R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I


Download 24.28 Kb.
Pdf просмотр
bet4/17
Sana16.02.2017
Hajmi24.28 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17

27

geografiyaning  h u d u d iy  jih atla rig a  k o ‘p ro q   ah a m iy a t  berish- 
ning  tara fdorlari  b o ‘lib  chiqish g an   va  natijada  ular  iqtisodiy 
geografiyada  ra y o n la r  y o 'n a lis h in i  kuchaytirishgan.  D e m a k , 
iqtisodiy  geografiya  y a n a d a   geografiylashtirilgan,  ra y o n la r 
t a ’rifi  va  tavsifiga  k atta  urg‘u  berilgan.  E h tim o l  bu  holat  iqti­
sodiy  geografiyani  iqtisodiyot  tiz im id a n   geografiya  fanlari 
blokiga  kiritilishiga  sabab  b o 'lgandir.
Iqtisodiy  geografiya  Ikkinchi  j a h o n   urushi  va  u ru sh d a n  
keyingi  yillardagi  xo'jalikni  qayta  tiklash  ishlarida  k atta  ilmiy 
va  am aliy  a h a m iy a tg a  ega  bo 'lg an .  S hu  n u q ta i  n a z a rd a n   20- 
yillarda  M oskvada  tashkil  etilgan  K E P S   (« К о м и т е т   п о  и с ­
п о ль зо в ан и ю   п ри род н ы х ресурсов»)  va  uning  asosida  SOPS 
(«Совет  по  и зу ч е н и ю   п р о и зв о д и т ел ьн ы х   сил»)  ning  vujud­
ga  kelishi  n ih o y a td a   m u h im   b o ‘lgan.  U s h b u   ilm iy -ta d q iq o t 
tashkilotlari  m am la k a tn in g   turli  h u d u d la rid a   tabiiy  resurslar- 
d a n   fo y d a la n ish ,  ishlab  c h iq a rish   k u c h la r in i  jo y la sh tiris h  
b o ‘yicha  ilmiy  g 'o y a la r  sxem alarini  y aratg an -k i,  m o h iy a ta n  
b u   is h la r   i q t i s o d i y   g e o g r a f i y a   f a n i  d o ir a s id a   o lib   b o r ilg a n .
0 ‘zbe kiston  F a n la r  akadem iyasidagj  S O P S   h a m   b o sh q a 
ilm iy-tadqiqot  institutlari  va  1940  yilda  T oshkent  Davlat  U n i- 
versiteti  —  hozirgi  0 ‘zbekiston  Milliy  U niversitetida  ochilgan 
iqtisodiy geografiya  kafedrasi  olimlari  bilan  h am korlikda yirik 
h u d u d iy -iq tis o d iy   ta d q iq o tla rn i  bajargan.  M asalan,  F a r g 'o n a  
vodiysining  ijtim oiy-iqtisodiy  rivojlanishi,  A n g re n —Olm aliq, 
B u x o ro —Navoiy,  Q a shqa daryo,  M irz a c h o ‘l,  Quyi  A m udaryo 
hududiy  ishlab  chiqarish  m ajm ualari  t o ‘g ‘risidagi  ishlar shular 
j u m l a s i d a n d i r .   M a z k u r   t a d q i q o t l a r n i   a m a l g a   o s h i r i s h d a
S .K .  ZiyoduIIayev,  V .I.  Chetirkin,  Cherdansev,  K .N .  Bedrin- 
sev,  K .I.  Lapkin,  V .I.  Popov,  Z .M . Akramov,  S H .N .  Zokirov, 
1.1.  Iskanderov,  M . Abdusalomov,  E.A. Ahmedov,  A .S .  S o li- 
yev  kabi  olim larn in g   x izm atlari  k atta  b o 'lg an .
S obiq  Ittifoq  davrida  iqtisodiy  geografiya  fanining  rivoj­
lanishida  Moskva,  P eterburg,  Kiyev,  Q o z o n ,  P e rm ,  Irkutsk, 
V oronej,  Boku,  Tbilisi,  T o sh k e n t,  A lm ati  va  b o sh q a  sh ah a r- 
lardagi  univ ersitetlarn in g   roli  m u h im   b o ‘lgan.  Ayniqsa,  bu 
xususda,  N .N .  Baranskiy,  N .N .  Kolosovskiy,  B.N.  Semevskiy,
0 . A .   K o n s t a n t i n o v ,  V.V.  P okshishevskiy,  Y u .G .  S au sh k in ,
1.A.  Vitver,  I.M .  M ayergoyz,  S.B.  Lavrov,  A.T.Xrushev  kabi- 
lar  ju d a   sam arali  x izm at  qilishgan.
28

0 ‘zbekistonda,  asosan  T o s h D U   ning  iqtisodiy  geografiya 
kafedrasida  ikki  ilmiy  yo'nalish:  qishloq  x o ‘jaligi  va  aholi 
geografiyasi  mutaxassisligi  shakllangan.  Ushbu  y o ‘nalishlar 
bilan  a lo q ad o r b o 'lg a n   iqtisodiy  rayonlashtirish,  sh ah a rlar  ri­
vojlanishi  va  urbanizatsiya  ja ra y o n in in g   m intaqaviy  m u a m - 
m olari,  aholish u n o slik   (dem ografiya)  m asalalari  h a m   keng 
tadqiq  qilib  borilgan,  q a to r  ilmiy  va  ilm iy-am aliy  an ju m a n la r 
tashkil  etilgan.  R e sp u b lik a d a   a s ta - se k in   ilmiy  m a k ta b   va 
m ark a zlar  h a m   shakllanib  b organ  va  bu  b o ra d a   Z .M . Akra­
m ov,  M .  Q o r a x o n o v ,  O .B .  O ta m irz a y ev ,  A .S .  S o liy e v , 
A .N .  R o‘ziyev,  X .S .  Salim ov,  A.A.  Qayumov va  b oshqa  olim - 
larning  xizm atlari  kattadir.
0 ‘rta  m ak tab g a  d o ir  d arsliklar  avval  N .G .  Sapenko  va 
N .V .  Sm irnov,  k e y in ch a lik   Z . Akramov  va  P .  M usayevlar 
h am m uallifligida  yozilgan.  T o s h k e n t,  F a r g ‘on a,  N u k u s,  Sa- 
m arq a n d ,  N a m a n g a n ,  T erm iz,  Qarshi  universitet  va  institut- 
lari  o ‘rta  va  oliy  m ak tab lar  u c h u n   k o ‘pgina  m utaxassislar 
tayyorlab  berishgan.  Sobiq  Ittifoq  davrida yuqoridagi  olimlar- 
dan   tashqari,  T.  Raimov,  G. Asanov,  T.  Egamberdiyev,  S .  S a- 
idkarimov,  O . Abdullayev,  M . Yangiboyev,  T.  M allaboyev, 
T.  Jumanov,  Ye.  Umarov,  I.  Safarov,  M .  B o‘riyeva,  M . Yusu- 
pov,  T .R .  Tillayev,  Sh.  Imomov,  N .  Sultonov,  A.  Sodiqov  va 
boshqa  b ir  n e c h a   o ‘nlab  m utaxassislar  ilmiy  izlanishlar  olib 
borganlar.
K o 'rila y o tg a n   davrda  iqtisodiy  geografiya  fanining  ta'rifi 
h a m   o ‘zgarib,  z a m o n   talabiga  m oslashib  borgan.  M asalan, 
agar  u,  avval  turli  m am lak at  va  ra yonla r  xo'jaligini,  ishlab 
chiqarish  k u chlarini joylanish  xususiyatlarini  o ‘rganuvchi  fan 
h i s o b l a n s a ,   k e y i n c h a l i k   u n i n g   p r e d m e t i   h u d u d i y   ish lab  
chiq aru v ch i  m ajm ualar,  jam iy atn i  h u d u d iy   tashkil  etish  va 
boshqarish  bilan  tavsiflandi.
0 ‘tgan  asrning  yetm ish in c h i  yillarida  iqtisodiy  geo g ra­
fiya  sobiq  Ittifo q d a  ra sm a n   «iqtisodiy  va  sotsial  geografiya» 
n o m in i  oldi.  Tabiiyki,  unin g   ilgarigi  ta'rifi,  ishlab  chiqarish 
geografiyasi  ekanligi  sharoitida  t o ‘g ‘ri  kelmay  qoldi.  S huning 
u c h u n   a n 'a n a v iy   iqtisodiy  g eo g ra fiy a n in g   ta'rifi  ijtim oiy, 
noishlab  ch iqarish  sohalari,  a h olining  tu rm u s h   sharoiti  va 
tarzining  h u d u d iy   jihatlari  bilan  boyitildi.
M ustaqillik  davrida  iqtisodiy  va  ijtimoiy  geografiya  yangi 
siyosiy va  iqtisodiy  sharoitda  rivojlanib  kelm oqda.  Eng  avvalo
29

t a ’kidlash  lozim ki,  m a z k u r  fanning  asosiy  g ‘oya  va  tu s h u n - 
chalari  h u d u d iy   m e h n a t  taqsim oti,  iqtisodiy  rayonlashtirish, 
h u d u d i y   ish lab   c h i q a r i s h   m a jm u a l a r i   va  b o s h q a l a r   ilm iy 
a h am iyatini  h o z ir  h a m   saqlab  qolgan,  ularga  faqat  « k o m m u - 
nistik»  d u n y o q a r a s h ,  o ‘ta  m ark a z la s h g a n   t o t a lita r  tiz im n i 
p la n la s h tirish   p rin s ip la rid a n   holi  h o ld a   y o n d a sh u v   kerak, 
xolos.
Iqtisodiy  geografiya  fanining  m ustaqillik  davridagi  rivoj- 
lanishi  m a m la k a tim iz n in g   siyosiy  m ustaqillikka  erishuvi  va 
uning  iqtisodiyotini  b o zo r  m unosabatlariga  o ‘tishi  bilan  belgi- 
lanadi.  S huningdek,  bu  fanning  yangi  vazifalari  h a m   vujudga 
keldi.  U l a r   ju m la s ig a  0 ‘zbekisto n n in g   y o q ilg 'i-e n e rg e tik a , 
d o n ,  y o ‘l  (tra nsport)  mustaqilligiga  erishishi,  qishloq jo y lar- 
ning  ijtimoiy-iqtisodiy  rivojlanishi,  ishlab  chiqarish  kuchlarini 
joylashtirishni  davlat  to m o n id a n   tartibga  solib  borish,  m i n t a ­
qaviy  iqtisodiyot  va  m intaqaviy  siyosat,  iqtisodiy geografiya­
ning  ekologik  m u a m m o la ri  va  b oshqa  dolzarb  m asalalarni 
o 'r g a n is h   kiradi.
Respublika  olimlari  iqtisodiy geografiyada  siyosiy,  ijtimoiy, 
tarixiy,  ekologik  y o ‘nalishlarni  y a n a d a   rivojlantirishga jiddiy 
a h a m iy a t   b e r m o q d a l a r .  B u la rn in g   n a tija s id a   n o a n 'a n a v i y  
m avzular,  c h u n o n c h i,  aholiga  xizm at  k o ‘rsatish,  fan  va  ilmiy 
tadqiqotlar,  tibbiyot  geografiyasi  b o ‘yicha  n o m zodlik disserta- 
tsiyalari  muvaffaqiyatli  yoqlandi,  siyosiy, jin oya tch ilik,  rekrea- 
tsiya  va xalqaro  turizm   geografiyasi  b o ‘yicha  h am   ilmiy  ta d q i­
q o tlar  olib  b orilm oqda.
K o ‘rinib  turibdiki,  0 ‘zbek isto n d a  h a m   iqtisodiy  g eo g ra ­
fiya  «frontal»  rivojlanib,  boshqa, jaho n n in g   ilg‘or m am lak atla­
rida  b o ‘lganidek,  a sta-sekin  keng  m a'n o d a g i  ijtim oiy geo g ra­
fiyaga  aylandi.  S hu  bilan  birga  uning  tarkibiy  qismi  hisoblan- 
gan  iqtisodiy  geografiya  m ustaqil  m am la k a tim iz n in g   b o z o r 
m u n o s ab atlarig a  o ‘tishi  bilan  b o g ‘liq  h u d u d iy   m u a m m o la rn i 
tadqiq  qilishda  o ‘zining  m unosib  hissasini  q o ‘shib  borm oqda.
Iqtisodiy geografik tadqiqotlar  0 ‘zbekiston  Milliy  universi- 
teti,  T o s h k e n t   iq tiso d iy o t  universiteti,  0 ‘z F A   G eo g rafiy a 
b o ‘limi,  S a m a rq a n d ,  N a m a n g a n ,  F a r g ‘on a,  N u k u s,  T erm iz 
universitetlarida,  T oshkent  moliya  institutida  olib  borilmoqda. 
Ushbu  fanning  rivojlanishida  0 ‘zbekiston  Respublikasi  G e o g ­
rafiya  j a m iy a t i n in g   xizm ati  h a m   b e qiyosdir.  Ayni  v aq td a 
m am lakatim izning  yetuk  olimlari,  ilmiy  m aktab  va  m arkazlari
30

xorijiy  d av latlar  (X itoy  Xalq  Respublikasi,  Rossiya  F e d e - 
ratsiyasi,  U k ra in a ,  Q o z o g ‘iston,  Q irg‘iziston  respublikalari) 
bilan  h a m   uzviy  alo q a d a   t a d q iq o tla r  olib  b o rm oqdala r.
Shu  bilan   birga  iqtisodiy  geografiya  fani  o ldida  turgan 
vazifalar h am   talaygina.  U lar eng  a w a l o   m azkur fanning yangi 
s h a r o it d a   n a z a riy   m a s a la la rin i  o ‘rga nish,  u n in g   o b r o ‘  va 
nufu z in i  k o ‘tarish,  m a m la k a tim iz   ijtim oiy-iqtisodiy  rivojla- 
nishining  h u d u d iy   to m o n la rin i  c h u q u r   tad q iq   qilish  va  bu 
b o ra d a  ilm iy-am aliy  tavsiyalarni  ishlab  chiqish,  u m u m ta 'lim  
va oliy  o ‘quv  yurtlariga,  kollej  va  akadem ik  litseylarga  o ‘qituv- 
chilarni  h a m d a   ularga  zam onaviy o ‘quv  q o ‘llanm a  va  darslik- 
larni  tayyorlashdan  iborat.
H ozirgi  o ‘zg aruvchan  h a y o td a   iqtisodiy  geografiyaning 
aha m iya ti  y a n a d a   oshib  b o rm o q d a .  U   h arakatdagi  dun y o n i, 
xalqaro,  m illiy  va  m intaqaviy  iqtisodiyotni  turli  m iqyosda 
o 'rg an ad i,  yuksak geografik  m adan iy a t  va  geografik  fikrlashni 
shakllanishiga  k atta  xizm at  qiladi.
SA VO L  VA  T O P S H IR IQ L A R
1.  Iq tiso d iy   geo g ra fik   b ilim la r  n im a   u ch u n   kerak?
2.  Iq tiso d iy   g eografiya  fa n in in g   tarixiy  m anbalari  q aysilar  va  ular 
qaysi  d avlatlard a  sh ak llan gan ?
3.  I q tiso d iy   g e o g r a fiy a n in g   sta tistik a   b ila n   q a n d a y   a lo q a d o r lig i 
m avjud?
4.  S o b iq   Ittifo q d a   iq tiso d iy   g eo g ra fiy a   qan d ay  rivojlanib  bordi?
5.  O 'zb ek isto n d a   iq tisod iy  geografiya  fa n in in g   rivojlanishini  ta'riflab 
b erin g.
6.  S iz n i  m aktabda  o ‘q itgan   g e o g r a f o 'q itu v c h in g iz   qaysi  o liy   o ‘quv 
y u rtin i  b itirgan   va  u  bergan  b ilim g a   m u n o sa b a tin g iz  qanday?
7.  Iq tiso d iy   g eografiya  b ilan   ijtim o iy   g eografiya  o 'rta sid a g i  farqni 
tu sh u n tirib   b ering.
31

IV   BOB
IQTISODIY  GEOGRAFIYADA  TABIAT 
VA  JAMIYATNING  ALOQADORLIGI
T ab ia t  bilan ja m iy a t,  tabiat  va  inso n   m u n o sa b a ti  geo g ra­
fiya  fanining  b osh  falsafiy  masalasidir.  A ynan  shu  m asala 
tabiiy va  iqtisodiy,  aniqrog‘i  ijtimoiy geografiyani  birlashtiradi, 
o ‘zaro  alo q ad o rlik d a  rivojlanishini  ta q o z o   etadi.
T ab ia t  va  in so n   o 'rta sid a g i  m u n o s a b a t  ikki  t o m o n la m a  
b o ‘lib,  u  ilmiy  m u v o z a n a t  ho latin i  saqlab  q o lm o g 'i  lozim. 
U sh b u   dialektik  va  d in a m ik   m u v o zan a t  eng  avvalo  insonning 
tabiatga  qay  darajada  ta'sir  k o ‘rsatishiga,  uning  tabiat  q o n u n - 
larini  q a n c h a lik   e ’tiborga  olganligiga  b o g ‘liq.
Yer  shari  va  uning  alo h id a  qism larining  t a ’sirini  shunga 
m os  h o ld a  tabiiy  geografiya  o ‘rganadi.  Biroq,  bu  juftlikning 
ikkinchi  tom o n in i,  ya'ni jam iyatni  yoki  insonni  faqat  iqtisodiy 
geografiyaga  taalluqliligi  n o t o ‘g ‘ridir,  chunki  «inson  va  tabiat» 
«tabiat  va jam iyat»  b o ‘ lishi  m u m k in ,  a m m o   «tabiat va  iqtisod» 
u n c h a   q o v u s h m a y d i.  S h u n in g   u c h u n   iqtisodiy  geografiya 
garchi  ijtimoiy  geografiyaning  asosiy  qismi  b o ‘lsa-da,  m u r a k ­
kab  ja m iy a t  h a y o tin i  o ‘rganuvchi  fan  alb atta  keng  qam rovli 
ijtim oiy  geografiya  hisoblanadi.
T a b ia t  in so n ,  j a m iy a t  rivoji  u c h u n   eng  avvalo  sh aro it 
yaratadi  va  bu  s h a ro it  qulay  yoki  n o q u la y   b o ‘lishi  m u m k in . 
B inobarin,  m a m la k a t  va  m in ta q a la r  ijtim oiy-iqtisodiy  rivoj­
lanish  darajasini  faqat  tabiiy  om illar bilan  belgilash  n o t o ‘g ‘ri- 
dir.  B u n d a y   h o ld a   biz  geografik  d e te r m in iz m n in g   n o t o ‘g ‘ri 
talqiniga  o ‘tib  qolam iz.
M a'lum ki, jam iy at  rivojlanishi  turli  xil  tabiiy,  tarixiy,  siyo­
siy,  texnologik  va  b o sh q a  om illarga  b o g ‘liq.  S hularga  mos 
h o ld a  geografik,  biologik,  tarixiy,  texnologik  d e te rm in iz m  
h a q id a   s o ‘z  yuritish  m u m k in   («dete»  —  belgilash,  aniqlash 
m a 'n o sin i  bildiradi).  D e te rm in istik   d u n y o q a ra sh   h odisa  va 
voqeliklar  ostida  yotgan  sabab-oqibat  aloqadorligini,  dialektik 
q o n u n i y a t l a r n i   a n g lab   olishga  y o rd a m   b eradi.  B iro q   u n i
32

h a d d a n   tashqari  b o ‘rttirib  yuborish  h am   xatodir.  Sababi-jami- 
yat  rivojlanishi  faqat  u  yoki  bu  om ilgagina  em as,  balki  k o ‘p- 
gina  sh aro it  va  o m illar  m ajm uiga  b o g ‘liq.  Ayni  vaqtda  d eter- 
m in iz m n i   ta m o m il a   i n k o r  etish  h a m   n o t o ‘g ‘ridir,  c h u n k i 
y u q o rid a g i  o m illa r n in g   ta'siri  u  yoki  b u   d a r a ja d a   a lb a tta  
mavjud.
0 ‘t m i s h d a ,   m a s a l a n   X V I I - X I X   a s r l a r d a   g e o g r a f i k  
determ inizm ga  ju d a   katta  e'tibor  berilgan,  hatto   kishilarning 
xarakteri,  yurish-turishi  davlat  tuzum i  h am   faqat  m a m la k a t­
ning  tabiiy sharoiti  (ayniqsa  iqlimi va yer usti  tuzilishi),  geogra­
fik joylanishi  bilan  tushuntirilgan.  M a'lum ki,  to g ‘  va  tekislik, 
sovuq yoki  issiq,  c h o ‘l  yoki vohada yashovchilar bir-birlaridan 
xulq-atvor,  yurish-turishlari bilan  farq  qiladilar.  Bu  h aqda  va- 
tan d o sh im iz  Abu  Rayhon  Beruniy:  «O dam lar  tuzilishining, 
surat,  tabiat  va  axloqda  turlicha  b o ‘lishi  faqatgina  nasablari- 
ning  turlichaligidan  emas,  balki  tu proq,  suv,  havo  va  yerning 
turlichaligidan  hamdir»  deb  yozgan  edi.  Bu  albatta  h aq   gap. 
Lekin  tabiiy  geografik  om illar  orqali  m am lakat  va  rayonlar- 
ning  u m u m iy   ijtimoiy-iqtisodiy taraqqiyotini,  ularning  siyosiy 
tuzu m in i  uzil-kesil  izohlash  h a m   t o ‘g ‘ri  emas.
G eografik  d e te r m in iz m n i  ja m iy a t  rivojlanishida  b ird a n - 
bir  omil  sifatida  qarash  ayniqsa,  G erm aniya,  A Q S H   va  Buyuk 
B ritaniyada  keng  tarqalgan  edi.  G e rm a n iy a   va  Shvetsiyada 
h u d u d g a   siyosiy  m a z m u n   berish  asosida,  geografik  d e te r m i- 
n iz m n in g   siyosat  bilan  q o ‘shilishi  natijasida  o ‘ta  reaksion 
g eografik  siyosat,  g eo siy o sa t  v u ju d g a  k elg an   edi.  U n i n g  
asoschilari  nem is  F.  Ratsel  va  shved  R.  Chellen  b o i g a n   (XIX 
asr).  A y n a n   an a   s h u n d ay   m afkura,  j a h o n n i   qayta  taqsim lash 
h a q id a g i  geosiyosiy  q a r a s h l a r   j a h o n   u r u s h l a r in i,   x alq a ro  
m o jarolarni  keltirib  chiqargan.
F ran siy ad a  vujudga  kelgan  possibilizm  (A.  Blash)  tab iat - 
ga  b o ‘lgan  m u n o sa b a tn i  biroz  «yumshaytirilgan»  y o ‘nalishi 
hisoblanadi.  U sh b u   g ‘oya  asosida  tabiiy  s h a r o itd a n   foydala- 
nish  im k oniya t  va  variantlari,  u n g a   m oslashgan  va  m uvofiq 
holda  x o ‘jalikni  yuritish yotadi.  D em ak,  shunday  dunyoqarash 
haqiq atg a  b irm u n c h a   yaqindir,  a m m o   b u   y erda  h a m   tabiat 
ustunligi  va  ayni  vaqtda  inson  k u c h -q u d ra tin in g   tabiat  oldida 
zaifligi  sezilib  turibdi.
U m u m a n   olganda,  tabiat  va ja m iy a tn in g   u  yoki  bunisiga 
katta  u rg‘u berish  h am   n o to ‘g ‘ridir;  ular tarozuning  ikki palla-
3 -
33

sidek  d o im iy   m u v o z a n a td a   b o ‘lm o g ‘i  lozim.  T o ‘g ‘ri,  insoni- 
yat  tara q q iy o tid a   avvallari  tabiat  ustunlik  qilgan,  keyinchalik 
esa  ja m iy a tn in g   tabiatga  ta'siri  kuchayib  borgan;  sh ah a rlar 
rivojlanishi,  u rb a n iz atsiy a  va  industriyalashtirish,  aholi  soni 
va  zichligining  ortib  borishi  kabi  m u v o z a n a tn in g   buzilishi, 
ekologik  h a lo k a t  va  b u h ro n la rg a   olib  kelgan.  S h u n in g   u c h u n  
1992  yilda  R io-de-Janeyro  (Braziliya)  shahrida  b o ‘lgan  B M T  
n in g   a t r o f - m u h i t g a   b a g ‘i s h la n g a n   n a v b a td a g i  y ig‘ilish id a 
«barqaror  rivojlanish»  («konsepsiya  ustoychivogo  razvitiya») 
g ‘oyasi  qabul  qilingan.  U n g a  m uvofiq j a m iy a tn in g   rivojlani­
shi,  tabiiy  sh aro it  va  resurslardan  foydalanish  tabiat  zarari, 
b o ‘lajak  avlod  h iso b id an   b o ‘lmasligi  kerak.
T a b ia t  q o n u n la ri  ijtim oiy-iqtisodiy  tara q q iy o t  q o n u n la ri- 
d a n   vujudga  kelishi,  davomiyligi,  tezligi  va  b o s h q a   jih atla ri 
bilan  farq  qiladi.  S h u   n u q ta i  n a z a rd a n   tab iat ja m iy a t  oldida 
zaif,  passivga  o ‘xshab  k o ‘rinadi.  A m m o   b u   I.V .  M ichurin 
a y t g a n i d e k ,  « T a b i a td a n   i n 'o m - e h s o n   k u t m a s d a n ,   u n d a n  
k o ‘p r o q   olish  kerak»,  d eg a n   m a 'n o n i   bild irm a y d i.  T a b ia t 
q o ‘z g ‘alsa,  u y g ‘o n sa  u n d a n   qud ra tli  k u ch   y o ‘q.  M asa la n,  y e r  
qim irlashlar,  yo n g 'in ,  suv  toshqini,  b o ‘ronlar,  v u lq o n la m ing 
otilishi  h a r qan d a y  taraqqiy etgan  m am lakatni, jam iyatni  h am  
h alokatga  keltirishi  m u m k in .
Y er  y u z id a   va  u n in g   tu rli  q ism la rid a   b o ‘lib  o ‘ta y o tg a n  
c h o ‘l l a s h u v   j a r a y o n i ,   t u p r o q   e r o z i y a s i n i n g   k u c h a y i s h i ,  
o ‘rm o n z o r la r n i n g   q isqarishi,  suv  va  havo  (a tm o s f e r a ) - n i n g  
ifloslanishi  o q ib a tid a   tu rli  k asa llik larn in g   vujudga  kelishi 
e k ologik  m u a m m o l a r   u m u m b a s h a riy ,  global  m u a m m o la r g a  
aylantirdi.  T a b ia t  bizn in g   h a r  b irim iz d a n   q a n d a y d ir u zo q d a , 
olisda  —  o k e a n d a ,  t o g 1  yoki  tekislikda,  c h o ‘l,  o ‘r m o n z o r  
v o h a   v a   v o d i y d a ,   d a l a d a g i n a   e m a s ,   b a l k i   u  b e v o s i t a  
a tro f im iz d a ,  biz  b ila n   va  d o im o   bizga  ta'sir  qilib  tu rib d i 
(shu  n u q t a i  n a z a r d a n   in s o n   ta b ia tn in g   b ir  b o ‘lagi  h is o b la ­
nad i).  B in o b a rin ,  Yer  h a m m a   xalq  va  m illa tn in g   u m u m iy  
uyi  va  s h u   bois  t a b ia tn i  e'zo zlash ,  to zaligini  saqlash,  u nga 
o q ilo n a   m u n o s a b a t d a   b o ‘lish j a h o n   h a m jam iy atid ag i  b a r c h a  
d av latlarning  b urc hidir.  U sh b u   m u a m m o   y u q o rid an ,  maxsus 
b u y ru q   va  k o ‘rs a tk ic h la r  b ila n   hal  etilm a y d i;  b u n in g   u c h u n  
e k ologik  fikrlash,  e k ologik  bilim   va  yuksak  ekologik  m a d a - 
niyat  talab   etiladi.
34

M o hiyatan  ekologik  fikrlash geografik  dunyoqarashga ju d a  
yaqin,  ch u n k i  h ar  ikkisida  h a m   ta'sir  va  a k s - ta ’sir,  o ‘zaro 
a l o q a d o r l i k   k o m p l e k s   va  h u d u d i y   y o n d a s h u v   m u h i m  
aha m iy a tg a  ega.  Shu  sab a b d an   geografiya  fanining  ekologik 
m a d a n iy a tn i  shakllantirishda  o ‘rni  katta.
Yer yuzining  tabiati  h a r xil,  dunyo  ham jam iyatidagi  m a m ­
lakatlarning  rivojlanganlik  darajasi  h a m  bir xil  emas.  Tabiatda 
h a m ,  jam iy at  taraqqiyotida  h a m   o ‘ziga  xos  sikllik  mavjud; 
Y er  shari  ta biatida  m u ay y an   h u d u d iy   tartib,  zonallik  q o n u - 
niyatlari  bor,  j a h o n   ham jam iy ati  esa  m u rak k a b   geosiyosiy 
tizim  sifatida  turli  davlat  va  ularning  chegaralari  bilan  b o ‘lin- 
gan.  T abiatda  issiq  m in ta q a bilan  bevosita  sovuq  iqlim  m in ta - 
qasi  y o n m a - y o n   tu r m a g a n id e k ,  d u n y o   siyosiy  x aritasi  va 
geoiqtisodiy  m a k o n d a   h a m   rivojlanish  darajasi  tu b d a n   bir- 
b irid a n   farq  qiluvchi  davlatlarn in g   o ‘zaro  joylashuvi  kam  
uch ray d ig an   holatdir.
Shu bilan  birga ba'zi tabiiy geografik qonuniyatlar iqtisodiy 
geografiya  u c h u n   h a m   m a 'lu m   darajada  xosdir.  C h u n o n c h i , 
to g ‘  vertikal  mintaqalari  faqat  tabiati  bilan  emas,  balki  x o ‘jalik 
yuritish,  h u d u d iy   m e h n a t   ta q sim o ti  bilan  h a m   farqlanadi; 
tekislik  iqlim   m in ta q alari  ularga  xos  va  m os  iqtisodiyot  va 
aholi  joylashuvi,  x o ‘jalik  ixtisoslashuv  tizimiga  ega,  0 ‘zbe- 
k is to n   R e s p u b l i k a s i n in g   d u n y o   o k e a n   va  d e n g i z l a r i d a n  
u zo q d a ,  ich k arid a  joylashuvi  u n in g ,  k o n tin e n ta l  iqlim id an  
ta sh q a ri,  geosiyosiy  va  iq tisodiy  geografik  m a v q e in i  h a m  
belgilaydi  va  h.k.
T a b ia td a   h a m  ja m iy a td a ,  d u n y o   geosiyosiy  tizim id a  h am  
ch e g ara la r  bor.  A m m o   tab iat  ch egaralari  m a ’m uriy  ch e g ara - 
lar  singari  qat'iy,  «Xitoy  devori»dek  tirik, jo n li  ta biatni  sun'iy 
ikkiga  b o ‘lmaydi,  ajratmaydi;  tabiat  chegaralari  anc ha turg'un, 
m a'm u riy   chegaralar  esa  o ‘zgaruvchan.  S huning  u c h u n   tabiiy 
geografik  q o n u n iy a tla rn i  o ‘rg a n ish d a  m a 'm u riy   c h e g ara la r 
bilan  cheklanish  um um g eo g ra fik   bilim ni  egallashga  ziddir. 
C h u n k i  h a r qanday  chegara  m a 'lu m   bir  holatning  oxiri  b o ‘lsa, 
boshqasining  boshlanishi,  aw alid ir,  ya'ni  u  o ‘tkinchi  xarakter- 
ga  ega.  S huning  u ch u n ,  0 ‘zbekiston  Respublikasi  tabiiy geog- 
rafiyasini  T u rkiston  ta b ia tid a n   ajratib,  un i  m a 'm u riy   chegara 
d o irasida  o ‘rganib  b o ‘lmaydi.
Iqtisodiyotda,  d unyo  siyosiy  xaritasida  h a m   ch e g ara la r 
o ‘ziga  xos  xususiyatga  ega.  Eng  avvalo  m a 'm u riy   chegaralar


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling