‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet12/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   36
jamiyaü
  yo‘naJishlariga  l a ’sin*  deb  nom Jangan  edi.  PoJyak  olimi  Y uzef 
Borgosh  ftkrícha,  A rastu  falsafasi  uning  izdoshlari  to m o n id an   asi  nusxada 
o'rganiüshi  oson  ish  em as  edi,  chunki  G ‘a rb d a  q adim gi  grek  tilini  yaxshi 
bilishmasdi.  S huning  u c h u n   G 'a rb   qadim gi  g rek   ilm ini  arab  m anbalari 
orqali  o'rgana  boshladi.
M a ’lum ki,  XIV— XVI  asr  Yevropa  universitetlarining  dinshunoslik  va 
falsafa  fakultetlarida  A rastudan  keyin  Ibn  S ino  va  Ib n   R ushd  asosiy  nom lar 
hisoblanardi.  A rastu  t a ’lim oti  uning  asarlariga  Ib n   S ino  yoki  Ibn  Rushd 
yozgan  sharhlar  va  izohlar  orqali  talqin  e tila rd i,  o ‘rganilardi.  (Akadem ik 
M uzaffar Xayrullaev  ular  qatoriga  Forobiyni  h am   kiritadi).  Ammo  G ‘arbga 
ham on  din  xalal  berardiki,  ham m a  gap  ham   a n a   sh u n d a   edi.  Ibn  Sino  va 
Ibn  Rushd  fikrlari  shunchaki  sharh  yoki  izoh  yoxud  tushuntirishlar 
bo'lm asdan,  A rastu  t a ’lim otini  rivojlantirishga  h a m   xizm at  qildi.
Buni  o ‘rta  asrlam ing  m ashliur  faylasufi  F o m a   Akvinskiy  ham   ta n  
oígan  edi.  0 ‘zining  «liohiyot  um um lashm asi»  d e b   atalgan  kitobida  u  quyi- 
dagilarni  yozadi:  «Ibn  S ino  borliqni  m ulohazalash  qobiüyati  va  ta sa w u r 
etish  qobiliyati  orasida  joylashgan  beshinchi  potensiya  deb  ta ’riflaydi. 
U ningcha,  ushbu  potensiyaga  ta saw u rd a  h osil  qilinadigan  shakllam i  b o ‘- 
laklash  (taqsim lash)  va  chog‘ishtirísh  kiradi.  B u n d a  biz  oltin  va  to g ‘ 
shaklini  ta s a w u r  etib ,  ulardan  hech  q ach o n   k o 'rilm a g a n   yagona  oltin  to g ‘ 
shaklini  hosil  qilam iz».
B undan  tash q ari,  Ibn  Sino  va  Ibn  R u sh d n in g   o 'rta   asrdagi  Yevropa 
publitsistikasi  g'oyalarining  taraqqiyotiga  q o ‘shgan  hissasi  haqida  ham , 
qisqacha  b o ‘lsa-da,  aytib  o 'tishim iz  iozim .  Ib n   S ino  A rastuning  m etafizika, 
gnoseologiya  va  m an tiq   sohalaridagi  a n ’a n a la rin i  davom   ettirdi.  U ning 
Sino  fikricha,  d u nyoning  yaratilishi  vaqt  bilan   b o g ‘liq  em as,  dunyo  X u- 
doning  vaqtdan  tashqari  em onatsiyasi,  ya’n i,  ru h   va  ta n a   (vujud)  ongining 
intihosi,  universal  tafakkur  va  dunyoviy  ruh  alo h id a-alo h id a  ong  va  ru h - 
larga  b o lin a d i.  Bu  fikr  biroz  b o ‘lsa-da,  d ahriylikka  yaqin  turadi,  shuning 
u chun  m usulm on  dinshunoslari,  ju m lad a n   E ro n   faylasufi  g'azzoliy  Ibn 
Sinoni  dinsizlikda  va  koflrlikda  ayblaydi.  U m u ra a n   olganda,  Ibn  Sinoning 
falsafiy,  ilm iy  asarlari  Sharqda  ju d a  m a sh h u r  ed i,  shuning  uchun  ular 
G ‘arbga  ham   te z d a   ko ‘chib o ‘tdi.
0 ‘rta  asrlarda  Yevropa  universítetlari  aso san   Ibn  Sino  va  Ibn  R ushd 
g ‘oyalariga  tayanardi.  Ib n   Sino  fikricha,  ta b jat  X u d o   tom onidan yaratilgan, 
uning  ibtidosi  X udo  bilan  bog‘liq,  keyinchalik  esa,  tabiat  o ‘z  qonunlariga 
asosan  rivojlangan.  A ynan  m ana  sh u   dahriylik  u n su ri  m usulm on  din sh u - 
noslariga  ham ,  xristianlaiga  ham   yoqm asdi.

Ibn  R u sh d   k eyinroq,  1126—1198-yillarda  yashab  o ‘tgan,  shuning 
uchun  bo ‘lsa  kerak,  u  Arastuga  kengroq  va  batafsilroq  shjarhlar  berish 
im koniga  ega  b o 'lg a n .  U n i  hatto  eng  usta  sharhlovchi  deb  ham   atashadi. 
Ibn  R ushd  g 'a z z o liy n in g   Ibn  Sinoga  qarshi  fikrlariga  javob  beradi,  uning 
ziddiga  bitilgan  raddiyalarga  o ‘z  raddiyasini  yozadi.  Bu  b ahs-m unozara 
faqat  fan  d o irasid ag in a  em as,  balki  publitsistikada  ham   davom   etdi.  Ibn 
Rushd  ta fa k k u rn in g   b ilish  huquqini  him oya qiladi  va  din  (e’tiqod)ni  so'zsiz 
o'rganish  tazy iq i  (h u k m ronligi)ning  tarafdori  b o ‘lm ish  g‘azzoliyni  inkor 
etadi.  Ibn  R u sh d   d u n y o   abadiy  va  intihosiz,  deb  bilardi.  U ning  hisola- 
shicha,  d u n y o n i  X u d o   yaratgan,  Xudo  bilan  du n y o   b ir  xil,  bir  hajm da  va 
abadiy,  U   b o rliq n i  m a teriyaning  birlam chi  shakllariga  aylantiradi.  M avhum  
dunyo  tafakkuriga  (A rastu  uni  «nus*  deb  atard i)  Ibn  Rushd  b arc h a  o d am - 
lar  u chun  u m u m iy ,  ta sh q arid a n   m hiyatga  t a ’sir  etuvchi  yagona  noaniq, 
qiyofasiz  substansiya,  d eb   qararadi.  U ,  X udoning  borligini  va  abadiyligini, 
olam ni  0 ‘zi  y ara tg an lig in i  ta n   olgan  holda,  individual  ruhning  abadiyligini 
inkor etardi.
Buyuk  o lim la r  sh u   tariqa  e ’tiqod  bilan  ta fa k k u m i  yarashtirishm oqchi 
b o ‘lganlarida, 
qaram a-q arsh ilik larg a  d u c h   kelishardi. 
Shunday  qilib, 
arastuchilikning  ratsionalistik  va  m aterialistik  tam oyillari  Ibn  Rushd  to m o - 
nidan  rivojlantirildi  va  b u   o ‘rta  asr  publitsistikasi  h am da  fani  ravnaqida 
katta  aham iyat  kasb  etd i.
Arab  m adaniyatini  birinchi  bo‘lib  o'ziashtirgan  mam lakat  Fransiya 
b o ‘lib,  u  keyinchalik Y evropa  Renessansiga  turtki  berdi.  Ilg‘o r g'oyalar  F ran- 
siyaning  Provansal  viloyati,  aniqrog'i,  Ispaniya  Kordovasi  orqali  Yevropaga 
k o ‘chib  o ‘tdi.  S h uning  u chun  ham   Fransiya  Y evropa  publitsistikasida  o ‘z 
rivojini  topgan  averroizm   va  arab  falsafasining  birinchi  markazi  b o ‘lib  qoldi. 
Parij  shahri,  u   yerdagi  universitet  an a  shunday  m arkaz  sifatida  xizmat  qildi. 
Bu  holatlarga  F ransiyaning  yuqori  tabaqa din  arboblari  qarshi  chiqdilar.  X III 
asr boshida  G ‘arb d a  averroizm   ayni  avj  olgan  davrda  fransuz  episkoplarining 
Parijdagi  Sinodi  (K engashi)  Arastu  ilmiy qarashlarining  om m aviy  targ'ibotini 
taqiqlab  q o ‘ydi,  b u n in g   natijasida  esa birinchi  b o 'lib   averroistlar tazyiq  ostiga 
olindilar.  F ransuz  yozuvchisi,  tarixchisi  va  filologi,  jam iyatshunosi  R enan 
Jo zef  Ernst  (1823—1892)  Fransiya  va  butun  Yevropa  madaniyatlariga  ta ’sir 
qilgan  o ‘rta  asrlardagi  arab  faylasufiari  haqida  jo ‘shqln  va  ijobiy  fikrlarni 
bildirib  qoldirgan.
2-fast.  Publitsistikaning raazmuni
Publitsistikaning  uch  asosiy  oqimi.  P ublitsistikaning  uch  oqim i 
falsafadagi  u c h   y o ‘n alish   kurashining  aks  etishi  edi.  Aynan  an a  shu 
y o ‘nalishlar  o ‘rta   asrlardagi  b ahs-m unozaralam ing  c h u q u r  m azm unliligi  va 
publitsistik  shaklini  belgilovchi  boshlang'ich  h o latlar  b o ‘ldi.  A flotun  va 
A rastu  zam iit  y ara tg an   o ‘rta   asrlar  realizm i  birin ch i  o q im   edi.  Ikkinchi 
o qim   n om inalizm   b o ‘lib,  u n in g   vujudga  kelishida  kiniklar,  stoiklar  va 
ularning  asosiy  vakili  A ntisfen  katta  rol  o ‘ynadilar.  Soddaroq  qilib  ayt- 
ganda,  nom in alistlar  m aterializm ga,  realistlar  esa  idealizm ga  yaqinroq

edilar.  M utaxassislar  ilkricha,  realistlar  bilan  n o m inalistlarning  bahsi  XI 
asrda  A nselm   Kenterberiyskiy  asarlarida  boshlangan  b o ‘lib,  b u tu n   o ‘rta 
asrlar  m obaynida,  ya’ni,  to   I.  Rosselingacha  davom   ctdi.
U chinchi  oqim  atrofida  esa  aw algi  ikki  m aktabdan  tashqari  konsep- 
tualizm   vakillari  hayot,  jam iyat,  borliq  kabi  universaliyaiar,  ya’ni  um um iy 
tushunchalar  haqida  bahs-m unozaralar  yuritishardi.  X I—X IV   asrlarda  pub- 
litsistlar universaliyalami,  ya’ni,  uJam ing jamiyatdagi  o ‘m i,  aham iyati  nim adan 
iborat  ekanligini  o ‘z  bahsli  suhbatlarida  aniqlashga  intilishardi.  Nominalizm 
universaliyalami  umumiy  nom ,  deb  tan  olardi.  Realizm   univer-saliyalar 
tafakkurdan*  mustaqil  ravishda,  real  holda  mavjud  deb,  konseptualizm   esa 
ulam i  predmetlaming  o ‘xshashligiga  asoslangan  um um lashm alar,  deb  talqin 
etardi.  Ayni  mana  shu  o ‘ziga  xos  xususiyatlari  bilan  b u   publitsistik  maktabiar 
bir-biridaii  farq  qilardi.  Ushbu  u c h   oqimning  falsafiy  jihatlariga  chuqurlashib 
ketmaslik  uchun  yana  uning jumalistikaga  yaqin  bo'lgan  publitsistik  mazmuni 
haqidagi fikrimizni  aniq  misollarda  ko ‘rib chiqsak.
Kim-kiraga  qarshi  va  qanday  publitsistik  vositalar  yordam ida  kurash- 
gan?  0 ‘rta  asrlarda  bir-biriga  qaram a-q arsh i  turgan  to m o n la r  yetarli  dara- 
ja d a   ko ‘p   bo'lgan.  M asalan,  m istiklar  sxolastlar  bilan  kurashgan  bo ‘lsalar, 
avgustinistlar  tom istlar  bilan, 
patristika  tarafdorlari  gnostiklar  bilan 
kurashgan  va  h.k.
F om a  Akvinskiy  «Ilohiyot  um um lashm asi*  k itobida  b u   haqda  um um - 
lashtirgan  holda  ju d a  yaxshi  fikr  bildirgan.  U ning  yozishicha,  haqiqatni 
bilish,  o ‘rganish  ikki  xil  m ohiyatga  ega:  tabiat  orqali  bilish  yoki  Xudoga 
ishonish  orqali  bilish.  Bilishning  xuddi  an a  sh u   ikki  tipi-ratsionalistik  va 
teologik  (diniy)  bilish  o ‘zaro  raqobatlashib  kelardi.  Bir  to m o n d a n ,  diniy 
e ’tiqodning  kuchi  g ‘oyat  sezilarli  edi.  0 ‘rta  asrlardagi  diniy  ta ’lim ot 
asoschilaridan  b o ‘lm ish  Anselm  K enterberiyskiy q u y idagilam i  aytib  o'tgan: 
«M en  tushunish  u chun  e ’tiqod  q ila m a u ,  keyin  e ’tiq o d   qilish  u ch u n  bilisliga 
intilm aym an».  Bu  esa,  eng  a w a lo ,  e ’tiqod  qilishdan  va  uning  u ch u n   eng 
m uhim i  diniy  e ’tiqod  ekanligidan  dalolat  beradi.  U   n im a g a  va  nim a  uchun 
e ’tiqod  qilishini,  ishonishini  tushunishga  intilm aydi,  c h u n k i  u  bilishning 
eng  to ‘g‘ri  usuli-din  deb  hisoblaydi.
Albatta,  bu  fikjrga  ratsionalistlar  q o 'sh ila  olm asdilar.  C h u n k i  ular  yak- 
ka  tartibdagi  hodisalam i  tahlil  qilish,  o ‘xshash  voqea-lio d isatar  va  tushun- 
ch a la m i  tasniflash,  tartiblashtirish  orqali  tab iatn i  anglashga  intilardilar. 
U lam i  esa,  o ‘z  navbatida,  sxolastlar,  m istiklar  va  b o sh q a  m aktab  vakillari 
tan q id   ostiga  olardilar.
Ortodoksal  sxolastikaning  yorqin  n am o y o n d ala rid an   biri  bir  necha 
fundam ental asarlar yaratgan  F o m a   Akvinskiy edi.  M a sala n ,  olim ning  3000 
ta   m aqolani  o ‘z  ichiga  olg an   «Ilohiyot  u m um lashm asi»  ensiklopedik 
xususiyatga  ega.  «M ushriklarga  qarshi  um um lashm a»  n o m li  tugallanm agan 
kitobida  esa  u  yetuk  sxolastika  natijalarini  yakunlaydi.  0 ‘tk ir  mafkuraviy 
yondashish, 
zam ondosh  ta d q iq o tc h ila r  bilan  kurashuvchanlik  F om a 
Akvinskiy asarlariga  xos  xususiyatlardan  bo ‘lib,  u la m in g   n om idanoq  kimga 
qarshi  qaratilganligini  bilib  olish  qiyin  em asdi.  U n in g   asarlari  publitsistik 
ruh bilan  yo ‘g‘rilgan  edi.

Publitsist  va  fayiasuf  Turlik  B erengar  (1000—1088)  ham   o ‘rta  asrlar 
publitsistikasi  tarixida  ilk  sxolastika  vakili  sifatida  m uhim   o ‘rin  egalladi.  U 
1049-yilda  yaratilgan  «Ilohiy  tanovul*  asarida  o'zaro   kurashib  turgan  har 
qanday  m a k tab   vakillari  bilan,  m asalan,  sxolastik  realist lar  bilan  yuz  bergan 
publitsistik  t o ‘qnashuvlarda  dinga  qab u l  qilish  marosimining  sirlari  haqidagi 
cherkov  t a ’lim o tin i  o ‘ziga  xos  ravishda  talqin  etgan.  C herkov  ushbu  kitobni 
kofirlar  kitobi, 
deb  baholadi. 
Bunga 
m uallif  dinning  fundam ental 
m ulohazalarini  m ustaqil  ravishda  izohlashga  intilganganligi  sabab bo'ldi.
Diniy  va  dunyoviy  hokiroiyatlar 
o ‘rtasid ag i 
kurash  davr  qonuniyati 
sifatida. 
S h u b h asiz ,  shuni  ta ’kidiash  m um kinki,  bu   ikki  ulkan  guruh,  y a ’ni, 
diniy  va  d u n y o v iy   hokim iyatlar  o ‘rtasidagi  kurash  butun  o ‘rta  asrlar 
m o b a y n id a  publitsistikaning  eng  m u h im   m avzusi,  eng  asosiy  m uam m osi 
b o 'lib   keldi.  D in iy   hokim iyat  vakili  asosan  R im   papasi  tim solida  nam o y o n  
b o ‘lsa,  d u n y o v iy   yoki  qirol  hokim iyati  Yevropa  m am lakatlarining  qirollari, 
im p e rato rla ri  m iso lid a  ko'rindi.
0 ‘rta  asrlam ing  boshlarida  xristian  aiboblari,  jum ladan,  Buyuk  Vasiliy 
(330—379)  shubhasiz  obro‘  qozondi.  U   oitodoksal  xristianlik  tarafdor  bo'lgani 
uchun  xristianlikka  e ’tiqod  qiluvchilam i  bir  kuch  tarzida  jipslashtirishga  va 
antik  d u n y o n in g   oxirgi  davrlarida 
xristian  cherkovining  im peratordan 
mustaqilligini  t a ’m inlashga  intildi.  0 ‘sha  paytda  bu  niyatni  amalga  oshirish 
oson  em asdi,  c h u n k i  antik  dunyoda  davlat  salobatii  kuchga  ega  edi.  lin in g  
«D onishm andlik»,  «Yevpomiyaga  qarshi*  deb  atalgan  ikki  m ashhur  asarini 
cherkovning  boshlang‘ich  bosqichda  o ‘z   imtiyozlari  uchun  kurashganligidau 
dalolat  beruvchi  m u h im  tarixiy hujjatlar deb  qarash mumkin.
B oshqa  y a n a   b ir  m uallif-R im   papasi  G rigoriy  I  590-yildan  shu 
m aqom ga  k o ‘ta rilib ,  papa  hokim iyatini  m ustahkam lashga va  kuchaytirishga 
intilgan.  G a lliy a   va  Afrikadagi  ch e rk o v   ishlariga  aralashib  turish  va  asta- 
sekin  d u n y o v iy   hokim iyatga  o ‘z  tazyiqini  o ‘tkaza  borish  orqali  bu   ishning 
uddasidan  c h iq a   olgan.  K eyinchalik  katolik  papa  hokimiyati  h atto   ja h o n  
m iqyosida  c h e k siz   h u quqqa  ega  b o ‘lishi  kerak,  degan  m azm unda  d a ’vo- 
garlik  h a m   q ila   boshlagan.  Bir  q a n c h a   asarlar,  m aktublar,  turli  q aro rlar 
yozib ch iq arg an .
1073-yili  R im   papasi  b o ‘lm ish  G ild e b ra n t  1079-yilda  «Papa  hu k m - 
ronligi*  n o m li  kito b in i  yozadi.  Q o ‘Iyozm a  holidagi  bu   kitobda  R im   papasi 
Y evropada  h u k m ro n lik   qilish  huquqiga  ega,  degan  g ‘oya  ilgari  suriladi. 
lin in g   fikriga  k o ‘ra ,  katolik  cherkovi  h a r   doim   va  m utlaq  xaq,  h ar  q an d ay  
aybloviardan  x o lid ir,  R im   papasi  b arc h a   im perator va  qirollarning  ustozi  va 
rahnam osi  b o 'lis h   va  ularni  h okim iyatdan  chetlatish  huquqiga  ega  oliy 
hakam ,  d eb   ta n   olinishi  lozim .  S h u n in g   u c h u n   b o ‘Isa  kerak,  G ildebrant 
R im   papasi  lavozim iga  o ‘tgan  zahotiyoq  u n in g   bilan  ba’zi  im peratorlar, 
ju m lad a n ,  G e n rix   IV  o 'rta sid a   nizolar  kelib  cliiqdi.
Eng  do lzart)  m asala,  ya’ni,  lavozim larga  tayinlash  masalasi  u lam in g  
o ‘zaro  publitsistik  kurashiga  asosiy  m avzu  b o 'ld i.  Shunga  q adar  qirol  va 
im p erato rlar  o ‘z   m a m lakatlarida  ch e rk o v   boshlig‘ini  o ‘zlari  tayinlashardi. 
A m m o  o ‘rta   asrla rd a  xristianlik  ta ra q q iy   etib   borishi  bilan  joylardagi  din 
art>oblari-arxiepiskop,  episkoplar va  boshqalarni  katolik  Rim  o ‘zi  tayinlashi

kerakligini  d a ’vo  qila  boshladi.  K o‘p  m am lakatlarda  u sh b u   huquqqa  ega 
bo ‘ldi  ham .  A m m o .b ir  q a to r Yevropa  m onarxlari  b unga  q arshi  kurashdilnr. 
N atijada,  ushbu  sohada  m uxoliflik  kurasliining  k o 'lam i  kengayib  ketdi.
Rim   papasi  q o 'lid a   kuchti  qurol-ekskom unikeylin  (m u lo q o tn i  yo'qqa 
chiqarish,  m uloqotdan  m a h m m   qilish)  ~   cherkovdan  ajratish  xuquqi  bor 
edi.  U shbu  Usui  yordam ida  Rim   papasi  Y evropa  huk m d o rlarin i  inkor 
etardiki,  bu  ular  hatto   o 'z   m am lakatlarida  e m in -e rk in   hukm ronlik  qila 
olm asliklaridan  dalolat  berardi.  M asalan,  qirol  Io a n n   B ezzem elniy  (1099— 
1216)  va  G enrix  IV   (1 0 5 0 -1 1 0 6 )  xuddi  shu  ta rz d a  jazolanishdi.  C h er- 
kovdan  ajratish  sam arali  vosita  b o 'lib ,  undan  te z -te z   foydalanib  turilardi. 
D in  kuchaygan  o ‘sha  davrlarda  cherkovdan  ch e tla sh tirish   jiddiy  jazo 
hisobianardi.  0 ‘shanda  yana  turli  tabaqadagi  rah b a rla r  va  oddiy  fuqa- 
rolarga  nisbatan  interdik,  ya’ni,  cherkovdan  v aq tin ch a lik   chetlashtirish 
usuti  ham  joriy etilgandi.
Buyuk  pubiitsistlar  haqiqat  izlashda.  0 ‘rta  asrlam ing  m ashhur  shaxslari 
o ‘z   izlanishlari,  bahs-m unozaralari  va  to ‘qnashuvlari  davom ida  haqiqat 
ham m a  narsadan,  h ar  qanday  hokimiyat,  shaxsdan  ustunligi  haqidagi 
xulosaga  kelgan  edilar.  U lar  obyektiv  ravishda  haqiqat  to m o n in i  tanlardilar. 
Avliyo  Avgustin,  F om a  Akvinskiy,  Per  Abelyar  va  boshqa  ko‘pgina  m uta- 
fakkirlami  shu  yo‘sinda  ish tutganlar jumlasiga kiritish  m um kin.
M asalan,  Avliyo  Avgustinning  «N arsalar  silsilasi  haqida»  nom li 
kitobida  din  (e’tiqod)ning  tafakkur  bilan  kurashi  h aq id a   fikr  yuritiladi. 
U ning  ta ’kidlashicha,  tafakkur,  ong  bare ha  b ilim lar  ixtirochisi,  so‘z3ar 
kashf qilish  vositasi.  Shu  kabi  g'o y alar  atrofida  g ap ira r  ek a n ,  u  tafakkurga 
ilgari  hech aytilm agan ju d a   keng  va  batafsil  izoh  beradi.
M azkur  asarida  yozishicha,  odam   odam   bilan  gaplasha  olm aganda 
edi,  ular o ‘zaro  m ustahkam   aloqa  o 'm a ta   olm as  va  bir-b irlarig a  fikrlari,  his 
tuyg‘ulari  haqida  hech  narsa  ayta  bilm as  edilar.  X uddi  sh u   subyektiv  ong 
predm et  va  narsalarga  n o m   berish  yoki tovush  u c h u n   ayrim   belgilar sifatida 
xizm at  qiluvchi  so 'zla r  kerakligini  uqtiradi.  Avliyo  A vgustinning  tu sh u n - 
tirishiga  k o 'ra,  jurnalistlkaning  vujudga  kelishiga  sab ab ch i  b o 4lgan  odam - 
lararo  m uloqot  inson  tafakkuri,  ongli  faoliyatining  b ir  ifodasidir.  Aynan 
ong,  tafakkur  tushunarli  n u tqning  paydo  bo'lishiga  tu rtk i  beradi.  Butun 
um ri  davom ida  platonizm ni  ta rg 'ib   qilgan  Avliyo  A vgustinning  faoliyatl 
tabiiy tadqiqotlarga  qarshi  qaratilgandi.
Biroq  tabiiy  fanlar  sohasidagi  kashfiyotlar  yangi  bosqichda  katta 
ihtirolarga  kuchli  om il  boMdi.  Bunga  Jordano  Bruno,  G alileo  Galiley  va 
boshqalaming  kashfiyotlari  yaxshi  misoldir.  Y uqorida  ta ’kidlaganimizdek,  bu 
yangiliklaming boshlanishi  XI  asrda  yashab,  keng qam rovli  ilmiy-ijodiy faoliyat 
ko‘rsatgan  Ibn  Sino  nom i  bilan  bog‘liq.  U   o ‘z  vaqtida  o ‘zidan  XIV  asr  ilgari 
yasliab o ‘tgan Ailotunni  rad eta oigan Arastu g'oyalarini q o ‘llab-quwatladi.
O ldin  aytganim izdek,  P er  A belyam ing  «H a  va  y o ‘q»  asari  ham   din 
peshvolari  tom onidan  keskin  qoralandi.  Bu  asarda  158  ta   b and  b o ‘lib, 
ularda  katolik  cherkov  Bibliyaning  asosiy  m a n b ala rí  va  tavsiflarida 
aniqlagan  ziddiyatlar  o ‘z   aksini  top g an   edi.  A m m o  sh u n i  h a m   e ’tiro f etish 
kerakki,  A belyam ing  ushbu  kitobi  keyincha,  X III—X IV   asrlarda  o ‘sha
US

katolik  ch e rk o v i  rah n am o lari  to m o n id an   ta n   olinib,  katolik  d inining  t o i i q  
tizim in i  y a ra tish d a ,  d in iy   qo ‘llanm alar  ishlab  chiqishda  katta  xizm at  qildi.
U sh b u -fa sl  bay o n in i  yakunlar  ek an m iz,  shuni  aytishim iz  m um kinki, 
Bibliyadagi 
d in iy  
tu sh u n ch alam i, 
a tam a la m i 
talqin 
qilishda 
aniq 
ratsionalistik  y ondashishlar,  atrofda  ro‘y  berayotgan  hodisalam i  ongli 
xolisona  tu sh u n tirish   h am d a  oddiy  o d am lam in g   jam iyatni'  boshqarishda 
d em o k ratiy a  v a   erkinlikning  o ‘sib  borayotganligini  yoqlovchi  d a ’voiari- 
b u la m in g   b arc h a si  ratsionalistik,  dunyoviy  ibtidoning  asta-sekin  diniy 
h u k m ro n lik d a ti  u stu n   chiqishiga  olib  keldi.  Q iroilarning  huquqlari  tobora 
R im   p apasi  h u q u q la rid a n   ustuvor b o ‘la  bordi.
3-fasl.
  P ublitsistikaning  ifoda  vositalari
U slub  ran g -b aran g lig i.  0 ‘rta  asrlardagi  m antiq  fani  shaklbozlik  (for- 
m alizm )  va  tu rg ‘u nlikka  moyilligi  bilan  ajralib  turadi,  deb  hisoblaydigan 
ayrim   o lim la r  fikriga  q o ‘shilish  qiyin,  albatta.  Aslida  esa,  u nday  em as.  Bu 
sohada  h a m ,  y ash irin   b o ‘lsa-da,  ayovsiz va  c h u q u r  kurashlar  davom   etardi. 
S huning  u c h u n   o ‘rta   asrlar  Y evropasida  publitsistikaning  asosiy  m a a n u n  
xususiyati  m u h im   tarixiy  voqealarga  tezkorlik  bilan  javob  berishdan  iborat 
edi,  deb  hisoblaydigan  mutaxassislar  haqdirlar.  Yangiliklarga,  qayta  q urish- 
larga  ehtiyoj  va  zaru rat  te z   etilganligi  fikrning  harakatchanroq,  o m m a b o p - 
roq  b o ‘lish in i  ta q o z o   etardi.  O m m aboplik,  o ‘z  navbatida,  publitsistik 
asarlar  yaratilish in i  talab  qilardi.
0 ‘rta   asrlarda  ijod  etgan  m ualliflar,  odatda,  u  yoki  bu  nuqtayi  nazar 
tarafdori  ek anliklari  haqida  to ‘lib-toshib  yozardilar  va  o  z  ishlarini  tarix- 
chilaiga  xos  uslubda  boshlab,  so 'n g ra  pubütsistik  oihdagi  fikr  bayoniga 
o ‘tgan  ta rz d a  o ‘z   davrlaridagi  voqea-hodisalar  va  shaxslarga  baho  berardilar. 
S huning  u c h u n   ham   bu  davr  publitsistikasining  m uhim   belgilari  qatoriga 
ochiqlik,  j o ‘shqinlik,  xolislik  kabi  xususiyatlarni  kiritish  m um kin.  Bunday 
asarlam ing  tinglovchi  yoki  o'quvchi  muxlislari  ularda  nom lari  tilga  olingan 
shaxslar  yoki  atrofidagilargina  bo ‘lib  qolm ay,  balki  keng  xalq  om m asi  edi. 
0 ‘sha  paytdagi  asarlar  xuddi  shu  yo ‘sinda,  ya’ni,  bevosita  biror  b ir  shaxsga 
ham da  ko*p  sonli o 'quvchilar  om m asiga m o'ljallab yozilardi.
0 ‘rta   asrlardagi  publitsistlar  uslubi  k o 'p in c h a   jangovar  ruhda,  sodda, 
o ch iq   b o 'lg a n lig i  bilan  b ir  qatorda  ayrim   m ualliflar  ijodi  m urakkabligi  bilan 
ajralib  tu ra rd i.  B u,  m asalan,  U ilyam   O kkam ,  P er  Abelyar  asarlarida  kuza- 
tiladi.  U la r  a so san ,  turli  dialogik  shakllar,  savol-javob,  obro‘li  m ualliflarga 
ish o ralar,  m u xoliflarning  fikrlariga  tan q id ,  tanqidchi  m uxoliflarga  javob, 
isbotlar va  b o sh q a la rd a n   iborat  edi.
S h u n in g   u c h u n   h am   X I - X I I I   asrlar  adabiyotida  q o ‘sliiqlar  o 'n u n i 
y o zm a  asa rla r  egalladi,  degan  fikrga  q o ‘shilish  qiyin.  Bosma  dastgoh 
kashfiyotiga  q a d a r  yozm a  axborot  tarqatish  shakllari,  jum ladan,  publitsistik 
asarlar  h a m   k o ‘p   em asdi.  B inobarin,  XI  X IV   asrlarda  og  zaki  publitsistika 
y o zm a  sh akldagiga  qaraganda  om m aviyroq  bo'lgan.  Og‘zaki  publitsistika 
ta rq a tu v ch ilari  q atoriga  faylasuf  va  olim lard an   tashqari  yozuvchi  va 
shiorlar,  a k ty o rlar,  daydi  sirk,  tru b ad u rla r  ham   kirardi.  U lar  om m aviy

publitsistik  axbo ro tn i  satira,  yum or  k o 'rin ish id a   bir  shahardan  ik k in ch i 
shaharga  k o ‘c h ib   yurib tarqatishar,  o dam larga  yetkazishar çdi.
Ilk  o ‘rta  asriarda  yetuk  publitsistika  pishib  etilm agan  edi,  degan  fikrga 
(bu  Viktoriya  U chenovauing  e’tirofi)  q o ‘shilib  b o ‘lmaydi.  Albatta,  biz  hozirgi 
davrda  bilganim izdek  publitsistika  u  paytda  b o ‘lmagan  va  bo'lishi  h a m  
m um kin  em asdi.  Lekin  muammoga  tarixiy jih a td a n   yondashilsa,  o ‘sha  d av r 
u chun  yetuk,  h ar  tom onlam a  rivoj  topgan  publitsistika  mayjud  b o 'lg an , 
deyishim iz  m um kin.  Bu  yozma,  ya’ni,  ch o p   etilgan  publitsistika  bo'lm agan 
esa-da,  am m o  an c h a qiziq,  mazmunli, jan g o v ar  publitsistika  edi.
Uslub  haqidagi  so‘zimizning  yakuni  sifatida  aytish  m um kinki,  o ‘rta  
asrlar  ustubi  yetarli  darajada  faol,  j o ‘sh q in ,  intiluvchan,  izlanuvchan  va 
ayni  bir  vaqtda  asardagi  m uam m oga,  u n in g   m uallifi,  yozilish  vaq ti, 
sharoitlariga  q arab  h am   sodda,  ham   m u rak k ab   bo'lg an .  Agar  ayovsiz  d in iy  
va  dunyoviy  kurashlarga  boylik  o “rta   asrlar  h ayotining  gsosiy  jih a ti  b o ‘l- 
ganligini  hisobga  olsak,  o ‘sha  davr  publitsistikasi  ham   shunday  sh id d a tk o r 
va  shafqatsiz  ekanligiga  ishonch  hosil  qilam iz.
TU  im koniyatlari.  U m um an  olganda,  o ‘rta   asrlarga  oid  asarlar  tili  va 
m azm un  jih a tid a n   xilm a-xil  va  boy  b o ‘lgan,  deya  olsak-da,  lekin  faq at 
uning  asosiy  xususiyatlari  haqida  nisbatan  a n iq   fi kr  bildirishim iz  m u m k in . 
Shu  nuqtayi  nazardan,  odatda,  m uallifning  publitsistik  m anfaatlari  q iziqish 
va  jo 'sh q in lig i  bilan  belgilanishi  bois  bu  d a v r  publitsistikasining  tili  jo n lî, 
faol  ekanligini  t a ’kidlash o ‘rinlidir.
M a ’lum ki,  o 'rta   asriarda  d unyoning  k attag in a  qism ida ikki  til:  lotin  va 
m ahalliy  til  m uom alada  bo'lgan.  L otin  tili  b u tu n   Yevropaga  tarqalgan  edi. 
A m m o  u   s o f  ko'rinishda  emas,  balki  m uayyan  m am lakat,  undagi  m illat, 
lisoniy  m uhit  sharoitlari  ta ’sirida  biroz  o ‘zgarishlarga  d u ch o r  b o ‘lgan  h o ld a 
xizm at  qilardi.  U  olim lar,  cherkov  va  h o kim iyatning  rasm iy  tili  hiso b - 
lanardi.  Shu  bilan  birga,  xalq  tili,  shevalar  h a m   o ‘z   am al  doirasiga  ega  edi. 
Xullas,  bir-b irid an   tubdan  farq  qiluvchi  ikki  til  m uom alada  q o ‘llanilardi. 
Q uyida  u larning  farqi  haqida  em as,  balki  m uloqot  paytida  qay  d a ra jad a 
tushunarliligi,  xalqchilligi  xususida  fikr  yuritam iz.
Xalq  tili  b o ‘lgan  mahalliy  ah o li  tili  rasm iy  lotin  tiüga  qarag an d a 
om m aga  yaqinroq,  jonliroq,  tu sh u n a rliro q   edi.  Bunga  axborotlarning 
m ashhur,  ham m aga  tarqatilgan  tan ish   v ariantiari  sifatidagi  d a ’v atlarn i 
m isol  qilib  k o'rsatish  mumkin.  0 ‘sha  p ay td a  om m aviy  m urojaat,  m u lo q o t 
turlari  b o ‘lgan  xalq  d a ’vatlarining  m uaUiflari,  notiq lar  oddiy,  h am m ag a 
tushunarli  tiln i  qo'llardilar.  Bu  hol  lo tin   tilid a n   xabari  b o ‘lm agan  m ahalliy 
aholida  k atta  qiziqish  uyg‘otar  edi  va  o 'z   navbatida,  ularning  tillari 
rivojlanishiga  yordam   berardi.
D inshunos  olim lar  diniy  q ara sh lam in g   xalq  tilida  targ‘ib  etilishiga 
qarshi  edilar.  B iroq  ular  butun  Y evropanî  q am ra b   oigan  bu   ja ra y o n g a 
m onelik  qila  olm adilar.  Xalq  tilidagi  publitsistika  qaram a-qarshi  tu ru v ch i 
xristianlik  u c h u n ,  d in   arboblari  u c h u n   xavfli  d eb   hisoblanardi.  H a q iq a td a n  
ham   shunday  edi.
0 ‘rta   asrlar  publitsistikasining  tili  oldingi  til  taraqqiyotining  a y rim  
jih atlarini  o ‘zida  saqlab  qoldi.  M asalan,  ko ‘p   asarlar  asosan  nasriy  b o ‘lsa -

d a ,  ularda  qofiyalangan  ju m la la r  ham   te z -te z   u c h ra b   turardi.  C hunki 
qofiya jo zib ad o r  ritm n j  vujudga  keltirib, axborotning  o so n   qabul  qilinishiga., 
im kon  berardi.  A na  sh u n d a y   ritm ik  ham ohanglik  ta rz id a  tu rli-tu m a n   asar- 
la r  (jum iadan,  nasriy  asarlar)  yozílardi.
N otiqlik  tiii  o ‘rta  a srla r  publitsistikasi  tilining  yana  b ir  xususiyatim  
tashkil  qilardi.  A ntik  d u n y o   orqali  Yevropaga  kirib  kelgan  b u   a n ’analar 
asosida  shakllagan  n o tiq lik   m a h o ra ti  om m aviy  auditoriyaga  ta ’sir  etishning 
asosiy  vositalaridan  b o ‘lib,  b ay o n  etilayotgan  publitsistik  m aterialga  d iqqat- 
e ’tib o m i  oshirish  o rq a li  au d itoriyaga  yetkazilayotgan  axborotning  oson  va 
tezro q   qabul  qüinishiga  y o rd am   berardi.
0 ‘rta  asrlardagi  og ‘zaki  va  yozm a  publitsistik  asarlarda  b ir  qancha 
ritorik  usullam i  aniqlash  m um kin.  M asalan,  bayonning  ritm ik,  ya’ni,  vaqti- 
vaqti  bilan  bir  yo‘sin d a .tak ro rla n ad ig an   shakli  keng  tarqalgan  edi.  Shunday 
k o ‘plab  savollar  q o ‘yilardiki,  m ualliflar  ularga  o ‘z   raqiblari  yoki  keng  xalq 
om m asi  yoxud  boshqalar to m o n id a n  javob  olishga  um id  bog‘lardi!ar.
S huningdek,  fosh  e tish ,  isbotlash  darajasining  t a ’sirchanligini  oshirish 
m aqsadida  gradatsiya,  y a ’n i,  bayon  ritmi  sekin  oshib  boradigan  usuldan 
foydalanilardi.  T u rli-tu m a n   ch o g ‘ishtirishlar  h a m   q o ‘llanilardi.  K o'tarinki 
publitsistik  pafos,  hissiyot  n ih o y a td a  om m aviylashgan  edi.
B ulam ing  barch asi  o q ib a t  natijada,  lisoniy  vositalar  yordam ida  kuchli, 
yuqori  m hiy-psixologik  t a ’sir  o ‘tkazishga  qaratilgan  edi.  0 ‘ta  o m m a ­
viylashgan  bu  usul  yaxshi  n atijalar  berardi.  T il,  u n in g   dinam ikasi,  q o ‘shim - 
c h a   m a’nolar  chuq u rlig i  o ‘quvchi  yoki  tinglovchilarga  kuchli  ta ’sir 
o 'tk azish g a  yordam lashardi.  B unda  tilning  h am   em o tsio n al,  ham   ratsional 
ta ’sir  o ‘tkazishdagi  b a rc h a   im koniyatlari  publitsistlar  to m o n id an   keltirilgan 
dalil-isbotlam ing o m m a  to m o n id a n   qabul  qilinishi  u c h u n   ishga  solinardi.
Publitsistik  a s a rla rn in g   ja n rla ri.  0 ‘rta  asrlardagi  og‘zaki  va  yozm a 
adabiyotning  b arc h a  y o ‘nalishlari  o 'sh a  davrdayoq  taraqqiy  etib  ulgurdi. 
B ular  qatoriga  epik,  bad iiy ,  o g ‘zaki  va  yozm a  asarlarni,  tarixiy  solnom alar 
m a tn la rin i  kiritish  m u m k in .  U sh b u   mafkuraviy  boylik  diniy  t$ ’sir  natijasi 
o 'la ro q   qism an  o ‘zgarishlar  bilan   o ‘z  kuchini  saqlab  qoldi.  Va  shu  holicha 
rivojlanib  bordi.
M asalan,  ja n r  n u q ta y i  n azaridan  o ‘rta  asarlarda  qadim gi  greklarda 
Suqrot  asos  solgan  savol-javobli  usul  o ‘ta   om m aviy  b o ‘lgan.  Bu  an  analar 
asosida  P e r  Abelyar,  m a salan ,  shunday  b ir savol-javobli  m etodni  yaratdiki, 
k o ‘p  olim   va  publitsistlar  o ‘sh a   usulda  ish  olib  bordilar.  Erigenalik  taniqli 
faylasuf Ioann  S kott o ‘z  asarlarin i  ustoz va shogird  suhbati  tarzida  yozardi.
Ikki  falsafiy  m a k ta b   vakillari  orasidagi  bahsga  Avliyo  Avgustinning 
akadem iklarga  q arshi  b itilgan  asari  mísol  b o ‘la  oladi.  Birinchi  m aktab 
vakillari  asosiysi  “   h a q iq a t,  bilish  deb  hisoblasalar,  íkkinchilari  haqiqat 
em as,  balki  haq iq atn i  bilish,  o ‘rganish  jaray o n i  asosiydir,  deyishardi. 
Avgustin  birinchi  m a k ta b   vakillari  tarafdori  edi.
X ullas,  falsafiy  ta d q iq o tla r,  asarlar,  siyosiy  risolalat,  suhbatlar,  m uro- 
ja a tla r  -   b u lam ing  b arc h a si  q o ‘lda  yozilib,  jangovar  ru h   bilan  yo‘g‘rilgan 
b o ‘lardi.  Tarixiy  v oqealarga  b iro r  m unosabat  o ‘z   aksini  topgan  doston  va 
h atto   qo'shiqlarda  h a m   publitsistik  ruh  ufurib  tu rard i.  Shunday  asarlar

jum lasiga  «Lyuis  yaqinidagi  jang»  (1264),  «Flander  q o ‘zg‘o lo n i  haqida 
q o ‘shiq*  (1302),  «Kal  qam ali  h aq id a  q o ‘shiq»  (1347—1436)  kabi  q o ‘shiq- 
la m i  kirítish  m um kin.
Jum alistika  nuqtayi  tiazaridan  solnom alar  ham   d iq q a tg a  sazovordir. 
M a’Ium ki,  yilnom alar  qadim gi  R im   davridan  mavjud  b o ‘lib  keldi  va  ular 
publitsistik  xarakaterga  ega  edi.  O 'r ta   asrlarda  bu  a n ’a n a   d av o m   ettirilib, 
yangi  jih a tla r  bilan  boyitildi.  S h u   vaqtda  yozilgan  tarixiy  a n n a lla m in g  
ko'pchiligida  publitsistik ruh yaqqol  seziíib  turardi.
0 ‘rta  asrlar  uchun  xos  va  o m m aviy  bo'lgan  yana  b ir  ja n r   —  bu   biror 
tarixiy  m aslihur shaxs  taijimayi  xoliga  o ’xshash  asarlar edi.  B unday asarlarga 
faqat  ilmiy,  tarixiy  vazifalar  yuklatilibgina  qolmay,  balki  ularga  publitsistik 
ruh.  ham   singdirilgan  bo‘lishi  sh a rt  edi.  Rim  papasi  yoki  im peratorlar 
to m o n id an   chiqariladigan  bullalarda1  ham  pubiitsistika  unsurlari  uchrab 
turardi.  U lam ing  eng  muhim lariga  o ltin  m ulir  bosilib,  «tilla  bulla»  deb 
atalardi.  X uddi  shundaylar jum lasiga  Vengriya  qiroli  A ndreyning  1222-yilda 
chiqarilgan  «Karl  IV ning  oltin  bullasi*ni  kirítish  m um kin.
D eh q o n la r  va  hu n arm an d lam in g   din  arboblari  va  m o n a rx lar  istib- 
dodiga  qarshi  q o ‘zg‘olonlari  pubiitsistika  taraqqiyotiga  k a tta   tu rtk i  b o ‘lib 
xizm at  qildi.  Bu  davrlardagi  q o ‘z g ‘o lo n la r  paytida  adolatsizlikka  qarshi 
harakat  avj  nuqtasiga  chiqib,  publitsistikani  o ‘tkir,  dolzarb  m azm u n   bilan 
to 'ld ira r  edi.  M asalan,  ayiian  sh u n d a y   ko'tarilishlar  davrida  publitsistik 
«portlash»lar  yuz  berardi,  ya’n i,  k o ‘plab  yangi  qiziqarli  asarlar  paydo 
b o 'lard i.  U lar  tashviqot-chaqiriqlar,  varaqalar,  proklam atsiyalar,  turli 
pam fletlar  ko'rinishida  chíqarilar  edi.  H atto,  xalq,  o m m a n in g   o ‘z   bosh- 
liqlariga,  m asalan,  im perator,  q iro l,  podshoh  yoki  din  arboblariga  turli 
talablar  bilan  qilgan  m urojaatlari  kabi ja n r  ham   publitsistik  ru h   va  m azm un 
bilan  toMdirilardi.  Bunday  ta lab n o m ala r  m anifestga  ham   o 'x sh a b   ketardi. 
Shunday  hollarda  pubiitsistika  a y rim   ja n rlam in g   shaklan  o 'zg a rish ig a  ham  
sababchi  b o ‘lgan,  deya olishim iz  m u m k in .
B a’zi  m utaxassislar  yirík  asarlam i  ham   m anifest  d e b   ataydilar. 
Jum ladan,  bunga  Avliyo  A vgustinning  «Ilohiy  shahar*  asari  m isol  b o ‘la 
oladi.  U n i  o ‘rta  asrlarning  ijtim oiy  m anifesti  sifatida  ta ’riflashadi.  B archa 
asrlarda  xat  ja n ri  doim o  o m m aviy  bo'lgan.  U shbu  ja n r   o ‘rta   asrlarda 
Y evropada  h am   keng  tarqaldi.
X atni  o ‘rganadigan  yo‘n alish  —  epistolografiya  publitsistik  xusu- 
siyatlari  bilan  ajralib  turadigan  k o 'p la b   nam unalar  q oldirgan.  X atlar 
hokim iyat  tarafdorlarí,  hokim lar,  d in   arboblari  nom iga  b itilardi.  U lar 
bozorlar,  m ayxonalarda  aholi  o ‘rta sid a   q o ‘lyozm a  h o lid a  ta rq a tilib ,  keng 
o m m a  orasiga  kirib  borar edi.  M a sala n ,  P er  A belyam ing  «M en in g   k o ‘rgan- 
kechirgan  m usibatlarim   tarixi»  k ito b i  mavjud  b o ‘lm agan,  m a v h u m   d o ‘stga 
m aktub  shaklida  yozilgan.  Xat  ja n ri  o ‘rta  asrlar  davlatlarining  poytaxtlari 
va  boshqa  yirík  shaharlarída,  V izantiya,  Fransiya  va  A ngliyada  kuchli 
taraqqiy etd i,  gurkirab  yashnadi.
1  Bulla —  Rim papasining yodig'i,  fármoni,  fatvosi.

V a,  nih o y at,  o ‘rta  asrlarda  om m aviy  tus  oigan  o g ‘zaki  pam fletlar 
to ‘g ‘risid a  t o ‘xtalsak.  P ublitsistika  tarixidan  m a’lumki,  pam fletga  o ‘xshash 
asa rla r  az ald an   keng  tarqalgan  va  m ashhur  b o ‘lib  kclgan.  U   paytlardagi 
p a m fle tla r  o 'z ig a   xos  ravishda  yozilganlígi  bois  m azm un  jih a tid a n   hozir- 
g ila rd an   farq  qiladi.  A m m o  p am fletülik  o ‘rta  asrlardagi  ju d a   ko'plab 
a s a rla m in g   m atnlariga  xos  b o ‘lgan.  M asalan,  P er  D yubuaning  R im   papa- 
siga  q a rsh i  qaratilgan  p am fletlari  m a sh h u r  edi.  M uallif  u la m i  o d d iy   xat- 
larga  o 'x sh a tib   yozgan.  A slida  esa,  u la r  o ‘tk ir  zaharhanda  ruhidagi  publi- 
tsistik   m a k tu b la r  b o ‘lib,  R im   d in iy   hokimiyatiga  q aram a-qarshilik  xusu- 
siyati  b ila n   ajralib  turardi.  0 ‘rta   asrlarda,  shuningdek,  d in ,  siyosat,  hoki- 
m iy at  m avzularidagi  pam fletlar  h a m  ju d a   keng  tarqalgan  edi.
B obga  d o ir xulosalam i  ikki  qism ga b o ‘lib,  o ‘rta  asrlardagi  publitsistika 
ta ra q q iy o tig a  d o ir  aniq  va  u m u m iy   um um lashm alarga  ajratib  b ayon  qilish 
m u m k in .
Y evropa  publitsistlari  o ‘ta   jangovar  ruhda  faoliyat  k o ‘rsatishgani 
u c h u n   u la rn in g   g'oyalari  h a m   te zlik   bilan  tarqalar  edi.  K eng  xalq  om m a- 
sini  ergashtiruvchi  b u n d ay   ru h   v a   g ‘oyalam ing  izdoshlari  ko ‘p  b o ‘lardi. 
M a sa la n ,  parijlik  d in   aib o b i  M atfey   aytishicha,  XI  asr  sxolast  faylasufi 
B eren g ariy   (M uqaddas  M artin  rohibxonasi  qoshidagi  m aktab  yetakchisi 
b o 'lg a n )  u m rining  oxirlarida  b u tu n   Fransiya  uning  kufriy  g ‘oyalari  bilan 
za h a rla n g a n   edi.  X III  asrda  esa  m yorbeklik  dinshunos  V ilgelm  A rastu 
asarlarin i  lotin  tiliga  tarjim a  qildi.  U shbu  tarjim a  m afkuraviy  xususiyatga 
ega  b o ‘lib,  u n d a  A rastu  ta ’lim otidagi  m aterializm   unsurlaridan  voz  kechil- 
gan  ed i.  B oshqa  m u m to z  ijo d k o rlam in g   asarlari  ham   o 's h a   d av r  ruhida 
ta h rir  etilardi.  Bu  o ‘rta  asrlardagi  ilm iy  va  pubütsistik  g ‘oyalar  rivojining 
n atija larid a n   biri  b o ‘lgan.
B o sh q a  m ualliflam ing  asarlari  ham   an a  shunday  jo n li,  bevosita  m u- 
n o sa b at  uyg‘otardi.  Bunga  1330—
yilda  o ‘z  asarlarini  q o ‘lyozm a  ko  rinishida 
c h iq a ra   boshlagan  U ilyam   O k k a m   ijodini  misol  keltirish  m um kin.  U ning 
pam flet  va  risola  ja n rid a  c h iq q a n   b ir  q ato r  asarlari  atrofdagilarga  o 'z  
t a ’sirin i  o ktk azm ay   q olm adi.  M asalan,  O kkam ning  «Dialogi*ni  o 'q ib  
c h iq q a c h ,  A lbrext  Avstriyskiy  o ‘z   xududida  papaning  Lyudvig  Bovarskiyga 
q arsh i  qaratilg an   bullasi  ta rq a tilish in i  taqiqlab  qo'ydi.  S hunday  qilib, 
O k k am   o ‘sha  paytdagi  d ah riy   hokim iyatning  diniy  hokim iyatga  qarshi 
kurasliida  y ordam   berdi.
0 ‘rta   asrlar  Y evropasi  publitsistikasining  asosiy  yo‘nalishlarini  jam i 
quyidagi  m uxtasar fikrlarda  ifodalash  m um kin:
1)  d in   zulm i  va  unga b o sh q a   k uchlam ing qarshi  chiqishi;
2)  qiro l,  im peratorlar  tim so lid a g i  dahriy  hokim iyatni  cherkov  dog- 
m atlarig a  m uxoliflikda  boMgan  asosiy  kuch  deb  qarash;  boshqa  ijtim oiy 
q a tla m ,  g u ru h lar  R im   p apasi  boshchiligidagi  ko‘p  tarm oqli  cherkovlar, 
ro h ib x o n a la r  va  boshqa  xristian  d in iy   muassasalarining  kuchli  maflcuraviy 
ta ’sirig a  q arsh i chiqishi ju d a  q iy in   ed i;
3)  faylasuflar,  yozuvchilar  v a   boshqa  jam oat  arboblari  o ‘rta  asrlar 
Y evropasi  publitsistikasining  y e ta k c h i  nam oyandalari,  yorqin,  jo ‘shqin 
p u b ü tsistik   kurashning  asosiy  sab ab ch ilari edilar;

4)  o ‘rta  asr  publitsistik  asarlarining  asosiy  jihatlari:  d o lzarblik,  k o ‘- 
tarilajak  m uam m olam ing  m uhim ligi,  dem okratlashtirishni  ta la b   qilish, 
d iniy  aq id alarn i  sharhlash  va  izohlash,  m uqaddas  kitoblanii  ta v sif  etish d a 
erkinlikni  talab  qilish.  Bu  hol  o ‘sh a   p ay td a  ju d a   m uhim   ah a m iy a tg a  ega 
edi.  C h unki  V atikan  va  mahalliy  d in iy   m arkazlar  m uqaddas  kitoblardagi 
yozuvlar  talqinini  ham da  ularning  izohlanishini  har  kirn  o ‘ziga  kerakli 
tarzda  am alga  oshirishini  qattiq  n a z o ra t  ostiga  olgan  edi;
5)  publitsistlar  Rim  papasi  va  Y evropa  m am lakatiari  m o narxlarining 
cheksiz  hokim iyatini cheklab  q o 'yishni  ta lab   qilardilar;
6)  o ‘rta  asrlarda  Yevropa  m a d a n iy a ti,  fani  va  ijtim oiy  hay o ti  M u- 
sulm on  Renessansining  ijobiy  t a ’sirid a  b o 'ld i,  bu  esa  keyinchalik  Y evropa 
R enessansining  paydo boMishiga  k atta  tu rtk i  berdi.
Bir  so ‘z   bilan  aytganda,  o ‘rta   a srla r  Y evropa  publitsistikasi  za m in id a 
h ar  to m o n lam a  g'oyaviy  kurashlar  davom   etarkan,  bu  bu y n k   fikr  va 
g‘oyalar,  nuqtayi  nazarlar  yuzaga  kelishiga  sababchi  b o ‘ldi  va  Y evropa 
U yg‘onish  davrini,  ya’ni  insoniyat  aql-zakovatining  ta n tan a si  b o 'lm ish  
ulug‘  bosqichni  boshlab  berdi.


Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   8   9   10   11   12   13   14   15   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2017
ma'muriyatiga murojaat qiling