  
bog‘liq  b o'lgan  zavod  yoki  sexlardan  tashkil  topgan  b o ‘ladi. 
C h unonchi,  qora  m etallurgiya  kom binatlari,an iqrog‘i  to ‘la 
siklli  kom binatlar  c h o 'y an ,  p o ‘lat  va  prokat  ishlab  chiqaruv­
chi  zavodlar  birlashm asidir.  Agar  ularning  bittasi  b o ‘lmasa, 
u  holda  kom binat to ‘liq siklga  ega  emas  (Bekoboddagi 
0 ‘zbek 
m etallurgiya  kombinati 
xuddi  shunday  korxonalardand ir). 
T o ‘qim achilik  kom binatlari  yigiruv,  b o ‘yoqlash,tayyorlash 
sexlaridan  iborat.  Xom  ashyo  bitta  —  paxta  tolasi  yoki  pilla 
m ahsuloti.  G o ‘sht  k o m b in atid a  ham   yagona  xom   ashyo 
asosida  bir  necha  m ahsulot:  go'sht,  konserva,  kolbasa  kabi 
boshqa  m ahsulotlar  olinadi.  U ning  chiqindisidan,  m asalan, 
suyak  va  q o n d a n   q ish lo q   x o 'jalig i  va  tib b iy o t  soh asida 
foydalanish  m um kin,  terisi  esa  oshlangandan  so ‘ng  charm -
58

poyafzal  sanoatida  ishlatiladi.  0 ‘rm on,  sem ent-shifer,  kimyo 
kom binatlarining  tuzilishi  ham   xuddi  shunday.  Qolaversa, 
m arkazlashgan  issiqlik  elek tr  stan siyalari  ham   kom binat 
xususiyatiga  ega,  chunki  ular  ayni  paytda  elektr  energiyasi 
va  par  (bug‘)  beradi.
Shunday  qilib,  kom binatsiya  sanoat tarm oqlarining  ko ‘p- 
chiligiga  xosdir.  Faqat  m ashinasozikda  «kombinat»  so ‘zini 
uchratm aym iz,  am m o  m ohiyatan  bu  yerda  ham   u  mavjud, 
zotan  m etalldan  asosiy  m ahsulot  bilan  bir qatorda  xalq  iste'­
mol  m ollari  ham   ishlab  chiqariladi.  M asalan,  Toshkentdagi 
Chkalov 
nom li  aviatsiya  birlashm asi  sam olyotdan  tashqari 
avtom obil  uchun ba'zi  bir  ehtiyot  qism lar,  bolalar aravachasi 
(kolyaska)  va  shunga  o ‘xshash  turli  xil  xalq  iste'mol  m ollarini 
ham   ishlab  chiqaradi.
U m u m an  olganda,  ishlab  ch iq arish n in g   ijtim oiy  shak l­
lari  o ‘zaro  b o g ‘liq.  C h u n o n c h i,  ixtisoslashgan  korxonalar 
yoki  kooperatsiya  va  kom binatsiya  doirasidagi  ishlab  ch iq a­
rish b o ‘g ‘inlari  ham   u  yoki  bu  k o ‘rinishda  m ujassam lashuv- 
ni  anglatadi.  Biroq  bu  yerda  ularning  bir joyda  t o ‘plangan- 
ligi,  yig‘ilganlik  darajasi  boshqa  joylarga  n isbatan  yuqori 
b o ‘lishi  lozim ,  aks  holda  tom   m a'n o d a   m ujassam lashuv 
b o ‘lm aydi.
M ujassamlashuv yoki  ixtisoslashuv  ayni  paytda  shu  soha- 
ning  rivojlanganligidan  dalolat beradi.  Ammo  bu  rivojlangan- 
lik  m ujassam lashuvda  korxona  yoki  tashkilotning  kattaligi, 
ko ‘lam i  bilan  o ‘lchansa  ixtisoslashuvda  esa  u  o ‘z  ifodasining 
yagonaligi,  noyobligi  va  betakrorligida  topadi.
Hozirgi  sharoitda  m am lakat  iqtisodiyotini  ham   «pastdan» 
ham   «yuqoridan»  qurish  lozim.  B inobarin,  xorijiy  davlatlar 
sarmoyalari  orqali  yoki  ular bilan  hamkorlikda barpo  etilayot- 
gan sanoat  korxonalari uchun ularga  zarur bo‘lgan  texnologik 
qismlar,  detal va  dastgohlarni  o ‘zimizda tayyorlash  imkoniyat- 
larin i  vujudga  keltirish  zam on  talab idir.  Shu  bilan  birga 
mavjud  im koniyat  va  resurslardan  to ‘la  foydalangan  holda 
m am lakatim iz  hududida  ko ‘proq  tayyor  m ahsulotlar  ishlab 
chiqaruvchi  korxonalarni  rivojlantirish va jahon  bozorida  faol 
ishtirok  etishiga  katta  aham iyat  berish  lozim.
59

SA V O L   VA  T O P S H I R I Q L A R
1.  Ishlab  ch iq a rish n i  ijtim o iy   ta sh k il  etish   shakllari  qaysilar?
2.  Ishlab  c h iq a r ish n in g   k o o p era tsiy a   shakli  t o ‘g ‘risida  n im alarn i 
bilasiz?
3.  I s h la b   c h i q a r i s h n i n g   m u j a s s a m l a s h u v i  d e g a n d a   n im a n i 
tu sh u n a siz?
4.  Ish la b   c h iq a r is h n in g   k o m b in a tla s h u v   sh a k lig a   ta 'r if  b e r in g , 
m iso lla r  k eltirin g.
5.  Ix tiso sla sh u v n in g   q a n d a y   turlarini  bilasiz?
6.  Ix tiso sla sh u v n i  an iq la sh   zarur  b o ‘lgan  shart  sh aroitlar  qaysilar?
60

VII  BOB
ISHLAB  CHIQARISHNI  JOYLASHTIRISHGA 
TA'SIR  ETUVCHI  OMILLAR
Bozor  iqtisodiyoti  sharoitida  ishlab  chiqarishni joy lash ti­
rish  o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega.  Bu  borada  tadbirkor  albatta 
foydali,  q o ‘shim cha  d aro m ad n i  k o ‘zlaydi,  davlat  esa  ish 
o ‘rin la rin i  k o 'p a y tirish ,  m eh n a t  resurslarini  band  qilish, 
ijtim oiy va  ekologik  m uam m olarni  hal  qilish,  hududlar  rivoj­
lanish  darajasidagi  farqlarni  kam aytirishga  intiladi.  D em ak, 
bunday vaziyatda har ikki yo'nalishni  muvofiqlashtirgan  holda 
m asalani  yechish  talab  etiladi.
Ishlab  chiqarishni joylashtirish  uchun  eng  avvalo joy,  ya'ni 
yer,  m aydon  kerak.  Biroq,  buning uchun  har qanday joy ham  
to ‘g ‘ri  kelaverm aydi.  Q olaversa,  h u dud  ham   h a r  qanday 
korxona  yoki  ekinlarni  «istamaydi»  va  aksincha,  x o ‘jalikning 
barcha  tarm oqlari  ham   to ‘g ‘ri  kelgan joyga  o'rnashtirilm aydi. 
Agar  ishlab  chiqirish  yer,  m aydoning  im koniyati  va  sharoiti- 
dan qat’iy nazar joylashtirilsa,  u holda geografik nomuvofiqlik 
vujudga  keladi,  tabiatning  xususiyati  inkor  etiladi,  «soch 
teskarisiga taraladi».  Ayni vaqtda xo‘jalik tarm oqlarini  to ‘g ‘ri- 
dan  to ‘g ‘ri,  xohlagan  joyda  tashkil  etilsa,  u  k o ‘zda  tutilgan 
iqtisodiy  m anfaatlarga  olib  kelm asligi,  ekologik  m uam m o- 
larga,  ortiq cha  transport  xarajatlariga  sabab  b o ‘lishi  aniq. 
K o‘rinib  turibdiki,  ishlab  chiqarish  tarm oqlarini  joylashti- 
rishda ham   hudud,  ham  tarm oq xususiyatlari  inobatga  olinishi 
zarur.
Tabiatda, 
g o ‘y o k i  
yer  m aydonining  m uayyan  joylari  ay- 
nan qandaydir xo‘jalik tarm og'ini joylashtirish  uchun  yaratil- 
gandek.  Boshqacha qilib  aytganda,  har bir joyning  o ‘ziga  xos 
va  o ‘ziga  mos  funksiyasi  mavjud.  Binobarin,  hudud  «nafasi 
va haroratini»  chuqur his qila  olish, joy xususiyatini  atroflicha 
o ‘rganish  talab  etiladi.  T ajribalar  d alolat  beradiki,  c h o ‘l 
m intaqasini  haddan  tashqari  o 'zlashtirib,  sug‘orm a  dehqon- 
chilikni  rivojlantirish  ko‘p  o ‘tm ay  o ‘z  o 'ch in i  olm oqda  —
61

tuproq  ikkilam chi  sh o ‘rlanib,  k atta-k atta  m aydonlar  qishloq 
xo'jalik  oborotidan  chiqib  ketm oqda.  Ayni  chog'd a  chorva 
mollari  yem -xashaksiz,  yaylovsiz  qolm oqda.  Ehtim ol,  ch o ‘l- 
larning  bir  qismi  cho'lligicha  qolib,  yaylovlar  o 'z   vazifasini 
o ‘tagani  m a'qulm idi?
Ijtim oiy  hayotda  har  kishi  o ‘z  ishini,  vazifasini  bajarga- 
nidek,  tabiatda  ham   har  bir joy  o ‘ziga  m uvofiq  xo‘jalik  kor- 
xonasini joylashtirishi  kerak.  Bu  o'rin d a, joy yoki  hududning 
sig'im i  t o ‘g ‘risida  fikr  bildirish  lozim.  G ap  shundaki,  har bir 
joy  x o ‘jalik  va  aholini  m uayyan  m iqdorda  sig‘dira  oladi, 
undan  o rtig ‘i  esa  tabiiy  m uvozanatni,  ekologik  vaziyatni 
buzadi.  Lekin  bu  sig‘im  darajasi,  k o ‘lami  birday  b o ‘lmaydi 
va  u  doim   o ‘zgarib  turadi.
D em ak,  yerning  o ‘ziga  xos  qiymati  bor va bu  qiymat turli 
sharoitda  turlicha  (D .R ikardo).  M azkur  m asala  bilan  yer 
kadastri  sh ug‘ullan adi.  Bu  yerda  shuni  ta'kid lash  jo izk i, 
hududning  iqtisodiy,  dem ografik,  ekologik  sig‘imlari  bir  xil 
emas.  Odatda,  aholi zichligi,  ya'ni  1  km2 ga  necha kishi to ‘g‘ri 
kelishi  hududdan  foydalanishning  um um iy  ko‘rsatkichi b o ‘lib 
xizm at  qiladi.  Shu  bilan  birga  hudud  iqtisodiy  salohiyatini 
ham   hisoblash  m um kin.  Qishloq  x o‘jaligida  bu  m asala  oson 
yechiladi,  ya’ni  bir gektar  yer  qancha  m ahsulot  berishi  aniq. 
Am m o  xo‘jalikning  boshqa  tarm oqlarida  yer  «hosildorligi» 
yoki  xizm ati  kam  e'tiborga  olinadi.  Vaholanki,  har bir gektar 
m aydonning qancha yalpi  ichki  m ahsulot yoki milliy darom ad 
yaratishini  ham   aniqlash  e'tiborlidir.
Y uqoridagilardan  m a'lum   b o ‘ladiki,  yer  —  tabiiy  boylik, 
resursdir.  Lekin  k o ‘pincha  erga  biz  oddiy  sharoit  sifatida 
qarashga  odatlanganm iz,  bam isoli  qutichadek  (unga  to ‘g‘ri 
kelgan  narsani  solaveram iz).  Aslida  esa  Yer  —  Ona  zam in 
bebaho  boylik,  u  bizning  um um iy  uyimiz,  hayot  m anbaim iz. 
Shuning  uchun  Yer  ham   haqli  ravishda  e'zozlashga  loyiq. 
Q olaversa,  nafaqat  dunyoviy,  balki  diniy  jih atd an   ham   Yer 
—  azizdir.
Ishlab  chiqarish  tarm oqlarini  hududiy tashkil  etishga  turli 
om illar  ta'sir  qiladi.  M odom iki,  ta'sir  etuvchi  om illar  ko ‘p 
ekan,  so ‘z  ularning  ta'sir  darajasi  to ‘g ‘risida  borishi  kerak. 
Shu  nuqtai  nazardan  m uayyan  tarm oq  yoki  korxona  uchun 
bir  yoki  ikki  omil  hal  qiluvchi  aham iyatga  ega,  qolganlari 
esa  ikkinchi,  u chinchi  va  hokazo  darajali  hisoblanadi,  asosiy
62

m aqsad  esa  a n a   sh u   asosiy  o m iln i  a n iq la s h d a n   ib o ra t 
b o ‘lm og‘i  lozim.
U m um an  aytganda,  har  bir  korxona  yoki  qishloq  xo‘ja- 
ligi  ekini  uchun  m a'lum   m iqdorda  xom-ashyo,  yer,  suv,  haro- 
rat,  ishchi  kuchi,  texnika vositalari,  elektr energiyasi,  transport 
va  boshqalar  kerak.  Bu  om illarni  shartli  ravishda  ikki  katta 
guruhga  b o ‘lish  m um kin:  tabiiy va  ijtim oiy-iqtisodiy  omillar.


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   10   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling