R IV o j L a n t ir is h I n s t I t u t I

kanton,  provinsiya  kabilar  o 'z la rin in g   konstitutsiyasi,  q o n u n  
ch iq a ru v c h i  va  ijro  etuvchi  organlariga  ega.  U la rn in g   siyosiy 
j ih a td a n   mavqei  an c h a   yuqori.  C h u n o n c h i,  A Q S H ,  Braziliya, 
H indiston,  Meksikaga  o ‘xshash  20  ga  yaqin  federativ  davlatlar 
tarkibida  sh ta tla r  (state,  shtat  —  davlat  d e m a k d ir),  G F R d a  
yerlar,  R ossiyada  —  re spublikalar  mavjud.
D a v la t  m a 'm u riy   tu zilish in in g   konfederatsiya  sh ak lid a 
un in g   ichki  birliklari  o ‘zlarining  mustaqilligini  t o ‘la  saqlagan 
b o ‘ladi.  B u n d ay   geosiyosiy  tizim   Shveytsariyada  kuzatiladi; 
«Shveytsariya  konfederatsiyasi»  22  ta  k a n to n l a r d a n   iborat.
D u n y o   siyosiy xaritasida  to m   m a 'noda gi  koloniya va  mus- 
tamlakalar  deyarli  y o ‘qolgan  b o ‘lsa-da,  siyosiy jih a td a n   qulay 
y o k i  b o ‘y s u n u v c h i   h u d u d l a r   h a n u z g a c h a   b o r .  B u l a r g a  
P ortugaliya,  D aniya,  Frantsiya,  A Q S H ,  Buyuk  Britaniya  kabi 
d av latlarning  yer  sharining  turli  ch e k k alarid a  qolgan  avvalgi 
m ustam la k alari,  kichik,  t o ‘la  m ustaqil  b o ‘lm agan  h u d u d la ri 
kiradi.  Ular,  m asalan,  Ja n u bi-S harqiy  Osiyo,  Okeaniya,  Karib 
dengizi  havzasida  bor.
S h u   o ‘rin d a   Buyuk  B ritaniya  boshchiligidagi  H am do‘st- 
lik  davlatiariga  h am   to'x talib  o ‘tish  lozim.  M a ’lumki,  «Buyuk 
B ritaniya»  dastavval  1707  yild a  A n gliya,  S h o tl a n d iy a   va 
I r la n d iy a n i   q o ‘s h ilish id a n   tash k il  t o p g a n   edi.  1931  yilda
44

vujudga  kelgan  Buyuk  Britaniya  H a m d o ‘stligiga  hozirgi vaqtda 
50  d a n   o r t i q   d a v la tla r,  shu  j u m la d a n ,   A vstraliya,  Yangi 
Z ellandiya,  K a n a d a   kiradi  (u m u m iy   m ay d o n i  30  mln.  k m 2, 
aholisi  esa  d u n y o   aholisin in g   1/6  qism ini  tashkil  qiladi). 
H a m d o ‘stlik  tarkibidagi  tu z u m g a   ega  b o ‘lgan  davlatlar  oliy 
h o k im iy a t  sifatida  Buyuk  B ritaniya  qirolichasiga  b o ‘ysunadi.
D u n y o   siyosiy  geografiyasini  yaxshiroq  bilish  u c h u n   uni 
a lo h id a   q it’alar  doirasida  tahlil  qilish  m aqsadga  muvofiq.
Yevropa.  M a y d o n i,  R ossiya  Federatsiyasisiz,  5,9  mln. 
kv.km.  b o ‘lib,  uning  h u d u d id a  40  dan  ortiq  mustaqil  davlatlar 
bor.  U la rd a n   32  tasi  respublika,  qolganlari  monarxiya  (asosan 
k o n s t i t u t s i o n   m o n a r x i y a )   t ip id a g i  d a v la tla r ;  5  ta   d a v la t 
federativ  tuzilishga  ega.  M a y d o n i  j i h a t d a n   n is b a ta n   k atta 
davlatlar  Fransiya,  U k ra in a ,  Ispaniya,  G F R ;   shu  bilan  birga 
b u   y erd a  6  ta  «mitti»  davlatlar  h a m   joylashgan:  A n d o rra, 
Lixtenshteyn,  V atikan,  M o n a k o ,  S a n - M a r i n o ,  M alta  (eng 
kichigi  Vatikan).  Y evropada  birorta  100  m l n .d a n   ortiq  aholisi 
b o 'lg a n   davlat  y o ‘q.  Eng  k atta  davlat  G F R - d a   85  mln.  kishi 
a t r o f i d a   a h o l i   y a s h a y d i.  A y n i  v a q td a   I s l a n d i y a   —  0 ,3 , 
L y u k se n b u rg   —  0,4  m ln ,  A n d o r r a d a   40,  L ix te n s h te y n   va 
M o n a k o d a   27  m in g d a n ,  S a n - M a r i n o d a   22,  V a tikanda  atigi
1  m ing  kishi  aholi  b or,  xolos.
K o ‘rinib  tu ribdiki,  Y e v ro p an in g   siyosiy  xaritasi  a n c h a  
m urakka b;  b u   y erda  davlatlar ju d a   «zich»  joylashgan,  o ‘rta- 
ch a   h a r  bir  davlatga  ta x m in a n   140  m ing  kv.km  d an   m a y d o n  
t o ‘g ‘ri  keladi.  Yoki  b u   O 'z b ek isto n g a  n isb atan   3  b aravardan 
k o ‘p ro q   k ichkina,  dem akdir.  Agar  Rossiyaning  Osiyo  q ism i­
ni  h a m   hisobga  olsak,  Y e v ro p an in g   u m u m iy   m a y d o n i  10 
m ln.kv.km .,  aholisi  695  m ln.kishi  (Rossiya  Federatsiyasining 
75  foiz  aholisi  Y e v ro p a d a ,  s h u n c h a   foiz  m a y d o n i  Osiyo 
qit’asida joylashgan.)  Turkiyaning  h am   asosiy  h u dudi  Osiyoda 
o 'rn a s h g a n .
Yevropa  siyosiy geografiyasini  Shimoliy,  G 'arbiy,  Janubiy, 
M arkaziy va  Sharqiy Yevropa  m intaqalari  doirasida  o'rganish 
tavsiya  etiladi.  S hu  bilan   birga  u sh b u   q it'aning  siyosiy  g eog­
rafik  tahlilida  «janjalli»  yoki  siyosiy  m avqei  an iq   b o ‘lm agan 
h u d u d la r,  harbiy,  siyosiy-hududiy  birlashm a  va  ittifoqlarga 
h a m   e 'tibor  berish  kerak.  M asalan,  sobiq  Yugoslaviya  h u d u - 
didagi  K osovo,  M oldav iy ad a g i  D n e s tr  b o ‘yi  respublikasi, 
Shim oliy  Irlandiya,  Korsika  oroli  kabilar siyosiy jih a td a n   bar-
45

qaror h ududlar  hisoblanmaydi.  G ibraltar  esa  (6,5  kv.km)  1713 
yildan  beri  Buyuk  B ritaniya  q a r a m o g ‘ida.
M a'lum ki,  1949  yilda  A Q S H   tashabbusi  bilan NATO  (S hi­
m oliy A tlan tik a  bloki)  tashkil  qilingan.  Hozirgi  k u n d a   unin g  
tarkibiga  16  m a m la k a t  kiradi,  sh u n d a n   14  tasi  Y evropada 
joylashgan.  S o ‘nggi  yillarda  ushbu  tashkilot  sh arq q a  to m o n  
kengayib  b o rm o q d a.
S h u n ingde k,  1973  yilda  tashkil  topgan  Y evropada  havf- 
sizlik  va  h a m k o rlik   b o 'y i c h a   tashkilot  (O B S E )  h a m   asosan 
Y evro p ad a  faoliyat  k o ‘rsatadi.  U n g a  B archa Yevropa  davlat- 
larid a n   tashqari  A Q S H   va  K a n a d a   ham   a'zo  b o ‘lgan.  (jami 
40  ga  y a q in   m a m l a k a tl a r ) .  In s o n   h u q u q i,  d e m o k ra tiy a n i 
h im o y a   qilish  m a q s a d id a   1949  yilda  Yevropa  Ittifoqi  h a m  
tashkil  qilingan.
N A T O   ning  «poytaxti»  Bryussel,  (Belgiya),  E ln ik i  S tras- 
burg  shahri  (Fransiya).  Ayni  vaqtda  Shveytsariya,  Norvegiya, 
Shvetsiya,  Avstriya,  Irla n d iy a   va  M alta  b etaraf  m a m la k a t 
hisoblanadi.
O siyo  qit'asida  J a n u b i - G ‘arbiy,  Janubiy,  Jan u b i-S h a rq iy , 
S h a rq iy   va  M ark aziy   Osiyo  siyosiy  geografik  m i n ta q a la ri 
ajratiladi.  U m u m iy   m a y d o n i,  Rossiyani  h iso b lam ag an d a ,  31 
mln.kv.km.,  aholisi  3,6  mlrd.  kishidan  ortiq.  Eng  katta  davlat­
l a r   X X R ,  S a u d i y a   A r a b i s t o n i ,   H i n d i s t o n ,   Q o z o g ‘is to n , 
M o ‘g‘iliston,  In done ziya,  Eron.  U larn in g   h ar birini  m a ydoni
1  m ln.kv.km .dan  ortiq.  (Xitoyniki  9,6  m ln.kv.km.)  Eng  kichik 
d a v la tla r  q atoriga  S in g a p u r  va  Baxreyn  (1  m ing  kv.km .), 
Bruney  (5  ming),  Maldiv  respublikasi  (0,3  ming  kv.km.)  kiradi.
A holi  soni  b o ‘yicha  d u n y o n in g   eng  katta  davlatlari:  X X R  
(2001  yilda  1,3  m lrd .g a   y a q in ),  H in d i s to n   (1,03  m lrd .) , 
In d o n e z iy a   (206  m ln.  atrofida).  S h u n ingde k,  O siyoda  a h o l i­
si  100  m ln.  kishidan  ziyod  b o ‘lgan  Bangladesh,  P o k is to n   va 
Y ap o n iy a  davlatlari  h a m   joylashgan.  Ayni  vaqtda  Q uvaytda
2  m ln ,  K ip rd a  0,7,  K a ta rd a   0,6,  B u tan d a  0,8,  B runey  va 
M aldiv  respublikasida  0,3  m ing  kishidan  ortiq  aholi  yashaydi.
D avlat  tu z u m i  b o ‘yich a  respublikalar  k o ‘proq.  Shu  bilan 
birga  b u   yerda  y a k k a y u -y ag o n a  imperiya  shaklidagi  davlat 
h a m   saqlanib  qolgan  (Y aponiya).  M arkaziy  Osiyo  va  Kavkaz 
orti  mustaqil  davlatlari,  Suriya,  Kipr,  Isroil,  Pokiston,  Bangla­
desh,  E ro n ,  Afg‘o n is to n ,  H in d is to n ,  Livan,  Laos,  Xitoy, 
Ind o n e ziy a,  M o ‘g ‘uliston,  Iroq,  K am puchiya,  S h ri-L a n k a   va
46

boshqalar  respublika,  Y aponiya,  Baxreyn,  Bruney,  B utan, 
Qatar,  Quvayt,  Saudiya Arabistoni,  Malayziya,  N epal,  O m an, 
T ayland  kabilar  m onarxiya  tipidagi  davlatlarga  kiradi.
Osiyoda  h a m   «issiq»  yoki  «olovli»,  bahs  va  m u n o zarali 
h u d u d la r  k o ‘p.  U l a r   ju m la sig a  F alastin,  K u rd is to n ,  Kipr, 
Afg‘oniston,  T o g ‘li  Q o ra b o g 1,  Abxaziya,  C h e c h e n is to n ,  J a ­
nubiy  Osetiya,  Kashmir,  Tayvan,  Tibet,  Janubiy  Kuril  orollari 
va  boshqalar kiradi.  Shuningdek,  Janubiy va  Shimoliy  Koreya, 
M y a n m a   (a vvalgi  B i r m a ) ,   S h r i - L a n k a ,   K a s p i y   d e n g iz i 
m u a m m o la ri  h a m   mavjud.
H ududiy-siyosiy  tash k ilo tla rd an   quyidagilar  bor:
— 1945  yilda  tashkil  t o p g a n   Arab  mam lakatlari  Ligasi 
(m arkazi  —  Q o h ira   shahri);
—  1989  yilda  vujudga  kelgan  O siy o -T in ch   okeani  davlat - 
larining  iqtisodiy  ham korligi  (A T E S).  U n g a   hozirgi  vaqtda 
20  d an   o rtiq   m am lak atlar,  shu  ju m la d a n   A Q S H ,  Y aponiya, 
K a n a d a ,   A v s tra liy a ,  R o ss iy a ,  Y a n g i  Z e l a n d i y a ,   K o re y a  
Respublikasi,  Ind o n e ziy a,  F ilippin,  XX R ,  M eksika,  Chili, 
Tayland,  M alayziya  va  b o sh q alar  kiradi.
—  1993  yilda  Iqtisodiy  ham korlik  tashkiloti  (E K O )  tashkil 
topgan.  U   Turkiya,  Eron,  Pokiston,  Afg‘oniston,  Ozarbayjon, 
Q o z o g ‘iston,  T u rk m a n is to n ,  0 ‘zbekiston,  Q irg ‘izistonni  bir- 
lashtiradi.
Afrika  siyosiy  geografik  j i h a t d a n   eng  «yangi»  va  ayni 
vaqtda  eng  m u rak k a b   qit'a  hisoblanadi  (u m u m iy   m a ydoni 
30,3  m ln.kv.km ,  aholisi  820  m ln  kishiga  yaqin).  Afrikaning 
k o ‘pchilik  m ustaqil  davlatlari  o 't g a n   asrda,  xususan  uning 
60-yillarida  vujudga  kelgan.  Shu  bilan  birga  bu  y erda  «eng 
yosh»  m ustaqil  davlat  —  N a m ib iy a   (avvalgi  J a n u b i - G ‘arbiy 
Afrika)  joylashgan  b o ‘lib,  u  bu  m a q o m n i  1990  yilda  olgan.
Afrika  siyosiy  xaritasi  c h in d a n   h a m   o ‘zbek  atlasi  m atosi- 
ni  eslatadi,  u  n ih o y a td a   ra ng-bara ng.  Bu  yerda  50  d an   ortiq 
davlat  bor;  qizig‘i  shundaki,  u larning  aksariyati  respublika 
shaklidagi  siyosiy  tu z u m g a   ega.  M on arxiya  t u z u m i   faqat 
Lesoto,  M aro k ash   va  S vazilendda  m avjud,  xolos.
M aydoni  b o ‘yicha  eng  katta  davlatlar:  S udan  (2,5  mln.kv. 
km.)  Jaz o ir  yoki  Aljir  (2,4  m ln   kv.km .),  Angola  (1.2  m ln   kv. 
k m ),  M is r   A ra b   R e su p b lik a si  (1,0  m l n .k v . k m . ) ,   K o n g o  
(a w alg i  Z o ir  2,3  m ln.kv.km.)  Liviya  (1,8  m ln  kv.km.),  N iger 
(1,3  m ln  kv.km.),  C h ad   (1,3  m ln   kv.km .),  Jan u b iy   Afrika
47

Respublikasi  (1,2  m ln   kv.km),  Mali  (1,2  m ln  kv.km.),  Mavri- 
taniya  (1,0  m ln  kv.km.).  Shu  bilan  birga  k ichikroq  davlatlar 
h a m   y o ‘q  em as,  ular  asosan  orollarda joylashgan.  (m asalan, 
K a bo-V erde  m a m la k a tin in g   m ay d o n i  atigi  4  m ing  kv.km.  ga 
teng).
A h o li   so n i  b o ' y i c h a   fa q a t   N i g e r i y a   « y u z m in g lik la r»  
qato rid a n  joy  olgan.  Qolgan  davlatlar  ichida  bu jih a td a n   Misr 
Arab  Respublikasi,  Efiopiya,  Kongo,  JA R   h a m   b iroz  ajralib 
turadi.  0 ‘rta c h a   bir  Afrika  davlatiga  .560  m ing  kv.km  yer 
m ay d o n i  va  15  m ln   kishi  aholi  t o ‘g ‘ri  keladi.
A frikada,  b o s h q a   qit'alarg a  q a r a g a n d a   siy o s iy -h u d u d iy  
tashkilotlar  kamroq.  Bu  yerda  1963  yilda  tuzilgan Afrika birligi 
tas hkilotini  k o ‘rsatish  m u m k in ,  xolos  (m arkazi  A ddis-A beba 
shahri).  U nga  3 0 -d a n   o rtiq ro q   q it’a  davlatlari  kiradi.
Afrika  m am lakatlarini  siyosiy geografik jih a td a n   Shimoliy, 
G ‘arbiy,  M arkaziy  yoki  Ekvatorial  Afrika  h a m d a   S harqiy  va 
Ja n u b iy   Afrika  m in ta q alarig a  b o ‘lish  m u m k in .  A lbatta,  siyo- 
siy-iqtisodiy  n u q ta i  n a z a rd a n   Shim oliy  va  Ja n u b iy   Afrika 
n isb a ta n   y u q o riro q   darajad a  rivojlangan,  M ark aziy   Afrika 
(ayniqsa,  Saxroi  K a b ird an   j a n u b d a  joylash g an   davlatlar)  esa 
b u   b o ra d a   eng  o rq a d a   turadi.
Q it'alar  orasida  Afrika  siyosiy ja h a td a n   eng  h a r a k a tc h a n , 
o ‘zgaruvchan,  m ojaroli  region  hisoblanadi.  Bu  yerda,  b oshqa 
m intaqalarga  nisbatan,  o ‘tgan  asrda  te z -te z   davlat  t o ‘n tarish- 
lari  b o ‘lib  o ‘tgan.
Amerika  iqtisodiy,  tarixiy  va  siyosiy  geografik  jih a t d a n  
ichki  tafovutlarga  ega.  U n in g   u m u m iy   m aydoni  (G ren lan d iy a 
orolisiz)  42,5  m ln.kv.km .  G re n la n d iy a   bilan  birgalikda  esa 
A m erika  Osiyodan  sal  kichikroq,  am m o   qolgan  m ateriklarning 
b a rc h a sid a n   katta.
A m erik a n in g   siyosiy-hududiy  tuzilishi.  A Q S H   va  K a n a - 
da,  L otin  Am erikasi  va  0 ‘rta  A m erika  m iqyosida  tahlil  qilish 
m u m k in .  B irinchisining  tarkibidagi  A Q S H   davlati  respublika 
t u z u m i g a   ega  b o 'l g a n   fe d era tiv   m a m l a k a t l a r d i r   (u  50  ta 
shtatd an   iborat).  K an ad a  h am   federativ  davlat  b o ‘lib,  u  Buyuk 
B ritaniya  H a m d o ‘stligiga  kiradi.  B inobarin,  bu  y erda  davlat 
bo sh lig ‘i  q o n u n   b o 'y ic h a   Buyuk  B ritaniya  qirolichasi  h is o b ­
lanadi.  K a n a d a   tarkibiga  k atta  h u q u q q a   ega  b o ‘lgan  100  ta 
provinsiya  kiradi.
48

A Q S H   va  K a n a d a   davlatlari  m a y d o n i  ji h a t id a n   u n c h a  
katta  farq  qilm aydi  (9,6  va  10,0  m ln.kv.km ),  a m m o   aholi 
soni  A Q S H   d a   K a n ad ag a  q ara g a n d a   deyarli  9  m a rta   ziyod 
(AQ SH  da,  2001  yillar  m a ’lum otlariga  k o ‘ra  285  m ln,  Ka- 
n a d a d a   31  m l n   kishi  yashaydi).
L otin  A m erikasi  33  m ustaqil  davlatlarni  o ‘z  ichiga  oladi. 
Ularning  barchasi  respublika  davlat  tuzum iga  mansub.  Ushbu 
m am lakatlarning  «Lotin Amerikasi»  deyilishiga  sabab  ularning 
aksariyati  lotin  tillarida  (ispan  va  Portugal)  s o ‘zlovchi  xalqlar 
guruhiga  kirishidir.  S h u n d a n   ta x m in a n   1/3  xalqlar  portugal 
tilida  (B ra ziliya ),  3/5   q is m d a n   sal  k o ‘p r o g ‘i  isp an   tilida 
s o ‘zlashadilar.
M az k u r  qit'a  h a m   Afrikaga  o 'x s h a b   o ‘tgan  asrda  siyosiy 
j ih a td a n   a n c h a   o 'z g a ru v c h a n   b o ‘lgan;  bu   yerda j u d a   k o ‘p  si­
yosiy t o ‘n tarishlar  b o ‘lib  o ‘tgan  (m asalan,  Kuba,  G vatem ala, 
P an a m a ,  N ik arag u a,  Chili  va  boshqalar).
H u d u d i  va  aholi  soni  b o ‘yicha  eng  k atta  m a m la k a t  B ra- 
ziliyadir  (m a y d o n i  8,6  m ln.kv.km .,  aholisi  172  mln.  kishi­
d a n   ortiq).  M eksik a  Q o ‘s h m a   s h ta tla rin in g   m a y d o n i  2,0 
m ln.kv.km.  ga  yaqin  aholi  soni  esa  100  m ln.  kishini  tashkil 
qiladi.  Argentina,  Kolumbiya  va  Peru  davlatlarining  m aydoni 
h a m   a n c h a   k atta  (  m os  ravishda  2,8;  1,1  va  1,3  m ln.kv.km ), 
a m m o   ularning  h a r  birida  25-40  m ln .d a n   aholi  yashaydi,  xo- 
los.  L o tin   A m erikasining  qolgan  m am lak atlari  h a m d a   Karib 
dengizi  havzasidagi  davlatlarida  dem ografik  salohiyat  b u n d a n  
h am   oz.  M asa la n ,  Beliz,  G a y a n a ,  S u rin am ,  Barbados,  D o - 
m in ia n ,  G r e n a d a   aholisi  hatto   1  mln.  kishiga  h a m   yetmaydi.
A m erik a  h u d u d id a   davlatlararo  turli  iqtisodiy  va  siyosiy 
ittifoqlar  mavjud.  Ularga, ju m la d a n   1992  yilda tashkil  qilingan 
S him oliy  A m erik a  erkin  savdo  m in ta q a si  (NA FTA ),  1948 
yilda vujudga  kelgan Amerika  davlatlararo  tashkiloti  (u  barcha 
L o tin   A m e rik a   m a m la k a tla r i  h a m d a   A Q S H   va  K a n a d a n i 
birlashtiradi),  1975  yilda  tashkil  to p g a n   26  m a m lakatlarni 
o ‘z  tarkibiga  oluvchi  Lotin  A m erika  iqtisodiy  tizimi  (m arkazi 
K arakas  shahri)  kiradi.
Shim oliy  va  Jan u b iy   A m erik a d a  h a m   m ojaroli  va  siyosiy 
barqarorlikka  xos  b o 'lm a g a n   h u d u d la r  bor.  U la r  m asalan, 
K a n ad an in g   Kvebek  provinsiyasi,  F o lk le n d   (M alvin  orollari 
va  b o sh q a la rd ir.  S h u n in g d e k ,  b u   y erd a  A Q S H ,  Fransiya, 
Buyuk  Britaniya,  Niderlandiyaga  siyosiy jihatdan  tobe'  h udud-
4 -
49

lar  an c h a g in a   ( P u e r to - R i k o ,  B erm u d ,  S e n -P y e r  va  M ikelon 
orollari  va  h.k.)  Y er  sharidagi  eng  katta  orol  —  G re n la n d iy a  
rasm an  D a n iy a   Qirolligiga  b o 'y su n a d i  (m ay d o n i,  2,2  m ln. 
kv.km).
Avstraliya  va  Okeaniyada  m ustaqil  davlatlar  soni  a n c h a  
k am   b o ‘lib,  u la rn in g   b a r c h a s i  fa q at  XX  asrning  ikkinchi 
yarm ida  tashkil  topgan.  U sh b u   geografik  ob'yektlarning  u m u ­
miy  m aydoni  taxm inan  8,6  mln.kv.km,  aholisi  atigi  31  m ln.ki­
shi.  Eng  katta  davlat  Avstraliya  hisoblanadi.  U  dastavval  Av­
straliya  Ittifoqi  n o m in i  olgan,  s o ‘ngra  1951  yilda  t o ‘la  m us- 
ta q i l li k k a   e r is h g a n .  A m m o   h o z i r   h a m   u  r a s m a n   B u y u k  
B ritaniya  H a m d o ‘stligiga  qaraydi.  Avstraliya  federativ  dav ­
lat,  u  6  ta  s h ta td a n   iborat.  Yangi  Zelandiya  h a m   1951  yilda 
m u s ta q illik n i  q o ‘lga  k iritg an .  U n i n g   m a y d o n i   271  m ing 
kv.km.,  aholisi  4  m ln .g a  yaqin.
S h u n d a y   qilib ,  A v s tra liy a  va  Y an g i  Z e l a n d iy a   u sh b u  
r e g io n n i n g   en g   y irik   d a v l a t l a r id i r .  (A v stra liy a   b i r   q it'a , 
m aterikni  t o ‘la  egallagan  dunyodagi  yagona  m am lak at  h is o b ­
lanadi).  P a p u a -Y a n g i  G vin ey a  h a m   T in c h   o k e a n n in g   j a n u -  
bidagi  k a tta   d a v la tla r  q a to rig a   kiradi.  U   Y angi  G v in e y a  
orolining  sharqiy  qismi  bilan  y a n a   600  d a n   k o ‘p ro q   orollar- 
ni  o ‘z  ichiga  oladi  (m a y d o n i  463  m ing  kv.km .,  aholisi  5,0 
mln.  kishi).  Papua-Yarigi  G v in ey a  1975  yilda  m ustaqillikka 
erishgan,  H a m d o ‘stlik  tarkibidagi  davlatdir.
S o lo m o n o v   orollari  alo h id a  davlat  m a q o m id a   1978  yilda, 
V anuatu  respublikasi  1980,  Fidji  respublikasi  1987  yilda,  Palau 
respublikasi  1994  yilda  tashkil  topgan.  S hu  bilan  birga  h o zir 
h a m   A Q S H   va  F r a n s i y a   q a r a m o g ‘idagi  k ic h ik   h u d u d l a r  
saqlanib  qolingan.
S h u n d a y   qilib,  j a h o n n i n g   siyosiy  xaritasi  d o im o   o ‘zga- 
rishda.  Yirik  m am lak atlard a  p a rchalanish  havfi  b o ‘lsa,  m ayda 
m am lak atlar b oshqalar  t o m o n id a n   bosib  olinishi  m u m k in   (bu 
k o ‘p  h o l l a r d a   m a m la k a t  h u d u d i n i n g   tarixiy  sh a k lla n ish i, 
a h o lin in g   d iniy  va  m illiy  ta rk ib ig a   h a m   b o g ‘liq).  0 4 g a n  
a s r n in g   eng  m u h i m   siyosiy  o ‘z g a ris h la ri  I k k i n c h i   j a h o n  
u r u s h id a n   keyin  vujudga  kelgan  kapitalistik  va  sotsialistik 
la g e rn in g   p a y d o   b o ‘lishi  va  9 0 -y illa rd a   sobiq  I t tifo q n in g  
barb o d   b o ‘lishi  va  u n in g   h u d u d id a   m ustaqil  d av latlarning 
sh a k lla n is h i,  y u q o r id a g i  i s h la rn in g   b a r h a m   to p is h i  bilan 
b o g 'liq   b o ‘ldi.
50

S A V O L   V A   T O P S H I R I Q L A R
1.  S iy o s iy   g eografiya  fa n in in g   ob 'yek ti  va  p red m eti  nim a?
2.  S iy o s iy   g eografik   o ‘rin  tu sh u n c h a s in in g   m o h iy a ti  nim ada?
3.  R e sp u b lik a   va  m o n a r x iy a   tip id a g i  d a v la tla r n i  ja h o n   s iy o s iy  
xaritasid an   to p in g .
4.  U n ita r   va  fed erativ  davlat  d eg a n d a   n im a n i  tu sh u n asiz?
5.  Y evrop a  siy o siy   xaritasin i  ta'riflab  b ering.
6.  S o 'n g g i  y illa r d a   j a h o n n in g   q a y si  q is m la r id a   m a m la k a tla r i 
parchalangan,  qaysilarida,  ak sin ch a  b irlashish,  q o ‘sh ilish  jarayon i 
k etm oq d a?
51

VI  BOB
ISHLAB  CHIQARISHNI  IJTIMOIY 
TASHKIL  ETISH  SHAKLLARI
Ishlab  chiqarishni  tashkil  etishning barcha  shakllari  mujas- 
sam lashuv  (k o n se n tratsiy a ),  ixtisoslashuv,  ko o p eratsiy a  va 
kom b in atsiy a  ayni  p ay td a  ijtimoiy  va  h u d u d iy   t o m o n la rg a  
ega.  A lbatta,  iqtisodiy  va  ijtimoiy  geografiya  u c h u n   ishlab 
chiqarish n in g   hud u d iy   t o m o n i  yetakchi  rol  o'y n a y d i.  S hunga 
q a ra m a s d a n   bu  n u q ta la rn i  bir-birlari  bilan  b o g ‘liq  b o ‘lgan 
h o ld a  o 'rg a n is h ,  tahlil  qilish,  birid an   ikkinchisiga  o ‘ta  bilish 
geografik  fikrlashning  m u h i m   xususiyatidir.
M ujassam lashuv  yoki  ishlab  c h iq a rish n in g   t o ‘planishi, 
yig'ilishi  xalq  x o ‘jaligining  b a r c h a   ta rm o q larig a  tegishlidir. 
A m m o   geografik jih a td a n   u  eng  avvalo  sanoat,  qishloq  x o ‘ja - 
ligi  va  tra n s p o rt,  ya'ni  m o d d iy   so h alard a  yaqqol  n a m o y o n  
b o ‘ladi.  Qolaversa,  iqtisodiy  geografiya  fanining  ob'y ektini 
a y n a n   shu  ta rm o q la r n in g   h u d u d iy   tashkil  etilishi,  ularning 
jo y lan is h i  xususiyatlari  belgilab  b e r a d i.C h u n o n c h i ,   s a n o a t 
u c h u n   «nuqta»  yoki tugun  k o ‘rinishidagi  hududiy tashkil  etish, 
qishloq  x o ‘jaligiga  areal  yoki  m in taqa viy  (zonal),  tra n s p o r t 
u c h u n   esa  lentasim on  yoki  chiziq  shaklidagi joylashuv  xosdir. 
Iqtisodiy  va  ijtim oiy  geografiya  m a ’lu m   d arajad a  xuddi  an a  
shu  n u q ta la r  —  san o a t  m arka zlari  va  tugunlari,  areal  va  zo- 
n a la r  ta s m a la rn i  o 'r g a n a d i.  U la rn in g   joylashuvi,  aloqasi  va 
h u d u d iy   tashkil  etilishi  esa  yuqoridagi  ta rm o q la r joylashuvi 
bilan  belgilanadi.  M asalan,  aholi  va  unga  xizm at  k o ‘rsatuvchi 
so h a la rn in g   h u d u d iy   tizim la ri  san o a t,  qishloq  x o ‘jaligi  va 
t ra n s p o r t  geografiyasi  asosida  am alga  oshiriladi.
M ujassam lashuv  s a n o a t  m isolida  j u d a   a n iq   va  sezilarli 
k o ‘rinadi.  Bu  bo ra d a  ishlab  chiqarish  fondlari,  yalpi  m ahsulot 
yoki  ishchi  va xizm atchilarning  turli  yiriklikdagi  korxonalarda 
yig‘ilishi,  t o ‘planishi  sof holdagi  ishlab  chiqarish  yoki  korxona 
m ujassam lashuvi,  ularning  sh ah a rlar va  ra y o n la r joylashuvini 
esa  urbanistik  va  h u d u d iy   m ujassam lashuv  sifatida  k o ‘rsatish 
o ‘rinli.