‘zbekist0n respublikasi oliy va ‘rta maxsus ta’lim vazirligi p. S. S u L t o n o V ekologiya va atrof-muhitni


Download 6.31 Mb.
Pdf ko'rish
bet3/154
Sana20.08.2023
Hajmi6.31 Mb.
#1668618
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   154
Bog'liq
ek 517 7 tayi-3-0002

1-jadval
D unyo aholisining h a r I0 9 kishiga oshib borishi uchun ketgan vaqt 
(M anba: F.R am adu, 1998).
A holi so n in in g o 'z g a rish i
Y illar
Davomiyligi,
yil
125000 dan Im lrd.gacha
-106 dan 1850 gacha
10 000 000
1 dan 2 m lrd.gacha
1850 dan 1925 gacha
75
2 dan 3 m lrd.gacha
1925 dan I960 gacha
35
3 dan 4 m lrd.gacha
1960 dan 1975 gacha
15
4 dan 5 mlrd.gacha
1975 dan 1987 gacha
12
5 dan 6 m lrd.gacha
1987 dan 2000 gacha
12
6 dan 7 m lrd.gacha
2000 dan 2010 gacha
10
7 dan 8 m lrd.gacha
2010 dan 2020 gacha
10
Shuningdek, O zon tuynugi, havo tarkibida SO miqdorining 
oshib borishi, y erda o ‘rtacha h a ro ra tn in g ortib borishi kabi 
hollarini h a m u m um bashariy ekologik m u a m m o la r guruhiga 
kiritish m u m k in (3-rasm).
M i n ta q a v iy ekologik muammolar t a ’sir k o 'la m ig a k o ‘ra 
sayyoramizning alohida hududlari yoki davlatlariga xos bo'lgan 
m uam m olardir. Masalan, Markaziy Osiyodagi Orol muammosi, 
Afrikaning b a ’zi hududlaridagi qurg'oqchilik va qahatchilik
G 'a rb iy Y e v ro p a va Amerikadagi b a ’zi kuchli industrlashgan 
h u d u d l a r g a
x o s
m u a m m o l a r
m i n t a q a v i y
e k o l o g i k
m uam m olardir.
3-rasm . 1860 va 2040-yillar o ra lig 'id a yer yuzida o 'rta c h a h a ro ra tn in g
o 'z g a rish i (M anba: F .R a m a d u , 1998).


Mahalliy ekologik muammolar t a ’sir ko'Iam iga k o ‘ra nisbatan 
kichikroq hududlarda n am oyon bo'ladilar. Bular alohida torroq 
hududlarga, masalan, shahar, turnan yoki ayrim ishlab chiqarish 
mintaqasiga xos m uam m olardir.
Ekologik m uam m olar xususida fikr yuritilganda shuni doimo 
yodda tutish zarurki, ularni guruhlarga ajratish bu ju d a shartli 
bo'lib, ular m a ’lum sharoitlarda tezda bir g u ru h d a n ikkinchisiga 
o'tishi mumkin, y a ’ni aslini olganda, ekologik m uam m olarning 
katta-kichigi bo'lm aydi, ularning ham m asini h am vaqtida oldi 
olinm asa ta b ia t va in so n g a tu z a tib b o ‘lm as d a r a j a d a zarar 
yetkazadi.
Inson va jamiyatning tabiatga t a ’sirining qisqacha tahlili shuni 
k o ‘rsatib turibdiki, tabiatni buzuvchi asosiy omil bu insonlarning 
o ‘z e h tiy o jla rin i q o n d i r i s h j a r a y o n i d a t a b i a t g a n o t o ‘g ‘ri, 
n o o q i l o n a , u q u v s i z l a r c h a m u n o s a b a t d a b o ‘lish la ri ekan. 
Tabiatga inson salbiy t a ’sirining oldini olishning asosiy yo ‘li 
tabiat va jam iy at qonuniyatlarini t o ‘g ‘ri tushunish va ulardan 
inson manfaatlari y o 'lid ao q ilo n a foydalanishdir. Inson tabiatni 
m aqsadga muvofiq ravishda o ‘zlashtirish bilan birga tabiat va 
jamiyat o ‘rtasidagi m unosabatlarni h a m eng m aqbul darajada 
saqlab turishi muhim aham iyat kasb etadi. Buning uchun esa 
insonda m a ’lum ekologik bilimlar tizimi yetarlicha shakllangan 
bo'lishi zarur. S huning uchun j a m i y a t n i n g h a r bir kishisi u 
kimligi, q a n d a y vazifani b a ja r ish id a n q a t ’i n a z a r ekologik 
b i l i m l a r g a eg a b o ‘ lish i h o z ir g i d a v r n i n g en g d o l z a r b
masalalaridan biridir. Yuqoridagi fikrlarni qisqacha quyidagicha 
izohlash mumkin:
• in s o n l a r o 'z l a r i n i n g t u r l i e h t i y o j l a r i n i q o n d i r is h
jarayonida tabiatga t a ’sir o'tkazadilar;
• insonning tabiatga t a ’siri boshqa tirik mavjudotlarnikidan 
farqli o ‘laroq uning ongi tufayli boshqariladi;
• insonning tabiatga ongli t a ’siri k ucha yib borishi bilan 
tabiatda m odda va energiya almashinuvining yangi, antropogen 
turi qaror topadi va u tabiatda kechadigan jara y o n la rd a sezilarli 
rol o'y nay boshlaydi;
• tabiatga inson t a ’sirining kuchayishi va bu ja ra y o n d a
tabiat va jam iyat qonuniyatlariga yetarli e ’tibor bermaslik yoki


u la rn in g b u zilishi o q ib a tid a t a b ia t-ja m iy a t tizimida salbiy 
o ‘z g a r i s h I a r s o d ir b o 'l a d i . B u n d a y o 'z g a r i s h l a r in s o n va 
jamiyatning hayotiy sharoitlarini og'irlashtiradi va turli ekologik 
m uam m o la rn i keltirib chiqaradi.
• insoniyat taraqqiyotining hozirgi bosqichida atrof-muhit 
h o latini b o r g a n sari y o m o n la s h ib boray o tg a n lig i ta b ia t va 
jamiyat o ‘rtasidagi ziddiyatlarning kuchayib borayotganligi bilan 
izohlanadi;
• ta b ia t va jam iyatdagi salbiy o'zgarishlarning oldini olish 
va b a r t a r a f e tis h k o 'p j i h a t d a n h a r b ir shaxs va j a m i y a t
a ’zolarining ekologik bilim darajasiga bog'liq. Shuning uchun 
ekologik t a ’limni chuqurlashtirish hozirgi davrning eng dolzarb 
m u a m m o la rid a n biridir.

Download 6.31 Mb.

Do'stlaringiz bilan baham:
1   2   3   4   5   6   7   8   9   ...   154




Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2024
ma'muriyatiga murojaat qiling