R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I


ta 'm irla sh   k o r x o n a la r i,  k im y o v iy   to z a la s h ,  h a m m o m


Download 24.28 Kb.
Pdf просмотр
bet3/17
Sana16.02.2017
Hajmi24.28 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17

19

ta 'm irla sh   k o r x o n a la r i,  k im y o v iy   to z a la s h ,  h a m m o m   va 
b o sh q a la r  bir jo y d a   h u d u d iy   m a jm u a   shaklida  tashkil  etiladi.
H u d u d iy   ishlab  ch iqarish  (  va  noishlab  ch iq arish )  m a j­
m u a la r i   k o m b in a tla sh u v   j a r a y o n i   a so sid a  v u ju d g a   keladi. 
M a 'lu m k i,  ishlab  c h iq a r ish n i  ijtim oiy  va  h u d u d iy   tashkil 
etishning bu  shaklida  bir xom   ashyodan bir  nec ha  xil  m ahsulot 
yetishtirish  yoki  bir h u d u d d a   — joyda turli  korxonalarni  qurish 
m u m k in .
A lbatta,  h u d u d iy   m u jm u a la rn in g   iqtisodiy  sam aradorligi 
m a 'lu m   b ir  chegarada  yuzaga  keladi.  Agar b u n d a y   m ajm u a la r 
h a d d a n   tashqari  h u d u d iy   va  tarkibiy j i h a t d a n   kattalashtirilsa 
iqtisodiy sam aradorlik  evaziga  qator  qiyinchiliklar,  m u a m m o - 
lar  vujudga  keladi:  xom   ashyo  va  m e h n a t  resurslari  yetish- 
m a y d i,  t r a n s p o r t   h a r a j a tl a r i   k o ‘p a y a d i,  e k o lo g ik   vaz iya t 
buziladi,  boshqarish  qiyin  b o ‘ladi  va  h.k.  B inobarin,  hududiy 
m a jm u alarn in g   n isb atan   k ichikroq  b o ‘lgani  m a'q u l  (aksariyat 
rivojlangan  xorijiy  d a vlatlarda  xuddi  shunday).
E n d i,  h u d u d iy   ishlab  ch iqarish  m a jm u a la rin i  iqtisodiy 
geografiyaning  oldingi  tushunchalari  bilan  m unosabati,  aloqa- 
sini  k o ‘rib  chiqaylik.  Bu  o ‘rinda  aytish  m um kinki,  h a r  qanday 
iqtisodiy  ra y o n   o ‘ziga  xos  h u d u d iy   ishlab  ch iq arish   m a jm u a - 
sidir  (bu  yerda  m a jm u a   m in ta q av iy   rivojlanishning  m aqsadi 
yoki  real  holati  b o 'lis h i  m u m k in ).  A m m o ,  y u q o rid a   aytgani- 
m iz d e k ,  h u d u d i y   ishlab  c h i q a r is h   m a j m u a l a r i n i   iqtisodiy 
ra y o n la rn in g   quyi,  m a h a lliy   b o sq ic h la rig a   m u v o fiq   h o ld a  
qarash  m a 'qulroq.
H u d u d iy   ishlab  ch iq a rish   m ajm u alari  h a m   h u d u d iy   m e h ­
na t  ta q sim o tin in g   natijasidir.  S h u   bilan  birga  u la r  m a 'lu m  
m a 'n o d a   b u   t a q s im o tn in g   aksi,  h isoblanadi.  C h u n k i,  agar 
hud u d iy  m e h n a t  taqsim oti  oqibatida  ishlab  chiqarish  iqtisodiy 
m a k o n d a   p arc h a la n sa ,  h u d u d iy   m ajm u asid a  ular,  aksincha, 
birlashadi,  t o ‘planadi,  ya'ni  differensiatsiya  integratsiyaga  olib 
keladi.  B iroq,  h u d u d iy   m a jm u a la r  d o ira sid a   h a m   m e h n a t 
t aq sim o ti,  ixtisoslashuv,  h u d u d iy   va  ishlab  ch iq arish   m ujas- 
sam lashuvi  mavjud.
H u d u d iy   ishlab  ch iq arish   m ajm ualari  iqtisodiy  y o ‘nalish- 
lari  b o ‘yicha  tu rlich a;  u la r  to g ‘-kon,  qayta  ishlash,  qishloq 
x o ja lig i,  agroindustrial,  rekreatsiya-turizm ,  dengiz  x o ja lig i, 
p o y ta x t  shaharlar  ta'sir  doirasida  shakllanishi  m u m k in .  H a r 
q a n d a y   h o ld a  h a m   u la r  iqtisodiy geografiyaning  eng  m u h im ,
20

sifat  j i h a t i d a n   m u k a m m a l   tiz im   k o ‘rinishiga  ega  b o 'l g a n  
belgisidir.  Balkim  iqtisodiy geografiyaning  iqtisodiyot  geogra- 
fiyasi  em as,  iqtisodiy  geografiya  b o ‘lishiga  h a m   ay n a n   ana 
shu  h u d u d iy   m ajm u a la r sababchidir.  Shu  bois  h u d u d iy   ishlab 
ch iqarish  m ajm u alari  hozirgi  iqtisodiy  geografiyaning  asosiy 
ta d q iq o t  ob'yekti  hisoblanadi.
Iqtisodiy  geografik  o ‘rin  —  iqtisodiy  geografiyaning  aniq 
tu s h u n c h a s i,  u n in g   «kalitidir».  C h u n k i ,  u sh b u   t u s h u n c h a  
orqali  ko rx o n a ,  s h a h a r  yoki  b o sh q a   h u d u d iy   ob'yektlarning 
n im a   u c h u n   xuddi  shu  jo y d a   qurilganligi  va  n im a   sababli 
shu  darajaga  yetganligini  anglab  olinadi.  Shu  n a q ta i  n a z a r ­
d a n   iqtisodiy  geografik  o ‘rin  iqtisodiy  geografik  bilim ning 
o ‘ziga  xos  u sulidir  (iqtisodiy  ra y onlashtirishga  h a m   xuddi 
sh u n d a y   m e t o d   sifatida  qarash  m um k in .
Iq tiso d iy   geografik   o ‘rin  —  b u   m a 'l u m   b ir  h u d u d i y  
o b ’yektning,  ya'ni  korxona,  sh ah a r,  viloyat,  yoki  m a m l a k a t ­
ning  o ‘zid an   tash q arid a  yotg an   geografik  ob'yektlarga  (to g ‘, 
daryo,  dengiz,  chegara,  konlar,  y o ‘l  va  h.k.)  n isb atan  jo y la ­
shuvi  va  u larn in g   k o 'rilay o tg a n   ob'yektning  iqtisodiy  rivojla- 
nishiga  ta'siri  dem akdir.
Bu  yerda  quyidagilarga  e'tibor  bermoq  lozim:
—  iqtisodiy  geografik  o ‘rin   tu s h u n c h a s id a   k o ‘rilayotgan 
ob'yekt  bitta,  yagona,  unin g   tashqarisidagi,  atrofdagilar  esa 
bir  n ec h ta ;
—  m ark a z  va  tashqi  ob'yektlar  o ‘rtasida  h u d u d iy -iq tiso - 
diy  aloqa  va  m u n o s a b a tla r  b o ‘ladi  va  u la r  bir  to m o n g a ,  ya'ni 
k o ‘rilayotgan  joyga  n isb atan   tahlil  etiladi;
—  iqtisodiy  geografik  o ‘rin   tarixiy  tu s h u n c h a d ir,  chu n k i 
m a'lum   bir joyning  o ‘rni  vaqt  o ‘tishi  bilan  qulay yoki  noqulay 
b o ‘lishi  m u m k in ;
—  iqtisodiy  geografik  o ‘rin  turli  bosqichli  (m ikro,  m ezo 
va  m ak ro   o ‘rin)  va  h a r xil  tarkibiy  qism larga  ega  (gidrogeog- 
rafik,  agrogeografik,  tran sp o rt-g eo g ra fik   o ‘rin  va  h.k.);
—  iqtisodiy  geografik  o ‘rin  davlat  darajasida  k o ‘rilganda 
u  siyosiy  m a z m u n g a ,  ya'ni  siyosiy  geografik  o ‘rin  m a'n o sin i 
oladi.
Qator  misollarga  m urojaat  qilaylik:  T o s h k e n t  viloyatidagi 
Bekobod  sh a h rid a   respublikam izda  yagona  q ora  metallurgiya 
korxonasi  qurilgan.  N i m a   u c h u n   ushbu  k o rx o n a  ay n a n   shu 
sh a h a rd a   joylashtirilgan?  Sababi  —  B ek o b o d n in g   iqtisodiy

geografik  o ‘rni  qulay:  u  T oshkent,  M irz a c h o ‘l  h a m d a   F arg ‘o- 
na  iqtisodiy  ra yonla riga  yaqin  joylashgan;  s h a h a r  yaqinida 
F a rh o d   G E S ,  qurilish  bazasi  —  se m e n t  zavodi  h am   mavjud; 
k o rx o n a   m ah su lo ti  asosan  T o sh k e n t  san o a ti  u c h u n   kerak.
N im a   sa b a b d a n   Chust,  N urota,  G ‘ijduvon,  Xiva,  Shah- 
risabz  kabi  s h a h a rla r ju d a   qadim iy,  boy  tarixga  ega  b o 'lish i- 
ga  q a r a m a s d a n   h a m o n   k a t t a   m a rk a z   e m a s ,  y a q i n d a g in a  
vujudga  kelgan  N avoiy  esa  tez  o ra d a  katta  sh a h a rla r  qatoriga 
kirdi?  Bu  savolga  h a m   jav o b n i  k o ‘p ro q   ularn in g   iqtisodiy 
geografik  o ‘rn id a n   qidirish  kerak.
Yer yuzidagi  aksariyat  yirik  shaharlar  ularning  qulay geog­
rafik  o ‘rni  orqali  m ash h u rd ir.  M asalan,  Stam bul,  Singapur, 
A leksandriya,  V olgograd ,  N ovosib irsk ,  S h an x ay,  S a n k t- 
Peterburg,  London,  Rim,  R io-d e-Janeyro  va  h.k.
J a h o n   geosiy o siy   x a r it a s i d a   va  h a m j a m i y a t i d a   Buyuk 
Britaniya,  Yaponiya,  A Q S H   kabi  davlatlarining  yuqori  d a ­
rajada  taraqqiy  ekanligi  va,  ayni  vaqtda,  A fg‘oniston,  N epal, 
Butanga  o ‘xshash  m am lak atlarn in g   nisbatan  sust  rivojlangan- 
ligini,  qoloqligi  k o ‘p  ji h a t d a n   ularning  geografik  o ‘rni  bilan 
izohlanadi.  V a tanim iz  —  O ‘zbekiston  bir vaqtlar  «-Buyuk  ipak 
yo 'lid a ,  ka tta   karvon  yo 7/»da jo y lash g an id a ju d a   qulay  geog­
rafik  m avqega  ega  edi.  K e y in c h a lik   j a h o n   m a d a n iy a ti  va 
sav d o sid a   d e n g iz   h a m d a   o k e a n l a r   a h a m i y a ti n i n g   oshishi 
natijasida  bu  qulaylik  o ‘z  k u ch in i  y o ‘qotdi.  Hozirgi  ku n d a 
esa  yurtim izning  iqtisodiy  geografik  o ‘rnini  yan a  yaxshilashga 
katta  e 'tibor  b erilm oqda.
