R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I


Download 24.28 Kb.
Pdf просмотр
bet2/17
Sana16.02.2017
Hajmi24.28 Kb.
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17

l l

M az k u r  fa nning  nazariy  va  am aliy  ah a m iy a ti  eng  avvalo 
xalq aro   m e h n a t   ta q s i m o ti ,  i q tis o d iy o tn in g   glob allash u v i, 
i n te g ra ts iy a   j a r a y o n l a r i ,   tu rli  m a m l a k a t l a r d a   m i n ta q a v i y  
s i y o s a t n in g   a m a l g a   o s h ir i s h   y o 'l l a r i ,   is h la b   c h i q a r i s h n i  
hududiy  tashkil  etishning  ekologik  m uam m olari,  urbanizatsiya 
va  shaharlar  rivojlanishi  t o ‘g ‘risida  ilmiy g ‘oya  va  t u s h u n c h a - 
larni  y ara tish d a n   iborat.  B u n d a n   ta sh q a ri,  u sh b u   fa nning 
dunyoviy  va  diniy,  m ad an iy ,  m a'rifiy  ah a m iy a ti  h a m   katta. 
«Vatanni  sevmoq  iymondandir»,  bu  haq   gap.  A m m o   V a ta n n i 
sevish  uning  ichki  jih atla ri,  im k oniya t  va  boyliklari,  sh ah a r 
va  qishloqlari,  voha  va  vodiylari,  tog*  va  tekisliklari,  iq tiso ­
diyotning  ixtisoslashuviga  o ‘xshash  xususiyatlarini,  betaktorligi 
va  jozibaligini,  geosiyosiy  m avqei  h a m d a   j a h o n   ham jam iy a- 
tida  tutgan  o ‘rnini  c h u q u r  a n glam oq talab  etiladi.  Shu  nuqtai 
n a z a rd a n   iqtisodiy  geografiyaning  tarbiyaviy,  vatanparvarlik 
ah a m iy a ti  h a m   beqiyosdir.
SA V O L  VA  T O P S H IR IQ L A R
1.  Iq tiso d iy   g eo g ra fiy a   fani  n im alarn i  o ‘rganadi?
2.  U sh b u   fa n n in g   b o sh q a   fan lar  b ila n   q an d ay  aloq alari  bor?
3.  Iq tiso d iy   g eo g ra fiy a d a   q aysi  m eto d la rd a n   fo y d a la n ila d i?
4.  Ijtim oiy  geografiya  va  u n in g  tarkibiy  tu zilish in i  tushuntirib  bering.
5.  Iq tiso d iy   geo g ra fik   b ilim   n im a   u ch u n   kerak?
12

I I   BOB
IQTISODIY  GEOGRAFIYANING  ASOSIY 
TUSHUNCHALARI
H a r   b ir  fanning  o'z ig a  xos  tu s h u n c h a   va  qon u n iy atlari 
b o 'lad i.  Iqtisodiy  geografiyada  ular:  hu du diy  m ehn at  taqsi- 
m o ti,  iq tiso d iy   ra y o n la sh tirish ,  h u d u d iy   ish la b   ch iq a rish  
m ajm ualari  va  iqtisodiy  geografik  o ‘rin  hisoblanadi.  Aytish 
m u m k in k i,  b u lar  iqtisodiy  geografiyaning  «oyoq  va  q o‘Ilari» 
t a y a n c h   ustunlaridir.  A na  shu  t o ‘rtlikni  yaxshi  o 'z la sh tirg a n  
kishi  iqtisodiy  geografik  fikrlash  va  bilimga  ega  b o ‘la  oladi. 
U la r n i  q is q ach a  k o ‘rib  o 'ta m iz .
Hududiy  mehnat  taqsim oti  —  iqtisodiy  geografiyaning 
asosiy.  f u n d a m e n ta l  tu sh u n ch as i  hisoblanadi.  C h u n k i  ushbu 
fanning  qolgan  b a rc h a   tu sh u n c h a la ri,  hud u d iy   m e h n a t  t a q ­
sim oti  bilan  bog'liq.
H u d u d iy   m e h n a t   ta q sim o tin i  iqtisodiy  geografik jara y o n , 
uning  natijasida vujudga  kelgan  rang-barang  iqtisodiy  m a k o n ­
ni,  ishlab  chiqarish n in g   h u d u d iy   tarkibini,  «areal,  nuqta  va 
chiziqlarning»  o ‘zaro  m u nosabatini  iqtisodiy geografik vaziyat 
yoki  h o la t  sifatida  k o ‘rish  m u m k in .
H u d u d iy   m e h n a t   taqsim oti  ijtim oiy  m e h n a t  ta q sim o ti- 
ning  bir to m onidir.  Agar  ijtimoiy  m e h n a t  taqsim oti  natijasida 
k i s h i la r n i n g   k a s b - h u n a r i ,   n i m a   b i l a n   m a s h g 'u l   b o ‘lishi 
( o ‘qituvchi,  m u h an d is,  tabib  va  h.k.)  shakllansa,  h u d u d iy  
m e h n a t   taq sim o ti  Iqtisodiy  ra yonla rning  vujudga  kelishiga, 
iqtisodiy  m a k o n n in g   tu rli-tu m a n lig ig a  olib  keladi.
H u d u d iy   m e h n a t   taq sim o tin in g   d oim iy  « y o ‘ldoshi»  yoki 
uning  ajralmas  jih ati  ixtisoslashuvdir.  A m m o   ixtisoslashuv 
h a m   ijtimoiy  va  hud u d iy   b o ‘ladi.  Bu  yerda  h u d u d iy   ixtisos­
lashuv  n az ard a  tutiladiki,  u  turli joylarning  m a'lu m   m ah su lo t 
ishlab  chiqarishi  bilan  shug‘ullanishini  anglatadi.
Ta'kidlash  lozimki,  ixtisoslashuv  barcha  narsa  yoki  m a h s u ­
lo tn i  ishlab  c h iq a rish   bilan   b elg ilan m ay d i.  U n in g   u c h u n  
quyidagilar  talab  etiladi:
13

—  m a z k u r  t a rm o q   m in ta q a   yoki  milliy  iqtisodiyot  tarki- 
bida  salmoqli  o 'r in g a   ega  b o ‘lm o g ‘i  lozim;
—  yaratilgan  m a h s u lo t  m ahalliy  ehtiyojni  t o ‘la  q o n d ir- 
gan  h olda  tovar  sifatida  bozorga  chiqarilishi  kerak;
—  ixtisoslashuv  ra y o n la raro   yoki  m am la k a tla ra ro   tovar 
ayirboshlash,  tashqi  savdo  aloqalarini  taq o zo   etadi  va  h.k.
Y uqoridagi  talablarga  m uvofiq  aytish  m u m k in k i,  0 ‘zbe- 
kiston  Respublikasi  tabiiy  gaz,  paxta  va  paxta  tolasi,  ipakchi- 
lik,  q o ra k o 'lc h ilik ,  m eva  va  sabzavotchilikka  ixtisoslashgan. 
A ynan  an a   shu  va  yana  bir  q ator  iqtisodiyot  tarm oqlari  m a m - 
la katim izning  xalqaro  m e h n a t  taqsim otidagi  o 'r n in i   belgilab 
beradi.
D e m a k ,  h u d u d iy   m e h n a t   ta q sim o ti  ishlab  c h iq a r ish n i 
iqtisodiy  m a k o n d a   alohida  sohalar  b o 'y ic h a   «bo'lib»  yu b o ra - 
di.  N a tija d a   h a r  b ir  jo y n in g   «kimligi»,  n im a   bilan  sh u g ‘ul- 
lanishi  vujudga  keladi.  S h u n in g   u c h u n   ixtisoslashgan  ta rm o q  
orqali jo y   (m am lakat,  viloyat,  rayon,  sh ah a r va  h.k.)  tu shuni- 
ladi,  jo y   esa  —  un in g   nim a  bilan  m ashhurligini  bildiradi. 
M asa la n ,  ko fe  d e g a n d a  Braziliya,  Braziliya  deg a n d a  kofe; 
O ‘zb ek iston   d e g a n d a   p a x ta ,  p a x ta   d e g a n d a   0 ‘z b e k isto n ; 
k o 'm ir   d e g a n d a   Angren,  A n g re n   d e g a n d a  k o ‘m ir  ...
H u d u d i y   m e h n a t   t a q s i m o t i n i n g   s h a k l l a n i s h i g a   q a t o r  
om illar  ta'sir  qiladi.  U larga  tabiiy  sharoit  va  tabiiy  boyliklar, 
aholi  va  m e h n a t  resurslari,  iqtisodiy  geografik  о ‘rin,  bozor 
iq tiso d iy o ti  ( ta l a b   va  t a k l i f   m u n o s a b a t i )   k a b i l a r   k ira d i. 
Ju m lad an ,  tabiiy  sharoit  va  tabiiy  resurslarning  turli  tumanligi 
m a m l a k a t   y o k i   m i n t a q a d a   x o ‘j a l i k   y u r i t i s h n i n g   t u r l i  
y o ‘nalishlarini  vujudga  kelishiga  asos  b o 'lib   xizm at  qiladi. 
T o g ‘,  v o h a   va  vodiy,  c h o ‘l,  o ‘rm o n z o r ,   issiq  iqlim   yoki 
q u rg ‘o q chilikda  shularga  m os  h olda  iqtisodiyot  ixtisoslashuvi 
h am   turlicha  b o ‘ladi.  F araz  qilaylik,  agar  0 ‘zbekiston  hududi 
(tabiati)  faqat  Q izilqum   c h o ‘llari  yoki  U sty u rt  platosi  yoki 
faqat  F a rg ‘o n a   vodiysidek  b o ‘lganda,  ehtim ol,  x o ‘jalik  tizimi 
h a m   a n c h a   bir  to m o n la m a   b o ‘lar  edi.
S hu  n u q ta i  n a z a rd a n   aytish  m u m k in k i,  m am lak at,  m i n ­
taq a  h u d u d in in g   yer  usti  tuzilishi,  iqlim ,  qazilm a  boyliklari 
qa nc halik  tu r li - t u m a n   b o ‘lsa  bu  yerda  hududiy  m e h n a t  taqsi­
m o ti,  iqtisodiyotni  kom pleks  rivojlantirish  u c h u n   s h uncha lik 
katta  imkoniyatlar  mavjud  b o ‘ladi.  H udud n in g   tabiiy geografik 
j i h a t d a n   h a r  xilligi  bu  uning  «baxtidir»,  zero  tab iatd a,  Yer
14

ki,  u larni  b o shqarish  boshqa  tipdagi  rayonlarga  q araganda 
oso n ro q   va  qulayroq.
Xo ‘sh,  iqtisodiy  rayonlar  nim a  uchun  k e ra k ?  Avvalam bor 
b u   r a y o n l a r s i z   i q t i s o d i y   g e o g r a f i y a   f a n i n i n g   o ‘zi  h a m  
b o ‘lm aydi  (rayon  —  jo y ,  yer,  hudud,  d em ak   «geo»).  S h u n - 
dan   kelib  c h iq q a n   h o ld a  aytish  m u m k in k i,  iqtisodiy  ra yon- 
iq tis o d i y   g e o g r a f iy a d ir .  B i n o b a r i n ,   i q t is o d i y   g e o g r a fiy a  
fanining  tarixi  iqtisodiy  ra y o n la rn in g   shakllanishi,  hud u d iy  
m e h n a t  taq sim o tin in g   natijasidir.
Iqtisodiy  rayonlarsiz,  h u d u d n in g   ichki j i h a td a n   iqtisodiy 
t u r l i - t u m a n l i g i n i   a n g l a m a s d a n   tu r i b   m a m l a k a t   i q t is o d iy  
geografiyasini  o ‘rganish  m u m k in   em as.  Z e ro ,  h a r   q a n d a y  
davlatning  iqtisodiy  salohiyati  va xavfsizligi  uni  tashkil  qilgan 
m i n t a q a l a r   b irlig i  b i l a n   i f o d a l a n a d i ;   m i n t a q a l a r ,   ic h k i 
hududlarsiz  «mamlakat»  m a v h u m   tu s h u n c h a   b o ‘lib  qolavera- 
di.  B u n d a n   tashqari,  m a m la k a t  iqtisodiy  geografiyasini  faqat 
x o ‘j a l i k   t a r m o q l a r i   o r q a l i ,   « y o p p a s ig a » ,  u m u m a n   y o k i 
« o ‘rtacha»  o 'rg a n ib   b o ‘lmaydi.
N a zariy   va  asosiy jih a t d a n   iqtisodiy  rayonlar  h a r   q anda y 
davlatning  m intaqaviy  siyosatini  olib  borishda  zarur.  Sababi, 
davlat  o ‘zining  b a r c h a   ichki  qismlariga,  ularn in g   im koniya t 
va  ehtiyojlari,  m u a m m o la r id a n   kelib  c h iq q a n   h o ld a   «m uo- 
mala»  qiladi.  B ozor  iqtisodiyotiga  o ‘tish  davrida  davlatning 
m intaqaviy  siyosati  maxsus  vositalar  (byudjet-kredit,  soliq, 
i n v e s t i ts i y a   m e x a n i z m l a r i )   y o r d a m i d a   is h la b   c h i q a r i s h  
kuch larin i  h u d u d iy  ji h a td a n   tartibga  solib,  b o shqarib  boradi.
Hududiy ishlab  chiqarish  majmualari.  Iqtisodiy geografiya- 
dagi  bu   tu s h u n c h a   h a m   u n in g   tub  m ohiy atin i  belgilaydi.  0 ‘z 
n o m i d a n   m a 'lu m   b o ‘lishicha,  u  m a 'lu m   h u d u d d a   x o ‘jalik 
t a r m o q l a r i n i n g   j o y l a n i s h i ,   m a j m u a   (k o m p le k s )   s h a k lid a  
faoliyat  k o ‘rsatishini  bildiradi.
A lo h id a  olingan  h u d u d d a   (u  aholi  pun k ti,  viloyat  yoki 
real  iqtisodiy  rayon  b o ‘lishi  m um kin)  ishlab  chiqarish  korxona 
va  ta rm oqlari  oddiy,  birga joylashgan  yoki  u lar o ‘zaro  aloqa- 
dorlikda  rivojlanib  bo ra y o tg a n   b o ‘ladi.  H u d d i  shu  ikkinchi 
m a 'n o d a   h u d u d iy   ishlab  ch iqarish  m ajm u alari  ishlab  c h i q a ­
rishni  h u d u d iy   tashkil  etishning  eng  sam arali  shakli  h iso b la­
nadi.  C hunki,  korxonalarni  alohida-alohida,  tarqoq joylashtir- 
g a n d a n   k o ‘ra  u la rn i  b ir-b irig a   y aqin  qurish  k a tta   sam ara 
beradi.  B u n d a   h a r  bir  k o rx o n a  u c h u n   emas,  balki  ularning
18

u n in g   «ОуЬек» j a m o a   x o ‘jaligi  h a m   rayondir.  D e m a k ,  rayon 
i c h i d a   r a y o n ,   u n i n g   t a r k i b i d a   y a n a   « ra y o n c h a » ,  (x u d d i 
«m atryoshka»  o ‘y i n c h o g ‘idek).  E h tim o l,  geografiya  fanining 
m u h i m   bir  xususiyati  a y n a n   an a   s h u n d a y   turli  m asshtabda 
fikrlay  olish  qobiliyatiga  ega  b o ‘lishidadir.
Uchinchi  qiyinchilik  ilmiy  adabiyotlarda  rayonga  o ‘xshash 
tu sh u n ch ala rn in g   mavjudligida  b o ‘lsa  kerak.  Ju m la d a n ,  ingliz 
tilidagi  region,  nem is  tilidagi  landshaft,  fran su zch a  peyzaj, 
o ‘zbek  tilida  m intaqa,  tum an,  nohiya  kabilar  h a m ,  u m u m a n  
olganda,  h u d u d n in g   b ir  qism ini  bildiradi.  Bu  atam a la rn in g  
barchasi  ishlatishga  haqli,  biro q   u larning  o ‘z  o 'r n i d a   q o ‘lla- 
nilishi  m a'q ul.  M asa la n ,  region  k attaro q   h u d u d n i  (xususan 
x a lq a ro   iq tiso d iy   m u n o s a b a t l a r   va  siyosiy  g eo g ra fiy a d a ), 
landshaft  —  tabiiy  geografik  m u h itn i,  peyzaj  —  qaysi  bir jo y  
m an za rasin i  tavsiflashda  q o ‘l  keladi.
Y ana  b o sh q a  b ir  ch alkashlik  bor:  bay n a lm in al  m a z m u n -  
ga  ega  b o ‘lgan  «rayon»  tu sh u n c h a si  haqiqiy  geografik  borliq 
va  shu  bilan  birga  m a 'm u riy   h u d u d la rg a   h a m   tegishli.  U n in g  
ustiga,  ushbu  s o ‘zni  b a r c h a   h o la tla rd a   m ahalliylashtirish  — 
n o h iy a   yoki  tu m a n g a   o ‘girish  m aqsadga  m uvofiq  em as.  Shu 
n uqtai  n a z a rd a n   oddiy tabiiy geografik  rayonlarni  (tog‘,  c h o ‘l 
v oha  va  h.k.)  tu m a n ,  iqtisodiy  ray o n la rn i-iq tiso d iy   noh iy a 
shaklida  aytish  m u tla q o   n o t o ‘g ‘ri.
I q t i s o d i y   ra y o n   h o sil  q i l u v c h i   o m i l l a r   h a m   h u d u d i y  
m e h n a t   taq sim o ti  om illariga  o ‘xshab  ketadi.  C h u n k i,  iq tiso ­
diy  rayonlar  h u d u d iy   m e h n a t   taqsim oti ja ra yonining  hosilasi, 
n atijasid ir  ( h u d u d iy   m e h n a t   ta q s im o ti  —»  ixtisoslashuv  —» 
iqtisodiy  rayon).  Bu  o m illar  tabiiy  boyliklar,  m e h n a t   resurs- 
lari,  h u d u d n in g   yaxlitligi,  yirik  rayon  hosil  qiluvchi  m arka z 
yoki  m arkazlarning  mavjudligi  va,  albatta,  iqtisodiy geografik 
o ‘rin  h a m d a   ixtisoslashgan  x o ‘jalik  tarm o q la rin in g   shakllan- 
ganligidir.  D e m a k ,  bu  yerda  eng  avvalo  ikki  m u h im   om ilni 
k o ‘rsatish  m u m k in :  iqtisodiy  (tabiiy  va  m e h n a t   resurslari 
asosida  ixtisoslashuv)  va  geografik  (h u d u d n in g   yaxlitligi  va 
u nin g   geografik  joylashganligi).
I q tis o d iy   ra y o n la r   d u n y o n i n g   b a r c h a   m a m l a k a t l a r id a , 
u larning  m a y d o n in i  k a tta-kic hikligidan  q a t’iy  nazar,  mavjud. 
Bu  rayonlar yirik  iqtisodiy  m in ta q a   (zona),  asosiy va  mahalliy 
darajada  b o ‘ladi.  Shuningdek,  iqtisodiy  rayonlarni  m a'm uriy- 
h u d u d iy   birliklar,  m asalan,  viloyat  m iqyosida  h a m   ajratiladi-
2 -
17

y u zida  y o m o n  joy  y o ‘q,  balki  nodon  geograf bor.  Sababi,  h ar 
bir joy,  landshaft  albatta  m a 'lu m  bir sohaga  qulay,  boshqasiga 
n o q u lay   b o ‘lishi  m u m k in ;  asosiy  maqsad  —  ana  shu jo yning 
n im ag a  qulayligini  aniqlash  va  u n d a n   t o ‘g ‘ri  foydalanishdir. 
S h unday  qilinsa,  k o ‘pgina  ekologik  m u am m ola rning  oldi  h am  
o lin a r  edi.
Yer yuzida tog‘  h am   yaxshi,  tekislik  ham,  suv  ham ,  quruq- 
lik,  c h o ‘l  va  v oha  h a m ,  s h a h a r  va  qishloq  h am   va  h.k.  Lekin 
u larning  h a r   biri  m a'lu m ,  m u ay y an   m aq sad d a  yaxshi.  Ayni 
v a q td a   b u n d a y   «geojuft»larning  borligi  d u n y o n in g   butligi, 
ja m iy a t  taraqqiyoti,  h u d u d iy   m e h n a t   ta q sim o tin in g   am alga 
oshirilishini  ta'm inlaydi.
Tabiiy  o m illardan  tash q ari  h u d u d iy   m e h n a t  taqsim otiga 
ijtim oiy-iqtisodiy  om illar,  xususan  hozirgi  v aqtda  b o zo r  iqti- 
sodiyoti  omili  katta  ta’sir k o ‘rsatadi.  Qolaversa,  tabiiy va  m e h ­
n a t  resurslari  xo'jalikning  rivojlanish  va joylanishiga  qulaylik 
yaratish  m u m k in ,  a m m o   shu  m a h su lo tn i  yetishtirish  yoki 
yetishtirmaslik  talab  va  ehtiyojga,  bozorga  bog‘liq.  Binobarin, 
h o z irg i  d a v r d a   n im a g a   ix tis o sla sh u v n i  en g   avvalo  b o z o r  
belgilaydi.
H u d u d iy   m e h n a t  taqsim oti,  ixtisoslashuv,  tashqi  iq tiso ­
diy  aloqalar transportsiz  amalga  oshmaydi.  Transport  iqtisodiy 
geografik  ja r a y o n l a r n i  h a r a k a tg a   keltiru v ch i  asosiy  k u ch , 
iqtisodiyotning  qon  tom iridir.
Hududiy  m ehnat  taq sim otin in g  bir  necha  bosqichlari 
(darajalari)  mavjud:
—  xalqaro  m e h n a t  taqsim oti;
—  m am la k a tla ra ro   m e h n a t   taqsim oti;
—  m am lak at  ichidagi  m e h n a t   taqsim oti;
—  yirik  iqtisodiy  m in ta q a la r  (viloyatlararo)  doirasidagi 
m e h n a t   taqsim oti;
—  viloyat  ichidagi  (quyi  m a ’m uriy  ra y o n la r  yoki  tu m a n - 
lararo)  m e h n a t  taqsim oti;
—  m ahalliy  m e h n a t  taq sim o ti  (qishloq  tu m a n la ri  d o i r a ­
sida).
B irin c h i  va  ikkin ch i  b o s q ic h l a r n i n g   h a r   ikkisida  h a m  
m e h n a t   taq sim o ti  davlatlararo  b o ‘ladi.  Biroq,  ikkinchisida 
b u   taq sim o t  yirik  hu d u d iy -iq tiso d iy   Ittifoq  yoki  u y u sh m alar 
doirasida,  m asalan,  Yevropa  Ittifoqi,  S him oliy A m erika  erkin 
savdo  m intaqasi  kabilarda  am alga  oshiriladi.
15

H u d u d iy   m e h n a t  ta q sim o tin in g   bosqichlariga  m os  h olda 
b o zo rla r  shakllanadi  va  tovarlarning  yuqori  bozorlarga  c h iq i­
shi,  ixtisoslashuv  faqat  pastki,  quyi  darajadagi  bozorlar to 'y in - 
gan,  to'ldirilgan  holdagina  sodir bo'ladi.  Aynan  shu  m aqsadda 
m a m la k a tim iz   rahbariyati  eng  avvalo  m ahalliy,  m intaqaviy 
va  milliy  b o z o rla r  talabini  t o ‘la  qo n d irish   asosida  xalqaro 
bozorga  chiqishga,  respublika  m e h n a t  ta q sim o tin i  rivojlanti- 
rishga  ustuvor  a h a m iy a t  b e rm o q d a .
Iqtisodiy  rayonlashtirish.  H a r   b ir  fanning  o ‘ziga  xos  va 
o 'z ig a  mos,  b irlam chi  tu sh u n c h a si  bor.  M asa la n,  biologiya- 
d a   hujayra,  k im yoda  m alekula,  fizikada  atom,  tarixda  —  d avr 
va  h.k.  G eografiyaning  bosh  tush u n ch asi  ra y o n d ir .1  Iqtisodiy 
r a y o n   esa  i q t is o d i y   g e o g r a f i y a n i n g   a s o s iy   t u s h u n c h a s i  
hisoblanadi.
B oshqa  fa n la rd a  b o ‘lganidek,  b irlam ch i  t u s h u n c h a   h am  
o s o n   va  h a m   qiyindir.  U m u m a n ,   ra y o n   d e g a n d a   m a 'lu m  
o ‘xshashlikka  ega  b o ‘lgan  h u d u d n in g   b ir  qismi  n a z a rd a   tu - 
tiladi.  Tabiiy  geografiyada,  m asalan,  botqoqlik,  tepalik,  tog'lik, 
tekislik,  c h o ‘l  va  b o sh q a   landshaft  turlari  rayon  h isoblanadi, 
c h u n k i  ular  shu  jih atla ri  bilan  atrof,  q o ‘shni  h u d u d la rd a n  
farq  qiladi.  Iqtisodiy  geografiyada  to g ‘-k o n ,  deh qo nch ilik, 
c h o rv a ch ilik ,  dam   olish  kab i  m i n t a q a - r a y o n l a r n i   ajra tish  
m u m k in .
«Rayon»  tu s h u n c h a s in in g   m urakkabligi  shun d ak i,  u  tash - 
q arid a n   q ara g a n d a   oddiy  k o ‘rinsada,  ichki  tuzilishi  b o ‘yicha 
rang-barang,  m urakkab  hud u d iy   tizimdir.  M asalan,  Farg‘ona 
iqtisodiy  ra yonini  olaylik;  u s h b u   ra y o n   (m in taq a)  respublika 
m e h n a t  taqsim otida  avtomobilsozlik,  oziq-ovqat  sanoati,  pax ­
ta  va  pilla,  m eva  yetishtirishga  ixtisoslashgan.  A m m o   m azk u r 
t a r m o q l a r   v o d i y n i n g   b a r c h a   q i s m la r i g a   h a m   xos  em a s; 
qolaversa  b u la rd a n   tashqari  m ahalliy  aha m iy a tg a  ega  b o ‘lgan 
iqtisodiyot  ta rm o q la ri  h a m   mavjud.
M a z k u r  tu s h u n c h a n in g  ya n a   bir m u sh ku llik  tom oni  uning 
h u d u d iy   k o 'l a m i  b o ‘y ic h a   k o ‘p  b osqichli,  k o ‘p  «qavatli», 
ekanligidir.  C h u n o n c h i ,  Ja n u b i-s h a rq iy   Osiyo,  Y evropa,  Si- 
bir,  F a r g ‘o n a   vodiysi,  T o sh k e n t  viloyati,  B ekobod  tu m a n i,
1  « R a y o n »   —  fran s u z   t il i d a n   o lin g a n   b o ‘lib,  j o y   k o ' r i n i s h i ,   peyza j 
m a 'n o s in i   bild irad i  va  sh u  m a z m u n d a   u  x a lq a ro   t e r m in g a   a y la n g an .  B i n o ­
b a rin ,  u n i  h a m m a   vaqt  h a m   o ‘z bek  tiliga  o 'g iris h   s h a rt  emas.
16

barchasiga  yagona  infrastruktura  tizimi  —  y o ‘l,  ye r  osti  va 
y e r   usti  qurilm alari,  suv,  elektr  energiya  va  boshqa  shaxob- 
ch a la r  quriladi,  natijada  a n c h a g in a   (tax m in an   40  foizgacha) 
kapital  m ablag‘  tejaladi.  A na  s h unday  m aso fa -tran sp o rt  h ara- 
jatlarin i  kam aytirish  h a m d a   korx o n a la rn in g   o 'z a r o   faoliyat 
k o 'rsa tish i  tufayli  yuzaga  kelgan  sam arad o rlik n i  iqtisodiy- 
geografik  samaradorlik,  deb  ta'riflash  t o ‘g ‘ri  b o ‘ladi.
M asalan,  paxta  tozalash  zavodlari  o d atd a  paxta  yetish- 
tiruvchi  ra y o n la rd a  quriladi.  Agar  ularga  yaqin  jo y d a   y o g ‘ 
zavodi  qurilsa,  yan a  ayni  m u d d a o   b o ‘ladi,  ushbu  korx o n a la r 
chiqindilari  asosida  esa  chorvachilik  fermalarini  ham   rivojlan- 
tirsa  b o ‘ladi.  K o ‘rinib  turibdiki,  bir h u d u d d a   ishlab  ch iqarish­
ning  q a to r  k o rx o n a   yoki  tarm oqlari:  paxta  dalalari,  paxta 
tozalash  va  yog*  zavodlari,  ch o rv a  fermasi  mavjud.  U larning 
barchasi  u c h u n  yagona  infrastruktura va aholi joylashuv tizim- 
lari  xizm at  qiladi.
Y ana  b o sh q a  bir  misol:  s h o ‘x  o q a r  to g ‘  daryosiga  G E S  
qurildi,  deb  faraz  qilaylik.  G E S ,  ya'ni  a rzo n   elektr  energiya 
asosida  «energiyatalab»  sanoat  korxonalari,  ju m la d a n   alyu- 
m iniy  zavodi  tashkil  etiladi,  un in g   negizida  esa  kabel  yoki 
elektrtexnika  mashinasozligi,  radio  va  priborsozlikni  rivoj- 
lantirish  u c h u n   qulay  im koniyat  yaratiladi.  B ulardan  tashqari, 
suv  o m b o ri  pastki  h u d u d la rn i  su g ‘orishda,  unin g   atrofida 
sport,  d am   olish  (rekreatsiya)  zo n a la rin i  barpo  qilishda  ah a - 
miyatli  b o ‘ladi.  K o ‘rib  turibsizki,  bir  h u d u d d a   ishlab  c h i q a ­
rishning  q a to r  tarm o q lari  mavjud.
Y uqoridagi  m iso llard an   ayon  b o ‘lishicha,  h u d u d iy   ishlab 
c h i q a r i s h   m a j m u a la r i   m a 'lu m   b ir  j o y d a   ishlab  c h i q a r ish  
k o rx o n a   ta r m o q l a r in i   y ag o n a   i n f r a s tr u k tu r a   h a m d a   a h o li 
joylashuvi  va  tizim lari  asosida  barp o   etish  va  ularni  o ‘zaro 
uyg‘unlashtirilgan  holda  rivojlantirishni  anglatadi.  Shu  m a 'n o ­
d a   ular,  shubhasiz,  iqtisodiy  geografiya  fanining  eng  katta 
y u tu g ‘idir.
H u d u d iy   m ajm u a la r  faqat  iqtisodiyotdagina  em as,  balki 
n oish lab   c h iq a r ish d a ,  j u m l a d a n   aholiga  x iz m a t  k o ‘rsatish 
so h a la r in i  h u d u d i y   tashkil  e tish d a   h a m   b or.  C h u n o n c h i ,  
tibbiyot,  m aishiy  xizm a t  k o ‘rsatish,  savdo  m ajm ualari  (k o m - 
plekslari)  s h u la r  ju m la s id a n d ir.  M a s a la n ,  k o rx o n a   y o n id a  
dorixona,  p o liklin ika ,  diagnostika  m arkazi;  bolalar  bog'chasi 
va  yaslining  birgalikda  joylashuvi;  sartaroshxona,  turli  x il


Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   17


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling