‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet17/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   36
3-fasl.  Germaniyada dehqonlar urushi davrida 
publitsistik  faoliyat
L yutem iug  ch e rk o v g a   qarshi  isyon  ko ‘tarishga  d a ’vad  aw aliga  Frans 
fon  Z ikkinten  b o sh c h ilig id a   dvoryanlar  quyi  tabaqasining  harbiy  ch i- 
qishlariga  (1523),  s o ‘n g ra* e sa  1525-yilgi  B uyuk  d eh q o n lar  urushiga  olib 
keldi.  Reyn  v ilo y a tid a  va  q ism an   q o ‘shni  F rankoniya  va  Shvabiya  yerlarida 
ritsarlarning  k o ‘z g ‘o lo n la ri  b o ‘lib  o ‘tdi.  A rxiepiskoplaiga  ham da  kato- 
litsizmga  q arshi  q a ra tilg a n   b u   q o ‘zg‘oionlar davlat  bilan  cherkov o ‘itasidagi 
o ‘zaro  m u n o sa b a tla m i  q a y ta   qurishni  talab  qildi.
D eh q o n lar  q o ‘z g ‘o lo n i  sal  boshqacharoq  x arakterda  edi.  R itsarlikning 
to r  tabaqa  m a n fa a tla rin i  k o ‘zlovchi  1 5 2 2 -1 523-yillardagi  chiqishlariga 
qaram a-qarshi  o ‘la ro q   deh q o n larn in g   1524-1525-yillardagi  urushi  o m m a - 
viy  keng  xalq  h a ra k a tig a   aylanib  ketdi.  U rush  Shvetsiya,  Fransiya,  T yurin- 
giya-Saksoniyani,  sh u n in g d e k ,  m am lakat  g ‘arbidagi  (Elzas)  va  sharqidagi 
(Tirol,  Y uqori  A vstriya,  S h tirin   va  Krayne)  b a ’zi  h ududlam i  qam rab oldi.
G erm aniyadagi  d e h q o n la r  urushining  o 'z ig a   xos  xususiyati  shu n d a 
b o ld ik i,  u n in g   d a v o m id a   b ahs-m unozaralar  nizoli  m asalalarni  tin ch  
m uzokaralar  va  te g ish li  q arorlar,  hujjatlar  qab u l  qilish  yo‘li  bilan  hal 
qilishga  u rin ish la rd an   k en g   foydalanildi.  Q urolli  to ‘qnashuvlar  uzoq  davom  
etgan  ham da  q o ‘z g ‘o lo n n in g   kengayib  ketishiga  (qurolli  g um hlar  a ’zo -

larining  soni  40  mingga  yetgan  edi)  m oyillik  sezilib  turgan  b o 'lsa -d a , 
isyonchilar  o ‘z   g‘oyaiari  va  talablarini  m a ’lum   qilish  u chun  y ozm a  va 
bosm a adabiyotdan  doim o  keng  k o ia m d a   foydalandilar.
T om as  M yunserga  yaqin  d o iralard a  1524-yil  oxiri  —1525-yil  boshida 
dehqonlarning  ilk  dasturi  —  « M o d d a lard a  ifodalangan  xat»  yozilib 
tarqatildi,  u n d a  d ehqonlar urushining  ta k tik   rejalari  aniq  bayon  etilgan  edi. 
T om as  M yunser  feodallar  bilan  h a r  q an d ay   b itim dan  voz  kechishni, 
knyazlar,  ritsarlar,  ruhoniylam ing  yerlarin i  qishloq  jam oalariga  olib  b e- 
rishni  talab  qildi.  D ehqonlar  ittifoqiga  b o 'y su n ish n i  rad  qilgan feodallar esa 
dushm an  sifatida  qaralib.  jazolanishga  m ahkum   etildi.  « M oddalarda 
ifodalangan  xat»  dehqonlarning  bosh q a  h a r  xil  yozm a,  bosm a  talablari  va 
shikoyatlari  vujudga  kelishiga sabab  b o 'ld i.
B inobarin,  1526-yil  6—7-m artd a  M e m m in g e n   shahrida  o 'tk az ilg a n  
o ltita  shvab  otryadi  rahbarlari  s’ezd id a  « 0 ‘n  ikki  m odda»  n o m i  o stid a 
d eh q o n lar  talablarining  dasturi  qabul  qilin d i.  U n in g   3-m oddasida,  m asa- 
lan,  d eh q o n lar  u ch u n   majburiy  k rep o stn o y   h u q uqini  bekor qilish  6,  7 ,  8,  9 
va  11-m oddalarida  esa  barshchina,  ja rim a   va  obroklam i  cheklash  talab 
etildi. 
Birinchi  m odda  kichik  d esy atin an i  bekor  qilishni  va  k atta 
desyatinaning  sarflanishi  ustidan  n az o ra tn i  d indorlar  qavm iga  berish 
zarurligini  bildirib,  o ‘z   qavmi  u c h u n   p a sto r  tanlash  huquqi  belgilanishini 
talab  qildi.  B u  «o'n  ikki  m odda»  risola  tarzida  katta  adad d a  bosib 
ko‘paytirildi.  U ning  kirish  qism ida  va  m o d d alarid a  dehqonlarning  tin c h - 
liksevarlik  niyatlari  va  féodal  zulm ni  yengillashtirishga  b o ‘lgan  intilishlari 
haqida  s o ‘z  yuritildi.  «O 'n  ikki  m odda»  isyon  ko'targan  deh q o n lar  orasida 
keng  ta rq a ld i va  ularning rasmiy  d asturiga  aylandL.
O m m aviy  ravishda  e ’lon  q ilingan  bu  ikkala  dasturni  taqqoslab, 
ikkinchisi,  ya’n i,  « O 'n  ikki  modda»  d astu ri  birinchisidan  m o ‘tadilligi  b ilan  
farq  qilishini  va  nizolarni  tinch  y o ‘l  bilan   hal  qilishga  m oyil  ekanligini 
ko 'rish   m um kin.  Buni  bosma  so ‘zning  o m m a   ongiga  ta ’siri,  am aliy  natija 
va  aniq  talab  belgilab  olingan  hold a  b a h s  va  m unozaralarda  h arak atlarn i 
aniqlash  va  bo g ‘lashda  uning  faolligini  oshirish  sifatida  ham   b ah o lash  
m um kin.  «H ozirgi  paytgacha,  —  dey ilad i  M yunser  tarafdorlarining  « M o d ­
dalarda  ifodalangan  xat»ida,  -   sh a h arlar  va  qishloqlam ing  oddiy  k am b ag 'al 
kishilari  ruh o n iy   va  dunyoviy  xo‘ja y in la r  to m o n id a n   katta  qiyinchiliklarga 
giriflor  etib  kelinayotganligidan  xulosa  shuki,  endi  buyog‘iga  b u n d ay  
narsaga  ch id ab   ham ,  toqat  qilib  h am   b o ‘lm aydi.  Z ik r  etilgan  qiyinchiliklar 
saqlanib  turgan  sharoitda  qon  to ‘k ilm asd an   ish  bitm aydi».  Q ard o sh la rc h a 
birlashuvga  q o ‘shilishdan  b o ‘yin  tovlaydigan  b arc h a  jam iyatdan  ta sh q arid a 
qo ‘yilm og‘i  lozim ,  deyiladi xat  davom ida.
K echroq  yaratilgan  « 0 ‘n   ikki  m o d d a »   dasturida  esa  bo sh q ach a 
nuqtayi  n a z a r  kelishm ovchiliklam i  tin c h   y o ‘l  bilan,  am alga  oshiriladigan 
aniq  takliflarni  o 'rtag a  q o ‘yish  orqali  hal  qilish  xohishi  ancha  ravshan 
ifodalangan  edi.
Q asrlar  va  rohibxonalar  bosib  o lin g a n d a n   keyin  ham   isyonchilar  o ‘z 
dasturlarini  qab u l  etib,  uning  m a zm u n in i  b u tu n   viloyat  (okrug)  b o ‘ylab 
bosm a  shaklda  e ’lon  qilganliklari  k uzatildi.  H ujjatlam i  taqqoslash  sh u n i 
ko ‘rsatadiki,  dasturlar,  shiorlar,  d a ’v atlar  k o ‘p in c h a  bir-biridan  farq  qilgan.

M asalan ,  1525-yH  9 -1 2 - m a y d a   Frankoniyada  isyon  k o ‘targanlar  to m o - 
n id a n   tuzilgan  « G eylbronn  dasturi»  M yunser  tabiatiga  m os  «M oddalarda 
ifodalangan  xaU dan  h am ,  x alq -d e h q o n lar  harakatining  * 0 ‘n   ikki  m odda*- 
sid a n   h am   farqli  edi.  G ey lb ro n n d a   qabul  qilingan  dastur  ritsarlar, 
byurgerlar  m anfaatlarini  ifodalardi  va  m ulkdorlik  (buijua)  xarakterida edi.
D eh q o n la r  urushi  ish tiro k ch ilari  o 'rtasida  birlik  y o ‘qligi  va  m anfaatlar 
h am   o ‘zaro  bog‘liq  em asligi  ularni  m ag'lubiyatga  olib  keldi.  H atto 
L y utem ing  o ‘zi  d eh q o n la r  h ara k atin in g   ko‘iam idan  q o ‘rqib  ketib,  keyincha 
isyonchilarga  qarshi  chiq d i.  D astlab  u  deh q o n lar  va  xo'jayinlarni  o ‘zaro 
m urosaga  chaqirdi,  d e h q o n la m i  qurolli  kurashdan  qaytarish  u chun 
Tyuringiyaga  borib  qaytdi.  B iroq  bunga  erisha  olm adi,  chunki  Myunser* 
n in g   keskin  choralari  u la r  o rasid a  katta  aks-sado  uyg'otgandi.  O kzining 
asarlarid an   b iri-« D e h q o n la m in g   bosqinchi  va  ta lo n ch i  to'd alarig a  qarshi» 
sarlavhali  pam fletida  u   isyo n ch ilarn in g   asosiy  kuchlarini  to r-m o r  keltirgan 
Shvab  ittifoqi  arm iyasining  harakatlarini  q o ‘lla b -q u w a tla d i.  Bu  jang 
natijasida  q o ‘zg‘o lo n n in g   y u z  m ing  ishtirokchisi  o 'ld irild i.  D ehqonlar 
urushining  ayni  ayj  pallasida  L y u ter  o ‘z  pam fletida  « U larni  (dehqonlam i) 
q u tu rg an   itni  o ‘ldirgan 
m isoli  maxfiy  ravishda  va  ochiqdan-ochiq 
kaltaklash,  b o ‘g ‘ish  va  azo b lash   lozim », deb  yozdi.
U m u m a n ,  G erm a n iy ad a  d eh q o n lar  urushi  XVI  asrd a  yuzaga  kelgan 
R eform atsiya  davridagi  ijtim o iy   harakatning  b u tu n   davom i  bilan  biiga 
q o ‘shilib 
m ulkdorlar  (b u rju a ) 
inqiloblari  rivojlanishining  darakchisi, 
dastlabki  bosqichi  va  G ‘arb iy   Y evropa  m am lakatlari  ijtim oiy-siyosiy  hayo- 
tidagi  tu b   o ‘zgarishlar  ibtidosi  b o ‘ldi.
Reform atsiya  va  d e h q o n la r  urushi  nem is  davri  m adaniyatidagi  katta 
yuksalish  bilan  bog‘liq  edi.  D eh q o n la r  urushi  natijasida  m arkaziy  hoki- 
m iyat  zaiflashgan  va  m a m la k a tn in g   feodal  tarqoqligi  kuchaygan  b o iish ig a 
q ara m asd a n ,  M artin  L y u ter,  T o m a s  M yunser,  U lrix  fon  G u tte n   va 
bosh q alam in g   ilg‘o r  g‘oyalari  y an a d a  ishlanishda  davom   etib ,  Yevropadagi 
k o ‘pgin a  m am lakatlarning  hay o tiy   am aliyotiga  (Shveysariyada  -   Ulrix 
Svigli;  Shvetsiya,  N o rv e g iy a d a-Jan   Kalvin;  D aniyada-lyuteranchilik;  Ang- 
liya,  A Q S H da  -   p u rita n ch ilik   ta rz id a)  kirib  bordi.
Jam iyatga,  insonga  n isb a ta n   ilg‘or  qarashlar  G erm an iy ad a  adabiyot, 
tasviriy  sa n ’at,  publitsistik  risolalar,  pam fletlar,  paskvillar  va  xalq  q o ‘shiq- 
lari  orqali  ham   tarq atilard i.  R eform atsiya  davrining  eng  yirik  shoiri  G ans 
Saks  (1 4 9 4 -1 5 7 6 )  o ‘zin in g   k o 'p so n li  q o'shiqlari,  shvankalari,  dram atik 
asarlarid a  boylar  o c h k o ‘zligini,  «katta  xo‘jayinlar»  zo'ravonligini  fosh  qildi. 
U   o lquvchilarning  keng  doirasi-shaharliklar,  d eh q o n la r  u ch u n   yozdi, 
N y u rn b e rg   m asterzingerlari  (m o h ir ashulachilari)  m aktabiga  asos  soldi.
R assom ,  o ‘ym akor  u sta ,  tasviriy  san’atga  oid  ko‘plab  risolalar  muallifi 
b o ‘lgan  Albrext  D yurer  (1 4 7 1 -1 5 2 8 )  insonparvarlar  bilan   yaqin  m uloqotda 
b o i i b   turardi.  U  Bibliya  v o q ea la ri  asosida  yaratgan  rasm lariga  milliy 
m a z m u n   bag‘ishladi.  N e m is  tasviriy  san’atining  k o ‘pgina  yirik  vakillari  o ‘z 
p o lo tn o larid a-R e fo rm a tsiy a  davri  arboblari-L yuter,  M elanxton,  M yunser 
va  boshqalam ing  realistik,  c h u q u r  ehtirosli  va  ruhiy  yorq in   portretlarini 
yaratishdi.

F alayonli  davr  publitsistlari  hayotiga  chizgilarga  kelsak,  M artin  L y u ter 
(1483—1546)  o ‘ziga  to ‘q   byurgerjar  oilasid an   edi.  U  Saksoniyaning 
Eysleben  sh ah rid a  dunyoga  keldi.  1501-yilda  Erfurt  universitetini  tugatib, 
rohib  va  ruh o n iy   bo'ldi.  1509-yili  S aksoniyada  ochilgan  V ittenberg 
universitetiga  falsafa  va  ilohiyot  b o 'y ic h a   professorlikka  qabul  qilindi.
0 ‘rta  asrlardagi  m istiklarning  asarlari  h am d a  chex  islohotchisi  Y an 
G u s  (1375—1415)  g'oyalari  bilan  ta n ish u v   jara y o n id a  u   katolik  ch e rk o v  
ta ’lim otidagi  k o ‘plab  ziddiyatlar  va  farq larn i  aniqladi.  Lyuter  cherk o v  
am alga oshiradigan  ko‘plab  m arosim lar,  m axfiy  ishlar,  turli tadblrlar  u c h u n  
pul  va  h a r  xil  soliqlar  olish  zarur  «xayrli  ishlar»dan  ekanligini  in k o r  q ila 
boshladi.  U   rivojlantirishga  kirishgan  « insonni  d in   yordam ida  qutqarish* 
ta ’lim otida  insonning  diniy  his-tuyg‘u la ri,  kechinm alari  asosiy  o ‘rin d a 
turadi.
«Takvodor  e ’tiqod  bilan  tirik»  kalim asi  uning  sevimli  iborasi  edi. 
Lyuter  fikricha,  din-ayrim   inson-shaxsning  X udoga  nisbatan  m unosabati 
boMib,  u   vositachi  va  cherkov  xodim lari  vasiyligiga  m uhtoj  em as.  L yuter 
ta ’lim otida  dinga  e ’tiqod  qo‘ygan  o d d iy   insonlarning  kasbi  ruhoniylik 
boMganlar  to m o n id an   nazorat  qilinishiga  norozilik  ifodalanganligidan  b u  
am alda  insonning  hayoti  ustidan  to ‘liq  liuk m ro n lik   qiluvchi  butun  o ‘rta  asr 
cherkov  tashkllotini  inkor  qilishga  olib  bo rard i.  B undan  tashqari,  L yuter 
e ’tiqod  bobida  cherkov  qonunlari  va  y o 'l-y o 'riq la rig a  em as.  balki  asl 
m anbalarga-Bibliyaga,  boshqa  ilohiy  kitoblarga  m urojaat  qilishga chorladi.
Shu  tariqa  u   ilgarigi  oddiy,  d em o k ra tik   xristianlikni  keyingi  davrdagi 
feodallashgan,  byurokratik-katolik  xristianlikka  qarshi  q o ‘ydi.  R eform atsiya 
sharoitida  L yutem ing  xristianUkning  asosiy  negizlari  to'g'risidagi  ta lq in i 
G 'a rb iy   Y evropada  teng  huquqlilik  prinsipiga  ilk  burjuaziya  davrida 
berilgan  dastlabki  izoh  hisoblanadi.
Lyuter  m ohiyatan  o ‘rta  asr  byurgerligi  e ’ion  qilgan  oddiy  cherk o v  
qoidasini  rivojlantirdi.  Yangi  nizom   so n   jih a td a n   ju d a   ko‘payib  ketgan 
rohiblar,  ruhoniylar  va  Rim   katoliklari  m a ’m uriyatining  qavm ini  tartibga 
solishi  lozim   edi.
Indulgensiyalar-pul  yoki  katolik  ch e rk o v   oldidagi  alohida  xizm atlari 
evaziga  gunohlari  kechirilganligi  h aqida  papa  tom onidan  beriladigan 
yorliqlar  sotilishiga  Lyutem ing  95  ta   tezis  bilan  qarshi  chiqishl  u n in g  
birinchi  oshkora  bayonoti  bo‘ldi.  1517-yili  V ittenberg  shahri  a tro fid a 
indulgensiya  savdosi  qizib  ketib,  uni  m uayyan  m iqdorda  pul  toMashga 
qo d ir  barchaga  berishardi.  Indulgensiyalarni  sotish  va  boshqa  og‘ir  soliqlar, 
hadyalar  papa  hokim iyatiga  katta  d a ro m a d   keltirardi.  Shu  sababli  h a m  
Lyuter  papalik  va  um um an  katolik  cherk o v i  korrupsiya  botqog‘iga  b o t- 
ganligiga  qarshi  oshkora  chiqishlar  qildi.  M avjud  ahvoldan  noroziligini 
ifodalab,  universitet  cherkovining  eshigiga  indulgensiyalar  sotilishiga  q arshi 
o ‘z  tezislarini  osib quydi.
1519-yili  Leypsigda  b o ‘Kb  o ‘tg a n   m u n o z arad a  L yuter  papa  b o 'lm a sa 
ham   cherkov  yashay  olishi  m u m k in ,  d ey a  fikr  bildirarkan,  ruhoniylik 
alohida  institut  ekanligini  inkor  etd i  va  X udo  oldida  b archa  xristianlai 
baravar,  dedi.  U   Yan  G usni  g ulxanda  y o ndirgan  cherkov  arboblarini

q oraladi.  L yuterning  te zislari  keng  tarqaldi,  ko‘plab  pam fletlari  va 
ijiurojaatlari  h am   e ’lo n   q ilib   tu rild i.  M asalan,  uning  «N em is  millati  xristian 
dvoryanligiga*  (1520)  m u ro ja a ti  G erm aniyadan  tash q arid a  ham   m ashhur
b o ‘lib  ketdi. 
,
P apa  Lev  1520-yil  15-iyulda  Lyuterni  cherkovdan  chetlatish  t o g -  
risida  fatvo  chiqardi.  S h uiiga  ja v o b an   10-dekabrda  b u   fatvoning  bosm a 
nusxasi  sxolastlam ing  k ito b la ri,  katolik  huquqi  to 'p la m la ri  bilan  qo'shib 
V ittenburg  shahri  darv o zasi  o ld id a   yoqib  yuborildi.  Lyuter,  shuningdek, 
«A narxist  fatvosiga  q arshi*  d eg a n   pam fletini  yozib  ta rq a td i.  Pam fletda  u  
p ap an in g   o ‘zini  anarxist  d eb   no m lab ,  im perator  K arl  V  ga  G erm aniya 
im periyasida  b arc h a  c h e rk o v   erlarin i  cherkov  qaram o g ‘idan  chiqarish 
talab in i  q o ‘ydi.  1520—1521 -y illard a  nem is  xalqi  orasida  L yuterning  n om i 
sh u   darajada  m a sh h u r  ed ik i,  cherk o v   arboblaridan  biri  Rim ga  «G erm a- 
niyaning  o 'n d a n   to ‘q q iz   qism i  «Lyuter»  deb,  qolgan  b ir  qism i  h ech   b o ‘l- 
m ag an d a  «Rim   saroyiga  o ‘lim!*  deb  baqiradi»,  deya  m a ’lum ot  yetkazgandi.
Xorijlik  ta d q iq o tc h ila rd a n   biri  shunday  yozgan  edi:  «Lyuter  c h a q - 
d irgan  ch a q m o q   ayni  n ish o n g a   urdi.  Butun  nem is  xalqi  harakatga  keldi. 
B ir  to m o n d a n ,  d e h q o n la r  va  plebeylar  uning  xitobnom alarida  xristian 
erkinligi  to ‘g ‘risidagi  p a n d -n a sih a tla rin i,  q o ‘zg‘olonga  ishorani  ko  rishdi. 
Ikk in ch i  to m o n d a n ,  a n c h a   m o ‘tadil  byurgerlar  va  ruhoniylar  quyi 
qism ining  katta  guruhi  u n g a  q o 'sh ild i;  um um iy  oqim   h atto   knyazlarni  ham  
dom iga to rtib   ketdi».  K o ‘pgina  insonparvarlar  uning  to m o n in i  olishdi.  U lar 
orasid a  U lrix  fon  G u tte n   va  yirik  insonparvar  filolog  F ilipp  M elanxton 
(1 4 9 7 -1 5 6 0 )  h am   b o r  ed i.  L yuterning  bosm a  va  o g'zaki  chiqishlari 
t a ’sirida  G erm aniya  va  Skandinaviyaning  ko‘pgina  hukm dorlari  Rim   bilan 
aloqalarini  uzib,  o ‘z   h u d u d la rid a   yangi  «lyuteran»  cherkovlariga  asos  sol-
152 1-yil  2 8 -y an v ard a  V orm s  shahrida  endigina  saylangan  qirol  K arl  V 
ishtirokida  reyxstag  o ch ild i.  U n d a   Lyuterga  o ‘z   qarashlaridan  voz  kechish 
ta k lif etildi.  B iroq  u  g ‘o y alari  nohaqligini  isbotlab  berganlaridagina  ulardan 
voz  kechishini  b ayon  etib ,  M u q ad d as  kitobdan  iqtiboslar  keltirdi.  Reyxstag 
Lyuterga  nisbatan  b iro r  b ir  q a ro r  qabul  qilm adi,  faqat  1521-yilning  m ay 
oyida  Karl  V  u n i  q a m o q q a   olish  t o ‘g ‘risida  buyruq  chiqardi.  Lekin  buyruq 
bajarilm ay qoldi.
L yuter  1522-yilgacha  V artyunburg  saroyida  yashab  yurdi.  Bu  yerda  u 
Bibliyani  lo tin ch a d an   n e m is  tiliga  o lgirdi.  U ning  taijim asi  dehqonlar 
om m asiga  katta  ta ’sir  k o ‘rsatdi,  c h u n k i  ular  M uqaddas  kitob  asl  m atnining 
m azm u n i  bilan  tan ish ish g a  m uyassar  bo‘lgan  edilar.  S huningdek,  ushbu 
ta ijim a  Shim oliy  Y evropa  ad a b iy   tilining  shakllanishida  ju d a  kuchli  om il 
b o ‘ldi  L yuterning  fik rich a ,  in so n n in g   ichki  taqvodorligi  tashqi  tartib  bilan 
h a m   t a ’m inlanadi.  D u n y o v iy   hokim iyat  ilohiy  h u quqqa  em as,  tabny 
h u q u q q a  tayanadi.  A yni  b ir  p ay td a  tabiiy  huquq  faqat  insonlam ing  tashqi 
xulqini  m ulki  va  n arsa larin i  boshqaradi.  Fikr  erkinligi  esa  din  sohasiga 
daxldor,  insonning  ich k i  d u n y o si  davlat  yurisdiksiyasiga  kirm aydi,  uning 
q o n u n larid an   ta sh q a rid a   tu rad i.

L yuter  keyinchalik  maqsadi  g e rm a n   cherkovini  papadan  ajra tish d a n , 
cherkov  e rla rin i  uning. tasarrufidan  ch iq arish d a n   va  cherkovni  tashkiliy 
jih a td a n   qayta  qurishdan  iborat  b o 'lg a n   m o 'ta d il  kayfiyatdagi  byurgerlik- 
knyazlik  m uxolifatiga  bosh  bo'Idi.  M o 'ta d il  islohotcliilik  harakatiga  q a ra - 
m a-qarshi  ravishda  R eform atsiyaning  ikkita  ashaddiy  y o 'n a lish i-im p e ra to r 
va  knyazlar  boshchiligidagi  reaksion 
feodal-katolik  h am d a   rad ik a l- 
dem okratik  targ'ib o tch i  Tom as  M y u n se r  bosh  bo'lgan  inqilobiy  xalq- 
deh q o n lar  yo'nalishlari  tashkil  to p d i.  L yuter  hayotining  oxirgi  25  yilini 
Saksoniyada  kurfyust  Fridrix  D o n o   (M udriy)  hom iyligida  o ‘tk a zd i. 
A iiarxiyadan  q o 'rq u v   uni  ancha  radikal  protestant  harakatlariga,  m asalan , 
anabaptistlarga  qarshi  chiqishga  u ndadi.
T om as  M yunser  (1490-1525)  Ja n u b iy   Garsdagi  Shtolberg  sh a h rid a 
tug'ildi.  Leypsig  h am da  Mayn  b o ‘yidagi  F rankfurt  universitetlarida  tahsil 
ko'rib ,  ilohiyotchi  bakalavr darajasini  oidi.  A w aliga  u   Lyutem ing  papalikka 
qarshi  chiqishlarini  olqishlab  tu rd i.  Biroq  te z  orada  uning  m o 'ta d il 
xarakterdagi  islohotlaridan  o'zin i  c h e tg a  oldi.  M yunser  R eform atsiyani 
xalqona  inqilobiy  tushunish  ifodachisi  b o 'lib   qoldi.  R eform atsiyada  xalq 
yo‘n alishining  vujudga  kelishi  bu  h ara k atd a  b o iin ish   boshlanayotganligini 
ko'rsatdi.  M yunser jam iyat  va  davlatga  diniy,  ijtimoiy-siyosiy  q arash larid a 
an c h a  keskin  m avqeda  bo'ldi.  S an o at  shahri  yuzaga  kelgan  S vikkauda 
hisoblangan  anabaptistlar  ta ’lim oti  h a m   uning  ta'siri  ostida  shakllandi. 
A nabaptistlar  (yoki  qayta  c h o ‘q in g a n lar)  butlarni,  m arosim lam i  y o ‘q 
qilishni  ta lab   etishdi,  ular  «botiniy  payg'am barlikka*  va  narsalarn in g  
mavjud  tartibiga  qaram a-qarshi  ta rz d a   «ilohiy  hokimiyat»  davri  kelishiga 
ishonardilar.
L yuterdan  farqli  ravishda  M y u n se r  e ’tiqodning  bosh  m anbayini 
Bibliyada em as,  balki  «jonli dil  rozi*da,  y a ’n i,  inson  ongida  ko‘rdi.
M yunsem ing  qarashlari  «M od d alard a  ifodalangan  xat»da  a n c h a   aniq 
ifodalangan  edi.  Xat  asosan  dehq o n larg a  qaratilgan  b o iib ,  u la m i  xristian 
íttifoqi  va  birodarligiga  birlashishga  h am d a  xo'jayinlar  yaratayotgan 
qiyinchiliklarni  birgalashib  har  q an d a y   vositalar  bilan  b a rta ra f  qilishga 
d a ’vat  etard i.  «Xristian  ittifoqi  va  birodarligi»da  adolatli  ijtim oiy  tu z u m  
qaro r  topib,  uning  asosiy tam oyili  u m u m iy   foydaga  xizmat  q ilish d an   iborat 
bo'lish i  lo z im  edi.
H okim iyatni  oddiy  xalqqa  berish  kerak,  degan  fikr  T.  M yunserdan 
boshlangan.  U ning  fikricha,  faqat  ham  m a  narsadan  m ahrum   kishigina  xud- 
binlik  m aqsadlaridan  xoli  bo'ladi  va  u n i  u m um   manfaatlari  o lg 'a  undaydi. 
M yunsem ing  keng  xalq  ommasi  bilan  m ustahkam   aloqasi  uni  d eh q o n lar 
harakatining  sardoriga  aylantirdi.  X udoning  mulki  deganda,  M yunser 
barchaga  barobar  b o lg a n   ijtimoiy  tu z u m n i  tushunardi  va  «butun  dunyo 
buyuk  bir  larzani  boshidan  kechlradi,  shunday  voqea  yuz  beradiki,  kofirlar 
past  qilinib,  kamsitilganlar  yuksaltiriladi*,  deguvchi  edi.  Kofirlar  deganda,  u 
knyazlar,  ritsarlar,  shahar  patrisiylari  va  xalqni  ezuvchi  boshqa  toifalam i 
nazarda  tutardi.  Anabaptistlarning  yetakchilari  bilan  biiga  Svikkau  shahridan 
quvg'in  qilingan  M yunser  shundan  keyin  turli  shaharlarda  yashab  yurdi, 
M yulgauzen  shahrida  dehqonlar u rushida qatnashdi  (1525).

M yunserning  h o k im iy at  x alqqa  berilishi  lozimligi  haqidagi  qarashlari 
va  q o id a lari  T iro l  d e h q o n la rin in g   yo ‘lboshchisi  M ixail  G aysm ayer  tuzib 
c h iq q a n   «Zem stvo  qurilishi»  d astu rid a  o ‘z  aksini  to p d i.  Bu  d astum ing 
m aq sad i  T irolda  d em o k ra tik   asosda  xalq  respublikasini  o ‘m a tish d a n   iborat 
edi.  D astu rd a ,  shun in g d ek ,  su d n i  dem okratlashtirish,  desyatina  hisobidan 
k am b ag 'allar,  d eh q o n larg a  g*am xo‘rlik  qilish,  rohib x o n alam i  ta rq a tib  
y ub o rib ,  u lam in g   b in o la rin i  bem orxonalar  va  yetim xonalarga  aylantirish
ta lab lari  ilgari surilgandi.
R eform atsiyaning  M y u n se r  boshchiiigidagi  radikal  q an o ti  to r-m o r 
keltirilishi  L yuter  t a ’lim o tin in g   yanada  yoyilishiga  y o rd am   berdi.  G e r- 
m aniy an in g   k o ‘pg in a  sh a h a rla rid a   rohibxonalar  yopildi,  isloh  qilingan 
ib o d a tla r  jo riy   etildi.  C h e rk o v   m ulklarining  cherkov  ixtiyoridan  chiq ari- 
lish id an   m a n fa atd o r  n em is  knyazlari  Reform atsiya  to m o n ig a  o ‘tishdi. 
C h e rk o v   yerlarining  d u n y o v iy   hokim iyat  mulkiga  aylantirilishi  XVI  asrdagi 
G e rm a n iy a  u c h u n   xarak terli  xususiyat  bo‘ldi.
U lrix  fon  G u tte n   (1 4 8 8 -1 1 5 2 2 )  -in so n p arv a rla r  kichik  avlodining 
vakili. 
K atolisizm ga  q arsh i 
tan q id iy   qarashlari  va 
h arakatlarida  u 
R o tterd am lik   E razm   va  Io g a n n   Reyxlindan  ham   o 'tib   ketdi.  1512-yiIda 
Italiy ad a  boM ganidayoq  u n d a   p a p a   hukmdorligiga  nisbatan  nafrat  uyg‘onib, 
u n i  G erm aniyadagi  b a rc h a   b alo-ofatlam ing  bosh  sababchisi  deb  hisoblay 
boshladi.
G u tte n   b irin c h ilard a n   b o ‘lib  Lyuter  tom oniga  o ‘td i  va  gusistlar 
k e tid a n   borib,  R eform atsiyani  z o ‘ravonliksiz  am alga  oshirib  b o'lm aydi, 
d eg a n   fikrga  keldi.  U   k ato lik   ruhoniylam i,  eng  a w a lo ,  rohiblarni  G e r- 
m a n iy ad a n   quvib  ch iq arish g a  chaqirdi.  1522-yilda  F ran k o n iy ad a  ritsarlar 
q o ‘zg‘o lo n in i  k o ‘targ an   yirik  risar  Frans  fon  Z ikkingenning  eng  yaxshi 
y o rd am c h isi  va  safdoshi  b o 'lib ,  o ‘zi  ham   ritsarlardan  chiqqanligi  bois 
ritsa rlar  tabaqasini  id e allash tirib ,  jam iyatni  siyosiy  qayta  q urishda  uning 
im koniyatlariga  k atta  u m id   b o g ‘lardi.  0 ‘z  pam fletlarida  G u tte n   nsarjar 
sh ah arlik lam in g   h am ,  d e h q o n la rn in g   ham  do'stlari  bo  lishi  m um kinligini 
isbotlashga  intilib,  u la rn i  birgalashtb  knyazlar  va  episkoplarga  qarshi 
ch iq ish g a  chaqirdi.  R itsarla r  q o ‘zg‘oloni  m ag'lubiyatga  uch rag ach ,  u 
Shveysariyaga  qochishga  m a jb u r  b o ‘ldi.
1   ...   13   14   15   16   17   18   19   20   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling