‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet14/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   36
Germaniya.
  1469-yili  kitob 
b o sm asi  K yoln  sh ah rig ach a  yetib   keldi.  1475-yildan  b o sh lib   kitoblar 
m a z m u n i  m ahalliy  u niversitet  to m o n id an   tekshiriladigan  b o ‘ldi,  senzu- 
ra d a n   o ‘tg a n   nashrlarga  lo tin   tilid a   «Kyoln  universiteti  to m o n id a n   bosishga 
ruxsat  berildi*  degan  yozuvning  qayd  etilishi  qoidaga  aylandi.  Shunday 
x atli  b irin c h i  n ash r  P etro   N ig ri  qalam iga  m ansub  «Iso  payg‘am barga 
u y u sh tirilg an   yovuz  h u ju m larg a  qarshi*  deb  nom langan  kitob  b o ‘ldi.  1486- 
yili  M ayns  arxiepiskopi  B ertold  fon  G enneberg  ushbu  sh a h ard a  senzura 
ta sh k ilo tlarin i jo riy   qildi.  U   o ‘z   harakatlarini  «kitob  bosish  ilohiy  sa n ’atini 
asrash   kerak»ligi  bilan  izohladi.
F ransiya.  M aynsda  c h o p   etilgan  Bibliya  adadining  egasi  Iogann  Fust 
1466-yili  Parijga  kelib,  kito b n i  sh u   shaharda  sota  boshladi.  M azkur  voqea 
b u   y erd a  h am   b o sm axona  tashkil  etish  kerakligi  haqidagi  fikrga  turtki 
b o 'Id i.  g ‘oyani  am alga  o sh irish   u chun  1469-yili  G erm a n iy ad a n   uch 
m a tb a a c h i  —  U lrix  G ering,  M ixail  Friburg  va  M artin  K ranslar  Fransiyaga 
ch a q irild i,  u la r  1470-yilda  S o rb o n n a   universiteti  huzurida  birinchi  bosm a- 
x o n an i  ishga  tushirdilar.  M am lakatdagi  yana  b ir  b osm axona  1473-yili 
n em is  h u n arm a n d lari  Io g an n   S toll  va  P iter  Sezarius  y o rd am id a  ochildi. 
S h u n d a y   qilib,  F ransiyada  h a m   kitob  bosmasi  rivojlanishi  u c h u n   yaxshi 
sh a ro it  vujudga  keldi.  A m ijio  te z   o rad a  bu  davlatda  h a m   m atb u o t  ustidan 
q a ttiq   n a z o ra t  o'rn atild i.

Buyuk  B ritaniya.  BritaniyaUk  Uilcl  K ekston  1471-yiIi  K yolnda  b o ’lib, 
m atbaachilikni  o'rg an ad i.  1477-yiIda  u  o ‘z   vataniga  qaytib,  V estm inster 
abbatligida  yashay boshlaydi.  0 ‘sha  yilning  n o y ab r  oyida  u   Bryugge  shahri 
(G ollandiya)dan  o ‘zi  bilan  birga  olib  kelgan  h a rf  va  uskunalar  yordam ida 
bírinchi  kitobni  c h o p   etadi.  Bu  risola  keyincha  m a sh h u r  b o ‘lib  ketgan 
«Faylasuflar  hikm atlari»  edi.  K ekston  uch  yil  davom ida  30  tadan  o rtiq  
kitob  chop  etgan.  1491-yilda  vafot  etgan  bu  bírinchi  ingüz  m atbaachisi 
ja m i yuzga  yaqin  n ash m i dunyoga  keltirdi.
1478-yili  O ksfordda,  1480-yili  esa  L o n d o n d a  ham da  Shim oliy  A laba- 
n ad a  (D jon  L ettau  tom onidan)  yana  u c h ta   b osm axona  ochildi.  B uyuk 
B ritaniyada  1477-yildan  XV  asm ing  oxirigacha  ja m i  400  ga  yaqin  asa r 
ch o p   etildi.  Bu  yerda  ham   m atbuot  nazoratda  b o ‘lib,  bosm axonalarga  faqat 
katta shaharlarda  faoliyat  ko'rsatishga  ruxsat  berü g an   edi.
Shu  yerda  tarixning  takrorlanishiga  e ’tib o m i  qaratm ay   ilojimiz  yo ‘q. 
Buyuk  Britaniya  qirolichasi  Yelizaveta  1559-yilda  chiqargan  farm ortiga 
muvofiq,  b iro r  kitob  yoki  uchar  varaqa  «Y ulduziar  palatasi»  yoki  episkop 
ruxsatisiz  c h o p  etilishi  m um kin  em asdi.  Ingliz q iro li  G en rix   VII  1488-yilda 
tashkil  etgan  senzura  tashkilotiga  «Y ulduzlar  palatasi»  n om i  berildi.  Aslida 
esa,  uning  n om i  «Qirol  Kengashi  qo'm itasi*  edi.  T arixning  ironiyasi  (H egel 
t a ’biri  bilan  aytganda)  shundan  iboratki,  XV—XVI  asrlarda  Angliyada 
faoliyat  ko‘rsatgan  «Yulduzlar  palatasi*níng  vazifalari  m iloddan  aw a lg i
II  asrda  X itoy  im peratori  tom onidan  tashkil  etilgan  «M usiqaviy  palata* 
vazifalari  bilan  b ir   xil,  y a ’ni,  aholiga  yetib  bo rad ig an   om m aviy  axborotni 
nazorat  qilishdan  iborat  edi.
Rossiyada  bírin ch i  bosm axona  podshoh  Ivan  IV   tom onidan  M oskva 
shahrida  1564-yilda  tashkil  etilib,  1565-yilda  b u   yerd a  «Ibodatnom a»  («H a- 
cobhhk
*)  deb  nom langan  birinchi  kitob  c h o p   etildi.
Kitob  bosm asi  tufayli  om m aviy  axborot  tarqatilishi  o dam lam i  qam rab 
olish  jihatidan  ham ,  tezlik  nuqtayi  n azaridan  h a m   m utlaqo  yangi  darajaga 
k o ‘tarildi.  Tabiiyki,  m azkur  jarayon  b arc h a   q iro lla r  va  d in   peshvolarini 
tashvishga  soldi  va  u la r  yangi  usul  orqali  o m m av iy   axborot  tarqatishga 
nisbatan  jiddiy  ch o ra lar  ko'rib,  uní  qattiq  nazorat  ostiga  olishga  o 'td ila r. 
M asalan,  1501-yili  Rim   papasi  A leksandr  IV   e ’lo n   qílgan  fatvosida  «kitob 
bosish  san’ati  yordam ida*  Kyoln,  M ayns,  T rir,  M agdeburg  erlarida  k o ‘p  
kitob,  jum ladan,  sh a rh la r  chop  etilayotganiga  d in   arboblarining  e ’tib o rin i 
qaratdi.
Yevropa  haqida  um um lashm a  tarzida  gapirm oqchi  b o ‘lsak,  N .N ovom - 
bergskiy  yozishicha,  kitob  bosmasi  asosiy  sh aharlar  b o ‘ylab  quyidagi  yiüarda 
tarqalgan:  Kyoln  va  R im —1467;  Augsburg—1468;  Venetsiya  va  M ilan—1469; 
Parij—1470;  Bolonya,  Ferrar,  N eapol  va  F lorensiya—1471;  London—1474; 
L ion-1476;  Jeneva  va  Oksford—1478;  G eydelberg—1480;  Vena—1482; 
Stokgolm—1483;  Leypsig—14^4;  V itterenberg  va  K onstantinopol—1488; 
Orlean—1490;  H am burg—1491.  1510-yilga  kelib  birgina  Parijning  o ‘zida  50 
tadan  ortiq  bosm axona  tashkil etildi.

Jum alistika  tushunchasining  ma’nolari.  Jum alistika  nazariyasiiiing  asos- 
chilaridan  b in   E .P .P roxorov  o ’zining  «Jumalistika  nazariyasiga  kirish»  deb 
nom langan  kitobining  b ir  qator  nashrlarida  (1993,  1995,  2000  va  boshqa) 
«Jumalistika»  atam asining  beshta  m a’nosini ajratib  beradi.  U lar quyidagilardir:
1.  Ju m a listik a  —  m axsus  ijtim oiy  institut,  idoralar tizim i.  Bular  gazeta, 
ju m al,  kitob  ta h ririy a tla ri,  nashriyotlar,  tele-radiotashkilotlar,  agentliklar, 
m atbuot  m arkazlari  va  hokazo.  Bunga  qo‘sh im ch a  qilib  aytishim iz  m u m - 
kinki,  ju m a listik a  ijtim oiy  institut  sifatida  o ‘z  faoliyatini  qonunchilik, 
moliyaviy  nuqtayi  n az a rd a n ,  mutaxassislar bilan,  texnikaviy jih atlard an   o ‘z- 
o 'z in i  t a ’m inlashga  q o d ird ir.  Jum alistika  o ‘z  oliy  o ‘quv  yurtlari  va  ilm iy 
tadqiqot  m arkazlariga ega.
2.  Ju m a listik a  —  ushbu  institut  ishini  t a ’m inlaydigan  faoliyat  tu r- 
larining  tizim i.  M a z k u r  faoliyat  o ‘z  ichiga  gazeta,  ju m a l,  tele-  va  rad io - 
dasturlarni  ch iq arish ,  agentliklar,  axborot  xizm atlari  va  shu  kabi  tashkilot- 
lam ing  ishini  tashkil  etish,  axborot  siyosatini  ishlab  chiqish  va  u n i  am alga 
oshirish;  ijodiy ja m o a la rn i  tuzish,  boshqa  ijtim oiy  institutlar  bilan  alo q alar 
va  m unosabatlar  o 'rn a tis h ,  ilm iy  tadqiqotlar  olib  borish,  m utaxassislar 
tayyorlashda  ish tiro k   etish ,  axborot  yig'ish  va  u n i  ishlash  b o ‘yicha  ijodiy 
m ehnat,  gazeta,  ju rn a lla r,  axborot  byulletenlari,  te le-  va  radiodasturlar 
u chun  asarlar y ara tish n i q am ra b   oladi.
U shbu  bob  m uallifi  yigirm a  yildan  o rtiq   vaqt  davom ida  0 ‘zbe- 
kistondagi  ikkita  u niversitetning  ( 0 ‘zM U ,  0 ‘z D JT U )  jum alistika  fakul- 
tetlarida  dars  berib,  d o im o   bir  m uam m oga  d u ch   kelgan  —  q achonki, 
talabalardan  « Ju m a listik a  nim a?»  deb  so 'ra sa,  deyarli  qoniqarli  javob 
ololm agan.  H a tto ,  b itim v ch ilar  ham   m utaxassislikdan  davlat  im tihonini 
topshirayotib  savol  b o ‘yicha  durustroq  ilmiy  tush u n tirish   berisha  olm agan. 
B unday  vaziyatning  d o im o   takrorlanib  turishi  ushbu-faslni  m azkur  m asala 
t a ’rifidan  boshlashga  d a ’vat  etdi.
3.  Ju m alistik a  —  ushbu  faoliyatning  turli  jabhalariga  qarashli  va 
sohaning  harak atin i  t a ’m inlovchi  kasblar  m ajm uasi.  A n ’anaviy  kasblardan 
(m uallif,  m uxbir,  m u h a rrir,  noshir)  tashqari  zam onaviy  jurnalistikada 
inform atika,  video  va  audiom uhandislar,  d astu r  tuzuvchilar,  op erato rlar 
m uhim   rol  u y n am o q d a.  Q o ‘shim cha  sifatida  G u ten b u rg   davrida  b o ‘lgan  va 
yaqin  kunlargacha  saqlanib  kelgan  bir  q a to r  kasblarni  ham   eslatib 
o 'tish im iz  m u m k in :  h a r f   teruvchi,  sahifalovchi,  m atbaachi,  m usahhih 
(korrektor),  n ash rn i  ch iq aru v ch i,  kurer  (chopar)  va  boshqalar.
4.  Jum alistika  —  u la m i  tayyorlash  uchun  maxsus  bilimlarga,  tajribaga  va 
qobiliyatga  ega  b o ‘lgan  kasb  egalari  yordam ida  yozilgan  asarlar  tizimi. 
Jurnalistik  asar  deb,  m ualliflar  tom onidan  tayyorlangan,  keyincha  tahririyat 
xodim lari  y ordam ida  g azeta  va  jurnallar  sonlariga,  televidenie  va  radio- 
dasturlarga,  agentliklar byulletenlariga  kiritilgan  ijodiy ishlarga  aytiladi.
5.  Ju m alistik a  —  o m m aviy  axborotni  uzatish  u chun  kom m unikatsiya- 
ning  turli  v o sitalarid an   (m atb u o t,  radio,  televidenie,  internet)  foydala-

nadigan,  h a r  xil  (um um m illiy  va  m ahalliy,  um um siyosiy  va  ta rm o q li,  m av- 
zu  yoki  ijtim oiy  hayot  sohalari,  ijodiy  qiyofasi  va  ijtim oiy  d u n y o q ara sh lar 
b o ‘yicha  ixtisoslashtirilgan)  nashrlar  va  dasturlam i  tarqatadigan  kanallar 
majmuasi.
Shu  bilan  b ir  qatorda,  jum alistika  deb,  oliy  o ‘quv  yurtida  olinadigan 
kasbga  h am d a   fanning  maxsus  yo'n alish ig a  aytiladi.
Ju m a listik a  tushunchasi  m a ’n olarin in g   tarixiy  tadriji.  E n d i  ju rn alis- 
tikaning  m a ’nolari  G utenberggacha  qay  darajada  bo'lganligi  va  ular 
ixtirochining  kashfiyotidan  keyin  q a n d a y   rivojlanganini  k o ‘rishga  o ‘tam iz. 
Albatta,  aytish  joizki,  G utenberggacha  jurnalistikaning  E .P .P roxorov  tilga 
oigan  beshta  m a ’nosidan  birortasi  h am   bugungi  tushunishim iz  darajasida 
hali  y o ‘q   edi.  G utenbergdan  o ld in   va  u  yashagan  davrlarda  h o z »   biz 
k eltirm oqchi  b o ‘lgan  asarlar  yoki  k asblam ing  dastlabki  p ro to k o ’rinishlari 
mavjud  edi,  xotos.  Endi shu  besh  m a ’no   tarixiga  o'taylik.
1.  Ijtim oiy institut sifatidagi ju m a listik a-G u te n b erg   davrida  y o ‘q   edi.
2.  F aoliyat  turlari  tizimi  sifatidagi  jum alistika.  B ulardan  G u te n b e rg ­
gacha  quyidagilar bo'lgan:
—  axborot  xizmatlarini  tashkil  etish  (ibodatxona  va  saroylam ing 
egalarida  shunday  xizm atlar  bor edi);
—  axborot  siyosatini  ishlash  va  anialga  oshirish  (birinchi  bobda 
m azkur  ish  bilan  din  arboblari  va  im peratorlar  ancha  sam arali  sh u g 'u l- 
langanliklari  aytib  o'tildi);
—  saroylar  va  ibodatxonalarning  sarbonlari  huzurida  faoliyat  k o ‘rsa- 
tadigan  axborot  xizm atlari  (yozuvchilar,  shoirlar,  naqqoshlar,  rassom larning 
davra  va  uyushm alari)  bor edi;
—  ilm iy  tadqiqotlar ham  qism an  o lib  borilgan  («M usiqaviy  palata*);
—  axborot  yig‘ish  va uni  ishlash  usullari  ancha  keng  tarqalgan  edi.
3.  K asblar  majmuasi  sifatidagi  ju m a listik a.  Bugungi  k unda  b u la r  m u - 
harrir va  u n in g   o'rinbosarlari, b o lim   va  tahririyatlarning  boshliqlari,  re p o r- 
tyor,  m as’ul  kotib,  sharhlovchi,  su x a n d o n   (diktor),  efirni  olib  boruvchi, 
muxbir,  m uayyan  nashrning  o ‘z   m uxbiri,  maxsus  muxbir,  k u rer  va  bosh- 
qalar.  G u ten b erg d an   oldin  bulardan  ay rim lari  b o 'lg an   —  m uxbirlar,  k urer- 
lar  (b arch a  m am lakatlarda),  o ‘z   m uxbirlari  (qadim iy  E ro n d a),  m axsus 
m uxbirlar  (qadim iy Xitoy,  Amir  T e m u r  davlatida).
4.  A sarlar  tizimi  sifatidagi  ju m a lis tik a .  G utenbergdan  ilgari  ju m a ­
listika  k o'rinishlari  ichida  ushbu  yunalish  eng  rivojlangan  edi  desak,  xato 
qilm agan  bo'lam iz.  Birinchi  bobda  ushbu  fikm i  tasdiqlovchi  a n c h a   m isollar 
keltirildi,  m asalan,  protoxabai,  p ro to re p o tta j,  qisqa  yilnom alar,  dialog, 
m onologlar va  hokazo jan rlar haqida.
5.  O m m aviy  axborot  uzatuvchi  v o sitala r  (kanallar)  m ajm uasi  sifatidagi 
ju m a listik a  ham   y o ‘q  edi.
Y akun  yasaylik.  Jum alistika  tu sh u n ch asin in g   biz  sanab  o ‘tg a n   5  ta 
m a ’nosidan  2  tasi  G utenberggacha  u m u m a n   b o ‘!magan,  q o lg a n la n   esa 
qism an  am ald a  edi.  Bosma  m atbuot  k a sh f etilishi  bilan  b o r  m a ’n o la r  ham

kesk in   o ‘zgarib,  yangicha  rivojlana  boshlagan  va  vaqti  kelib  yangi  qirralar 
b ila n   boyigan.  D em ak,  ijtim oiy  voqealikning  faoliyat  tu ri  sifatidagi 
ju rn a listik a   m ohiyatini  o ch ib   beru v ch i  m a’nolarning  tarixiy  tadriji  qism an 
ijodiy,  a m m o   ko‘p roq  te x n ik   kashfiyot,  qolaversa,  o m m av iy   zarurat  taqo- 
zo si  bo'lgan.
E ndi  «Jurnalistika  tu sh u n c h asin in g   besh  m a ’nosidan  qaysi  biri  eng 
ilm iy?»  degan  savolga  javob  b erish  vaqti  keldi.  C h u n k i  b u n d an   keyingi 
fik rlarim iz  ay n an   shu  m asalaga  bog'liq.  Uylaymizki, ju rn alistik a tu sh u n c h a ­
sin in g   e n g   to ‘g ‘ri  va  to ‘liq  m a ’nosi  —  uni  ijtimoiy  in stitu t  sifatida  qabul 
q ilishdir.  U shbu  m asala  « Jurnalistika  ijtimoiy  institut  sifatida»  deb  n o m - 
la n g a n   kitobda  batafsil  y o ritilg an 1.
Jamatistikani  ijtimoiy  institut  sifatida  beigilovchi  xususiyatlar.
  Shu 
o 'r in d a  ju rn alistik a  qaysi  o 'z ig a   xos  xususiyatlari  bilan  ijtim oiy  faoliyatning 
b o sh q a   sohalaridan  (m asalan,  adabiyot,  siyosat,  solnom achilik,  ta rg ‘ibot, 
rek la m a  va  hokazo)  ajralib  tu rish i  h aqida  so‘z yuritaylik.  F ikrim izcha,  bular 
quy id ag ilard an   iborat.
1.  Yangilik,  axborotlilik.  H a r   b ir jum alistik  asar  o 'q u v c h i,  tinglovchi, 
tom oshabinga-auditoriyaga  m a ’lum   bir  yangilikni  etkazadi,  odam lam i  oldin 
m a ’lu m   b o 'lm a g an   yoki  esd a n  c h iq ib   ketgan  axborot bilan   t a ’minlaydi.
2.  D olzarblik.  Y etkaziladigan  axborot  auditoriya  u c h u n   o d a td a   dolzarb 
b o ‘ladi.
3.  Tezkorlik. 
B ugungi  k u n d a  bu  jum alistikaning  eng  m uhim  
alo m a tla rid a n   biri  sanaladi.  U n in g   ayrim  turlari  (m asalan,  radio)  m utlaq 
te zk o rlik   im koniyatiga  ega.
4.  Davriytik.  M atbuot  nashriari,  telemdiodasturlar  va  internet  xabarlari 
vaqti-vaqti bilan  (oyda,  haftada  b ir  m arta,  har kuni,  har soat)  chiqib turadi.
5.  Q isqalik.  Jurnalistika  rivojlanishm ihg  asosiy  qo n u n iy atlarid an   biri 
sh u n d a k i,  uning  auditoriyaga  yetib   boradigan  m atnlari  qisqa,  aniq  va 
lo ‘n d a   b o ‘lishi  darkor.
6.
  Ommaviylik.  Jum alistik  asarlarning  keng  om m aga  yetkazilishi  bu 
faoliyat  sohasining boshqalaiga axborot tashuvchilik tabiatidan  kelib  chiqadi.
7.  Tushunarlilik.  K atta  au d itoriya  uchun  rejalashtirilgan  axborot 
h a m m a   tushu n ad ig an   va  q ab u l  qila  oladigan  tarzda  bayon  etilishi  m uhim  
ah a m iy a tg a ega.
8.  M a x su s  kan allar  m avjudligi  Jurnalistikani  tegishli  ax borot  tarqatish 
kan allarisiz  (m atbuot,  radio,  televidanie,  internet)  ta s a w u r  qilib  b o ‘lmaydi.
9.  A xborotoing  hujjatli  yoki  publitsislik  xususiyati.  H a r  b ir  jum alistik 
m a tn d a   ushbu  alo m atlard an   b iri  yoki  ikkalasi  ham   ishtirok  etadi.  U shbu 
n isb at  yildan-yilga  hujjatlilik  foydasiga o'zgarib  borm oqda,  y a ’ni,  jum alistik 
x ab a rlard a  hujjatlilik  u m u m iy   q o id a  bo'lib,  publitsistik  ta iq in   m a ’lum   bir 
ja n r la r   d oirasida  rivojlanm oqda.
1  Mo'minov F.  Jurnalistika ijtimoiy instituí  sifatida. T.:  «Univcrsitet*,  1998.

10.  B orliqni  raaxsus  usullar bilan  o ‘rganish.  Jurnalist  hayotni  o 'z   m u ta - 
xassisligiga  xos  ham da  boshqa  kasblardan  farq  qiladigan  usullar  m ajm uasi, 
masalan,  hujjatlam i  ko'risli,  kuzatuv,  so ‘rovlar yordam ida o ‘rganadi.
11.  Axborotni  maxsus  tarzda  yetkazish  usullari.  Jum alistik  m atn  auditori- 
yaga  o'ziga xos  va boshqa  ijtimoiy  faoliyat  sohalaridan farqli  usullar yordam ida 
yetkaziladi  (uslub va  til,  katta va kichik sarlavhalar,  anonslar va  hokazo).
12.  Ju m a listik   asarlar o ‘z  maxsus ja n rla rig a   ega:  xabar,  hisobot,  re p o r- 
taj,  intervyu  va  hokazo.
Ju m alistikaning  boshqa  belgilarini  h a m   tilga  olish  m um kin,  Iekin 
asosiylari  sh u la r  deb  hisoblaymiz.  A lbatta,  keltirilgan  alom atlarniiig  h a r  b in  
ham isha  barcha  om m aviy  axborot  vositalarining  h ar  qaysi  asarid a  o ‘z 
aksini  to p ad i,  deb  boMmaydi.  K o‘p  h ollarda  bu  ju m alistikaning  em as,  balki 
axborot  tayyorlovchilarning  m uam m osi.  C h u n k i  xabarda  yangilik  b o ‘Imasa, 
bu  jum alistik an in g   ijtimoiy  faoliyat  sifatidagi  kam chiligi  em as,  balki  o ‘sha 
xabam i  tayyor lagan  «ijodkor* va  uning  m u h a rririn m g   nuqsoni.
Jum alistikaning  aloliida  soha  sifatidagi  belgilovchi  alom atlariiiiiig 
G utenberggacha  b o ‘lgan  ahvoli  va  bosm a  stan o k   paydo  bo'Iganidan  keyin 
ularda  yuz  bergan  o'zgarishlarga  kelsak,  yuqorida  sanab  o ‘tilgan  belgilam ing 
aksariyati  rivojlanmagati  shaklda  ilgari  h am   bo'lg an ,  am m o  ko‘pi  bosm a 
stanok  ixtirosidan  keyin  taraqqiy  topib,  tan ib   bo'lm aydigan  darajada  o'zgarib 
ketdi.  Qaysi  biri  qay darajada  yangilangani  h aqida  o ‘ylab  ko‘raylik.
1.  B oshqalaridan  ko‘ra  eng  kam  o ‘zgargan  xususiyatlar  ichida  axbo- 
ro tn ia g   yaugiligi,  tushuuartiligi,  hujjatli  va  publitsistik  xarakterga  egaligini 
aytishim iz  m um kin.
2.  X abarlam ing  dolzarbligi,  qisqaligi,  h ay o tn i  o ‘rganish  usullari  b iro z  
k o 'proq  yangilandi.
3. Tezkorlik, davriylik, bayon usullari  ham da janrlar tarkibi jiddiy rivojlandi.
4.  E ng  katta  o ‘zgarishlar  axborot  kanallariga  o id   b o ‘ldi,  chunki  kito b - 
lar,  varaqalar, g azeta  va jurnallardan  iborat  tiz im la r vujudga  keldi.
M azkur  to krtinchi 
0‘zgarish  beshinchisi  va  eng  m uhim iga  — 
om m aviylikni  jum alistikaning  m u tlaq   p rinsipi  sifatida  yangi  sh ak l  va 
ko‘rinish  kasb  etishiga  olib  keldi.  Bu  haqd a-fasln in g   oxirida  to'xtalam iz.
Eng  qizig‘i  shundaki,  G utenbergning  kaslifiyoti  bevosita  tijorat  qilish, 
darom ad  topish  m aqsadida  amalga  o shirilgan  edi.  Aynan  shuning  u c h u n  
ham   u   o ‘z   ixtirosini  sir  saqladi.  D em ak,  om m aviylik  azaldan  G u te n b e rg ­
ning  aniq  k o ‘zlagan,  pragm atik  m aqsadi  edi,  y a'n i,  u  ch o p   etad ig an  
kitoblari  q a n c h a   k o ‘p  b o ‘Isa,  xaridorlarining  soni  h am   shunga  qarab  oshib 
borishini  m o'ljallagandi.  Ammo  ay n an   sh u   nuqtayi  nazardan  ixtirochining 
om adi  chopm adi.  Buning  sababi,  balki,  h a r   doim gidek,  yaxshi,  m a 'n o li 
kitob  chiqarish  o ‘sha  vaqtlarda  ham   m o d d iy  jih a td a n   o 'zin i  oqlam aydigan 
tadbir  bo'lganligidadir.
K itob  va  davriy  m atbuotni  bosish  usullari  keyinchalik  din  va  davlat 
aifcoblari  to m o n id a n   o ‘zlashtirildi  va  u la r  tu rli  nashrlam i  k atta  ad ad lard a 
chop  eta  boshladilar.  C hunki  oddiy  fuqarolarga  nisbatan  ular beqiyos  k atta 
m a ’m uriy va  m oddiy  imkoniyatlarga ega edilar.

Bosm a  usul  v ositasida  xabarlarni  ko‘paytirish,  birinchidan,  kashfiyot- 
n in g   o ‘zi  jiddiy  o ‘zgarib  borishiga  sabab  b o 'ld i,  ikkinchidan,  axborot 
tarqatilishining  tashkiliy,  m a zm u n iy   va  texnikaviy  tom o n larig a  ham   keskin 
t a ’sir qildi.
1.  Tashkiliy  o ‘z g a rish la r  om m aviy  axborotga  rahbarlikni  nazarda 
tu ta d i  va  bu  shaxslar  h a m d a   usullarni  o‘z  ichiga  oladi.  R ahbarlar  deganda 
b iz   asosan  b o shqaruvchilarni,  qism an  esa,  m ualliflam i  k o ‘zda  tutm oqda- 
m iz,  c h u n k i  m ualliflarsiz ju rn a listik   asarlarning  yaratilishi  m um kin  emas.
Boshliqlar  o d a td a ,  o m m aviy  axborotni  tashkil  etish  va  tarqatishning 
b ir  q a to r  m asalalari b ila n   yangi  darajada  va jiddiy shug‘ullanganlar:  axborot 
kim   to m o n id an   va  kim   u c h u n   yoziladi,  qay  y o ‘sin d a  va  m iqdorda,  qaysi 
m a zm u n d a  va  q an d a y   sifat  bilan   tayyorlanadi,  b u   jaray o n   qay  tarzda 
m oliyalashtiriladi,  ta y y o r  m ahsulot  qanday  vositalar  orqali,  qaerlarda  va 
q ay   y o ‘sinda  ta rq a tila d i  va  hokazo  m asalalar  shular  jum lasidandir.  Albatta, 
u sh b u   ta d b irlam i  am alg a  oshirishdan  arboblar  keng  o m m a n i  o ‘z  t a ’sir 
doirasiga  to rtib ,  g‘oyaviy  b o 'y su n d irish   m aqsadlarini  ko'zlag an   edilar.
A m m o  b u   ja ra y o n n in g   ijobiy  tom oni  h am   m u h im   edi.  U ning  foydasi 
shunda  bo'ldiki,  keng  jam oatchilik  axborot  m aydoniga  tortilar  ekan, 
om m aviy  axborot  n im a  ekanligini  va  u  jam iyatda  qaysi  yo'llar  bilan  joriy 
qilinishini  ham da  q an d a y   vazifalam i  bajarishini  anglab  olish  imkoniyatiga 
ega  b o ‘ldi.  Eng  m uhim i-xalq  om m aviy  axborot  yordam ida  birlasha  boshladi, 
asta-sekin  m atbuot  orqali  m uloqot  qilislmi  o ‘rgandi.  G utenbergdan  oldin 
b unday  m a’naviy  rivojlanishni  ta sa w u r  ham   qilib  bo'lm asdi.  Turii  joylarda 
yashayotgan  h ar  xil  m illat  va  elatlam ing  vakillari  m ushtarak  tushunchalar, 
bir-biriga  yaqin  g ‘a m   va  tashvishlar bilan  yashayotganliklarini  anglay  oldilar. 
Qisqasi,  shunday  o m m av iy   axborot  almashuvi  natijasida  turli  xalqlarning 
turm ush  tarzi  bir-biriga yaqinlasha bordi.
2.  Texnikaviy  o ‘zg a rish la r.  Om m aviy  axborot  tarqatishning  texnikaviy 
sharoitlari  G u ten b e rg g ach a  q an d ay   bo'lganini  oldingi  boblarda  ko ‘rib 
o ’tdik.  E ndi  ushbu  ta rtib -q o id a la r  undan  keyin  q an d ay  yangilangani  haqida 
to'x talsak .  Bu  yerda,  e n g   a w a lo ,  texnik  kanallar  (m asalan,  bosm axonalar) 
paydo  b o ‘lishi  va  keng  tarqalishiga  e’tiborim izni  q aratm o g ‘im iz  lozim. 
M a tn la r te z va  k o ‘p   m iq d o rd a  tu g ‘ila boshlagach,  ularni  tarqatadigan  savdo 
shaxobchalari  va  p o c h ta   xizm atlari  ham   rivojlana  bordi.
G u tenbergning  ixtirosi  texnik  jihatdan,  ya’ni  ishlab  chiqarish  nuqtayi 
nazarid an   oson  va  so d d a   ekanligi  g‘oyat  m u h im   aham iyatga  ega  b o ‘ldi. 
Afsuski,  m utaxassislar  u sh b u   masalaga  yetarli  e ’tib o r  berishm ayapti.  U 
yaratgan  buyum lar  va  a sb o b lard an   foydalanishni  h ar  b ir  oddiy  ishchi ju d a  
te z   o ‘zlashtira  olishi  m u m k in   edi.  M azkur  u sk u n a lam i  kerakli  m iqdorda 
tayyorlasa  ham   b o 'iard i.  B u n d a n   tashqari,  m a tn la rn i  xohlagan  tilda  ch iq a­
rish  h am   qiyin  em asdi.  B osm axonalar  faoliyati  u ch u n   za ru r  xomashyoJar 
h a m   (q o ‘rg‘oshin,  m is,  birinj,  b o ‘yoq,  yog‘och,  qog‘o z   va  hokazo)  bem alol 
topilardi.  U larni  ishlash  usullari  qulay  va  engil  edi.  B osm axonalar  u chun 
z a ru r  kasblarga  (h a rf  te ru v c h i,  sahifalovchi,  bosm a  ustasi,  chiqaruvchi, 
p o ch tac h i)  o ‘rganish  q iy in c h ilik  tu g ‘dirmasdi.

O m m aviy  axborotning  turli  k o ‘rinishIariga  ehtiyoj  ham da  m a tb aa ch i- 
likning  te z   taraqqiy  etib  ketishi  m a ’Ium   vaqtdan  keyin  m a tb u o tn in g  
rivojlanishi  h am d a  tarm oqlanishiga  o lib   keldi,  natijada,  o ld in   zam onaviy 
kitob  m atbuoti,  keyinchalik  esa  varaqalar,  xabam om alar,  byulletenlar,  g a- 
zeta  va ju m a lla r vujudga  keldi.
3. 
M azm uniy  o ‘zgarishIar.  G u ten b e rg g ach a  savodxonlik  ham ,  q o ‘- 
lyozm a  kitoblar  ham   Yevropada  u n c h a   keng  yoyilm agan  edi.  B osm a  usul 
kitoblar  narxini  arzonlashtirishi  sababli  u la r  k atta  m iqdorda  va  keng  ta rq a la 
boshladi.  N atijada,  kitoblar  m azm uni  h am   asta-sekin  o m m a  ehtiyoji  va 
im koniyatlariga  moslasha  bordi  va  o x ir-o q ib atd a jiddiy  o'zgarish  yuz  berdi. 
K itob  podshohlar,  din  peshvolari  va  tu rli  am aldorlam ing  to r  doiralarid an  
chiqib,  jam iyatdagi  keng  qatlam ga  —  tadbirkorlik,  ta ’lim,  harbiy,  savdo  va 
boshqa  shu  kabi  sohalar  vakillaridan  ibocat  o ‘rta  b o ‘g‘inga  yoyildi  va  uni 
h a r jih a td a n   shakllantirdi,  o'stirdi.  Q isqasi,  kitob  va  davriy  m atbuot  omma-: 
lasha  boshladi.
B uning  sam arasi  o'laroq  bosiladigan  b ir  q ato r  y o ‘naHshlar  b o ‘yicha 
m atn lar  m azm u n i  yangilandi.  B ular sirasiga  quyidagilar  kiradi.
A.  Auditoriyaning  qiziqishi.  C h o p   etiladigan  m ateriallar  o ‘quvchilar, 
ya’ni,  auditoriya  uchun jozibali  bo'lish i  kerak   edi.  Natijada,  om m aviy  axbo- 
rotni  boshqaruvchilar  va  mualliflar  auditoriya  kayfiyati,  xohishlarini  o'rganib 
borar  ekanlar,  yozilajak m atnlarni  sh u  qiziqishlarga  m oslashtirar edilar.
B.  Axborotning  yangiligi  O m m aviy  m a ’ium otlarning  m azk u r  sifati 
h am   yaxshilana  bordi,  chunki  busiz  raq o b a td o sh   kitob  m ahsuloti  c h iq a - 
rilishining  iloji  y o ‘q  edi.
D.  A xborotning  auditoriyaga  yaqinligi  Tarqatiladigan  x abarlar  iste’- 
m olchilam ing  kundalik  tashvish  va  quvonchlariga,  hayotiy  am aliyotiga 
yaqin  bo'lish i  dark o r edi  va  bu  talab  h a m   qo n d irib   borildi.
E.  A xborotning  foydaliligi.  A udito riy a  vakillari  ularga  yetib  keladigan 
axborot  n im a  uchun  kerak  va  q an d a y   foyda  keltirishi  m um kin,  degan 
savollarga,  y a ’ni,  ilmiy  tilda  axborotning  pragm atik  xiisusiyatiari  deb  a ta la - 
digan jih atlarg a  ham  javob  qidirganlar.
G. 
A xborotdan  ruhiy  qoniqish  hosii  qilish  M a ’lumki,  o d am lar  u c h u n  
faqat  m oddiy  to ‘kinchilikning  o ‘zi  y etarli  em as,  ular  ru h an   ro h atlan ish , 
qoniqishni  h am   istaydilar.  M atbuot  u sh b u   kam chilikni  to ‘ldirish  im k o n iy a- 
tiga  ega edi.
E.  A xborotni  tez  va  oson  qabul  qilish.  T a n   olish  kerakki,  keng  o m m a  
vakillari  biror  m atnni  o'qiyotganlarida,  eshitayotganlarida  yoki  sh u   asosga 
qurilgan  voqeani  tom osha  qilayotganlarida  u n in g  tu b   m azm uni  u sttd a  k o 'p  
bosh  qotirishni  yoqtirmaydilar.  A gar  m a n b a   m a ’nosint  tu sh u n ish   b iroz 
qiyin  b o ‘lsa,  k o ‘pchilik  uni  o ‘sha jo y d a   ta sh la b ,  o ‘qim ay q o ‘ya qoladi.
B unday  xususiyat  nafaqat bugungi  yoshlarga,  balki o ‘tm ishda  yashagan 
keng  om m aga  ham   xos  edi.  Shu  sababli  te z   va  o so n   tushunildigan  b o ‘lishi
—  oddiy  xalq  uchun  tarqatiladigan  ax b o ro t  m azm u n i  va  shakliga  q o ‘yila- 
digan  asosiy  talablardan  biri  sifatida  a m a l  qildi.  D em ak,  G u ten b e rg d an

keyingi  davrlarda  ham ,  b u g u n g i  k unda  ham   om m aviy  axborot  tarqatuv- 
c h ila r  ushbu  q o n u n iy atn i  e ’tib o rg a   olm asdan  ilojlari  yo‘q.
H . 
Axborot  o ‘z  iste’m olchisining  ijtimoiy  nufuzini  ko ‘tarishi  kerakligi. 
B unday  psixologik xususiyat  oddiy  odam lar ham  ijtimoiy  hayotda  m uhim  o  nil 
tutayotganliklaridan  dalolat  beradi.  Shu  sababli  ommaviy  m atbuotga  qo'yila- 
yotgan  m azkur talab  uning  sam aradorligida  m uhim   omil  hisoblanadi.
J .   A xborot  kom forti  (qulayiigi)  sharoitida  yashash.  M a ’lumki,  h ar  bir 
kishi  nafaqat  m oddiy  b ek a m u   ko'stlik,  balki  inson  tabiatining  ikkinchi 
y arm i  b o ‘lgan  ax borot  serobligi  sharoitida  ham   yashagisi  keladi.  U shbu 
sh a rtn i  e ’tiborga oigan  ax b o ro t  tashkilotchilari va  tarqatuvchilarining  ishlan 
yaxshi  ketishi  G u ten b e rg   ix tiro sid an   keyin  te z  orada  yan ad a  yorqinroq 
m a ’lu m   b o ‘ldi.  N atijad a ,  n o sh irla r  va  m atbaachilar  ushbu  im koniyatdan 
h a m   sam arali  foydalana  boshladilar.
4. 
A xborotdagi 


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   10   11   12   13   14   15   16   17   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling