‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet13/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   36
Vbob.
  XITOY,  KOREYA  VA  YAPONIYADAGI  IX T IR O L A R
0 ‘rta  asrlarda  Janubiy-Sharqiy  O siyo  m am lakatlarida  b o sm a  usku- 
naning  yaratilishi.  Qadimgi  X ito y d a  yozuv  tizim ining  m urakkabligiga 
qaram ay,  u zoq  masofalarga  ax borot  uzatishning  eng  o d d iy   usuli  am al 
qilgan:  ierogliflar  to'rtburchak  va  t o ‘g ‘ri  burchakli  c h o ‘z in ch o q   toshlarga 
o ‘yilib,  m a ’lum otlar  mujassam  etilgan  h am da  vaqti-vaqti  bilan   b o ‘yoqqa 
botirib  m uayyan  materialga  (shoyi,  o q   b o ‘z,  keyinchalik  q o g 'o zg a )  m uhrga 
o ‘xshatib  bosilgan.  Litografiya  deb  atalg an   bu  usul  vositasida  im p erato rn in g  
farm onlari,  m arkaziy  hukum atning  tu rli  xabar  va  k o 'rsa tm a lari  k o ‘pay- 
tirilib,  viloyatlarga  yetkazilgan.  S h u n in g d ek ,  Budda  q o n u n -q o id a la ri,  diniy 
yo‘l-y o ‘riq lar  ham   shu  tarzda  yozib  qoldirilgan.  Xebey  viloyatida  topilgan 
B udda  q o n u n-qoidalari  bitilgan  7  m ingta  30  santim etrlik  y u p q a  to sh  
lavhalar  b unga  isbot  bo‘la  oladi.  U sh b u   to sh lar  V III  asrga  tegishli  b o 'lib , 
ularda to ‘rt  m illion  so ‘z m ujassam dir1.
Litografiyadan  bosma  unsur  sifatida  foydalanish  a n c h a   noqulay 
bo'lgan.  B irinchidan,  u  katta  m e h n a t  va  uzoq  vaqtni  ta lab   q ila r,  ikkin- 
ch id an , jaray o n n in g   o ‘zi qim m atga  tu sh a r  edi.  Shuning  u c h u n   h am   b u   usul 
tezda  iste’m oldan  chiqdi.  Biroq  litografiya  keyinchalik  b o sm a  usulning 
yangi  va  qulayroq  turi paydo  bo‘lishiga  xizm at  qildi.
Q adim gi  xitoyliklar  m atnni  k o 'p ay tirish   m aqsadida  taxta  b o ‘Iaklariga 
ierogliflam i  k o ‘zgudagi  aks  tasvir  singari  teskari  shaklda  yo ‘n ib ,  b o ‘yoqqa 
c h o 'lg ’ab  q o g 'o z   yoki  lattaga  m uhrlashgan.  M atbaachilikda  bu  b o sm a   usul 
ksilografiya  deb  ataladi.  G rekcha  «xylon*  va  «grapho»  so ‘zlarid an   o linib,

Морисон  Филипп,  история  книгопечатания  в  Китае  «В  мире  науке*. 
(Scientific  American).  Русча нашр.  июль,  1986,  №  7.

«kesilgan  daraxt*  va  «yozam an»  d eg an   m a’nolarni  bildiruvchi  ksilografiya 
a y n a n   X ito y   ixtirosidir.  S h u n in g   u c h u n   ham   bu  usuldagi  eng  qadim iy 
ish lar  b irin c h i  b o ‘lib  m a z k u r  m am lakatda  bajarilgan.  Biroq,  shunday 
b o ‘lsa -d a ,  bizgacha  yetib  kelgan  ilk  ksilografik  tajribalam ing  n am u n alan
Y ap o n iy a  va  K oreyada  topilgan.
1966-yili  Janubiy  K o rey ad a  e n i  5,  bo ‘yi  50  san tim etrd an   lborat  о  ra- 
m a   b o sm a   varaqa  topildi.  M a z k u r  varaqa  xitoy  tilidagi  B udda  sutralaridan 
ib o rat  b o 'lib ,  shu  paytgacha  d u n y o d a   d uch  kelingan  b o sm a  varaqalarning 
e n g   qadim iysi  hisobianadi1.  C h ik ag o   universiteti  professori  Syan  Sensyuan 
(T sie n   T su e n -H su in )  to m o n id a n   yozilgan  va  m ashhur  ingliz  xitoyshunosi 
J o z e f   N id h a m   tahriri  o stid a  c h o p   etilgan  «Science  a n d   C ivilization  in 
C h in a :  P a p e r  and  Printing»  (X ito y d a  fan  va  sivilizatsiya:  qo g ‘o z   va  m at- 
b aa c h ilik )  kitobida  K oreya  top ilm asin in g   tayyorlanishi  V III  asrning  boshi- 
ga  ta allu q li  deb  ta ’kidlanadi2.  U sh b u   m a’lum ot  M oskvada  c h o p   etilgan 
« К н и г о в е д е н и е :  Э н ц и к л о п е д и ч е с к и й   словарь*  kitobidagi  sa n a  bilan 
h a m   m o s  tushadi.  U n d a  yozilish ich a,  Koreyada  to p ilg an   ilk  ksilografik 
b o sm a   v ara q a   704—751-yillar  o ra lig ‘idagi  davrga tegishlidir3.
Q ad im iy   ksilografik  n ash rla m in g   yana  b ir  ajoyib  nam u n asi  ayni 
p ay td a   Y aponiyada  saq lan m o q d a.  764-yili  Yaponiya  im peratori  Setyoku 
x o n im n in g   buyrug'iga  b in o a n ,  B u d d a  sutralaridan  iborat  duolai  to   plam i 
«bir  m illio n   nusxada  c h o p   etilgan»4.  Keyinchalik  tarixda  «m illionta  duo»- 
n o m i  b ila n   ham   m ashhur  b o ‘lgan  ushbu  duolar  buddaviy  ibodatxona 
k o ‘rin ish id a  •  shakl  berilgan  b ir  m illion  dona  m o'jazgina  qutichalarga 
jo y la sh tirilib ,  m am lakatdagi 
10  t a   ibodatxonaga  tarqatilgan.  B undan 
m a q sad   —  d in n i  o m m a  o rasid a  keng  targ‘ib  qilishdan  iborat  edi.  A lbatta, 
m a z k u r  su tralar  ay n an   b o sm a  usu ld a  ch o p   etilgani  h aqida  a n iq   m a  lu- 
m o tla r  y o ‘q.  A m m o  su tra la r  q isq a  m uddat  ichida  tayyorlangani  va 
h o zirg a c h a   saqlanib  qolgan  n a m u n a la r  m atni,  bitilgan  ierogliflar  (harflar) 
o ‘lch o v i  b ir  xil  ekanligi  u la m in g   faqatgina  bosm a  tarzda,  xususan, 
ksilografiya  usulida  ch o p   e tilg a n   b o lis h i  m um kinligidan  d arak  beradi. 
G a r c h a n d ,  «m illionta  d u o » n i  tayyorlashda  aynan  qanday  bosm a  m aterial 
(d a ra x t  tu ri)  ishlatilgani  n o m a ’lu m   b o ‘lsa-da,  uning  c h o p   etilish  texnikasi 
q ad im g i  X itoy  m atbaachiligini  eslatadi.  B undan  tashqari,  yapon  va  koreys 
y o zu v lari  xitoy ierogliflariga  asoslanganini  ham   hisobga  olsak,  m atbaachilik 
ish lari  d astlab  X itoyda  p aydo  b o ‘lib,  keyinchalik  Y aponiya  va  K oreyaga 
kirib   b organiga  shu b h a qolm aydi.
1  Morrison  Filipp. 0 ‘sha  manba.
2 M a’lumot  Filipp  Morrisonning  yuqoridagi taqrizidan olindi.
3  Книговедение:  Энциклопедический  словарь.  М.:  «Советская  энцик­
лопедия*.  1982,  295-е.
4  Morrison  Filipp. O'sha  asar.  История  книги:  Учебник для  вузов.  Под.  ред.
А.А  Говорова.,  T.G.  Куприяновой.  М.:  Светотоп,  2001.  Iqtibos  ushbu  asaming 
elektron  nashridan  oUndi:  http.  www.  hi-edu.  ni/x-books-frce/xbook  087/01  /index. 
Html/part-007,  htm

V III—IX   asrlarda  Xitoyda  m a tb aa ch ilik   ishlari  a n c h a   rivojlanib 
ulgurgan  edi.  1906-yili  D unxuan  (g‘arbiy  Xitoy)  rohíbxonasida  «O lm os 
sutra*  deb  nom langan  besh  m etrlik  o 'ra m a   kitob  topilgan.  Bu  to p ilm a  
dunyodagi  eng  birinchi  bosm a  k itob  d eb   e ’tiro f  etilm oqda.  C h u n k i  u n d a  
kitobga  xos  ko ‘pgina  xususiyatlar:  n o m i,  shakli,  chiqqan  yili,  sanasi, 
kitobning  m o'ljallangan  maqsadli  auditoriyasi  va  hokazolar  o ‘z   aksini 
topgan.  M asalan,  unda  868-yilning  t o ‘rtin ch i  oyi  o ‘n   besh in ch i  k u n id a , 
ya’ni,  15-aprelda  yorug‘lik  yuzini  ko ‘rgani  va  u  «keng  ja m o atch ilik k a 
tarqatish  u c h u n   chuqur  hurm at  bilan*  c h o p   etilgani  qayd  qilingan.  «O lm os 
sutra»da  y an a  bir  qiziqarli  m a’lu m o t  keltiriladi.  U n d a  yozilishicha,  kitob 
Van  C hi  ism li  usta  tom onidan  o ‘zin in g   «m arhum   o ta -o n a si  xotirasiga 
bag'ishlab*  c h o p  etilgan.
U shbu  yodgorlikning  sifati  h a m   tadq iq o tch ilarn i  ham o n   lol  q o ldirib 
kelyapti.  U n in g   boshlanishida  B u d d a  va  uning  shogirdlaridan  b in n in g  
rangli  tasviri  g'oyat  nafis  va  m oh iro n a  ak s  ettirilgan,  kitobning  h arflari  h a m  
aniq,  ravshan  ham da  soddalashtirilgan  tarzda  berilgan.  Bu  b o sm a  asar 
Yevropada  G utenberg  tom onidan  c h o p   etilgan  ilk  kitob  —  Bibliyaning 
chiqariltshidan  o ld   asr  ilgari  d u n y o   yuzini  ko'rganini  hisobga  olsak, 
m atbaachilik  sohasidagi  tarixiy  b irin c h ilik   yevropaliklar  to m o n id a  em asligi 
m a’lum   b o 'lad i.  Bundati  tashqari,  m a zk u r  tarixiy  fakt  Bibliya  dunyodagi 
birinchi  bosm a  kitob  bolg an i  va  G u ten b e rg   ilk  noshir  ekanligi  haqida 
k o 'pchilik  tadqiqotchilar  q at’iy  va  u zil  kesil  ta ’kidlab  kelayotgan,  keng 
tarqalgan  qarashlarni  ham   rad  etadi.
M atbaachilik  turli  m in taqalarda  va  sharoitlarda  rivojlandi.  Biroq, 
ja h o n   m atbaachiligining  um um iy  rivojlanish  tarixini  kuzatar ek a n m iz ,  qiziq 
bir  holatga  d u ch   kelish  m um kin:  b a rc h a   ilk  bosm a  yoki  q o ‘lyozm a  kitoblar 
diniy  m avzuda  b o lg a n .  Ayniqsa,  S harq  m am iakatiari  —  X itoy,  Y aponiya 
va  K oreyadagi  m atbaachilikning  ilk  n am unalari  uzoq  yillar  davom ida 
asosan  d iniy  m avzular  bilan  ch a m b a rc h a s  bog‘liq  boMganligini  yuqoridagi 
m isollarda  ham   ko'rib  o'tdik.  B u n d a n   xulosa  qilish  m um k in k i,  sta n - 
dartlashtirilgan  diniy  m atnlarga  (konfusiylik,  buddaviylik)  b o 'lg a n   ehtiyoj 
va  h ar  b ir  e ’tiqod  qiluvchida  B u d d a  sutralarining  sehrli  nusxasiga  ega 
bo'lish  ishtiyoqi  jo 'sh   urganligi  U z o q   S harqda  kitob  bosm asining  paydo 
b o ‘lishiga  k o ‘m ak  berdi.  U m um an,  b u n i  nafaqat  buddaviylik  yoki  k onfu­
siylik,  balki  zardushtiylik,  xristian  va  islom   dini  m isolida  h a m   aytish 
m um kin.  Bu  alohida  mavzu.
Q adim gi  Xitoy  m atbaachiligining  rivojlanishi  Sun  sulolasi  davriga 
(960—1279)  kelib  o'zin in g   yuqori  c h o ‘qqisiga  erishdi.  B u  dav rd a  tijorat 
avjiga  chiqib,  qog‘o z   pullar  keng  m uom ataga  kiritildi.  M atbaachilikda 
bosm a  m atn larn i  kitob  shakliga  solish  texnologiyasi  yanada  rivojlandi. 
Q og‘oz varag‘ining  har  ikki tarafiga  h a m   nashr  qilish  ishlari y o ‘lga  q o 'yildi.
M am iakatda  nafaqat  diniy,  balki  dunyoviy  asarlam i  chiqaradigan 
nashriyotlar  ham   ko'paydi.  X ususiy  bosm axonalarda  ishlanayotgan  m a h - 
sulotning  sifati  davlat  yoki  ro h ibxona  qoshidagi  n ashriyotlarnikidan 
qolishm as  edi.  M uqovalash  ish la ii  esa  shaharlarda  oddiy  h olatga  aylandi. 
Bu  paytga  kelib  bosm a  uskuna  va  dastg o h lar  an c h a  m urakkablashdi.  K itob

c h iq arish d a  a rz ó n   b o ‘igan  m agnoliya  daraxtidan  tayyorlangan  bosm a 
q o lip - a n d o z a la r   (fo rm a la r)d a n   foydalanish  keng  o ‘zlashtirildi.  Qjzig‘i 
s h u n d a k i,  ushbu  m aterial  h a r  ikki  tom onidan  ham   ksilografik  usulda 
y o ‘n ish  jm koniyatini  b ergan.  D em ak ,  bir  paytning  o ‘zida  ikki  betdagi  rasm 
yok¡  m a tn n i  ch o p   etish   m u m k in   bo'lgan.
A yni  p aytda  Ja n u b iy   K oreyadagi  muzeylarning  birida  saqlanayotgan 
«T ripitaka  K oreana*  kitobi  a n a   shunday  bosm a  qolip—an d o z alar  asosida 
c h o p   efilgan.  1251-yilda  tu gallangan  m azkur  kitob  m uzeyda  u n i  chop 
e tish d a   ishlatilgan  a n d o z a la r  bilan  birga  saqlanm oqda.  «Tripitaka  K oreana* 
kitobi  X itoy  m a tbaachiligining  o ltin   asri  -   Sun  davri  m atbaachiligi  xusu- 
siy atlarin i  o 'z id a   m ujassam   etgan.
Bu  davrda  nafaqat  ksilografiya,  balki  bosm a  texnologiyaning  yana  bir 
sh ak li  —  bosm a  ishlarda  b irin c h i  m arta  literalardan  foydalanish  usuli  ixtiro 
e tild i.  L iteralar  bugungi  k u n g ac h a  m atbaachilikning  eng  asosiy,  ajralm as 
q ism i  hisoblanib,  u la r  y o rd a m id a   harflar  bosilib  kelinadi.  X itoy  tarixiy 
m an b ala rin in g   guvohlik  b erish larich a ,  xitoylik  tem irchi  usta  Bi  Shen  (yoki 
P i  S h en )  1041 — !048-yillardayoq  loydan  literalar,  ya’ni,  bosm a  harflarning 
sh ak llarin i  yasagan.  B uning  u c h u n   u  loydan  c h o ‘zin ch o q ,  lekin  kichki- 
n ag in a   q o lip c h alar  tayyorlab,  ularning  ichiga  oldindan  hozirlab  quyilgan 
ierogliflarni  joylashtirgan  va  u la r  m ustahkam   b o ‘lib  qotishi  u c h u n   olovda 
qizd irg an .  T ayyor  b o lg a n   literalardan  harflar  terilib,  m axsus  bosm a 
m o slam a  yordam ida  q o g ‘ozga  bosilgan.  0 ‘sha  tarixiy  m a n b alam in g   xabar 
b erish ich a ,  Bi  S hen,  sh u n in g d e k ,  literalardan  ¡borat  terish  kassalarini  ham  
ixtiro  etgan.  U shbu  kassalarda  m inglab  literalar  saqlanib,  ishlatish  uchun 
qulayligi  bilan  ajralib  tu rg an .  Bi  S henning  zam ondoshi,  tarixchi  K o  S hen- 
n in g   yozishicha,  boshqa  u sullarda  «ikki  yoki  uch  nusxani  ch o p   etish  ancha 
qiyin.  Biroq  ushbu  usul  y o rd am id a  yuzlab  va  hatto  m inglab  nusxalarni  tez 
su r’a tla rd a   c h o p   etish   m u m k in » 1  bo'lgan.
D arh aq iq at,  ja ra y o n n in g   o ‘zi  ancha  m urakkab  va  m ehnattalab 
b o ‘lganligi  sababli,  o z   nusxadagi  m atnlarni  ch o p   etish  q itnm atga  tushadi. 
K o ‘p  nusxada  ch o p   etish  esa  a rz ó n   va  qulaydir.  M atbaachiükdagi  ushbu 
xususiyat  bugungi  kun  u c h u n   h am   dolzarb  va  ayni  haqiqatdir.  Bosma 
fao ü y a tn in g   aynan  shu  xususiyati,  yozuv  tizim ining  m urakkabligiga  qara- 
m ay,  q adim gi  Xitoy,  K oreya  va  Y aponiyada  asarlarning  k o 'p la b   nusxada 
c h o p   etilishi  tufayli  savodxonlikning  keng  tarqalishiga  xizm at  qilgan  bo ‘lsa 
a jab   em as.
E n d i  bevosita  Bi  S h e n   ixtirosi  haqidagi  fikrim izni  dav o m   ettiradigan 
b o ‘lsak,  albatta,  u n in g   ixtirosi  o 'z   davri  u chun  inqilob  b ilan   b arobar  edi. 
A n im o ,  afsuski,  bizga  q a d a r  B i  S h en   tom onidan  ch o p   etilgan  biron  bir 
n a m u n a   yetib  kelm agan.  A m m o   uning  ixtirosi  m atbaachilikda  yangi 
b o sq ic h n i  boshlab  berganligi  an iq .  Literalardan  foydalanish  texnologiyasi 
a n c h a   yengil  va  qulay   b o ‘lganligi  u chun  u  ksilograflyani  chetga  sura 
bo sh lad i.  A gar  ksilografiya  asosida  faqatgina  m uayyan  b ir  m atnni  chop

Моррисой  Филипп.  История  книгопечатания  в  Китае  «В  мире  науке*. 
(Scientific  American).  Русча  нашр.  Июль,  1986, №  7.

etish  m um kin  b o ‘lgan  bo ‘Isa,  Hteralar  y o rd am id a  istalgan  turdagi  m atn iarn i 
chop  etish  im koniyati  yuzaga  keldi.  A gar  ksilografiyada  har  bir  bet  u ch u n  
alohida  an d o z a  nusxa  tayyorlangan  b o ‘Isa,  literalam i  istalgan  sahifada 
ishlatish  m um kin  edi.  Shu  bois  literalardan  foydalanish  m atbaachilikdagi 
sur’atn i  tezlashtirdi.  U shbu  usul,  shu n in g d ek ,  ksilografiyadan  arzontigi 
bilan  ham   e ’tiborlidir.
Lekin  literalar  ksilografiyani  m a tb aa ch ilik d an   butunlay  siqib  c h iq a r- 
gani  yo‘q.  B unday  b o ‘lishi  m um kin  h am   em asdi.  C hunki  ksilografiyaning 
ayrim   xususiyatlarini  literalar  bera  olm aydi.  Ksilografiya  usuii  kitoblardagi 
rasm lar  va  turli  chizm alam i  chop  etish d a  X X   asr  boshiga  qad ar  b u tu n  
dunyo  m iqyosida  ishlatib  kelindi.
Y evropada  kitob  ch o p   etish  paydo  b o ‘lguniga  qad ar  X itoyda  literalar 
yog‘och,  em al  va  bronzadan  tayyorlangan.  U m u m a n ,  tarixiy  m an b alar 
bronza  literalardan  birinchi  m arta  K oreyada  foydalanilganidan  guvohlik 
beradi.  M a ’lum otlarga  qaraganda,  koreys  m atbaachilari  1234-yildayoq 
quym a  bronza  literalardan  foydalanishgan.  O lim larning  fikricha,  b u n d ay  
literalar  old in ro q   qo'Ilanila  boshlagati  b o ‘Iishi  ham   m um kin.  Loy  va 
y og'ochdan  yasalgan  literalar  tezda  yem irilib  o ‘z  sifatini  yo'qotishi  sababli 
bronza  bu  b o rad a  ideal  m aterial  hisoblanadi.  A m m o  u  qim m atbaho  m etall 
bo'lganligidan  n a   Koreya  va  na  X itoyda  keng  m iqyosda  ishlatilm agan.
Bronza  literalardan  ko'pincha  davlat  bosm axonalarida  foydalanilgan. 
Shuning  u ch u n   bizgacha  yetib  kelgan  n a m u n a la r  h am   ko ‘p  em as.  1403-yil- 
da  K oreyada  quym a  bronza  literalar  asosida  c h o p   etilgan  ayrim   k itob 
sahifalari  bizgacha  yetib  kelgan.  Agar  e ’tib o r  berilsa,  bu  G erm a n iy ad a 
bosm a  dastgoh  ixtiro  etilgani<3an  50  yil  a w a l  so d ir  b o ‘lgan.  K oreyada 
literalam i  quym a  asosda  tayyorlash  usuli  q u y m a  tangalarni  chiqarish  tarixi 
bilan  b o g liq .  Shuni  ham   ta ’kidlash  lozim ki,  qadim gi  Xitoyda  literala m i 
quyishda  hech  q ach o n   qo ‘rg‘oshindan  foydalanilm agan.
K o'rin ib   turganidek,  bosma  usul  O siyo  m am lakatlari,  xususan,  X itoy, 
K oreya  va  Y aponiyada  Yevropaga  nisbatan  a n c h a   oldinroq  paydo  b o ig a n . 
G utenberg  ixtirosidan  yuz yil  ilgari  esa  X ito y d a  keng  xalq  iste’m oli  m ollari
—  to 'q im a ch ilik   m ahsulotlaridagi  yozuv  va  rasm lar,  o ‘yna!adigan  q arta lar, 
diniy 
tasviriar
,  kitoblar  va  hokazolarni  tayyorlashda  bosm a  usuldan  fo y d a­
lanishgan.  A lbatta,  bu  tarixiy  faktlarni  h ech   kim   inkor  eta  olm aydi.  B iroq 
bosm a  dastgoh  yoki  terish  harflari  yoxud  u la r  haqidagi  g ‘oyalar  o ‘n   m in g  
ierogliflar  m am lakatidan  lotin  alifbosi  m a m la k ati  boMgan  G erm an iy ag a 
k o ‘chib  o ‘tganligi  haqida  hozircha  h ech   kim   a n iq   m a’lum ot  b erg a n ich a 
yo‘q.

II  B O ‘LIM
M ATBUO T DAVRI
I I I  qism.  YEVROPA  RENESSANSI JURNALISTIKASI 
VI bob.  IOGANN  GUTENBERG  IXTIROSI 
I-fas I.  Buyuk kashfiyot mohiyati
Iogann  G u te n b e rg g a c h a   b o 'lg a n   jum alistikaning  dastlabki  k o ‘rinish- 
lari.  K o ‘pgina  m a m la k a tla rd a   um um an  m atbuot,  vaqtli  m atbuot  va 
ju rn alistik a  asoschisi  sifatid a  n em is  ixtirochisi  Iogann  G ensflyaysh  G u te n ­
berg  ta n   olingan.  Biz  u sh b u   nu q tay i  nazarga  qo'shilam iz.  H aqiqatdan  ham  
u   jurnalistika  kashfiyotchisim i  va  nim a  uchun  biz  bunday  qarash 
tarafdorim iz?  Bu  savollarga  m a zk u r  bobning  oxirrog'ida  javob  beramiz. 
U shbu  qism ning  vazifasi  esa  q o ‘yidagidan  iborat:  G u ten b e rg   jum alistikaga 
asos  soluvchi  sa n a la r  ek an ,  ungacha  jum alistikaning  qaysi  belgi  va 
xususiyatlari  boMgan  va  u  m a zk u r  ko‘rinish!arni  q an d ay   rivojlantirganki, 
asoschi  nom iga  sazo v o r  b o ‘lgan?  Bular  shunchaki  q o'yiladigan  savollar 
em as.  U larga javob  to p is h  ju m a listik an in g  jam iyatdagi  o ‘m i  va  vazifalariga 
t o ‘g ‘ri  baho  berish  u c h u n   p rin sip ial  aham iyatga  ega.
Bizningcha,  ju rn a listik a   paydo  b o lish in in g   turli  konsepsiyalarini 
ifodalash  m um kin. 
Birinchisi
  — 
ijodiy  konsepsiya.
  Y a’ni,  jurnalistika  qaysi- 
d ir  davrlarda  m a ’lum   b ir  ijo d k o rlar  faoliyati  natijasida  asta-sekin  shakllanib 
kelgan.
Ikkinchisi  -   kasbiy  konsepsiya.
  Turli  kasb  egalarining  har  qaysi,  m a- 
salan,  jarchilar,  y ozuvchilar,  shoirlar,  chopariar,  turli  h u n a r  egalari, 
kotiblar,  xattotlar,  n a q q o s h la r  va  hokazo  o ‘z  faoliyatini  rivojlantirib,  uning 
doirasini  kengaytirgan.  U sh b u   h u n arla r  uyg‘unlashib  borib,  bosm a  m atbuot 
sa n ’atiga  zam in  tayyorlagan  va  u n i  vujudga  keltirgan.
Uchinchisi  —  texnikaviy  konsepsiya
 
Insoniyat  ishtirokida  texnika 
taraq q iy   etgan  sari  tu rli  asbob-uskunalar  kashf  qilinib,  yagona  nusxalar 
bosiladigan  vositalardan  k o ‘p ro q   adadlashtirishga  o ‘tila  borilgan.  Bunday 
ja ra y o n   asrlar  osh a  m u k am m allash u v d a  davom   etib,  bosm a  stanokning 
kashfiyoti  bilan  tugaUangan.
To ‘rtinchisi —  tarixiy konsepsiya.
  Kishilik jam iyatining  rivojlanishi  o ‘z- 
o ‘zid an   bosm a  usk u n a  yaratiiishiga  olib  keldi.  E rtam i-kechm i,  bu  albatta 
am alga  oshirilar  edi.  O d a m la r  tom onidan  uzoq  tarix  davom ida  kashf

etilgan  ju d a  ko ‘p   ixtirolar,  o‘sha  vaqtlarda  u la rg a  za ru ra t  sezilmaganligi 
sababli,  barbod  b o ‘lib   ketgan.  Lekin,  shunga  q a ra m a sd a n ,  h ar  bir  kashfiyot 
tarixning  hosilasi  o ‘laroq,  jam iyat  taraqqiyotning  ta q o z o si  bilan  dunyoga 
kelgan.
Beshinchisi  —  tashkilotchilik  konsepsîyasi.
  K lm d ir  jurnalistikaning 
belgiJari  va  xususiyatlari  vujudga  kelishini  b o sh q a la r  o ld id a  vazifa  sifatida 
q o ‘yib,  ularning  ishlashi  u chun  sh a rt-sh a ro itlar  yaratgan,  m ehnatini 
taqdirlagan,  yangi  izlanishlarga  safarbar  etgan  va  n atija d a,  jurnalistikaning 
dastlabki  va  asl  k o ‘rinishlari  paydo bo'lgan.
Bunday konsepsiyalar  ro'yxatini  davom  ettirish   (qobîiiyatlilik  va  hokazo 
konsepsiyalar)  m um kin.  Fikrimizcha,  ulardan  h a r  biri  jurnalistikaning  asosiy 
m a ’nosini,  mag‘zini  em as,  balki  bor  haqiqatning  qaysidir  bir  qirrasini  aks 
ettiradi.  Bu  haqda  ushbu-faslda  keyinroq  to ‘xtalam iz. 
'
Jum alistika  yaxlit  b ir  tizim   sifatida  qaysi  ta rk ib iy   qism lardan  tashkil 
topgan  va  G uten b erg   u la r  rivojiga  qanday  hissa  q o ‘shgan?  Fikrim izcha, 
m azkur  tizim   to ‘rtta  asosiy  bo‘g ‘indan  iborat:  m u a llifla r  guruhi, jum alistik 
matn,
  bog'lanish  kanali  va  auditoriya.  U shbu  q ism larsiz jum alistik a  paydo 
bo'lish i  m um kin  em as  edi.  U lar  tarixan  h ar  xil  d a v rla rd a  vujudga  kelgan  va 
h ar biri  o 'z  yo'n alish id a  rivojlangan.
M ualliflar  guruhi.  Bu  guruhga  m uallifning  o ‘zi,  noshir,  ta ’sischi, 
m uharrirlar  kiradi.  M uallif,  t a ’sischi  va  n o sh irla r  jurnaJistikadan  oidingi 
davrlarda  ham   b o ‘lgan.  Bosma  m atbuot  ixtiro  q ilin g an id a n   keyin  ularning 
kasbîy  faoliyati  keskin  rivojlana  va  o ‘zgara  b o rad i.  H a r  qanday  yangi 
tadbirkorlik  kabi  m atbaachilik  ham   m oliyalashtirishga  m uhtoj  bo'lgan. 
Bosiladigan  m atnlarni  yangi  kasb  sifatida  savodli  o d a m la r  o ‘qib  chiqishlari 
kerak  edi.  M u harrirlar  shunday  odam lar  b o 'ld i.  N o sh irlik   va  m uharrirlik 
rusum i  bosm a  u skunadan  oldin  yoki  u  bilan  b ir   p aytda  vujudga  kelgan 
b o ‘Iishi  ham  m um kin.  0 ‘z -o ‘zidan  ayonki,  m u a llifla r  guruhining  a ’zolari 
jum alistik  m atnlarni  o ‘qib  tushunishlari  zarur edi.
Ju rnalistik  m atn.  U ning  paydo  b o ‘lishi  u c h u n   e n g   m uhim   shart  alifbo 
edi.  Alifbo  kashfiyotining  buyukligi  shundaki,  u   insoniyatning  shundan 
oidingi  butun  bir  aqliy  rivojlanish  jarayoni  n atija sin i  o ‘zida  m ujassam - 
lashtira  oldi.  Alifbo  b o ‘lm aganida,  o dam lar  a x b o ro tn i  bir-birlariga  yozm a 
ravishda  muvaffaqiyatli  uzatishga  erisholm asdilar.
Yozma
  m atnlaniing  bir  qismi  mualliflaming  xohishi,  shaxsiy  dunyo- 
qarashi  va  siyosiy  nuqtayi  nazarini  aks  ettirgan  bo'lsa,  boshqalari  ularga 
rahbarlari tom onidan  berilgan  topshiriqlarga  binoan  yozilgan  buyurtma  asarlar 
shaklida  dunyoga  kelgan.  Ya’ni,  oxirgi  turdagi  m ateriallar  mualliflar  uchun 
m a’naviy  ehtiyoj  sifatida  emas,  balki  tirikchilik  zarurati  ham da  ijodiy 
hunarmandchilikni  am alga  oshirish  natijasida  paydo  b o ‘lgan.  Bulaming  bar- 
chasi  dastlabki  shakllarda  b o ‘lsa  ham,  G utenbergdan  o ldin  dunyo  yuzini  ko‘r- 
gan  edi.  Shu  bilan  biqga, jurnalistik  m atn  vujudga  kelishi  uchun  zarur  bo'lgap 
qog‘oz,  bo‘yoq,  ayrim  texnik asbob-uskunalar h am   an c h a  ilgari  kashf etilgandi.

B o g'lanish  k a n a li.  U shbu  b o 'g ‘inning  jurnalistikadagi  o ‘rni  ayrim  
m utaxassislar  (m asa la n ,  M aklyuen)  to m o n id a n   ju d a   yuksak  baholanadi. 
Aslida,  bog‘lan ish   k an a li  to m   m a’noda  tex n ik   usuldir.  A m m o  auditoriya 
psixologiyasiga  t a ’sir  etish   nuqtayi  nazaridan  b og'lanish  katta  aham iyatga 
ega  va  o ‘z - o ‘z id a n   m a ’lum ki,  usiz  m aterialni  u m u m a n   tarqatib  b o lm a y d i. 
G utenberg  d a v rid a   ax b o ro t  yoyishning  bugungi  zam onaviy  usullari  haqida 
ta sa w u r  h am   b o 'lm a g a n ,  lekin  loy,  yog‘o ch   va  toshlardagi  yozuvlar  ancha 
keng  tarqalgan  edi.  P o c h ta   xizmati  tufayli  G u ten b e rg   yaratgan  yangi  usul 
yordam ida  b o sm a  m a te ria lla r bevosita  talabgorlarga  te z  yetkazila  boshlandi 
va  shu  bilan   o m m a v iy   kom m unikatsiyalar  yuksak  tarixiy  bosqichga 
ko‘tarilib,  keskin  rivojiandi.
A uditoriya.  O m m a v iy   axborotga  m uhtoj  ijtim oiy  guruhlar,  qatlam lar 
va  alohida  sh ax slar  ongli  inson  paydo  bo‘lishi  bilan  vujudga  kelgan.
Endi  G u te n b e rg   ixtirosigacha  b o ‘lgan  bosm a  shakldagi  nusxa  olish 
turlarining  tarixiga  y ak u n   yasaylik.  Biz  faqat  h aqiqatdan  ham   bo ‘lgan  va 
o ‘z tasdig‘ini  a n iq   to p g a n   usullar haqida so ‘z  yuritam iz.
I-  T o g ‘ri  va  o y n a   shaklidagi  sopol  va  toshdan  o ‘yilgan  shaxsiy  qoliplar 
(shtamplar)  y ordam ida  am alga oshiriladigan tekis  bosm a  (mUoddan  aw algi  3 -  
2-mingyilliklar)  b a rc h a   qadim iy  Sharq  mamlakatlarida  q o ‘lIanilgan.  Bunday 
usulda  rasmlar,  ierogiiflar va mixxatlar bitilgan.
2.  Q uym a  m etalli  oyna  (aks)  tasvirli  m ixxat  bosmasi  (Xaldeya, 
m iloddan  a w a lg i  3 —2-m ingyilliklar).  B unday  usu ld a  bino  poliga  yotqi- 
ziladigan  m etalli  ta x ta c h a la r  yasalgan.
3.  G   isht  va  to sh li,  g‘ildirakli  (rolikli)  b ir  tasvirdan  iborat  yoki  tasm a 
(bir  xil  tasviriar  q a to ri)  shaklidagi  bosm a  (M esopotam iya,  Bobil,  Assuriya, 
m iloddan  a w a lg i  2-m ingyillik).  Bu  usulda  rasm lar,  ierogiiflar,  mixxat 
chiqarilgan.
4.  L oydan  yasalg an   buram a  (spiral)  shaklida  joylashtirilgan,  alm ash- 
tiriladigan,  a lo h id a   ideografik  bosm ali  lappak  (K rit  oroli,  m iloddan  a w a le i 
XVI  asr).
5.  Yog‘o c h d a n   yasalgan  (ksilografik)  m a tn li  bosm a  taxtacha,  plitalar 
(Xitoy,  V III  asr).
6.  K atta  a d a d d a   ksilografiya  yordam ida  chiqarilgan  buddaviylikka  oid 
d uolar  to 'p la m i  m a zm u n id ág i  birinchi  bosm a  kitoblar  (Yaponiya  X itov 
868-y.).
7.  S opoldan  yasalgan  va  bosishga  m oslashtirilgan  (aks)  tasvirli  birinchi 
aloh id a-alo h id a  iero g iiflar  (Bi  Shen,  X itoy,  1 0 40-1048-y.).
8.  Yog‘o ch d a  o y n a tasvirida  bitilgan  m atnlam i bosish  (Yevropa,  XIV asr).
9.  O yna  ta sv irid a   m isdan  yasatilgan  alo h id a  ierogiiflar  yordam ida 
m atn lam i  k o ‘p a y tirish   (K oreya,  1392-yildan  boshlab).
10.  M u q o v a lar  tayyorlash  u ch u n   m etalli  q o lip   harflardan  foydalanish 
(1433-yil,  K o n rad   F o rster,  N yurnbeig  shahri). 
,
Y uqoridagi  d a lilla rd a n   q o ‘yidagicha  xulosalar  chiqarish  m um kin.  Bi- 
rinchidan,  G u te n b e rg d a n   oldin  jurnaüstika  paydo  bo ‘lishi  va  te z  rivojlanib

ketishi  u chun  puxta  tashkiliy  va  texnikaviy  zam in  yaratilgan.  Ikkinchidan, 
om m aviy  axborotga  ehtiyoj  ham   ju d a  yuqori  darajada  b o ‘lgan.  Aks  holda 
yangi  ixtiro  te z  tarqalib  ketm asdi.  A ynan  shu  sabablar  tufayli  G utenberg 
ixtirosini  insoniyat  tarixida  buyuk  bosqich  deb  hisoblasak,  m ubolag‘a 
b o ‘lmaydi.
G utenberg  m atbaachiligining  tarixi.  Bobim iz  q a h ra m o n i  M aynsning 
qadim gi  zodagon  avlodlari  (patritsiylar)dan  edi.  T u g 'ilg an   yili  aniq  em as- 
tax in iu a n   1394—1399-yillar  orasida.  Tavallud  topgan  jo y i  «G uten b erg   uyi* 
deb  nom langanligi  sababli  o ‘sha  davrlardagi  a n ’a n a la rg a  k o ‘ra,  uning 
fam iliyasi  ham   G utenberg  bo ‘lib  ketgan.
Patritsiylar  M aynsda  hukm ronlik  qilish  u ch u n   sex  ustalari  (turli 
kasbdagi  hunard m an d lar  uyushm alari)  bilan  kurashni  dav o m   ettirardilar. 
Bu  kurashda  sexlar  q o ‘Ii  baland Velganligi  sababli  b o sh q a  patritsiylar  bilan 
birga  Iogann  ham   M aynsdan  haydaladi.
M a ’lumki,  1434—1444-yillarda  Iogann  Strasburgda  yashagan.  1439- 
yilda  uning  ishi  yuzasidan  ushbu  shaharda  bo ‘lib  o ‘tgan  sud  m ateriallaridan 
xulosa  chiqarish  m um kinki,  u  o ‘sha  yillardayoq  q o ‘l  bilan   terilgan  harflar 
yordam ida  bosma  ixtiro  ustida bosh  qotirgan.
1438-yilda  G utenberg  oyna  tayyorlash  m aqsadida  o 'z in in g   uch  shir- 
katdoshi  bilan  birgalikda  ustaxona  ochadi.  Bu  h u n a rm a n d la r  n im a  chiqar- 
gani  hozirgacha  aniq  m a ’lum  em as.  Ayrim  tarix ch ilar  u la r  haqiqiy  oyna 
chiqargan,  deyishadi.  B oshqalar  esa,  shirkatdoshlar  m atbaachilik  bilan 
shug‘ullangan  va  «Insoniyatni qutqarish  ko‘zgusi»  nom li  d in iy   kitobni chop 
etgan,  deb  hisoblashadi.  Bu  m ahsulotni  chiqarish  h u n arm a n d larg a  bog‘liq 
b o im a g a n   sabablarga  k o 'ra   to 'xtatilgan.  Shundan  keyin  G uten b erg   o ‘z 
ham kasblariga  yangi  s a n ’atn i  -   m atbaachilikni  o ‘rgatishga  q a ro r  qiladi. 
M aslakdoshlar yangi  h u n a r sirlarini  oshkor qilm aslikka  kelishadilar.
Sud  m ateriallaridan  gap  m atbaachilik  haqida  ketayotganligini  bilvosita 
bilib  olish  m um kin.  1436-yilda  G utenberg  zargar  G a n s   D yunnega  maxfiy 
b uy u rtm a  berib,  100  gulden  haq  to ‘lagan.  M utaxassislar  taxm inicha,  gap 
bosm a  u chun  maxfiy  texnik  jih o z la r  tayyorlash  h aq id a  ketgan.  U shbu 
d etallar keyinchalik  m atritsa,  p u an so n   kabi  nom lar  olgan.
Ayni  paytda  G utenberg  durad g o r  K onrad  Z asp ax g a  bosm a  press 
yaratish  uchun  yana  bir  maxfiy  topshiriq  beradi.  Sud  m ateriallarid a  q o 'r- 
g koshin,  bosm a  va  quym a  m ateriallar  ham da  m ayda  va  yirik ro q   uskunalar 
h aq id a  ham   so ‘z  yuritilgan.  Bu  m isollardan  m a ’lum   b o la d ik i,  o ‘sha  yil- 
larda  G utenberg  haqiqatdan  ham   bosm a  m atbuot  uskunasi  ustida  astoydil 
va ja d al  ish  olib  borgan.
A lbatta,  tadbirkorlik  faoliyati  an c h a  mablag*  ta lab   qiladi.  Ixtirochining 
o ‘zida  bunday  im koniyatlar  yo ‘q   edi.  Shu  sababli  u   1442-yilda  Avliyo 
F o m a   ibodatxonasidan  qarz  olgan.  Keyinchalik  pulni  shartlashilgan  vaqtda 
qaytarib  berolm aganligi  sababli  ibodatxona  1456-yilda  G uten b erg n i  qa- 
m o q q a  olishni so 'ra b  sudga  m urojaat  etadi.

1444-yilda  G u ten b e rg   M aynsga  qaytib  kelib,  bosm a  stanokni  ixtiro 
qilish  u stid ag i  ishini  davom   ettirark an ,  yana  150 gulden  qarz  oigan.
E n d i  kitobim izning  bosh  m asalalaridan  bo'lgan  G utenberg  kash- 
fiyotining  bevosita  m ohiyati  nim ada  ekaniigini  aniqlab  olaylik.  Ixtirochining 
asosiy  xizm ati  shundaki,  u   alm ashtirishga  im koniyat  beruvchi,  harakat- 
lanuvchi,  a lo h id a   kichik  literalar-harflam i  yaratdi,  natijada,  ulam i  tekislikda 
y o n m a -y o n   joylashtirib,  yuzasiga  bo'yoq  surilgach,  ustiga  qog‘o z   bostirish 
y o ‘li  bilan,  nusxa  olish  imkoniyati  tu g ‘ildi.  K eyin  ushbu  harflam fistalgancha 
yangi  ta rtib d a  joylashtirib  (ya’ni,  yangi  m a tn   Uizib)  yana  nusxa  olaverish 
m um kin  b o ‘ldi.  Kashfiyot  shu  q ad a r  puxta  o ‘ylangan  ediki,  u   500  yil 
davom ida,  fo to   usulida  h arf  terishga  o ‘tilgunga  qad ar  o'zgarishsiz  ish  berib 
keldi  va  tu rli  m a m la k atlarda hozir  h am  asqotm oqda.
G utenb eig n in g   bosm a  harflari  gart  nom li  qotishm adan  tayyorlangan. 
Q otishm a  98  foiz  qo'ig'oshindan,  qolgani qalay va  surm adan  iborat  edi.  G artli 
harfni  tayyorlasli  uchun  dastlab  m atrisa  ishlab  chiqilardi.  M atritsa  —  bu 
birinjdan  quyilgan  chorqirra  bo‘lib,  uning  yon  qismidagi  chuqurlik  haifning 
to ‘g ‘ri  shaklidan  iborat.  Matritsaga  eritib  quyilgan  qo ‘rg‘oshin  sovugach,  to ‘rt 
tom onidan  qirqib  tekislanib  foydalanishga  tayyor  holga  keltirilaidi.  Natijada, 
taxm inan  ikki  sm   kattalikdagi  uzunchoq  chorqirra  -   brusok  hosil  bo'laidi. 
Ustida  o yna  shaklidagi,  ya’ni  aks,  teskari  tasviri  bo‘lgan  harflar  yonm a-yon 
terilganda s o ‘z,  satr,  xat boshi va saliifa  vujiidga  kelar edi.
T e rid a n   yasalgan  kichik  q o p ch a la r  yordam ida  harflar  yuzasiga  buyoq 
yoyilardi  v a   ustiga  qog‘oz  yotqizilib,  tekis  press  bilan  bosilardi.  Shu  yo ‘l 
bilan  b o sm a  m a tn   olinardi.  M atritsa  va  harflam i  m etalldan  quyib,  cheksiz 
sonda  n usxa  ch iq arish   m um kinligi  kashfiyotning  katta  yutug'i  edi.  Nusxa 
o lin g a n d an   k eyin  harflar  joylashtirilishini  o ‘zgartirib,  yangi  m a tn   hosil 
qilish  m u m k in   b o ‘lardi.  Q o‘rg‘o sh in   te z   yem irilm asligi  sababli  k o ‘p   nusxa 
bosib  olishga  ch id ard i.  M atndagi  xato lam i  tuzatish  ham   oson  edi,  n o to ‘g ‘ri 
tushgan  h a r f   bigiz  yordam ida  chiqarib  olinib,  o 'm ig a   kerakli  h a rf 
qo'yilardi.
H a r f   te ru v c h in in g   m ehnati  ju d a   m ayda  va  serdiqqat  edi.  0 ‘sha 
vaqtlarda  12  so a tlik   ish  kuni  davom ida  b o r-y o ‘g ‘i bir bet  m atn  teriiardi.  Bu 
taxm inan  2600—2700  harfdan  iborat  b o ‘lib,  bugúngi  kom pyuterda  terilgan 
m atn n in g   b ir  b etig a  teng  keladi.  H ozirgi  o ‘Ichovlarga  solishtirganda,  bu 
ju d a   k am d ek   tuyuladi,  am m o  XV  a s r  sur’atlari  m anzarasida  b u   an c h a 
yuqori  n a tija   edi.  B uni  his  qilish  u c h u n   qoyalarda  o ‘yilgan  harflam i  eslash- 
ning  o ‘zi  kifoya.
Y ana  b ir  d alilni  keltirm aslikning  iloji  yo ‘q.  Ayrim  tarixchilar  kitob 
m atbaasi  ix tiro c h ila ri  sifatida  Praga  fuqarosi  Prokop  Valdfogelni,  bo sh - 
qalari  esa  g o llandiyalik  Laurens  K o ste m i  yoki  yana  kim nidir  tilga  oladilar. 
Lekin  m utaxassislam ing  aksariyati  b u n g a  q o ‘shilm aydilar.
D astlabki  bosm a  nashriar.  XV asrning  o 'rta la rid a  matbaachilik  m utlaqo 
yangi,  sir  saqlangan,  ko'pchilikka  n o m a ’lum   kaslifiyot  edi.  Natijada,  ixtiro 
zam ondoshlari  qaysi  bir  kitob  birinchi  b o'lib  qay  usulda  bosilganiga  uncha

ham   e ’tib o r  bermaganlar.  Shu  sababli  ayrim   tadqiqodchilar  fikricha, 
G utenberg  tom onidan  1445-yilda  bosilgan  «Qiyomat  parchasi»ni  dastlabki 
bosm a  kitob  deb  hisoblash  kerak.  B oshqalar  taxm inan  1445-yillarda  birinchi 
bosilgan  kitob  deb  Eliy  D onatning  gram m atikasini  tilga  olishadi.  H atto , 
«K onstansa  eparxiyasining  ibodatnomasi*  kitobi  ham   aniq  xronologiyaga  ega 
emas.  T axm inlarga  ko'ra,  aynan  shu  asa r  G utenbergning  birinchi  kitobi 
bo'fgan.  A m m o  aniq  tarixiy  dalillar  bilan  tasdiqlanmaganligi  sababli  b unday 
fikrlar  farazligicha  qolmoqda.
Lekin  1452—1456-yillarda  G u te n b e rg   to m o n id an   ikki  jild lik   Bibliya 
c h o p   etilgani  asosan  isbotlangan.  K ito b n in g   vujudga  kelish  tarixi  h aq i- 
q atd an   ham   dram atik  xarakterga  ega.  1450-yilda  G utenberg  m aynslik 
logann  F ustdan  800  gulden  qarz  olib,  b osm axona  tashkil  etadi  va  Bibliyani 
c h o p   eta  boshlaydi.  Kitobning  hajm i  a n c h a   k atta  edi:  birinchi jild   324  bet, 
ikkinchisi  317  bet.  Ish  cho'zilib  ketib,  pul  yetm ay  qoladi.  G u te n b e rg  
F ustdan  y an a  800  gulden  qarz  olib,  u n i  o ‘ziga  sherik  qiladi.  A m m o   te z 
o rad a  u la r o ‘rtasida  nizo  chiqib,  F ust  sherigi  ustidan  sudga  m urojaat  qiladi. 
1455-yiI  16-noyabr  kuni  sud  majlisi  b o 'la d i.  Birinchi  bosm a  kitob  h aqida 
bizgacha  yetib  kelgan  m a ’lu m o d a r  asosan  ushbu  sud  m ateriallariga 
asoslangan.  Q arangki,  logann  sherigi  Iogannga  qarshi  sud  ishini  q o ‘z- 
g‘atm aganida, jurnalistika  tarixini  y o zayotganlar  kalavaning  uch in i  topishga 
qiynalib,  y an a  qancha  ovora  bo'lishlari  m u m k in   edi.
Sud  qaroriga  muvofiq,  Gutenberg  barcha  asbob-uskunalami  h am da  chop 
etilgan  Bibliyaning  200  nusxasini  Fustga  beradi.  Ulam ing  30  nusxasi  qim m at- 
baho  pergamentda,  qolgani  esa  qog‘ozda  bosilgan  edi.  Aslida  esa,  Bibliya 
m atni  ju d a  chiroyli,  yaxshi  did  bilan  ch o p   qilingan  b o lib ,  k o ‘p   odam larni 
yangi  ixtiroga nisbatan e ’tibor va  hurm at  bilan  qarashga da’vat  etgandi.
1454—1455-yillarda  ikkita  indulgensiya  (ya’ni,  gunoh  kechirilgani 
haqida  R im   papasi  tom onidan  berilad ig an   yorliq)  m atni  chiqarildi,  ular- 
ning  h ar  qaysi  bitta  betdan  edi.  1455-yilda  «Turkiya  taqvimi»  h a m d a   R im  
papasi  K alikst  III  ning  «Turkiya  bulla»si  (farm oni)  chop  etildi.  Ikkala 
huijatda  ham   aslida  xristianlarga  tegishli  b o ‘lgan  K o nstantinopol  sh a h ri 
1453-yilda  tu rk lar  tom onidan  egallab  olinganligi  haqida  so ‘z  y uritilgan  va 
endi  tu rk lar  b u tu n   Yevropani  zabt  e tish la ri  m um kinligi  uqtirilgan.
1456-yil  Rim   viloyatidagi  arxiepiskopliklar  va  episkopliklar  tavsifi, 
1457-yil  taqvim i  bilan  bir  betda  jo ylashtirilgan  duo  varaqasi,  1457—1458- 
yiUar  «A stronom ik  taqvim»i  turli  a d a d la rd a   nashrdan  chiqdi.  1457-yilda 
ch o p   etilgan  «M ayns  psaltiri»ning  m atb aach isi  kimligi  aniq  isbotlanm agan, 
ayrim   taxm inlarga  qaraganda,  bu  G u te n b e rg   edi.  Holbuki,  ushbu  m a n b ad a 
birinchi  m a rta  noshir  sifatida  «Fust  va  Shyoffer*  firmasi  keltirilgan.  P e te r 
ShyofTer  o ‘z  vaqtida  G utenbergning  sh o g ird i  b o ‘Igan.  Sud  ishida  esa  F u st- 
ning  yonini  olib,  keyinchalik  u nga  shirkatdoshlik  qildi.  M azkur  n ash rd a 
birinchi  m arta  ikkinchi-qizil buyoq  ishlatildi.
1457—1458-yillarda  Bibliya  y an a  c h o p   etildi.  U shbu  kitobning  bitta 
nusxasi  hozir  Parij  kutubxonalaridan  birida  saqlanm oqda.  T axm inlarga

q ara g an d a,  rtiazkur  kitob  B am berg  shahrida  bosilgan  bo'lish i  m um kin, 
a m m o   buni  dalillovchi  a n iq   faktlar  yo‘q.  1460-yilda  M ayns  shahrida  katolik- 
lam m g   «K atolikon*  deb  n o m la n g an   ibodatnomasi  c h o p   etildi.  M azkur 
m a n b a d a   ushbu  nashr  qam ish ,  toshqalam   va  perosiz,  balki  go ‘zal  m atritsalar 
h a m d a   buyoq  yordam ida  am alga  oshirilgani  haqida  faxr bilan gapirilgan.
S h u n d ay   qilib,  kishilik  jam iyatida  asarlar  prinsip  jih a tid a n   yangi 
y o ‘sin d a ,  ya’ni,  m atb aa  u su lid a  bir  xil  m atnlarni  olish  y o ‘li  bilan  chop 
etilishi  a n iq   o ‘z   ifodasini  to p d i.  Ushbu  kitob  m atbaachisi  h aq id a  ham 
ikkita  faraz  m avjud:  yo  G u teftb e rg  yoki  Fust  bilan  Shyofler.
H a r  doimgidek,  o ‘sha  zam onlarda  ham  hokimiyat  u chun  toitishuvlar 
q attiq   b o ‘lardi.  1462-yili  M ayns  arxiepiskopi  lavozimi  uchun  D iter  fon 
Izenbutg  va  A dolf  fon  N assau  o ‘rtalarida  ayovsiz  kurash  ketdi.  Shahar 
aholisining  aksariyati  fon  Izenbuig tom onini oldi.  A m m o  fon  Nassauning  qo'li 
baland  kelib,  u  M aynsni  to r-m o r  qildi,  mahalliy  aholining  k o ‘pi  jo n   saqlash 
u c h u n   boshqa  shaharlaiga  ko ‘chib  ketdi.  Yangi  hukm dor  zodagon  G uten- 
bergni  o ‘z   qaram og‘iga  olib,  unga  moddiy  yordam  ko‘rsata  boshladi.  Ammo 
G uten b erg  m atbaachilik bilan  boshqa  shug‘ullanmadi va  1468-yilda vafot etdi.
1440— i450-yillarda  M ayns  sh a h ri bosm axonalarida  faoliyat  k o ‘rsatgan 
u sta la r  1462-yilda  Y evropa  m am lakatlari  bo‘y!ab  ta rq a lib   ketdilar  va 
b o sh q a   shaharfarda  b o sm a x o n alar  tashkil  etishga  kirishdilar.  S hunday  qilib, 
«nem is  s a n ’ati*  deb  n o m   o lgan  yangi  kashfiyot  Y evropani  zabt  eta 
boshladi.  Bu esa  n ihoyatda  k a tta   aham iyatga  ega  tarixiy ja ra y o n   edi.
Y evropada  m atbaachilikning  tarqalishi. 


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   9   10   11   12   13   14   15   16   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling