R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I


Download 24.28 Kb.
Pdf просмотр
bet5/17
Sana16.02.2017
Hajmi24.28 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17

35

h a r   q a n d a y   su v e re n   d a v la tn in g   m u h i m   belgisi,  sh a rtid ir. 
G e ografiya da  esa  bu  c h e g ara la rn in g   shakii  («geometriyasi») 
o 'z a r o   q o ‘sh n i  davlatlarning  siyosiy  tarixi,  iqtisodiyotning, 
aholi joylashuvining xususiyatlarini  h a m   aks  ettiradi.  Masalan, 
davlatlar  o'rtasida  oddiy va  t o ‘g ‘ri  chiziq shaklidagi  chegaralar 
(A frikada,  0 ‘z b e k isto n n in g   T u r k m a n i s to n   va  Q o z o g ‘iston 
b ilan  chegarasi,  A Q S H   va  K a n a d a ,  In d o n e z iy a   chegarasi  va
h.k.)  u la rn in g   bir  v aq tlar  b o s h q a   m a m la k a t  m u stam la k asi 
ekanligi,  ushbu  h u dudning  x o ‘jalik jih a tid a n  u n c h a   ahamiyatli 
emasligi va  aholisining  siyrak joylashganligidan  d arak beradi. 
Q a d im d a n   o 'z la s h tirilg a n   h u d u d la rd a   esa  davlat  chegaralari 
o ‘ta  m u rak k a b ,  «arrasim on»,  meandra  shaklida  b o ‘ladi.  Sa- 
babi  b u n d a y  jo y lard a  h u d u d n in g   h a r  b ir  qism i  k atta  iqtisodiy 
ah a m iy a tg a   ega.
Biz  o ld in ro q   tabiat  va ja m iy a tn i  o ‘zim izn in g   qadim gi  ikki 
pallali  q o ‘l  tarozusiga  o ‘xshatgan  edik.  Agar bu  tarozuda  tabiat 
«toshi»  o g ‘irlik  qilsa  uning  iqtisodiy sig‘imi  past,  ya'ni jam iyat 
qismi  yengillik  qiladi.  B unday  holat  q a d im d a   mavjud  b o ‘lgan, 
h ozir  esa ja m iyatning  tabiatga t a ’siri,  bosim i  oshib  borm oqda. 
T o ‘g ‘ri,  tabiat  jam iy atg a  xizm at  qiladi  va  m a ’lu m   m a 'n o d a  
u n g a   b o ‘y su n ad i,  a m m o   j a m iy a t   h a m   t a b ia tn i  e'zozlashi, 
avaylab-asrashi,  t o ‘g ‘ri  m u o m a l a d a   b o ‘lishi  kerak.
T a b ia t  va  ja m iy a t,  u m u m a n   o lganda,  yaxlit,  bir  b u tu n  
m u ra k k a b   tizim ;  u larn i  b ir-biriga  q a r a m a -q a rs h i  yoki  birini 
ik k in c h isid a n   u s tu n   q o ‘yish  h a m   n o t o ‘g ‘ri.  X u d d i  s hunga 
o ‘xshash  tabiiy geografiya  bilan  ijtimoiy  (iqtisodiy)  geografiya 
h a m  o ‘zaro  aloqada:  tabiiy sharoit va resurslar ishlab  chiqarish 
k u c h la r in i  rivojlantirish  va  jo y lash tirish   n u q ta i  n a z a rid a n , 
iqtisodiyot  esa  ishlab  chiqarishni  tabiatga  ta'siri jih a tid a n   h am  
o ‘rganishi  lozim.  S h u n in g   u c h u n   tabiiy  geografiyada  insonni, 
i q tis o d iy   g e o g r a fiy a d a   esa  t a b i a t n i ,   e k o lo g ik   o q i b a t l a r n i  
u n u tm a s lik   kerak.
Iqtisodiy  geografiya  to m   m a 'n o d a   (m asa la n ,  A Q S H   da) 
q ishloq  x o ‘jaligi,  t o g ‘- k o n ,  o ‘rm o n c h ilik   va  baliq   sa n o a tid a n  
iborat.  D e m a k ,  uning  tadqiqot  doirasi  bevosita  tabiat  va  tabiiy 
resurslaridan  foydalanish  bilan  b o g ‘liq.  H o z ir  h a m   tabiiy  s h a ­
roit va boyliklarga  iqtisodiy  baho  berish,  tab iatdan  foydalanish 
iqtisodiyoti  iqtisodiy  geografiya  fanida  m u h im   o ‘rinni  egal- 
laydi.
36

M asa la n,  geografik  o ‘rin n i  tahlil  qilganda  m a m la k a t  yoki 
m in ta q a n in g   dengiz  va  o kea nla rga,  yirik  yoqilg‘i-energetika, 
m agistral  y o 'lla rg a   u z o q -y a q in lig i,  b o sh q a   d a v la tla r  bilan 
chegaradoshligi  kabi jihatla riga  e 'tibor b e rm o q   lozim.  H u d u d  
ichkarida  ( F a r g ‘o n a   vodiysi),  chekkada  ( Q o r a q a lp o g ‘iston 
respublikasi),  o ‘ziga  xos  geosiyosiy  vaziyatda  (S u rxonda ryo 
viloyati)  yoki  tranzit  h o la td a   (S a m a r q a n d ,  N avoiy,  Sirdaryo 
vilo y atla ri)  jo y la sh g a n lig in i  u la r n i n g   iqtiso d iy   riv o jlan ish  
n u q ta i  n a z a r d a n   tu r l ic h a   b a h o la s h   m u m k in .  S h u n in g d e k , 
m a m la k a tn in g   asosiy  k iradiga n  va  c hiqadiga n  «darvozalari» 
(O lot,  Q o ‘rg ‘o n te p a ,  Q o ‘n g ‘irot  tu m a n la ri),  chegaraga  yaqin 
yoki  tu ta sh   h u d u d la rn in g   geografik  o ‘rinlari  h a m   o ‘ziga  xos 
iqtisodiy  geografik  m a z m u n   kasb  etadi.
Geografik o ‘rinning  turli bosqich va turlarini  tahlil  qilishda 
un in g   ijobiy  to m o n la r i   b ila n   birga  salbiy  j i h a t la r i n i   h a m  
aniqlash  talab  qilinadi.  S h u   bilan  birga  m in ta q a   yoki  m a m l a ­
katning geografik  o ‘rnini yaqin  kelajakda  o ‘zgarish  im koniyat- 
lari va shu  asosda  hudu d n in g   iqtisodiy rivojlanish xususiyatlari 
o ld in d a n   b a sh o ra t  qilinsa  y a n a d a   m aqsadga  m uvofiq  b o ‘ladi 
(m asalan,  «Buyuk  Ipak y o ‘li»ning  tiklanishi,  T R A S E K A   loyi- 
hasining  am alga  oshirilishining  O h a n g a ro n   va  F a r g ‘o n a   vo- 
diylariga  ta'siri).
0 ‘rganilayotgan  h u d u d n in g   ustki  tuzilishi,  ya'ni  relyefini 
h a m   iq tiso d iy   geo g rafik   n u q t a i   n a z a r d a n   b a h o la s h   k a tta  
aha m iy a tg a  ega.  Sababi  —  t o g ‘lik  yoki  tekislik  relyefi  o ‘ziga 
xos  x o 'jalik  sig‘imi  va  tra n s p o r t  tizim iga  ega.  Bu  ji h a t d a n  
ayniqsa  h u d u d   yer usti  tuzilishining  h a r xilligi  geografik  m e h - 
n a t  ta q sim o tin i  rivojlanishiga  qulaylik  yaratadi.
Relyef,  unin g   geologik  tarixi  va  tuzilishi  q az ilm a  boylik- 
larning  mavjudligi,  u larning  turlariga  ta'sir  etadi.  C h u n k i, 
tekislik,  t o g ‘  la n d shaftla rining  o ‘ziga  xos  qaz ilm a  resurslari 
b o ‘ladi.  Shu  nuqtai  naz ard a n   qaraganda  qazilm a boyliklarning 
k o ‘p  y o k i  k a m l i g id a n   k o ‘ra  u l a r n i n g   o ‘z a ro   j o y l a s h u v i , 
h u d u d i y   b irik m a la ri  m u h im r o q .   C h u n o n c h i ,   t o g ‘  relyefi, 
daryo,  ra n g d o r  m etallar  rudasi  yoki  to s h k o 'm ir  va  te m ir  ruda 
k o n i n i n g   b i r -b irig a   yaqinligi  rangli  va  q o ra   m e ta llu rg iy a  
korx o n a la rin i  qu rish d a  ayni  m u d d ao d ir.
Iq lim   s h a r o iti,  a g r o iq lim iy   o m i ll a r   —  h av o   h a r o r a t i ,  
vegetatsiya  davri,  tu p ro q ,  n am lik   kabilar  qishloq  x o ‘jaligini
37

rivojlantirish  va  h u d u d iy   tashkil  etish  jih a td a n   o ‘rganilishi 
lozim.  Iqlim ning  q u ru q   yoki  namligi,  t u p ro q   qatlam lari  agrar 
sohaning  muayyan  yo ‘nalishlarini  rivojlantirishga  im kon b e ra ­
di.  Shu  o ‘rinda,  ayniqsa  bizning  sharoitim izda  suv  resurslariga 
h a m   jid d iy   e 'tibor  b e r m o q   zarur.
0 ‘rganilayotgan  h u d u d n in g   xususiyatidan  kelib  c h iq q a n  
h o ld a  u n in g   o ‘rm o n   va  hay v o n o t  o lam ini  h a m   tahlil  qilish 
m u m k in .  M asa la n,  b u n d a y   y o n d ash u v   K a n ad a,  Rossiyaning 
Sibir  o ‘lkasi,  Braziliya  kabilarni  o ‘rganishda  katta  m a z m u n -  
ga  ega.
Tabiiy  geografik  k o m p o n e n t l a r   a lo h id a - a lo h id a   (« d o n a - 
lab»)  k o ‘rib  chiqilgandan  s o ‘ng  ular  m ajm u a  shaklida  bahola- 
nishi  kerak.  C h unki,  tabiatda  h am ,  iqtisodiyotda  b o ‘lganidek, 
b a r c h a   k o m p o n e n t l a r   o ‘z a ro   a l o q a d a   va  u la r  o ‘ziga  xos 
geotizim ni  tashkil  qiladi.  C h u n o n c h i,  to g ‘,  c h o ‘l,  o ‘rm on,  bot- 
qoqlik  lan d sh aftla rin in g   organik  va  n o o rg a n ik   dunyosi,  jo n li 
va  jo n siz   tabiati  turlicha.  B u n d ay   landshaft  shakllari  iq tiso ­
diyot  ta rm oqlarini  hududiy  tashkil  qilish,  aholining joylanishi 
va  s alom atligida  h am   a lo h id a   m a z m u n g a   ega.
S h u n d a y   qilib,  tab iat  va  ja m iy a t  o ‘zaro  aloqadorlikda, 
d oim iy  harakatda.  B inobarin,  iqtisodiy  geografiyada  «tabiat— 
a h o l i —x o ‘jalik»  uchligiga  k atta  a h a m iy a t  beriladi.  U s h b u  
tizim ni  t o ‘rtlik,  ya'ni  «tabiat—aholi—x o ‘jalik—tabiat»  shaklida 
h a m   q arash   m u m k in .  U  h o ld a   b u n d a y   yond ash u v   sikllik  va 
ekologik  m a z m u n g a   ega  b o 'la d i.
A yni  v aq td a  iqtisodiyot  va  ijtim oiy  hayotga  m os  ravishda 
tabiiy,  iqtisodiy  va  ijtimoiy  (sotsial)  m u h it  yoki  m a k o n n i 
ajratish  m u m k in .  0 ‘z  navbatida  geoiqtisodiy,  sotsial  va  tabiiy 
m u h it  ajralm as  birlikni,  yaxlit  geografik  m a k o n n i  shakllan- 
tiradi.
SA V O L  VA  T O P S H IR IQ L A R
1.  T a b ia t  va  ja m iy a t  a lo q a d o rlig i  g e o g ra fiy a   fan id a  q an d ay  m a z ­
m u n g a   ega?
2.  G e o g r a fik   d e te r m in iz m   n im a   va  u n ga  S iz n in g   m u n o sa b a tin g iz 
qanday?
3.  N o ta b iiy   g eo g ra fik   fa n la r  tu rk u m in i  q an d ay  atash  t o ‘g ‘riroq: 
iq tiso d iy   g e o g ra fiy a m i  y ok i  ijtim o iy m i?
38

4.  0 ‘z in g iz   yashab  turgan  jo y   y o k i  o 'rg a n a y o tg a n   m a m la k a tin g iz - 
n in g  g eografik   o ‘rni  va  ta b iiy   sh a ro itig a   iq tiso d iy   b a h o   b ering.
5.  A tr o f m u h itn i  saqlash  t o ‘g ‘risidagi  «Barqaror  rivojlanish»  tu sh u n - 
c h a sin in g   m a'n osi  nim a?
6.  T ab iatd a  va  iq tis o d iy -s iy o s iy   h a y o td a   ch eg a ra la rn in g   m o h iy a ti 
qanday?
7.  T ab iiy  va  iq tiso d iy   geo g ra fiy a g a   te g ish li  q an d ay  q o n u n iy a tla rn i 
b ila siz  (m iso lla r   y o rd a m id a   tu sh u n tirin g )?
39

V BOB
SIYOSIY  GEOGRAFIYA  VA  JAHON 
SIYOSIY  XARITASI
Siyosiy  geografiya  keng  m a ’nodagi  ijtim oiy  geografiya- 
n in g   b ir  qism idir.  U   iqtisodiy,  s o tsial-iqtisodiy  va  sotsial 
geografiya  bilan  b ir  q a to rd a   o ‘zining  alo h id a  blokini  shakl- 
l a n t i r m o q d a .   U s h b u   b l o k k a   h a r b iy   va  e le k to r ia l  ( y a 'n i  
saylovlar)  geografiyasini  kiritish  m um k in .
Siyosiy  geografiyaning  ta d q iq o t  ob'yekti  b o ‘lib  h u d u d iy  
siyosiy  tiz im la r  (sistem alar)  xizm at  qiladi.  U n in g   p re d m e ti 
esa  m uayyan  m am lakat  doirasida jam iyatning  siyosiy-hududiy 
tashkil  etilishini  o 'r g a n is h d a n   iborat.  S h u n in g d e k ,  b u   fan 
d avlatlar  va  ularning  chegaralari,  davlat  tu z u m i,  m a 'm u riy - 
h u d u d i y   tuzilish i,  m a m l a k a t   d o ira s id a   siyosiy  p a r tiy a   va 
k u c h la rn in g  jo ylanishi,  h u d u d iy   tarkibini  o ‘rganadi.  So'n ggi 
yillardagi j a h o n   ham jam iyatidagi, j a h o n   geosiyosiy  tizimidagi 
m u h im   o ‘zgarishlar  h a m d a   davlatlararo  tashkil  etilgan  harbiy- 
siyosiy  u y u sh m a   yoki  ittifoqlar  siyosiy  geografiya  ta d q iq o t 
p r e d m e tin i  y an a d a  kengaytirm oqda.
M azkur fanning tarixi  h a m   anc ha  uzoq.  Agar keng  k o ‘lam - 
d a   q a r a y d i g a n   b o ‘lsak,  u n i n g   v u ju d g a   k e lis h i  d a s t l a b k i  
d av latlarning  paydo  b o ‘lishiga  borib  taqaladi,  ch u n k i  siyosiy 
geografiya  u c h u n   davlat  (dem ak,  unin g   h u d u d iy   yaxlitligi, 
chegarasi,  boshqarish  tashkilotlari,  harbiy va  siyosiy  kuchlari) 
asosiy  m a z m u n   kasb  etadi.
A m m o   siyosiy geografiyaning  fan  sifatida  shakllanish  tarixi 
u n c h a   u zo q  emas.  Dastavval  «siyosiy geografiya»  tushunchasi, 
ba'zi  m a'lum otlarga  qaraganda,  X VIII  asrning  20-50-yillarida 
P e te rb u r g d a   (R ossiyada)  x iz m a td a   b o ‘lgan  n e m is  olim lari 
G.V.  Kraft va X.N. Vinsgeymlar to m o n id a n   tilga  olingan.  U lar 
u sh b u   t u s h u n c h a n i   geografiya  fa n in in g   b ir  qism i,  tarixiy 
geografiya  va  statistika  (davlatshunoslik)  bilan   aloqadorligini 
ta'kidlashgan.  Siyosiy  geografiyani  haqiqiy  fan  sifatida  shakl- 
lanishini  esa  k o ‘pchilik  nem is  geografi  va  sotsiologi  Fridrix
40

Fon  R atsel  n o m i  bilan  bog'laydilar.  U  1898  yilda  shu  n o m d a 
kitob  n a sh r  ettirganligi  u c h u n   siyosiy  geografiyaning  «otasi» 
deb  t a n   olingan.  S hu  bilan  birga  R atselning  a y n a n   m azk u r 
asari  tufayli  shved  R.  Chellen  «geosiyosat»  t u s h u n c h a s in i 
yaratdi.
Siyosiy  geografiya  geografiya  va  siyosatshunoslik  qirrasi- 
dagi  ijtim o iy   g eografik  fandir.  U   o ‘z  n a v b a tid a   tarix   va 
geosiyosat  bilan  h a m   yaqindan  aloqa  qiladi.  Biroq,  geosiyosat 
va  siyosiy  geografiya  bir-biriga ju d a   yaqin b o ‘lsa-da,  ularning 
o ra s id a   fa rq   bor:  g e o siy o s a t  a s o s a n   d a v l a t l a r n in g   ta sh q i 
siyosati,  siyosiy  geografiyaning  ta d q iq o t  o b ’yekti  esa  ularning 
ichki  hududiy-siyosiy  tuzilishidir.  Ayni  v aqtda  h a r  ikki  fan 
h a m  ja h o n   geosiyosiy  tizim i,  siyosiy  xaritasi  bilan   ish  tutadi.
H oz irgi  v a q td a   j a h o n   siyosiy  xarita sid a  200  d a n   o rtiq 
m ustaqil  davlatlar  m avjud  (1998  yil  m a 'lu m o tig a   k o ‘ra  193 
ta,  Birlashgan  M illatlar  T ashkilotiga  qabul  qilinganlari  185 
ta  b o ‘lgan).  Birgina XX  asrda  suveren  davlatlar soni  4  martaga 
k o ‘paygan,  shu ju m la d a n ,  Afrikada  4  ta d a n   53  taga,  Osiyoda 
9  ta d a n   48  taga  yetgan;  Avstraliya  va  O kean iy ad a  1900  yilda 
birorta  mustaqil  davlat  b o ‘lm agan  b o ‘lsa,  hozirgi  ku n d a  u lar­
ning  soni  14  tani  tashkil  etadi.
Y e r  s h a r i d a g i   d a v l a t l a r   o ‘z l a r i n i n g   k a t t a - k i c h i k l i g i ,  
geografik  o ‘rni  va  joylanishi,  siyosiy  tu zu m ig a  k o ‘ra  bir  xil 
emas.  C h u n o n c h i ,  Rossiya  Federatsiyasi,  K a n ad a,  A Q S H , 
Xitoy  Xalq  Respublikasi,  Braziliya,  Avstraliya,  H indiston  kabi 
h u d u d i  n ih o y a td a   k atta  m a m la k a tla r  bilan   bir  q a to rd a   o ‘nga 
yaqin ju d a   kichik,  «mitti»  davlatlar  h a m   bor  (eng  kichigi  Rim  
s h ah ri  ichidagi  Vatikan  b o ‘lib,  u n in g   m a y d o n i  400  k m 2, 
aholisi  1  m ing  kishidan  iborat).  Aholi  soniga  k o ‘ra  dunyoning 
eng  k atta  davlatlari  X itoy,  H indiston,  A Q S H ,  Indoneziya, 
Jazoir,  Sudan,  Kongo,  Saudiya  Arabistoni  va  bosh q alard ir 
(2001  yil  m a 'lu m o tlarig a  k o ‘ra,  100  m illio n d a n   ortiq  aholiga 
ega  b o ‘lgan  11  ta  davlat  m avjud).
G eografik  joylanishiga  k o ‘ra  m a m la k a tla r  orolda,  yarim 
o ro ld a ,  d en g iz  va  o k e a n l a r   b o ‘yida,  m a t e r ik   i c h k a r isid a  
joylashganligi  bilan   farq  qiladi.  M asa la n,  Yangi  Zellandiya, 
Buyuk  Britaniya,  Kipr,  Yaponiya,  Maldiv  Respublikasi,  Kuba, 
Ind o n e ziy a,  Fillipinga  o ‘xshash  h a m d a   O keaniyadagi  kichik 
d av latlar  o ro lla rd a ,  J a n u b iy   va  S him oliy  K oreya,  Italiya, 
Ispaniya,  P ortugaliya,  N orvegiya,  Shvetsiya  kabilar  yarim
41

o ro lla rd a   jo y la sh g a n .  K o ‘p chilik  dav latlar  b evosita  j a h o n  
o k e a n i   va  d e n g i z l a r i   b o 'y i d a   o ‘r n a s h g a n ,   a y r im l a r i   esa 
(Boliviya,  Paragvay,  N epal,  Butan,  Afg‘oniston,  Q ozog'iston, 
A r m a n i s t o n ,   T u r k m a n i s t o n ,   0 ‘z b e k i s t o n ,   Q i r g ‘iz i s t o n ,  
Avstriya,  Lyuksem burg,  Shvetsariya,  C h ad ,  M arkaziy  Afrika 
Respublikasi  va  hokazo)  m aterik  ichkarisida.  Masalan,  0 ‘zbe- 
kiston  Respublikasi j a h o n   okeaniga  chiqishi  u c h u n   eng  kam i- 
da  2  tad an   xorijiy  m a m la k a t  h u d u d id a n   o 'tis h i  kerak.  Bu 
x u s u sa n   u  d u n y o   geosiyosiy  x arita sid a  y a g o n a   m a m la k a t 
hisoblanadi.
M am lakatni  ichki j ih a td a n   tashkil  etish  va  boshqarish  k o ‘p 
jih a t d a n   h u d u d in in g   qiyofasiga  va  geoshakliga  h am   b o g ‘liq 
b o ‘ladi.  Shu  n uqtai  n a z a rd a n   m a m la k a t  h u d u d in in g   ixcham  
(k o m p ak t)  bo 'lg an i  m a'qul.  Bunga  misol  qilib,  F ransiya  yoki 
P olsha  davlatlarini  keltirish  m um kin.  Norvegiya,  Portugaliya, 
Shvetsiya,  V e tn a m   yoki  Chili  davlatlarining  h u d u d i  esa  uzoq 
m asofaga  c h o ‘zilgan.  B u n d ay   m avqe,  albatta,  tra n sp o rt  va 
bo s h q a   in fra struktura  tizim in i  rivojlantirish,  aholiga  xizm at 
k o ‘rsatish  va  hatto   harbiy  strategik jih a td a n   h am   qulay  emas.
X u ddi  shu  o ‘rin d a  davlatlar  h u d u d in in g   yaxlit,  bir  b u tu n  
yoki  anklav,  eksklav  shakllariga  ega  b o ‘lishi  ham   m a'lu m  
aha m iy a tg a  ega.  Anklav  shakli  m a m la k a t  h u d u d in in g   boshqa 
m am lakat  hududiga  suqilib  kirishi  (dengiz  q o ‘ltig‘i,  yoki yarim 
orollarga  o ‘xshab)  d em ak d ir.  B unga  misol  qilib  T o sh k e n t 
viloyatining  chekka  s h im o li-sh a rq iy   qismi,  F a r g ‘o n a   viloya- 
tining  S o ‘x  tu m a n i,  q o ‘shni  Tojikiston  Respublikasi  S o ‘g ‘d 
(avvalgi  L en in o b o d )  viloyatining  Z afaro b o d   tu m a n i  va  bosh- 
qalarni  keltirish  m u m k in .  Eksklavda  esa  davlat  chegarasining 
yaxlit  emasligi,  un in g   k ichikroq  h u d u d in i  asosiy  h u d u d d a n  
ta m o m ila   ajralib  qolgan  holati  tushuniladi.  M asalan,  A Q S H - 
ning Alyaska  va  Gavayi  orollari  (49,  50  shtatlari),  o ‘zimizning 
0 ‘zbekistondagi  F arg ‘on a  viloyatining  S ho h im a rd o n   qishlog‘i, 
Rossiya  F ederatsiyasining  K aliningrad  viloyati  va  b.).
Siyosiy  geografiyada  davlat  chegarasi,  unin g   shakli  h am  
katta  ah a m iy a t  kasb  etadi.  O d a td a ,  bu  ch e g ara la r  ikki  vazi- 
fani  bajaradi  —  ular  h u d u d la rn i  b ir-b irid a n   ajratib,  baryer 
s ifa tid a   va  a yni  v a q t d a   ikki  d a v la tn i  t u t a s h t ir i b ,   a lo q a , 
iqtisodiy  integratsiya  m aydoni  darajasida  xizmat  qilishadi.  Shu 
bilan  birga  chegaraga  tu ta s h   ra yonla rning  ijtim oiy-iqtisodiy 
va  siyosiy  rivojlanishi  o ‘ziga  xos  b o ‘ladi.
42

D a vla tla rning  siyosiy  geografik  o ‘rni  va  siyosiy  tuzum i 
h a m   h ar  xil.  Siyosiy  geografik  o ‘rin  d e g a n d a   biz  m a 'lu m   bir 
davlatning boshqa  (q o ‘shni  va ja h o n   ham jam iyati)  davlatlariga 
h a m d a   yirik  d a v la tla ra ro   harbiy  va  siyosiy  u y u sh m alarg a 
nisbatan  tu tg an   o ‘rnini  tush u n am iz.  J u m la d a n ,  0 ‘zbekiston 
R espublikasining  hozirgi  siyosiy  geografik  o ‘rni  uning  Afg‘o- 
n iston  bilan  chegaradoshligini  u n c h a   qulay  deb  b o ‘lmaydi.
M a m l a k a tl a r n in g   davlat  t u z u m i  aso sa n   ikki  xil,  y a ’ni 
monarxiya  va  respublika  shaklida  b o ‘ladi.  M on arx iy a  davlat 
t u z u m in in g   eng  qadim gi  shakli  b o ‘lib,  u  oliy  davlat  hoki- 
m iyatining  yakka  bir  shaxsga  —  m o n a rx g a   (p o d sh o h ,  qirol, 
s h o h ,  a m ir,  s u lto n   va  h .k .)  b o 'y s u n i s h i n i   b ild irad i.  0 ‘z 
n a v b a tid a  m o n a rx iy a n in g   h a m   tu rli  k o ‘rinishlari  m avjud. 
M a s a la n ,  m u t l a q   m o n a r x i y a d a   d a v la t  b o s h l i g ‘i n in g   roli 
cheklanm agan va  unga  barcha  oliy  m ansablar taalluqli  bo'ladi, 
davlat  rahbarligi  avloddan-avlodga  m eros  sifatida  o ‘tib  boradi 
(B irlashgan  Arab  amirligi,  Q atar,  O m a n   va  b.).
C h e k la n g a n   m onarx iy a d a  davlat  boshlig‘ining  funksiyasi 
k o nstitutsiya  yoki  p a r la m e n t  orqali  c h e k la n g an .  M asa la n, 
S h vetsiya  k o n s t i t u s i o n   m o n a r x i y a ,  B u y u k   B r it a n i y a   esa 
p a rla m e n t  m onarxiya  tuzu m ig a  ega  (bu  m a m la k a td a   asosiy 
vazifani  p re m y e r  —m inistr,  ya’ni  b osh  vazir  bajaradi).
Y uqoridagilardan  tashqari,  m o n arx iy a n in g   m u tlo q   teok- 
ratik  («teo»  —  din)  shakli  h a m   m avjud.  B u nday  tipdagi  dav- 
latlarda  (Vatikan,  Saudiya Arabistoni,  Bruney)  davlat  boshlig‘i 
ayni  vaqtda  diniy  boshliq  hisoblanadi.  V atikanda  m onarx  Rim 
Papasi,  Saudiya  A rabistoni  esa  b a r c h a   rahbarlik  (B osh  vazir, 
Oliy sudya,  Oliy  q o 'm o n d o n  va  hokazo)  faqat  yakkayu-yagona 
qirolga  b o ‘ysunadi.
Davlat  tu z u m in in g   respublika  shakli  h a m   a n c h a   qadim iy 
(eng  qad im iy   respublika  S a n - M a r i n o   Respublikasi  b o ‘lib,  u 
301  yilda  tashkil  to p g an ).  R espublika  h a m   o ‘z  nav b a tid a 
p re zid en t  va  p a r la m e n t  respublikasi  shaklida  b o 'lad i.  Birin- 
chisida,  saylangan  p re zid en t  ayni  v aq td a  davlat  va  hokim iyat 
boshlig'idir;  u  h a tto   p a r la m e n tn i  o ld in d a n   tarqa tib  yuborish 
huquqiga  h a m   ega.  Respublikaning  b u n d ay   k o ‘rinishi  A Q S H , 
Braziliya,  0 ‘zbekiston,  Q o z o g ‘iston  va  b o s h q a   davlatlarda 
am al  qiladi.
P a rlam e n ta r respublikada  prezident  huquqi  biroz  ch eklan­
gan  b o ‘lib,  u n d a   h o k im iya t  p a rla m e n tg a   shaklan  b o ‘ysunsa-
43

da  u  am a ld a   asosiy  boshqaruvchi  shaxs  hisoblanadi  ( G e r m a -  
niya  Federativ  Respublikasi,  Malayziya,  Flindiston,  Avstriya, 
P olsha,  Italiya  va  b.).
Hozirgi  davrda  er  sharida  respublika  tu zu m id ag i  d a v la t­
lar  k o ‘pchilikni  tashkil  qiladi.  U larn in g   u m u m iy   soni  150  ga 
yaqin,  m onarxiya  tuzu m ig a  esa  ta x m in a n   30  ta  davlat  kiradi.
D avlat  tu z u m i  m a m la k a tn in g   m a 'm u r i y - h u d u d i y   tuzili- 
shi  bilan  h a m   b o g ‘liq.  O d a td a ,  davlatlar  m a 'm u riy -h u d u d iy  
tuzilishining  ikki  —  unitar va  federativ  shakli  mavjud.  U n ita r 
davlatlarda  q o n u n   ch iqaruvchi  va  ijro  etuvchi  org a n   bitta, 
konstitutsiya  h a m   yagona.  U larning  ichidagi  m a ’m uriy birlik- 
lar,  m asalan,  viloyat,  rayon  kabilarning  h u q u q i  u n c h a   k atta 
emas.  B u nday  davlatlar  soni  j u d a   k o ‘p:  Fransiya,  U k ra in a , 
T u rk m a n isto n ,  Belorus,  Q o z o g ‘iston,  Q irg ‘iziston,  Y aponiya 
va  h.k.
F e d e r a t i v   d a v l a t l a r n i n g   ic h k i   siyosiy  t u z i lis h i   a n c h a  
m urakkab:  bu  yerda  «davlat  ich id a  davlatlar»  mavjud  b o ‘la- 
di.  Y agona  davlat  tarkibidagi  respublika,  sh tat,  okrug,  yer, 


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling