‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi p. S. S u L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni

mu
-----
1
85 
______
70.
55
io J____ I____ I____ I____ L
'i....... i'„ 
)
iskm 
me
iwv; 
2».-*
2 9 -rasm . 0 ‘zbekL ston R e s p u b lik a s id a p c s tits id la rd a n
f o y d a la n is h d in a m ik a s i.

---

M ineral o ‘g ‘it!ardan 
n o t o ‘g ‘ri fo y d a la n ish tu p ro q d a azot, 
fo sfo r b i r i k m a l a r i n i va b a ’zi (S r90, C r 137, F 40) r a d i o a k t i v
m o d d a l a r n i n g o rtiq c h a t o 'p l a n i s h i g a o l ib kelad i. B u n d ay
t u p r o q l a r d a yetishtirilgan o 'sim lik m a h s u l o t l a r i va chorva 
ozuqalari inson ham da hayvonlar uchun xavfli m iqdordagi azot, 
fosfor va radioaktiv m oddalar bilan ifloslanadilar. Ortiqcha azot. 
fosfor va kaliy o ‘g ‘itlari yuvilib suvga tushishi oqibatida esa 
su vlarning za h a rla n is h i va suv h a v z a l a r i d a n fo y d a la n ish n i 
og'irlashtiruvchi evtrofikatsiya (k o ‘k-yashil suv o ‘tlarining avj 
o lis h i) j a r a y o n i n i n g k u c h a y i s h i y u z b e r a d i . N o t o ‘g ‘ri 
foydalanilgan m ineral o ‘g ‘itlar t u p r o q n i n g m u h im fizik va 
biologik x u s u siy atlarin i y o m o n l a s h t ir a d i . M a s a la n , o z u q a 
ekinlariga m e ’yoridan ortiqcha n o t o ‘g ‘ri solingan fosforli o ‘g ‘it 
pichanda fosfor miqdorini 3-8 martachaga, azotli o ‘g ‘it esa nitrat 
miqdorining 2-10 m artagacha k o 'pa yib ketishiga olib keladi. Bu 
esa ozuqaning sifati buzilishiga, hay v o n larn in g mahsuldorligi 
pasayib ketishiga, hatto z a harlanishiga s a b a b b o ’ladi. Azot 
o ‘g‘itlar n o to ‘g‘ri qo'llanilgan tuproqlarda yetishtirilgan o ‘simlik 
m a h s u l o t la r i (b o d r in g , k a r a m , sabz i, k o ‘k a t l a r ) d a za ra r li 
nitratlarning miqdori R E C H M dan bir necha b a r o b a r yuqori 
b o ‘lib, insonda gipoksiya (kislorod tanqisligi) va nitrozominlar 
bilan zaharlanish kabi o g 'ir kasalliklarni keltirib chiqaradi.
A g ra r ishlab chiq arish d a keng q o ‘lla n ila d ig a n kimyoviy 
vositalardan katta bir guruhi pestitsidlardir. Dehqonchilik va 
chorvachilikda kasalliklar, za ra rk u n a n d a la r va begona o'tlarga 
qarshi, defoliatsiya (bargni t o 'k is h ), d e s i k a t s i y a (quritish), 
b io stim u ly a tsiy a kab i m a q s a d l a r d a f o y d a l a n i l a d i g a n turli 
kimyoviy m o d d a la r n i