Iqtisodiy  geografik  o ‘rin  katta  harbiy va  siyosiy mazmunga 
eg a .  B u n g a   m isol  qilib,  I k k in c h i  J a h o n   u r u s h i d a   G i t le r  
q o ‘s h in la rin in g   M osk v a  va  S ta lin in g ra d g a  j o n - j a h d i   bilan 
hu ju m i  yoki  M isr  Arab  Respublikasidagi  Aleksandriyadagi 
b o ‘lgan janglarni  keltirish  m um k in .  Napoleon:  «Agar  Kiyevni 
olsam  Rossiyani  oyog‘idan  ushlaym an,  Peterburgni  zabt  etsam 
uni  b o ‘g ‘izlaym an,  M oskvani  egallasam  Rossiyaning  yuragini 
m ajoqlaym an»,  —  d egan  edi.  M a s h h u r  rus  olimi  N .N .  B a­
ranskiy;  « D n e p r  Rossiyani  0 ‘rta  dengiz  m a m la k a tig a   Volga 
esa  uni  Osiyo  m a m la k a tig a   aylantiradi»,  —  deb  yozgan  edi.
0 ‘zbe kiston  R espublikasining  geosiyosiy  va  geostrategik 
m a v q e i ,   u n i   y a x s h i la s h   va  u n d a n   s a m a r a l i   f o y d a l a n i s h  
masalalari  m am lak at  P rez ide nti  I .A.  Karimovning  « 0 ‘zbekis- 
t o n   XXI  asr  b o ‘sag‘asida:  havfsizlikka  t a h d id ,  barq aro rlik
22

shartlari  va  tara q q iy o t  kafolatlari»  (Т.,  1997)  kitobida  keng 
yoritib  berilgan.
Iqtisodiy  geografik  o ‘rin  m a m la k a t  va  m in ta q alar  x o ‘jali- 
g i n i n g   t a r k i b i y   t u z i l is h i ,   i x t is o s la s h u v i  h a m d a   u l a r n i n g  
istiqbolda  rivojlanish  yo'llarini  h a m   m a'lu m   darajada  belgilab 
beradi.  S hu  bilan  birga  u  qulay  investitsiya  m a konini  vujudga 
keltirish d a,  q o ‘s h m a   k o rx o n a la r  q u ris h d a ,  erkin  iqtisodiy 
m intaqalarni  shakllantirishda  h am   m uhim ,  ba'zan  hal  qiluvchi 
om il  sifatida  xizm at  qiladi.
SA VO L  VA  T O P S H IR IQ L A R
1.  I q t is o d iy   g e o g r a fiy a n i  «sh er»  d eb   b ils a k ,  u n in g   « o y o q la r i»  
qaysilar?
2.  14  k ish id a n   iborat  talab alar  gu ru h in i  0 ‘z b e k isto n   R esp u b lik asi 
m a'm uriy  tu zilish ig a   m u vofiq   h o ld a   ajrating  (12  v ilo y a t,  Q oraqal- 
p o g ‘isto n   R esp u b lik a si  va  T o sh k e n t  sh a h ri),  u larn in g  m am lak at 
h u d u d iy   m e h n a t  ta q sim o tid a   tu tgan   o ‘rni  b o ‘y ic h a   o ‘zaro  iq t i­
so d iy   a lo q a la rin i  tu sh u n tirib   b erin g.
3.  0 ‘z in g iz   yash ab   turgan  jo y d a   h u d u d iy   m ajm u alarga  m iso lla r  
to p in g .
4.  N im a   u c h u n   iq tiso d iy   rayon  kerak  va  u n in g   iq tiso d iy   g eo g ra fiy a  
fan iga  q a n d a y   a loq asi  bor?
5.  X o h la g a n   sh ah ar,  iq tiso d iy   rayon   y o k i  m a m la k a tn in g   iq tiso d iy  
g eo g ra fik   o ‘rn in i  ta'riflab  b ering.
23

I l l   BOB
IQTISODIY  GEOGRAFIYA  FANINING 
TARIXI,  SHAKLLANISHI  YA  RIVOJLANISH 
BOSQICHLARI
O d a td a ,  u  yoki  bu  fa nning  vujudga  kelishi  u c h u n   ijtim o ­
iy  talab,  ehtiyoj  yoki  «buyurtma»  b o ‘lishi  kerak.  B undan  oldin 
esa  shu  fanga  tegishli  turli  axboriy  m a'lu m o tla r,  ob'yektiv 
b o rliq d an   olingan,  t o ‘p langan  dastlabki  bilim lar va  taxm inla r 
shakllanadi,  s o ‘ngra  turli  voqeliklar  orasidagi  sab a b -o q ib at 
m unosabatlari  h a m d a   m a ’lum   sharoitda  takrorlanib  turadigan 
q o n u n i y a t,  a l o q a d o r lik la r n i  asoslash  im k o n iy a ti  t u g ‘iladi. 
D e m a k ,  ob'yektiv  bo rliq n i  kuzatish,  m u s h o h a d a   qilish  tez- 
tez  u c h ra y d ig a n   voqealarni  tahlil  qilish  negizida  m uayyan 
f a n g a   d o ir   b il im la r   m a j m u a s i  v u ju d g a   k e l a d i ,  u la r   a s t a - s e k i n  
ilmga  va  fanga  aylanadi.
H a r   q a n d a y   fa n   h a q iq iy   fan  m a q o m i g a   ega  b o ‘lishi, 
shakllanishi  u c h u n   o ‘zining  ob'yekti,  p re d m e ti,  m eto d i  va 
m etodologiyasi  (usuli  va  uslubiyoti),  asosiy  t u s h u n c h a ,  ka- 
tegoriya  va  q o n u n iy atlari,  m aktab,  m arka z  va  y o ‘nalishlari- 
ga,  salm oqli  ilmiy  asarlar,  tad qiqotla rga  ega  b o ‘lishi  va  uning 
boshqa  fan vakillari  to m o n id a n   ta n   olinishi va  h urm at  qilinishi 
talab  etiladi.  S h u n in g d e k ,  m a z k u r  fa nning  o ‘quv  p re d m e ti 
sifatida  o ‘qitilishi,  maxsus  fakultet,  kafedra  yoki  laboratoriya- 
larning  tashkil  etilishi  h am   k atta  aha m iy a tg a  ega.
Iqtisodiy  geografiya  fani  h a m   yuqoridagi  sh a r t- s h a ro it- 
lar,  ob'yektiv  zaruriyatlar  asosida  vujudga  kelgan  va  rivojlanib 
borgan.  D a stlab  «iqtisodiy  geografiya»  tu sh u n c h a s in i  buyuk 
rus  qom usiy  olimi  M .V .  Lomonosov X VIII  asrning  oltm ishin- 
chi  yillarida  ishlatgan,  uni  fan  va  m uom alaga  kiritgan  («tabiiy 
geografiya»  t u s h u n c h a   va  fanining  asoschisi  m a s h h u r  nem is 
olim i  A.  Gumbold  h iso b la n a d i).  B iro q   u  d av rd a   iqtisodiy 
geografiya  fani  sh ak lla n m a g a n ,  faqat  s h u n d a y   a ta m a   yoki 
t u s h u n c h a   pay d o   b o ‘lgan,  xolos.
M a z k u r  fa nning  an iq   bir  tashkil  to p g a n   yili,  joyi  m a'lu m  
em as.  H a r  h o ld a  ta d q iq o tla r  k o ‘rsatishicha,  u  X IX   asrning
24

birinchi  yarmida,  asosan  G e rm a n iy a d a   ishlab  chiqarish  k u c h ­
larini joylashtirish  masalalarini  o ‘rganish  va  statistika  fanining 
vujudga  kelishi  bilan  b o g ‘liq  h o ld a   faoliyat  boshlagan.
Iqtisodiy  geografiya  fanining  shakllanish  jara y o n i  un in g  
asosiy  t u s h u n c h a la rin in g   paydo  b o 'lish i  va  rivojlanishi  bilan 
sodir  b o 'lg an .  M asalan,  avvalgi  b o b d a   k o 'rg an im iz d ek ,  bu 
fa nning  «poydevorini»  eng  avvalo  h u d u d iy   m e h n a t  taq sim o ti 
h a m d a   iqtisodiy  ra yonlashtirish  ta'lim otlari  tashkil  qiladi.  B i­
n o b a rin ,  iqtisodiy geografiyaning  tarixini  aynan  an a   shu  ikki 
nazariy  t u s h u n c h a la r  belgilaydi.  J u m la d a n ,  Yu.G .  Saushkin- 
ning  aytishicha,  iqtisodiy  geografiya  fanining  tarixi  —  bu  iqti­
sodiy  rayonlashtirish  tarixidir.  Agar  a n a  s h u n d a n   kelib  chiqa- 
digan  b o ‘lsak,  iqtisodiy  geografiya  fanining  yaratilishida  rus 
olimi  K.I. Arsenyevning xizmatlari  h am   buyuk b o ‘lgan.  (u  1818 
h a m d a   1848  yillarda  Rossiyani  iqtisodiy  rayonlarga  ajratgan).
U m u m a n   olganda,  m a z k u r  fanning  shakllanish  va  rivoj­
lanishi  0 ‘zbekiston  n u q ta i  n a z a rd a n   kelib  c h iq q a n   h o ld a  3 
asosiy  davrga  b o ‘lish  m u m k in :  sovetlargacha,  sovet  davri  va 
m u staqillik  yillari.
Birinchi  davr  iqtisodiy  geografiyaga  d o ir  m a 'l u m o t  va 
bilim larning  shaklanishi,  u n in g   fan  sifatida  vujudga  kelishini 
o ‘z  ichiga  oladi  (tax m in an   XX  asrning  20-yillarigacha).
T a ’k id la s h   j o iz k i ,  iq t is o d iy   g e o g ra fik   m a z m u n g a   ega 
b o ‘lgan  m a 'lu m o tla r  bizning  y u rtim iz d a   h a m   b o ‘lgan.  B u n ­
day  m a 'lu m o tla r vatan d o sh la rim iz  Beruniy,  M irzo  U lu g‘bek, 
Zahiriddin  Bobur,  Behbudiy  kabi  allom alarning  asarlarida  bor 
(a m m o   ularning  geografik  m eroslari  yaxshi  o ‘rganilm agan). 
Shu  bilan birga  k o ‘pgina  iqtisodiy geografik  m a'lum otlar  Xitoy 
va  Arab  s a y y o h la r in in g   k i t o b la r id a   h a m   y o ritilg a n .  U l a r  
yurtim iz d a  savdo,  h u n a r m a n d c h ilik   va  ayniqsa,  b o zo rla r  va 
shaharlarga  k atta  e 'tibor  berishgan.  D e m a k ,  a y n a n   a n a  shu 
shahar va bozorlar tafsiloti  orqali  o ‘lkam izning  o ‘sha  davrdagi 
iqtisodiy  tarixiy  geografiyasini  bilib  olishim iz  m um k in .
H u d u d iy   m e h n a t  ta q sim o ti  keng  k o ‘la m d a   X IX   asrda, 
yirik  sanoat  ishlab  chiqarishi  h a m d a   xalqaro  savdo-sotiq  va 
transport  tizimi  asosida  rivojlanib  bordi.  Bu  esa  iqtisodiy  m a- 
k o n n in g   ichki  turlanishiga  va  ayni  v aq td a  iqtisodiy  geografik 
bilim larga  b o ‘lgan  ehtiyojlarga  olib  keldi.
Shu  bilan  birga  buyuk  geografik kashfiyotlardan  s o ‘ng  Yer 
s h arid a  o c h ilm a g a n   jo y   q o lm a d i.  E n d i  g e o tiz im   o ‘zining
25

«berk»  xususiyatini  oldi.  Bu  esa  shakllanib  b o 'lg a n  ja h o n n n ig  
geoiqtisodiy  va  geosiyosiy  m ak o n in i  m a m la k a t  va  m in ta q alar 
doirasida  c h u q u r   o 'r g a n is h n i  dolzarb  qilib  q o ‘ydi,  ekstensiv, 
o d d iy -k u z a tish   va  tan ish ish d a n   intensiv  ilmiy  tadqiqotlarga, 
h u d u d iy   tahlil,  tashxis  va  bash o rat  qilishga  o ‘tildi.
1749  yilda  nem is  olim i  N . Anxenval  statistika  t o ‘g ‘risida- 
gi  kitobini  n a s h r  ettiradi  va  ushbu  fanga  asos  soladi.  U n in g  
statistikasi  m a m la k a t  hayotiga  oid  b a r c h a   m iqdoriy  k o 'r s a t- 
kichlarga  (davlat  chegarasi  ,  m aydoni,  aholisi,  armiyasi,  qazil- 
m a  boyliklari  va  h.k.)  b a g ‘ishlanganligi  sababli  u  davlatshu- 
noslik  (state  —  shtat,  ya’ni  davlat),  kam eral  statistika  m azm u - 
niga  ega  edi.  G e rm a n iy a   statistikasida  fakt  va  ra q a m la r j u d a  
k o ‘p  b o ‘lib,  u  eng  avvalo  m am lakat  hayotini  m iq d o r jihatida n 
tasvirlab  berardi,  xolos  («opisatelnaya  statistika»).  Shu  sabab- 
dan   uning  tahliliy,  ilmiy  aham iyatiga  k o ‘ra  axboriy to m o n la ri 
k o ‘p ro q   b o ‘lgan.
S h u   davrda  ingliz  iqtisodchisi  U .  Pettining  ham   statisti­
ka  t o ‘g ‘risidagi  asari  c h o p   etiladi.  U n in g   bu  kitobida  m a m ­
lakat  siyosiy-iqtisodiy  h ayoti  va  s a v d o -so tiq   bilan  b o g ‘liq 
m a ’lum otlarga,  ularning  tahliliga  h a m d a   ayrim   qonuniyatlarga 
e ’tib o r  berilgan.  D e m a k ,  U.  P etti  statistikasining,  a n iq ro g ‘i 
m a te m a tik   statistikasining  fanga  yaqinligi  a n c h a   yuqori  (uni 
b a ’zilar  «siyosiy  arifmetika»  deb  yuritishgan).
B izning  taxm in la rim iz g a  k o ‘ra,  nem is  statistikasi  k ey in ­
chalik  iqtisodiy  geografiyaga,  ingliz  statistikasi  esa  avvalgi 
siyosiy  iqtisod  —  hozirgi  iqtisodiy  nazariya  fanlariga  asos  b o ‘- 
lib  xizm at  qilgan.  A ynan  nem is  statistikasi  t a ’sirida  Rossiyada 
h a m   statistika  va  iqtisodiy  geografiya  fanlari  shakllangan.
G e o g ra fiy a   va  sh u   j u m l a d a n   iq tiso d iy   g e o g ra fiy a n in g  
vujudga  kelishida  geografik  d e te r m in iz m   y o ‘nalishi  h a m d a  
nem is  olimi  F.  Ratselning  «Antropogeografiya»  va  «Siyosiy 
geografiya»  kitoblari  h a m   q ism an   sababchi  b o ‘lgan.  Ayniqsa 
b u   b o r a d a   G e r m a n i y a d a   i s h l a b   c h i q a r i s h   k u c h l a r i n i  
jo ylashtirish  bilan  b o g ‘liq  ta d q iq o tla rn in g   ah a m iy a ti  katta. 
J u m l a d a n ,   I.  Tyunen  (1826  y.)  q is h lo q   x o ‘jalig in i  s h a h a r 
atrofida  x alq asim o n   joylashtirish,  A.  Veber  (1909  y.)  sanoat 
k orx o n a la rin i  turli  o m illa rd a n   kelib  c h iq q a n   h o ld a  hud u d iy  
tashkil  qilinishini  o ‘rganishgan.  K eyin c h alik   u larning  v atan - 
d oshlari  V.  K ristaller  va  A.  Leshlar  aholiga  xizm at  k o 'rsa tish  
s o h a la r in i  jo y la s h tir is h   va  u m u m a n   x o ‘ja lik   ta r m o q la r in i
26

hud u d iy   tashkil  etishni  tadqiq  qilishgan;  A.  Lesh  (XX  asr 40- 
chi  yillari)  iqtisodiy  landshaft  yoki,  hozirgi  z a m o n   tili  bilan 
aytganda,  iqtisodiy  rayonlar,  b o z o r   iqtisodiyoti  s h aro itid a 
xo'jalikni joylashtirish  masalalarini  c h u q u r va  atroflicha  tahlil 
etgan.
S h u n d a y   qilib,  iqtisodiy  geografiyaning  fan  m a q o m i d a  
shakllanishida  nem is  statistikasi  va  «shtandort«  (joy, jo y la s h ­
tirish)  y o ‘n alish in in g   a h a m iy a ti  k a tta   b o ‘lgan.  Q olaversa, 
dun y o d a  ilk b o r geografiya  fakulteti  va  kafedralari  h a m   aynan 
G e rm a n iy a   oliy  o ‘quv  yurtlarid a  tashkil  etilgan.
Ta'kidlash  lozimki,  G e rm a n iy a d a   vujudga  kelgan  bu  ilmiy 
y o ‘nalishlar  shu  v aqtda  R ossiyaga  h a m   o ‘z  t a ’sirini  k o ‘rsat- 
gan.  C h u n o n c h i,  V.N.  Tatishev  (XV III  asr)  P .P .  va  V .G .  S e- 
m enov-Tyanshanskiy,  K .I.  Arsenyev  (XIX)  kabi  rus  olim la- 
rining  ta dqiqotla ri  asosan  nem is  statistikasi  va  geografiyasi 
ru h id a  olib  borilgan.  1820  yillarda  Peterburg  universitetining 
tarix  fa kultetlarida  tashkil  etilgan  dastlabki  kafedralarning 
n o m i  h a m   «geografiya  va  statistika»  deb  atalgan.  Bevosita 
i q t i s o d i y   g e o g r a f i y a   fa n i  u c h u n   e sa  K .I.  A rsen yev n in g 
Rossiyani  iqtisodiy  rayonlashtirilishi  t o ‘g ‘risidagi  ishlari  katta 
aha m iya tga  ega.
Xulosa  qilish  m um kinki,  birinchi  davrda  iqtisodiy  geogra­
fiya  fanining  vujudga  kelishiga  zam in  yaratilgan.  A m m o   aynan 
shu  n o m d a   bu   fa nning  rasm iy  pay d o   b o ‘lishi  key in ro q   sodir 
b o ‘lgan.  C h u n o n c h i  «iqtisodiy  geografiya»  nom li  ilmiy jurnal 
A Q S H d a ,  shu  n o m d ag i  kafedra  G e rm a n iy a   va  R ossiyada  XX 
asrning  birinchi  ch o ragida  tashkil  qilingan.
0 ‘zbekistonda  iqtisodiy geografiya  fanining  tarixiy  shaklla- 
nish  va  rivojlanish jarayonini  o ‘rganishda  sobiq  Ittifoq  davrini 
h a m   e'tiborga  o lm o q   zarur.  Bu  davrda  m a z k u r  fan,  asosan 
nem is  m aktablari  ta'sirida,  avval  P eterburgda  rivojlanib  b o r- 
gan.  U n d a   s o f  iqtisodiy  va  xususan  ta rm o q   h a m d a   statistik 
r a q a m l a r g a   k o ‘p  a h a m i y a t   b e r il g a n lig i   sa b a b li  iq tis o d iy  
geografiyada  «tarm oq-statistika»  y o ‘nalishi  ustuvor  b o ‘lgan. 
S h u n in g   u c h u n   b o ‘lsa  kerak,  XX  asrning  20-yillarida  iqtiso­
diy  geografiya  iqtisodiyot  fanlari  tizimiga  kiritilgan.
A lbatta,  fanni  faqat  ra q a m la r  bilan  t o ‘ldirish  va  geo g ra­
fiyani  fa q at  ta rm o q la r  tahlili  bilan   tu sh u n tirish   m aqsadga 
m uvofiq  emas.  B inobarin,  asosiy  ilmiy  m anbalari  iqtisodchi 
b o ‘lgan  B ernshteyn-K ogan  va  N .N .  B aranskiylar  iqtisodiy


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling