‘zbekiston respublikasi oliy va 0 ‘rta maxsus ta’lim vazirligi

bet11/36
Sana15.02.2017
Hajmi
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   36
[ V  bob.
  0 ‘RTA ASRLARDA  Y EV R O PA   P U B L IT S IS T IK A S I
1-fasl.
  Publitsistika davr  ru h iy ati  va  qonuniyati  sifatida
0 ‘r ta   asrla rd a  davr  ruhiyati.  In so n   tafakkurining  rivojlanishi  h ech  
q ach o n   to 'x ta b   qolm agan.  X ristianlik  q a ro r  topib,  uning  erkin  fikrga  qarshi 
kurashi  kuchaygan  sari  unga  m uxoliflik  h am   ortib  bordi.  B uyuk  m u ta - 
fakkirlar,  d in   arboblari  dinning  q ay ta  q u ruvchi,  yaratuvchi  va  poklovchi 
sifatidagi  kuchiga  ishonar  edilar.  L ekin  qadim gi  R im da  xristianlik  rasm iy 
ravishda  hukm ron  din  deb  tan  o lin g a n d a n   keyin  300  yil  m obaynida  b u tu n  
Y evropada  k atta  kuchga  ega  b o ‘lgan  k o ‘plab  cherkovlar  va  b o sh q a   turli

d in iy   ta sh k ilo tlar  tizim in i  y aratdiki,  ulam ing  m ustahkam   silsilasi  G ‘arbiy 
Y evropa,.  V izantiya,  K ichik  p siy o n in g   bir  qism i  va  h atto   Shim oliy  Afri- 
k a g a ch a  yetib  bordi.  M ajusiylik  va  boshqa  din  vakiliarining,  ayniqsa, 
y ah u d iy lar,  so‘ngra  m u su lm o n la rn in g   xristîanlikka  m ajburlanishi  faqat 
u la rd a g in a  em as,  balki  bu   zulm ga  qarshi  chiqqan  nasroniy  o lim lar,  davlat 
a rb o b la ri,  publitsistlarda  h a m   norozilik  kayfiyatini  uyg'otdi.
O 'r ta   asrlarda  publitsistikaning  yuzaga  kelishi  xristian  cherkovi  eng 
o b r o ‘li  arboblarining  B ibliyadagi  fïkilarga  qarshi  chiqishga  ruxsat  ber- 
m aganlikJari  bilan  h a m   bo g ‘liq  boMdt.  Z efo,  ular  hatto   M uqaddas  kitob 
(y o zu v )n i  sharhlashga  ham   y o ‘l  q o ‘ym asdilar.  Bu  ish  bilan  faqatgina  yuqori 
ta b aq a d ag i  d in   arboblari  sh u g ‘ullanishlari  m um kin  edi.  Bu  esa,  tabiiy 
rav ish d a,  boshqa  faylasuflar  noroziligini  keltirib  chiqarardi.  C herkov 
ta q iq la sh   choralarin i  va  o ‘z   tazy iq in i  kuchaytirgan  sari  odam lard a  bilim  
egallashga  intilish  h am   o sh a  b ordi.  0 ‘z  navbatida,  bu   h o l  keng  qam rovli 
ku rash g a  ch o rla r  edi.  Shu  ta riq a   cherkovga  qarshi  ch iq q an la m in g   jipsla- 
sh u v i  yuz  berdi.  H a tto ,  ch erk o v n in g   eng  ilg‘o r  arboblari  h am   (m asalan, 
A vliyo  A vgustin),  h aq iq atg a  intilish  iiatîjasida,  o ‘zlari  bilm agan  holda, 
c h erk o v g a  qarshi  b o ‘lib  q olardilaf.
M a zk u r  holatlarga  k o ‘ra  o ‘rta  asrlarni  jim jitlik  davri  ed i  desak,  katta 
x ato   b o ‘lardi.  Bu  cherk o v   o ‘z   o b ro ‘si  orqali  kuchli  tazyiq  o 'tk az g an   davr 
b o ‘ldi:  u   o ‘z   du sh m an larin i  q a m o q q a   tashlar,  qatl  etar,  qiynoqqa  solar  va 
ta q iq la r^ a  m ahkum   q ila r  edi.  S h uning  uchun  unga  qarshi  kuchli  ju n b u sh , 
h a ra k a t  h a m   yashirin  ta rz d a   dav o m   etardi.  Bunday  sharoitda  ijtim oiy  hayot 
z o h ira n   sokinlik  taassurotini  u y g 'o ta r edi.
0 ‘rta  asrlar  davrining  ruhi  publitsistik  kurashlar,  faol  to ‘qnashuvlarda  o ‘z 
ifodasini  topdi.  Xristianlik  majusiylik  bilan  kurash  davom ida  yuzaga  kelib, 
ja m iy a td a  m ustahkam   o lrin   egallay  bordi,  bu  esa  publitsistik  janglar, 
kurashlarga  sabab  b o ‘ldi.  Publitsistik  bahslar  haqiqatni  izlab  topishga  olib 
kelardi,  shuning  uchun  xristian  dini  Uyg'onish  davrida  o ‘z   o ‘m ini  tafakkurga 
b o 'sh atib   berishga  m ajbur  edi.  Qisqacha  aytganda,  o 'rta   asrlar  «sokinligi» 
keyinchalik  U yg'onish  davri sifatidagi  «portiash*  tarzida nam oyon b o ‘ldi.
U sh b u   qism   yakunida  sh u n i  t a ’kidlab  o ‘tish  jo izk i,  xristian  c h e r- 
k o v in in g   ustuvorligi  o ‘sha  d a v r  u c h u n   asosiy qonuniyat  edi.  S huning  u chun 
ch erk o v g a  qarshi  kurash  u n in g   kuchli  tazyiqiga,  zulm iga  qarshi  tabiiy javob 
oMaroq  nam oyon  b o 'ld i.  C h e rk o v   hokimiyatini  ag'darishga  q o d ir  kuch 
y o 'q lig i  bois  publitsistika  u n g a  q arsh i  kurashning eng  m u h im   vositasi  b o ‘lib 
m a y d o n g a  chiqdi.  K urash  y ash irin ch a  borardi.  0 ‘rta  asrlar  d iniy  falsafasi 
o 'z g a c h a ,  erkin  fikrga  n isb a ta n   ayovsiz  m unosabatda  boMardi.  U ning 
q o n u n ia rin i  in k o r qilishga ja z m   etganlarga shafqat  yo‘q  edi.  A ytish  lozim ki, 
b u   d a v rd a   falsafa  ham   m a ’lu m   darajada  inqiroz  h o latini  boshdan  kechi- 
ray o tg an d i.  B unday  vaziyat,  e n g   a w a lo ,  faylasuflaming  o ‘zlarini  qo n iq tir- 
m asdi.
T aniqli  m utafakkir  P er  Abelyar  (1079—1142)  hatbiy  oilada  voyaga 
yetgarüigiga  qaram asdan,  oilaviy  a n ’analar  davomchisi  bo'lm adi,  aksincha, 
falsafaga  beriltb  ketdi.  M aikuraviy kurash davr taqozosi,  ifodasi bo'lgani  uchun 
u n g a  k o'proq  ijtimoiy  m uam m o lam in g   adolatli  yecliimini,  haqiqatni  izlovchi

tinib-tinchim as  odam lar  kelib  qo‘shilardilar.  P e r  Abelyaming  o ‘zi  ham  
«Mening  ko‘jg an-kechiigan  musibatlarim  tarixi»  kitobida  o'zídagi  bor  narsani 
balis  quroliga,  falsafaga,  m uboliasa-m unozaralarda  q o ‘lga  kiritilajak  o'ljaga 
almashtirganini  aytadi.  Bunday  misollar  o ‘rta  asriarda  mafVuraviy  kurash  davr 
qonuniyatlaridan  biri sífatida  yuzaga  chiqdi,  deyishga  asos bo‘ladi.
M utaxassislaming  ta ’kidlashlaricha,  bahslar,  so'zam ollik  musobaqalari 
Abelyarga  o ‘sha  paytdagi  jangari  Fraiisiyaning  h ar  qanday  jaiigu  jadallaridan 
go‘zalroq  tuyulardi.  U  fransuz  millatiga  m ansub  edi,  o ‘sha  paytdagi  Fransiya 
esa  bosqinchiligi  bilan  ajralib turandi.  Bu  fikr  nafaqat  Abelyarga  nisbatan,  balki 
boshqalai^a,  m asalan,  Avliyo  Avgustinga  nisbatan  ham   to ‘g‘ri  keladi,  deyi- 
shim iz m utnkin.  Zam ondosh do'stlari  va  olim lam ing  aytishlaricha,  falsafiy aql, 
publitsistik  jo'shqinlik,  kuch-quwatga  to'lib  toshgan  odam  bo‘lgan  Ávliyo 
Avgustinning  vujudida  misoli  urush  qaynar  edi.  U   axloqiy-falsafiy  asarlar 
yaratib,  ilg‘o r  ijtimoiy,  düiiy  fikrlami  targ‘ib  qilardi.  Butun  hayoti  jaiigu 
jadallardan  iborat  bo‘lgan  bu  insonga  xos  yuksak  darajadagi  qobiliyatning 
jum bog‘i  ham   xuddi  shu  narsada  yashiringan  edi.  Avliyo  Avgustin  22  kitobdan 
iborat  «Ilohiy  shahar*  nomli  yirik  asar  yaratgan.  0 ‘n  uch  yil  davom ida 
yozilgan bu  kitob  o 'rta   asrlaming  m ashhur asarlaridan  biri  b o ld i.  M uallif unda 
m ukammal  shahar  qanday  bo‘lishi  kerakligi  haqida  fikr  yuritadi.  Aytish 
lozimki,  buiiday  qarashlar Avgustingacha  Forobiyning  «Fozil  odam lar shahri»- 
da ham  ilgari suriigandi.
Y uqorida  t a ’kidlaganim izdek,  o ‘rta  a s rla r  sharoitida  publitsistika 
cherkovga  qarshi  kurashning  eng  kuchli  vositasi  va  insonlar  om m av iy - 
m a’naviy  hayotining  asosiy  ifodasi  b o ‘üb  xizm at  qildi.
Shuni  ham   ta ’kidlab  o'tm oqchi  edikki,  ushbu  bobda  aniq  publitsistik 
asariar  nom i  kam roq  keltiriladi.  Z ero,  o ‘rta  asrlar  publitsistikasi  n am u n a- 
Iariga  asosan  Rim   papasi  maktublari,  uning  xalqqa,  qirollar,  im peratorlarga 
m urojaatlari,  cherkov  farmonlari,  din  arboblarining  maktublari,  manifestlari 
ham da  hukum atlar,  qirol  va  vazirlam ing  ko‘plab  k o ‘rsatmalari,  olim lam ing 
bahslari,  m ualliflari  yashirin  (anonim )  m urojaatlar  va  boshqa*  shu  kabi 
sanoqsiz hujjatlar yorqin  misol  b o 'la olíshi  m um kin.
Ikkinchidan,  o ‘rta  asrlarga  doir  ko‘plab  m a sh h u r  publitsistik  asarlarda 
mualliflarning  nom lari  ko'isatiimagan.  Bu  o ‘sh a   d av r  uchun  oddiy  hol,  h atto  
qonuniyat  edi.  O dam lar  turli  sabablarga  k o ‘ra -k im d ir  tazyiqlardan  ch o ‘chi* 
gani  uchun,  yana  kim dir  muayyan  asarda  ifodalangan  fikrni  xalqniki  d eb  
bilganidan  kam tarlik  qilib,  o‘z  ism -shariflni  yashirar  edi.  Rim  papasi  va 
Yevropa  qirollarining  asarlariga  to ‘xtaladigan  b o 'lsak ,  ular  xalqqa  aytilm oq- 
chi  fikrlaming  asosiylari  bo'lmagan.  Q uyiroqda  b u n in g  tahlilini keltiramiz.
M u h im i-o ‘rta  asrlar  publitsistikasining  q o nuniyatlaridir.  U iarni  a n iq - 
lash  u chun  esa,  ism lam i  ko'rsatish  shart  e m a s,  deb  o'ylaym iz.  B uning 
ustíga  o ‘sha  m ualliflarning  asarlari  hozirgi  k u n d a  uncha  ham   do lzarb  
emasligi  bois  bay o n im iz  uchun  ortiqchalik  qilish i  va  yetkazm oqchi  b o 'lg a n  
asosiy  flkrím izning  ilg‘ab olinishiga  xalaqit  berish i  h am   m um kin.
0 ‘rta  asriarda  qozi  rolini  o'tay  oigan  publitsistika  keng  halq  om m asining 
taqdiri  uchun  javobgar  ta ra d a  nam oyon  b o ‘Iib,  turli  yo‘nalishlarda  sam arali 
rivojlanarkan,  o ‘sha  davr  mutafakkirügining  ruhi  va  vujudiga aylana bordi.  D in

ustun  kelishga  qan ch alik   harakat  qilmasin,  unga  qarehilik  ham   tobora 
kuchayaverdi.  Publitsistikaning  asosiy  ikki.  yo‘nalishi  aniq  g‘oyalam¡  o'zida 
mujassamlasht irgan  h o ld a ,  b ir  tom ondan,  falsafly  asarlarda  ham da,  ikkinchi 
tom ondan,  «ucliar*  publitsistika  tarzída,  ya’ni,  xatlar,  pamfletlar,  murojaatlar, 
chaqíriqlar,  nasihatlar k o 'rin ish id a  namoyon b o ‘lardi.
Bu  davr  publitsistikasi  odam lam iiig  ijtimoiy  faolligini  yuksak  darajaga 
ko'tardi,  Yevropa  xalqlarini va  ular orqali boshqa  qit’alarda  yashovchilami din, 
fan,  haqiqat,  hokim iyat  m uam m olari  bilan  qiziqtira  okii.  Xalqlararo  junbush 
avjiga  chiqayotgan  sh u n d a y   bir  zamonda  odarnlar  bir-birlarini  tushunishga 
liarakat  qilardilar,  bir-birlari  haqida  batafsil  bilishni  istardilar.  Bulaming 
barchasi  om m a  u ch u n   ko ‘p   m iqdordagi  kcrakli  axborotni,  yaqin  masofaga,  tor 
doiraga  larqaluvchi  ovozdan  farqli  o ‘laroq uzoq  masofaga  ommaviy  axborotni 
yetkazib  beruvchi  vositaga  b o ‘lgan  ehtiyojni  yuzaga  keltirdi.  Boshqacha 
aytganda,  bosm a  sta n o k   k ash f  etilish  arafasi  bo'lgan  bir  davr  hukm  surardi. 
Ijtimoiy ehtiyoj  b unday  kashfiyotni kun  taitibiga chiqaigan edi.
0 ‘rta  asr  publitsistik asin in g   o ‘ziga  xosligi  quyidagilarda  o ‘z   aksini 
to p d i.  U   xristianlik  d in i  aq idalarining  kuchli  bosim iga  q arshi  tabiiy  javob 
tarzid a  hayotga  keldi.  U la rg a   qarshi  kurashish  h a r  q an d a y   sog‘lom   fikrli, 
faol  ishga  q o d ir  faylasuf,  siyosatchi,  din  arbobi,  publitsist  u ch u n   m uqar- 
rarlik  kasb  etgandi.  L ek in   n im a  u chun  aynan  publitsistika  o ‘rta   asrlarda 
yetakchi  kuch  b o ‘lib  m a y d o n g a  chiqdi?  C hunki  u   jam oatchilikka,  uning 
ongiga  nisbatan  d a ’v o g arlik   qiiardiki,  keng  xalq  om m asigina  bu  kurashda 
kim   haq  yoki  n o h aq lig in i  an iq la b   bera  olishini  istardi.
Publitsistika-bu  x alq q a,  om m aga  m urojaat  dem ak.  Insoniyat  o ‘zini 
faqat  taqdirga  bo g ‘liq  va  h e c h   narsaga  qodir  b o ‘lm agan  b ir  m avjudot  deb 
his  qilm asligi  k erak  ed i.  Z e ro ,  bunday  tushuncha  fojiali  xato  bo'lib  chiqishi 
ehtim o ld an   holi  em a sd i.  Insoniyat,  agar  d in   u n í  tahqirlashga,  qobiliyat- 
larini  yerga  urishga  u rin a y o tg a n   ekan,  lozim   b o 'lsa,  o ‘z   baxti,  porloq 
kelajagi  u ch u n   h a tto   u n g a  qarshi  kurashish  lozim ,  degan  fikrga  kelib 
qolgan  edi*  D inga  q a rsh i  t o ‘g‘rid a n -to ‘g‘ri  urush  olib  borish  esa,  keraksiz 
qurbonliklarga  sabab  boM uvchi  h ar  qanday  x atti-h arak a t  kabi  b em a’ni- 
garchilikning  o ‘zi  b o i i b   chiqardi.  Shuning  u ch u n   so ‘z   va  aql  bilan  g‘ala- 
baga  erishish  vazifasi  tu ra rd i.  F aqat  ilmiy  va  d in iy   risolalar  sahifalaridagi 
zafarning  o ‘zi  kam lik  q ila rd i.  Buning  uchun  ay n an   om m aviy  m uloqotlar, 
fikr  aím ashuvlar,  o m m a v iy   b ahs-m unozaralar  za ru r  edi.  Publitsistika  xuddi 
a n a   sh unday  o m m a v iy   fikr  alm ashuv  vositasi  sifatida  shakllandi.  U  diniy 
aqidalam ing  b o ‘g 'u v c h i  m u h itid a  toza,  m usaffo  havo  kabi  basharíyatni 
h alo k atd an  asrab  q o ld i.
Publitsistikaning 
b u n d a y   yutuqlarga  erishuvida 
S harq,  ayniqsa, 
M usulm on  R en essan si  d av ri  olim larining  ilm iy  va  falsafíy  faoÜyati  kuchli 
o m il  b o ‘lib  xizm at  q ild i.  Publitsistlar,  faylasuflar  va  boshqa  soha  o lim ­
larining  bir  sh a h a rd a n   ik k in ch i  shaharga,  b ir  m am lakatdan  boshqa  m a m - 
lakatga  ko ‘ch ib   y u rish la ri  o ‘sh a   davm ing  m uhim   belgilaridan  hisoblanardi. 
Bunga  sabab,  ju m la d a n ,  o ‘sha  paytlarda  om m aviy  m uloqotning  bosm a, 
yozm a shakllari  m av ju d   b o ‘lm agani  edi.

U  paytlarda  qoMyozma  kitoblar  h am   ju d a   kam ligi  va  q im m atlig id an  
keng  om m ag a  yetib  bormasdi.  S h u n in g   u ch u n   fan  va  falsafa  o g 'zak i 
bahsJar  jarayonidagina  rivoj  to p a r  edi.  K o ‘p   o lim -publitsistlar  xuddi 
shunday  ish  tutishlari  natijasida  eng  ilg‘o r   g ‘oyalar  sh ah ard an -sh ah a rg a 
«ko'chib»,  takom ii  topib  borardi.  M asalan ,  u la r  antik  d u n y o d an   S h arq  
m am lakatlariga  ilg'or  fikrlar  tarzid a  o ‘tib ,  so 'n g ra   rivojlantirilib,  sayqal 
berilgach,  y an a  Y evropa  m am lakatlariga  ta q d im   ctildi.
P er  A beiyam ing  t a ’kidlashicha, 
u  q ae rd a   qanday  s a n ’a t  yokt 
m unozara  gullab-yashnayotgani  yoki  b iro r  b ir  yangi  narsani  to p g a n  
o d am lar  h aqida  bilib  qolsa,  bahslarda  q atn ash ish   m aqsadida  d arh o l  o ‘sha 
viloyatga  yetib  borardi.  Yana  P e r  A belyar  eslatganidek,  an tik   dav rd a 
A flotun  va  A rastu  m aktablarining  faylasuflari  h am   xuddi  sh u n d a y   y o ‘l 
tutishgan.  Abelyarning  o ‘z  kasbi-kori  esa  m uallim chilik  edi.
0 ‘r ta   a s rla r  publitsistikasining  y o 'n a lish la ri.  K urash,  agar  u   to ‘g ‘ri 
olib  borilsa,  doim o  haqiqatni,  a d o la tn i  izlashga  undaydi.  M utafakkir 
insonlarning  m afkuraviy  kurashi  u m u m ja h o n ,  um um sayyora  m iqyosida 
n ohaq  b o lis h i  m um kin  em as,  c h u n k i  u  d oim o  o d am lar  h ay o tin i 
yaxshilashga  qaratilgan  bo'ladi.  0 ‘rta   asrla rd a  turli  oq im lar orasidagi  b a h s- 
m unozaralar  orqali  aynan  shunday  vaziyatlarda  haqiqat  tu g 'ilish i  m u m - 
kinligi  haqidagi  fikr  ko‘p  m arotaba  isbotlangan.  H aqiqatgo'ylikka  erishish- 
da  o d am lar  yangi,  rasional,  ishonchli  asosga,  m etodologiyaga  ta y a n a r 
edilar.  B uning  hosilasi  o 'laroq  o ‘rta  asrlarda  yangi  fanlar  paydo  b o ‘ldi. 
Inson  tafakkurining  o'zgacha  ta lq in la r  izlashi  U yg‘onish  davriga  o lib   keldi. 
A ynan  o ‘rta   asrlar  q a ’rida  birinchi  d o rilfu n u n lam in g   paydo  b o 'lish i  b ejlz 
em as  edi.  M asalan,  o ‘sha  davr  faylasuflaridan  Io an n   D am askin  falsafani 
nazariy  va  am aliy  turga  ajratadi.  0 ‘z   navbatida,  nazariy  falsafani  u  d in - 
shunoslik,  m atem atika  va  fiziologiyaga  boMadi.  M atem atika  esa  a n fm e tik a , 
m usiqa,  geom etriya  va  astronom iyaga  ajralardi.  Amaliy  falsafa  etik a 
(axloqshunoslik)  iqtisod  va siyosatdan  ¿boraf  edi.
«Falsafa»  («filosofiya»)  so 'zin i  fan g a  kiritgan  kishi  ham   m a tem atik  
olim   Pifagor bo'lgan.  0 ‘rta  asrlardagi  fan la r  tasnifi  Ioann  D am askin  to m o - 
nidan  xuddi  shunday  qiziq  b ir  ta rz d a   keltiriladi.  Avliyo  Avgustin  ay tish i- 
ch a,  falsafiy  muvaffaqiyat  qozonishda  h aq iq a tn i  kashf etishdan  k o ‘ra,  b ah s- 
m u nozaralarda  g‘alabaga  erishish  m u h im ro q .  Ya’ni,  u n in g   fik n c h a , 
haqiqatni  izlashning  o'zi  g'alaba  em as,  ay n an   bahsda  haqiqat  izlash  eng 
asosiy  narsadir.  F anlam i  o ‘rganish  ayni  paytda  ham   y o 'n alish ,  h am  
haqiqatni  izlab  topish  edi.  O 'rta   asrlardagi  bah s-m u n o zaralar  m a n tiq   fanini 
o'ziashljrishga,  isbotlash,  ishontirish,  asoslash  kabi  m antiqiy  u su llam i 
o'rganishga  turtki  bo‘lib  xizmat  qildi.
F an la m i  o ‘rganish  jam iyat  va  ijtim oiy  hayotning  rivojlanish  q o n u - 
niyatlaridan  biriga  aylandi.  X II—X III  asrla rd a  Yevropaning  B olonya,  Parij, 
P adua,  K em brij,  N eapol,  T uluza  kabi  sh a harlarida  birinchi  u n iv ersitetlar 
paydo  bo'ldi.  Tuzilishi 
jihatdan
  u la r  bir-biriga  o ‘xshardi.  D eyarlt  b a rc h a  
universitetlar  huquq,  tibbiyot,  din sh u n o slik   va  erkin  sa n ’a tla r  kabi  t o ‘rtta 
fakultetdan  iborat  edi.

E rkin  sa n ’a tla r  fak u lteti  o ‘ziga  xos  tayyorlov  bosqichi  b o ‘lib,  uni 
b itirg an lar  boshqa  fakulietlarga  o 'q ish g a  kira  olardilar.  JUnda  o'rganiladigan 
asosiy  fanlaridan  b in   falsafa  b o ‘lgani  uchun  u   erkin  fikrlash  m anbayi  b o ‘lib 
tanildi.  U m u m a n ,  o 'r ta   asrla rd a  universitetlar  ham   ilm -fan ,  ham   erkin 
fikrlash  m arkazlariga  ay ian g an d i.  F orm al  m antiq  d in   arboblari  tom onidan 
cherk o v   m anfaatlariga  b o 'y su n d irib   borildi.  D insizlar,  kofirlar bilan  kurashi 
ja ra y o n id a  m ijozlarini  o ‘z   fikrlariga  ishontirish  va  u la m i  asoslash  bobida 
ch e rk o v   u ch u n   ay n an   m a n tiq  ju d a   za ru r edi.  Ilm iy  va  ijtim oiy  fikrning  eng 
dastlabki  ob ro 'li  m a n b a la rid a n   bo'lm ish   A rastu  va  boshqa  an tik   olim - 
larning  ilm iy  nierosiga,  B ibliyaga  m urojaat  etish  o ‘rta   asrlar  publitsis- 
tikasining  tam oyillaridan  y an a  b in   sifatida am al  qildi.
N im a  uchun  o dam lar  yuzaga  kelgan  bahslar  yechim ini  topishda  Bib- 
liyaning  asl  nusxasiga  m urojaat  etishni  afzal  ko'rardilar?  G ap   shundaki, 
cherkov  xalq  Bibliyasiga,  ya’ni,  o ‘zining  asosiy  aqidalariga  qarshi  turaixli. 
Rasm iy  cherkov  to m o n id an   tasdiqlanm agan  har  qanday  diniy  asar,  risola, 
sharh  va  tarjima,  ya’ni,  b ir  s o 'z   bilan  aytganda,  ko‘p   sonli  yozma  va  bosma 
diniy  adabiyot  taqiqlangan  edi.  Lekin,  ruhshunoslik  qonunlariga  ko‘ra,  bu 
ilg‘o r   mutafakkirlar,  keng  xalq  ommasining,  faylasuf  olim lar  va  din 
tai^'ibotchilarining  aynan  Bibliyaga  bo ‘lgan  qiziqishlarini  yanada  kuchaytirib 
yubordi.  M aqsad  esa  undagi  asosiy  fikrlami  tushunib  yetish  va  xalq  orasida 
haqiqatni  targ'ib  qilishdan  iborat  edi.  Cherkovning  taqiqlashlari  unga  qarshi, 
teskari  chiqishlarga,  cherkovning  rasm iy  aqidalaridan  ko‘ra  hayotga,  hayotiy 
ehtiyoj  va  manfaatlarga yaqinroq  fikrlarning  paydo bo‘lishiga olib  keldi.
O 'rta   asilar  publitsistikasining  muhim  yo‘nalishIaridan  yana  bin  — 
m utafakkiiiikning  o ‘sha  davrdagi  rivojlanish  qonunlaridan  b o lm ish   haqiqat- 
ning  ikki  tom onlam a  m ohiyatga  egaligini tasdiqlash g'oyasi  edi.  «Ikki  haqiqat* 
(ikki  tu r  haqiqat)  atam asi  orqali  haqiqat  haqidagi  ta ’lim ot  nazarda  tutilaidi, 
chu n k i  falsafiy  va  diniy  izlanishlar  bu  ma’noda  ikki  xil  yo‘lda  edi.  Falsafa 
materiyaga  yaqinlashsa,  dinshunoslik  ruhga  yaqin  turardi.  Haqiqatning  ikki 
xilligi  haqidagi  ta ’limot  aynan  o 'rta   asrlarda  paydo  b o ‘lib,  ko'pchilik  tom o­
nidan  tan olindi.  U shbu  ta ’lim ot  mualliflari Arastuga tayanishardi.
A rab  faylasufi  Ibn  R u sh d   (1 1 2 6 -1 1 9 8 )  haqiqatning  ikki  xilligi  haqi­
dagi  t a ’lim otni  yaratgan  o b ro 'li  m utafakkirlardan  bo'Idi.  Eng  a w a lo ,  shu 
o lim   yaratgan  falsafiy  o q im   h aq id a  fikr  yuritm oqchi  boMganimiz  uchun, 
u n in g   shaxsiga  d o ir  m a ’lu m o tla m i  quyiroqda  keltiram iz.  Y evropada  bu 
ta ’lim o t  averroizm   n o m in i  oldi.  U   X III  asrda  gullab-yashnadi  va  Yevro­
p ad a  U yg‘onish  d av rigacha  b ir  necha  asrlar  davom ida  ommaviyligini 
y o ‘q o tm a d i.  Ibn  R u shdning  ism i  lotinchasiga  «Averroes»,  ta ’lim oti  esa, 
«averroizm *  deb  n om landi.
Y evropa  averroizm ining  y etakchi  m aktabi  X III  asr  fransuz  aver- 
roizm idir.  Parijdagi  u niversitet  averroizm   m arkazi,  Siger  Brabantskiy  esa 
u n in g   yorqin  nam o y o n d asi  b o ‘ldi.  Angliyada  n om inalizm   falsafasining 
vakillari  Io an n   D u n s  S k o tt  h a m d a   Uilyam  Okkam   haqiqatning  ikki  xilligi 
tarafd o rlari  b o 'lib   ch iq ish d i.  H aqiqatning  ikki  tom onlam aligi  haqidagi 
ta ’lim o t  o 'rta   asrlarda  P etro   P om panassi  to m o n id an   h am   keng  targ'ib 
q ilin d i  (yaqinda  uning  to 'r t ta   asosiy  risolasi  rus  tiliga  o'g irild i.)  Ibn  Rushd

abadiylik  g ‘oyasini,  ya’n i,  dunyoning  yaratilm aganligi,  ruhning  o lim g a 
moyilligi,  haqiqatning  ikki  to m onlam a  m ohiyati  haqidagi. t a ’lim otni  ishlab 
chiqarkan,  bilim ,  e ’tiqod  (din)  va  falsafani  d in sk u n o slik k a  qarshi  q o ‘ydi. 
B unday zid  q o ‘yish,  aslida,  Arastu  tom onidan  am alg a  oshirilgan  edi.  Lekin 
bu  averroizm da  yaqqol  o ‘z   aksini  topdi,  chunki  u sh b u   t a ’lim ot  g‘ayridiniy 
g ‘oyalam i,  hayotbaxsh  fikr  erkinligini  targ‘ib qilardi.
Arablarning  falsafiy  nazm iy  va  nasriy  asarlarid a n   X IV   asrda  F ran- 
siyada  provansal  sh e ’riyatga  qabul  qilib  olingan  t a ’lim o t  XVI  asrdagi  buyuk 
m aterializm   va  U yg'onish  davriga  zam in tayyorladi.
X IV -X V I  asrlarda  Y evropada  arab  olim larin in g   asarlari  lotinchaga 
taijim a  qilinganligi  bois  averroizm   aynan  shu  p ay td a   keng  tarqaldi.  Bu 
oqim ga  tom izm   falsafasi  asoschisi  m ashhur faylasuf F o m a   Akvinskiy  qarshi 
chiqdi.  Averroizm ,  shuningdek,  katolik  cherkovi  to m o n id a n   tazyiqqa 
olingandi.  A m m o  bu  hech  qanday  natijaga  olib  kelm adi,  chunki  falsafa 
uch u n   haqiqat  ikki  to m onlam a  ekanligi  haqidagi  n azariya  buyuk  kashfiyot 
edi  va  yevropalik  ko‘pchilik  arboblar,  faylasuflar  ch e rk o v   taqiqlagan  b o ‘lsa 
ham ,  ayni  shu  ta ’lim otni  rivojlantirishga  kirishdilar.  T afak k u r  bilan  e ’tiqod 
o ‘rtasidagi  bahsni  Ibn  Rushd  falsafiy  jih a td a n   asoslab  berdi  va  bu  fanni 
d indan  ajrata  oldi.  Shu  bilan  prinsipial  aham iyatga  ega  natijaga  erishildi. 
Polyak  olim i  Y uzef Borgosh  bu  haqda  to 'x ta lar  e k a n ,  averroistlar  Averroes 
g'oyalarini  targ'ib  qilishda  fanning  dinga  nisbatan  avtonom lashuviga 
intilishganini  alohida  t a ’kidlaydi.
U larning  fikricha,  fan  o'rganayotgan  p red m e t-d in sh u n o slik   uchun 
diam etral,  ya’ni,  bu tu n lay   qaram a-qarshi  b o ls a -d a ,  ularning  har  biri 
aytm oqchi  b o lg a n   fikr  o ‘z  qim m atiga  ega.  S h u n d a y   qilib,  m uallif  bu 
borada  yangi  pog'onaga  ko‘tarilar  ekan,  fan  va  dinsh u n o slik   o'rtasidagi 
qaram a-qarshilik  bir-birini  istisno  etm aydi,  ch u n k i  bu   sohalam ing  har  biri 
o ‘z  kuchiga  ega,  degan  xulosaga  keladi.  H aq iq a tn in g   ikki  tom onlam a 
m ohiyatga  egaligi  to ‘g ‘risida  a w a l  m usulm on,  s o ‘ngra  Y evropa  averroistlari 
to m o n id an   ilgari  surilgan  fikr  tagida  fan  va  dinsh u n o slik   o'rtasidagi 
ziddiyat  asosli  zam inga  tayanadi,  degan  g’oya  y o ta d i,  zero,  bunda  odam lar 
prinsipial  ravishda  tu rlicha  nuqtayi  nazarlardan  kelib  chiqqan  holda  fikr 
yuritadilar.  Bu  esa  dinshunoslar  diniy  qon u n iy atlarg a,  olim lar  esa,  fan 
natijalariga  suyanib  xulosa  qilishlarini  anglatadi.
Davming  yana  bir  m uhim   tamoyillaridan  biri  ritorika  bo‘lgan  edi. 
Notiqlam ing  chiqishlari  o ‘sha  davm ing  qonuniy  jihatlaridan  biri  sifatida 
maydonga  chiqdi,  chunki  odam lam i  ishontira  bilish  oson  ish  emasdi.  Bunda 
mazm unning  dolzarbligi  kamlik  qilardi,  uni  bir  qolipga  solish  uchun  yorqin 
publitsistik  shakl  zarur  edi  va  bu  notiqlik  san’ati  k o ‘rinishida  namoyon  b o ld i. 
G ‘oyaviy-siyosiy  qarashiar  va  nuqtayi  nazarlam ing  ochiq-oydinligi  ommaviy 
auditoriya  diqqatini o ‘ziga jalb  qilishi bilan qim m atli  aham iyat  kasb etardi.
Moskva  Davlat  universiteti  professori  Viktoriya  U chenovaning  yozishi- 
cha,  publitsistik  asarlar janrining  tadriji  ochiq  m aktublam ing  odam lam i  tezkor 
siyosiy4 xatti-harakatlarga  da’vat  etuvchi  jo ‘shqin  chaqiriqlar,  manifestlar, 
proklamatsiyalarga  aylanishida  kuzatiladi.  Tarixda  ta ’sir  o'tkazishning  bunday 
shakllari  aw al  ham   b o ‘lgan.  0 ‘rta  asrlarda  ular  an c h a  rivoj  topdi.  Bunda

notiqlik sa n ’atiga  k o ‘p  e ’tibor berilardi,  chunki  uning  yordamida dalillar,  diniy 
va boshqa q arashlar qaram a-qarshi  ruhda talqin etilardi.
Avliyo  A vgustin  kesatib  notiqlik  s a n ’atin i  «g'olibona  vaysaqilik*  deb 
atagan  b o ‘lsa -d a ,  «g‘oübona»  so‘zi  orqali  u  notiqlikka  ijobiy  m unosabatim  
bildira  o igan  va  u n in g   im koniyatlari  kengligini  ta n  oigan edi.
0 ‘sh a   d a v m in g   k o ‘p  asarían   notiqlik  m a ’nosida,  notiqlik  y o 'nalishida 
yaratilgan,  b u n g a   siyosiy,  huquqiy,  diniy  va  boshqa  m atn lar  m isol  b o ‘la 
oladi.  U la r  k o 'p in c h a   o 'zig a  xos  m anifestga  aylanar  va  xalq  om m asini 
m uallif u c h u n   k erakli  b iro r b ir yo‘nalishda  harakat  qilishga  u n d ar  edi.  Xalq 
om m asiga  m o ‘ljallangan  publitsistik  m a tn la r  cherkov,  qirol  saroyi  o ‘z 
oldiga  q o ‘ygan  vazifalar  chegarasidan  c h iq q an   holda  om m aviy  tus  olardi. 
N atijada,  u la m in g   m aqsadi,  vazifalari  h a m   o ‘zgarishga  d u ch o r  b o ‘lardi. 
B unday  m a tn la r,  ag a r  ular  nihoyatda  m o h iro n a  va  dolzarb  m avzuda  bitil- 
gan b o ls a ,  xalq  m ulkiga  aylanar  va  to r  oligarxiyaga  xizm at qilm as edi
N o tiq ü k   s a n ’a tin in g   shakllari  haqida  sh u n i  ta ’kidlash  joizki,  ularda 
ikki  xil  n u q ta y i  n azarning  qaram a-q arsh i  q o ‘yilishi,  bahs,  dialoglar 
keltirilishi  o ‘sh a   d a v m in g   om m aviylashgan  qonuniyatlaridan  sanalardi.  P er 
A belyam ing  « H a  va  y o ‘q»  deb  nom langan  kitobi  ham   savol-javob  tarzida 
yozilgan.  B u n d a y   b a y o n   shakü  o ‘rta  asrlar  sxolast-faylasuflari  orasida  keng
tarqalgan  o d a tiy   h o l edi.
O 's h a   p ay tla rd a   qism an  b o ‘lsa-da,  dem okratiyaga  am al  q ih n p n k i, 
buni  h am   o ‘rta   asrlarga  xos  yana  b ir  qon u n iy at  deyish  m um kin.  X o 'sh ,  u *  
davrda  d e m o k ra tiy a   q an d ay   ko‘rinishda  n am o y o n   b o ‘lgan?  0 ‘shanda  ikki 
xil  m adaniyat  m avjud  edi:  to r  m adaniyat  va  xalq  m adaniyati.  B irinchi 
(keng  ilm iy  m a ’n odagi)  m adaniyat-bu  oliy  tabaqa  vakillariniki  bo  lib, 
uning  asosiy  tili  lo tin   tili  edi.  Bu  tilda  bitilgan  asarlarni  esa  faqat  o ‘qim ishli 
kishilar,  y a ’n i,  d in   arboblari,  olim lar,  faylasuflar,  qirollar,  saroy  ahli  o ‘qiy 
olardi.  B u n d a n   ta sh q ari,  om m aviy  xalq  m adaniyati,  m uayyan  bir  xalq
m adaniyati  h a m   m avjud edi.
Bu  m a d a n iy a tla r  bir-biriga  q ara m a-q arsh i  turardi.  D em okratik  g oya- 
lar  yuqori  m a d a n iy a tlila r  doirasida  qola  olm asdi,  chu n k i  bunda  u la r  yo ‘q 
b o ‘lishga  m a h k u m lig id an   um um iy  om m aviy  m adaniyatga  singib  o ‘tardi. 
Y uksak  g ‘oy alar,  id eallar  esa,  om m aviy  d em o k ratik   tus  olish  orqali  xalq 
diliga  jo   b o ‘Ub,  u n in g   m ulkiga  aylanar  edi.  0 ‘ita   asrlarning  dem okratik 
y o ‘nalishi  x u d d i  a n a   shu  xususiyatda  m ujassam   ifodasini  topdi.  M asalan, 
o ‘sha  d av r  un iv ersitetlarid a  kafedra  «kom m una»,  y a ’ni,  «jamiyat*  deb 
atalardiki,  b u  ja m iy a t,  o m m a ,  guruh,  ittifoq  m a ’nolarini  anglatardi.  K afed- 
raning  k o m m u n a   d eb   atalishiga  y an a  bir  sabab  aynan  kafedradan  turib
xalqqa  m u ro ja at  q ilin a r edi. 

,
Va  n ih o y a t,  o ‘rta   asr  Yevropasiga  m u su lm o n   dunyosining  ta   sin   ju d a  
kuchli  boU gan.  Ib n   S ino,  Ibn  R ushdning  yevropaük  davom chilari  haqida 
gapiradigan  b o 'ls a k ,  b u   bilan  biz  S harqni  G ‘a ib   orqali  tanishtirgan  b ° ‘la” 
m iz.  K o ‘pg in a  yevropalik  olim lar  arab,  aslida  esa,  m usulm on  m ualliflan 
o ‘rta  asr  Y evropasi  taraqqiyotiga  shubhasiz  hissa  qo'shganliklarini  ta ’kidlab 
o ‘tishgan.  A rab  m am lak atlari  va  M arkaziy  O siyoni  o ‘z   ichiga  oigan  o ‘rta  
asr  m u su lm o n   d u n y o si  G retsiya  va  R im n i  qam rab  oigan  Y evropadan

allaqachon  o ‘zib  ketgandi.  Yevropani  xristian -d in iy   reaksiya  azobga  sola- 
yotgan  bir  paytda,  S harqda  fan,  ijtimoiy  .fikr,  davJatchiük  va  ijtimoiy 
hayotning boshqa  sohalari guUab  yashnayotgan  edi.
Jum ladan,  arab  falsafasining  ta ’siri  tan  o lin g a n   va  keng  ko'lam da 
o ‘rganÍlgan.  M asalan,  dinshunoslik  m agistri  p ro to irey   lo n n   Arsentevning 
1913-yili  M oskvada  n ash r  etilgan  «Buyuk  K arld a n   to   Reformatsiyagacha* 
nom li  kitobining  bir  bobi  «Arab  falsafast,  u n in g   X III  asr  sxolastikasi  va 



Do'stlaringiz bilan baham:
1   ...   7   8   9   10   11   12   13   14   ...   36


Ma'lumotlar bazasi mualliflik huquqi bilan himoyalangan ©fayllar.org 2019
ma'muriyatiga murojaat qiling