‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet8/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   36
imperatorlari  o'zlari  haqida
  ÿobiy  m a ’lum otlar 
yozdirganliklariga  bag'ishlangan  qism ni  bir  fakt  b ilan   yakunlam oqchim iz. 
Albatta,  bunday  ishlam i  uyushtirishda  u la r  h a d d a n   oshgan,  ya’ni  yolg‘on  
axborot  tarqatgan  paytlar  ham   k o ‘p  bo'lg an .  M asalan ,  M isr  malikasi 
X atshepsut  boshqaruvidagi  davlat  aholisi  o ld id a  o b ro ‘sini  yanada  ko‘tarish 
maqsadida o'zining  rasmini  erkak  shaklida,  soqol  bilan  tasviriashga buyurgan.
Iraperatorlar  va  ruhoniylarning  ax b o ro t  ta rq a tis h   sohasidagi  monopo- 
liyalarini  chegaralashga  qaratilgan  h a ra k a tla r.  Bu  m asalani  hal  qilishning 
m uhim ligi  qadim   zam onlarda  h am   ta ’kidlangan.  B uyuk  Aflotun  im pe- 
ratorlar 
hukm dorJigini 
isitma 
aralash 
aiah siray o tg an  
hokim iyatga 
qiyoslagan.  0 ‘xshatishning  to ‘g ‘riligi  q adim iy  S h arq   tarixi  misolida  ham  
ko'rinadi.  Im pcratorlar  va  ruhoniylar  o ‘z  ax b o ro t  tizim iarini  rivojlanti- 
rishda  nafaqat  ziyolilar  xizm atidan,  balki  harb iy lar,  m irshablar,  q o ’riq- 
chilardan  ham   foydalanganlar.  Y a’ni,  h u k m d o rla r  ix tiyorida g ‘oya  va  kuch 
b o r  edi.  Shuning  u c h u n   ular  o ‘zlariga  to ‘g ‘ri  k elm ag an ,  qarshi  g'oyalam i 
nafaqat  boshqa  g‘oya  yordam ida,  balki  shu  bilan  birga  kuch  ishlatib  ham  
sindirganlar.  N atijada,  adolatsiz  im peratorlar  yakkahokim ligi  davrida  ja - 
m iyatning  rivojlanislii  to ‘xtab  qolardi  yoki  o rq a g a   qaytardi.  U shbu 
vaziyatni  ko‘plab tarixiy  m isollar bilan  isbotlash  m u m k in .
O m m aviy  kom m unikatsiyalar  nuqtayi  n a z a rid a n   bunga  eng  yaxshi 
dalil  —  kutubxonalar  va  nodir  asarlarning  y o 'q o tilish id ir.  M a ’lumki,  «Aves- 
to»  12  m ing  (ayrim   m anbalarda  22  m ing)  q o ra  m o l  terisida  tilla  harflar 
bilan  bitilgan  edi.  Iskandar  Z ulqam ayn  M a rk a ziy   O siyoni  egallaganidan

keyin  asam in g   b ir  qism in i  yoqib  yuboradi,  q o lganini  esa  o ‘z  yurtiga  olib 
ketadi.  N a tija d a ,  bizgacha  «Avesto*ning  b esh d an   ikki  kismi  yetib  keldi, 
xolos.  Bu  faktni  Y evropa  olim lari  ham   tasdiqlaydi.
Q adim gi  d u n y o d a   kitoblarning  eng  buyuk  xazinasi  Iskandariya 
kutubxonasi  b o ‘lgan.  T arixiy  m a ’lum otlarning  guvohlik  berishicha,  ushbu 
ilm  m askaniga  u c h   m a rta   o ‘t  q o ‘yilgan:  m ilo d d an   aw algi  47-yilda  va 
m ilodiy  IV   a s r  o x irid a  (xristianlar  to m o n id an ),  m ilodiy  641-yilda  (arablar 
to m o n id an ).  A yrim   m a ’lum otlarga  k o ‘ra,  oxirgi  yo n g ‘indan  o ldin  xazinada 
700  m ingta  kitob  sa q lan a r edi.
X itoyda  im p e ra to r  -bo'lgan  Shixuan  K otifusiy  kitoblarini  yo ‘qotib, 
uning  ta ra fd o rla rin i  ayovsiz  qirib  tashlagan,  h a tto   olim lam ing  k atta  bir 
guruhini  tirik lig ich a  yerga  ko ‘m dirgan.  T ax td an   tushgach,  uning  n om i  ham  
barcha  m anbalaixlan  o ‘chirib  tashlangan.  Szin  davridagi  yozuvda  esa  G o 
m am lakatiga  q arsh i  o c h iq d an -o ch iq   harbiy  ta rg ‘ibot  olib  borilgan.  X itoy 
im peratorlari  h a tto   birinj  idishlaridagi  yozuvlarni  ham   nazorat  qilardilar.
B unday  m iso lla r  qadim iy  M isr  va  B obilda  ham   uchraydi.  M alika 
X atshepsut  fir’a v n   A m enxotep  I  to m o n id a n   qurilgan  ibodatxonani  shunday 
ta ’m irlatganki,  b in o g a   kirganlar  u n i  m alikaniki' d eb   tushunganlar.  M alika 
vafotidan  keyin  taxtga  o ‘tirgan  T utm os  III  b arc h a  joylarda  X atshepsut 
haqidagi  x atlarn i  va  rasm larni  yo‘qotishga  buyurgan.  M isrliklar  gikkoslarni 
o ‘z   yerlaridan  h ay d aganlaridan  keyin  ulardan  qolgan  barcha  yodgorliklar 
va  yozuvlarga  b a rh a m   berganlar.  A m enxotep  IV qurdiigan  ibodatxonalar  va 
uning  o ‘z   h aykallari  vorislari  to m o n id an   yo'qo tilib ,  ismi  ustun  va  yodgor- 
liklardan  o ‘c h irib   tashlangan.  Elam   podshohi  S utruk  N anxundi  (m iloddan 
aw a lg i  X II  asr)  to sh g a  Assuriya  im peratori  N a ra m -S in n in g   yntuqlari 
ulug‘lab  bitilgan  yozuvlarni  y o ‘q  qilishni  buyurgan.
A m m o  sh u n isi  h am   ravshanki,  tarixda  b iro r  im perator  tin c h   yasha- 
magan.  U n in g   osoyishtaligi  d oim o  yuzaki  b o ‘lgan.  M asalan,  Assuriya 
im peratori  S aig o n   q a n c h a   qudratli  b o ‘lm asin,  baribir  saltanatining  turli 
joylarida  q o ‘zg‘o lo n la r  ko'tarilib   turgan,  ularni  bostirish  esa  ancha  vaqt  va 
kuch  talab  qilgan.  Y ashirincha  uyushm alar  tashkil  qilingan,  p in honiy  xat 
alm ashuvlari  a m alg a  oshirilgan,  maxfiy  ta rg ‘ibot  olib  borilgan  va  hokazo. 
Qisqasi,  im p e rato rla rn in g   om m aviy  axborot  ustidan  m onopoliyasi  b o r ib -  
borib  m u q a rra r  ravishda  inqirozga  uchragan.
U shbu  b o b d a   b ayon  etilganlardan  xulosa  sifatida  aytish  m um kinki, 
om m aviy  k o m m u n ik atsiy alar  tu rlaridan  k o 'p in in g   vatani  Sharqdir.  In - 
soniyat  ta rix id a  ju m a listik an in g   vujudga  kelishiga  sababchi  b o ‘lgan 
anchagina  ix tiro la r  bir  necha  asr  oldin  Osiyo  m am lakatlarida  am alga 
oshirilib,  k ey in ch alik   G 'a rb g a   o ‘tgan  yoki  G ‘arb d a  qaytadan  kashf etilgan. 
B ular  sirasiga  b o ‘yo q ,  h a rf  va  ieroglifiar,  yozuvlar,  bosm a  usullar,  m etal) 
quyish  va  h a tto   dastíabki  shakldagi  bosm a  uskunalar  kabi  kashfiyotlarni 
kiritish  m u m k in .  Y ozuvli  g ‘ishtlar  davrining  o ‘zi  u ch   ming  yil,  ya’ni, 
bosm a  kitob  ix tiro sid an   keyingi  davrga  nisbatan  besh  m arta  ko‘proq  davom  
etgan.

Shuni  ham   aytish  kerakki,  ushbu  ixtiro larn in g   k o 'p i  shunchaki  b ir 
m arta  kashf  etilib,  keyin  esdan  chiqib  k etgan  yangiliklar  em as  edi. 
K o'rganim izdek,  an c h a-m im ch a  qoliplar  (sh ta m p la r,  klishelar)  va  boshqa 
adadli  yozuvlardan  sharqliklar  nafaqat  asrlar,  balk i  m ing  yillar  davom ida 
foydalangan,  ya’ni,  b u   usullar  bevosita  keng  iste ’m olda  bo'lgan.  Afsuski, 
Osiyo  xalqlarining  yozm a  m anbalarda  o ‘z   ak sin i  topgan  nam unalardan 
boshqa  nihoyatda  boy  og'zaki  m adaniyat  xazinasi  bugungi  kungacha  yetib 
kelmagan.  Shu  boisdan  biz  faqat  chidam li  jism la rd a   ham da  um ri  uzoq 
b o ‘yoqlar  bilan  tushirilgan  m atn   va  ra sm la m i  o ‘rganish  im koniyatiga 
egam iz,  xolos.
T oshlarda  bitilgan  yozuvlar  ju d a   k o 'p   k u c h   va  vaqt  talab  qilganligi 
sababli  ular  k atta  adadlarda  b o ‘lishi  qiyin  ekanligi  ham m aga  tushunarli. 
Lekin  bunday  yozuvlarning  afzalligi  sh u n d a n   ibo ratk i,  ular  asrlarga  b ardosh 
bergan eng  b a q u w a t  om m aviy kom m unikatsiya  tu rig a  aylandi.
O m m aviy  bog‘lanishlar  m azm uni  h aqida  g apirganda,  shuni  ta ’kidlash 
joizki,  k o ‘p   o h m la r  fikricha,  G ‘arb  xalqlarining  o g ‘zaki  va  yozma  m iflari, 
rivoyatlarining,  qolaversa,  G ‘arb  adabiyotining  negizini  m a ’lum  m a ’n o d a 
sharqiy  ob raz  va  sujetlar  tashkil  etadi.  U sh b u   fikr  ko ‘pgina  aniq  m isollar 
bilan  isbotlanganligi  shunga  olib  kelganki,  ayrim   o lim lar  qadim iy  G retsiya 
niifologiyasi  t o l i q   ravishda  Sharq  m ifologiyasidan  kelib  chiqqan,  degan 
nuqtayi  n azam i  ham   ilgari  surganlar.  A ntik  falsafaning  o'zi  boshlang'ich 
bosqichda  qadim iy  E ron,  Misr,  H indiston,  X ito y d an   G retsiya  va  R im ga 
yetib  kelgan  ijtim oiy  fanlarga  oid  g ‘oyalarga  h am d a   flzika,  m atem atika, 
astronom iya  ilm iga  asoslangan.  Sharqda  falsafa  an tik   dunyoga  nisbatan 
oldinroq  rivojlangani  taniqli  laertlik  D iog en n in g   «M ashhur  faylasuflam ing 
hayoti,  ta ’lim i  va  fikrlari»  deb  nom langan  k itobida  ham   ifodalab  berilgan. 
H atto,  S harqning  o ‘zida  bir  elatning  o 'tm is h i  boshqa  elat  tarixida  o ‘z 
takrorini  yoki  davom ini  topgani  ham   m utaxassislar  tom onidan  qonuniyat 
sifatida  qabul  qilinadi.
Sharqda  tashkil  topgan  bosm a  usullar  asta -se k in   dunyo  bo'ylab  ta rq a la  
bordi.  B uni  an c h ag in a  dalillar  yordam ida  isbotlash  m um kin.  Lekin  biz 
faqat  bittasini  keltiram iz.  Rivoyatlarga  k o ‘ra, 
Iso  payg‘am bar  d afn  
etilishidan  oldin  fariseylar  uning  jasadini  b ir  kechaga  g ‘orga  joylashtirib, 
g‘o r  og‘zini  katta  to sh   bilan  bekitib  q o ‘yadilar.  K eyin  tosh  va  g ‘o r  ustiga 
charm   kam ar  tushirib,  uning  ikki  chetiga  loy  chaplab,  ustidan  m u h r 
bosadilar.  Lekin  m anbalardan  m a ’lum ki,  Iso  payg‘am barning  jasadi  m u h r 
buzilm agan  hold a  g‘oyib  bo'lgan.
O siyoning  dunyodagi  boshqa  m in ta q a la rd a n   farqi  haqida  ham   q is - 
qacha  aytib  o ‘tish im iz  kerak.  Osiyodagi  o m m a v iy   bog‘lanishlar  m a z m u - 
nidan  kelib  chiqsak,  ulam ing  asosiy  q a h ra m o n la ri  inson  va  uning  h u q u q - 
lari  em as,  balki  ko ‘p roq  urug‘-aym oqlar,  x u d o la r,  podshohlar,  ruhoniylar, 
hunarm andlar  b o ‘lgan.  Bunday  tam oyil,  m a sa la n ,  oddiy  insonni  O lim p  
xudosiga  tenglashtirish  keyinchalik  an tik   ad a b iy o td a   nam oyon  bo ‘ldi.
X ulosalarim izning  yana  b in   sh undan  ib o ratk i,  kom m unikatsiya  j a -  
rayoniga  va  uning  ko‘rinishlariga  qadim gi  S h a rq d a   haqiqatdan  h am   k a tta  
e ’tibor  berilgan.  Q adim iy  M ism ing  bizgacha  yetib   kelgan  papiruslaridan

birida  ushbu  k ito b n i  yozgan  odam ning  nom i  abadiy  qoldi,  deb  bekorga 
aytilm agan.
Va  n ih o y a t,  ox irg i  fikr.  Biz  Hegel  (G e g el)n i  insoniyat  tarixida  eng 
zabardast  o lin ila rd a n   b iri  deb  hisoblaymiz.  A m m o  uning  b ir  gapiga  q o 'sh i- 
lishim iz  qiyin.  O lim n in g   yozishicha,  tarixning  bayoni  qadim iy  X itoydan 
boshlanishi  kerak,  c h u n k i  b u   m am lakat  d u nyoda  eng  qadim iydir.  Bunday 
xulosaga  H egelni  u n in g   davridagi  tarix  fanining  darajasi  undagan  edi. 
H egeldan  keyingi  y illarda  eng  qadim iy  o 'ik a   sifatida  G retsiya  va  Rim , 
uridan  keyin  esa  M isr ta n   olindi.  A m m o  XIX   asrning  oxiri  va,  ayniqsa,  XX 
asrda  qadim iy  S h arq   m am lakatlari  (Xaldeya,  A ssuriya,  Bobil)  hududlarida 
o ‘tkazilgan  qaz ilm ala r,  ta d q iq o tla r  kutilm agan  natijalarga  olib  keldi.  U larga 
k o ‘ra,  Y evropa va  A Q S H   tarixchilarining  (E.  K era,  Z.  R agozina va  boshq.) 
fikricha,  du n y o   ta rix in i  q ay tad a n   yozishga,  insoniyatning  buyuk tam ad d u n i 
tarixini  yana  b ir  n e c h a   m ing  yil  oldinga  surib,  aynan  qadim iy  S harqdan 
boshlashga to ‘g ‘ri  kelm oqda.
II bob.
  A N T IK   DAVRDA JU R N A L IST IK A D A N   O L D IN G I 
K O ‘R IN IS H L A R
H ar  q an d ay   ijtim o iy   hodisani  o ‘rganishda,  aw a la m b o r,  uning  tarixiy 
asoslarini  hisobga  o lis h   va  ushbu  hodisa  q an d ay   paydo  b o ‘ldi,  qay  tarzda 
rivojlandi,  qaysi  aso siy   bo sq ich lam i  bosib  o ‘td i  va  h o zir  qanday  holatda, 
degan  savollarga  ja v o b   izlash  m uhim dir.  M isol  u c h u n   olim larning  «pub- 
iitsistika*  atam asi  h a q id ag i  turli  tushuncha  va  izohlarini  keltirish  m um kin. 
T a ’riflar  tu rlic h a  b o lis h id a n   q a t’i  nazar,  u lam in g   barchasi  ushbu  s o ‘z 
negizida  ayni  p a y td alik ,  dolzarblik  va  ijtim oiy  aham iyatga  ega  b o ‘lgan 
fïkrga  e ’tiborni  ja lb   e tish   kabilarni  tushunishadi.  Ijtim oiy  m unosabatlarni 
o 'z id a   aks  ettiru v ch i  publitsistikaning  vujudga  kelishini  izohlash  inso- 
niyatning  paydo  b o ‘lish  va  rivojlanish  tarixi  bilan  birgalikda  o ‘rganishni 
ta q o zo   etadi.  U m u m a n ,  zam onaviy  tipdagi  birin ch i  gazetalam ing  paydo 
b o iis h i  bor-yo*g‘i  X V II  asrga  borib  taqaladi.  Lekin  insonlarning  o 'za ro  
bir-birini  ijtim oiy  a x b o ro tla r  vositasida  xabardor  qilib  turish  hodisasi  ju d a 
u zoq  tarixga  ega.  U   d ey a rli  insonning  o ‘zi  b arobar qadim iydir.
Qadim gi  y u n o n ,  y a ’ni,  grek  rivoyatlariga  k o 'ra ,  xudolardan  biri 
O dinning  yelkasiga  ik k ita  q arg 'a  o 'tirib   olib,  k o ‘rgan  va  eshitganlarini  unga 
shivirlab  aytib  tu rish a rk a n .  U lam in g   birini  X ugin  ( o ‘y l°vchi),  ikkinchisini 
M ugin  (xotirlovchi)  d e b   atashgan.  O din  q a rg 'a la m i  to n g   paytida  b u tu n  
d u n y o   ustidan  aylanib  uchishga  yuborar va  ular  ertalabki  nonushta  paytiga 
qaytib  kelib,  u n i  b a rc h a   yangiliklardan  xabardor q ila r  ekan.
Insoniyat  m u o m a la   ah am iyatini  anglash  va  u n i  tü   belgilari  bilan 
belgilash  darajasiga  yetish g ach a  u zoq  taraqqiyot  bosqichlarini  bosib  o ‘tdi. 
O d am   o ‘zining  y a sh a sh in i  ta ’m inlashi  u c h u n ,  eng  a w a lo ,  x atti-h ara- 
katlarini  shuuriy  ta rz d a   am alg a  oshiradigan  b o ‘ldi.  Bu  esa,  o ‘z  navbatida, 
o d am la m i  oiiasi,  o ‘z in i  asrab  qolish,  boqish  u c h u n  ovda,  tashqi  olam   bilan 
kurasliishda  m a ’lu m   b ir   obyektga  yo‘naltirilgan  kuch lam i  birlashtirish 
m aqsadida  ibtidoiy  ta rz d a   bir-birlari  bilan  m unosabatda  b o iis h g a   d a ’vat

etdi.  In so n   faoliyatining  huquqiy  vakolatlar  asosida  boshqarilishi  yirik 
qabilp  jam iyati,  shaharlar  paydo  b o 'lish i  bilan  bog‘üq.  y ia rn in g   tepasida 
faoliyatning  alohida  bir  turi  sifatida  kelib  chiqqan  ijtim oiy  organizm ni 
boshqaruvchi  oqsoqollar jam oasi  tu r a r  edi.
M adaniy  shakllanishning  ilk  bosqichlaridayoq  notiqlik  s a n ’atin i  egal- 
lash  m uhim   ijtimoiy  qadriyat  kasb  etd i.  Q adim da  o d am lar  o liy   fazilatlari, 
ya’ni,  shaxsiy  g ‘urur,  voizlik,  d in iy   tu y g 'u ,  to ‘g ‘rilik,  m a rd lik   va  jasurlik 
kabi  xususiyatlari  bilan  ajralib  turishgan.  Lekin  barcha  o ‘zlashtirishi  zarur 
bo'lg an   ushbu  fazilatlarga  h am m a  ham   ega  bo'laverm agan.  T asit  (m ilodiy 
58—117)  germ an  qabiïalari  h ay o tin i  baholab  shunday  y ozadi:  «U nchalik 
aham iyatga  ega  bo'lm agan  n arsa lar  h aqida  oqsoqollar  b ü a n ,  m uhim roqlari 
haqida  ham m a  bilan  m aslahatlashiladi.  Keyin  yoshiga,  m ashhurligiga, 
jangovor  shuhrati  va  notiqligiga  q ara b   shoh  va  oqsoqollar  eshitiladi»1. 
K o‘rinib  turibdiki,  bu  yerda  h o k im lik   vakolatidan  foydalanib  t o ‘g ‘ridan- 
t o ‘g ‘ri  a m r  ber
ilmasàan,
  bam aslahat,  ishontirish  orqali  h a ra k a t  qilinayapti.
M iloddan  aw algi  VII  asrd a  G retsiyada  shah ar-d av latlarn in g   qurilish 
davri jam oat-avlod  m unosabatlarini  o ‘zida  aks ettirgandi.  Q ab ila jam iyatida 
m uhim   davlat  ishlarini  hal  e tish d a   xalq  yig‘inlari  k atta  roi  o ‘ynagan.  0 ‘ta 
m uhim   m asalalam ing erkin  xalq  m uhokam asiga  qo'yilishi  (yig‘in la r  6  m ing 
fuqarodan  ortiq  kishi  qatn ash g an d a  haqiqiy  hisoblangan)  a n tik   notiqlik 
sa n ’atin in g   asoslari  hisoblangan.
A ristotelning  raqibi  va  A fina  notiqlik  san’atining  b o sh lig 'i  Isokrat 
(m iloddan  a w .  43 6 -3 3 8 )  shunday  yozgan  edi:  «...B ir-birim izni  ishontirish 
va  n im an i  xohlasak,  o'shani  tu s h u n tira   olish  kabi  tu g 'm a   qobiliyatga  ega 
bo'lish im iz  nafaqat  hayvoniy  hay o t  ta rz in i  itqitib  tashlash  im k o n in i,  balki 
ham korlikda  shaharlar  barpo  etish ,  q o n u n la r  chiqarish,  h u n arm a n d ch ilik  
va  sa n ’a tn i  kashf etish  im konini  b erd i  va  um um an,  biz  to m o n d a n   nim aiki 
o ‘ylab  chiqilgan  va  ixtiro  etilgan  b o ‘lsa,  bularning  barchasi  in so n   nutqining 
birinchi  yaratish  xususiyatidir*.2  Bu  yerda  Isokrat  n u tq   q u d ra tin i  ulug‘- 
laydi,  lekin  shu  bilan  birga  q u ru q   so ‘zbozlik  bilan  m a sh h u r  b o ‘lgan 
sofistlarga  qarshi  kurashadi.
U shbu  bahslardan  keyin  R im d a   notiqlarni  bir-biriga  q ara m a-q arsh i 
q o 'y ish   a n ’anasi  rivojlandi.  N o tiq   —  bu  jam oat  arbobi,  davlat  vakili, 
so‘zam ollik  nazariyasi  va  am aliyotining  bilim doni,  bevosita  ijrochisi.  Lekin 
Siseron  (m iloddan  a w .  106—43)  o ‘z  ijodi  va  am aliy  fao liyatida  ham  
notiqlik,  ham   so'zam ollik  s a n ’a tin i  birlashtirgan  kishiîardan  b o lg a n .  U 
siyosatchi,  davlat  arbobi  sifatida  so 'zam o llik   san’atining  sirlarin i  hafsala 
bilan  o'rgangan.  Antik  davrda  b u   s a n ’atn in g   asosan  u ch ta tu r i  k o ‘rsatiladi:
—  epidektik  (ya’ni tantanali);
—  suddagi  nutq;
—  m aslahat  (siyosiy)  nutqi.^

я
1 Ученова B.B.  Публицистика  и  политика  М.:  «Политиздать*,  1979.
3 Плутарх.  Избранные жизнеорасания.  2>ж.  М.:  «Правда»,  1987.
5 0 ‘sha joyda.

S o ‘zam ollikning  eng  oliy va  m urakkab  tu ri  m asiahatda,  m ajlisda  s o ‘zl- 
a n a d íg a n ,  y a ’n i,  siyosiy  nutq  hiçoblangan.  Shuning  u ch u n   ham   notiqlar 
siyosiy  n u tq n i  m u kam m al  irod  etish g a  intilganlar.  A ristotel  (m iloddan  a w . 
384—322)  m a n a   shunday  h o la tla rd a   notiq  beshta  asosiy  m asala  b o ‘yicha 
o ‘z   fik rin i  bildirishi  kerak deydi:
—  m oliyaviy ahvol;
—  u ru s h   va  tinchlik;
—  v a ta n   him oyasi;
—  m a h su lo tlam i  olib  kelish  va  chiqarish;
—  q o n u n ch ilik . *
N o tiq lik   m a h o ra tin i  vaqti,  xohishi,  puli  va  qobiîiyati  b o lg a n   h ar 
q a n d a y   o d a m   egallashi  m u m k in   edi.-  K o‘pchillikka  tegishli  so ‘zam ollik 
xususiyati  asta-sekinlik  bilan  aio h id a   shaxslam ing  kasbiga  aylana  bordi. 
« In s o n n i  ikki  sohadagi  xizm ati  —  buyuk  im peratorligi  va  buyuk  notiqligi 
y u q o ri  m a rtab ag a  olib chiqishi  m um kin*^,  degan  edi  Sitseron.
A fin a d a   dolzarb  ijtim oiy  ah am iyatga  ega  bo ‘lgan  g ‘oyalar  om m aviy 
te a tr   nam o y ish lari,  diniy  ch iq ish lar,  ko‘p   sonli  devor  yozuvlari  va 
ta rix c h ila r  asarlari  orqali  bizgacha  e tib   kelgan.  Buyuk  notiq lam in g   siyosiy 
n u tq la ri,  u la rn in g   asoslari  va  b ayon  etish  shartlari  publitsistik  faoiiyatga 
0 ‘xshashdir.  U larning  predm eti  aio h id a  m uhim   voqea  ekanligi  ham ,  funk- 
siyasi  o m m a   ongiga  tezkorlikda  t a ’sir  etishdan  iboratligi  ham   aynan  b ir  xil.
Publitsistikaning  shakllanishida  notiqlik  bilan  birgalikda  yozuvning 
riv o jla n ish i  m u h im   aham iyat  kasb  etd i.  Yozuvning  kelib  chiqishi  qabila- 
avlod  ja m iy a tla rid a  iqtisodiy-siyosiy  m unosabatlam ing  yangi  b ir tu ri  b o ‘lib, 
y o z m a   harflarga  m urojaat  etish   davlatning  tashkil  topishi,  soliq  va 
m a h s u lo tla m i  belgilash,  hisobga  olish  va  ayriboshlash  m uom alalarini 
a m a lg a   osh irish   paytida,  ayniqsa,  q o ‘l  kela  boshladi.  H ar  q an d ay   xalqning 
y o z m a   yodgorliklari  o 'zin in g   shakllanish  davrida  faqat  aniq  bo'lg an   faktik 
m a ’lu m o tla r,  m ehnatga  oid  x ab arlar  yoki  diniy  ram zlar  h am da  rasm - 
ru sm la rn i  gavdalantirgan.  Y ozuv  o g 'zak i  nutqning  boy  ifodaviy  im koniyat- 
larin i  a k s  ettirish   to m o n   uzoq  ta ra q q iy o t  bosqichini  bosib  o ‘td i,  h atto   b a ’zi 
b ir  v a q tla rd a   u   bilan  m usobaqalashish  darajasiga  ham   yetdi.
M ilo d d a n   aw a lg i  V III  asrda  e llin   yozuvi  ancha  shakilanib,  o dam lar 
o n g in i,  faoliyatini  aks  ettirish d a  m u h im   vosita  bo'Iib  xizm at  qila  boshladi. 
Y o zu v n in g   rivojlanishi  yozm a  b u y u m la m i  kashf etishga  olib  keldi.  C hunki 
o ld in   ish latib   kelingan  loy,  to sh ,  yo g ‘och  va  m etallardan  k o ‘ra  papiruslar 
a n c h a   q u la y   edi.  A ntik  davrda  y o zm a  m atnlardan  ijtim oiy-siyosiy  m aqsad- 
la rd a   keng  foydalanilganligiga  d o ir  ko'pgina  m anbalarni  uchratishim iz 
m u m k in .
M a sa la n ,  m iloddan  aw a lg i  V II—VI  asrlarda  o dam lar  gavjum   joylar: 
m a y d o n la r,  bozorlarda  toshlarga  yoki  m etall  parchasiga  o 'y ib   yozilgan
1  Кузнецова  Т.Й.,  Стрелкова  И.П.  Ораторское  искусство  в Древнем  Риме. 
М.:  1976.
1
 0 ‘sha joyda.

qarorlar,  buyruqlar,  xabarlar,  hukum atning  xalqqa  qaratilgan  m urojaatlari 
ilib  quyilgan.  M iioddan  aw algi  V  asrga  taallu q li  yunon  qishloqlarjdan 
birida  topilgan  m a rm ar  toshdagi  y u n o n -fo rs  uru sh ig a  bag‘ishlangan  yozuv 
o ‘zining  ta ’sirchanligi  va  dolzarbligi  bilan  ajralib  (uradi.  U nda  sh a h an iin g  
unishga  tayyorgarlik  ko'rishi  lozimligi  va  u n i  tashkil  etishga  chaqiruv  o ‘z 
aksini  topgan:  «Xudolar!  Kêngash  va  xalq  q a r o r   qildi!  F crarlar  avlodidan 
N eoklning  o ‘g‘li  Fem istokl  (e’tib o r  b erilsa,  b u n d a  shaxsning,  u n in g  
avlodining  m avqeyi  ta ’kidlanyapti)  ta k lif  kiritadi.  Shahar  Afinaga  va 
boshqa  xudolarga  ishonadi.  Afm alikiar  va  ksenliklar  bolalar  va  ay o liam i 
T rezunga  olib  borib  q o ‘ysinlar.  Q ariyalar  va  ayoliam i  esa  S alam inga 
boshlab  borsm lar.  X azinachilar  va  o ‘ro q c h ila r  x udolar  m ulkini  q o ‘riqlash 
uchun  A kropolda  qolishsin.  B aiog'at  yoshiga  yetm agan  bare ha  b o sh q a 
kishilar  ikki  yuzta  kem ani  tayyorlashga  sa fa rb a r  b o 'lsin la r  va  um um   xavfni 
b artaraf  etishda  baham jihatlikni  xohlagan  m akedoniyaliklar,  korinfliklar, 
eginetlar  va  boshqalar  bilan  birgalikda  o 'z in in g   h am d a  boshqa  ellin lam in g  
ozodligi  u ch u n   varvarlarga  qarshi  kurashsinlar*.
U shbu  m isoldan  m a ’lum  boMayaptiki,  y o zm a  so ‘z  om m ada  v atan - 
parvarlik  tuyg‘ularini 
uyg'otishga  y o ‘naltirilg an , 
siyosiy  m aqsadlarni 
ifodalashga  xizm at  qilgan.  Shu  bilan  birga  o m m a g a   ta ’sir  etish  m aqsadtda 
o 'm atilg an   yoki  tarqatiigan  m ahobatli  (m o n u m e n ta l)  yozuvlar  haqidagi 
guvohliklar  h am   ju d a   qiziq.  Plutarx  y u n o n -fo rs  urushining  m ashhur  lash- 
karboshchisi  F em istokl  hayotini  tasvirlab,  sh u n d a y   deydi:  «F em istokl 
sohildan  u zo q   b o ‘lgan,  dushm anlardan,  b o 'ro n d a n   qochib  boriladjgan 
barcha joylarga,  ko‘rinadigan  yoki  tan ib  o lin a d ig a n   toshlarga  o ‘yib  yozilgan 
yozuvlar  qoldirib  ketar  edi.  Ushbu  yozuvlarda  u   yunonliklarga  m urojaat 
qilib,  agar  iloji  b o 'lsa,  o'zlarining  ozodligi  u c h u n   kurashayotganlar  safiga 
kelib  qo'shilishga  chorlagan,  buning  im k o n i  b o im a s a ,  hech  qursa,  u ru sh  
paytida  varvariar  arm iyasiga  zarar  yetkazish  va  u n i  boshboshdoqlikka  olib 
kelish  aytilgan.  U shbu  yozuvlar  bilan  F em isto k l  yunonliklam i  o ‘z  to m o - 
niga  o 'tk az ish   va  dushm anlarga  nisbatan  s h u b h a   bilan  qarashga  m ajbur 
qilib, varvarlarni  sarosim ada  qoldirishga  u m id   b o g 'lag a n » ^
V.V.  U chenovaning  yozishicha,  bu  yerd a  yozm a  m atn   tezkor  siyosiy 
m aqsadlarni  am aiga  oshirish  uchun  xizm at  qilgan.  U   ochiq d an -o ch iq   ta sh - 
viqot  xarakteriga  ega  bo'lib,  dushm an  q o 's h in i  ic h id a  sarosim a  uyg'otish  va 
n o to 'g 'ri  axborot  tarqatish  m aqsadida  ishlatilgan.  M azkur  «tosh  varaqalar 
adadi»  va  keyinchalik  kodekslarning  «nashri»  k am   b o 'lsa-d a ,  unchalik  o z  
ham   em as edi.
O m m a  hay’atining  harakatini  b o sh q a rish d a  m ahobatli  yozuvlar 
ehtirosli  notiqlarning  nutqlaridan  k o ‘ra  kam   t a ’sir  etgan  b o ‘lishi  m um kin, 
lekin  ular  boshqa  jih a td a n ,  ya’ni,  ch aq iru v   va  m urojaatning  q a t’iy  buzil- 
masligi  bilan  ustun  edi.  Ushbu  yozuvlarga  q a ra b ,  om m aning  oshkoralikka 
bo'lgan  ehtiyoji  q an d ay   qilib  yozuv  m a tn la rid a   ifoda  etilgani  va  m u s- 
tahkam lab  borilganini  kuzatish  m um kin.  O g ’zaki  s o ‘z   ixcham ,  ehtirosli,

t a ’sirli  b o ‘lishi  ravshan,  lek in   uning  abadiy  saqlanib  qolishi  qiyin.  Albatta, 
elchi,  ch o p a r  x ab arlarn i  b ir  necha  m arta  takrprlashi,  obrazli  va  ramziy 
ta rz d a  ifodalashi  m u m k in ,  b iroq,  shu  bilan  birga  u  nim alarnidir  unutishi 
yoki  alm ashtirib  y u b o rish i,  nim alargadir  o rtiq ch a  u rg 'u   berib,  boshqa 
m uhim  jihatlarga  e ’tib o r   qaratm asligt  ham  eh tim o ld a n   holi cm as.
B utun  b ir an tik   d a v r  m obaynida  yunonlar  nafaqat  xudolarga  yodgorltk 
o 'm a tis h   a n ’a n a la ri  b ila n ,  baiki  o ‘z   zam inida  q ahram onlik  ko‘rsatgan 
buyuk  ajdodlariga  h ay k a lla r qurish  bilan jiddiy  m ash g 'u l  b o ‘lganlar.  D iogen 
Laerskiy  Afina  b o sh q aru v ch isi  D im itriy  Filerskiy  (m ilo d d a n   a w .  317—300) 
haqida  shunday  x abar  b era d i.  U ning  sharafiga  300  ku n   davom ida  360  dan 
o rtiq   m is  hay k alch alar  o ‘m a tilib ,  ulam ing  ko‘pchiligida  u   o îd a   yoki  to 'rt 
g ‘ildirakli  aravada  yoki  q a n o tli  o t  ustida  tasvirlangandi.  U nga  b o ‘lgan 
intilish  va  h u rm a t  s h u   d arajad a  edi.  Ammo  Filerskiy  o 'rn ig a   boshqasi 
kelganida  ushbu  h a y k a lla rn in g   ko'pchiligi  yer  bilan  yakson  qilindi,  ayrim - 
lari  sotilib,  y an a  b irla ri  c h o ‘ktirib  yuborildi  va  kechki  hojatlar  uchun 
ishlatilganlari  (sh u n d ay   m a ’lum ot  ham   bor)  ham   b o ‘lgan,  qayta  ishlangan 
biîtasi  A kropolda  h o z irg a c h a   saqlanib qolgan.1
Y ozm a  so ‘z,  y o z m a   m a tn la r  baribir  publitsistik  ruhi,  t a ’sir  etish 
darajasi  jih a tid a n   o g ‘zaki  n u tq q a   nisbatan  past  turardi.  T ezkor  ta ’sir  etish 
va  keng  audito riy an i  q a m ra b   olishda  ular o g ‘zak¡  s o “z   bilan  m usobaqalasha 
olm as  edi.  F aq at  o g ‘zaki  s o ‘zgina  u  yoki  bu  dolzarb  masalaga  yoki  bir 
vaqtning o ‘zida  h am m asig a  sam arali  ta ’sir etishni t a ’m inlay oigan.  Shuning 
u ch u n   ham   q ab ila la m in g   oqsoqollar  tom onidan  boshqarilishida  og‘zaki 
n u tq   im koniyatlaridan  k en g   foydalanilgan.
Q adim gi  Rint  ta rix ch ila rin in g   asarlarida  R im da  «Asta*  sarlavhasi  osti- 
d a   tarqatilgan  k o 'p g in a   o ‘ziga  xos  byulletenlar  h aqida  eslatm alar  mavjud. 
A ntik  davrda  sh a h arlik la r  gazetalarga  hali  u n ch a  zaruriyat  sezmas  edilar, 
c h u n k i  u lam ing  ax b o ro tg a  b o 'lg a n   ehtiyojini  choparlar,  gohida  esa  yozm a 
e ’ionlar  qondirib  tu ra rd i.  F aq at  Rim   hukm ronligi  b u tu n   0 ‘rta  yer  dengizi 
sohillariga  yoyila  b o sh la g an   joylarda  boshqarishni  osonlashtirish  va  m ar- 
kazda  n im a  ish lar  s o d ir  b o'layotganidan  xabardor  b o ‘lib  turish  talabi 
shunday  axborot  vositalariga  ehtiyojni  yuzaga  keltirdi.
Rim   harbiy  m o n a rx iy asi  va  m arkazlashgan  boshqaruv  asoschisi  Yu. 
S ezar  gazetani  eslatu v ch i  b irin c h i  nashm i  ham   tashkil  qiluvchi  b o ‘lgan. 
Yu.  Sezarning  biografi  S v etoniy  shunday  guvohlik  beradi:  «Sezar  kon- 
sullikni  olganidan  s o ‘ng  b irin c h ilard a n   bo‘lib  ham   sé n at,  ham   xalq  uchun 
kundaük  ax b o ro tn o m a  (ved o m o sti)  —  «Asta»ni  tashkil  etishga  va  nashr 
qilishga  q aro r  qildi.  T a rix c h i  Tasit  o ‘z   asarlarida  ushbu  axborotnom adan 
olingan  xabarlarga  te z - te z   m urojaat  qiladi.  S hunday  eslatm alar  boshqa  bir 
qad im   tarixchi  P liniy  asa rla rid a   ham   keltirilgan».
U shbu  m a n b ala r  aso sid a  n ash r  etilgan  xabarlam ing  ikki  tu rin i  tikiash 
m um kin.  B irin ch id an ,  u la r  m a zk u r  «Asta  senatus*da  R im   Respublikasi  oliy 
hu k u m at  o rgani  b o ‘lgan  se n atn in g   qisqartm a  m ajlis  bayonnom alari  bilan

birgalikda  «Asta  d iurna  populi  rom ani»,  y a ’ni,  «R im   fuqarolari  u c h u n  
kundalik  xabarlar»  ham   b o ‘Igarjiigidan  d alo lat  beradi.
«Asta»ning  m untazam ligi  q a t’iy b o 'lm a g a n .  M asalan,  S itseron  m ilodiy 
50-yilda  A ttikaga  yozgan  xatida  «Asia  senatus»ning  m art  oyi  nash rin i 
olgani  haqida  y o za d i1.
Axborot  alm ashishga  bo'lgan  birin ch i  ehtiyojlar  Rim  im periyasidagi 
yiiqori  tabaqalarni  boshqarishni  m uvofiqlashtirish  tufayli  paydo  b o 'ld i. 
Keng  siyosiy  axborot  alm ashishlar  siyosiy  harakatlardan  ko‘ra  asosan 
xo'jajik-iqîisodiy,  shaxsiy,  m aishiy  va  b iro r  narsani  anglash  m aqsadlarini 
e ’tiborda  tutgan.  G ips  taxtachalarga  h u k u m a t  qarorlari  haqidagi  x abarlar 
ham   ju d a   qisqa  qilib  yozib  qo'yilardi.  Bu  yerd a  ham m a  narsa  h aq id a 
batafsil  yozilm aganki,  bunda  yozm a  publitsistikaning  a n ’an alari  k o ‘zga 
tashlanadi:  ya’n i,  «hukumatga  n o m a ’qul  faktlar  haqida  hech  narsa  d ey il- 
magan*.  XV  asrdan  keyingina  gips  ta x ta c h a la r  o ‘rnini  yengil,  qulay  va  te z - 
likda  ko'paytiriladigan  qog‘oz  varaqalar  egallay  boshlagan.  U sh b u   gips 
tax tachalardan  esa  notiqlar  siyosiy  m in b a r  sifatida  foydalanishga  o d a tla - 
nishgan.  X abarlam ing  masofani  tezlikda  bosib  o ‘tish  qobiliyati  va  ijtim oiy 
aham iyatini  saqlash  keyinchalik  epistolyar  (nom alar)  am aliyotini  rivojlan- 
tirdi.
D em ak,  kundalik  m atbuotning  b irin c h i  avlodlari  antik  davrda  p ay d o  
bo'lg an ,  lekin  ular  hali  davriy  gazetaning  o 'z i  em asdi.  0 ‘sha  v aqtda  b ir  o z  
shakllanish  ja ra y o n ln i  boshidan  o 'tk a z g a n   «m atbuot»  hali  an tik   d av r  m u - 
hitidan  uzilib  chiqib  ketolmagan  edi.  B unga  uni  ko'paytirish  va  ta rq a tish - 
ning  iloji  yo'qligi  xalaqit  berardi.
A ntik  davm ing  oxirrog'ida  davlat  d in ig a  aylangan  xristianlik  2—3  y u z  
yillik  m obaynida  katta  hududda  kuchli  ch e rk o v   tashkilotlarini  tashkil  etd i. 
g'arbiy  Y evropa,  Kichik  Osiyo  va  S h im oliy  A frikada  q aro r to p g a n   b u   d in ­
ning  g‘oyaviy  qudrati  asosan  iqtisodiy  boylikka,  faol  m adaniy  va  siyosiy- 
tashkilotchilik  harakatlarga  suyanar  edi.  G 'a rb iy   Y evropa  m a m la k atlarid a 
asosiy  h ukm ronlikni  egallagan  rohiblar  cherk o v   yerlarini  xudoga  x iz m at 
qiladigan  m ulk  sanab,  rasm -rusum larni,  d in iy  



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   4   5   6   7   8   9   10   11   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling